Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-10-2010.pdf
PDF · 117.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/10/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu X. Z., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná 11, 066 01 Humenné proti žalovanému EUROSPEDA s.r.o., IČO: 36 493 376, Brestovská 2931/125, 066 01 Humenné, zast. JUDr. Oľgou Šompľakovou - advokátkou, Námestie slobody 19, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie 2.765,06 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 18.09.2009 na súd žalobou, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenia sumy 3.443,80 eur s príslušenstvom z titulu nepreplatenie mzdy za mesiace august, september a október 2006. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 pracoval u žalobcu ako vodič kamiónu a vykonával pracovné cesty väčšinou mimo Slovenskej republiky. Za vykonané pracovné cesty mu prináleží mzda, ako tzv. kilometrovné, ktoré mu žalovaný nevyplatil podľa dohody a okrem nej aj cestovné náhrady.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp.zn. 5Ro/205/2009 zo dňa 15.10.2009, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobca odvolávajúc sa na prílohu č. 6 žaloby sa domáha zaplatenia súm, ktoré žalobcovi boli vyplatené. Podľa prílohy celková mzda obsahuje základnú mzdu, t.j. hrubú mzdu - odvody, odjazdené km x 3,40 Sk / 1km, resp. 2,5-Sk/1 km, vrátane cestovných náhrad. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcov nárok uplatňovaný touto žalobou predstavuje duplicitné vyplatenie ním požadovaného nároku. Zároveň vzniesol námietku premlčanie. Žalovaný preto považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2010 k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore poukazuje len na skutočnosť, že v dodatku č. 2 prílohy k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2005 je uvedené, že celková mzda je regulovaná prepočtom 3,40 Sk/1km jazdy vrátane cestovných náhrad, pričom vedome opomína na ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce / ďalej len ZP/, po ktorého za mzdu sa nepovažujú okrem iného aj cestovné náhrady a o ust. § 15 ZP, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa úkon urobil, zodpovedá dobrým mravom. Ďalej uviedol, že je neprípustné, aby zamestnávateľ do mzdy za ubehnuté kilometre započítaval aj cestovné náhrady a následne od celkovej mzdy odpočítaval minimálnu mzdu a rozdiel považoval za
cestovné náhrady. Podľa zák. 283/2002 Z.z.; má zamestnanec má nárok na cestovné náhrady nezávisle od mzdy. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že podľa § 118 ods. 1 ZP; zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa ust. Občianskeho zákonníka § 100 a nasl.; premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvý raz vykonať ( § 101 OZ ). Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť sám nespôsobil ( § 17 ods. 3 ZP). Výplatný termín u žalovaného bol 20. deň kalendárneho mesiaca.
Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27.1.2012 č.k. 21 C 10/2010 - 181 tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 2.765,06 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania vo výške 940,77 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.443,80 Eur s prísl. z titulu nezaplatenej mzdy, tzv. kilometrovného za mesiace august, september a október roka 2006. Na základe pracovnej zmluvy z 1.7.2005 pracoval u žalobcu ako vodič kamiónu a vykonával pracovné cesty väčšinou mimo Slovenskej republiky. Za vykonané pracovné cesty mu patrí mzda ako tzv. kilometrovné, ktoré mu žalovaný nevyplatil podľa dohody a okrem nej aj cestovné náhrady. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah, keďže žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy od júla 2005 ako vodič nákladného motorového vozidla. Jeho pracovný pomer bol skončený dohodou k 25.9.2007. Počas trvania pracovného pomeru žalobca vykonával pre svojho zamestnávateľa služobné cesty aj do štátov Európy. Predmetom konania bolo nevyplatenie časti mzdy za mesiace august až október 2006, kedy žalobca vykonával ako vodič zahraničné cesty mimo územia Slovenskej republiky. Sporné medzi účastníkmi konania boli ustanovenia bodu 4 Pracovnej zmluvy z 1.7.2005 o mzdových dojednaniach špecifikovaných konkrétne v prílohe č. 2 k tejto pracovnej zmluve. Medzi účastníkmi bol rozdielny výklad výšky mzdy dojednanej v prílohe č. 2 k Pracovnej zmluve. Súd prvého stupňa sa predovšetkým vyporiadal s obranou žalovaného spočívajúcej v uplatnenej námietke premlčania tohto nároku. Zistil, že výplatným termínom podľa pracovnej zmluvy bol vždy 20-ty deň mesiaca po mesiaci, ktorý nasleduje, potom náhrada mzdy za august 2006 mala byť vyplatená do 20.9.2006 a trojročná premlčacia lehota tak uplynula do 20.9.2009. Keďže žaloba bola podaná dňa 18.9.2009, bola podaná včas a v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa ďalej zistil, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o tom, že má nárok okrem cestovných náhrad, ako je to zrejmé z ustanovenia § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce a nasledujúcich, ale aj na samotnú mzdu. V tomto spore bola mzda medzi účastníkmi dohodnutá ako tzv. kilometrovné a teda v súlade s § 119 ods. 3 Zákonníka práce, ako základná zložka mzdy poskytovaná podľa dosiahnutého výkonu a to v dohodnutej výške 3,40 Sk za 1 km jazdy, resp. 2,5-Sk za 1 km jazdy ( po zmene).
