Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-87-2010.pdf
PDF · 149.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/87/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: T. F., narodený XX.X.XXXX, bytom N. XX, A., zastúpený: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, Heydukova 16, Bratislava, proti odporkyni: I.. L. F., rodená F., narodená X.X.XXXX, bytom W. XX, A., o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11. 5. 2010 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 6. 2010 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 7. 10. 2010 doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 10. 2010 sa navrhovateľ domáha voči odporkyni vydania rozhodnutia, že I. odporkyňa je povinná zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ bol v dňoch 4.1. 2010 až 9. 1. 2010 v Taliansku, v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ NR 155 FI; II. odporkyňa je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať písomné ospravedlnenie navrhovateľovi, podpísané vlastnoručne, doporučeným listom na adresu T.. T. F., N. XX, XXX XX A. v tomto znení:
Ospravedlňujem sa T.. T. F. za šírenie informácie, že bol v dňoch 4. 1. 2010 až 9. 1. 2010 v Taliansku, v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ NR 155 FI a odvolávam svoje nepodložené tvrdenie, na ktoré som nemala a nemám dôkazy; III. odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať doporučeným listom na adresy: Vedúci Operatívneho oddelenia, Odbor boja proti korupcii Bratislava, Račianska 45, 812 72 Bratislava, Riaditeľ Odboru boja proti korupcii Bratislava, Odbor boja proti korupcii Bratislava, Račianska 45, 812 72 Bratislava, Riaditeľ Úradu boja proti korupcii PZ, Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, Račianska 45, 812 72 Bratislava, Minister vnútra SR, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, na mailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c> L.. R. W. list tohto znenia:
Vec: odvolanie tvrdenia o T.. T. F.
Odvolávam svoje nepodložené tvrdenia, na ktoré som nemala a nemám žiadne dôkazy o tom, že T.. T. F. bol v dňoch 4. 1. 2010 až 9. 1. 2010 v Taliansku, v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ NR 155 FI, za čo sa mu súčasne osobitným listom ospravedlňujem, IV. Odporkyňa je povinná doklady o odoslaní týchto listov poslať doporučene navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; V. odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 1000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právnej zástupkyne navrhovateľa, odporkyne, svedka I.. D. F., svedkyne T.. F. K., svedka L.. F. D., svedka G. W., oboznámením sa s obsahom listinných dokladov, najmä návrhom zo dňa 11.5.2010 v spojení s doplnením návrhu na začatie konania zo dňa 7.10.2010, úradným záznamom zo dňa 18.2.2010, zápisnicou Krajského súdu zo dňa 26.1.2010, e-mailom na č.l. 9, disciplinárnym rozkazom zo dňa 18.2.2010, rozhodnutím Ministerstva vnútra, prezident PZ zo dňa 22.3.2010, psychologickým overovaním pravdovravnosti z 15.2.2010, personálnym rozkazom Prezidenta policajného zboru z 28.5.2010, oznámením požičovne lyží V+K, odpoveďou spoločnosti ATAX NR, s.r.o. Nitra zo dňa 7.2.2011, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 17.12.2009, kópiou výpisu z účtov VÚB banka kreditná karta MC zo dňa 6.1.2010, kópiou kreditnej karty Blue od American Express zo dňa 20.1.2010, kópiou výpisu VÚB banka Flexi účet zo dňa 31.1.2010, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v období, keď už bolo rozhodnuté neprávoplatne o rozvode manželstva účastníkov iniciovala odporkyňa rozhodnutie v disciplinárnom konaní ktorá telefonicky kontaktovala nadriadeného navrhovateľa, pána W. a informovala sa, kde sa nachádza. Všetci v práci aj nadriadený navrhovateľa vedel, že tento je v rozvodovom konaní. Odporkyňa komunikovala, následne dopĺňala komunikáciu s nadriadeným o ďalšie e-maily, teda uvážlivo sa rozmýšľala nad tým, čo by mohla predložiť, aby mohla poškodiť navrhovateľovi. Skutočnosti, ktoré tvrdila o navrhovateľovi