Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/175/2010

Potvrdené rozhodnutím 4CoPr/8/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu H. F., bytom ul. X. č. XX, M., právne zastúpený JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, ul. Staničná č. 11, proti žalovanému EUROSPEDA, s. r. o., Brestovská 2931/125, Humenné, IČO: 36 493 376, právne zastúpený JUDr. Oľgou Šompľákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 19, v konaní o zaplatenie 4 080,83 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C 175/2010-112 zo dňa 14. 02. 2012, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 425,94 Eur na účet JUDr. Oľgy Šompľákovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu H. F., A.. XX.X.XXXX, W. M. J.. X. Č.. XX zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Sitarčíkom, AK Humenné ul. Staničná č. 11 proti žalovanému EUROSPEDA s.r.o. IČO: 36 493 376 Brestovská 2931/125 Humenné, zastúpeného advokátkou JUDr. Oľgou Šompľákovou, Námestie Slobody č. 19 Humenné o zaplatenie 4.080,83 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 244,50 eur, a trovy právneho zastúpenia v sume 1.040,94 eur, ktoré je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na adresu právnej zástupkyne JUDr. Oľgy Šompľakovej, v lehote do 15 dní od právoplatností tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa XX.X.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia X.XXX,XX eur s prísl. z titulu zaplatenia mzdy za obdobie mesiaca P. XXXX Y. X. XXXX, zároveň žiadal zaviazať žalovaného aj k náhrade trov tohto konania.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.

Okresný súd Humenné, v konaní XRo XXX/XXXX, rozhodol vo veci vydaním platobného rozkazu a to dňa XX.X.XXXX, proti ktorému podal žalovaný odpor. Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, X. G.. T. X., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa X.X.XXXX, dodatkom č. 5 k tejto pracovnej zmluve, mzdovým dojednaním s prílohou k pracovnej zmluve č. 2, s dodatkom číslo 6 k prílohe č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, s dodatkom číslom 8 k prílohe č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2005, dohodou o skončení pracovného pomeru, výplatnými páskami za uplatňované obdobie, ako aj listinnými dôkazmi o vyúčtovaní cestovných výdavkov za uvedené obdobie a s obsahom protokolu G. F. Q. F. zo dňa X.X.XXXX a zistil tento skutkový stav :

Žalobca pracoval u žalovaného po prvý- krát na základe pracovnej zmluvy v období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy žalobca od žalovaného odišiel z vlastnej vôle, následne sa opätovne u žalobcu zamestnal a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a to do XX.X.XXXX. Dodatkom číslom 5 k pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Mzdové dojednania boli riešené prílohami k pracovnej zmluve,

výplatný termín bol dohodnutý na 20.-tý deň v mesiaci pozadu. Ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného došlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX.

Podľa prílohy č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, hrubá mzda žalobcovi bola stanovená na X.XXX,- X., celková mzda mala byť regulovaná prepočtom 3 Sk na km jazdy, ak zamestnanec jazdí samostatne a 2,10 Sk na km jazdy, ak jazdí vo dvojici. Cestovné náhrady mali byť vyplácané v eurách podľa kurzu v NBS vždy ku dňu, kedy sú výplaty spracované, čistá mzda mala byť vyplatená v slovenskej mene. Obidve zložky výplaty mali byť poukázané na účet najneskôr do 20.tého dňa v mesiaci, ktorý nasleduje.

Dodatkom č. 6 k prílohe č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, ktorý bol uzavretý T. XX.X.XXXX bola od X.XX.XXXX dohodnutá hrubá mzda X.XXX,- X.. Celková mzda bola regulovaná prepočtom 4,00 Sk na km jazdy, ak zamestnanec jazdí samostatne a 3,10 Sk na km jazdy v prípade jazdy dvoch vodičov spoločne vrátane cestovných náhrad.

