Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-24-2008.pdf
PDF · 241.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/24/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. L. Č.. X, R. R., štátne občianstvo SR, v zastúpení: JUDr. Jozef Švarc, advokát, Horná 41, Banská Bystrica proti odporcovi: SPORTLINE s.r.o., so sídlom Za Stanicou 11925, Bratislava, IČO: 35 966 807, v zastúpení: JUDr. Gabriela Olejárová, s.r.o., so sídlom Krátka 160/7, Senica, IČO: 42 187 966, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 04.1.2008, doručené navrhovateľovi dňa 10.01.2008 je neplatné. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku trovy konania vo výške 1.051,62 Eura, do rúk JUDr. Jozefovi Švarcovi, advokátovi, Horná 41, Banská Bystrica.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.02.2008 / doručený súdu/ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom v hmotnoprávnom postavení zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b), Zákonníka práce listom zo dňa 04.01.2008, doručeným navrhovateľovi dňa 10.01.2008 pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktorého sa mal navrhovateľ ako zamestnanec odporcu dopustiť tým, že od 12.12.2007 nenastúpil na pracovné zmeny a svojmu nadriadenému neoznámil dôvod neprítomnosti s tým, že uvedenú neprítomnosť navrhovateľa na dojednanom mieste výkonu práce odporca kvalifikoval ako neospravedlnenú absenciu! Návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodnil tvrdením, že odporca pri okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom nepostupoval v súlade s § 74 Zákonníka práce a vopred dôvod jeho skončenia neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Z tohto právneho dôvodu je preto daná zo zákona jeho neplatnosť. Ďalej navrhovateľ namietal existenciu skutkového dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, vymedzenom odporcom v jeho jednostrannom zrušujúcom právnom úkone = liste, vyhotovenom v písomnej forme dňa 04.01.2008, ktorý bol doručený navrhovateľovi do vlastných rúk dňa 10.01.2008, na základe ktorého mal pracovný pomer účastníkov konania skončiť jeho doručením navrhovateľovi., pretože podľa skutkového tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania, odporca od 12.12.2007 svojim postupom znemožnil navrhovateľovi riadny výkon práce, pretože mu prostredníctvom priameho nadriadeného B.. G. T. zakázal vstup v mieste výkonu práce podľa dohodnutých pracovných podmienok tým, že prikázal navrhovateľovi odovzdať kľúče od priestorov, kde navrhovateľ prácu doposiaľ vykonával (predajňa odporcu v obchodnom centre EURÓPA Shopping Centre v Banskej Bystrici) a prikázal mu odovzdať služobný mobilný telefón (tel. číslo XXXX XXX XXX) s tým, že následne bude navrhovateľovi doručené písomné skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ ďalej v návrhu na začatie konania uviedol , že uvedenému prejavu vôle zo strany odporcu v hmotnoprávnom postavení zamestnávateľa bezprostredne predchádzali listy odporcu zo dňa 12.12.2007 doručované navrhovateľovi, v ktorých mu zo strany odporcu bola vytknutá neoprávnená manipulácia s kartou zákazníka dňa 11.11.2007 pre osobný nákup, čím boli zneužité osobné údaje zákazníka a poškodené dobré meno odporcu, ďalej bola navrhovateľovi ďalším vytýkacím listom zo dňa 12.12.2007 vytknutá manipulácia z predajnými cenami tým, že navrhovateľ svojvoľne znížil ceny tovaru, ďalej svojvoľné vzatie tovaru z predajne bez zaplatenia, ktoré konanie zo strany navrhovateľa odporca považoval za spreneveru a vyhodnotil ho aj ako mimoriadne závažné porušenie pracovnej disciplíny a z týchto dôvodov bezprostredne po doručení uvedených „vytýkacich listov" vyzval navrhovateľa priamo v predajni jeho nadriadený G. T., aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, s tým, že v opačnom prípade na navrhovateľa podá trestné oznámenie pre údajné krádeže a spreneveru. Navrhovateľ odmietol uzavrieť s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru, a preto bol bezprostredne vyzvaný odporcom na odovzdanie kľúčov a koncového mobilného zariadenia s výzvou na opustenie priestorov predajne. Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný. Vo svojom písomnom vyjadrení v zastúpení právneho zástupcu dňa 25.07.2008 uviedol, že navrhovateľ sa v žalobe zaoberá hľadaním formálnych nedostatkov skončenia pracovného pomeru, pričom výrazne opomenul na povinnosti zamestnanca, najmä povinnosť byť na pracovisku od začiatku pracovného času, využívať riadne pracovný čas na prácu a odchádzať z práce až po skončení pracovného času. Odporca ďalej uviedol, že získal informácie k osobe navrhovateľa, ktorý sa mal v rámci výkonu zverenej práce dopúšťať na pracovisku odporcu protiprávneho konania tým, že bez akéhokoľvek oprávnenia a prístupových práv zasahoval do elektronického systému odporcu, z ktorého dôvodu navrhovateľovi aj oznámil, že sa chystá odporca uskutočniť kontrolu na prevádzke. Navrhovateľ potom z obavy pred kontrolou a pripravovanou inventúrou, nepretržite od 12.72.2007 do práce viac ako mesiac nedostavil. Zároveň odporca uviedol, že po doručení „vytýkacich" listov (dňa 12.12.2007), mal navrhovateľ dostatok času a priestoru k tomu, aby sa k nim vyjadril, čo však dobrovoľne neurobil. Odporca odmietol tvrdenia navrhovateľa, že jeho neprítomnosť v práci bola vyvolaná konaním odporcu tým, že navrhovateľovi zamedzil prítomnosť v práci, a teda, že nedošlo k naplneniu právnej kvalifikácie absencie ako neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľa v práci , ktorú mal mať znemožnenú na základe príkazu nadriadeného s výzvou na odovzdanie kľúčov, služobného telefónu a opusteniu priestorov pracoviska (predajne) a poukazoval na nezáujem navrhovateľa nastúpiť do práce a aj na tú skutočnosť, že si navrhovateľ zamieňa vo svojom návrhu na začatie konania osoby F. G. a G. T.. K vytýkanému formálnemu nedostatku prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov sa odporca nevyjadril. Odporca nedostavenie sa navrhovateľa do práce od 12.12.2007 hodnotil ako nezáujem navrhovateľa o prácu a ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré porušenie je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov odporca považoval skončenie pracovného pomeru za platné. 1/ Pôvodne na zistenie skutkového stavu súd vec prejednal na pojednávaní dňa 09.03.2008 / či. 61 a nasl./, na ktorom sa oboznámil s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, na preukázanie ich sporových skutkových tvrdení vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi účastníkov konania ich prečítaním, predovšetkým pracovnou zmluvou zo dňa 30.10.2006 v znení jej dodatkov č .1 a č. 2 bez podpisu zamestnanca, dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.10.2006, bez podpisu zamestnanca, vytýkacimi listami odporcu zo dňa 12.12.2007, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 04.01.2008, výpisom z Obchodného registra odporcu a vo veci samej meritórne rozhodol rozsudkom tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom zo dňa 04.1.2008, doručené navrhovateľovi dňa 10.01.2008 je neplatné. V písomnom odôvodnení rozsudku pod č. k: 16 C/ 24/2008 - 76 zo dňa 09.03.2008 súd z vykonaného dokazovania vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď mal za preukázané, že: Navrhovateľ sa stal zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.10.2006, s dňom nástupu navrhovateľa do práce od 30.10.2006. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.10.2007, s dohodnutým druhom práce navrhovateľa ako predavač - pokladník. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 29.11.2006 sa účastníci s účinnosťou od 01.12.2006 dohodli na zmene dojednaného druhu práce navrhovateľa v pracovnej pozícii zástupcu vedúceho MOP v Banskej Bystrici. Dodatkom č.2 k pracovnej zmluve zo dňa 27.12.2006 s účinnosťou od 01.01.2007 sa účastníci dohodli na zmene pôvodne dojednaných mzdových podmienkach navrhovateľa. Po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru navrhovateľ pokračoval vo výkone práce pre odporcu v súlade s ich zmluvným dojednaním, čím sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú.
