Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu H. F., bytom ul. X. č. XX, M., právne zastúpený JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, ul. Staničná č. 11, proti žalovanému EUROSPEDA, s. r. o., Brestovská 2931/125, Humenné, IČO: 36 493 376, právne zastúpený JUDr. Oľgou Šompľákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 19, v konaní o zaplatenie 4 080,83 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -112 zo dňa 14. 02. 2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 425,94 Eur na účet JUDr. Oľgy Šompľákovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania z titulu iných trov konania vo výške 244,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 040,94 Eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobca pracoval u žalovaného prvýkrát na základe pracovnej zmluvy v období od 01. 05. 2004 do 31. 12. 2004. Následne došlo k uzatvoreniu ďalšej pracovnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2005, ktorý pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 06. 2006. Dodatkom č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 06. 2006 bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú. Mzdové dojednania boli riešené prílohami k zmluve. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou k 25. 09. 2007.

Súd poukázal na obsah prílohy č. 2 k pracovnej zmluve, ako aj dodatku č. 6 a 8 k prílohe č. 2 vo vzťahu k mzdovým dojednaniam ohľadne výšky hrubej mzdy regulovanej počtom km pri zohľadnení, či jazdu vykonal samostatne alebo vo dvojici s iným vodičom.

Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov konania, svedkyne Ing. X., účtovníčky žalovaného a uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné obdobie trvania pracovného pomeru, dôvody jeho skončenia, ani to, koľko kilometrov žalobca u žalovaného za mesiac máj 2007 až september 2007 najazdil, resp., či jazdil sám alebo samostatne. Dôvodom podania žaloby bola tá skutočnosť, že žalobca tvrdil, že mzdové dojednania tak, ako boli uzavreté, mu zabezpečovali výplatu mzdy v inej výške než skutočne žalovaný túto mzdu vyplácal. V skutočnosti vyplácal žalovaný žalobcovi za konkrétne obdobie len hrubú mzdu dohodnutú v mzdovom dojednaní a cestovné náhrady, s

ktorými žalobca súhlasil. Nevyplatil mu však mzdu podľa kilometrovného, resp. podľa počtu najazdených kilometrov v prepočte na konkrétnu sumu za kilometer jazdy.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou, tvrdil, že nikdy so žalobcom nedohodol mzdu podľa počtu odjazdených kilometrov a k tomuto záveru by mohlo doslovné znenie mzdového dojednania. V skutočnosti všetci vodiči kamiónovej dopravy boli odmeňovaní spôsobom ako žalobca, t. j. bola mu vyplácaná hrubá mzda za vykonanú prácu, ktorá bola aj dohodnutá v mzdovom dojednaní a boli mu vyplácané cestovné náhrady. Kilometrovné tvorilo rámec príjmu žalobcu alebo aj iných vodičov kamiónovej dopravy a bolo vypočítané tak, že počet najazdených kilometrov sa násobil príslušnou sadzbou podľa platného mzdového dojednania, ktorý tvoril rámec príjmu. Žalovaný popieral, že by kilometrovné bolo dohodnutou mzdou. Poukázal na to, že keby tak tomu bolo, tak by príjem vodiča kamiónovej dopravy mimo cestovných náhrad predstavoval v prepočte 50 000 až 60 000 Sk, čo by bolo likvidačné pre firmu a reálne by takúto mzdu nikdy nemohol vyplácať. Zdôraznil, že systém odmeňovania mzdového dojednania bol rovnaký aj pokiaľ žalovaný bol spojený s dánskou firmou pod názvom LEIF SORENSEN TANK TRANSPORT Eurospeda, s. r. o.. Nikto z vodičov nespochybňoval mzdové dojednania, nedožadoval sa doplatenia mzdy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rámec príjmu, ktorý sa vypočítava podľa odjazdených kilometrov tvoril akýsi vzorec, podľa ktorého bola určená motivačná časť pre vodičov a bolo to ľahko skontrolovateľné, pretože každý vodič, keď sa vrátil zo služobnej cesty, tak z vyplnených listín, stasiek bolo zrejmé, koľko kilometrov najazdil, aký mu bol poskytnutý preddavok na nevyhnuté náklady v cudzine a následne sa po odpočítaní mzdy cestovných náhrad určovalo v rámci tohto rámca príjmu aj motivačné.

Ďalej súd poukázal na výpoveď svedkyne Ing. X., účtovníčky žalovaného, ktorá potvrdila výpoveď žalovaného v celom rozsahu, podrobne sa vyjadrila k výpočtu mzdy za jednotlivé mesiace u žalobcu.

Súd poukázal na obsah spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. , v ktorom konaní sa žalobca domáhal náhrady ušlej mzdy, ktoré konanie bolo následne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Ďalej poukázal na konanie vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , v ktorom konaní si žalobca uplatňoval doplatok mzdy. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 09. 2009, ktorý bol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25. 03. 2010 potvrdený. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval doplatenie mzdy na rovnakom právnom i skutkovom základe za obdobie marec, apríl, máj 2006. Ďalej súd poukázal na iné konania vedené na Okresnom súde Humenné, ktoré doposiaľ nie sú právoplatne skončené, v ktorých si žalobca taktiež uplatňuje doplatenie mzdových náhrad.

