Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, A., zastúpený JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou, Heydukova 16, Bratislava, proti odporkyni: Ing. L. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, A., o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.februára 2012, č.k. - 222, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni vydania rozhodnutia, ktorým sa uloží odporkyni povinnosť zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že navrhovateľ bol v dňoch 4.1.2010 - 9.1.2010 v Taliansku, v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ.: NR-XXX-FI a zároveň určiť povinnosť odporkyni zaslať písomné ospravedlnenie navrhovateľovi, podpísané vlastnoručne doporučeným listom na adresu JUDr. T. F., N. XX, A. v znení: „Ospravedlňujem sa JUDr. T. F. za šírenie informácie, že bol v dňoch 4.1.2010

- 9.1.2010 v Taliansku v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ.: NR-XXX-FI a odvolávam svoje nepodložené tvrdenie, na ktoré som nemala a nemám dôkazy. Zároveň odporkyni určiť povinnosť zaslať doporučeným listom na adresy Vedúci operatívneho oddelenia, odbor boja proti korupcii, Bratislava, Račianska 45, Bratislava, riaditeľ odboru boja proti korupcii, Bratislava, odbor boja proti korupcii Bratislava, Račianska 45, Bratislava, riaditeľ Úradu boja proti korupcii PZ, Úrad boja proti korupcii Prezídia policajného zboru, Račianska 45, Bratislava, minister vnútra SR, Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, na mailovú adresu: a@b.c <mailto:a@b.c>, Mgr. R. W. list znenia: „Vec: odvolanie tvrdenia o JUDr. T. F.. Odvolávam svoje nepodložené tvrdenia, na ktoré som nemala a ani nemám žiadne dôkazy o tom, že JUDr. T. F. bol v dňoch 4.1.2010 - 9.1.2010 v Taliansku, v stredisku Monte Rosa, pričom použil motorové vozidlo EVČ.: NR-XXX-FI, za čo sa mu súčasne osobitným listom ospravedlňujem. Uložiť odporkyni povinnosť doklady o odoslaní listov poslať doporučene navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ uviedol, že v období, keď už bolo rozhodnuté neprávoplatne o rozvode manželstva, iniciovala odporkyňa rozhodnutie v disciplinárnom konaní, keď telefonicky kontaktovala nadriadeného navrhovateľa p. W. a informovala ho, kde sa nachádza. Všetci v práci aj nadriadený navrhovateľa vedel, že tento je v rozvodovom konaní. Odporkyňa komunikovala, následne dopĺňala komunikáciu s nadriadeným o ďalšie e-maily, teda uvážlivo sa rozmýšľala nad tým, čo by mohla predložiť, aby mohla poškodiť navrhovateľovi. Skutočnosti, ktoré tvrdila o navrhovateľovi, boli následne položené navrhovateľovi ako otázky v rámci detektora lži, o výsledku bol vypracovaný posudok psychofyziologické overovanie pravdovravnosti, keď na otázky, ktoré navrhovateľovi boli kladené, tento

odpovedal nie a na základe toho posudok vychádza z toho, že navrhovateľ nehovorí pravdu a klame, čím sa stal nespoľahlivým v zmysle policajných predpisov. Následne to malo za následok spracovanie služobného ohodnotenia, na základe ktorého bol preradený na iné pracovné miesto, čím došlo k vážnemu poškodeniu mena navrhovateľa nielen v práci, ale aj v okruhu jeho priateľov a známych. Ide mu o to, aby bolo očistené jeho meno a pravda vyšla najavo. Navrhovateľ počas predchádzajúcich 17 rokov bol pracovníkom, ktorý bol odmeňovaný finančnými odmenami, 2 x dostal peňažný dar, čo bolo v období, kedy od 1.10.2008 bol navrhovateľ na útvare, kde jeho nadriadený bol Ing. W.. Informácie o zmene pobytu navrhovateľa počas PN bolo potrebné zisťovať priamo u lekára, s ktorým nebolo