Dňa 10.01.2008 bolo navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. doručená do vlastných rúk písomnosť odporcu = okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa = list odporcu zo dňa 04.01.2008, v ktorom podľa § 68 ods. 1 , písm. b) Zákonníka práce odporca jednostranne skončil pracovný pomer s navrhovateľom dňom doručenia tohto listu do vlastných rúk navrhovateľovi pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom z dôvodu skutkovo vymedzeného tým, že navrhovateľ „odo dňa 12.12.2007 nenastúpil na pracovné zmeny a svojmu nadriadenému neoznámil dôvod neprítomnosti". Uvedené konanie navrhovateľa preto odporca hodnotil ako neospravedlnenú absenciu. Zároveň súd konštatoval z prednesov navrhovateľa a odporcu, že medzi účastníkmi konania nebola sporná právne významná skutočnosť, že k prevzatiu okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľovi došlo dňa 10.01.2008. Po vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľa / ďalej len PZN/ opakovane namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľovi z dôvodu, že skutkovo vymedzený dôvod jeho skončenia nespĺňa zákonné formálne náležitosti pre jeho platnosť, pretože odporca vopred neprerokoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, konkrétne so zamestnaneckou radou. Uviedol, že odporca je zamestnávateľom, ktorý má zo zákona povinnosť mať zamestnaneckú radu. Z tohto dôvodu je žalobou navrhovateľa napadnuté okamžité skončenie pracovného pomeru listom odporcu zo dňa 04.01.2008 neplatné. Ďalej k zistenému skutkovému stavu PZN uviedol, že odporcom vytýkaná neprítomnosť navrhovateľa v práci nie absenciou zamestnanca, pretože sám odporca ako zamestnávateľ mu vytvoril prekážky v práci tým, že znemožnil navrhovateľovi riadny výkon práce odobratím čipovej karty a kľúčov k vstupu na pracovisko, odobratím mobilného telefónu a tým, že ho z práce proste ústne vyhodil. K tvrdeniu právneho zástupcu odporcu / ďalej len PZO/, že navrhovateľ mal dostatok času na to, aby namietal postup odporcu a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nepretržite od 12.12.2007, kedy mu mal byť zamedzený vstup na pracovisko, PZN uviedol, že navrhovateľ mohol tak urobiť až po tom, ako mu bolo predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom riadne doručené , t.j. až po dni 10.01.2008. PZO aj po vykonanom dokazovaní opätovne uviedol, že skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé, najmä odmietal akúkoľvek existenciu prekážky zo strany odporcu, pre ktorú navrhovateľovi bolo zabránené vykonávať prácu riadne podľa pracovnej zmluvy a poukazoval na to, že navrhovateľ mal dostatok času od 12.12.2007 do 10.01.2008, aby sa vyjadril k dôvodom skončenia pracovného pomeru, príp. aby namietal, že mu odporca bránil vo výkone práce, pričom navrhovateľ v tomto období žiadnym spôsobom na ním tvrdenú existenciu prekážky v práci na strane odporcu nereagoval. PZO ďalej poukazoval na to, že ani nie je zrejme, kto konkrétne mal navrhovateľovi brániť vo vstupe na pracovisko, zároveň však považoval v prejednávanej veci za dôležité poukázať na skutočnosť, že zamestnanec odporcu pán T. nebol iniciátorom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, ako to navrhovateľ tvrdil v žalobe, a preto odporca žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedka A. I., ktorý mal súdu potvrdiť, že ďalší zamestnanec odporcu : B.. G. T. nebol dňa 12.12.2007 vôbec v priestoroch prevádzky odporcu v Banskej Bystrici , kde navrhovateľ pracoval, nakoľko v tom čase bol v E. na školení, kde bol prítomný aj navrhovaný svedok a na prevádzke odporcu v Banskej Bystrici bol v ten deň prítomný pán G.. Ďalej PZO uviedol, že pokiaľ zákon vyžadoval pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu jeho prerokovanie vopred s radou zamestnancov, tak túto skutočnosť môže „zdokladovať", avšak nevedel jednoznačne potvrdiť a ani dôkazné preukázať súdu, že skutočne okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov (zamestnaneckou radou) aj napriek tomu, že táto námietka formálneho nedostatku platnosti skončenia pracovného pomeru bola namietaná v žalobe a bola navrhovateľom uvádzaná ako prvotný dôvod neplatnosti., rovnako nevedel súdu ani potvrdiť, či skutočne u odboru pôsobí zamestnanecká rada. Okrem výsluchu svedka A. I. , výsluchu navrhovateľa a výsluchu riaditeľa odporcu: B.. G. T., ktorí sa mali vyjadriť k skutkovým okolnostiam a dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, navrhovateľ a odporca žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhli a ani nepredložili. Keďže dôkazné bremeno skutkových tvrdení o formálnej platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru danej zamestnávateľom zaťažovalo odporcu, ktorý bol dôkazné nečinným, súd v pôvodnom konaní pre dôkaznú nadbytočnosť nevykonal doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka, rovnako nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania podľa § 131 OSP. 2/ Voči pôvodnému rozsudku súdu I. stupňa č.k: 16 C/ 24/2008 - 76 zo dňa 09.03.2008 podal včas odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odporca predovšetkým namietal, že súd nevykonal navrhované dokazovanie tým, že upustil od odporcom navrhovaného výsluchu osobne na pojednávaní prítomného riaditeľa spoločnosti B.. G. T., ako aj od navrhovaného výsluchu svedka A. I., ktorý v spoločnosti odporcu spravuje personálnu agendu. Výsluch svedka B.. T. považoval odporca za nevyhnutný, nakoľko tento mal ako riaditeľ dostatočné informácie k skutkovým a právnym námietkam zo strany navrhovateľa v prejednávanej veci. Pretože u odporcu nepôsobí odborová organizácia, zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, odporcovi nevznikla zákonná povinnosť prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi, o tejto skutočnosti svedčí aj písomné vyjadrenie B.. G. T., ktoré odporca predložil. Rovnako je oprávnený i kompetentný vypovedať vo veci aj navrhovaný svedok A. I., pracovník poverený personálnym vedením spoločnosti Dema Senica a.s, ktorá externe zabezpečuje dodávku personálnych a mzdových služieb pre odporcu. 3/ Uznesením Krajského súdu v Bratislave číslo konania 2Co/158/2009-106 zo dňa 27.10.2010 bol napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení citovaného uznesenia odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci postupom súdu I. stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, ktoré bezdôvodné porušenie procesného postupu zo strany súdu predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces a je dôvodom pre zrušenie tohto rozhodnutia. Účastníci konania v zastúpení právnych zástupcov v konaní pred súdom I. stupňa navrhli na pojednávaní dňa 09.03.2008 vypočuť navrhovateľa , svedka A. I. , svedka B.. G. T. a svedka H. E.., ktoré dôkazy vykonané v pôvodnom konaní neboli. V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa konštatoval, že ani výpoveď navrhovateľa ani svedecká výpoveď nemôže byť dôkazom splnenia zákonnej podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tým, že ju predložil na prerokovanie vopred zamestnaneckej rade, pretože absencia jej prerokovania spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takýto postup súdu v pôvodnom konaní však nebol správny, a to aj napriek tomu, že správne konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku, že v zmysle § 74 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je jeho zrušujúci prejav vôle neplatný. Tým, že PZO na pojednávaní dňa 09.03.2008 nevedel len odpovedať súdu na otázku, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zamestnaneckou radou, pričom uviedol, že tieto okolnosti musí zistiť u odporcu, ale zároveň sa vyjadril, že pokiaľ by zákon požadoval túto formálnu náležitosť platnosti právneho úkonu odporcu zo dňa 04.01.2008, odporca by ju určite dodržal. Konštatovanie súdu I. stupňa, bez tohto, aby vykonal navrhované dôkazy, že neboli splnené zákonom stanovené formálne predpoklady podľa § 74 Zákonníka práce, pre absenciu ktorých nemohli nastať právne účinky v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 68 Zákonníka práce, boli preto predčasné. Odvolací súd zároveň vyslovil právny názor, ktorým je súd I. stupňa viazaný, že v prípade, ak u zamestnávateľa nie je založená odborová organizácia a ani zamestnávateľská rada, zákon iba umožňuje jej zriadenie, ale neukladá túto povinnosť, vo všetkých prípadoch, v ktorých by zamestnávateľ inak mal povinnosť rokovať s týmto sociálnym partnerom, bude konať celkom autonómne, bez rizika, že jeho právne úkony nebudú platné výlučne len z dôvodu ich neprerokovania so zástupcami zamestnancov v tých prípadoch, kedy Zákonník práce taxatívne určuje ich neplatnosť. Zároveň odvolací súd konštatoval, že v ďalšom konaní bude potrebné vykonať navrhnuté dôkazy, pripadne ďalšie dôkazy a na ich základe potom ustáliť skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení skutkového stavu uviesť v odôvodnení rozsudku tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP. 4/ Po vrátení veci súdu I. stupňa, bola vec účastníkov konania, vedená na OS Bratislava III pod sp.zn. 16 C/24/2008 prerozdelená a pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Anne Klepáčovej, ktorej spis bol predložený k ďalším úkonom dňa 20.06.2011. Po úkonoch súdu, smerujúcich k zabezpečeniu prítomnosti sporových strán a navrhovaných svedkov, súd nariadil vo veci samej pojednávanie dňa 22.09.2011 / zrušené pre prekážku na strane PZN,PZO/, pojednávanie dňa 07.11.2012, na ktoré predvolával navrhovaných svedkov: 1/ B.. G. T. 2/H. E. 3/A. I. / nesprávne označený účastníkmi konania priezviskom I./. Na pojednávaní dňa 22.09.2012 / spis číslo listu 130 a nasl./ navrhovateľ v zastúpení PZN prednesom voči súdu zotrval na podanom návrhu na začatie konania tak, ako bol doposiaľ skutkovo vymedzený, poukázal na konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia, na preukázanie skutočnosti, či na strane odporcu bola zriadená zamestnanecká rada alebo zriadená funkcia zamestnaneckého dôverníka žiadal, aby predloženie tohto dôkazu súd uložil odporcovi, trval na výsluchu svedka H. E., rovnako trval aj na výsluchu predvolaného svedka A. I., Taktiež žiadal, aby bol vypočutý ako svedok M.. G.. G. T.. Ďalšie dôkazy vykonať nežiadal. Odporca prednesom vyjadrenia v zastúpení PZO žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný z tých skutkových a právnych dôvodov obrany odporcu, ktorú v zastúpení PZO uviedol vo svojich doterajších vyjadreniach a prednesoch v prejednávanej veci. Na preukázanie medzi účastníkmi konania spornej skutočnosti, či odporca mal zriadenú zamestnaneckú radu alebo funkciu zamestnaneckého dôverníka odporca trval na výsluchu svedka A. I., iné dôkazy vykonať nežiadal. Zo zhodných prednesov účastníkov konania súd s odkazom k § 118 ods. 3 OSP konštatoval, že medzi konania zostala naďalej spornou právne významná skutočnosť, či pred dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru mal odporca zákonnú povinnosť ho prerokovať s týmto sociálnym partnerom, alebo mohol konať autonómne, rovnako medzi účastníkmi konania zostal sporným len skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ostatné hmotnoprávne a formálne podmienky tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, vrátane zákonných lehôt medzi účastníkmi konania sporné neboli, preto súd si v tomto rozsahu skutkový stav osvojil len zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, bez povinností súdu na ich preukázanie vykonať ďalšie dôkazy. Na preukázanie sporných skutočností súd vykonal dokazovanie: 1/ prečítaním v písomnej forme podaného vysvetlenia svedka A. I. , doručeného súdu dňa 26.9.2011 / č. 1. 