Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-26-2011.pdf
PDF · 81.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/26/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľky: Z. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. XX, F., proti odporcovi: R. X.Q., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. XX, F., W..Č.. U. M. R. X, F., zastúpený: Mgr. Jozef Bačík, advokát, A. Žarnova 1, Trnava, o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, takto
rozhodol:
Súd zrušuje spoločný nájom účastníkov k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v F., Q. I.. Q. Č.. XX, U. X, U. Č.. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Hlohovec, parc. č. XXXX/X s tým, že byt bude ďalej ako člen družstva užívať navrhovateľka.
Odporca je povinný byt vypratať v lehote do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 17.02.2011 domáhala zrušenia práva spoločného nájmu účastníkov k bytu nachádzajúcemu sa F., Q. I.. Q. Č.. XX, U. X, U. Č.. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. F., parc. č. XXXX/X z dôvodu, že manželstvo, ktoré s odporcom uzatvorili dňa 08.03.1986 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.03.2006, č.k. 13C/139/2005-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2006. Počas trvania manželstva si podali žiadosť na Bytové družstvo v Trnave o pridelenie 3-izbového bytu, ktorý im bol aj počas trvania manželstva pridelený, pričom ako manželia nadobudli spoločné členstvo v Bytovom družstve. V čase rozvod deti pochádzajúce z manželstva, a to R., Q.. XX.XX.XXXX G. malolet J., Q.. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti, v byte s ňou zostala bývať aj plnoletá R.. V predmetnom byte stále býva aj s obomi už plnoletými deťmi, obaja pracujú v Nemecku, avšak pravidelne dochádzajú do miesta trvalého bydliska, približne raz za 3 mesiace, v byte sa zdržujú aj 3-4 mesiace, pokiaľ na výzvu zamestnávateľa znova nenastúpia do práce v Nemecku. Uviedla ďalej, že odporca nebýva v byte od decembra 2005, z bytu odišiel z dôvodu, že medzi nimi dochádzalo k vážnym nezhodám. Po opustení bytu si odporca počas jej neprítomnosti postupne z bytu zobral všetky svoje osobné veci. Naposledy podľa jej vedomostí bol v byte niekedy v máji 2006. Domáhala sa zrušenia spoločného nájmu k bytu s tým, že užívateľom bytu a členkou Bytového družstva zostane ona, pričom navrhla, aby bytová náhrada odporcovi bola zabezpečená formou náhradného ubytovania.
Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k vzniku spoločného členstva v Bytovom družstve, uviedol, že žiadosť na pridelenie družstevného bytu si
podal ešte on pred uzatvorením manželstva, potvrdil, že byt im bol pridelený počas trvania manželstva. Potvrdil aj skutočnosť, že z bytu odišiel dobrovoľne, a to z dôvodu, že vzájomné spolunažívanie s navrhovateľkou sa stalo neznesiteľným. V súčasnej dobe býva v byte svojho zamestnávateľa - Papier Centrum Plus s.r.o. a to asi už 3 roky, predtým býval u svojho otca. Po tom, ako z bytu dobrovoľne odišiel, v priebehu 2-3 mesiacov si z bytu zobral všetky svoje osobné veci, kľúč vhodil do schránky a viacej v byte nebol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov s zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov, ktoré uzatvorili dňa 08.03.1986 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.03.2006, č.k. 13C/139/2005-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2006. Mal. dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov, mal. J., Q.. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Zo správy Bytového družstva so sídlom v Trnave zo dňa 19.01.2012 súd zistil, že dňa 10.08.1989 bola na Bytové družstvo v Trnave doručená prihláška manželov Z.. R. X. G. Ivany spolu s podacími lístkami o zaplatení zápisného vo výške 300 Sk a základného členského vkladu 3.000,- Sk. Predstavenstvo BD na svojom zasadnutí dňa 28.08.1989 prijalo R. X. za člena BD v Trnave. Na základe výzvy na úhradu členského podielu p. X. zaplatil dňa 20.09.19890 členský podiel vo výške 22.900,-Sk. Predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí v októbri 1989 svojim rozhodnutím pridelilo p. X. 3-izbový družstevný stabilizačný byt č. XX Q. I.. XX. G. - W. Q. XX T. Hlohovci. Fyzicky bol byt odovzdaný do užívania manželom X. dňa 21.06.1991. Úhrady za užívanie bytu boli do septembra 2006 hradené z účtu R. X. a od októbra 2006 z účtu X. Z.. Po rozvode manželstva doporučili ponechať byt v užívaní aj členstvo v družstve tomu, kto dá záruky plnenia si povinností voči družstvu, hlavne platenia úhrad za užívanie bytu a služieb s tým spojených.