Na základe odvolania žalovaného odvolací Krajský súd v Prešove svojim Uznesením z 18.03.2013 (čl. 214) vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Vyslovilo záväzný právny názor, že medzi účastníkmi je rozdielny výklad mzdových dojednaní a preto súd 1. stupňa musí skúmať, či takáto dohoda mzdových podmienok predstavovala skutočnú vôľu účastníkov, či za týchto okolností uzatvoriť a vykonávať pracovnú činnosť by mohlo napomôcť zistenie, akým spôsobom sa vyplácala mzda a cestovné náhrady aj vo vzťahu k ostatným zamestnancom spoločnosti žalovaného v tomto období za situácie, ak mali obdobne ako žalobca uzatvárané pracovné zmluvy spolu so spornou dohodou o mzde. K spôsobu vyplácania mzdy a cestovných náhrad aj ostatným zamestnancom už v konaní vypovedala svedkyňa U.. B. S., ktorá v rozhodnom čase pracovala u žalovaného ako mzdová účtovníčka, mala o týchto otázkach vedomosť, a preto nemožno bez ďalšieho neakceptovať jej výpoveď len pre existenciu príbuzenského vzťahu k žalovanému. Súd prvého stupňa by mal za účelom nepochybného zistenia skutkového stavu oboznámiť sa aj s pracovnými zmluvami a mzdovými dojednaniami ostatných zamestnancov žalovaného pôsobiacich v jeho spoločnosti v rozhodnom období a z ich mzdových listov, prípadne aj z výpovedí niektorých z nich zistiť, či a akým spôsobom im bola vyplácaná mzda, či bola tvorená rámcom tzv. kilometrovného, pri posudzovaní aj vyplácaných cestovných náhrad.
Odvolací súd poukázal na to, že žalobcov výklad mzdových dojednaní z predložených dôkazov a ani z vykonaného dokazovania bez ďalšieho nie je zrejmý. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolností, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie 23 pracovnými zmluvami a ich mzdovými dojednaniami zamestnancov žalovaného zo žalovaného obdobia (čl.224-298), výsluchom
navrhovaných svedkov, účastníkov, vyjadreniami účastníkov a ich zástupcov, rozsudkami súdu 1. stupňa a 2. stupňa z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné, sp.zn. 21C/95/2009, rozsudkami Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.zn. 15C/40/2009 a sp.zn. 5C/175/2010, ako aj výpisom žalovaného z obchodné registra, pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2005, dodatkom č. 5, prílohou k pracovnej zmluve č. 2, dodatkom č. 1, dodatkom č. 2, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.09.2007, prílohou č. 8, č. 9, č. 10, č. 11, č. 12, č. 13, výplatnými lístkami za august, september, október 2006, záznamami o výkone v zahraničnej preprave žalobcu, uznesením tunajšieho súdu č.k. 21C/10/2010-142 zo dňa 07.10.2011 o čiastočnom zastavení konania a zistil nasledovný skutkový stav.