128,129/, z podania ktorého zistil, že jeho skutočné priezvisko nie je I.. K veci svedok uviedol, že v spoločnosti Dema Senica a.s., pôsobil do 19.07.2005 ako člen predstavenstva. Po tomto termíne pracoval ako vedúci vývoja a pravidelne sa zúčastňoval porád vedenia firmy. Svoje pôsobenie vo firme Dema Senica a.s. ukončil v mesiaci marec 2011. Od roku 2005 spoločnosť Dema Senica a.s. spracovávala mzdy a zároveň vedenie personálnej agendy spoločnosti Sportline s.r.o / odporcu/. Spoločnosť Dema Senica a.s. bola zároveň aj najväčším investorom v spoločnosti Sportline s.r.o. a aj spoločníkom odporcu. Vzhľadom k tejto okolnosti odporca zo strany spoločnosti Dema Senica a.s. pravidelne kontrolovaný a sledovaný nielen z hľadiska personálneho, ale aj z hľadiska obchodného na pravidelných poradách spoločnosti Dema Senica a.s. Ďalej svedok uviedol, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy z mesiaca október 2006, naposledy vo funkcii zástupca vedúceho predajne v R. R.. Taktiež svedok potvrdil súdu vedomosť, že navrhovateľovi bol odporcom okamžite zrušený pracovný pomer, nakoľko sa odo dňa 12.12.2007 nedostavil do práce bez ospravedlnenia ani do konca roku 2007. K tejto skutočnosti svedok uviedol, že začiatkom decembra 2007 na jednej z pravidelných porád vedenia spoločnosti Dema Senica a.s., bol prítomný aj pán G. T. ako riaditeľ Sportline s.r.o., na ktorej prezentoval hospodársky stav ako aj nedostatky, ktorá zistil pri predchádzajúcej kontrole na prevádzke v Banskej Bystrici, kde pracoval navrhovateľ. Tejto porady sa osobne zúčastnil aj svedok. Po prezentovaní stavu hospodárenia tejto prevádzky bolo na pracovnej porade prijaté opatrenie, že v tejto prevádzke bude vykonaná v najbližších dňoch hĺbková kontrola a inventúra. Na tejto porade D. T. vyslovil svoju pochybnosť, že navrhovateľ, v tej dobe ako zástupca vedúceho predajne manipuluje s cenami, predáva tovar bez dokladov z pokladne a že sa z tejto predajne stráca tovar, ktorá podľa prvotných zistení presahovala sumu 40.000,-eur. Na nasledovnej porade informoval G. T. vedenie spoločnosti Dema Senica a.s., že navrhovateľ sa už dlhšie ako týždeň nedostavil do práce, pričom zanechal veci jemu zverené a potrebné na zabezpečenie chodu prevádzky priamo na tomto pracovisku, malo ísť o kľúče a telefón. Keďže navrhovateľ svoju neúčasť na pracovisku neospravedlnil ani v priebehu mesiaca január 2008, bolo jeho opustenie pracoviska považované ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny a s navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer. Približne v mesiaci máj 2009 sa na firmu Dema Senica, a.s. písomne obrátil právny zástupca odporcu Mgr.Vladimír Benda so žiadosťou o informáciu, či odporca : -mal v období pred 01.02.2008 zriadenú odborovú organizáciu mal v období pred 01.02. 2008 zriadenú zamestnaneckú radu či v spoločnosti odporcu pôsobil v období pred 01.02.2008 zamestnanecký dôverník aký najväčší počet zamestnancov zamestnával odporca v období pred 01.02.2008, na ktoré spoločnosť Dema Senica a.s. oznámila PZO, že odporca v súlade s § 233 Zákonníka práce od svojho založenia v roku 2005 a ani pred obdobím 01.04.2008 nemal zriadenú odborovú organizáciu, zamestnaneckú radu, ani v tejto spoločnosti nepôsobil zamestnanecký dôverník. Tento stav trvá dodnes, pričom odporca mal ku dňu 01.04.2008 najvyšší počet zamestnancov 33. Po vykonaní tohto listinného dôkazu navrhovateľ v zastúpení PZN netrval na doplnení dôkazu výsluchom svedka, k skutkovým zisteniam z písomného vyjadrenia svedka A. I. uviedol, že jeho tvrdenia a vyjadrenia sú sprostredkované, nakoľko ide o zamestnanca inej firmy, preto naďalej trval na tom, aby priamo odporca preukázal súdu skutočnosť, či mal zriadenú odborovú organizáciu, zamestnaneckú radu alebo u odporcu pôsobil zamestnanecký dôverník, rovnako žiadal priamo od odporcu preukázanie najvyššieho počtu zamestnancov odporcu pred dátumom 01.02.2008. Odporca v zastúpení PZO tento listinný dôkaz nesporoval, rovnako netrval na doplnení dokazovania výsluchom označeného svedka na pojednávaní. Proti tvrdeniu PZO o nedostatočnej hodnovernosti skutkových tvrdení svedka uviedol, že Dema Senica a. s. pre odporcu robí kompletnú personálnu agendu odporcu na základe mandátnej zmluvy, ktorú mandátnu zmluvu odporca dodatočne predloží súdu a zároveň v tomto rozsahu žiadal PZO doplniť dokazovanie. Rovnako žiadal vypočuť svedkyňu N. E.. K samotnej hodnovernosti údajov tohto svedka, PZO uviedol, že nejde o sprostredkované či inak nepriame informácie, svedok bol náležité oboznámený s personálnymi pomery odporcu s tým, že odporca na doplnenie dokazovania predloží súdu zoznam všetkých svojich zamestnancov v rozhodnom období do 1.2.2008. 2/ z výsluchu svedka M.. G.. G. T. súd zistil , že je zamestnancom odporcu od septembra 2007 vo funkcii riaditeľa . Štatutárnym zástupcom odporcu nie je a nikdy nebol. Jeho pracovnou povinnosťou bol riadny chod obchodnej činnosti odporcu ako aj organizácia práce. Pokiaľ ide o účtovníctvo a personálne práce, túto agendu vykonávala odporcovi výlučne len spoločnosť Dema Senica. Napriek tomu má svedok vedomosť o počte zamestnancov odporcu od vzniku svojho pracovného pomeru do 1.4.2008, ich počet bol daný tým, že vtedy mal odporca 2 predajne, pričom na jednej pracovalo cca 12 - 13 zamestnancov a na druhej možno 15 zamestnancov, na centrále pracovali 2-3 zamestnanci. Rovnako svedok vo výpovedi uviedol, že odporca od roku 2007 nepretržite dodnes nemal zriadenú odporovú organizáciu, zamestnaneckú radu alebo funkciu zamestnaneckého dôverníka. Na otázku PZN, aby svedok objasnil okolnosti v súvislosti s vytýkacimi listami zo dňa 12.12.2007 , rovnako na otázku, či v uvedenom čase bol svedok osobne v kontakte s navrhovateľom resp. či v tomto období svedok s navrhovateľom konzultoval postup ohľadne vytýkacich listov adresovaných navrhovateľovi pre porušenie pracovnej disciplíny, svedok potvrdil vo výpovedi, že sa písali vytýkacie listy, kolega ich odovzdal. Príčinou týchto vytýkacich listov bola zistená trojnásobná manipulácia s tovarom na predajni v Banskej Bystrici, kde bol navrhovateľ zamestnaný, pričom sa zistilo, že na zákaznícke karty blokoval zľavy, na ktoré nemal nárok, ďalej sa zistilo, že pri vrátení iného tovaru bola umelo znížená cena tohto tovaru v počítači, zákazníkovi predaná za pôvodnú cenu a rozdiel v cene sa však v pokladni neobjavil, ďalej bolo zistené, že navrhovateľ si zobral domov veci - tovar z predajne v hodnote za niekoľko tisíc korún, neoznačil do internej písanky, že tovar zobral a k tomuto nemal potrebný súhlas svojho nadriadeného, ale nie v takom rozsahu, že by tento tovar bol v celkovej hodnote cca 6 000,- Sk - 8000,- Sk. Následne s týmto vznikol konflikt, že navrhovateľovi boli dokázané krádeže. Na otázku PZN, akým spôsobom tieto jeho tvrdenia boli následne potvrdené konaním svedok vypovedal, že Zákaznícke karty sa zistili pri vrátení tovaru, pokiaľ mal svedok vedomosť toto mu vytkla vedúca, ďalšie kroky odporcu nevie. Na otázku PZN, či na základe týchto zistení odporca v predajni v ktorej bol navrhovateľ zamestnancom, odporca vykonal inventúru za prítomnosti navrhovateľa a ak áno, kedy, svedok uviedol, že šlo o manipuláciu z cenami v počítači, , tam by inventúra nepomohla. Pokiaľ ide o zobratie tovaru z predajne, tento tovar následne síce navrhovateľ nevrátil, ale zaplatil kúpnu cenu., o čom určite musia existovať písomné doklady. Na otázku PZN, aby svedok sa uviedol všetky jemu známe vedomosti zo dňa 12.12.2007, predovšetkým, či bol navrhovateľovi odobratý mobil, kľúče od prevádzky a zamedzený prístup do predajne a aby uviedol dôvod pre ktorý sa tak stalo, svedok vypovedal , že pre pozíciu zástupcu mobil ani kľúče od predajne nie sú potrebné pre riadny výkon prace navrhovateľom, pretože otváranie predajne nebola pracovná povinnosť navrhovateľa, predajňu vždy otvára vedúci predajne spolu so zástupcom vedúceho predajne. Čiže odobratie kľúčov nijak nezamedzilo vstup navrhovateľovi na pracovisko, naviac svedok tvrdil, že kľúče mu odobraté ani neboli, tieto navrhovateľ ponechal na pracovisku. Na otázku PZN, aby sa svedok vyjadriť k skutočnosti, či navrhovateľovi zakázal vstup na pracovisko v prípade, že nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, svedok vypovedal, že ide o výhovorky navrhovateľa, pretože on je povinný prácu vykonávať riadne a so šéfom sa musí dohodnúť na plnenie povinnosti . Svedok nezakázal navrhovateľovi prístup do práce na pracovisku odporcu, v predajni na Troskách 25, Banská Bystrica. Na otázku PZN, či na vytýkacich listoch sú vlastnoručné podpisy svedka, svedok potvrdil, že na oboch listoch je jeho vlastnoručný podpis. Na otázku PZN, odkedy do kedy trvala porada vedenia spol. Dema Senica , a. s., konaná dňa 12.12.2007, na ktorej pracovnej porade sa svedok zúčastnil, svedok uviedol, že porada trvala jednu hodinu, presný čas nevie a určite bol na nej prítomný.