odporkyňa boli následne položené navrhovateľovi ako otázky v rámci detektoru lži, o výsledku bol vypracovaný posudok psychofyziologické overovanie pravdovravnosti, keď na otázky, ktoré navrhovateľovi boli kladené, tento odpovedal nie a na základe toho posudok vychádza z toho, že navrhovateľ nehovorí pravdu a klame, čím sa stal nespoľahlivým v zmysle policajných predpisov. Následne to malo za následok spracovanie služobného hodnotenia, na základe ktorého bol navrhovateľ preradený na iné pracovné miesto. Týmto došlo k vážnemu poškodeniu mena navrhovateľa nielen v práci, ale aj v okruhu jeho priateľov a známych. Navrhovateľovi v podstate nejde o zaplatenie náhrady škody, ale ide mu o to, aby bolo očistené jeho meno, pravda vyšla najavo. Dňa 8. 1. 2010 bol odoslaný e-mail T.. K. a informácia o tom, že navrhovateľ pôjde po novom roku na lyžovačku s deťmi, keď uvedené je prekrútené. E-mail bol zaslaný preto, že navrhovateľovi bolo vytýkané, že odporkyňu neinformuje, kde sú deti. Svedkyňa T.. K. na pojednávaní dňa 26.1.2010 reprodukovala tvrdenie, ktoré dostala od odporkyne a sama bola prekvapená, že bolo použité na takúto vec. Navrhovateľ počas predchádzajúcich 17 rokov bol pracovníkom, ktorý bol odmeňovaný finančnými odmenami, čo vyplýva z vyjadrenia odborov. Dvakrát v novembri a októbri 2008 dostal navrhovateľ peňažný dar, to už bolo v období, kedy od 1.10.2008 bol navrhovateľ na útvare, kde jeho nadriadený bol I.. W.. Informáciu o zmene pobytu navrhovateľa počas PN od 31.12.2009 do 7.1.2010 bolo potrebné zisťovať priamo u lekára s poukazom na § 80 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z., s ktorým nebolo komunikované a vychádzalo sa z vyjadrenia odporkyne. Písomnosť založená v spisovom materiáli na č.l. 75 je zo servisnej knižky motorového vozidla ev.č. NR 155 FI na č.l. 36, keď navrhovateľ bol osobne v Autocomodex Trnava s.r.o. dňa 26.2.2010 v súvislosti s tým, že sa mal vyjadriť nadriadenému k porušeniu liečebného poriadku, a preto navštívil autoservis a vyžiadal si od pracovníka, aby mu skontroloval na vozidle stav kilometrov a urobil záznam do servisnej knižky. Požiadavku ospravedlnenia a jeho zaslania na adresu vedúceho operatívneho oddelenia, odbor boja proti korupcii Bratislava odôvodňujú tým, že navrhovateľ pôvodne pracoval na tomto oddelení, zaslanie ospravedlnenia riaditeľovi odboru boja proti korupcii, jednalo sa o pána W., aj riaditeľ Úradu boja proti korupcii PZ vedel o uvedenej záležitosti, o personálnom rozkaze, minister vnútra SR figuruje ako posledná inštancia v odvolaní voči rozhodnutiu riaditeľa odboru boja proti korupcii Bratislava. Suma 1.000,- eur je minimálna suma, aby sa zamedzilo tomu, že odporkyňa rozpráva a šíri nepravdy. Suma 1.000,- eur odráža všetko to, čo musel navrhovateľ zažiť, išiel na detektor lži, čo chápal ako poníženie, pretože iba pri nástupe nových zamestnancov sa chodilo na detektor lži, on podstúpil detektor lži po toľkých rokov práce. Musel sa vyjadrovať k rôznym veciam, dostal za to disciplinárne opatrenie. Bolo to súčasťou celého procesu až konštatovaním nespôsobilosti a jeho konečným preradením, odráža pocit zadosťučinenia, ktorý navrhovateľ potrebuje mať, pretože nikto nemôže používať a rozprávať lži, ktorými jeden druhému ubližuje.
Navrhovateľ uviedol, že keď sa vrátil do práce dňa 23.1.2010, oslovil ho nadriadený pán W., aby sa vyjadril, kde sa nachádzal počas PN. Spísal mu úradný záznam, kde vysvetlil priebeh ohľadom skutočností, kde sa nachádzal počas PN-ky, vyzval pána W., aby mu povedal, kto poskytol tú informáciu, že sa mal nachádzať v Taliansku v stredisku Monte Rosa. Na základe toho bol disciplinárnym opatrením potrestaný, aj keď navrhoval dôkazy, ktoré by potvrdzovali to, kde sa v dňoch 4. - 9. januára 2010