Účastníci konania aj následne zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Žalobca, ktorý sa po ukončení pracovného pomeru začal domáhať zaplatenia doplatku mzdy za jednotlivé obdobia vo viacerých samostatných súdnych konaniach, argumentuje tým, že žalovaný mu vyplácal minimálnu mzdu spolu s cestovnými náhradami, avšak bez tzv. kilometrovného. Tvrdí, že mzdové dojednanie on pochopil a vykladal tak, že bude mať nárok na mzdu, ktorá je tvorená tzv. kilometrovným a zároveň mu budú vyplácané príslušné cestovné náhrady. Mzdu dohodnutú pevne určenou sumou by dostával iba v prípade, ak by v príslušnom mesiaci nevykonával žiadne pracovné cesty. Žalobca vo výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 ako vodič kamiónu a vykonával pracovné cesty väčšinou mimo Slovenskej republiky, a to až 90% ciest bolo uskutočnených v zahraničí. Uviedol, že už predtým pracoval u U.. J. ako fyzickej osoby, teda nie u žalovaného vo firme EUROSPEDA, s.r.o. a mal také isté dojednanie s tým, že mal nárok na kilometrovné podľa odjazdený kilometrov a mimo toho aj na cestovné náhrady. Následne tam ukončil pracovný pomer a nakoľko dostal ponuku z inej firmy. Druhú pracovnú zmluvu, ďalej prílohu č. 2 mzdové dojednania, ako aj nasledujúce dodatky som uzatváral pri nástupe do zamestnania priamo s konateľom žalovaného, to znamená s pánom J., ktorý mu práve pri nástupe do zamestnania povedal, že výplatu tvorí kilometrovné plus ešte okrem toho cestovné náhrady. Teda mzda pozostávala aj zo zložky, resp. výška mzdy sa vypočítala aj zo zložky kilometrovného vo výške 3,40,- Sk, respektíve neskôr 4,-Sk. O mzdových dojednaniach a ostatných podmienkach pracovnej zmluvy, bol oboznámený tak, že tieto doklady mu boli predložené na podpis s tým, že nič osobitne mu nebolo vysvetľované. Teda z takto predloženej zmluvy mal za to, že mu mali byť vyplatené dve zložky a to mzda za ubehnuté kilometrovné a cestovné náhrady.
Žalovaný poukazoval na to, že podľa vzájomnej dohody celkový príjem žalobcu (nielen mzda) mal byť regulovaný tzv. kilometrovným, ktorý predstavoval rámec odmeňovania zamestnancov v tom - ktorom mesiaci. Pokiaľ základná mzda spolu s cestovnými náhradami boli nižšie ako rámec vymedzený kilometrovným (počet kilometrov vodiča v danom mesiaci x 3,4 Sk alebo neskôr 2,5-Sk za kilometer jazdy), tak zamestnanec dostával do výšky tohto rámca ešte doplatok. Poukázal aj na výplatné pásky žalovaného z ktorých to taktiež vyplýva. Uviedol, že žalobca o tomto systéme vedel a akceptoval ho, pretože predtým pracoval za rovnakých dojednaní o mzde u právneho predchodcu žalovaného, ktorý sa neskôr pretransformoval formu s.r.o., t.j. na žalovaného. Uviedol, že žalobca sa sám na základe svojej žiadosti vrátil 2x pracovať u žalovaného a vedel o tomto systéme odmeňovania.
Žalovaný na základe záverov odvolacieho súdu doložil do spisu pracovné zmluvy, mzdové dojednania a mzdové listy 23 zamestnancov žalovaného v žalovanom období a preukazoval tým svoj výklad prejavu vôle sporných mzdových dojednaní s tým, že aj ostatní mali dojednané to isté ako žalobca a bola im vyplácaná odmena obdobne ako žalobcovi. Žalobca zasa navrhol vypočuť dvoch svedkov na preukázanie svojich tvrdení. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.2005 a to do 25.9.2007, kedy sa pracovný pomer ukončil dohodou účastníkov. Žalobca pôsobil u žalovaného ako vodič kamiónovej dopravy a po dobu trvania pracovného pomeru vykonával pracovné cesty prevažne mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa písomnej zmluvy účastníkov sa títo dohodli na mzde takým spôsobom, že táto pozostávala z hrubej mzdy za vykonanú prácu v sume 6.500,- Sk, pričom žalovaný ako zamestnávateľ sa zaviazal žalobcovi v prípade vyslania na služobnú cestu poskytnúť aj cestovné náhrady za podmienok ustanovených osobitným právnym predpisom. Celková mzda podľa dojednania účastníkov bola mať regulovaná prepočtom 3,- Sk za kilometer jazdy, ak zamestnanec jazdí samostatne a 2,- Sk za 1 km
jazdy v prípade jazdy dvoch vodičov spoločne (od 1.1.2006 3,- Sk za 1 km jazdy alebo 2,50 Sk za 1 km jazdy), vrátane cestovných náhrad. Obidve zložky výplaty mali byť poukazované na účet zamestnanca najneskôr do 20 -teho dňa nasledujúceho mesiaca.