Na otázku PZO, aké manko bolo zistene v predajni po vytýkacich listoch, svedok uviedol, že v mesiaci január 2008 na základe vykonanej inventúry sa zistil schodok vo výške 1,5 mil. Sk. Na otázku PZO, aby svedok oznámil meno, priezviskom funkciou osoby, ktorá vypracovala a odovzdala navrhovateľovi dva vytýkacie listy, svedok vypovedal, že táto činnosť bola v pracovnej náplní vedúceho obchodu p. G.. Na otázku PZO, či svedok bol prítomný na porade GR Dema Senica, a.s. dňa 12.12.2007 nepretržite od jej začiatku do konca, svedok uviedol, že áno. Na otázku PZO, aby svedok potvrdil zo záznamu z porady vedenia GR Dema Senica, a.s. konanej dňa 12.12.2007 podpis zúčastnených osôb a uviedol, ktorý zo 4 podpisov je vlastnoručným podpisom svedka, svedok uviedol, že jeho vlastnoručný podpis je prvý z tejto listiny. / záznam z porady vedenia je ako listinný dôkaz založený v spise na či.91-92./ Po ukončení výsluchu svedka, navrhovateľ v zastúpení PZN vo svojom vyjadrení k vykonanému dôkazu spochybnil len časť výpovede svedka , týkajúcej sa vytýkacích listov, pretože podľa názoru navrhovateľa neobsahujú vlastnoručné podpisy svedka. V tomto rozsahu žiadal navrhovateľ doplniť dokazovanie s tým, aby odporca predložil súdu výsledky inventúry z januára 2008 vykonanej odporcom na predajni, v ktorej pracoval navrhovateľ, predložiť konkrétne opatrenia, ktoré vykonal odporca voči navrhovateľovi podľa výsledkov zistenej inventúry resp. preukázal, kto od 12.12.2007 disponoval mobilným telefónom číslo XXXX XXX XXX. Po ukončení svedeckej výpovede, odporca v zastúpení PZO vo svojom vyjadrení túto výpoveď nesporoval. Proti tvrdeniam PZN k doposiaľ vykonaným dôkazom žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedkov:
- F. G., zamestnanca odporcu N. E. , zamestnanec spoločnosti Dema Senica, a.s. naďalej trval na výsluchu svedka H. E. Za účelom doplnenia dokazovania navrhovaných svedkov, súd pojednávanie vo veci samej odročil na pojednávanie dňa 12.12.2011, na ktorom navrhovateľ v zastúpení PZN zotrval na skutkovom a právnom vymedzení návrhu vo veci samej, tohto sa pridržiaval v celom rozsahu, vrátane prednesov a vyjadrení PZN proti tvrdeniam odporcu tak, ako boli uvedené v doterajších zápisniciach o pojednávaní. Ďalšie dôkazy v prejednávanej veci nenavrhol, vo veci samej žiadal rozhodnúť zhodne s petitom návrhu. Doterajší obsah zápisníc o pojednávaní nesporoval, len okrajovo s prihliadnutím na záznam z porady vedenia spoločnosti DEMA Senica, a.s., konanej dňa 12.12.2007 uviedol, že ide pravdepodobne o anti datovanie tejto listiny, pretože v jej písomnej forme mala byť porada ukončená dňa 12.12.2007 o 20.30 hod., so začiatkom tejto porady o 08.00 hod., pričom porada podľa výpovede vypočutého svedka na pojednávaní dňa 07.11.2007 trvala cca 1 hodinu. Odporca v zastúpení PZO žiadal návrh zamietnuť z totožných skutkových a právnych dôvodov, ako uviedol v doterajších vyjadreniach a prednesoch. Na preukázanie skutočnosti, že, na strane odporcu nebola zriadená odborová rada, zamestnanecká rada, resp. zamestnanecký dôverník, odporca žiadal doplniť dokazovanie vykonaním listinných dôkazov: 1. prehlásenie konateľa odporcu B.. C. L. zo dňa 09.12.2011 spolu so zoznamom počtu zamestnancov odporcu ku dňu 31.12.2007, 2. mandátna zmluva uzavretá medzi SPORTLINE s.r.o. a mandatárom: DEMA Senica , a.s. zo dňa 20.12.2005, 3. zápis o vykonaní fyzickej inventúry zásob tovaru zo dňa 04. až 05. 03.2008 v prevádzke odporcu pod názvom INTERSPORT, EURÓPA SC, na Troskách 25 Banská Bystrica. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal doplnenie dokazovania 1/ výsluchom svedka F. G., zamestnanca odporcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že nebol priamym nadriadeným navrhovateľovi, bol však priamym nadriadeným vedúcej predajne INTERSPORT, EURÓPA SC, na Troskách 25 v Banskej Bystrici, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce navrhovateľa. V podstate postupu odporcu predchádzalo podozrenie vedúcich zamestnancov odporcu, vrátane svedka, že navrhovateľ si z predajne v B. Bystrici bral tovar bez toho, aby za tovar zaplatil a bez toho, aby na jeho prevzatie mal súhlas svojho vedúceho. Na základe tohto podozrenia sa dohodli, že si budú viacej všímať konanie navrhovateľa, s tým, že vlastne čakali na jeho následné konanie, ktorým by potvrdil opodstatnenosť domnienky odporcu s následným skončením pracovného pomeru. Na základe tohto sledovania navrhovateľa sa zistilo, že navrhovateľ poskytol bezdôvodné zľavu z nejakého nákupu zákazníkovi bez toho, aby na takéto poskytnutie zľavy z nákupu mal samotný navrhovateľ oprávnenie. Pretože na poskytovanie zľavy z tovaru bola v tom čase oprávnená výlučne vedúca predajne, ktorá takúto zľavu zákazníkovi neposkytla. Pokiaľ ide o samotné skončenie prac. pomeru odporcu s navrhovateľom, toto riešil priamo pán T. s navrhovateľom, preto svedok nevedel nič bližšie uviesť, akurát uviedol, že p. T. ho požiadal, aby vyhotovil písomné podklady = vytýkací list adresovaný navrhovateľovi, ktorý mu mal svedok odovzdať, čo aj spravil. Na otázku PZN, aby svedok bližšie oboznámil, čo bolo obsahom vytýkacieho listu, svedok uviedol, že určite bol adresovaný odporcom konaním pána T. a adresovaný do rúk navrhovateľa, a v ňom určite vytýkal odporca navrhovateľovi poskytnutie zľavy z kúpnej ceny tovaru zákazníkovi, ktorú mu neoprávnene poskytol. Na otázku PZN, na základe čoho zistili, že zo strany navrhovateľa jeho konaním sa naplnilo podozrenie odporcu, svedok uviedol, že toto bolo zistené tak, že prišiel zákazník do B. Bystrice vymeniť tovar, ktorý predtým zakúpil v predajni navrhovateľa spolu s pokladničným dokladom, na ktorom bola uvedená práve táto zľava, a vedúca predajne sa opýtala zákazníka, prečo má poskytnutú túto zľavu z ceny zakúpeného tovaru, pričom asi ona následne šetrením zistila, že túto zľavu zákazníkovi poskytol navrhovateľ. Na otázku PZN, či o tomto zistení bol spísaný úradný záznam príp. iný doklad, svedok vo výpovedi uviedol, že nevie. Na otázku PZO, aby svedok uviedol, či má vedomosť kto a kedy zo zamestnancov príp. iných osôb bránil navrhovateľovi dňa 12.12.2007 vo vstupe do prevádzky a tým vo výkone práce v nej, svedok vypovedal, že o tomto nemá žiadnu vedomosť. Na otázku PZO, či svedok sám nabádal navrhovateľa alebo mu dal príkaz, aby do práce počínajúc dňom 12.12.2007 nenastúpil, svedok vypovedal, že on určite nie. Na otázku PZO, či svedok vie bližšie súdu uviesť, kedy príp. z akého dôvodu sa navrhovateľ nedostavil do práce v mesiaci december 2007 svedok uviedol, že on o ničom takom nevie, vie len ,že všetci zamestnanci odporcu boli prekvapení z toho, že navrhovateľ do práce nenastúpil. Na otázku PZO, či pri odovzdávaní vytýkacieho listu s ostatnými listinami avizoval navrhovateľovi, že zároveň bude na prevádzke vykonaná inventúra, svedok uviedol, že navrhovateľ sa informoval, nevedel však či z tohto informáciou išiel aj presný dátum vykonania inventúry. V decembri 2007 určite nie, pretože je to pre odporcu predaj -ťažisková sezóna. Na otázku PZO, kedy a akým výsledkom bola vykonaná inventúra na prevádzke, v ktorej pracoval navrhovateľ, svedok uviedol, že prvá inventúra sa robila v marci 2008, so zisteným mankom 1 400 000,- Sk. Na ňu nadväzovala nasledujúca inventúra, potom čo sa sprísnili podľa výsledkov prvej inventúry bezpečnostné opatrenia zo strany odporcu. Na otázku PZO, či a aké dôsledky vyvolala neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku počínajúc dňom od 12.12.2007 odporcovi, svedok uviedol, že v tejto prevádzke odporcu pracujú zamestnanci v dvojsmenných pracovných zmenách, takže asi určite ostatní zamestnanci odporcu museli pracovať aj za navrhovateľa. Na doplňujúcu otázku PZN, či v medziobdobí pred 4-5. 03.2008 bola vykonaná inventúra na prevádzke, kde pracoval navrhovateľ, svedok vypovedal, že asi nie, potom, čo pozeral záznamy, tak tam nevidel žiadnu inventúru. Po ukončení výsluchu svedka, žiaden z účastníkov konania sa k skutkovým zisteniam z tohto dôkazu nevyjadril. 2/ z písomného vyjadrenia svedkyne N. E. zo dňa 08.12.2011, založeného v spise na č. 1. 143, prečítaním jeho obsahu súd zistil, že svedkyňa potvrdila že navrhovateľ sa nedostavil bez ospravedlnenia do práce od 12.12.2007 nepretržite do 31.12.2007 / súd v tejto časti výpovede svedkyne konštatuje, že ide celkom o 20 kalendárnych dní, z ktorých je 14 pracovných dní / a následne s ním bol okamžite ukončený prac. pomer, pretože žiadne ospravedlnenie neodovzdal, túto zistenú skutočnosť svedkyňa konzultovala na konci roka s riaditeľom spoločnosti SPORTLINE s.r.o. G.. B.. G. T., v septembri 2011 sa na svedkyňu obrátil R.. A. I., ktorému poskytla vyjadrenie, že spoločnosť SPORTLINE s.r.o. dosahovala od svojho založenia v decembri 2005 až do marca najvyšší počet zamestnancov 33, v spoločnosti SPORTLINE s.r.o. nebola nikdy zriadená zamestnanecká rada, ani odborová organizácia, v spoločnosti nepôsobil zamestnanecký dôverník, ani iná forma zamestnaneckých orgánov Po prečítaní tohto listinného dôkazu navrhovateľ v zastúpení PZN výpoveď svedkyne nesporoval a netrval na jej výsluchu Odporca v zastúpení PZO rovnako netrval na výsluchu tejto svedkyne na pojednávaní, po prečítaní jej vyjadrenia zo dňa 08.12.201 lk k tomuto dôkazu uviedol, že ide o svedkyňu, ktorá vedie u odporcu evidenciu dochádzky všetkých zamestnancov odporcu, a preto jej vyjadrenie obsiahnuté v tomto podaní sú svedectvom z prvej ruky.