Dodatkom č. 8 k prílohe č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2005, ktorý bol uzavretý dňa XX.X.XXXX a účinný od X.X.XXXX bola dohodnutá hrubá mesačná mzda na XX.XXX,- X.. Celková mzda bola regulovaná prepočtom 4,50 Sk ma km jazdy, ak zamestnanec jazdí samostatne a 3,40 Sk na km jazdy v prípade jazdy dvoch vodičov spoločne vrátane cestovných náhrad. V žalobe žalobca tvrdil, že jazdil počas trvania pracovného pomeru a doby, po ktorú uplatňuje zaplatenie mzdy, vždy samostatne. Po výsluchu svedkyne G.. X. pripustil, že tomu tak nemuselo byť a súhlasil s jej vyjadrením, čo zodpovedalo aj listinným dôkazom, že za mesiac august XXXX nejazdil počas celého mesiaca len sám, ale aj vo dvojici a tak isto pokiaľ išlo o mesiac september nejazdil len sám, ale vo dvojici. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripustil, že toto tvrdenie je pravdivé, avšak následne už neupravoval svoju žalobu, pokiaľ ide o uplatňovanie finančnej čiastky z titulu doplatenia mzdy. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné obdobie trvania pracovného pomeru, dôvody jeho skončenia, nebolo sporné ani to, koľko kilometrov žalobca u žalovaného ten ktorý mesiac máj 2007- september 2007 najazdil, resp., či jazdil sám, alebo samostatne. Dôvodom podania žaloby bola tá skutočnosť, že žalobca tvrdil, že mzdové dojednania tak, ako boli uzavreté mu zabezpečovali výplatu mzdy v inej výške, než v skutočnosti žalovaný túto mzdu vyplácal. Poukázal na to, že mzdové dojednania upravovali mzdu od počtu najazdených kilometrov, či už vo dvojici alebo sám, prepočtom jednotlivých korún na odjazdený kilometer a takto mal byť žalobca aj odmeňovaný a takto mu mal žalovaný aj túto mzdu vyplatiť. V skutočnosti však žalobca vyplácal žalovanému za konkrétne obdobie len hrubú mzdu dohodnutú v tomto mzdovom dojednaní + cestovné náhrady s ktorými žalobca súhlasil, ale nevyplatil mu mzdu podľa kilometrovného resp., teda podľa počtu najazdených kilometrov v prepočte na konkrétnu sumu v Sk za km jazdy. Žalobca v konaní tvrdil, že nikdy si nevykladal mzdové dojednanie iným spôsobom než tak, že u žalovaného nie je zamestnaný za dohodnutú hrubú mzdu ale za mzdu, ktorá má byť vypočítaná od počtu odjazdených kilometrov. Vo svojej výpovedí žalobca ďalej uviedol, že skutočne bol u žalovaného zamestnaný dva- krát, spôsob odmeňovania bol vždy ten istý a k žalovanému sa vrátil späť do pracovného pomeru preto, lebo bol bez práce, nikdy túto okolnosť žalobcovi nevytýkal písomne, avšak tvrdil, že svoju nespokojnosť prejavoval ústne. Počas celého obdobia trvania pracovného pomeru neuplatnil tento svoj nárok písomne, ani žalobou pred súdom. Až zhruba o dva a pol roka po skončení druhého pracovného pomeru podal vlastne žalobu a viacero žalôb na súd v ktorých uplatňuje tieto nároky z titulu doplatenia mzdy. V jednom prípade mu súd, aj vyhovel keď rozhodol, že žalovaný mu má doplatiť mzdu podľa mzdového dojednania podľa výšky odjazdených kilometrov, malo ísť o vec, ktorá prebiehala na Okresnom súde Humenné pod sp. N.. XXC XX/XXXX. V ostatných veciach neboli ešte vydané právoplatné rozhodnutia.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že so žalobcom nikdy nedohol mzdu podľa počtu odjazdených kilometrov i keď k tomuto záveru by mohlo zvádzať doslovné znenie mzdového dojednania, v skutočnosti všetci vodiči kamiónovej dopravy boli odmeňovaní spôsobom takým, ako samotný žalobca t.j., bola mu vyplácaná hrubá mzda za vykonanú prácu, ktorá bola aj dohodnutá v mzdovom dojednaní, boli mu podľa osobitného predpisu vyplácané náhrady cestovných náhrad . Ak sa v mzdovom dojednaní uvádza, že mzda celková je regulovaná prepočtom