komunikované a vychádzalo sa z vyjadrenia odporkyne. Suma 1.000 eur je minimálna suma, aby sa zamedzilo tomu, že odporkyňa rozpráva a šíri nepravdy. Uvedená suma odráža všetko to, čo musel navrhovateľ zažiť, išiel na detektor lži, čo chápal ako poníženie, pretože iba pri nástupe nových zamestnancov sa chodilo na detektor lži. Odráža pocit zadosťučinenia, ktorý navrhovateľ potrebuje mať, pretože nikto nemôže používať a rozprávať lži, ktorými jeden druhému ubližuje. Navrhovateľove dôkazy o tom, kde sa v dňoch 4. - 9. januára nachádzal neboli brané do úvahy. Jeho ošetrujúceho lekára sa nikto nepýtal a nezisťoval jeho miesto pobytu počas PN, mal povolený pobyt v dňoch 31.12.2009 do 7.1.2010 na adrese G. L. XX, P.. Vo februári 2010 ho nadriadený p. W. začal kontrolovať, šikanovať, veľa ľudí sa s ním prestalo aj rozprávať. Následne išiel na detektor lži, keď výsledky sa dozvedeli všetci u nich v práci, na chodbe. Vedúci sa vyjadril tak, že nie je spoľahlivý, dôveryhodný, keď sa budú kolegovia s ním baviť, môžu mať také isté problémy. Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Dôvody, prečo bol navrhovateľ preložený nesúvisia s ňou, ale s inými skutočnosťami, ktoré sa s ním ťahali v práci už od r. 2008. Navrhovateľ jej bránil v styku s deťmi, nevedela, kde sa deti nachádzajú v týždni od 4. - 9. januára 2010, čo boli prázdniny čo nahlásila aj na polícii. Syn Q. jej do telefónu povedal len, že sú na výlete. Keď chcela k telefónu otca, povedal, že je v bazéne. Od susedov zisťovala, či niečo nevideli, povedali jej, že išli na lyžovačku, keďže videli, že montujú lyže na auto. Vtedy nevedela, že navrhovateľ bol PN, dozvedela sa to až o týždeň, keď už boli deti v škole, asi 11.1.2010. Zavolala p. W., chcela vedieť, ako je možné, že navrhovateľ má toľko voľna a je stále doma. Ten jej odpovedal, že navrhovateľ je od minulého mesiaca PN, má zápal pľúc. P. W. povedala, že bol na lyžovačke, potom sa to celé rozbehlo. Je úplne jedno, kde navrhovateľ od 4.1. do 9.1. bol, ale nebol doma. Informácie o pobyte navrhovateľa v Taliansku poskytla iba na e-mailovú adresu, ktorú jej poskytol p. W., a za to, že sa informácia dostala ďalej, nezodpovedá. Dôvodom preradenia navrhovateľa nebolo, že udala miesto jeho pobytu v Taliansku, ale jeho neuspokojivé výsledky v práci. Postihom za to, že bol na lyžovačke, bolo jednomesačné 10 % zníženie platu. Svedok Ing. D. F. uviedol, že maloletý spolu s navrhovateľom a jeho manželkou trávili Silvester 2009 na chate v Smoleniciach. Navrhovateľ spolu so synmi odišiel z chaty 7.1.večer. Raz boli lyžovať na Pezinskej Babe. Svedok Ing. W. uviedol, že bol nadriadeným navrhovateľa od októbra 2008 do mája 2010. Disciplinárnemu rozkazu predchádzalo to, že v r. 2009 v podstate navrhovateľ mal pol roka neprítomnosť v práci. V mesiaci december mu volal, navrhovateľ mu povedal, že má zápal pľúc a lieči sa. Niekedy koncom r. 2009 mu navrhovateľ telefonicky oznámil, že koncom roka pôjde na kontrolu. Odporkyňa mu poslala e-mail, malo sa jednať aj o e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom navrhovateľa a právnym zástupcom odporkyne, ktorí si medzi sebou mali vymeniť informácie o tom, že navrhovateľ bol na začiatku roka na lyžovačke s deťmi. Následne inicioval disciplinárne konanie voči navrhovateľovi, kde sa podstate zistili ďalšie skutočnosti. Navrhovateľ mu netelefonoval ani mu neoznámil, že v období od 31.12.2009 do 9.1.2010 sa zdržuje na inej adrese ako na adrese trvalého pobytu. Výsledky podozrenia boli zosumarizované v služobnom spise, bolo vydané