nachádza, tieto neboli brané do úvahy. Svojho ošetrujúceho lekára L.. D. sa pýtal, či bol pán W. alebo niekto iný zisťovať jeho neprítomnosť, resp. miesto pobytu počas PN-ky. Lekár mu uviedol, že za ním nikto nebol. Mal povolený pobyt v dňoch 31.12.2009 do 7.1.2010 na adrese G., P.. Kamaráti v práci, kolegovia sa mu smiali, že chodí počas PN-ky na lyžovačky, či si to nevie zariadiť iným spôsobom. Vo februári 2010 ho nadriadený pán W. začal kontrolovať, šikanovať, musel každý deň vydokladovať pracovnú činnosť ako jediný pracovník z celého oddelenia. Veľa ľudí sa s ním prestalo aj rozprávať. Následne išiel na detektor lži, keď výsledky sa dozvedeli všetci u nás v práci na chodbe. Pán W. sa vyjadril, tak, že nie je spoľahlivý, dôveryhodný, keď sa budú kolegovia s ním baviť, môžu mať také isté problémy.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Dôvody, prečo bol navrhovateľ preložený nesúvisia s ňou, ale s inými skutočnosťami, ktoré sa s ním ťahali v práci už od roku 2008. V septembri 2009 ju kontaktoval I.. W., ako nadriadený navrhovateľa jej povedal, že rieši jej podania súvisiace s SMS-kami. Osobne sa nestretli, ale odvtedy mala kontakt na pána W., ktorý sa jej neskôr zišiel. Navrhovateľ jej bránil v styku s deťmi, nevedela kde sa nachádzajú. V týždni od 4. do 9. januára 2010 boli prázdniny a nevedela, kde sú deti, ktoré mala zverené. Dňa 4. 1. 2010 išla na políciu, podala oznámenie o tom, že nevie, kde sú deti. Policajt, ktorý ju vypočúval jej povedal, aby zavolala nejakému príslušníkovi rodiny a informovala sa kde sú deti, volala syna Q., telefón mala na hlasitý odposluch, syn jej do telefónu povedal, že sú na výlete, keď chcela otca k telefónu otca, povedal, že je v bazéne. Vrátila sa domov, od susedov zisťovala, či niečo nevideli, povedali jej, že išli na lyžovačku, keďže videli, že montujú lyže na auto, ktoré aj teraz používa navrhovateľ. Vtedy nevedela, že navrhovateľ bol PN. Dozvedela sa to až o týždeň, keď už boli deti v škole asi 11.1.2010. Zavolala pánovi W., chcela vedieť, ako je možné, že navrhovateľ má toľko voľna a je stále doma. Pán W. jej odpovedal, že od minulého mesiaca je navrhovateľ PN, má zápal pľúc. Pánovi W. povedala, že navrhovateľ bol na lyžovačke. Potom sa to celé rozbehlo. Je úplne jedno, kde navrhovateľ bol od 4.1.- do 9.l. bol, ale nebol doma. O mieste pobytu navrhovateľa v týchto dňoch v stredisku Monte Rosa Taliansko sa dozvedala od ľudí, s ktorými sa navrhovateľ stretáva. Jedná sa o pána z Nitry, ktorý bol v tom istom stredisku, v inom hotely, v stredisku videl navrhovateľa, deti a rozprával sa s navrhovateľom. Auto, na ktorom sa navrhovateľ vozí, patrí ľudom z Nitry, s týmito sa navrhovateľ stretáva, chodí na dovolenky, s tými istými ľuďmi bol aj v Taliansku. Informáciu poskytla iba na e-mailovú adresu, ktorú jej poskytol pán W. a za to, že sa informácia dostala ďalej, nezodpovedá. Dôvodom preradenia navrhovateľa nebolo, že udala miesto jeho pobytu v Taliansku, ale jeho neuspokojivé výsledky v práci. Dôvodom, že bol na lyžovačke bolo jednomesačné 10 % zníženie platu navrhovateľovi. Od pána W. mala informáciu, že v rámci šetrenia celej veci, boli zisťovať v požičovni lyží L + V, či navrhovateľ naozaj požičal v rozhodnom období lyže. Pán W. ju informoval o tom, že to bolo potvrdené a disponoval aj faktúrou za požičanie lyží. Jediné, čo chcela docieliť, bolo chrániť svoje práva a zistiť, kde sú deti. Na PN-ke navrhovateľa nie je uvedené miesto pobytu P., ale bolo tam A., N. ulica, ale doma sa navrhovateľ nezdržiaval.
Svedok I.. D. F. uviedol, že maloletí spolu s navrhovateľom, svedkom, jeho manželkou trávili Silvester 2009 chate v P., G. mieru XX. Navrhovateľ došiel na Silvestra a spolu s lyžami pre Q. a R.. Svedok s manželkou odišli z chaty po víkende, ktorý nasledoval po Troch kráľoch. Navrhovateľ odišiel z chaty spolu s chlapcami 7.1. hneď večer. Od Silvestra do 7.1. bol navrhovateľ spolu s chlapcami na chate nepretržite. Raz boli lyžovať na Pezinskej babe. Deti mimo toho, že sme boli na Pezinskej babe sa zdržiavali na chalupe. Navrhovateľ bol na chate počas celej doby. Predpokladá, že od 7.1.2010 do 9.1.2010 sa navrhovateľ zdržiaval doma. Spomínaný e-mail, ktorý poslala právna zástupkyňa navrhovateľa odporkyni a mala v ňom uviesť podľa vyjadrenia odporkyne, že navrhovateľ je s deťmi na lyžovačke, písal podľa pokynov svojej manželky.
