Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/136/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu, v právnej veci navrhovateľa N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. 4, právne zastúpený N.. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33, proti odporcom 1. Credit Clearing Center, a.s., IČO: 35 839 651, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 48, právne zastúpený JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Miletičova 21, P.O.BOX 199, 2. Ing. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXXX/XXA, C., 3. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXXX/XXA, C. 4. H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., G. č. X a 5. N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. D., G. XX, v konaní o návrhu na určenie neplatnosti dražby, o odvolaní odporcom v 1. - 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -366 zo dňa 25. 05. 2011 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dražba nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. T. D., a to pozemok parc. č. 810 (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 168 m2, pozemok parc. č. 811 (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 402 m2, rozostavaný rodinný dom bez súp. č. nachádzajúci sa na parcele č. 810, uskutočnená na základe notárskej zápisnice zo dňa 25. 07. 2008 je neplatná. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, že v prvom rade si musel ozrejmiť, na základe ktorého právneho predpisu bude posudzovať vykonanie predmetnej dražby. V tejto súvislosti poukazoval, že odporca v 1. rade dával do pozornosti zákon účinný od 01. 01. 2008, ktorý vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach uvádza, že dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 01. 01. 2008 ako i vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uviedol, že vyzýval odporcu v 1. rade na predloženie všetkých listinných dôkazov týkajúcich sa predmetnej dražby, avšak predložil síce listinné dôkazy, ale ani jeden z nich nepotvrdil skutočnosti ním uvádzané, a to že zmluva bola uzavretá pred 01. 01. 2008. Iba zo Správy katastra v Prešove, kde si súd vyžiadal celú dokumentáciu ohľadne nehnuteľnosti, zistil, že správa katastra disponuje zmluvou o postúpení pohľadávok medzi UniBankou a odporcom v 1. rade, prílohou, kde je zahrnutý aj navrhovateľ. Táto zmluva je však zmluvou o postúpení pohľadávok, nie zmluvou o vykonaní dražby, a preto mal za to, že argumentácia odporcu v 1. rade, že priebeh dražby sa má posúdiť zákonom platným do 31. 12. 2007 neobstojí a odporca v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Ďalej poukazoval, že odporca v 1. rade uvádzal,

že dražobníkom bol samotný navrhovateľ dražby. Súd s ním v tomto prípade súhlasil, ale vzápätí konštatoval, že potom k žiadnej písomnej zmluve nedošlo a dražba bola vykonávaná až v roku 2008, a teda celá dražba, jej platnosť alebo neplatnosť sa posudzuje v zmysle platného od 01. 01. 2008.

Uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je datovaná 08. 12. 2003 vyplýva iba samotné postúpenie pohľadávky z UniBanky na Credit Clearing Center. Zo správy katastra však vyplýva, že táto zmluva o postúpení pohľadávok došla správe katastra až listom o vykonaní dobrovoľnej dražby a z listinných dôkazov vyplýva, že to bolo 20. 08. 2008. Tieto skutočnosti a časovú súvislosť považoval za podstatnú a rozhodujúcu pre ďalší argument zo strany odporcu v 1. rade, že ak pôvodný veriteľ UniBanka podala návrh na výmaz záložného práva do katastra, urobila tak bez toho, aby pohľadávku vlastnila. V tejto súvislosti zdôraznil skutočnosť, že záväzným je pre všetkých v právnom poriadku Slovenskej republiky stav, ktorý je uvedený v katastri nehnuteľnosti. Ak odporca v 1. rade oznámil postúpenie pohľadávok a zo správy katastra to vyplýva až 20. 08. 2008 po vykonaní dobrovoľnej dražby, Správa katastra v Prešove sa správne riadila listinnými dôkazmi a zápismi, ktoré boli vykonané v predmetnej nehnuteľnosti do tohto dátumu. Na základe listinných dôkazov zo správy katastra vyplýva, že na liste vlastníctva bola vedená úverová a záložná zmluva a ďalšie exekučné príkazy, ale nebolo vedené žiadne záložné právo pre odporcu v 1. rade. Ak teda banka podala návrh na výmaz záložného práva správe katastra, správne v tom čase postupoval kataster, keď záložné právo vymazal. Táto listina z UniCredit Bank došla správe katastra 09. 05. 2008 a výmaz bol uskutočnený ku dňu 23. 07. 2008.