napr. 4 Sk za km jazdy, tak tento prepočet tvoril pre žalobcu a žalovaného určitý rámec príjmu, ktorý žalovaný garantoval pre každého vodiča kamiónovej dopravy bez ohľadu na to, či jazdil celý mesiac, alebo iba časť, či jazdil do krajín, kde boli vyššie diéty, alebo nie a mal byť rámcom pre výplatu motivačnej zložky tzv. odmeny. V praxi to bolo tak, že kilometrovné tvorilo rámec príjmu žalobcu alebo aj iných vodičov kamiónovej dopravy a bolo vypočítané tak, že počet najazdených kilometrov x 4 Sk alebo 4,50 Sk podľa vtedy platného mzdového dojednania tvorili rámec príjmu. Ak išlo napr. E. P. P. XXXX, tak žalobca najazdil XXXX O. sám x 4 Sk, tvorilo rámec príjmu bola to suma XX.XXX,- X.. Hrubá dohodnutá mzda bola v tom čase X.XXX,- X.. Stravné bolo vypočítavané podľa zákona vo výške XX.XXX,- X. a vreckové bolo určené, alebo stanovené na sumu X.XXX,- X.. Vreckové bolo vypočítavané zo stravného v rozmedzí 5 - 40 % podľa zákona v danom prípade vreckové činilo 37 %, čo je podiel vreckového k stravnému v zahraničí. Pri spočítaní hrubej mzdy, stravného, vreckového dostal k výplate žalobca XX.XXX,- X., čo je vlastne nad rámec príjmu stanoveného kilometrovným XX.XXX,- X.. V prípade, ak by tento rámec príjmu nedosiahol na základe takéhoto výpočtu, tak sa žalovaný vlastne zaväzoval, že do výšky rámca tohto príjmu každému vodičovi, ktorému by chýbala nejaká čiastka doplatí motivačne, tzv. odmenu z dôvodu, aby vodiči vo firme pracovali a aby sa zabezpečil dostatočný príjem nie len pre tých, ktorí pracovali v zahraničí, ale aj pre tých ktorí jazdia na Slovensku.

Žalovaný popieral, že by kilometrovné bolo dohodnutou mzdou. Poukázal na to, že ak by tomu tak bolo, tak by príjem vodiča kamiónovej dopravy mimo cestovných náhrad činil v prepočte na Sk XX.XXX,-

- XX.XXX,- X., čo by bolo likvidačné pre firmu a reálne by takúto mzdu by nikdy nemohol vyplácať. Žalovaný tvrdil, že žalobca správne vnímal aj mzdové dojednania, žaloby podal až dva a pol roka po skončení druhého pracovného pomeru zo špekulatívnych dôvodov.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že systém odmeňovania bol stále rovnaký aj pokiaľ firma B. X..H..E.. bola spojená s dánskou firmou pod názvom D. X. S. S. B. X..H..E.. následne v r. XXXX došlo k rozdeleniu tejto spoločnosti na samostatnú B. X..H..E.. Y. T. X. D. X. S. S. a pokiaľ boli tieto spoločnosti spolu, tak v tom čase bol systém odmeňovania aj mzdového dojednania rovnaký. Nikdy nikto z vodičov nespochybňoval tieto mzdové dojednania a nedožadoval sa doplatenia mzdy. Jediný žalobca si takouto žalobou uplatnil svoj nárok a to s odstupom času podľa žalovaného zo špekulatívnych dôvodov. Skutočnosť, že ani jeden z vodičov sa nedomáhal písomne ani súdnou cestou doplatenia mzdy potvrdil aj samotný žalobca, ktorý potvrdil, že nevie o tom, že by niektorý z vodičov sa takto správali, avšak trval na tom, že od žalovaného odišli viacerí vodiči do dánskej firmy podľa neho preto, lebo neboli spokojní u žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal, že rámec príjmu, ktorý sa vypočítaval podľa odjazdených kilometrov tvoril akýsi vzorec, podľa ktorého bola určovaná motivačná časť pre vodičov a bolo to ľahko odkontrolovateľné, pretože každý vodič keď sa vrátil zo služobnej cesty, tak z vyplnených listín, stasiek bol zrejme, koľko kilometrov najazdil, aký mu bol poskytnutý preddavok na nevyhnutné náklady v cudzine a následne sa po odpočítaní mzdy, cestovných náhrad určovalo v rámci tohto rámca príjmu aj motivačné.

