Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-5Sa-24-2019.pdf
PDF · 130.04 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-5Sa/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. D., G. XX/XX, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP (ťažkého zdravotného postihnutia) a posudkových činností Košice, so sídlom v Košiciach, Zádielska 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9156 zo dňa 08.08.2019
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 24.08.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 30.08.2019 a doplnenou písomným podaním zo dňa 07.10.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9156 zo dňa 08.08.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/56265-10 zo dňa 24.05.2019 o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalobca tiež žiadal o priznanie náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy za zhoršený zdravotný stav a podstatné zníženie kvality života spôsobenej neposkytnutím žiadaného peňažného príspevku.
administratívne konanie
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/56265-10 zo dňa 24.05.2019 podľa § 22 ods. 1 a prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo zákon č. 447/2008 Z. z.) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe komplexného posudku č. SN1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2019/26014 zo dňa 03.05.2019 (ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na prepravu), podľa ktorého je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy je 70 % podľa prílohy č. 3 časti III., bod 8, písm. d/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca sa napriek opakovaným snahám na správny orgán nedostavil na osobný pohovor, ani podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu neumožnil návštevu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, a tak nebolo možné vykonať sociálnu posudkovú činnosť,
ktorá je potrebná pre posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a následne pre vydanie komplexného posudku. Žalobca sa sám a dobrovoľne rozhodol osobného pohovoru nezúčastniť. V závere správny orgán prvého stupňa konštatoval, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ŤZP, a po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ŤZP poskytovaný pred dovŕšením 65. roku veku. Konštatoval, že žalobca napriek ŤZP v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. V oblasti mobility je odkázaný na sprievodcu. Nemá narušenú schopnosť komunikácie a nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní úkonov sebaobsluhy a nie je odkázaný na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Vzhľadom na uvedené, správny orgán prvého stupňa opätovne zamietol žiadosť žalobcu, nakoľko v komplexnom posudku nie je navrhovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
3. Nakoľko sa žalobca s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.08.2019. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24.05.2019.
4. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii vydal dňa 05.08.2019 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291. Následne žalovaný dňa 07.08.2019 vydal komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 70 % podľa prílohy č. 3, časti III. 8. d/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cukrovku 2. typu kompenzovateľnú inzulínom v štádiu komplikácií, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár žalovaného sa pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 70 % – 80 % priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia, nakoľko u žalobcu nie sú prítomné všetky neskoré komplikácie cukrovky ťažkého stupňa postihnutia. Žalobca sa lieči aj pre viaceré iné ochorenia – poruchy krvného tlaku 3. stupňa – ťažkej formy, arthropatie – ťažkej formy a difúzne poruchy centrálnej nervovej sústavy (encefalopatie rôznej etiológie) so strednou poruchou, ktoré sú hodnotené mierou funkčnej poruchy 50 %. Miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia – poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, nedosahuje 50 %. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy nie sú v diagnosticko-funkčnom hodnotení uvedené.
5. Žalovaný poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania bol žalobca listom zo dňa 27.06.2019 písomne predvolaný žalovaným na deň 10.07.2019 z dôvodu objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobca sa v stanovenom termíne na ústredie nedostavil. Na uvedené predvolanie reagoval listom zo dňa 02.07.2019, v ktorom sa ospravedlnil, že z dôvodu pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného stavu sa v stanovenom termíne nedostaví k žalovanému. Zároveň uviedol, že z hľadiska prognózy jeho ochorení nepripadá do úvahy ani neskorší termín. Následne žalobcovi bolo listom zo dňa 08.07.2019 oznámené, že dňa 16.07.2019 z úrovne žalovaného bude vykonaná návšteva v jeho domácom prostredí na adrese trvalého bydliska (G. XX/XX, E. F. D.), ako aj prechodného bydliska (H. XX, F. H.). V uvedenej výzve bol žalobca upozornený, že podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, je povinná umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, ktorá je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu. Zároveň mu bolo oznámené, že pokiaľ nebude možné s ním nadviazať osobný kontakt na adrese trvalého bydliska, resp. prechodného bydliska v stanovený deň, žalovaný rozhodne na základe dostupnej spisovej dokumentácie. Následne žalobca listom zo dňa 12.07.2019 žalovanému oznámil, že má závažné zdravotné komplikácie, ktoré mu nedovolia v uvedený deň zdržiavať sa na adrese prechodného bydliska, aj keď táto adresa mu najviac vyhovuje z hľadiska zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu dňa 16.07.2019 bola zo strany žalovaného na adrese trvalého bydliska (G. XX/XX, E. F. D.) vykonaná návšteva, ktorá nebola umožnená (manželka posudzovaného, D. C. cez bytový telefón oznámila, že žalobca sa nezdržiava v domácom prostredí, absolvuje vyšetrenie u odborného lekára). Na I. J. C. (H. XX, F. H.) však zastihnutý nebol. Nakoľko nebolo možné za účasti žalobcu vykonať sociálnu posudkovú činnosť, v rámci odvolacieho konania vo