Svedok I.. G. W. uviedol, že bol nadriadený navrhovateľa od októbra 2008 asi do mája 2010. Prvýkrát bol v telefonickom kontakte s odporkyňou, keď jej telefonoval z dôvodu, že ako nadriadený navrhovateľa sa zaoberal podaním odporkyne voči navrhovateľovi, toto sa malo disciplinárne vyriešiť. S odporkyňou si dohodol aj stretnutie, ktoré mu však neskôr zrušil nadriadený. Disciplinárnemu rozkazu predchádzalo to, že v roku 2009 v podstate navrhovateľ polroka mal neprítomnosť v práci, či už bol práceneschopný alebo sa zúčastňoval súdnych pojednávaní alebo bol na OČR s deťmi. V priebehu mesiaca december mu navrhovateľ volal, povedal, že má zápal pľúc a lieči sa. Má za to, že nedodržiaval vzťah subordinácie. Pokiaľ ide o práceneschopnosť, funguje to tak, že ako nadriadený disponuje informáciami o tom, že podriadený príslušník je práceneschopný, je povinný mu predložiť potvrdenie o
dočasnej práceneschopnosti za účelom zistenia kontrol u lekára a miesta pobytu počas PN. Niekedy koncom roka 2009 mu navrhovateľ telefonicky oznámil, že koncom roka pôjde na kontrolu. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zistil ošetrujúceho lekára navrhovateľa, jednalo sa o služobného lekára. Služobný lekár mu povedal, že vlastne navrhovateľa, sám osobne nevyšetroval, že navrhovateľ k nemu prišiel už s papierom od iného lekára asi z Trnavy, bola to bežná vec. Služobný lekár potvrdil navrhovateľovi práceneschopnosť, určil aj termín následnej kontroly. Práve, keď svedok vychádzal od služobného lekára, telefonovala mu odporkyňa, ktorá povedala, ako sa má navrhovateľ dobre, keď tak dlho dovolenkuje. Z rečí vyplynulo, že podľa vyjadrenia odporkyne bol navrhovateľ s deťmi na lyžovačke, jednalo sa asi o koncoročné a novoročné prázdniny. Oznámil jej, že navrhovateľ je od polovice decembra PN. Chcel od nej informáciu nejakým spôsobom potvrdiť, nejakými svedectvami. Odpokyňa mu potom poslala e-mail, malo sa jednať aj o e-mailovú komunikáciu medzi PZ navrhovateľa a PZ odporkyne, ktoré si medzi sebou mali vymeniť informáciu o tom, že navrhovateľ bol začiatkom roka na lyžovačke s deťmi. Má za to, že odporkyni povedal, aby mu e-mail poslala aj na domácu adresu W..sk <mailto:W..sk>. Následne inicioval disciplinárne konanie voči navrhovateľovi, kde sa v podstate zistili ďalšie skutočnosti. Súčasťou toho spisu sú aj tieto dokumenty a výsledkom bolo vydanie disciplinárneho rozkazu na zníženie platu na 1 mesiac navrhovateľa. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu o disciplinárnom rozkaze odvolal, nadriadený rozhodnutie potvrdil. Nevie sa vyjadriť, či potom, ako odporkyňa poslala e-mail ho kontaktovala telefonicky. V období od 4.1.2010 do 9.1.2010 fyzicky kontrolu liečebného režimu na adrese bydliska navrhovateľa nevykonal. Predpokladá, že osobne navštívil služobného lekára navrhovateľa, zisťoval, či je navrhovateľ PN, či je dôvodná dlhodobá PN-ka, lekár potvrdil, že sa jedná o zápal pľúc, keď si osvojil diagnózu lekára, ktorého navrhovateľ navštívil, zisťoval miesto pobytu navrhovateľa počas PN a jeho vychádzky. V čase, keď bol u služobného lekára, začiatkom januára mal už u seba potvrdenie o dočasnej PN navrhovateľa od 17.12.2009. Služobný lekár mu nepovedal inú informáciu, ako tie, ktoré boli na potvrdení. Pripustil, že sa lekára opýtal v súvislosti s kontrolou liečebného režimu, či sa navrhovateľ zdržiaval na adrese N. XX, má za to, že povedal áno. Nemal informáciu o tom, že navrhovateľ by sa bol od 31.12.2009 do 9.1.2010 zdržiaval na inom mieste, ako na adrese trvalého bydliska. Navrhovateľ mu netelefonoval, ani mu neoznámil, že v období od 31.12.2009 do 9.1.2010 sa zdržuje na inej adrese, ako adrese trvalého pobytu. Výsledky podozrenia boli zosumarizované v služobnom spise, na základne ktorého bolo vydané aj rozhodnutie disciplinárny rozkaz, ktoré bolo následne aj potvrdené vyšším orgánom. Osobne neoznamoval posudkovému lekárovi porušenie liečebného režimu zo strany navrhovateľa. Potom, ako odporkyňa zaslala spomínaný e-mail v rámci toho disciplinárneho šetrenia ešte s odporkyňou komunikovali. Disciplinárny rozkaz z 18.2.2010, ktorý bol následne potvrdený aj nadriadeným orgánom, bol vydaný z toho dôvodu, že navrhovateľ sa počas PN-ky nezdržiaval na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej PN. Uvedené rozhodnutie vychádzalo z vyprodukovaných dokladov založených v disciplinárnom spise. Nevie kto formuloval konkrétne otázky v rámci tzv. detektoru lži, ktoré podstúpil navrhovateľ a nevie aké konkrétne otázky boli, bol iba oboznámený s výsledkom. Má vedomosť o tom, že v roku 2010 navrhovateľ podal návrh na trestné stíhanie svedka. Následne svedok podal oznámenie na navrhovateľa na Vojenskú obvodnú prokuratúru za ohováranie a asi krivé obvinenia.
Svedkyňa T.. F. K. uviedla, že účastníci mali problém s úpravou styku. Pamätá sa, že odporkyňa prišla v priebehu roku 2009, v rámci komunikácie s navrhovateľom bolo umožnené, aby Vianoce 2009 deti strávili s odporkyňou, dohodli sa na tom 25.12.2009 o 7.30 hod., kedy sa s odporkyňou stretli a na 8.00 hod. išli do bytu navrhovateľa. Odporkyňa trávila s deťmi iba jeden deň. Medzi sviatkami sa jej odporkyňa ohlásila, že by chcela byť s deťmi, že tieto sa odmlčali a ohlásila sa aj začiatkom januára s tým, že nevie kde sú deti. Niektorý deň sa jednému synovi dovolala, ale potom už nie. Stále aj na začiatku roka 2010 bola v e-mailom kontakte s navrhovateľom aj právnou zástupkyňou a má za to, že či už v písomnej alebo e-mailovej komunikácii, ktorou disponuje odporkyňa je informácia o tom, že právna zástupkyňa navrhovateľa potvrdzuje, že deti boli na lyžovačke. Nepamätá sa, či táto informácia obsahovala aj miesto lyžovačky, nevie, či to bola odporkyňa alebo kto mi povedal, že lyžovačka mala byť v Taliansku. Potom ako skončili prázdniny, odporkyňa deti opäť videla, keď ich išla pozrieť do školy, načo jej volala, že ako je možné, že otec nepracuje, keď ich vodí do školy. Pokiaľ ide o vyjadrenie na pojednávaní na Krajskom súde z 26.1.2010 s uvedením informácie o pravdepodobnom pobyte na lyžiarskom zájazde, túto informáciu mala od klientky.