Rovnaké mzdové dojednania mali aj ostatní 23 vodiči u žalovaného v žalovanom období, čo vyplýva z doložených pracovných zmlúv s prílohami a mzdovými listami. Rovnako sa na základe toho aj im vypočítavala ich mzda.
Žalovaný na pojednávaní 15.10.2013 poukázal aj na ďalšie dve samostatné konania medzi tými istými účastníkmi vedenými na Okresnom súde Humenné sp.zn. 15C/40/2009 a sp.zn. 5C/175/2010 s obdobným predmetom konania, len za iné výplatné obdobie, ktoré boli právoplatne skončené tak, že žaloby žalobcu boli zamietnuté a súdy (aj odvolacie) uznali výklad tých istých mzdových dojednaní ako to uvádza žalovaný a nie žalobca ( rozsudky sú na čl.311 až 338 spisu).
Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. Podľa dohody mzdových dojednaní je potrebné započítať do uvedeného kilometrovného aj cestovné náhrady, pretože dohoda znie jasne, a to písomná dohoda medzi zmluvnými stranami vrátane cestovných náhrad. Tvrdenie žalobcu, že mzda žalobcu bola regulovaná počtom ubehnutých kilometrov a dohodnutou sadzbou za odjazdené kilometre, nie je ničím podložené, pretože zo samotnej prílohy k pracovnej zmluve č. 2, to znamená mzdových dojednaniach, ako aj nasledujúcich dodatkoch nevyplýva to, že mzda mala pozostávať zo samotnej mzdy, ďalej z tzv. kilometrovného a mimo toho musia byť platené aj cestovné náhrady. Stále je tam uvedené vrátane cestovných náhrad. Ďalej uviedol, že nie je možné túto dohodu o tzv. kilometrovnom, kde sú uvedené aj vrátane cestovných náhrad, mzdových dojednaniach, to znamená v prílohe k pracovnej zmluve č. 2 vykladať tak, že je platná len v časti, kde nie je uvedené vrátane cestovných náhrad. Buď je celá táto dohoda o kilometrovnom a vrátane cestovných náhrad platná, alebo neplatná. Pokiaľ je dohoda neplatná, tak takomto prípade uplynula premlčacia lehota a to podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce a § 1 ods. 4 Zákonníka práce, kde je odkaz na Občiansky zákonník, z ktorého je zrejmé, pretože v takomto prípade si mal uplatniť žalobca svoj nárok v prípade neplatnosti právneho úkonu ako nárok na náhradu škody, kde je dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá v takomto prípade uplynula. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal náhradu trov konania. Následne pripustil, že v mzdových dojednaniach bolo vedené nesprávne slovné spojenie „celková mzda je regulovaná“, správne v nich malo byť uvedené, „celkový príjem“ resp. „celková výplata“. Z doslovného a gramatického výkladu je zrejmé, že úmyslom oboch zmluvných strán bola dohodnutá mzda ( ako jedna zložka výplaty) a kilometrovné vrátane cestovných náhrad ( ako druhá zložka výplaty ).
Taktiež z Protokolu Inšpektorátu práce Prešov, ktorý žalovaný predložil a ktorý bol zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok, neboli v súvislosti s vyplácaním miezd žalovaného zistené žiadne pochybenia.
Konateľ žalovanej spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Ďalej uviedol, že pracovná zmluva so žalobcom ako so zamestnancom bola uzavretá štandardne, pričom žalobca bol ten, kto ho oslovil, nakoľko nemal prácu a chcel sa 2 x u neho zamestnať. Žalobca mal pôvodne podpísanú zmluvu s ním ako s fyzickou osobou U.. Z. J. - EUROSPEDA, ako živnostníkom od 01.05.2004 s tým, že od 04.05.2004 všetci moji bývalí zamestnanci ako živnostníci prešli na základe delimitačného protokolu na firmu Live Sorence Transport EUROSPEDA, kde mal podiel aj zahraničný partner a v roku 2009 s týmto zahraničným partnerom ukončil spoluprácu. Došlo k zmene obchodného mena na terajšie EUROSPEDA, s.r.o.. Dňa 31.12.2004 žalobca oznámil, že chce ukončiť pracovný pomer, tak došlo k jeho ukončeniu dohodou. Jeho firma fungovala ako špeditérska firma, teda autá jazdili aj týždeň - dva nielen v zahraničí ale aj na Slovensku.