Žalobca v konaní na otázku súdu, za čo považoval sumu pevnú, ktorá bola v mzdovom dojednaní ako hrubá mzda, odpovedal tak, že to považoval za mzdu, viac menej pre prípad, keby ochorel, avšak podľa jeho názoru zamestnávateľ po tom, keď odjazdil konkrétny počet kilometrov, mal vypočítať jeho mzdu podľa kilometrovného a z toho jeho mzdu ako preddavok odpočítať. Svoje správanie sa, prečo k uplatneniu týchto nárokov dochádza až s odstupom času po druhom skončení pracovného pomeru u žalovaného, uviedol iba to, že nedostatok finančných prostriedkov mu neumožnilo podať žalobu skôr a tak isto počas trvania pracovného pomeru nechcel prísť o prácu a vystaviť sa existenčným problémom.

Svedkyňa G.. T. X., ktorá pracuje u žalovaného Y. Ú. potvrdila výpoveď žalovaného v celom rozsahu a vysvetľovala súdu, ako bola vypočítaná mzda žalobcovi za konkrétne obdobia P. - X. XXXX, pričom trvala na tom, že mzda bola hrubá mzda dohodnutá, rámec príjmu tvorilo kilometrovné a plus cestovné náhrady, stravné boli súčasťou tohto rámca príjmu. Ak nedosiahli rámec príjmu, tak zvyšok bolo vyplácané ako motivačné, nie ako dohodnutá pevná mzda v mzdovom dojednaní. Zároveň predložila súdu aj písomný prehľad spolu s listinnými dôkazmi o počte prejazdených kilometrov a za platené obdobie za P. P., Y. X. XXXX.

Súd sa oboznámil a s obsahom spisu Okresného súdu M. X.. N.. XXC XX/XXXX, z ktorého zistil, že žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu o zaplatenie XX.XXX,- X. z titulu úhrady ušlej mzdy. Toto konanie bolo v dôsledku späťvzatia návrhu právoplatne zastavené a to uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sa stalo právoplatným X.X.XXXX. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca uplatňoval náhradu mzdy za mesiace september 2007, ktorá bola splatná XX.XX.XXXX. Návrh však zobral späť z dôvodu, že mzda bola zaplatená. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu vysvetľoval, že v konaní pod sp. zn. XXC XX/XXXX, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, bol uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie XX.XXX,- X., išlo o náhradu cestovných nákladov, ktoré následne žalovaný preukázal, že zaplatil, preto došlo aj k späťvzatiu žaloby.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné vedeného pod sp. zn. XXC XX/XXXX bolo zistené, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie X.XXX,XX B. s prísl. opäť z titulu doplatenia mzdy. V tejto veci rozhodol Okresný súd M. rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Q. F. sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že žalobcovi jeho nárok priznal, a teda žalobca bol v tomto konaní úspešný. V tomto konaní uplatňoval žalobca nárok na doplatenie mzdy na rovnakom právnom i skutkovom základe za obdobie P., Y., P. XXXX.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné vedeného pod sp. zn. XXC XX/XXXX tých istých účastníkov o zaplatenie X.XXX,XX B. s prísl., bolo zistené, že táto vec nie je doposiaľ právoplatne skončené. Vo veci bol vydaný rozsudok Okresného súdu M. dňa XX.X.XXXX, proti ktorému bolo podané odvolanie, v dôsledku ktorého bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené. Rovnako vec vedená pod sp. zn. XXC XX/XXXX medzi tými istými účastníkmi o zaplatenie X.XXX,XX B. s prísl. nie je doposiaľ právoplatne rozhodnutá. Vo všetkých týchto veciach mimo veci XXC XX/XXXX uplatňoval žalobca voči žalovanému peňažné nároky z rovnakého skutkového i právneho dôvodu ako nárok na doplatenie mzdy. Ak súd berie do úvahy, že v konaní XXC XX/XXXX nešlo o nárok žalobcu voči žalovanému z titulu doplatenia mzdy na tom istom právnom i skutkovom základe, tak prvú žalobu z tohto dôvodu podal žalobca dva a pol roka po skončení pracovného pomeru v konaní XXC XX/XXXX dňa 20.4.2009. U žalovaného bola vykonávaná aj kontrola z G. F. F., avšak z protokolu zo dňa 2.2.2011 bolo zistené, že inšpekcia bola vykonaná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok podľa , avšak neriešila problém, ktorý je predmetom konania medzi žalobcom a žalovaným.