Následne súd citoval ust. §, 101 ods. 1 , ako aj čl. 3 základných zásad a ust. §, 118, 119 a uviedol, že dôkazná povinnosť účastníka v sporovom konaní znamená nielen uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku, ale následne preukázať svoje tvrdenia dôkazmi na potvrdenie tvrdených skutočností.

K hodnoteniu výsledkov vykonaného dokazovania vrátane k právnemu posúdeniu veci, súd poukázal na to, že žalobca si uplatňoval doplatok mzdy, ktorá bola dojednaná v mzdových dojednaniach v pracovnej zmluve z dôvodu, že žalovaný mu mzdu tak ako bola dohodnutá za obdobie máj až september 2007, nevyplatil. Žalobca v konaní uviedol, že pokiaľ ide o vyplatenie cestovných náhrad v súlade so o cestovných náhradách, tieto mu boli vyplácané v súlade so zákonom a nároky týkajúce sa týchto pracovných náhrad si voči žalovanému neuplatnil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd bol toho názoru, že mzda, tak, ako si ju dohodli účastníci, bola hrubá mzda mesačná, ktorú žalovaný žalobcovi každý mesiac za uplatnené obdobie vyplatil podľa dodatku k prílohe č. 2 pracovnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2005 a túto okolnosť aj žalobca sám potvrdil. Za mzdu nepovažoval kilometrovné, pretože z listinných dôkazov, ale aj ź výpovede účastníkov vyplynulo, že toto si účastníci dohodli ako vzorec výpočtu vrátane cestovných náhrad. Bolo to dôležité pre výpočet motivačných súm, ktoré žalovaný vyplácal vodičom a v záujme toho, aby tí vodiči, ktorí jazdia menej alebo len na menej lukratívne miesta mali motiváciu pracovať aj v prípade, ak by niektorý mesiac neboli toľko vyťažení a nešli do zahraničia po celú dobu mesiaca. Žalovaný potvrdil, že každý s týmto súhlasil a tomu zodpovedá aj skutkoý stav, že ani jeden zo zamestnancov sa nikdy nedožadoval takých nárokov ako žalobca. K tomuto záveru prispieva aj tá okolnosť, že žalobca si ani po skončení druhého pracovného pomeru

neuplatnil v roku 2007 voči žalovanému nárok na doplatenie mzdy, hoci v žalobnom návrhu to bolo uvedené, ale uplatňoval si len náhradu cestovných nákladov, na ktoré mal nárok a ktoré mu aj žalovaný vyplatil. Až 20. 04. 2009, t. j. s odstupom viac ako 2 rokov si žalobca začal uplatňovať nárok voči žalovanému na doplatenie mzdy za jednotlivé obdobia, a to nie súvisle, čo odôvodňoval tým, že nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

Mzda dohodnutá medzi účastníkmi konania bola dohodnutá pevnou sumou zodpovedajúcou hrubej mzde uvedenej v mzdových dojednaniach, náhrady cestovných nákladov, ktoré boli účtované a vyplácané tiež správne podľa osobitných predpisov, avšak tieto ani žalobca v konaní nenamietal. Mzdové dojednanie v časti, kde sa uvádza kilometrovné, súd nepovažoval vzhľadom na preukázané okolnosti za dohodnutú mzdu. Dohoda k mzde je pre výklad tohto mzdového dojednania prvoradá, a túto dohodu zákon prenecháva na vôli zmluvných strán. Vôľu oboch účastníkov konania preukazuje to, že žalobca bol s týmto vyplácaním mzdy spokojný, za tých istých podmienok sa opätovne vrátil pracovať k žalovanému. V konaní žalobca ničím nepreukázal, aby sa svojich nárokov domáhal skôr než 20. 04. 2009. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd považoval žalobu za neopodstatnenú z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému iné trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 244,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 044,90 Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia v dôsledku čoho súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Opätovne poukázal na tvrdené skutočnosti v konaní pred súdom prvého stupňa s tým, že uviedol, že dohoda o mzde je prvoradá a túto dohodu ponecháva zákon na vôli zmluvných strán. Pre právne posúdenie bolo podstatné, že sa jedná o vec podľa pracovného práva, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a obsahuje kogentné právne normy, ktoré musia byť dodržané vrátane výkladu prejavu vôle účastníkov pri hodnotení ich dohôd a právnych úkonov. Taktiež poukázal na právoplatné konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , v ktorom konaní bolo žalobe vyhovené a uplatnený nárok bol žalobcovi priznaný. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade doplatku mzdy žalobca uviedol, že v mesiaci august až september 2007 nejazdil sám, ale vo dvojici, a to v auguste jazdil sám 6 176 km a vo dvojici 1 521 km, a preto mu patrí náhrada, ktorú špecifikoval s tým, že rozdiel nevyplatenej mzdy predstavuje 539,38 Eur. V septembri 2007 najazdil 2 566 km sám, uplatnenú náhradu špecifikoval s tým, že rozdiel predstavuje 635,12 Eur. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 3 811,33 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne, ktoré špecifikoval. Zároveň si uplatnil trovy konania. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanom odvolaní, ako aj dôvodoch v ňom uvedených. Vzal žalobu sčasti späť ohľadne sumy 269,50 Eur. V tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu opätovne poukázala na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané súdom prvého stupňa s tým, že uviedla, že z doslovného gramatického výkladu mzdových dojednaní vyplýva, že úmyslom obidvoch zmluvných strán bola dohodnutá mzda ako jedna zložka výplaty + kilometrovné vrátane cestovných náhrad ako druhá zložka výplaty. V tejto súvislosti poukázala na interpretačné pravidlo vyplývajúce z ust. . Vo vzťahu k právoplatnému konaniu, v ktorom žalobca bol úspešný v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. uviedla, že v týchto konaniach sa žalovaný nebránil prejavenej vôli účastníkov konania, ktorú interpretoval a dôkazne preukázal v tomto konaní a rovnako nebola vypočutá svedkyňa Ing. X.. Z tohto dôvodu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Na odvolacom pojednávaní zotrvala na stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Opätovne sa bližšie vyjadrila k spôsobu stanovenia celkovej mzdy vodičov kamiónovej dopravy u žalovaného. S čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila z dôvodu, že nesúhlasili s dôvodnosťou podanej žaloby ako celku. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré následne písomne špecifikovala podaním zo dňa 15. 11. 2012.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , s nariadením odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplávajúcou z ust. . Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného , ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru toho účastníka, ktorý dôkaz navrhol vykonať. Je nesporné zo sporných dojednaní, ktoré tvoria prílohy k pracovnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 01. 07. 2005, že celková mzda bola dohodnutá ako mzda hrubá a následne celková mzda bola regulovaná tzv. prepočtom stanoveným za 1 km jazdy diferencovane, či zamestnanec jazdil sám alebo jazdili spoločne dvaja vodiči. Takéto dojednanie vyplýva z prílohy k pracovnej zmluve č. 2 (v spise a na č. l. 6), ako aj dodatku č. 6 k prílohe č. 2 pracovnej zmluvy zo dňa 29. 09. 2006 (v spise na č. l. 7) a dodatku č. 8 zo dňa 29. 06. 2007 (v spise na č. l. 8).