Ďalej poukázal, že ak odporca v 1. rade vykonal opakovanú dražbu 25. 07. 2008, mal vykonať všetky opatrenia, ktoré by odstránili pochybnosti ohľadne tejto dražby, pretože v čase vykonania dobrovoľnej dražby záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach už neexistovalo. Uzavrel, že toto konanie odporcu v 1. rade je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách (§ 11 ods. 3, § 11 ods. 4). Konštatoval, že neobstojí tvrdenie odporcu v 1. rade, že mal postupovať v zmysle platného zákona do 31. 12. 2007 a teda, že doklady, ktoré žiadal navrhovateľ, aby predložil, nemusí predkladať, pretože dovtedy platný zákon mu toto neukladal. Súd sa s tým nestotožnil a na základe vyššie uvedených argumentov uviedol, že celú dražbu je nutné posudzovať podľa zákona platného od 01. 01. 2008, (keďže žiadna zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby nebola uzavretá pred 01. 01. 2008, keďže dražobníkom je navrhovateľ dražby, dražba bola vykonávaná v roku 2008, bolo nutné, aby postupoval odporca v 1. rade podľa vtedy platného zákona o dobrovoľných dražbách). Ak odporca neoznámil oznámenie o konaní dražby a o konaní opakovanej dražby v periodickej tlači, registri dražieb a správe katastra tak, ako mu to ustanovuje a neboli ani splnené ďalšie skutočnosti uvedené v predchádzajúcich citáciách zákona, postupoval v rozpore so zákonom.

Konanie odporcov v 2. a 3. rade, ktorí nadobudli predmetnú nehnuteľnosť dražbou 25. 07. 2008 naznačuje netransparentnosť celej dražby. Na jednej strane odporcovia v 2. a 3. rade uvádzali, že si dlhodobo hľadali nehnuteľnosť na internete, na druhej strane vydražili predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby v nej reálne vykonali ohliadku. Z praxe súdu však prípad, kedy si fyzické osoby kupujú nehnuteľnosti bez toho, aby si ich reálne obzreli, nenasvedčuje serióznosti ich prístupu a celé toto konanie odporcov v 2. a 3. rade nesie známky účelovosti. Preto tvrdeniam v ich výpovedi ohľadne náhodného výberu nehnuteľnosti na internete, kúpe bez ohliadky súd neuveril a považoval tieto tvrdenia za účelové. Toto samotné pre pochybné konanie nemalo vplyv na určenie neplatnosti dražby, dokresľuje sa však tým netransparentný rámec celého priebehu dražby predmetnej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel a výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. tak, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca v 1. rade. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal, že podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 01. 2010 sú všeobecné súdy povinné riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Podľa jeho názoru predmetný rozsudok je nepreskúmateľný. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo

dňa 12. 10. 2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva stanovisko, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa , SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu. Poukázal na to, že sa súd priklonil názoru, že celú dražbu je nutné posudzovať podľa zákona platného od 01. 01. 2008, keďže žiadna zmluva o vykonaní dražby nebola uzavretá pred 01. 01. 2008, keďže dražobníkom je navrhovateľ dražby, dražba bola vykonaná v roku 2008 a podľa súdu bolo nutné, aby odporca v 1. rade postupoval podľa vtedy platného zákona. Tiež konštatoval, že ak odporca v 1. rade neoznámil oznámenie o konaní dražby a konanie o opakovanej dražbe, ako mu to ukladá ust. postupoval v rozpore so zákonom. K tomu uviedol, že z dražobného spisu vyplýva, že dražobník (odporca v 1. Rade) správne postupoval, ak pri vykonávaní dobrovoľnej dražby postupoval v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách v znení účinnom k 31. 12. 2007. V tejto súvislosti poukazoval na ust. zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého, dražby u ktorých bola uzavretá zmluva pred 01. 01. 2008, ako aj vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov. Ust. zákona o dobrovoľných dražbách v znení platnom do 31. 12. 2007 ods. 1 konštatuje, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrel navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok, alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. V predmetnej dražbe bol dražobníkom aj navrhovateľom dražby odporca v 1. rade. Zmluva o vykonaní dražby uzavretá nebola, avšak v zmysle ust. zákona o dobrovoľných dražbách: „dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.“ Z tohto ustanovenia vyplýva, že dražobník je oprávnený zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby až po uzatvorení zmluvy o vykonaní dražby, a teda nakoľko v uvedenom prípade právo aj záväzok splynuli v jednej osobe, a teda zmluva o vykonaní dražby nebola uzavretá, možno považovať konanie dražobníka zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby za úkon, ktorým sa dražba začala. V tejto súvislosti uviedol, že objednávka na vypracovanie znaleckého posudku bola vyhotovená 08. 11. 2007, vyhlásenie záložného veriteľa, že predmet dražby možno dražiť, bolo urobené 25. 10. 2007, čo svedčí o tom, že dražba začala pred 01. 01. 2008 a teda sa majú aplikovať zákonné ustanovenia o dobrovoľných dražbách účinné v čase do 31. 12. 2007. Preto nepovažoval za pravdivé konštatovanie súdu, že odporca v 1. rade neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

Ku konštatovaniu súdu, že konanie odporcu v 2. a 3. rade naznačuje netransparentnosť celého konania dražby, uviedol, že súdu neprináleží hodnotiť spôsob, akým niekto nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti, aj keď súd uviedol, že to nemá vplyv na platnosť celého priebehu dražby. V súčasnej dobe je však bežnou praxou kúpiť si nehnuteľnosť, ktorá ešte ani nie je reálne postavená. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že dražba predmetných nehnuteľností bola uskutočnená v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že dražba prebehla svojvoľne a netransparentne nijako nepreukázal. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 30. 06. 1997 sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnostiam v k. ú. T. D., a to na rozostavaný rodinný dom a pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne v 4. rade. Vklad záložného práva bol povolený pod V2261/97 na zabezpečenie úveru poskytnutého navrhovateľovi Poľnobankou v sume 1 150 000 Sk na základe úverovej zmluvy č. 041/97/146 v znení dodatkov. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 08. 03. 2003 došlo k postúpeniu pohľadávky voči dlžníkovi z uvedenej úverovej zmluvy na odporcu v 1. rade. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 09. 04. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 03. 07. 2003 bol žalobca povinný vydať odporcovi v 1. rade parcelu 824/7 - zatavená plocha o výmere 576 m2 zapísaná na LV č. XXXX k. ú. T. D.. V zmysle bodu 9 záložnej zmluvy záložné právo trvá okrem iného ďalej pri zmene vlastníctva zálohu. Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, na ktorého prechádzajú práva a povinnosti záložcu. Poukázal na ust. , , v zmysle ktorého pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohou, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že záložný veriteľ nedal nikdy návrh na výmaz záložného práva, záložné právo existovalo a keďže záložcovia nepredložili do začatia dražby doklady preukazujúce zaplatenie zabezpečenej pohľadávky a neboli splnené podmienky na upustenie od dražby v zmysle ust. , záložný veriteľ pokračoval vo vykonávaní dobrovoľnej dražby.