Svedok L.. F. D. uviedol, že zmena pobytu sa píše do zdravotnej dokumentácie, to aj vykonal. Nadriadenému chorého sa toto neoznamuje zo zákona. Navrhovateľ ako príslušník PZ má zvláštnu
dokumentáciu, do ktorej ošetrujúci lekár píše rukou. Práceneschopnosť bola vypísaná 17. 12. 2009. Dňa 30. 12. 2009 bol menovaný na kontrole a lekár mu zmenil miesto pobytu podľa PN - povolený pobyt: G. L. XX, P. od 31. 12. 2009 do 7. 1. 2010. Myslí si, že bol za ním I.. G. W., ak s ním konzultoval, určite neuviedol iné veci, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii.
Z úradného záznamu zo dňa 18. 2. 2010 spísaného I.. W. (na č.l. 5) vyplýva, že dňa 20. 1. 2010 mal telefonický hovor s I.. L. F., ktorá sa dotazovala, ako vedúceho jej bývalého manžela, dokedy bude jej manžel dovolenkovať. Povedala, že bezpečne vie, že začiatkom roka bol jej bývalý manžel aj s deťmi na lyžovačke v Taliansku, a teda nemohol byť na PN. Ak mu to vie akýmkoľvek spôsobom preukázať, nech mu dá o tom nejaký dôkaz. Skutočnosť, že boli na dovolenke, vie od vlastných detí, ktoré sa pochválili, že boli na dovolenke v Taliansku v Monte Rosa, a že tatino mal požičané nové auto. Počas inkriminovanej doby t.j. medzi 4. 1. - 9. 1. 2010 bola I.. F. na byte, keďže má od neho kľúče, deti ani bývalý manžel neboli doma.
Z mailovej komunikácie zo dňa 20. 1. 2010 (na č.l. 6) vyplýva, že z adresy L..F.-slovakia.sk <mailto:L..F.- slovakia.sk> bola zaslaná mailová informácia na adresu W..sk <mailto:W..sk>, z ktorej vyplýva, že na lyžovačke bol s deťmi do pondelka 4. 1. 2010 a vrátili sa 9. 1. 2010. Miesto pobytu na lyžovačke bolo Taliansko - Monte Rosa. Bol tam autom Škoda octavia combi EČ NR 155 FRI.
Z potvrdenia OO PZ v Trnave zo dňa 4. 1. 2010 (na čl. 39) vyplýva, že odporkyňa vykonala oznámenie o rušení občianskeho spolunažívania zo strany bývalého manžela.
Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie (na č.l. 40) vyplýva zápis zo dňa 30. 12. 2009 - povolený pobyt G. L. XX P. od 31. 12. 2009 do 7. 1. 2010.
Z mailu zo dňa 8. 1. 2010 (na č.l. 41) vyplýva, že z adresy a@b.c-advokat.sk <mailto:a@b.c-advokat.sk> bolo adresu a@b.c <mailto:a@b.c> poskytnutá informácia, že po novom roku pôjde otec s deťmi na lyžoačku.
O potvrdenia Požičovne lyží V+K (na č.l. 68) vyplýva, že navrhovateľ si požičal 2 páry lyží od 3. 1. 2010 do 9. 1. 2010 /fakturovanou fakturovaná cena 90 eur/.
Z odpovede ATAX NR zo dňa 7. 2. 2011 (na čl. 70) vyplýva, že motorové vozidlo Škoda Octavia combi EČ NR 155 FI zakúpili na konci roku 2009, začalo sa používať v roku 2010. Na začiatku roka 2010 vozidlo požičali a odovzdali navrhovateľovi v Smoleniciach, okres Trnava. Kde s ním bol do 9. 1. 2010 im nie je známe. Ku dňu 26. 2. 2010 na vozidle najazdených 2283 km.
Z osvedčenia o evidencii motorového vozidla EČ NR 155FI (na č.l. 72) vyplýva, že vlastníkom vozidla je ATAX NR s.r.o.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (na č.l. 86) vyplýva, že navrhovateľ bol práceneschopný od 17. 12. 2009 do 23. 1. 2010, v čase dočasnej pracovnej neschopnosti sa bude navrhovateľ zdržiavať na adrese N. XX, A..
Z potvrdenia OO PZ Trnava zo dňa 15. 11. 2009 (na č.l. 96) vyplýva, že odporkyňa urobila oznámenie o tom, že jej bývalý manžel jej dňa 15. 11. 2009 neodovzdal syna R., taktiež jej bývalý svokor jej nedovolil zobrať syna.