rozhodnutie disciplinárny rozkaz, ktoré bolo následne aj potvrdené vyšším orgánom. Disciplinárny rozkaz z 18.2.2010 bol následne aj potvrdený nadriadeným orgánom a bol vydaný z dôvodu, že navrhovateľ sa počas PN nezdržiaval na adrese, uvedenej v Potvrdení o dočasnej PN. Svedkyňa JUDr. K. uviedla, že účastníci mali problém s úpravou styku. Aj na začiatku roka 2010 bola v e-mailovom kontakte s navrhovateľom a jeho právnou zástupkyňou. V písomnej alebo e-mailovej komunikácii, ktorou disponuje odporkyňa je informácia o tom, že právna zástupkyňa navrhovateľa potvrdzuje, že deti boli na lyžovačke. Nevie, či obsahuje aj informáciu, že lyžovačka mala byť v Taliansku. Svedok MUDr. D. uviedol, že zmena pobytu sa píše do zdravotnej dokumentácie, to aj vykonal. Nadriadenému chorého sa toto neoznamuje zo zákona. Dňa 30.12.2009 bol menovaný na kontrole a lekár mu zmenil miesto pobytu podľa PN, povolený pobyt: G. L. XX, P. Od 31.12.2009 do 7.1.2010. Myslí si, že bol za ním Ing. G. W., ak s ním konzultoval, určite neuviedol iné veci, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie vyplýva zápis zo dňa 30.12.2009 - povolený pobyt: G. L. XX, P. od 31.12.2009 do 7.1.2010. Z disciplinárneho rozkazu riaditeľa Boja proti korupcii Bratislava zo dňa 18.2.2010 vyplýva, že navrhovateľovi bolo uložené disciplinárne opatrenie

- zníženie platu o 10 % na dobu jedného mesiaca. Z odôvodnenia vyplynulo, že navrhovateľ počas

dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu nedodržal liečebný režim tým, že v dňoch 4.1.2010 - 9.1.2010 sa nenachádzal na adrese, uvedenej v Potvrdení o dočasnej neschopnosti, ale sa zúčastnil lyžovačky so svojimi deťmi mimo územia SR. Z rozhodnutia MV SR zo dňa 22.3.2010 vyplýva, že týmto bol potvrdený disciplinárny rozkaz zo dňa 18.2.2010. Z personálneho rozkazu prezidenta PZ č. 146 zo dňa 28.5.2010 vyplýva, že navrhovateľ dňom 1.6.2010 preložený na OR PZ v Galante s odôvodnením, že podľa záveru služobného hodnotenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2010 nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a je spôsobilý vykonávať inú menej zodpovednú funkciu. Z rozhodnutia ministra vnútra SR Daniela Lipšica zo dňa 21.9.2010 vyplýva, že odvolanie navrhovateľa bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz č. 146 bolo potvrdené. Zo služobného hodnotenia navrhovateľa zo dňa 30.3.2010 vyplýva z časti písmeno f/ bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3 - v priebehu r. 2009 nastali u mjr. JUDr. T. F. okolnosti, ktoré v značnej miere spochybnili jeho spoľahlivosť pre výkon zastávanej funkcie na špecializovanom útvare, na základe týchto okolností bol menovaný podrobený psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti. Menovaný absolvoval toto vyšetrenie v súvislosti s podozrením z poskytovania služobných informácií nepovolaným osobám s výsledkom - nepravdovravný. Na základe súhlasu menovaného bolo vykonané opakované psychofyziologické vyšetrovanie s výsledkom - nepravdovravný. Ing. W. uviedol, že dôvodom neprideľovania odmien JUDr. F., ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia ČVS: SKIS-67/IS-2-V-2010 zo dňa 19.4.2010 boli jeho nedostatočné pracovné výsledky, ako aj to, že od 1.4.2009 do konca februára 2010 chýbal 180 dní z dôvodu práceneschopnosti, dovolenky, služobného voľna, ošetrenia člena rodiny. Dôvodom označenia Mgr. JUDr. F. ako nespôsobilého nebolo iba nedosahovanie požadovaných pracovných kritérií, ale aj výsledkov psychofyziologického overovania pravdovravnosti, ktorého sa zúčastnil v súvislosti