Pokiaľ ide pracovnú zmluvu a mzdové dojednania, ktoré boli uzatvorené so žalobcom, nie je pravda aby tam bola dojednaná minimálna mzda. Taktiež odmeňovanie bolo štandardné, to znamená to kilometrovné bol rámec odmeňovania, na základe ktorého sa podľa toho kde sa nachádzal vyplácali cestovné náhrady a všetky príslušné veci, aby tá mzda bola v súlade so zákonom. Teda bol urobený rámec na základe ktorého si každý vodič vedel vypočítať, koľko peňazí vlastne zarobil a v podstate z toho rámca bola vypočítaná mzda, ktorá je uvedená v mzdovom dojednaní + diéty. A samozrejme všetky cestovné náhrady, ktoré s tým súvisia podľa zákona a samozrejme rozdiel v mzdách, diéty a to
čo mal vyrobené keď bol nižší tak dostal ešte prémie ku mzde. Takýto systém bol zavedený z dôvodu, že dopredu sa nevie, kde budú autá robiť. Preto bol urobený tento rámec, aby si vodiči vedeli vypočítať koľko majú vyrobené, resp. zarobené. Na výplatnej páske minimálna mzda nebola uvedená. Ďalej uviedol, že doprava je komplikovaná v tom, že v každej cudzej krajine sú iné diéty. Diéta, resp. cestovné náhrady sú rozličné v každej krajine s tým, že na Slovensku je najnižšia diéta, takže dostávajú najmenej peňazí. Povinnosťou vodiča bolo vypisovať tieto čisté stazky na základe prepráv, ktoré vykonával, kde sa ku každej stazke musela dať aj potvrdená cemerka teda doklad o vykonaní tejto cesty, teda aby sa imaginárne neúčtovali cesty. Každá cesta, počet kilometrov, cez každé tankovanie muselo byť zapísané a zdokladované cez tzv. stazky a cemerka.
Svedkyňa U.. K. S. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného je zamestnaná ako mzdová účtovníčka a pracovať u neho začala od 01.03.2006. Zamestnancov do zamestnania neprijímala a teda ani žalobcu, nakoľko tam v tom čase ešte nepracovala. Nevedela sa teda vyjadriť k uzatváraniu písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 medzi žalobcom a žalovaným. Od nástupu do zamestnania mala na starosti aj výplaty zamestnancov to znamená mzdy, personalistiku vrátane rovnako teda aj mzdu tu prítomného žalobcu. Následne vykonávala resp. pripravovala aj dodatky k pracovnej zmluve a mzdovým dojednaniam. Žalobca veľmi dobre vedel aké je mzdové dojednanie a aká je jeho mzda a to z dôvodu, že každý mesiac keď sa pripravovali výplaty, tak zamestnanci teda vodiči odsúhlasovali rámec, to znamená kilometrovné, ktoré odjazdili v príslušnom mesiaci, pretože zamestnanec, vodič kamiónu, nemohol klesnúť so svojou mzdou pod ten rámec, čo predstavuje sadzbu za kilometrovné. Upresňujem rámec bol kilometer, ktoré najazdil krát sadzba t.j. sadzba za kilometer, ktorá bola dojednaná to bol rámec, to nebola mzda, ale to bol rámec. V tom rámci bola mzda a cestovné náhrady a pokiaľ súčet týchto dvoch zložiek výplaty resp. mzdy bol nižší ako ten rámec, tak dostával prémie aby sa mu to vykompenzovalo. To je napríklad aj príklad žalovaného mesiaca október 2006, ktoré je v tejto žalobe. Ako konkrétny príklad uviedla : Ak žalobca najazdil v októbri 2006, napr. 13.106 km x napríklad 4 Sk/1km podľa sadzby, predstavoval tento rámec 52.424 Sk. Jeho základná alebo hrubá mzda bola 9.120 Sk, ďalej stravné vypočítané v súlade so zákonom bolo 29.936 Sk, vreckové ktoré činí maximum 40 % zo sadzby stravného poskytnutého v zahraničí bolo 11.731 Sk. Na výplatu by mal tak dostať iba sumu 50.787 Sk. Keďže však tento jeho rámec bol 52.424 Sk t.j. 13.106 km x 4 Sk rozdiel bol doplatený k mzde vo forme prémií. V tomto prípade dostal prémie 4.500 Sk, teda dostal ešte viac ako je tento rozdiel. O prémiách rozhodoval konateľ spoločnosti, pričom on ich aj odsúhlasoval. So žalobcom sa nikdy neriešila výšku mzdy, každý mesiac riešili len kilometrovné. A tiež preddavok na mzdu, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Tie dostával buď na ruku v hotovosti, oproti podpísania dokladu, alebo na účet. Ďalej uviedla, že žalovaný povinný robiť každý rok audit s tým, že pri vykonaní auditu mu nikdy nebolo vytýkané, alebo napádané nesprávnosť účtovania miezd alebo odmeňovania u zamestnancov. Zároveň po nástupe do zamestnania u žalovaného, žalobcovi, ktorý tam už pracoval postup, ako sa počítať, účtovať mzda a mzdové náhrady vysvetlila predchádzajúca účtovníčka.
