Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/9/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 22. februára 2012, v trestnej veci obžalovaného B. J., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného B. J., proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo 07.11.2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a vo výroku o treste zákazu činnosti.

Rozhodujúc sám na základe , o d s u d z u j e obžalovaného B. J. podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., ,, Tr. zák., , Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Vo zvyšných výrokoch sa ponecháva napadnutý rozsudok nezmenený.

odôvodnenie:

Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznal označeným rozsudkom obžalovaného B. J. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 27.04.2009 o 13.20 hod. na ceste č. III/52714 v km 13.850 v obci D. J. ako vodič sanitného motorového vozidla zn. Kia Pregio, ev. č.: E. Z., v smere na T. v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla jazdil cez stred vozovky a oneskorene zareagoval na oproti idúci motocykel zn. JAWA 350, ev. č.: E.-XXX S., ktorý viedol E. C., ktorý na cestu tesne pred nehodou vyšiel zľava z poľnej cesty, obžalovaný narazil do motocykla ľavou prednou časťou vozidla a pri zrážke utrpel poškodený E. C. vykĺbenie pravého kolena s poškodením cievy zákolennej tepny, otvorenú zlomeninu ľavej stehennej kosti a píšťaly s poškodením zákolennej tepny, zlomeninu kosti ľavého predlaktia, zlomeniny rebier na ľavej strane hrudníka a uvedeným zraneniam vzhľadom na akútne zlyhanie krvného obehu v dôsledku masívnej embolizácie krvných zrazenín - trombembolov do pľúcnice pri trombóze zákolennej a stehennej žily, ako komplikácie úrazových poranení v dôsledku dopravnej nehody dňa 03.05.2009 o 21.45 hod. vo FNsP v J. J. podľahol a obžalovaný svojim konaním porušil ustanovenie , , o cestnej premávke.

Za to obžalovanému uložil podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon takto

uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Naviac mu podľa , Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti - riadiť všetky motorové vozidlá na dobu jedného roka. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody v zmysle tak, že poškodených K. X. G. a.s., T. 8, J. a R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. XXX odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2011 odvolanie obžalovaný B. J., ktoré odvolanie neskôr písomne rozsiahlym spôsobom zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 27.01.2012. V odvolaní argumentoval najmä tým, že po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu vykonal súd prvého stupňa hlavné pojednávanie, boli vykonané dôkazy výsluchmi oboch znalcov W.. K. T. a W.. E. T., pričom takto vykonané dokazovanie úplne eliminovalo zavinenie obžalovaného takým razantným a presvedčivým spôsobom, že vyhlásenie rozsudku súdom prvého stupňa bolo pre odvolateľa prekvapivé. Právna i skutková situácia sa stabilizovala z hľadiska posúdenia zavinenia obžalovaného v jeho prospech. Skutkové konanie, kladené mu obžalobou za vinu, nie je trestným činom. Dopravnú nehodu žiadnym spôsobom nezapríčinil on, ale bol to práve poškodený, ktorý porušil podstatné pravidlo cestnej premávky o absolútnej prednosti v jazde vozidiel idúcich po ceste, pred vozidlami, vychádzajúcimi z miest, ležiacich mimo cesty. Vo veci existujú dve až tri skupiny rovnocenných protichodných dôkazov, ktoré spochybňujú jeho akékoľvek prosté, nedbanlivostné a už vôbec nie kvalifikované porušenie právnej povinnosti. On stret vozidiel nezavinil porušením žiadnej zákonnej povinnosti, čo počas výsluchu vyšetrovateľovi za jeho prítomnosti uviedol aj znalec W.. T.. Ďalej odvolateľ spochybnil už samotný popis skutku podľa výrokovej časti napadnutého rozsudku. On ako vodič sanitky nikoho neobmedzoval ani neohrozoval a jazdu na vozovke prispôsobil situácii vo všetkých smeroch. V ďalšej časti svojho odvolania sa podrobne zaoberal obsahom písomných znaleckých posudkov znalcov W.. K. T. a W.. E. T., pričom na otázku jeho obhajcu obaja poškriepení znalci na poslednom hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne, čo je zistiteľné aj z obsahu zvukového záznamu. Aj autor pôvodného znaleckého posudku W.. T. potvrdil, že poškodený na motocyklí nedal prednosť pri vjazde na cestu z miesta ležiaceho mimo cesty, vozidlu zn. KIA, čím ho nielen obmedzil, ale aj ohrozil. On ako vodič vozidla, idúceho po komunikácii, je povinný venovať sa vedeniu vozidla a nie sledovať jarky, polia a paseky mimo cesty. To mu zákon výslovne zakazuje, no prokurátor v posudzovanej trestnej veci prikazuje. Cesta, kde sa stala dopravná nehoda, má celkovú šírku 4,2 m aj so štrkovou nespevnenou krajnicou, bol a je na nej vyjazdený iba jeden jazdný pruh cez stred vozovky, ktorý pre účastníka zabezpečuje jedinú bezpečnú alternatívu jazdy. Bol to práve poškodený na motocykli, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky, keď v kritických okamihoch nejazdil pri pravom okraji vozovky, ale jazdil kolesami pri jej strede, pričom riadidlami a stupačkami a chráničmi nôh dokonca cez jej stred v okamihu stretu s jeho vozidlom zn. KIA. Pokiaľ znalec W.. T. dokazoval aj jeho opozdenú reakciu, keď mal reagovať na motocyklistu, vchádzajúceho na vozovku, takú zákonnú povinnosť nemal, poškodený šiel oblúkom smerom na stred vozovky, silne naklonený na pravú stranu a v takej polohe došlo k stretu vozidiel a k vrazeniu motocykla do jeho auta. Jeho sanitka bola poškodená v čelnej prednej časti až 40 cm od okraja vozidla, nerátajúc spätné zrkadlo. Ďalej odvolateľ namietal závery znaleckého posudku znalca W.. T., vychádzal z nesprávnych údajov a východisiek, čo malo za následok prijatie nesprávnych záverov. Poukázal na obsah svedeckých výpovedí C.. J. a C.. E., ktoré prakticky potvrdili jeho obhajobné tvrdenia o spôsobe jazdy poškodeného na motocykli v kritických okamihoch. On by mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody iba v prípade, ak by s vozidlom zastavil už aspoň 20 m pred miestom stretu. Zo zákona pritom nevyplýva vôbec jeho povinnosť predvídať protiprávne konanie iného účastníka cestnej premávky. Úplným a hodnoverným dôkazom o situácii v cestnej premávke je písomný znalecký posudok znalca W.. T., ktorý rešpektoval aritmetiku a rozmery cesty, krajnice, charakter vozovky, jej šírku, rozmery vozidiel, rešpektoval objektívne zaznamenané fyzické stopy na vozidlách, fyzikálne zákony o odstredivom pôsobení stíl, o trení, reakčných dobách, pričom sa vyhýba domnienkam a špekuláciám. Predovšetkým sa celou stiuáciou, pokiaľ ide o dopravnú nehodu znalec W.. T. zaoberal vo svojom posudku ešte pred vznikom stretu vozidiel a nie až okamihom stretu vozidiel ako znalec W.. T.. Ďalej sa v odvolaní zaoberal zraneniami poškodeného, ktoré neboli smrteľné a podľa jeho názoru za následok smrti poškodeného nesie zodpovednosť zdravotnícke zariadenie. Podrobne v tejto súvislosti poukázal na obsah lekárskej správy, názor lekárky C.. E., oddiaľovanie operačného zákroku, keď do Nemocnice v J. J. nebol prijatý okamžite. V tejto súvislosti považoval za vhodné, aby túto otázku riešil znalecký ústav z odboru zdravotníctva. Záverom svojho odvolania konštatoval, že napadnutý rozsudok je v rozpore s vykonaným dokazovaním na poslednom hlavnom pojednávaní, a

preto krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby bol v konečnom rozsahu spod obžaloby oslobodený, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že stíhaný skutok spáchal on, práve naopak, dôkazy nasvedčujú na to, že skutok spáchal a zavinil poškodený E. C..