Aj z predložených fotokópií listinných dokladov súd mal preukázané, že účastníkom bol pridelený predmetný družstevný byt rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva v Trnave zo dňa 09.10.1989, č. rozhodnutia 514/89/pr., ktorý im bol odovzdaný dňa 21.06.1991 zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.03.2006, č.k. 13C/139/2005-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2006. Manželstvo bolo rozvedené z dôvodu, že medzi účastníkmi dochádzalo k vážnym nezhodám, dokonca aj fyzickým útokom zo strany odporcu voči navrhovateľke a dokonca aj voči dcére R. X.. Práve z tohto dôvodu, aby nedochádzalo k ďalším nezhodám v manželstve, odporca daný stav riešil odchodom zo spoločnej domácnosti ešte v roku 2006. Prejavil teda snahu o riešenie nezhôd v manželstve uvedeným spôsobom, aby sa tak vyhol nezhodám v manželstve a aby od týchto nezhôd ochránil aj deti pochádzajúce z manželstva. Odporca bytovú otázku doriešenú nemá, po opustení spoločnej domácnosti býval najskôr u svojho otca a neskôr v priestoroch sídla spoločnosti Papier Centrum Plus s.r.o., jedná sa o priestory jeho zamestnávateľa, kde býva aj v súčasnej dobe. Do predmetného bytu nechodí, po tom, ako si z bytu zobral všetky svoje osobné veci, kľúč od bytu dal do schránky a viacej do bytu nešiel, čo mohlo byť asi v roku 2006.
Podľa § 705 ods. 1 Obč. zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa § 705 ods. 2 Obč. zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako a o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 712a ods. 7 Obč. zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 , 2 druhej vety, môže súd, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie, s poukazom na cit. Zákonné ustanovenia, mal súd preukázané, že účastníkom konania počas trvania ich manželstva bol pridelený družstevný byt uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a účastníkom vznikol spoločný nájom k bytu a spoločné členstvo v Bytovom družstve Trnava. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, po rozvode manželstva medzi účastníkmi nedošlo k dohode o ďalšom nájme bytu, preto o tomto rozhodol súd tak, že spoločný nájom účastníkov k družstevného bytu zrušil s tým, že byt bude ďalej ako člen družstva užívať navrhovateľka. Takto súd rozhodol z dôvodu, že v čase rozvodu mal. J. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v súčasnej dobe už obe plnoleté deti Petra a Marek, pochádzajúce z manželstva účastníkov, pokiaľ nepracujú v cudzine, žijú s navrhovateľkou v uvedenom byte. Súd takto rozhodol aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca z bytu odišiel ešte v roku 2006, nemá už ani kľúč od bytu a nemá v byte ani svoje osobné veci. Ďalším dôvodom pre uvedeného rozhodnutie bola skutočnosť, že od októbra 2006 všetky úhrady za užívanie bytu hradí navrhovateľka, Bytové družstvo doporučilo ponechať byt v užívaní aj členstvo v družstve tomu, kto im dáva záruky plnenia si povinností voči družstvu, hlavne platenie úhrad za užívanie bytu a služieb s tým spojených, čo v danom prípade zaručuje navrhovateľka.
O bytovej náhrade odporcu súd v zmysle ust. § 712a ods. 7 rozhodol formou náhradného bytu, nakoľko nezistil žiaden dôvod pre to, aby mu bola poskytnutá bytová náhrada formou náhradného ubytovania, resp. prístrešia. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi v manželstve dochádzalo k vážnym nezhodám, bol to však práve odporca, ktorý danú situáciu riešil odchodom zo spoločnej domácnosti, aby k ďalším takýmto situáciám nedochádzalo.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., nakoľko doriešenie bytovej otázky je v záujme obidvoch účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.