Podľa §-u 120 ods. 1 , Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa §-u 101 ods. l Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Účastníci teda majú zo zákona, najmä podľa §-u 120 ods. l , tzv. povinnosť tvrdenia, a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne preukázať svoje tvrdenia dôkazmi a uviesť dôkazy, pričom tieto povinnosti má účastník už aj podľa §-u 79 ods. l, 2 a predovšetkým podľa §-u 101 ods. l a §-u 120 ods. l

Podľa článku III. základne zásady , zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie pri práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomosti, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Podľa §-u 15 , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na

okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa §-u 118, ods. l, 2 v platnom znení, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti zo zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky do sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov ( akcií ), alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa §-u 119 ods. l, 3 v platnom znení, mzda nesiem byť nižšia, než minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

V danom spore žalobca uplatňoval doplatok mzdy, ktorá bola dojednaná v mzdových dojednaniach k pracovnej zmluve, z dôvodu, že žalovaný mu mzdu tak, ako bola dohodnutá za obdobie P. XXXX - X. XXXX nevyplatil. Žalobca v konaní uviedol, že pokiaľ ide o vyplatenie cestovných náhrad v súlade so o cestovných náhradách, tieto mu boli vyplácané v súlade so zákonom a nároky týkajúce sa týchto pracovných náhrad si voči žalovanému neuplatňuje. Pre správne rozhodnutie vo veci bolo potrebné preto z výsluchu účastníkov, ale aj listinných dôkazov ustáliť a vyjasniť, aký prejav vôle dohodnutý medzi účastníkmi týkajúcich sa mzdových dojednaní konkrétne uvedených v prílohe č. 2 mzdového dojednania bol na strane žalobcu a žalovaného aj s prihliadnutím k tomu, že žalobca si toto svoje právo začal uplatňovať až dva a pol roka po skončení pracovného pomeru u žalovaného. Podľa výpovede žalobcu mzda bola dojednaná tak, že mzdu tvorí počet ubehnutých kilometrov x suma, ktorá bola určená v jednotlivých mzdových dojednaniach za to, ktoré obdobie. Podľa žalovaného mzda bola dohodnutá pevnou čiastkou, táto mzda + cestovné náhrady podľa osobitných predpisov boli vyplácané žalobcovi presne a v súlade s týmto mzdovým dojednaním, s tým, že kilometrovné bol iba vzorec rámca príjmu, ktorý žalovaný mal pre výpočet motivačného, čo sa týkalo najmä vodičov, ktorí jazdili po Slovensku, alebo do krajín, kde boli nižšie cestovné náhrady a tento spôsob prepočtu vlastne zabezpečoval určité spravodlivé odmeňovanie, každého vodiča zamestnaného u žalovaného, s čím vodiči boli uzrozumení, súhlasili s tým, a ani jeden z nich mimo žalobcu nemal nikdy výhrady voči spôsobu odmeňovania a nikdy si voči žalovanému neuplatňoval doplatenie mzdy za nejaké obdobie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že mzda, tak ako si ju dohodli účastníci konania, bola hrubá mzda mesačná, ktorú žalovaný žalobcovi každý mesiac za uplatnené obdobie vyplatil podľa dodatkov k prílohe č. 2 k pracovnej zmluve, zo dňa X.X.XXXX a túto okolnosť