s podozrením z poskytovania služobných informácií nepovolaným osobám, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Súd prvého stupňa po takto vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. a , . Na základe skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporkyňa svojim konaním nezasiahla do osobnostných práv navrhovateľa takou intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj zhodnými tvrdeniami účastníkov, že odporkyňa v januári 2010 konkrétne formou mailovej komunikácie dňa 20.1.2010 na adresu W..sk <mailto:W..sk>, ktorú aj podľa vyjadrenia svedka od neho dostala a v ktorej podala Ing. G. W. v tej dobe ako nadriadenému navrhovateľa informácie o tom, že navrhovateľ bol s deťmi od 4.1.2010 do 9.1.2010 na lyžovačke v Taliansku - Monte Rosa autom Škoda Oktávia combi, ev. č. NR-XXX-FI. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že táto informácia bola len súkromného charakteru a bola určená iba pre nadriadeného navrhovateľa. Pokiaľ ide o predmetné tvrdenie odporkyne, v konaní nebola preukázaná jeho pravdivosť celkom, avšak z konania vyplynulo, že v dňoch 4.1. - 9.1.2010 počas PN navrhovateľ sa nezdržiaval na adrese N. XX, A., ktorá bola uvedená ako miesto jeho pobytu počas práceneschopnosti v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno o pravdivosti predmetného tvrdenia napriek tomu, že v rámci disciplinárneho konania, ktoré následne inicioval nadriadený navrhovateľa, bolo navrhovateľovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie platu o 10 %, a to disciplinárnym rozkazom riaditeľa Boja proti korupcii zo dňa 18.2.2010. Nadriadený navrhovateľa použil tvrdenie odporkyne, resp. si ho osvojil, avšak vo veci zabezpečoval ďalšie šetrenie ohľadom rozhodovania o disciplinárnych rozkazoch, vzťahujúcich sa k navrhovateľovi. Medzi účastníkmi v rozhodnom období prebiehalo konanie o úpravu práv a povinností k maloletým synom, a to v rámci konania o rozvod. Medzi účastníkmi nefungovala komunikácia, vzťahy boli napäté. Odporkyňa využila možnosť kontaktovania sa s nadriadeným navrhovateľa, aby zistila týmto spôsobom, kde sa nachádzajú synovia, a teda aj navrhovateľ. Podľa potvrdenia o práceneschopnosti sa mal zdržiavať v dňoch od 4.1. do 9.1.2010 na adrese: N. XX, A., kde sa však aj podľa vyjadrenia navrhovateľa nezdržiaval, keď mu lekár v zdravotnej karte povolil v týchto dňoch pobyt na adrese v P.. Poprel, že by bol v Taliansku. Súdu v tomto konaní neprináleží preskúmavať rozhodnutia, ktoré vydal zamestnávateľ navrhovateľa ani hodnotiť dôkazy, ktoré zamestnávateľ získal a ktoré následne použil ako podklad svojich rozhodnutí. Samotné tvrdenie odporkyne o pobyte navrhovateľa na lyžovačke v Taliansku nebolo dôvodom disciplinárneho trestu, keď týmto bolo nedodržanie liečebného režimu počas PN v dňoch 4. - 9.1.2010, ktorý sa v týchto dňoch nenachádzal na adrese N. XX, A.. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že jeho preradením na iné pracovisko došlo k vážnemu poškodeniu jeho mena nielen v práci ale aj v okruhu jeho priateľov, uvedené nebolo navrhovateľom v konaní nijakým spôsobom preukázané. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že síce skutočnosti, ktoré uviedla odporkyňa, boli následne položené ako otázky v rámci detektoru lži navrhovateľovi a výsledkom bola zistená jeho nepravdovravnosť, čím sa stal nespoľahlivým v zmysle policajných predpisov a následne bol navrhovateľ preradený na iné pracovné miesto. Dôvodom podrobenia sa psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti navrhovateľom však boli okolnosti,

