Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-191-2012.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Katarína Slováčeková, v právnej veci navrhovateľky: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, F., proti odporcovi: R. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, F., t.č. M. R. X, F., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 18C 26/2011-96 zo dňa 20. februára 2012, takto
rozhodol:
Návrh odporcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zrušil spoločný nájom účastníkov k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v F., na ul. Q. č. XX, blok X, byt č. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. F., parc. č. 6210/2 s tým, že byt bude ďalej ako člen družstva užívať navrhovateľka, odporcovi uložil povinnosť byt vypratať v lehote do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. O trovách konania vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 705 ods. 1, 2 a 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že mal súd preukázané, že účastníkom konania počas trvania ich manželstva bol pridelený družstevný byt a účastníkom vznikol spoločný nájom k bytu a spoločné členstvo v Bytovom družstve Trnava. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, po rozvode manželstva medzi účastníkmi nedošlo k dohode o ďalšom nájme bytu, preto o tomto rozhodol súd tak, že spoločný nájom účastníkov k družstevného bytu zrušil s tým, že byt bude ďalej ako člen družstva užívať navrhovateľka. Takto súd rozhodol z dôvodu, že v čase rozvodu maloletý J. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v súčasnej dobe už obe plnoleté deti R. a J., pochádzajúce z manželstva účastníkov, pokiaľ nepracujú v cudzine, žijú s navrhovateľkou v uvedenom byte. Súd takto rozhodol aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca z bytu odišiel ešte v roku 2006, nemá už ani kľúč od bytu a nemá v byte ani svoje osobné veci. Prvostupňový súd prihliadol na skutočnosť, že od októbra 2006 všetky úhrady za užívanie bytu hradí navrhovateľka, bytové družstvo doporučilo ponechať byt v užívaní aj členstvo v družstve tomu, kto im dáva záruky plnenia si povinností voči družstvu, hlavne platenie úhrad za užívanie bytu a služieb s tým spojených, čo v danom prípade zaručuje navrhovateľka. O bytovej náhrade odporcu súd v zmysle ust. § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka rozhodol formou náhradného bytu, nakoľko nezistil žiaden dôvod pre to, aby odporcovi bola poskytnutá bytová náhrada formou náhradného ubytovania, resp. prístrešia. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi v manželstve dochádzalo k vážnym nezhodám, bol to však práve odporca, ktorý danú situáciu riešil odchodom zo spoločnej domácnosti, aby k ďalším takýmto situáciám nedochádzalo. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., nakoľko doriešenie bytovej otázky je v záujme obidvoch účastníkov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že v roku 1985 si podal ako slobodný prostredníctvom odborovej organizácie Drôtovňa n. p. Hlohovec písomnú prihlášku
- žiadosť na pridelenie družstevného bytu, ktorá prihláška bola nevyhnutná pre získanie členstva v bytovom družstve. Odporca však nevie preukázať túto písomnú prihlášku resp. žiadosť ktorú ešte vyplnil ako slobodný, pretože sa mu nezachovala. Bytový dom v ktorom sa nachádza predmetný byt bol postavený v rámci stabilizačnej výstavby a preto je podľa odporcu dôvodné predpokladať, že Drôtovňa n. p. Hlohovec ako vtedajší zamestnávateľ odporcu, poskytol jednorazový príspevok bytovému družstvu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky a rovnako poskytol odporcovi príspevok podľa § 12 vyhlášky. Existenciu prípadného príspevku zamestnávateľa odporcovi ako i jeho výšku teda podstatných skutkových okolností súd neskúmal. Na základe toho odporca je názoru, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo odporcovi pred uzavretím manželstva na základe prihlášky v odborovej organizácii Drôtovňa n. p. Hlohovec v roku 1985, teda v čase, keď bol ešte slobodný. Bez uvedenej prihlášky nebolo možné sa stať sa členom družstva a následne uzavrieť zmluvu o nájme bytu s bytovým družstvom, pretože by nebola splnená podmienka vzniku členstva v rozhodnutí zo dňa 06.09.1989. Odporca preukázal, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol len on v čase pred uzavretím manželstva a preto podľa § 705 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, zaniklo rozvodom manželstva právo spoločného nájmu bytu a preto navrhovateľka nie je vo veci aktívne legitimovaná. Odporca tiež namieta nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa, nakoľko odporcovi uložil povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu, keď o bytovej náhrade rozhodol podľa § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka, avšak súd mal vec posúdiť podľa § 712a ods. 8 veta prvá Občianskeho zákonníka a v písomnom vyhotovení rozhodnutia poukazuje na nesprávne uznesenie § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka.