Zo žiadosti I.. G. W. ako vedúceho operatívneho oddelenia, odboru boja proti korupcii Bratislava zo dňa 2. 2. 2010 (na č.l. 117) vyplýva, že vyzval navrhovateľa na vyjadrenia sa ku skutočnostiam, že v bode
počas doby liečenia a PN od 4. 1. 2010 do 9. 1. 2010 bol s deťmi na lyžovačke v Taliansku Monte Rosa, a to na MV zn. Škoda Octavia combi, EČ NR 155 FI, čím by bol porušený liečebný režim.
Z disciplinárneho rozkazu riaditeľa boja proti korupcii Bratislava č.p.-PPZ-196-1/BPK-B-2010 zo dňa 18. 2. 2010 (na č.l. 116) vyplýva, že navrhovateľovi bolo uložené disciplinárne opatrenie - zníženie platu o 10 % na dobu jedného mesiaca. Z odôvodnenia - navrhovateľ počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu nedodržal liečebný režim určený lekárom od 17. 12. 2009 do 22. 1. 2010 tým, že v dňoch 4. 1. 2010 až 9. 1. 2010 sa nenachádzal na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej neschopnosti, ale sa zúčastnil lyžovačky so svojimi deťmi mimo územia SR.
Z rozhodnutia MV SR PPZ-BPK-259-003/2010 zo dňa 22. 3. 2010 (na č.l. 110) vyplýva, že týmto bolo potvrdený disciplinárny rozkaz č. 3/2010 zo dňa 18. 2. 2010/PPZ-196-1/BPK-B-2010 - uložené opatrenie zníženie služobného platu o 10 % na dobu jedného mesiaca /keď disciplinárne opatrenie bolo vydané s konaním, že dňa 17. 12. 2009 bol uznaný PN, mal sa zdržiavať na adrese N. XX, A.. Nedodržal liečebný režim, v dňoch 4. 1. 2010 do 9. 1. 2010 sa nezdržiaval na uvedenej adrese.
Z Personálneho rozkazu Prezidenta PZ č. 146 zo dňa 28. 5. 2010 (na č.l. 67) bol odporca dňom 1. 6. 2010 preložený na OR PZ v Galante. Z odôvodnenia: menovaný podľa záveru služobného hodnotenia č. p. PPZ-BPK-B244-6/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 5. 2010 nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.
Z rozhodnutia Ministra vnútra SR Daniela Lipšica zo dňa 21. 9. 2010 (na č.l. 119) vyplýva, že odvolanie navrhovateľa bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č.146 zo dňa 28. 5. 2010 bolo potvrdené.
Z rozhodnutia prezidenta policajného zboru č.p.:SLV-PK-47/2010 zo dňa 21. 5. 2010 na č.l.121) vyplýva, že odvolanie navrhovateľa proti služobnému hodnoteniu, ktoré bolo schválené riaditeľom Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru pod č.p. PPZ-BPK-B-244-6/2010 zo dňa 30. 3. 2010 sa zamieta a napadnuté služobné hodnotenie sa potvrdzuje.
Z psychofyziologického overovania pravdovravnosti - výsledok odborného skúmania zo dňa 15. 2. 2010 (na č.l. 13) vyplýva zo záveru, že výsledok testu - zdržiavanie sa mimo schváleného pobytu počas PN v čase od 4. 1. - 9. 1. 2010 bol navrhovateľ nepravdovravný.
Zo služobného hodnotenia navrhovateľa č.p. PPZ-BPK-B-244-6/2010 zo dňa 30. 3. 2010 na č.l. 127) vyplýva z časti f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3 - v priebehu roku 2009 nastali u mjr. T.. T. F. okolnosti, ktoré v značnej miere spochybnili jeho spoľahlivosť pre výkon zastávanej funkcie na špecializovanom útvare. Na základe týchto okolností bol menovaný podrobený psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti. Menovaný absolvoval toto vyšetrenie v súvislosti s podozrením z poskytovania služobných informácií nepovolaným osobám s výsledkom - nepravdovravný. Na základe súhlasu menovaného bolo vykonané opakované psychofyziologické vyšetrenie s výsledkom
- nepravdovravný /podpísaný I.. G. W./.
Z odôvodnenia Uznesenia ČVS:SKIS-67/IS-2-V-2010 zo dňa 19. 4. 2010 (na čl. 35) vyplýva, že T.. F. podal na G. W. trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté. I.. W. uviedol, že dôvodom neprideľovania odmien T.. F. boli jeho nedostatočné pracovné výsledky, ako aj to, že od 1. 4. 2009 do konca februára 2010 chýbal asi 180 dní z dôvodu práceneschopnosti, dovolenky, služobného voľna a z dôvodu ošetrenia člena rodiny. Z návrhu služobného hodnotenia zo dňa 17. 3. 2010 a následne zo služobného hodnotenia č.p. PPZ- BPK-244/2010 zo dňa 30. 3. 2010, spracovateľom ktorým je I.. G. W., je mjr. T.. F. vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu. Zo služobného hodnotenia je zrejmé, že dôvodovom mjr. T.. F., ako nespôsobilého, nebolo iba nedosahovanie požadovaných pracovných kritérií, ale aj výsledkov psychofyziologického overovania pravdovravnosti, ktorého sa zúčastnil v súvislosti s podozrením z poskytovania služobných
informácií nepovolaným osobám, z ktorého vyplynulo, že T.. F. nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.
Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Ochrana osobnosti je v Občianskom zákonníku ustanovená v § 11 až 16. Jeho obsahom je právo fyzickej osoby najmä na ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj na ochranu súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy. Zákonnými prostriedkami ochrany osobnostných práv je súdna ochrana prostredníctvom negatórnej žaloby, reštitučnej žaloby a satisfakčnej žaloby. Podľa precedensov sa možno domáhať ochrany na súde aj inými žalobami. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka, o ktoré navrhovateľ opiera svoj právny nárok poskytuje ochranu len voči takým zásahom ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov, a tak ohrozujú jeho postavenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti občana, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnymi predpismi. Neoprávnenosť každého zásahu, teda aj zásahu do osobnosti občana sa posudzuje z hľadiska objektívneho. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo do zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu ktorá spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti človeka, zaťažuje dotknutého občana. Na proti tomu na pôvodcovi takto charakterizovaného zásahu je aby preukázal, že k zásahu došlo v súlade s právom, a že existovala niektorá z okolností, ktorá podľa právneho poriadku vylučuje neoprávnenosť zásahu. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje v prípade závažnejšieho porušenia práva na ochranu osobnosti (v tomto prípade občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a mena). Pritom aj pravdivé tvrdenia v určitých prípadoch môžu neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, najmä pokiaľ ide o občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, či súkromie. Postačí ak je takýto zásah spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie práva na ochranu osobnosti. Prejudiciálne súd skúmal, či došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.
Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a citovaného ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že odporkyňa svojím konaním nezasiahla do osobnostných práv navrhovateľa takou intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj zhodnými tvrdeniami účastníkov, že odporkyňa v januári 2010, konkrétne formou mailovej komunikácie dňa 20. 1. 2010 na adresu W..sk <mailto:W..sk>, ktorú aj podľa vyjadrenia svedka od neho dostala, a v ktorej podala I.. G. W., v tej dobe ako nadriadenému navrhovateľa informáciu o tom, že navrhovateľ bol s deťmi od pondelka 4. 1. 2010 a do 9. 1. 2010 na lyžovačke v Taliansku - Monte Rosa, autom Škoda Octavia combi EČ NR 155 FRI. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že táto informácia bola len súkromného charakteru, a bola určené iba pre nadriadeného navrhovateľa. Pokiaľ ide o predmetné tvrdenie odporkyne, v konaní nebola preukázaná jeho pravdivosť celkom, avšak z konania vyplynulo, že v dňoch 4. 1. - 9. 1. 2010, počas práceneschopnosti navrhovateľa, tento sa nezdržiaval na adrese N. A., ktorá bola uvedená ako miesto jeho pobytu počas práceneschopnosti v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti. Súd má za to, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno o pravdivosti predmetného tvrdenia, napriek tomu, že v rámci disciplinárneho konania, ktoré následne inicioval I.. G. W. ako nadriadený, bolo navrhovateľovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie platu o 10 % a to disciplinárnym rozkazom riaditeľa boja proti korupcii Bratislava č.p.-PPZ-196-1/BPK-B-2010 zo dňa 18. 2. 2010, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím MV SR PPZ-BPK-259-003/2010 zo dňa 22. 3. 2010. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že navrhovateľ nedodržal liečebný režim, v dňoch 4. 1. 2010 do 9. 1. 2010 sa nezdržiaval na adrese N. XX, A., bol na lyžovačky mimo územia SR. Z uvedeného vyplýva, že nadriadený navrhovateľa, resp. zamestnávať síce použil tvrdenie navrhovateľky, resp. si ho osvojil, avšak vo veci zabezpečoval ďalšie šetrenie ohľadom rozhodovania o disciplinárnych rozkazoch vzťahujúcich sa k navrhovateľovi. Súdu je z rozhodovacej činností známe, že medzi účastníkmi v rozhodnom období prebiehalo konanie o úprave práv a povinností k maloletým synom a to v rámci konania o rozvode, a teda ich vzájomné vzťahy boli napäté a aj z dokazovania vyplynulo, že nefungovala komunikácia. Odporkyňa teda využila možnosť kontaktovania sa s nadriadeným navrhovateľa, aby zistila týmto spôsobom, kde sa nachádzajú synovia a teda aj navrhovateľ. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol aj v dňoch od 4. 1. 2010 do 9. 1. 2010
práceneschopný, pričom podľa potvrdenia o práceneschopnosti sa mal zdržiavať na adrese N. XX, A., kde sa však aj podľa jeho vyjadrenia nezdržiaval, keď lekár mu v zdravotnej karte povolil pobyt od 30. 12. 2009 do 7. 1. 2010 na adrese G., P.. Navrhovateľ poprel, že v predmetných dňoch bol na lyžovačke v Taliansku, tak ako to o ňom tvrdila odporkyňa. Súdu v tomto konaní neprináleží preskúmavať rozhodnutia, ktoré vydal zamestnávateľ navrhovateľa, a ani hodnotiť dôkazy, ktoré zamestnávateľ získal, a ktoré následne použil ako podklad svojich rozhodnutí, resp. disciplinárnych rozkazov. Samotné tvrdenie odporkyne o pobyte navrhovateľa na lyžovačke v Taliansku nebolo dôvodom disciplinárneho trestu, keď týmto bolo nedodržanie liečebného režimu počas práceneschopnosti v dňoch 4. 1. - 9. 1. 2010, ktorý sa v týchto dňoch nenachádzal na adrese N. XX, A.. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že jeho preradením na iné pracovisko došlo k vážnemu poškodeniu jeho mena nielen v práci, ale aj v okruhu jeho priateľov a známych, uvedené nebolo navrhovateľom v konaní nijakým spôsobom preukázané, keď súd dáva do pozornosti, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce skutočnosti, ktoré uviedla odporkyňa boli následne položené ako otázky v rámci detektoru lži navrhovateľovi, a výsledkom bola zistená jeho nepravdovravnosť, čím sa stal nespoľahlivým v zmysle policajných predpisov a následne bol navrhovateľ preradený na iné pracovné miesto. Dôvodom podrobenia sa psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti navrhovateľom boli okolnosti, ktoré nastali ešte v roku 2009 a súviseli s podozrením z poskytovania služobných informácií nepovolaným osobám, čo vyplýva z obsahu služobného hodnotenia navrhovateľa č.p. PPZ-BPK-B-244-6/2010 zo dňa 30. 3. 2010 (na č.l. 127) a položenie otázok ohľadom tvrdení odporkyne boli iba súčasťou tohto psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti. V tejto súvislosti súd prisvedčil odporkyni a má za preukázané, že nepravdivé tvrdenie ohľadom pobytu navrhovateľa v dňoch 4. 1. - 9. 1. 2010 v stredisku Monte Rosa, v Taliansku nebolo dôvodom preradenia navrhovateľa na iné pracovné miesto. Súd má za to, že vážnosť a postavenie navrhovateľa neboli predmetným výrokom poškodené, a predmetné tvrdenie nebolo takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo požiadavke navrhovateľa na ospravedlnenie sa mu odporkyňou vyhovieť. Preto súd návrh v časti požiadavky na ospravedlnenie sa, ako aj požiadavky za zaslanie ospravedlnenie jednotlivým funkcionárom zamestnávateľa navrhovateľa zamietol. V tejto súvislosti súd konštatuje, konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný petitom návrhu. Pri použitej formulácii žalobného petitu, ktorým sa navrhovateľ domáha od odporkyne zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ bol v dňoch 4.1. 2010 až 9. 1. 2010 v Taliansku, v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ NR 155 FI , nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa predmetnú informáciu ďalej šíri, alebo v jej šírení pokračuje, alebo by hrozilo jej pokračovanie v budúcnosti, preto súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Podľa ustanovenia § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite, občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Treba rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie, alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
K právnym prostriedkom súdnej ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka patrí žaloba, aby sa upustil od neoprávnených zásahov, žaloba na odstránenie následkov neoprávnených zásahov a žaloba na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Tieto právne prostriedky občianskoprávnej ochrany osobnosti je možné podľa okolnosti konkrétneho prípadu a podľa splnenia stanovených podmienok buď použiť samostatne alebo za účelom zvýšenia ochrany a zabezpečenia efektívnosti aj kumulatívne. Len pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z toho vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Prvou nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia súdom je, že sa priznanie morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúce. Inak povedané, ide o prípad, keď vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. Súdna prax potvrdzuje, že tento kvalifikovaný následok t. j. ujma spočívajúca v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere vzniká väčšinou v dôsledku neoprávnených zásahov uskutočnených v hromadných masovokomunikačných prostriedkoch.
Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (rozsudok NS SR 1 Cdo 89/97).
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný ani časti nároku na nemajetkovú ujmu. Nemajetková ujma je osobitná sankcia, ktorú možno priznať len v prípade, ak sa preukáže, že konaním odporkyne došlo k takému vážnemu zásadu do osobnostných práv navrhovateľa, ktoré mali konkrétny dopad v jeho spoločenskom, osobnom alebo pracovnom živote (napr. strata dôvery okolia, zníženie vážnosti známej osobnosti...), čo však v tomto konaní nebolo preukázané, keď súd zamietol návrh v časti požiadavky na zadosťučinenie formou ospravedlnenia. Výška priznanej pritom musí zodpovedať závažnosti zásahu vzhľadom na jeho konkrétne dôsledky a postavenie dotknutej osoby v spoločnosti. Tieto nevyhnutné zákonné podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v konaní zistené neboli. Pri posudzovaní zisteného skutkového stavu a porovnaní so znením platného práva a súdnej praxe má súd za to, že v časti náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné návrh zamietnuť. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorým odôvodňoval svoj návrh. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania zo strany odporkyne, ktorá navrhla za účelom pravosti internetovej komunikácie s osobou s nickom 34 Alex dopytovať Prevádzkovateľa stránok POKECU, keď preverenie informácie o pravosti internetovej komunikácie a zistenie adresy konečného užívateľa nepovažoval s ohľadom na zistený skutkový stav za dôvodný a hospodárny. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie policajta, ktorý spísal oznámenie zo dňa 4. 1. 2010 tento odporkyňa nedoplnila o meno, priezvisko a bydlisko tejto osoby, predmetné súd nepovažoval za riadny návrh na vykonanie dôkazného prostriedku. Keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a
druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko bola odporkyňa v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, súd rozhodol o trovách konania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.