ktoré nastali ešte v r. 2009 a súviseli s podozrením z poskytovania služobných informácií nepovolaným osobám, čo vyplýva z obsahu služobného hodnotenia navrhovateľa zo dňa 30.3.2010 a položenie otázok ohľadom tvrdení odporkyne boli iba súčasťou tohto overovania psychofyziologického pravdovravnosti. Nepravdivé tvrdenie ohľadom pobytu navrhovateľa v dňoch 4. - 9. januára 2010 v stredisku Monte Rosa nebolo dôvodom preradenia navrhovateľa na iné pracovné miesto. Súd má za to, že vážnosť a postavenie navrhovateľa neboli predmetným výrokom poškodené a predmetné tvrdenie nebolo takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo požiadavke navrhovateľa na ospravedlnenie sa mu odporkyňou vyhovieť. Preto súd návrh v časti požiadavky na ospravedlnenie sa a aj zaslanie ospravedlnenia jednotlivým funkcionárom zamestnávateľa navrhovateľa zamietol. Pri použitej formulácii žalobného petitu, ktorým sa navrhovateľ domáha od odporkyne zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že bol v dňoch 4. - 9.1.2010 v Taliansku na lyžovačke, nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa predmetnú informáciu ďalej šíri, alebo v jej šírení pokračuje. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, tak súd dospel k záveru, že aj v tejto časti nie je návrh navrhovateľa dôvodný. Nemajetková ujma je sankcia, ktorú možno priznať len v prípade, ak sa preukáže, že konaním odporkyne došlo k takému vážnemu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, ktoré mali konkrétny dopad v jeho spoločenskom, osobnom alebo pracovnom živote, čo však v tomto konaní nebolo preukázané, keď súd zamietol návrh v časti požiadavky na zadosťučinenie formou ospravedlnenia. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu, zisteného vykonaným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení, uvádzaných navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj návrh. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, navrhovaného zo strany odporkyne, keď toto nepovažoval s ohľadom na už zistený skutkový stav za dôvodné a hospodárne. Skutkové zistenia, nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností, vzťahujúcich sa k meritu. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa , keď úspešnej odporkyni v konaní náhradu nepriznal, keďže túto si neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že odporkyňa 11.1.2010 úmyselne odovzdala jeho zamestnávateľovi nepravdivú informáciu o jeho pobyte v Taliansku počas práceneschopnosti. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti postačuje zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť uvedené práva a nie je potrebné ani vyvolanie následkov. Úmyslom odporkyne bolo poškodiť navrhovateľovi, čo potvrdzuje ďalšia aktívna činnosť odporkyne, pretože iniciatívne a s komentárom označoval aj nepriame dôkazy mailom. V spise sa nachádzajú dva maily, nie sú to však všetky, čo odoslala a ktoré zamestnávateľ navrhovateľa vymenoval v úradnom zázname zo dňa 18.2.2010 a boli tiež jediným podkladom, ktoré zamestnávateľ vymenoval v rozhodnutí zo dňa 22.3.2010 o zamietnutí odvolania voči disciplinárnemu potrestaniu. Vyjadrenie JUDr. S. a vyjadrenie JUDr. K. nepotvrdzovali to, čo tvrdila odporkyňa o tom, že navrhovateľ bol počas PN v Taliansku. Všetky dôkazy, uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu a v zamietnutí navrhovateľovho odvolania sú vyprodukované odporkyňou, bez jej zámernej iniciatívy by sa zamestnávateľ navrhovateľa s nimi nezaoberal, nevedel by ani o zápisniciach zo spisov, ktoré