S prihliadnutím k doteraz vykonanému dokazovaniu na dotaz súdu navrhovateľ v zastúpení PZN naďalej trval na doplnení dokazovania výsluchom svedka H.Ť. E. - zamestnanca odporcu, a z dôvodu prekážky pre ktorú nemohol poskytnutím súčinnosti zabezpečiť jeho osobnú prítomnosť na dnešnom pojednávaní trval na tom, aby súd navrhovateľom označeného svedka predvolal, rovnako trval na tom aby súd doplnil dokazovanie a odporcovi uložil povinnosť predložiť mzdový list navrhovateľa za december 2007. Iné dôkazy navrhovateľ v zast. PZN vykonať nežiadal. PZO okrem listinných dôkazov, ktoré predložil na pojednávaní, žiadal doplniť dokazovanie výsluch svedka G.. B.. G. T., z adresy sídla odporcu, na preukázanie skutočnosti, že bola inventúra na strane odporcu vykonaná aj pred 04. až 05.03.2008. Na doplnenie dokazovania súd nariadil pojednávanie dňa 20.02.2012, na ktorom vykonal dokazovanie: 1/ doplňujúcim výsluchom svedka B.. G.. G. T., ktorý bol vykonaný na pojednávaní dňa 07.11.2011 (č.l. 132 - 134), a ktorý svoju svedeckú výpoveď doplnil , že zverený predmet - mobilný telefón mal každý vedúci povinne a pokiaľ ide o zástupcov predajne, títo ich zverené povinne v tom čase nemali. Pokiaľ ide o navrhovateľa, s odstupom času sa svedok nevedel vyjadriť, či na tejto prevádzke boli dva telefóny alebo len jeden telefón. S určitosťou však tvrdil, že každá predajňa mala k dispozícii 2 telefóny, 1 vždy vedúci predajne a 1 bol vždy k dispozícii všetkým zamestnancom, daný k voľnej dispozícii na ich kontakt s dodávateľmi. Na otázku PZN, či si svedok pamätá, či navrhovateľ disponoval v mesiaci 12/2007 služobným mobilným telefónom, svedok uviedol, že mal tento telefón. Na otázku PZN , čo sa stalo s týmto telefónom, či ho navrhovateľ odovzdal, kedy a komu, svedok uviedol, že nevie kde a u koho tento telefón skončil, potvrdil však, že vo firme sa používalo ďalej mobilné číslo XXXX XXX XXX, nevedel však dokedy. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy navrhovateľ odovzdal a komu tento mobilný telefón, svedkovi určite nie. Na otázku PZN, kedy odporca vypláca mzdu zamestnancom, vrátane navrhovateľa a ku ktorému dňu bola dojednaná ich splatnosť, svedok uviedol, že mzda bola vyplácaná za predchádzajúce mesačné obdobie vždy na účet zamestnanca ku dňu 15. v mesiaci. Takýto účet mal aj navrhovateľ. V mesiaci december 2007 bola však mzda vyplatená v hotovosti cez pokladňu do rúk navrhovateľovi, a to z toho dôvodu, že prevzal z predajne neoprávnený tovar, bez zaplatenia kúpnej ceny za prevzatý tovar v hodnote okolo 6-7 000,- Sk v tom čase, a aby mal z čoho tento dlh odporcovi zaplatiť, tak to technicky s jeho súhlasom bolo takto vyplatené, nevedel však uviesť, či ako preddavok mzdy, alebo ako vyúčtovanie mzdy, ale v každom prípade len z toho dôvodu aby mal vôbec nejaké peniaze za zaplatenie tovaru, ktorý zobral z predajne bez zaplatenia a zároveň aby sedeli peniaze v pokladni a skladové hospodárstvo v evidencii. Na otázku PZN, či existuje zápis vykonaný odporcom v zastúpení svedka, resp. iným zástupcom odporcu, preukazujúci prevzatie doplatku mzdy - výplata navrhovateľovi za mesiac 12/2007 vo výške 10 287,- Sk na účel zaplatenia ceny prevzatého tovaru navrhovateľom, svedok uviedol, že to, že došlo skutočne k zaplateniu tohto tovaru v hotovosti navrhovateľom po prevzatí vyúčtovania výplaty, neexistuje žiaden záznam, nakoľko pre evidenčné potreby odporcu to nebolo potrebné, navrhovateľ zaplatil cenu tovaru v hotovosti do pokladne a asi teda prevzal pokladničný blok. Na otázku PZN aby svedok uviedol, v akej výške vložil navrhovateľ sumu do pokladne za prevzatý tovar, potom čo prijal vyúčtovanie mzdy, svedok uviedol, že šlo cca o 6-7 000,- Sk. Pokiaľ má vedomosť, nejaké bloky nakopíroval a tie by mali byť pripojené k vyjadreniu odporcu. Na otázku PZO či pre navrhovateľa bol z hľadiska výkonu jemu zverenej práce nevyhnutný telefón s mobilným číslom XXXX XXX XXX, svedok uviedol že nie, nakoľko v predajni bola aj priama linka. Na otázku PZO, či má svedok vedomosť, že navrhovateľovi ktokoľvek zo strany zamestnancov, resp. štatutárnych orgánov odporcu bránil vo vstupe na pracovisko, resp, že existovala akákoľvek prekážka na strane zamestnávateľa počínajúc dňom 12.12.2007, resp. ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, svedok uviedol, že do predajne sa dalo vstúpiť nielen cez zadnú časť, ale aj priamo cez dvere určené pre zákazníkov, čiže sa nedalo zabrániť navrhovateľovi v jeho vstupe do príslušnej prevádzky, čiže na pracovisko, pokiaľ by mal o to skutočný záujem. Na otázku PZO či aj po 12.12. 2007 mal odporca ako zamestnávateľ pre navrhovateľa zabezpečenú prácu zodpovedajúcu dojednanému druhu práce a kto ju za navrhovateľa počas jeho neprítomnosti na pracovisku vykonával, svedok uviedol, že bolo vianočné obdobie, práce bolo dosť, vykonávali ju iní zamestnanci. Na otázku PZO, ako často sa robí inventúra na pracovisku, kde pracoval navrhovateľ, svedok uviedol, že pravidelne každoročne, po odchode odporcu sa vykonala v mesiaci február 2008. Na otázku súdu, aby svedok uviedol prostredníctvom ktorého zamestnanca ODPORCU navrhovateľ prevzal peňažnú hotovosť ako vyúčtovanie mzdy, svedok uviedol, že od vedúcej predajne a táto zistila, že chýba tento tovar. To bol hlavne dôvod prečo sa chýbajúci a nezaplatený tovar musel riešiť okamžite. Naviac, šlo pre konkrétnu predajňu o neprimerane vysokú čiastku. Takže navrhovateľ dňa 12.12.2007 prišiel riadne do práce a myslím, si, že na základe podnetu vedúcej predajne, aby tento schodok zaplatil, mu bola vyplatená mzda za mesiac , ktorý súdu uviesť svedok nevedel. Mzdy sa vždy spracovávali k 15. nasledujúce mesiaca, takže do 12/12/2007 sa mu vyplatila suma, ktorá by inak zodpovedala jeho mzde ku dňu 12/12/2007. 2/ Prečítaním písomného vyjadrenia svedka H. Š., doručeného súdu dňa 03.02.2012 (č.1. 132), z ktorého súd zistil, že svedka asi pred dvomi mesiacmi kontaktoval navrhovateľ a požiadal ho, aby mu šiel svedčiť. Svedok však nevedel, čo má k tejto veci uviesť, uviedol len toľko, že navrhovateľ pracoval na prevádzke odporcu v Banskej Bystrici približne do prvej polovice decembra 2007. Naposledy bol v práci v deň, keď pán G. oznámil, že sa pripravuje inventúra, teda cca v polovici decembra 2007. Od tej doby už navrhovateľ do práce neprišiel, dôvod, prečo tak urobil svedkovi nie je známy. Svedok ďalej uviedol, že za navrhovateľa museli vykonávať jeho prácu, bolo vianočné obdobie, kedy je práce najviac z celého roka. Keď sa potom urobila asi vo februári 2008 inventúra, chýbal tovar asi za 50.000,-eur. Na predajni si zamestnanci mysleli, že navrhovateľ neprišiel do práce pre to, že chýba v predajni veľa tovaru a nechcel s tým mať opletačky. Po prečítaní písomného vyjadrenia svedka H. Š. na dotaz súdu PZ upustil od procesného návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka. K tomuto dôkazu sa vyjadruje tak, že vyjadrenie tohto svedka považuje za účelové a ovplyvnené tým, že je naďalej zamestnancom odporcu. Po doteraz vykonanom dokazovaní s prihliadnutím k zisteným skutočnostiam preukazujúcich skutočnosť, kto a ako manipuloval s mobilným telefónom XXXX XXX XXX, ako aj k vykonaniu inventúry odporcom po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj kedy a kým bola vykonaná inventúra upustil od ďalších označených dôkazov, na ich vykonaní naďalej netrval a po výzve súdu pod poučením podľa § 120 ods. 4 OSP sa v zastúpení navrhovateľa vykonania ďalších dôkazov nedovolával. PZO na výzvu súdu pod poučením podľa § 120 ods. 4 OSP žiadal doplniť dokazovanie predložením pokladničného dokladu o zaplatení hotovosti do pokladne dňa 12/12/2007 na sumu 8 216,- Sk, ktorý listinný dôkaz je založený v spise na č.l. 185. Ďalej predložil zápis o vykonaní fyzickej inventúry zásob tovaru konanej dňa 4/3/2008 za inventarizačné obdobie 12/2006 - 2/2008, so zisteným mankom 1 468 152,34 Sk, ktorý listinný dôkaz je na č.l. 186 spisu. Vykonania ďalších dôkazov aj pod poučením podľa § 120 ods. 4 OSP sa nedovolával. 3/ Súd po doplnení dokazovania prečítaním listín podľa § 129 ods. 1 OSP predložených na pojednávaní odporcom v zastúpení PZO zápis o vykonaní fyzickej inventúry tovaru / č.l. 186/ pokladničný doklad platby v hotovosti na sumu 8 216,- Sk zo dňa 12.12.2007 /č.l. 187/ mal preukázané, že inventúrou bolo zistené manko, rovnako bolo preukázané, že navrhovateľ v hotovosti do pokladne zaplatil sumu 8 216,- Sk. PZN vo svojom vyjadrení k vykonaným listinným dôkazom vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o dôkaz preukazujúci inventúru a výške manka, táto skutočnosť nemá žiadny vecný vzťah k predmetu sporu, pokiaľ ide o doklad platby v hotovosti na sumu 8 216,- Sk poukázal na to, že v predajni, v ktorej ako dojednaný druh práce vykonával prácu navrhovateľ, je otváracia doba vždy od 9.00 - 21.00 hod. Na pokladničnom doklade je však ako čas prevzatia tejto hotovosti do pokladne vyznačený dátum 12.12.2007 PZO vo svojom vyjadrení k vykonaným listinným dôkazom poukázal, že všetci zamestnanci prevádzky v B. Bystrici odporcu, boli povinní byť na pracovisku najmenej 1 hod. pred otvorením , je nereálne aby zamestnanci prišli v totožnú hodinu, až keď sa prevádzka otvára pre širokú verejnosť, a samozrejme že všetci zamestnanci, pretože mali hmotnú zodpovednosť na tejto predajni mali záujem, aby sa vyriešilo manko, ktoré chýbalo priamo na predajni. To je aj vysvetlenie prečo pokladňa v danej predajni už riadne fungovala už o 8.03 hod. Záverečným prednesom PZN k právnej stránke veci a k vykonanému dokazovaniu poukázal na skutkovú nelogičnosť obrany odporcu tvrdením, že nijako navrhovateľovi nebránil vykonávať dojednaný druh práce počínajúc dňom 12.12.2011, čomu odporuje predovšetkým výpis z výplatnej pásky navrhovateľa za mesiac 12/2007. PZN má za to, že ide o špecifický prípad, ktorý sa na Slovensku pravidelne stáva a to aj v prípade konania odporcu od 12.12.20011. Navrhovateľovi bol daný jednoznačný príkaz v ústnej forme odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľa, deklarovaný výzvou riaditeľom B.. G.. T., tak ako ju presne navrhovateľ vymedzil v žalobe, pričom na tom nič nemení ani zápisnica zo zasadnutia spoločnosti Dema Senica, a.s.. Ak odporca dal vytýkací list dňa 12.12.2007 navrhovateľovi v B. Bystrici, tak logicky vychádza záver, že tento podpísaný zamestnanec odporcu na vytýkacom liste, v konkrétny deň bol na tejto prevádzke, v ktorej pracoval navrhovateľ. Čo do zvyšku sa pridržiaval skutkových tvrdení, tak ako boli uvedené v návrhu, preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Zároveň žiadal, aby súd pripustil do zápisnice aj konečné vyjadrenia navrhovateľa v prejednávanej veci ku všetkým vykonaným dôkazom. Navrhovateľ záverečným prednesom žiadal návrhu vyhovieť a trval na tom, že tak ako bolo preukázané sa dňa 12/12/2007 dostavil na pracovisko, kde ho odporca v zastúpení B.. T., oboznámil s obsahom vytýkacích listov s tým, že si má zobrať z pracoviska všetky svoje osobné veci, zverené pracovné predmety odovzdať, čo aj urobil a tieto odovzdal svedkovi B.. T. v kancelárii vedúcej predajne. Nie je pravdivá výpoveď tohto svedka, že kľúče od predajne nie sú pre zástupcu vedúceho potrebné, nakoľko predajňa sa otvára výlučne z