Odporca svojim podaním zo dňa 05.06.2012 označeným ako návrh na doplnenie dôkazov navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 213 ods. 4 O.s.p. doplnil dôkaz, ktorý odporca ako účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa a tým dôkazom je návrh na začatie konania o splnení povinnosti zo zákona. Odporca sa domáhal prerušenia tohto konania do času kým súd rozhodne v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 27C 66/2012 v ktorej sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.06.2012 domáha proti Bytovému družstvu so sídlom v Trnave určenia, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave je povinné splniť si povinnosť podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX/XX, byt č. XX na X podlaží, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. F., parc. č. 6210/2 a jediným vlastníkom tohto bytu sa stáva odporca.
Zároveň odvolateľ svojim podaním doručeným odvolaciemu súdu 19.07.2012 požiadal o pripustenie doplnenia odvolania v ktorom uviedol, že navrhovateľke nevzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve k predmetnému družstevnému bytu, čoho dôkazom je rozhodnutie o prijatí len odporcu za člena a rozhodnutie o pridelení družstevného bytu. V rozhodnutí sa uvádza, že odporcovi vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva a v zmysle § 705 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka zaniklo navrhovateľke právo spoločného nájmu rozvodom dňa 12.05.2006 a právo užívať byt zostalo len odporcovi, teda ostatné prípady v zmysle § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka nevznikli. Podľa odporcu navrhovateľka nezískala spoločné členstvo v družstve, preto je povinná byt vypratať v zmysle § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka. K podaniu doložil rozhodnutie o prijatí za člena zo dňa 06.09.1989 a rozhodnutie o pridelení družstevného bytu zo dňa 09.10.1989.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že právo užívať družstevný byt je spojené s právnym aktom a nie s aktom podania prihlášky o ktorej mohlo byť rozhodnuté aj zamietajúco. Podanie prihlášky má len administratívno-právny charakter. Rozhodný podľa navrhovateľky je okamih podpísania zmluvy o užívaní družstevného bytu k čomu došlo v roku 1989 teda za trvania manželstva, pričom v zmluve sa uvádza meno navrhovateľky ako vtedajšej manželky odporcu. Preto súd prvého stupňa postupoval správne keď rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu a zároveň o tom kto bude jediným členom družstva a teda i nájomcom družstevného bytu. Súd postupoval pri bytovej náhrade podľa § 712a ods. 8 veta prvá Občianskeho zákonníka, pričom v písomnom odôvodnení cituje § 712 ods. 7, k čomu navrhovateľka dodáva, že by bolo možné aplikovať aj § 712a ods. 8 druhá veta Občianskeho zákonníka, pretože bolo zdokumentované násilnícke prejavy odporcu a preto apelovala na odvolací súd, aby zvážil aplikáciu § 712a ods. 8 veta druhá Občianskeho zákonníka. Odporca má kde bývať, má nadštandardný byt na ulici M. R. v F. patriaci firme, pričom navrhovateľka a spoločné deti, okrem bytu ktorý je predmetom sporu, nemajú iné možnosti uspokojiť svoju bytovú potrebu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je nedôvodné.
Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis. zn. 18C 26/2011 je zrušenie práva spoločného nájmu bytu.