mu neboli ani odstúpené a dostupné. Navrhovateľka sa neštítila počas neprítomnosti navrhovateľa prehľadávať jeho osobné a služobné veci a dokumenty a o tých, o ktorých si myslela, že mu môžu poškodiť, nosila zamestnávateľovi. Bez aktívneho donášania odporkyne by sa zamestnávateľ porušením liečebného režimu nezaoberal, pretože všetky ním vykonané opakované kontroly boli v poriadku, ako bol zákonný, z hľadiska režimu PN, v poriadku aj pobyt u jeho otca od 30.12.2009 do 8.1.2010. Súd síce konštatoval, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, ale nevyhodnotil dôkazy, predložené navrhovateľom, ktoré vylučovali, aby navrhovateľ v Taliansku vôbec bol. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo prvostupňový súd nevyhodnotil, že zásadne každé nepravdivé tvrdenia o osobnosti či činoch občana je zásahom do jeho práv, chránený ust. a nasl. . Disciplinárny trest a časovo aktuálne vykonanie testov pravdovravnosti je priamym dôsledkom činnosti navrhovateľky, preto považuje jej zásah do osobnostných práv za rozhodujúci pre ďalší postup zamestnávateľa. Ing. W., nadriadený navrhovateľa uviedol pri svojej výpovedi, že nevie, kto zadával otázky na test pravdovravnosti, avšak v tom čase bol jediný, kto disponoval udaním odporkyne a kto mohol zadať a na základe jej udania formulovať otázky. Návrh na ochranu osobnosti podal navrhovateľ 11.5.2010 v období, keď bol pokračujúcim nátlakom zamestnávateľa priamo ohrozený na svojej pracovnej existencii a spúšťacou iniciatívou bolo udanie odporkyne. Preto ďalšia možnosť a snaha trvania odporkyne na tom, že navrhovateľ bol v Taliansku na lyžovačke by postavenie navrhovateľa ešte viac zhoršilo. Ospravedlnenie odporkyne navrhovateľovi, že na svoje tvrdenie nemala a nemá

dôkazy je len prirodzeným zadosťučinením. Súd nevenoval dostatočnú pozornosť vykonaným dôkazom a nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti, zjednodušil si svoj postup uvedením len tých úvah, ktoré podľa jeho názoru odôvodňovali jeho rozhodnutie vo veci, hlavne opomenul v odôvodnení vyhodnotiť, že tvrdenia odporkyne boli tým začiatočným impulzom pre ďalší postup navrhovateľovho zamestnávateľa. Po aktivitách odporkyne a jej nemorálnej spolupráce so zamestnávateľom navrhovateľa sa finančná situácia navrhovateľa zhoršila podstatným spôsobom. Nevidieť, že prapríčinou jeho pokračujúcich ťažkostí a nepríjemnosti v jeho živote je bývalá manželka so svojimi falošnými nepreukázateľnými tvrdeniami, je zľahčovaním jej postupu a úmyslov a nie je riadnym vyhodnotenie všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Bez toho, aby sa odporkyňa musela ospravedlniť a zaplatiť 1.000 eur nemajetkovej ujmy, nebude spravodlivosti učinené zadosť, pretože ťažkosti, ktoré mu spôsobila začiatkom r. 2010 falošným obvinením hlboko zasiahli do jeho súkromia a kvalít života. Odporkyňa nepreukázala, že jej výroky o navrhovateľovi sú pravdivé, čo znamená, že sú nepravdivé, preto úvahy súdu, zaoberajúce sa intenzitou zásahu, teda závažnosťou v meritórnej otázke je neprípustnou úvahou súdu a tým aj nezákonným postupom. Konštatácia súdu, že odporkyňa kontaktovala navrhovateľovho zamestnávateľa z dôvodu, aby zistila, kde sú deti, súd tvrdí, že svoje úvahy založil na súdu známej skutočnosti z jeho rozhodovacej činnosti v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k deťom v rámci rozvodového konania, že medzi rozvedenými manželmi nefungovala komunikácia. Tou osobou, ktorá však odmietala komunikovať s otcom maloletých detí bola práve odporkyňa napriek tomu, že ju k tomu