Podanie UniCredit Bank označené ako oznámenie o zániku záložného práva považuje za právne irelevantné a zo strany UniCredit Bank sa javí ako zmätočné, spôsobené chybným zápisom a zrejme nesprávne, nakoľko UniCredit Bank postúpila svoju pohľadávku na odporcu v 1. rade 08. 12. 2003 a v čase podania nebola záložným veriteľom ani oprávneným na podanie takého návrhu. Navyše neskôr podaním zo dňa 12. 08. 2008 požiadal o opravu chýb v katastri. Z toho je zrejmé, že dražba svojvoľne neprebehla prebehla v súlade so zákonom, a teda platne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj odporcovia v 2. a 3. rade. Nesúhlasili s vyjadrením súdu o spochybnení serióznosti ich prístupu k dražbe k predmetnej nehnuteľnosti. Uviedli, že ohliadku nehnuteľnosti vykonali samostatne a z tejto ohliadky sa dala jednoznačne posúdiť miera rozostavanosti stavby, dispozičné riešenie objektu sa dalo jednoznačne určiť, keďže objekt má vzájomne podsunuté podlažia a niekoľko fotografií bolo umiestnených aj na web stránke. Na tejto stránke boli uvedené aj výmery stavby a pozemku a ako stavebný inžinier s vyše 30- ročnou praxou tieto informácie pokladal za dostačujúce. Nehnuteľnosť kúpili v dobrej vôli a akékoľvek pochybnosti o transparentnosti vydraženia predmetnej nehnuteľnosti odmietajú ako neopodstatnené. Nehnuteľnosť, ktorú vydražili ako rozostavanú stavbu, na základe zmeny stavebného povolenia aj ukončili a na základe stavebných povolení bola stavba napojená na inžinierske siete a 12. 02. 2010 bolo stavbe rozhodnutím Mestského úradu pridelené súpisné a orientačné číslo V súčasnej dobe vydražená nehnuteľnosť je ich trvalým bydliskom. Stotožnili sa s odvolaním odporcu v 1. rade v celom rozsahu a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporcu v 1. rade k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že ak odporca v 1. rade namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa nijakým spôsobom nekonkretizuje, ktorá časť napadnutého rozsudku je podľa jeho názoru nepreskúmateľná. Rozsudok súdu prvého stupňa má všetky náležitosti, ktorý stanovuje a odôvodnenie súdu prvého stupňa je správne. Poukázal, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil prechodné ustanovenia o dobrovoľných dražbách, kedy na predmet sporu aplikoval ustanovenia zákona účinného od 01. 01. 2008. Podľa ust. citovaného zákona, dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov. V prípade, ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby sa aj dražby začaté bez uzatvorenia zmluvy o vykonaní dražby dokončili podľa predpisov platných a účinných v čase začatia dražby, tento by formuloval znenie ust. zákona inak. Príkladom je znenie ust. , kedy je jasne určené, že dražby hnuteľných vecí začaté do 31. 12. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V ust. je však jasne stanovené, že dražby sa dokončia podľa doterajších predpisov, iba zo predpokladu, že o vykonaní dražby bola uzatvorená zmluva pred 01. 01. 2008, rovnako aj vzťahy súvisiace s dražbou, na vykonanie ktorej bola uzavretá zmluva pred 01. 01. 2008, sa dokončia podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2008. V priebehu konania však bolo jednoznačne preukázané, že o vykonaní dražby nebola uzatvorená zmluva. Dražba bola vykonaná až v roku 2008 a teda celá dražba a jej platnosť, resp. neplatnosť sa musí posudzovať v zmysle v znení platnom od 01. 01. 2008. Konaním odporcu v 1. rade však došlo k porušeniu zákona , pretože k vykonaniu už opakovanej dražby nebola uzatvorená zmluva o vykonaní opakovanej dražby. Podľa uvedeného ustanovenia uzavretie zmluvy o vykonaní opakovanej dražby nie je podmienkou na vykonanie opakovanej dražby, ak ide o majetok štátu alebo iného územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom orgán štátnej správy alebo územnej samosprávy. Toto zákonné ustanovenie neumožňuje na rozdiel od ust. , kedy nie je potrebné uzatvoriť zmluvu o vykonaní dražby, ak je dražobníkom navrhovateľ dražby, vykonať opakovanú dražbu bez uzatvorenej zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Teda v prípade, ak je dražobníkom navrhovateľ dražby je k vykonaniu opakovanej dražby potrebné uzatvoriť zmluvu o vykonaní opakovanej dražby, a to podľa podmienok v ust.