sám žalobca aj potvrdil. Za mzdu súd nepovažoval kilometrovné, pretože z listinných dôkazov, ale aj výpovede účastníkov vyplynulo, že toto si účastníci dohodli ako spôsob, alebo vzorec výpočtu celkového príjmu vrátane cestovných náhrad a toto bolo dôležité pre výpočet motivačných súm, ktoré žalovaný vyplácal vodičom a v záujme toho, aby tí vodiči, ktorí jazdia menej alebo len na menej lukratívne miesta, mali motiváciu pracovať aj v prípade, ak by niektorý mesiac neboli toľko vyťažení a nešli do zahraničia po celú dobu mesiaca. Žalovaný potvrdil, že každý s tým súhlasil, čomu zodpovedá aj skutkový stav, že ani jeden zo zamestnaných sa nikdy nedomáhal takýchto nárokov ako žalobca. K tomuto záveru prispieva aj tá okolnosť, že žalobca si ani po skončení druhého pracovného pomeru neuplatnil Q. H.. XXXX voči žalovanému nárok na doplatenie mzdy, hoci v žalobnom návrhu to tak bolo uvedené, ale uplatňoval si len náhradu cestovných nákladov, na ktoré mal nárok a ktoré mu aj žalovaný vyplatil. Až dňa XX.X.XXXX, teda s odstupom viac ako dvoch rokov si žalobca začal uplatňovať nárok voči žalovanému na doplatenie mzdy za jednotlivé obdobia aj to nie súvislé, čo odôvodňoval tým, že nemal finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.

Mzda bola medzi účastníkmi konania dohodnutá pevnou sumou, zodpovedajúcou hrubej mzde uvedenej v mzdových dojednaniach. Náhrady cestovných nákladov boli účtované a vyplácané tiež správne podľa osobitných predpisov, avšak tieto ani žalobca v konaní nenamietal. Mzdové dojednanie v časti, kde sa uvádza kilometrovné súd nepovažoval na vyššie uvedené okolnosti za dohodnutú mzdu. Dohoda o mzde je pre výklad tohto mzdového dojednania prvoradá a túto dohodu zákon prenecháva na vôli zmluvných strán. Vôľu oboch účastníkov konania preukazuje to, že žalobca bol s týmto vyplácaním mzdy spokojný, za tých istých podmienok sa opätovne vrátil pracovať k žalovanému a v konaní ničím nepreukázal, aby sa svojich nárokov domáhal skôr, než podal l. žalobu dňa 20.4.2009.

Na základe tohto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žaloba podaná v tomto konaní žalobcom je neopodstatnená. Žalobca neuniesol dôkazne bremeno vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam, preto žalobu zamietol.

Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, patrí mu aj náhrada trov konania, ktoré si uplatnil a to v súlade s ustanovením §-u 142 ods. l , a ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 244,50 eur a trov právneho zastúpenia jeho právnej zástupkyni vo výške 1.044,90 eur, 6 krát hlavný úkon po 151,05 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie odporu proti platobnému rozkazu, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 1. 2011, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 2. 2011, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 8. 12. 2011, 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 24. 1. 2012 + 2krát po 1 hlavného úkonu 37,76 eur - 1. zastupovanie na odročenom pojednávaní dňa 14. 10. 2010, 2. pojednávanie s vyhlásením rozsudku dňa 14. 2. 2012 + 3krát paušál po 7,21 eur + 3krát paušál po 7,41 eur + 2krát paušál po 7,63 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).