rozvodový súd správne nabádal. Rozvodový spis nebol k tejto veci pripojený, a teda takýto listinný dôkaz nebol vykonaný. V odôvodnení uvedený ako zistený skutkový stav nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Odporkyňa svojim tvrdením významne zasiahla do života navrhovateľa, ovplyvnila spôsob a kvalitu jeho súkromného života na dlhé obdobie. Navrhovateľ je preto názoru, že ukončenie šírenia neprávd a ospravedlnenie je to najmenej, čo navrhovateľovi za hrubý zásah do integrity jeho osoby v zmysle účelu a významu nášho právneho systému prináleží. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že má za to, že porušením liečebného režimu je už len skutočnosť, že navrhovateľ bol objednávateľom, vyzdvihovateľom aj osobou, ktorá vracala požičané lyže v požičovni L+V, a toto konanie potvrdil svojim vlastnoručným podpisom na faktúre. Za toto porušenie bol disciplinárne riešený znížením platu o 10 %. Takýto postih je z pohľadu každého zamestnávateľa len veľmi miernym vyvodením dôsledkov za takéto konanie. Táto skutočnosť však nebola dôvodom jeho personálneho preradenia na iné pracovisko, a to jeho neuspokojivé výsledky v práci, neplnenie si služobných povinností a nespoľahlivosť na výkon funkcie, ako to vyplýva z jeho služobného hodnotenia. Nie je pravda, že by vyvíjala akúkoľvek aktivitu voči nemu ako tvrdí, popiera tvrdenie, že by poskytovala navrhovateľovmu nadriadenému služobné veci a dokumenty, nemá na to žiadny dôkaz a nie je ani dôvod, prečo by to robila. Sám navrhovateľ sa hanlivo vyjadroval voči jej osobe, písal SMS, ktorých znenie je zadokumentované na polícii a riešené práve jeho nadriadeným. Sám navrhovateľ bezdôvodne navštevoval jej zamestnávateľa a bol vykázaný z budovy kvôli obťažovaniu. Ona sama by mohla navrhovateľa žalovať o ochranu osobnosti. V období od 4.1. - 9.1.2010 bol s deťmi na lyžovačke, neoznámil jej ich pobyt, hoci ich mala zverené do výchovy. Právna zástupkyňa navrhovateľa zle interpretuje dôvod telefonátu zamestnávateľovi dňa 10.1.2011, netelefonovala kvôli tomu, kde sa deti zdržiavajú, keď už boli v škole. Zo svedeckej výpovede nadriadeného Ing. W. vyplynulo, že telefonovala kvôli nemožnosti stretnutia sa s deťmi, keď ani po týždni prázdnin sa s deťmi nemohla stretnúť, keďže sa navrhovateľ znova vyskytoval v škole a zamedzoval jej tak v styku s deťmi. Dôvod, prečo kontaktovala zamestnávateľa bolo zistiť, prečo je navrhovateľ neustále doma, či čerpá dovolenku alebo prečo nie je tak dlhý čas v práci a jej je upierané právo styku s deťmi napriek tomu, že sú jej zverené. Do momentu telefonátu nadriadenému navrhovateľa dňa 10.1.2010 netušila, že je počas lyžovačky práceneschopný so zápalom pľúc na PN, a teda nemohlo byť jej úmyslom poškodiť navrhovateľa. Za dôsledky svojho konania si musí niesť následky navrhovateľ sám a nie adresovať a prenášať dôsledky na ňu. Žiadne z jej tvrdení nekomentujú osobnosť navrhovateľa a žiadnym spôsobom nezasahujú do jeho práva, k tomuto tvrdeniu navrhovateľ neposkytol jediný dôkaz. Súdu poskytla len fakty, a to mailovú komunikáciu jeho právnej zástupkyne s jej právnou zástupkyňou o chystanej lyžovačke, informáciu z požičovne lyží o výpožičke lyží, potvrdenie z polície o skutočnosti, že sa nevyskytoval na mieste, uvedenom na potvrdení o dočasnej PN, webovú komunikáciu s osobou, ktorá s navrhovateľom na lyžovačke bola. Navrhovateľ nepredložil takisto žiadne dôkazy pokračujúcej aktívnej činnosti jej osoby voči nemu okrem mailovej komunikácie, ktorá už bola zahrnutá do spisu a obsahuje už overené tvrdenia.