Odporca v 1. rade v priebehu konania nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Konaním odporcu v 1. rade došlo k výraznému porušeniu ustanovení , a preto bol značným spôsobom dotknutý na svojich právach. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že odvolanie odporcu v 1. rade a odporcov v 2. - 3. rade je nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne vyvodil vo veci právne závery a vo veci aj správne rozhodol Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Odporca v 1. rade podaným odvolaním vymedzil rámec svojho odvolania. Poukazoval, že konanie malo inú vadu, ktorá mala za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Námietku týkajúcej sa toho, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd považoval za účelovú a nepreskúmateľnú. Z obsahu jeho odvolania nevyplýva, čím odporca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a nekonkretizuje nijakým spôsobom aj príslušnú časť napadnutého rozhodnutia, resp. v čom táto nepreskúmateľnosť spočíva. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahuje dostatok dôvodov a ich uvedenie je zrozumiteľné. V dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých je založené. Preto túto odvolaciu námietku nepovažoval zo strany odporcu za riadne odôvodnenú, ale účelovú. Preto odvolací súd sa ňou ďalej nezaoberal.

Vo vzťahu k námietke, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odporca v 1. rade poukazoval, že všetky jeho úkony svedčia o tom, že dražba sa začala pred 01. 01. 2008, a teda sa mali aplikovať ustanovenia účinného v čase do 31. 12. 2007. Tvrdil, že zmluva o vykonaní dražby uzavretá nebola, avšak v zmysle ust. Z. z v znení do 31. 12. 2007, dražobník mal povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby, cena predmetu dražby musela byť určená znaleckým posudkom. Z toho vyplýva, že dražobník bol oprávnený zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby. Nakoľko v uvedenom prípade právo aj záväzok splynuli v jednej osobe, zmluva o vykonaní dražby uzatvorená nebola, preto možno považovať konanie dražobníka, teda odporcu v 1. rade zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby za úkon, ktorým sa dražba začala. Tvrdil, že postupoval správne, ak sa spravoval ust. zákona o dobrovoľných dražbách, účinné od 01. 01. 2008.

Podľa platné od 01. 01. 2008 dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. .platného od 01. 01. 2008, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

V zmysle ust. v znení platnom do 31. 12. 2007 dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento samosprávny celok, alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

Je nepochybné, že v danej dražbe bol dražobníkom aj navrhovateľom dražby odporca v 1. rade, skutočnosť ktorú ani odporca v 1. rade nespochybňuje. Poukazoval však na to, že všetky jeho úkony svedčia o tom, že na dražbu sa mali aplikovať ustanovenia účinného v čase do 31. 12. 2007.

Odvolací súd poukazuje, že ust. platné od 01. 01. 2008 je obsahovo rovnako totožné s ust. v znení platnom do 31. 12. 2007. Stanovuje, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ale to neplatí, ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Z obsahu celého spisu je nepochybné, že dražobníkom v tomto prípade a navrhovateľom dražby bola jedna a tá istá osoba, a to odporca v 1. rade. Tvrdenie odporcu v 1. rade o tom, že osoba dražobníka a záložného veriteľa, teda navrhovateľa dražby splynuli, je správne, ale tvrdenie, že bolo potrebné postupovať podľa ustanovení v znení platnom do 31. 12. 2007 je nesprávne! Využitie ust. v znení platnom od 01. 01. 2008, že dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 01. 01. 2008, ako aj vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov, je podľa názoru odvolacieho súdu nevyužiteľné. Je zbytočné sa týmto prechodným ustanovením zaoberať, pretože nie je možné ho použiť, keďže je jednoznačné, že zmluva o vykonaní dražby uzatvorená nebola. Odkaz odporcu v 1. rade na toto ustanovenie je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny, pretože bolo predovšetkým v záujme právnej istoty, že sa mohlo očakávať, že budú zverejnenia o dražbe v príslušných registroch a v zákonom na to určených miestach v záujme čo najväčšej publicity a dosiahnutia čo najvyššieho výťažku. Z obsahu spisu a listín, ktoré predložil odporca je nepochybné, že termíny dražby boli vyhlásené 06. 05. 2008, následne 19. 06. 2008 a napokon opakovanie dražby dňa 25. 07. 2008, kedy nehnuteľnosť aj bola vydražená. Právne významné preto boli termíny uskutočňovania prvého a druhého kola dražby, ktoré nepochybne prebehli v roku 2008 a kedy bolo povinnosťou zabezpečiť zverejnenie týchto dražieb, keďže záujemcovia dôvodne mohli očakávať toto zverejnenie. K takýmto zverejneniam dražby v periodickej tlači, v registri dražieb nedošlo podľa v znení platnom od 01. 01. 2008. Preto odporca v 1. rade postupoval v rozpore so zákonom a v tejto súvislosti odvolací súd jeho odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné a správne.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a správnu aj tú námietku odporcu v 1. rade, že záložný veriteľ nikdy nedal návrh na výmaz záložného práva a že záložné právo existovalo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že UniCredit Bank Slovakia ako záložný veriteľ, Správe katastra Prešov totiž dňa 09. 05. 2008 oznámila zánik záložného práva na základe zániku zabezpečenej pohľadávky a navrhla výmaz záložného práva. Správa katastra predmetnú zmenu zapísala 23. 07. 2008. Je potom zrejmé, že výmaz záložného práva v prospech UniCredit Bank, a. s. vykonaný dňa 23. 07. 2008 bol Správou katastra Prešov vykonaný na základe listín, ktoré boli v súlade s údajmi katastra. Napriek tomu odporca v 1. rade dňa 25. 07. 2008 vykonal opätovnú dražbu bez toho, aby sa presvedčil o zápise na liste vlastníctva a bez toho, aby oznámil Správe katastra Prešov podľa v znení platnom od 01. 01. 2008 informácie, že na neho prešlo právo ( ). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam hodnoverné a záväzne, ak sa nepreukáže opak. Údaje o právach k nehnuteľnostiam sú v zmysle citovaného ustanovenia záväzné aj pre tretie osoby, pokiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie svedčiace o opaku.