Žalobcom navrhnutý svedok X. Z. uviedol, že žalobca je jeho bývalý kolega z práce. U žalovaného pracoval ako vodič zhruba v období 2006 až 2008. Uviedol, že on mal také mzdové dojednanie v zmluve so žalovaným, že koľko kilometrov mesačne odjazdil + dohodnutá cena za kilometer, cestovné náhrady vraj nedostával vôbec preplatené. Nevedel presne povedať, ako to bolo u ostatných vodičov a nevedel povedať, či sa ostatní vodiči na to sťažovali. Následne svedok po nahliadnutí do svojej pracovnej zmluvy a mzdových dojednaní uviedol, že takto to mal dohodnuté so základnou mzdou 8280-Sk mesačne a kilometrovným a ostatné zložky - diéty. Tieto dojednania o mzde ním podpísané už nevedel vôbec vysvetliť a to ani po otázke súdu. Uviedol, že on to tak chápal ako povedal. Dostával aj vreckové a na viac sa ohľadom mzdových dojednaní nepamätal. V súčasnosti ma ako vodič dohodnutú základnú mzdu 490 eur, cestovné náhrady a žiadne kilometrovné.
Ďalší svedok O. P. uviedol, že žalobca je jeho kamarát a bývalý kolega z práce. U žalovaného zhruba 7-8 rokov spätne pracoval ako špeditér zhruba 3 mesiace až do skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Nebol pri jednaniach o pracovnej zmluve a mzdových dojednaniach zamestnávateľa so zamestnancami, avšak uviedol, že bol prítomný pri tom ako sa žalobca hádal s konateľom žalovaného p.J., že nebol platený od kilometrov, ako to bolo dohodnuté. Uviedol, že viacerí šoféri boli nespokojní, že sú platení smiešnym základom v sume 6.000-7.000-Sk, zvyšok sú cestovné náhrady a nie kilometrovným. Uviedol, že on nebol pri jednaniach o pracovnej zmluve a mzdových dojednaniach zamestnávateľa so zamestnancami a rovnako, že on ani nevidel dojednané mzdové dojednania šoférov v pracovnej zmluve a prílohe, pretože ani na to nemal právo.
Súd zistil z rozsudkov (čl.311 až 338) predložených žalovaným na pojednávaní 15.10.2013 vo veciach Okresného súde Humenné sp.zn. 15C/40/2009 a sp.zn. 5C/175/2010, že skutočne ide o tých istých účastníkov, tá istá pracovná zmluva a tie isté mzdové dojednania a o obdobný predmet konania - doplatenie mzdy, len za iné výplatné obdobie. Oba spory boli právoplatne skončené tak, že žaloby žalobcu boli zamietnuté a súdy (aj odvolacie) uznali výklad mzdových dojednaní a výpočet mzdy, ako to uvádza žalovaný aj v tomto konaní. Názor potvrdzujúci naopak tvrdenia žalobcu o výklade mzdových dojednaní bol zasa prijatý v právoplatne skončenej veci Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/95/2009 a stotožnil sa s ním aj odvolací súd, kde bolo žalobe žalobcu o doplatenie mzdy za iné obdobie rozsudkom vyhovené.
Podľa čl.3 Základných zásad Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolností, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1,3 Zákonníka práce, mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
Po ukončení dokazovania, keď účastníci už nemali ďalšie návrhy na dokazovanie súd vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu a právne názory súdov v právoplatne skončených konaniach sp.zn. 15C/40/2009 a sp.zn. 5C/175/2010 žalobu žalobcu zamietol a to z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania výkladu mzdových dojednaní, tak ako to tvrdil.