Keďže prvostupňový súd v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pre zrušenie práva spoločného nájmu a výsledky tohto dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku; a keďže prvostupňový súd vec zároveň v celom rozsahu i správne právne posúdil, keď na vec aplikoval všetky dotknuté právne normy, ktoré zároveň i správne vyložil, odvolací súd zdieľa i jeho právny záver vo veci samej. Vzhľadom na to odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne, výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu, s poukazom na odvolacie argumenty, sa potom žiada dodať už len nasledovné:
Odvolateľ v prvom rade namietal, že už v roku 1985 ako slobodný si podal prostredníctvom odborovej organizácie v podniku, v ktorom pracoval, písomnú prihlášku a to žiadosť o pridelenie družstevného bytu, pričom táto písomná prihláška sa mu nezachovala a týmto aktom získal právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva a preto rozvodom manželstva zaniklo právo spoločného nájmu bytu. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožňuje. Odporca súdu nepreukázal podanie prihlášky do bytového družstva ešte v roku 1985. V spisovom materiáli sa (na č. l. 38) nachádza rozhodnutie Bytového družstva so sídlom v Trnave zo dňa 09.10.1989 o pridelení družstevného bytu, ktorým predstavenstvo družstva prideľuje na základe stanov družstva a uznesenia predstavenstva zo dňa 30.01.1989 svojmu členovi teda odporcovi predmetný byt. Toto rozhodnutie o pridelení družstevného bytu bolo vydané počas manželstva. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C 139/2005-89 zo dňa 30. marca 2006 vyplýva, že manželstvo účastníkov konania, ktoré bolo uzatvorené 08.03.1986 bolo právoplatne rozvedené 12.05.2006. Z tohto je nepochybné, že predmetný byt bol pridelený za trvania manželstva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník neupravuje podmienky za ktorých vzniká právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a odkazuje na stanovy. Právo na uzavretie nájomnej zmluvy vzniká predovšetkým v dôsledku rozhodnutia príslušného predstavenstva bytového družstva o pridelení družstevného bytu. V danom prípade nie je preukázané tvrdenie, že odporca získal právo na uzavretie nájomnej zmluvy ešte pred uzavretím manželstva, nakoľko týmto právom na uzavretie nájomnej zmluvy sa rozumie v danom prípade samotné rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, ktoré nepochybne bolo vydané za trvania manželstva účastníkov. Zároveň sa žiada poukázať aj na stanovisko Bytového družstva so sídlom v Trnave, ktoré uviedlo, že dňa 10.08.1989 bola na Bytové družstvo v Trnave doručená prihláška manželov (účastníkov konania) spolu s podacími lístkami a zaplatením zápisného základného členského vkladu. Predstavenstvo na svojom zasadnutí 28.08.1989 prijalo odporcu za člena bytového družstva. Odporca zaplatil členský vklad 20.09.1989 a predstavenstvo v októbri 1989 pridelilo odporcovi trojizbový družstevný stabilizačný byt. Fyzicky bol byt odovzdaný 21.06.1991. Bytové družstvo odporúčalo ponechať byt v užívaní aj členstvo v družstve tomu kto dá záruky plnenia si povinnosti voči družstvu. Na základe tohto možno konštatovať, že vzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve a preto rozvodom manželstva nezaniká spoločný nájom, ale dochádza k tomu až rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu. Preto súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu a určil aj toho, kto bude výlučný nájomca a člen družstva. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávne uvedenie § 712a ods. 7 Občianskeho zákonníka o bytovej náhrady, odvolací súd uvádza, že správne mal súd uviesť § 712a ods. 8 avšak súdom prvého stupňa uvádzané znenie odseku 7 sa zhoduje s tým, čo je uvedené v odseku 8, súd prvého stupňa chybne uviedol číslo odseku zákonného ustanovenia, keď správne mal byť uvedený odsek 8. Uvedená chyba v písaní však podľa názoru odvolacieho súdu nespôsobila nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa v otázke týkajúcej sa bytovej náhrady.
Odvolací súd sa zaoberal návrhom odporcu prerušenie tohto konania do skončenia konania veci vedenej na Okresnom súde Trnava spis. zn. 27C 66/2012.
Nakoľko návrh odporcu na prerušenie konania neobsahoval ustanovenie O.s.p. podľa ktorého žiadal prerušiť konania, súd posúdil podanie ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí inak vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť prerušiť konanie vtedy, keď výsledok iného konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré bolo prerušené. Výsledok konania v právnej veci o splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, ktorú uplatnil odporca samostatným návrhom na Okresnom súde Trnava 01.06.2012 a v ktorej veci sa odporca domáha vydania rozsudku o určení, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave je povinné splniť si povinnosť podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX/XX, byt č. XX na X podlaží, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. F., parc. č. 6210/2 a jediným vlastníkom tohto bytu sa stáva odporca, nemôže mať žiaden vplyv na výsledok tohto konania.
Na základe toho preto odvolací súd návrh odporcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ odporca v odvolacom konaní predložil ďalšie listinné dôkazy a to rozhodnutie o prijatí za člena a o pridelení družstevného bytu, tieto listinné dôkazy vyplývajú zo spisu a ich existencia bola známa prvostupňovému súdu v čase rozhodnutia, nakoľko na tieto listinné dôkazy odkazovalo stanovisko Bytového družstva so sídlom v Trnave.
Zároveň odvolací súd nemohol prihliadnuť na návrh navrhovateľky vyplývajúci z vyjadrenia k odvolaniu, ktorým žiadala zvážiť inú formu bytovej náhrady, pretože navrhovateľka proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie nepodala.
So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. napadnutý vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnej navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne podľa obsahu spisu nevznikli.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.