Oprávnenie záložného veriteľa navrhnúť dobrovoľnú dražbu vyplýva z ust. , . V zmysle ust. 7 ods. 3 , ak je

predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

Účelom tohto ustanovenia je, aby navrhovateľ dražby preukázal, buď svoje vlastnícke právo alebo svoje záložné právo k predmetu navrhovanej dražby a aby teda preukázal oprávnenie navrhnúť dobrovoľnú dražbu. Z toho možno vyvodiť záver, že dobrovoľnú dražbu možno vykonať len vtedy, ak je navrhovateľ dražby zapísaný na liste vlastníctve ako vlastník alebo aspoň ako záložný veriteľ. Z obsahu spisu je tak zistiteľné, že výmaz záložného práva v prospech UniCredit Bank, a. s. vykonaný 23. 07. 2008 bol v súlade s údajmi katastra. Rovnako je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že záložné právo zapísané pod V 2261/97 prešlo z UniCredit Bank a. s. na odporcu v 1.rade v dôsledku postúpenia pohľadávky, skutočnosť ktorá nebola v katastri nehnuteľnosti zapísaná. Správa katastra Prešov preto považovala za záložného veriteľa naďalej UniCredit Bank, a. s., následkom čoho aj akceptovala oznámenie o zániku záložného práva. Bolo totiž vecou odporcu v 1. Rade sa postarať vo vlastnom záujme o zmenu uvedených údajov. To, že tak neurobil nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa. Mal oznámiť správe katastra tieto dôležité informácie tak, ako mu to aj ukladá v znení platnom od 01. 01. 2008. Odporca v 1. rade túto vedomosť o údajoch v katastri nehnuteľnosti vedieť mohol a mal, a preto mohol určiť aj nový termín dobrovoľnej dražby. Preto námietka navrhovateľa o tom, že v čase vykonania dražby, kedy nehnuteľnosť bola predávaná záložné právo neexistovalo, bola správna. Ak následne odporca v 1.rade postupoval tak, že dražbu vykonal, konal v rozpore so zákonom, pre ktoré je dražba neplatná. Nič nemení na tom ani tá skutočnosť, že neskôr sa tento postup legalizoval, keďže došlo k dražobným úkonom a dražba prebehla neplatne.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval námietky odporcu v 1. rade, aj odvolacie námietky odporov v 2. a 3. rade za nedôvodné, keďže z vykonaného dokazovanie súdu prvého stupňa bolo bez pochýb zistené, že odporca v 1.rade nedodržal ustanovenia o dobrovoľnej dražbe podľa , postupoval v rozpore s ustanoveniami tohto zákona.

So zreteľom na vyššie uvedené, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. § , tak že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.