Čo sa týka námietky premlčania, táto už bola vyriešená v predchádzajúcich rozhodnutiach a súd len podotýka tak ako predtým, že tu nedošlo k premlčaniu vzhľadom na termíny výplat a dátumu podania žaloby.
Žalovaný ako zamestnávateľ neporušil vyššie uvedené ustanovenia o mzde a cestovných náhradách. Podľa ustanovení § 119 ods. 3 Zákonníka práce, pracovný výkon zamestnanca v tomto spore, t.j. počet ubehnutých kilometrov je zahrnutý v základnej zložke mzdy, teda v hrubej mzde a tzv. kilometrovné by bolo preplatkom. Účastníci sporu sa takto dohodli a takto to aj akceptovali. Žalobca to začal napádať až potom ako 2x ukončil u žalovaného pracovný pomer dohodou o jeho skončení. Tak to bolo aj u iných vodičov žalovaného. Po doplnení dokazovania vyplynulo, že aj ostatní 23 zamestnanci - vodiči u žalovaného v žalovanom období mali tie isté dojednania a boli aj rovnako reálne takto vyplácaní ako žalobca. Kilometrovné tvorilo rámec pre dohodnutý výpočet mzdy.
Rovnako bolo preukázané, že žalobca už predtým pracoval u právneho predchodcu žalovaného ( pracovná zmluva od 1.5.2004 do 31.12.2004, kedy odišiel z vlastnej iniciatívy), za tých istých mzdových dojednaní aké mal teraz a boli mu teda vopred známe, vrátane ich výkladu a reálneho výpočtu a vyplácania mzdy. Žalobca s nimi súhlasil a teda prejav jeho vôle bol totožný s vôľou žalovaného, čo sa týka výpočtu mzdy podľa mzdových dojednaní. Tento výklad prejavu vôle je aj v súlade s dobrými mravmi a § 15 ZP. V žalovanom období sa žalobca vrátil sám 2x pracovať k žalovanému a to na základe druhej pracovnej zmluvy z 01.07.2005 a o mzdových dojednaniach a spôsobe výpočtu mzdy podľa nich vopred vedel a akceptoval ich.
Uvedený výklad mzdových dojednaní bol zmluvne a slobodne účastníkmi dohodnutí, vopred o ňom vedeli, súhlasili s ním a takto bola mzda aj cestovné náhrady reálne vypočítavané a vyplácané a to nielen
u žalobcu ale aj ostatných 23 vodičov. Vyplýva to aj zo mzdových listov nielen žalobcu ale aj ostatných 23 zamestnancov žalovaného. Rovnako inšpektorát práce nezistil pri kontrole žiadne pochybenia ohľadom vyplácania mzdy zo strany žalovaného.
Tento výklad mzdových dojednaní potvrdili vo svojej výpovediach aj konateľ žalovaného, svedkyňa Straková - mzdová účtovníčka žalovaného a vyplýva aj z vyššie uvedených listinných dôkazov. Svedok žalobcu p. P. jednak nebol vodičom, jednak ani nevidel ich mzdové dojednania a nebol pri dojednávaní mzdy a pracoval u žalovaného len necelé 3 mesiace, preto jeho výpoveď o tom, že žalobca bol nespokojný nemá žiaden právne relevantný význam v tomto konaní, čo sa týka výkladu vôle mzdových dojednaní pri ich uzatváraní. Rovnako svedok Pujank potvrdil, že on mal také isté mzdové dojednania, avšak vôbec ich bližšie nevedel vysvetliť. Uviedol, že on to chápal len ako kilometrovné. Cestovné náhrady vraj vôbec nedostával. Z toho je zrejme, že svedok v tom má chaos, pretože zo všetkých mzdových listov vyplýva, že boli vyplácané aj cestovné náhrady a rovnako z pracovnej zmluvy tohto svedka vyplýva, že mal také isté dojednania ako žalobca aj ostatní vodiči. On potvrdil, že takto to mal dojednané, ale vysvetliť to nevedel.
Z vyššie uvedeného preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný vyplatil žalobcovi dohodnutú mzdu riadne a včas a v súlade so mzdovými dojednaniami.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej, v súlade s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).