V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností vyplývajúcu z ust. . Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tvrdené skutočnosti ohľadne iného dojednania výšky mzdy ako podľa mzdových dojednaní a jednotlivých príloh, resp. dodatkov žalobca nepreukázal. Medzi účastníkmi nebola dojednaná mzda na základe kilometrovného. Celková mzda bola dojednaná ako hrubá mzda stanovenou pevnou sumou a následne celková mzda bola regulovaná počtom odjazdených kilometrov. Z predložených listinných dôkazov, t. j. výplatných pások, žalobcu bolo nepochybné, že došlo k vyplateniu nielen hrubej mzdy, ale aj cestovných náhrad, na ktoré má zo zákona žalobca nárok. Navyše pri stanovení výšky celkovej mzdy boli zohľadnené aj okolnosti v tom-ktorom mesiaci, či a koľko žalobca jazdil sám, resp. na akom území. Ani právoplatné skončenie iného konania, v ktorom bol žalobca úspešný, nemohlo ovplyvniť iné rozhodnutie súdu z dôvodu, že iný senát, resp. samosudca, alebo predseda senátu nie je viazaný vysloveným právnym názorom iného zákonného sudcu v inom konaní. Je pravdou, že výsledok sporového konania je závislý od aktivity účastníkov konania , ako aj preukázania nimi tvrdených skutočností. V danom prípade náležitým zistením skutkového stavu, ako aj okolností a spôsobu dojednania mzdových dojednaní medzi účastníkmi konania, ako aj spôsobu stanovenia celkovej mzdy u vodičov kamiónovej dopravy, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že mzda u žalobcu nepozostávala len z tzv. kilometrovného, ale bola stanovená sumou, ktorej celková výška sa odvodzovala od tzv. kilometrovného, vrátane cestovných náhrad ako druhej zložky mzdy, ako aj hrubej mzdy stanovenej pevnou sumou.

Namietané nesprávne skutkové závery a ani nesprávne právne posúdenie nebolo opodstatnené.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. t.j. zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 151,05 Eur z hodnoty sporu 4 080,05 Eur tarifnej odmeny ( a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky), a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12. 03. 2012 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 09. 11. 2012. Súčasťou priznanej náhrady mzdy je náhrada režijného paušálu vo výške á 7,63 Eur x 2, v súlade s ust. citovanej vyhlášky. Z titulu náhrady hotových výdavkov si právna zástupkyňa žalovaného uplatnila náhradu cestovného vo výške 6,90 Eur za cestu M. - F. a späť a náhradu straty času za 4 polhodiny á 12,71 Eur, t. j. 2x, t. j. celkom vo výške 108,58 Eur ( a citovanej vyhlášky). Celkom z titulu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní bola priznaná náhrada vo výške 425, Eur, k zaplateniu ktorej bol zaviazaný žalobca. Povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. , ktorých výška je v súlade s citovanou vyhláškou.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.