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného B. J. podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného bolo síce podané dôvodne, no z iného dôvodu v jeho prospech.

Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si tieto vzájomne odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu zo dňa 08.06.2011, sp.zn. , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2011 opätovne vykonal podrobné výsluchy znalcov W.. K. T. a W.. E. T., pričom vzhľadom na rozdielnosť záverov ich písomných znaleckých posudkov, oboch znalcov v priebehu dokazovania navzájom konfrontoval, v záujme nepochybného zistenia skutočného stavu veci a rovnako v záujme odstránenia rozporov, pokiaľ ide o znalcami vyslovené závery v ich písomných znaleckých posudkoch. Takým spôsobom súd prvého stupňa v plnom rozsahu rešpektoval obsah ust. , keď vykonal všetky úkony a dôkazy, ktorých vykonanie krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí nariadil. V závislosti od vykonaných dôkazov správne, a to na rozdiel od obžaloby, kvalifikoval zistené konanie obžalovaného ako prečin usmrtenia iba podľa Tr. zák., keď správne nevzal za preukázané, že by obžalovaný J. spôsobil E. C. pri dopravnej nehode smrť, pričom taký čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. spôsobom, akým to prokurátor navrhol po právnej stránke posúdiť v zmysle obsahu podanej obžaloby.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného najmä v tom smere, že on dopravnú nehodu ani v minimálnej miere nezavinil a nenesie ani zodpovednosť za smrť poškodeného, krajský súd v tejto súvislosti zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že i vzhľadom na obsah konfrontácie oboch znalcov na poslednom hlavnom pojednávaní, reálnemu priebehu dopravnej nehody zodpovedajú znalecké závery W.. K. T.. Bol to síce poškodený C., ktorý pri vjazde na cestu mal rozhľad v dostatočnej vzdialenosti asi 100 m a nič mu nebránilo v tom, aby zaregistroval pohybujúce sa vozidlo obžalovaného, pričom tomuto vozidlu, pohybujúcemu sa po hlavnej ceste nedal prednosť. Na druhej strane však aj odvolateľ mal možnosť s poukazom na závery posudku W.. T. a jeho výpoveď pred súdom v kritických okamihoch registrovať motocykel poškodeného, vychádzajúci z poľnej cesty, na vzdialenosť asi 52 m od stretu a v čase, keď motocykel poškodeného zasahoval 0,5 m do cesty, bola vzdialenosť medzi vozidlami 37,4 m, pričom do stretu ešte zvyšoval čas troch sekúnd. Ak by obžalovaný venoval pozornosť situácii na ceste pred ním, mal možnosť reagovať a vyhnúť sa motocyklu k pravej krajnici. Pritom aj jeho motorové vozidlo zn. KIA čiastočne zasahovalo v čase nehody do protismerného jazdného pruhu. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, prijal súd prvého stupňa správny právny záver, keď konštatoval, že obžalovaný zisteným konaním porušil obsah , a o cestnej premávke. Na druhej strane pritom neopomenul súd prvého stupňa poukázať aj na spoluzavinenie poškodeného E. C. na vzniku dopravnej nehody, keď najmä nedal prednosť vjazde vozidlu zn. KIA, ktoré viedol obžalovaný J., pričom krajský súd naviac toto spoluzavinenie poškodeného na vzniku dopravnej nehody ešte zvýrazňuje tým, že poškodený nesplnil zákonnú povinnosť jazdiť vpravo, pri pravom okraji vozovky, resp. jazdného pruhu, ak vodič motocykla sa riadne nevenoval jeho vedeniu a nesledoval situáciu v cestnej premávke, keď mal možnosť včas zaregistrovať po hlavnej ceste prichádzajúce motorové vozidlo obžalovaného. V neprospech poškodeného, hodnotiac mieru zavinenia, výrazne nasvedčuje zistenie, že nerešpektoval zákonnú povinnosť prednosti vjazde na ceste, vychádzajúc na ňu zľava z poľnej cesty a takým spôsobom i ohrozoval obžalovaného ako vodiča motorového vozidla zn. KIA Pregio.