jedného možného vstupu, a to zozadu, druhý vstup je spredu predajne, mreže sa otvárajú z vnútra predajne. Vedúci predajne pravidelne predajňu neotvára, túto pravidelne a obvykle otváral konkrétny vedúci zmeny sám. Vedúca predajne sa dostavovala na pracovisko nepravidelne. Na prevádzke sa bežne viedol zošit, do ktorého sa zapisovali veci, ktoré si bežne brali zamestnanci. Navrhovateľovi však dňa 12/12/2007 účtovali cenu bez zľavnenia, ktorá prislúchala dovtedy pravidelne každému zamestnancovi a preto vôbec nešlo o hotovosť, ktorá chýbala v predajni a túto bolo potrebné dorovnať. Právom záverečného prednesú odporca v zastúpení PZO žiadal žalobu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov konania. Žaloba je nedôvodná v celom rozsahu z hmotno-právnych dôvodov. V prejednávanej veci boli dva sporné body, prvý či bola zriadená zamestnanecká rada alebo iná účasť zamestnancov, odporca mal za to, že predložil dostatok dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru u odporcu neexistovala zamestnanecká rada alebo iná účasť zamestnancov na riadení. Druhá vec bola sporná, či na strane navrhovateľa existovala objektívna resp. subjektívna prekážka, resp. či konaním odporcu bol navrhovateľovi zamedzený vstup na pracovisko, odporca mal za to, že bolo dôkazné preukázané, že navrhovateľovi nikto nebránil pri vstupe na pracovisko, práve naopak bol tam očakávaný. Pravým dôvodom neprítomnosti navrhovateľa bola pripravovaná inventúra, ktorá dopadla veľmi hlbokým mankom. V prípade neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku by potom bolo veľmi problematické odporcovi ako zamestnávateľovi dokazovať vznik zodpovednosti navrhovateľa za toto manko. Navrhovateľovi nič nebránilo sa dostaviť do práce riadne a včas od 8.00 hod. resp. najneskôr do 8.30 hod. Pokiaľ ide o výplatu mzdy navrhovateľovi za 12/2007 PZO poukázal na skutočnosť, že k 12/12/2007 bola navrhovateľovi vyplatená záloha za mzdu, ale vzhľadom na to, že výplatný lístok za mesiac sa vyhotovuje až v januári nasledujúceho roka, je možné na túto výplatnú pásku uviesť že ide o výplatu mzdy ku 12/12/2007, pretože ku dňu splatnosti mzdy za 12/2007 už bolo zrejmé, že po tomto dátume sa už navrhovateľ ďalej na pracovisko nedostavil. Odporca je podnikateľom, avšak ľudský veľmi korektný voči svojim zamestnancom, o čom svedčí skutočnosť, že za celú existenciu odporcu, neviedol žiaden obchodno-právny, prípadne pracovno-právny spor. Odporca si v podstate váži svojich zamestnancov, ktorí si svoju prácu vykonávajú riadne, lebo celý úspech je založený práve na čestnosti a kvalite jej výkonu zamestnancami. Preto žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa § 252g ods. 1/, Zák. č. 311/2001 Z. z v znení neskorších predpisov / Zákonník práce / ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred. 1.septembrom 211 a nároky , ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 30.08.2011. Podľa § 79 ods. 1 č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.09.2007 do 11.06.2008 ( Zákonník práce - ďalej len ZP) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 17 ods.2 ZP právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/, ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 79 ods. 3 písm. b) ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä: pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, a) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Podľa § 82 písm. a) ZP vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov. Podľa § 141 ZP dôležité osobné prekážky v práci / na strane zamestnanca/ Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, sprevádzanie
rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
1. d) úmrtie rodinného príslušníka pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca, znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom, h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy, i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Podľa § 141a ZP ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. A/ Výklad cit. právnych noriem 1/ Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Právnu kvalifikáciu závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce na účely rozviazania pracovného pomeru nevymedzuje. Rovnako nedefinuje a ani neurčuje hľadiská, z ktorých treba pri posudzovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy zamestnávateľa, resp. v prípade sporu , od úvahy súdu., ktorý prejednáva a rozhoduje tento spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom . Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82 ZP].
Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, to však musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Preukazovanie závažného porušenia pracovnej disciplíny nemožno viazať len na § 81 a § 82 ZP, v ktorých sú všeobecne obsiahnuté základné povinnosti zamestnancov a vedúcich zamestnancov, ale aj na povinnosti zamestnancov, ktoré sú obsiahnuté v ďalších vnútorných predpisoch zamestnávateľa, napr. v pracovnom poriadku (§ 84 ZP). Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške . / t.j. v intenzite porušenie pracovnej disciplíny nielen zvlášť hrubým spôsobom podľa predchádzajúcej právnej úpravy ZP č. 65/1965 Zb., ale aj intenzitou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo možné v minulosti postihnúť len výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 46 ods.l, písm. f, ZP č. 65/1965 Zb./ Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo inom vnútornom predpise. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. K riadnemu vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné, aby obsahovalo aj údaj o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie, alebo kedy tento dôvod vznikol, alebo či bol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru predmetom vyšetrovania príslušným orgánom, ak bez týchto údajov je nepochybné, prečo bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer., t.j.
v akom konkrétnom konaní zamestnanca zamestnávateľ vidí jeho závažné porušenie pracovnej disciplíny. Porušením pracovnej disciplíny je zavinené porušenie pracovných povinnosti zamestnanca pri výkone práce, ktoré patria k jeho úlohám a ktoré sa zaviazal vykonávať podľa pracovnej zmluvy aj keď mu boli konkretizované až v procese jej činnosti pokynom vedúceho zamestnanca a v súlade s pracovnou zmluvou, ale aj v prípade , ak zamestnanec vykonáva inú prácu v rozpore s právnymi predpismi, pracovným poriadkom a inými vnútornými predpismi zamestnávateľa alebo podľa pokynov nadriadeného vedúceho zamestnanca. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, musí uplatniť nielen v subjektívnej ale aj v objektívnej prekluzívnej lehote. Pri nedodržaní lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1 ZP ). Zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote k prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu došlo (§ 74 ZP). 2/ Porušenie pracovnej disciplíny Anotácia: , Zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku - kritériá hodnotenia závažného a menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Popis článku Názov: Porušenie pracovnej disciplíny Titul: Personálny a mzdový poradca podnikateľa Ročník: 2009 Číslo: 1 Strana: 117 Dátum právneho stavu [od]: 1. 9. 2007 Dátum právneho stavu [do]: 31. 12. 2010 Autori:
Mgr. Viera Ronecová
Ako porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca sa hodnotí zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku. Môže ísť o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na rozdiel od doterajšieho právneho stavu, nemusí mať charakter sústavnosti. Na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď, musí zamestnanec najmenej dvakrát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Po prvom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom ho zamestnávateľ písomne upozorní a po druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď. Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy, resp. z pracovného poriadku. Rozoznávame menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pretože Zákonník práce zavinenie nedefinuje, je potrebné vychádzať z pojmu zavinenie, ako ho zakotvuje Trestný poriadok: Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu a je vybudované na: zložke poznania - intelektuálna zložka, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré páchateľ vnímal predtým alebo ku ktorým dospel svojím úsudkom na základe poznatkov a skúseností a zložke vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty veci. Ak páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nieje s nimi ani uzrozumený, nieje daný žiadny vôľový vzťah. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr.: oneskorený príchod do práce, neospravedlnenú absenciu, nesprávne zapisované do evidencie dochádzky, nedodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách mimo priestorov na to určených, opustenie pracoviska a odchodu zo zamestnania bez zapísania do evidencie dochádzky, upovedomenia nadriadeného zamestnanca alebo riaditeľa, neoznámenie prekážky v práci zamestnávateľovi, ak je zamestnancovi prekážka vopred známa, nehospodárnosť, nedôslednosť a nedodržiavanie termínov pri plnení pracovných úloh, nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh a povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať napr.: neospravedlnenú absenciu, odmietnutie podrobenia sa skúške alkoholom, resp. vyšetrenia alkoholu a iných omamných látok v pracovnom čase, zistenie alkoholu po skúške alkoholového testu alebo vyšetrenie alkoholu a iných omamných látok u zamestnancov v pracovnom čase, nástup na pracovisko pod vplyvom alkoholu, prijímanie darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, zavinené porušovanie bezpečnostných predpisov a pod. Požívanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve, prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom, môže byť považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a teda môže byť aj dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta alkoholu. Zavinená absencia zamestnanca môže byť pre zamestnávateľa nepochybne dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú potom podstatou tohto výpovedného dôvodu (t. j. zavinená absencia), nenastávajú spravidla v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca, niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej lehote. Vo všetkých týchto prípadoch neplynie dvojmesačná lehota, v priebehu ktorej môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď skôr, než sa zamestnávateľ dozvie, že ide, prípadne, že išlo o zavinenú absenciu. Či už ide o krátkodobé absencie alebo dlhodobú absenciu, neskončí sa plynutie dvojmesačnej lehoty skôr než po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nasledujúceho po poslednej zavinenej absencii; ak by však zamestnávateľ neskôr zistil, že išlo o zavinenú absenciu, plynie táto lehota odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa zamestnávateľ dozvedel, že išlo o zavinenú absenciu - Judikát R 51/1970. Súdy považovali za závažné porušenie pracovnej disciplíny neospravedlnenú absenciu zamestnancov, výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne
- Judikát R 18/1974.
Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (§ 63 ods. 5 Zákonníka práce). Ustanovenie ods. 5 poskytuje zamestnancovi zvýšenú ochranu pre prípad, že zamestnávateľ chce voči nemu uplatniť výpoveď z dôvodu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je povinný, a to ešte pred uplatnením výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Zákonník práce neupravuje formu vyjadrenia, môže ísť tak o písomnú, ako aj o ústnu formu. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a ojej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, pričom prekážku v prácu a jej trvanie je zamestnanec povinný preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní (§ 144 ods. 1, 2 Zákonníka práce). Podľa § 144 ods. 7 Zákonníka práce o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak nedôjde k dohode, môže zamestnávateľ požiadať o rozhodnutie súd. Aj napriek tomu, že Zákonník presne neustanovuje spôsoby alebo formy preukázania prekážky v práci na strane zamestnanca, je tento povinný ju preukázať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec o prekážke v práci vie už vopred, má svojho zamestnávateľa požiadať o pracovné voľno, resp. ak o nej vopred nevie, má tak urobiť bez zbytočného odkladu, teda hneď, ako je to preňho možné. V prípade, že by zamestnanec zamestnávateľa o prekážke v práci a jej rozsahu zamestnávateľa neupovedomil, sama jej existencia by nedovoľovala považovať neúčasť zamestnanca v práci za neospravedlnenú. Išlo by však o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by nemuselo byť zavinené. O tom, či ide o neospravedlnenú neprítomnosť v práci, rozhoduje zamestnávateľ vždy až po dohode so zástupcami zamestnancov, teda až potom, ako sa zamestnávateľ so sociálnym partnerom na právnej kvalifikácii neúčasti zamestnanca v práci dohodol. B7 Judikatúra : 1/ Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 95/2009 z 29. apríla 2010) ^ O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b/. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. 2/ V zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastavanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009) Na základe skutkového zistenia, že dodatočné nahlasovanie čerpania dovoleniek bolo u zamestnávateľa zaužívané, má NS SR za to, že pokiaľ navrhovateľ neoznámil odporkyni vopred (30. júla 2008) čerpanie dovolenky, ale tak urobil až 31. júla 2008, neporušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané, je z tohto dôvodu neplatné. 3/ Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť vždy uvedený v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná, a to bez ohľadu na to, či u zamestnanca aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje jej neplatnosť. V prípade, ak niektoré výpovedné dôvody uvedené v tomto odseku obsahujú viac výpovedných dôvodov súčasne, zamestnávateľ je povinný vo výpovedi uviesť, na základe ktorého konkrétneho výpovedného dôvodu dáva zamestnancovi výpoveď. Ak tak neurobí a z obsahu výpovede táto skutočnosť nevyplýva, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. V písomnej výpovedi uvedený dôvod výpovede nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 278/2007, zo dňa 25. novembra 2008) Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní tohto problému vychádzať. K skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa dopustil jej porušenia menej závažným spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, posúdenie negatívneho vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca na stav pracovnej disciplíny na pracovisku a pod. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ výpoveď len za predpokladu, že zamestnanca v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornil na možnosť výpovede. Z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ výpoveď len do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Uvedené lehoty sú lehotami prekluzívnymi, preto po ich márnom uplynutí toto právo zamestnávateľa zaniká ( § 36 ods. 1 ). Podľa Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Povinnosť prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď ( alebo okamžité skončenie pracovného pomeru ) Zákonník práce formuluje ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 spôsobuje neplatnosť výpovede ( alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru ). Platnosť výpovede však neovplyvňuje situácia, ak zamestnávateľ výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval s príslušným odborovým orgánom a tento v rámci prerokovania vyjadril negatívny postoj k predpokladanej výpovedi ( alebo okamžitému skončeniu pracovného pomeru ). Prerokovanie zástupcami zamestnancov musí predchádzať okamžiku prejavenia vôle zamestnávateľa ( doručenie výpovede, odoslanie výpovede poštou alebo udelenie príkazu príslušnému zamestnancovi, aby písomnosť doručil adresátovi na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý). Podľa Zákonník a práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. V súvislosti s čerpaním dovolenky Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi v citovanom ustanovení uvedené povinnosti. Prípadné porušenie týchto povinností nemá za následok neplatné určenie čerpania dovolenky. Dovolenku možno určiť aj na základe plánu dovoleniek, na ktorý nedal predchádzajúci súhlas zástupca zamestnancov. Vyplývate z ustanovenia odseku 1 v spojení s ustanovením § 17 ods. 2, podľa ktorého právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný zástupca zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. V rozpore s týmto ustanovením nie je ani taká prax, podľa ktorej zamestnanec požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený ( do ktorého právomoci spadá taký úkon ) mu dá k čerpaniu dovolenky súhlas; v tomto súhlase je totiž možno vidieť určenie nástupu dovolenky. Pokiaľ však zamestnanec len oznámi, že nastupuje dovolenku, a jeho nadriadený mu neudelil potrebný súhlas, poprípade udelenie súhlasu výslovne odmietol, nemôže ísť o dovolenku. Podľa § 144 ods. 7 Zákonníka práce o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak nedôjde k dohode, môže zamestnávateľ požiadať o rozhodnutie súd. V prípade, že zamestnávateľ mieni dať výpoveď zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z niektorého z dvoch dôvodov v ňom vymedzených, ktorý dôvod bol vyjadrený skutočnosťou spočívajúcou v neospravedlnenej absencii zamestnanca, neospravedlnenou absenciou je neprítomnosť zamestnanca v práci len vtedy, ak ju zamestnávateľ kvalifikoval ako neospravedlnenú a ak s jeho stanoviskom vyslovili súhlas zástupcovia zamestnancov. Dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov znamená ich súčinnosť a spôsob tejto súčinnosti. Rozhodnutie zamestnávateľa ( prijaté v dohode s príslušným zástupcom zamestnancov ) o tom, že neprítomnosť zamestnanca v práci je neospravedlnenou absenciou, nepredstavuje také opatrenie, ktorým by bol súd viazaný a je preto v právomoci súdu posúdiť správnosť záverov zamestnávateľa. Ide len o skutočnosť ( faktický úkon ), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon tam, kde to právne predpisy stanovujú, a ktorá nieje sama o sebe spôsobilá privodiť následky v právnych vzťahov účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. 4/ Neplatné skončenie pracovného pomeru a určovacia žaloba Spisová značka: 5 Cdo 60/2009 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. P., bývajúcej v T., proti odporcovi T. s.r.o. P., ICO : X., zastúpenému JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom v B., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 11 C 206/2007-9, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2008 sp.zn. 5 Co 207/2008, 5 Co 208/2008 takto rozhodol: . ,,. : ;,,. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2008, sp.zn. 5 Co 207/2008, 5 Co 208/2008 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia dovolací súd vyslovil o.i., že z hľadiska skutkového bolo v prejednávanej veci nepochybné, že po konflikte, ktorý vznikol medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 7.9.2007, navrhovateľka opustila svoje pracovisko. Následne zo všetkých krokov, ktoré vykonal zamestnávateľ voči svojej zamestnankyni vyplýva, že tento nemal záujem na tom, aby navrhovateľka uňho aj naďalej pracovala. Táto skutočnosť sa prejavila tým spôsobom, že nasledujúceho dňa bola vyzvaná, aby odovzdala kľúče od predajne a ďalší deň, kedy nastúpila do práce, jej bolo prikázané, aby odišla domov. V deň svojho pracovného voľna navštívila prevádzku zamestnávateľa v P., kde je bola ponúknutá dohoda o skončení pracovného pomeru. Túto však navrhovateľka neprijala. To, že odporca nemal záujem na tom, aby navrhovateľka naďalej uňho pracovala, dosvedčuje aj samotná výzva, ktorá bola navrhovateľke doručená dňa 21.9.2007, v ktorej sa len konštatuje, že jej bol predložený návrh dohody, na ktorú navrhovateľka nereagovala s tým, že zároveň bola upozornená, že má absenciu v čase od 17. do 21.9.2007. Vzápätí na to dňa 25.9.2007 bolo vyhotovené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu neospravedlnenej absencie zo strany navrhovateľky. V tomto prípade odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy v zamestnaní, nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany navrhovateľky nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pretože odporca preukázateľne nemal ďalej záujem na tom, aby navrhovateľka u neho pracovala. Na druhej strane potom je nutné konštatovať, že pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o rozviazaní pracovného pomeru, bolo povinnosťou odporcu postupovať tým spôsobom, pokiaľ mal záujem na ďalšom vykonávaní práce zo strany navrhovateľky, aby ju vyzval riadne k nástupu do práce, čo však odporca neurobil. Odporca vo svojom upozornení len konštatuje, že navrhovateľka do práce nenastúpila, pričom má neospravedlnenú absenciu. V konečnom dôsledku pokiaľ by aj odporca zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke, táto mohla mať neospravedlnenú absenciu až v čase po tom, ako jej bola doručená výzva na nástup do práce a takúto výzvu by neuposlúchla. Za stavu, kedy odporca navrhovateľku nevyzval na nastúpenie do práce a trval na tom, aby podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, z hľadiska logických a vecných súvislostí možno dôvodiť, že skutočne nemal záujem na tom, aby uňho aj naďalej pracovala. Preto na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd k záveru, že navrhovateľka neporušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu a jej absencia, kedy ona tvrdí, že si zobrala dovolenku, nepredstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané odporcom navrhovateľke je neplatným právnym úkonom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 70 veta prvá Zákonníka práce. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením z 8. septembra 2008, ktoré považoval za vecne správne. Doporučeným listom oznámila, že bude čerpať dovolenku od 12.9.2007 do 30.9.2007. Teda z jej strany nešlo o neospravedlnenú absenciu, lebo odporca o dovolenke vedel a súhlasil s jej čerpaním. Ani prípadné nedbanlivostné konanie zamestnanca nezakladá právo zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k vyhoveniu návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.. C/ Skutkový a právny rozbor prejednávanej veci : Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, judikatúry a skutkových zistení z vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a osvojením si skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné, mal súd preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu spĺňalo všetky formálne náležitosti jeho platnosti podľa § 70 ZP, v tomto rozsahu len jedinú námietku navrhovateľa, že ide o neplatný pracovnoprávny úkon odporcu pre jeho rozpor s § 17 ods.2 ZP vyhodnotil súd po doplnení dokazovania za právne neúčinný, pretože z vykonaného dokazovania bolo náležité a podľa úvahy súdu aj dostatočne preukázané minimálne výpoveďami svedkov, že tento právny úkon odporcu netrpel touto vadou, ktorá by inak vyvolala absolútnu neplatnosť tohto pracovnoprávneho úkonu odporcu tým, že odporca neprerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi vopred so zástupcom zamestnancov, pretože zo zisteného skutkového stavu táto povinnosť odporcovi nevznikla vôbec z dôvodu, že v rozhodnej dobe odporca zamestnával menej ako 50 zamestnancov a na jeho pracovisku nepôsobila odborová organizácia, zamestnanecká rada, resp. zamestnanecký dôverník. Z vykonaného dokazovania preto súd vyvodil právny záver, že účinky zrušujúceho prejavu odporcu, právne vymedzené podľa § 68 ods.l, písm. b) ZP voči navrhovateľovi v jeho liste zo dňa 04.01.2008 nastúpili priamo zo zákona dňom jeho doručenia navrhovateľovi dňa 10.01.2008 , pričom tieto účinky nemožno zo strany účastníkov konania ako subjektov pracovného pomeru dodatočne meniť, taktiež odporca označil presne dátum skončenia pracovného pomeru účastníkov konania , jeho zrušujúci prejav vôle, ktorý bol vykonaný v písomnej forme a riadne doručený do vlastných rúk navrhovateľovi zároveň odporca riadne , určito a nezameniteľné skutkovo vymedzil ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a hoci neuviedol údaj, kedy sa o tomto dôvode dozvedel, súd to nevyhodnotil ako vadu tohto právneho úkonu, majúc za to, že aj bez tohto údaju je nepochybné, konkrétne a nezameniteľné vymedzené konanie navrhovateľa opisom jeho pracovnej činnosti, v ktorých odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to v zákonom požadovanom vymedzení tak, že ju nebolo možné zameniť s inými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň tak, že navrhovateľovi bolo z ich opisného vymedzenia zrejme, ktoré konkrétne porušenia pracovnej disciplíny mu odporca vytýkal. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci z vykonaného dokazovania bez zásadných pochybností naznačená možná pravdivosť skutkových tvrdení odporcu vymedzených v jeho obrane o tzv. závažnom porušovaní pracovnej disciplíny zavineným konaním navrhovateľa v rozsahu, ako ich odporca skutkovo vymedzil vo svojich vytýkacích listoch zo dňa 12.12.2007 a ktoré konanie navrhovateľa malo resp. mohlo predchádzať časovému obdobiu pred jeho dlhodobou neprítomnosťou na pracovisku odporcu, ktorá neprítomnosť trvala nepretržite podľa písomného vyjadrenia svedkyne N. E.Č. od 12.12.2007 až do 31.12.2007, teda celkom neprítomnosť navrhovateľa v tomto vymedzenom časovom období predstavovala 14 pracovných dní. Je však potrebné uviesť, že súd nebol v tomto konaní povinný vôbec skutkovo objektivizovať resp. skúmať existencie či neexistencie týchto protiprávnych konaní zo strany navrhovateľa z dôvodu, že toto prípadné protiprávne konanie navrhovateľa, konkretizované vo vytýkacích listoch odporcu nebolo skutkové vymedzené vôbec ako opis činnosti navrhovateľa, v ktorej odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom., ktoré skutkové dôvody ani nevymedzil v okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd v prejednávanej veci zameral posúdenie zisteného skutkového stavu na to, , či dôkazné preukázaná neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku, ktorá trvala nepretržite od 12.12.2007 bola , resp. nebola neospravedlniteľnou absenciou navrhovateľa, pričom pri svojej úvahe prihliadal na to, že z hľadiska dôkazné preukázaného kauzálneho deja táto neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku nastala že po jeho osobnom rozhovore s B.. G.. G. T., ktorý mal aj podľa výpovede svedka F. G. riešil otázku skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom v súvislosti so skutkami vo vytýkacích listoch a ktorý mal zároveň podľa tvrdení navrhovateľovi predložiť navrhovateľovi v ústnej forme návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím navrhovateľ nesúhlasil, pričom aj podľa samotnej výpovede svedka B.. G.. G. T. na pojednávaní dňa 22.09.2012 tento potvrdil súdu, že následne s týmto vznikol konflikt, že navrhovateľovi boli dokázané krádeže, a navrhovateľ viac na dojednané miesto výkonu práce nenastúpil. Následne zo všetkých krokov, ktoré vykonal odporca ako zamestnávateľ voči svojmu zamestnancovi vyplýva pre súd záver, že odporca nemal vôbec skutočný záujem na tom, aby navrhovateľ uňho aj naďalej pracoval. Táto skutočnosť sa prejavila konaním samotného odporcu tým, že nevyzval navrhovateľa, aby dostavil do práce a riadne vykonával prácu v súlade s pracovnou zmluvou pod sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že jeho následnú neprítomnosť v práci bude posudzovať ako neospravedlnenú absenciu. V tomto prípade sa súd na rozdiel od záverov odporcu nestotožnil s tvrdením, že samotnú neprítomnosť navrhovateľa ako zamestnanca bez ďalšieho možno považovať za neospravedlnenú absenciu a teda porušenie jeho pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože aj podľa úvahy súdu odporca preukázateľne nemal po 12.12.2007 záujem na tom, aby navrhovateľ u neho pracoval. Na druhej strane potom je nutné konštatovať, že pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k dohode o rozviazaní pracovného pomeru, bolo povinnosťou odporcu postupovať tým spôsobom, pokiaľ mal záujem na ďalšom vykonávaní práce zo strany navrhovateľa, aby ho vyzval riadne k nástupu do práce, čo však neurobil. V konečnom dôsledku pokiaľ by aj odporca zaslal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, tento mohol mať neospravedlnenú absenciu až v čase po tom, ako by mu bola doručená výzva na nástup do práce a takúto výzvu by neuposlúchol. Za stavu, kedy odporca navrhovateľa nevyzval na nastúpenie do práce, ale mu navrhol, aby podpísal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, z hľadiska logických a vecných súvislostí možno dôvodiť, že skutočne nemal záujem na tom, aby uňho aj naďalej pracoval, a v tejto príčinnej súvislosti preto možno dôvodne uveriť skutkovým tvrdeniam navrhovateľa, že bol dňa 12.12.2007 vyzvaný na odovzdanie kľúčov a ostatných zverených predmetov odporcom minimálne na čas do doriešenia skončenia jeho pracovného pomeru a rovnako možno vyvodiť záver, že postupom odporcu podľa § 141a ZP bol ako zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny , pričom jeho ďalší výkon práce vzhľadom na obsah vytýkacích listov by inak bol spôsobilý ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa, bol vyzvaný na opustenie pracoviska. Podporne tomu nasvedčuje aj skutkové tvrdenie svedka A. I. v jeho písomnom vysvetlení zo dňa 26.09.2011, v ktorom uviedol, že navrhovateľ po opustení pracoviska dňa 12.12.2011 zanechal na pracovisku mobil a kľúče, rovnako tvrdenie svedka G..B..T., že vo firme odporcu sa ďalej používalo mobilné číslo XXXX XXX XXX, a rovnako tomu v logickej stavbe neodporuje ani skutkové zistenie, že dňa 12.12.2007 došlo zo strany odporcu k vyplateniu mzdy v hotovosti priamo do rúk navrhovateľa pred termínom dojednanej splatnosti mzdy za mesiac 12/2007, z ktorej navrhovateľ zaplatil priamo do pokladne odporcu cenu prevzatého tovaru bez zaplatenia.
Preto súd vo veci samej rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené. Navrhovateľ bol v konaní ako poplatník / § 2 ods.l, písm. a/ , Zák.č.71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov /oslobodený od poplatkovej povinnosti v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ktorému návrhu súd vyhovel, preto súdny poplatok má podľa výsledku sporu, t.j. po právoplatnosti rozsudku povinnosť úhrady odporca v zmysle § 2 ods.2, cit. zákona, ktorý nie je od poplatku tiež oslobodený. Navrhovateľ návrhom podľa § 151 ods. l, O.s.p. žiadal proti odporcovi priznať náhradu trov konania podľa § 142 ods. l OSP v spojení s §§ 11 ods.l - § 14 ods. l Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania navrhovateľa s plným úspechom v spore proti odporcovi, ktorý úspech vo veci nemal žiaden preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti uvedené, pričom výška náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom pozostáva: TROVY - PRÁVNE SLUŽBY: 1/31.01.2008 - prevzatie právneho zastúpenia, porada 48,62 € +paušál 6,30 € 2/08.02.2008 - podanie vo veci ( žaloba ) 48,62 € +paušál 6,30 € 3/ 09.03.2009 - účasť právneho zástupcu v na pojednávaní sp.zn. 16C 24/2008 53,49 € +paušál 6,95 € + náhrada straty času na ceste R. R. - R. a späť 14 polhodín á 11,59 € 162,26 € 4/ 07.11.2011 - účasť právneho zástupcu na pojednávaní 57,00 € +paušál 7,41 € + náhrada straty času na ceste R. R. - R. a späť 14 polhodín á 12,32 € 172,90 € 5/ 12.12.2011 - účasť právneho zástupcu na pojednávaní 57,00 € +paušál 7,41 € + náhrada straty času na ceste R. R. - R. a späť 14 polhodín á 12,32 € 172,90 € 6/ 20.02.2012 - účasť právneho zástupcu na pojednávaní 58,69 € +paušál 7,63 € + náhrada straty času na ceste R. R. - R. a späť 14 polhodín á 12,71 € 177,94 € celkom náhrada trov pozostáva: za úkony právnych služieb 323,62 € za paušálnu náhradu k úkonom 42,00 € za stratu času 686,00 € TROVY CELKOM: 1.051,62 € O povinnosti zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania do rúk zástupcu navrhovateľa, súd rozhodol podľa § 149 ods.l, O.s.p. O lehote na splnenie povinností uložených vo výrokovej časti rozsudku, súd rozhodol podľa § 160 ods.l, veta prvá pred bodkočiarkou.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 O.s.p.). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 OSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.