Svojim konštatovaním nijako nezasiahla do jeho osobnostných práv, preto žiadosť o ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu pokladá za neodôvodnenú.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom podľa ust. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je ochrana osobnosti, ktorej sa domáha navrhovateľ na odporkyni, a to ospravedlnením navrhovateľovi a doručením zároveň na adresy: vedúci operatívneho oddelenia - odbor boja proti korupcii, Bratislava, riaditeľ odboru boja proti korupcii, Bratislava, odbor boja proti korupcii, Bratislava, riaditeľ útvaru boja proti korupcii PZ, Úrad boja proti korupcii PZ, Úrad boja proti korupcii Prezídia PZ, Bratislava, minister vnútra SR, Ministerstvo vnútra SR Bratislava. Zároveň doručenie odvolania tvrdenia o JUDr. T. F. na mailovú adresu W..sk <mailto:W..sk>, uloženie odporkyni povinnosť zdržať sa v budúcnosti tvrdení, že navrhovateľ bol v dňoch 4. - 9.1.2010 v Taliansku na lyžovačke a povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur nemajetkovú ujmu. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie a preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa, keď mal za to, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, správne posúdil skutočnosť, že odporkyňa oznámila mailom nadriadenému navrhovateľa dňa 20.1.2010, že navrhovateľ bol s deťmi od pondelka 4.1.2010 do 9.1.2010 na lyžovačke v Taliansku. Pravdivosť tohto tvrdenia nebola v konaní preukázaná, avšak zamestnávateľ navrhovateľa vykonal svoje ďalšie šetrenia a vo veci rozhodol tak, že disciplinárne potrestal navrhovateľa, ktoré rozhodnutie bolo aj odvolacím orgánom potvrdené a následne bol navrhovateľ odoslaný na detektor lži a preradený na iné pracovné miesto. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka nemala dosah na činnosť zamestnávateľa, smerujúcu ku konečnému preradeniu navrhovateľa na iné pracovné miesto. Taktiež súdu neprináleží preskúmavať rozhodnutia, ktoré vydal zamestnávateľ navrhovateľa ani hodnotiť dôkazy, ktoré zamestnávateľ získal a ktoré následne použil ako podklad svojich rozhodnutí. Navyše, dôvodom preradenia navrhovateľa na iné pracovné miesto nebolo nedodržanie liečebného režimu, na ktoré odporkyňa poukázala vo svojom maily, ale okolnosti, ktoré nastali ešte v r. 2009, súvisiace s podozrením z poskytovania služobných informácií nepovolaným osobám. Správne tiež súd vyhodnotil, že skutočnosť, že preradením na iné pracovisko došlo k vážnemu poškodeniu navrhovateľovho mena nielen v práci, ale aj v okruhu jeho priateľov a známych, nebola navrhovateľom nijakým spôsobom preukázaná. Navyše, navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové a také skutočnosti, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. , keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže tieto si neuplatnila.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.