Vyššie konštatovanú mieru zavinenia obžalovaného a poškodeného na vzniku dopravnej nehody, nemohol krajský súd ponechať bez povšimnutia, pri rozhodovaní o zákonnosti druhu a výšky trestu,

uloženého okresným súdom obžalovanému. Okrem toho, že miera zavinenia obžalovaného bola nepochybne výrazne menšia na vzniku dopravnej nehody, krajský súd poukazuje i na obsah posledného odpisu z registra trestov na obžalovaného z 27.01.2012, z ktorého je zistiteľné, že súdom doposiaľ v minulosti potrestaný nebol. Z evidenenčnej karty vodiča obžalovaného je zistiteľné, že vodičský preukaz mu bol vydaný 10.08.2005, v roku 2008 boli jeho priestupky v cestnej premávke riešené trikrát, uložením blokových pokút. V mieste bydliska je hodnotený pozitívne, má priateľskú povahu a pozitivíne je hodnotený i zamestnávateľom Všeobecnou nemocnicou s Poliklinikou E. T., dosahuje dobré pracovné výsledky, pri plnení pracovných úloh je iniciatívny, samostatný, spoľahlivý a ochotný, má pokojnú dobrosrdečnú povahu. Administratívne v mieste bydliska riešený nebol. S poukazom na súhrn skôr uvedených skutočností, nasvedčujúcich na prospech obžalovanému, dospel krajský súd k záveru, že na jeho prevýchovu v záujme splnenia nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie, postačuje uloženie peňažného trestu. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd i na obsah ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. môže súd peňažný trest uložiť od 160,- Eur do 331.930,- Eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok, uvedených v ods. 1, môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa, trest odňatia slobody neukladá. Krajský súd vymeral obžalovanému peňažný trest pri dolnej hranici v presvedčení, že bude pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyvaroval akýmkoľvek priestupkom, najmä na úseku dopravy. Považuje ho za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Obžalovanému je potrebné pripomenúť, že ak by výkon tohto trestu úmyselne maril, bude povinný vykonať náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac, pričom v tejto súvislosti krajský súd dôsledne rešpektoval obsah ust. § 57 ods. 3 Tr. zák. Pokiaľ bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti, nepovažoval krajský súd za zodpovedajúce stavu veci uloženie i tohto druhu trestu a i v tejto súvislosti poukazuje na mieru jeho zavinenia na vzniku dopravnej nehody a hodnotenie jeho osoby. Naďalej je zamestnaný ak vodič vo Všeobecnej nemocnici s Polikllinikou vo E. T. a s poukazom na okolnosti súdeného prípadu, by uloženie tohto druhu trestu, bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Keďže okresný súd naproti tomu ( v úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému) nepochybil vo výroku týkajúceho sa uplatnených nárokov na náhradu škody poškodenými R. C. a K., X. G., a.s., J., keď v zmysle týchto poškodených s ich nárokmi na náhradu škody, odkázal na občianske súdne konanie, keď ďalšie dokazovanie ohľadom objasnenia stupňa miery zavinenia obžalovaného na vzniku dopravnej nehody by presiahlo rámec trestného konania, ponechajúc v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nezmenený, rozhodol krajský súd na podklade odvolania obžalovaného rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil iba vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a vo výroku o treste zákazu činnosti a sám vo veci rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.