Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/315/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M. G., P. X, H., zastúpený JUDr. Milanom Koledom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20282/2010-BA zo dňa 08.09.2010, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 7001-0210000154-GC09/10 zo dňa 25.03.2010 ako aj rozhodnutie žalovaného č. 20282/2010-BA zo dňa 08.09.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 31.12.2009 ukončil podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba z dôvodu odchodu do predčasného dôchodku a zároveň požiadal slovenskú advokátsku komoru o pozastavenie činnosti advokáta v zmysle ustanovení zákona o advokácie, ktorej žiadosti bolo vyhovené. Zároveň žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o vyradenie z evidencie povinne sociálne poistených. Prvostupňový správny orgán túto žiadosť zamietol a vydal rozhodnutie v ktorom uviedol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniká. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že ako advokát môže vykonávať aj iné činnosti. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný zamietol odvolanie s takmer identickými dôvodmi, navyše do odôvodnenia vsunul niekoľko poznámok o úspešnosti orgánu verejnej správy v súdnych sporov na Najvyššom súde SR. Žalobca má za to, že rozhodnutiami oboch správnych orgánov došlo k porušeniu jeho práv a tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom o advokácii. Správne orgány nie sú oprávnené rozhodovať o osobnom stave navrhovateľa ako advokáta z dôvodu chýbajúcej právnej regulácie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Protiprávnosť rozhodnutia správnych orgánov vidí v tom, že samostatne zárobkovo činná osoba predpokladá živú teda aktívnu licenciu advokáta. V tomto prípade žalobca však má pozastavenú činnosť advokáta na vlastnú žiadosť a nemôže poskytovať žiadne právne služby, čo znamená, že nemá žiaden príjem z advokátskej činnosti.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je právne opodstatnená. Žalovaný uvádza, že podľa výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Bratislava č. XXX-XXXX, bol žalobca držiteľom živnostenských listov č. F., č. F., F. a č. F. Podnikanie ukončil k dátumu 31.12.2009 (Oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti Obvodného

úradu Bratislava). V predmetnom prípade bolo tiež preukázané, že dňa 08.10.1991 bola žalobcovi vydaná Komorou komerčných právnikov Slovenskej republiky licencia oprávňujúca komerčného právnika na poskytovanie právnej pomoci podľa o komerčných právnikoch, č.j.: 2951/1991 na základe ktorej bol zároveň týmto dňom zapísaný do zoznamu komerčných právnikov. Z účinnosťou od 01.01.2004 došlo podľa k transformácii komerčných právnikov zapísaných do zoznamu komerčných právnikov na advokáta.

Žalovaný uvádza, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. c/ zákona samostatne zárobkovo činnou osobou je fyzická osoba, ktorá je oprávnená na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona, pričom oprávnená na vykonávanie činnosti ustanovenie viaže k odkazu 19 na zákon o advokácii. To znamená, že fyzická osoba sa stáva advokátom v zmysle zákona o advokácii zápisom do zoznamu advokátov. Žalovaný poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení vzniká jej od 01.07. kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.06. nasledujúceho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania z inej samostatne zárobkovej činnosti, alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Podľa údajov z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, žalobca mal v roku 2008 príjem vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu. V roku 2008 bol dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v v sume 3 546,- eur. Zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia je podmienený aj stratou právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Právne skutočnosti podmieňujúce stratu právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby a tým aj zánik jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sú taxatívne vymedzené v zákona. Z dikcie citovaného zákona vyplýva, že samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v zákona zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

- dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,

- odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatnej zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.

Žalovaný zastáva názor, že pozastavením výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona a to z dôvodu, že advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa súčasného platného právneho stavu viazané na skutočnosť mať oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona. Zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade pozastavenia výkonu advokácie na účely zákona je potrebné podmieňovať jeho vyčiarknutím zo zoznamu vedenom Slovenskou advokátskou komorou, t.j. definitívnym právnym zánikom takéhoto oprávnenia a nie dočasnou nespôsobilosťou advokáta vykonávať advokáciu v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie. Ak advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov ale existuje u takéhoto advokáta naďalej oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti, má to za následok to, že musí byť považovaný na účely zákona aj naďalej za samostatne zárobkovo činnou osobou.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa

Podľa v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú aj zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p, v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej správnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 25.03.2010 rozhodnutie č. 7001-0210000154-GC09/10, ktorým rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe JUDr. M. G., bytom P. X, H. ku dňu 31.12.2009 povinné nemocenské a povinné dôchodkové zabezpečenie nezaniká. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý uvádza, že argumenty ktoré uvádza prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí sa vzťahujú na samostatne zárobkovo činnú osobu, čo však nie je možné aplikovať na situáciu advokáta, ktorý má pozastavený výkon advokátskej činnosti. Toto odvolanie doplnil žalobca podaním doručením prvostupňovému správnemu orgánu 23.08.2010 s tým, že poukazuje na nález Ústavného súdu č. zo dňa 19.06.2003 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. a tiež na stanovisko Slovenskej advokátskej komory ohľadne odvodov nemocenského a dôchodkového poistenia v prípade pozastavenia výkonu advokácie. Žalovaný na základe podaného odvolania rozhodol rozhodnutím zo dňa 08.09.2010 č. 20282/2010-BA, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava zo dňa 25.03.2010 potvrdil s tým, že konštatoval, že zmena formy výkonu advokácie je vo vžťahu k postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ; list Slovenskej advokátskej komory zo dňa 31.12.2009 adresovaný žalobcovi, ktorým bolo rozhodnuté, že sa mu k 01.01.2010 pozastavuje výkon advokácie; výpis zo živnostenského registra JUDr. M. G. č. živnostenského registra Obvodného úradu Bratislava 101-1986 zo dňa 25.03.2010; oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovanej živnosti doručené žalobcom Obvodnému úradu Bratislava 23.11.2009; výpis z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008.

Podľa , povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, podľa osobitného zákona alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného zákona alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku

týchto oprávnení, a samostatnej zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.

Podľa , samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa , komora pozastaví výkon advokácie tomu, kto podal písomnú žiadosť na pozastavenie výkonu advokácie a preukáže, že si ustanovil za seba zástupcu.

Podľa , počas pozastavenia výkonu advokácie

a/ advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona,

b/ zaniká členstvo advokáta v orgánoch komory podľa § 66 ods. 4 písm. b/ až d/,

c/ advokát nemôže byť volený do orgánov komory podľa § 66 ods. 4 písm. b/ až d/,

d/ zaniká povinnosť advokáta podľa § 27 ods. 1.

Podľa , pozastavením výkonu advokácie

a/ nezaniká účasť advokáta v združení podľa § 13, vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti podľa § 14 alebo v spoločnosti s ručením obmedzením podľa § 15,

b/ nezaniká povinnosť advokáta vykonávať platby podľa § 29 ods. 1,

c/ nie je dotknutá zodpovednosť advokáta za škodu (§ 26) vrátane zodpovednosti za disciplinárne previnenie, ku ktorému došlo v čase pozastavenia výkonu advokácie.

Súd konštatuje, že spája zánik účasti zárobkovo činnej osoby na dôchodkovom zabezpečení ako aj na nemocenskom poistení so zánikom oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou. Zánik oprávnenia žalobcu vykonávať advokátsku činnosť je preto možné iba spájať s právnym úkonom v dôsledku, ktorého dôjde k zániku postavenia advokáta a ktorý sa realizuje podľa Pod zánikom oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti je potrebné rozumieť definitívny právny zánik takéhoto oprávnenia, nie pozastavenie výkonu advokácie na základe žiadosti, ktorú si podal žalobca. Súd konštatuje, že advokát, ktorý síce nie je oprávnený poskytovať právne služby z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie, ale naďalej je držiteľom oprávnenia, ktoré advokátovi nezaniklo má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby je potrebné podmieňovať jeho vyčiarknutím zo zoznamu vedenom Slovenskou advokátskou komorou, t.j. definitívnym právnym zánikom tohto oprávnenia a nie dočasnou nespôsobilosťou advokáta vykonávať advokáciu v dôsledku pozastavenia výkonu advokácie. Ak advokát nie je vyčiarknutý zo zoznamu advokátov a existuje u advokáta naďalej oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti, má to za následok, že sa musí považovať na účely tohto zákona aj naďalej na samostatne zárobkovo činnú osobu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.