veci predmetného peňažného príspevku, žalovaný vychádzal z údajov, ktoré boli zistené pri sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnymi pracovníkmi žalovaného dňa 18.03.2015.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 05.08.2019 zhodnotil odkázanosť na osobnú asistenciu a uviedol, že na základe predložených lekárskych nálezov žalobca v čase posudzovania odkázanosti na osobnú asistenciu nemal poruchy orientácie, komunikácie, netrpel ťažkým zmyslovým postihnutím, obmedzenie funkcie chrbtice a rozsah pohybov v kĺboch pri Lasegue mal pozitívny až terminálny, svalovú silu v horných končatinách mal primeranú obojstranne, stisk rúk bol správny, pri neurologickom vyšetrení vykonanie štipky rúk správne obojstranne umožňovali výkon úkonov. V čase zhoršenia neprimerane akcelerovanej hypertenzie bola potrebná akútna lekárska pomoc a hospitalizácia do stabilizácie stavu. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemá obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne aktivity. Na základe ochorení, na ktoré sa posudzovaný liečil a na ktoré sa lieči aj v súčasnosti, mu nevyplývala a ani nevyplýva odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaný na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
7. V závere rozhodnutia žalovaný k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že žalobca pri výkone sociálnej posudkovej činnosti, ako aj vo svojich opakovaných podaniach uviedol jednotlivé činnosti, pri ktorých potrebuje pomoc inej fyzickej osoby na základe svojho subjektívneho hodnotenia. Posudkový lekár pri posudzovaní odkázanosti žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou vychádza z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, vrátane lekárskych nálezov predložených žalovanému, ktoré platili v čase vydania pôvodného lekárskeho posudku. Je potrebné poznamenať, že žalobca z dôvodu objektívneho posúdenia odkázanosti na osobnú asistenciu bol opakovane predvolaný posudkovým lekárom, avšak v stanovených termínoch sa nikdy nedostavil. Posudkový lekár v lekárskom posudku, ktorý vypracúva podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa vyjadril, že z dôvodu svojho ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nemá obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne aktivity. Na základe ochorení, na ktoré sa liečil a na ktoré sa lieči aj v súčasnosti, mu nevyplývala a ani nevyplýva odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z uvedeného dôvodu v lekárskom posudku sa nešpecifikovali úkony, ktoré žalobca zvláda sám a pri ktorých potrebuje pomoc inej fyzickej osoby. Táto skutočnosť následne bola premietnutá aj do vypracovaného komplexného posudku na účely kompenzácie. V prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby osobnou asistenciou, v lekárskom a následne aj v komplexnom posudku sa uvedú jednotlivé činnosti podľa prílohy č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktoré je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná. K námietke, týkajúcej sa nepriaznivého zdravotného stavu manželky žalobcu žalovaný uviedol, že posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posúdi psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu len za účelom vykonávať opatrovanie. V danom konkrétnom prípade predmetom odvolacieho konania bolo a je posudzovanie odkázanosti žalobcu o na osobnú asistenciu. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby v rámci odvolacieho konania posudkový lekár posúdil zdravotný stav manželky žalobcu, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný stav má možnosť písomne požiadať na úrade o vhodnú formu kompenzácie, ktoré vyplývajú z jej ťažkého zdravotného postihnutia.
súdne konanie
8. Správnou žalobou zo dňa 24.08.2019 doručenou pôvodnému správnemu súdu dňa 30.08.2019 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.08.2019 a priznať mu náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenú neposkytnutím žiadaného príspevku. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí nebolo poučenie o lehote na podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia súdom, na ktorý súd má byť podaná ani o tom, kto má podanie urobiť.
9. Na výzvu súdu žalobca doplnil správnu žalobu o preskúmavané rozhodnutie a v doplnení uviedol, že podľa jeho názoru na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol povinný správny orgán prvého stupňa zmeniť svoje rozhodnutie, čo sa však nestalo.
10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2019 žalovaný uviedol, že k námietkam uvedených v správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 18.11.2019 stanovisko posudkový lekár žalovaného - A. K. L., v ktorom v predmetnej veci medicínsky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu. V predmetom stanovisku sa uvádza nasledovné: „Dňa 5.8.2019 pod číslom UPS/US6/SS VODPPKPC2/ SOC/2019/9291 bol vypracovaný lekársky posudok. Pri posudzovaní zdravotného stavu boli zohľadnené všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu. Dňa 31.12.2018 posudzovaný predložil na prvostupňový správny orgán, v tom čase aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré sú však irelevantné pri posudzovaní odkázanosti na osobnú asistenciu a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Správny orgán v novom konaní a pri novom rozhodovaní na základe rozsudku súdu vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia dňa 27.04.2015. Posudzovaný na základe doložených lekárskych nálezov sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na sprievodcu. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemá obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne aktivity. Na základe ochorení, na ktoré sa posudzovaný liečil a na ktoré sa lieči aj v súčasnosti, mu nevyplývala a nevyplýva odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe číslo 4 zákona číslo 447/2008 Z. z. Nie je odkázaný na osobnú asistenciu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Záverom potvrdzujem platnosť a správnosť lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 5.8.2019 pod číslom UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291.“
11. Žalovaný ďalej uviedol, že lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok spĺňajú všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadavajú sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, sú preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a sú v plnom rozsahu v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) sp. zn. 9Sžsk/124/2017 zo dňa 26.09.2018, v ktorom NS SR žalovanému uložil odstrániť neúplne zistený skutkový stav a svoje rozhodnutie preskúmateľne odôvodniť. Správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok (a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného) nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Žalobca odmietol vykonanie sociálnej posudkovej činnosti v mieste svojho bydliska, ako aj na oddelení posudkových činností žalovaného, pričom v súlade s § 10 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudkovou činnosťou na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Žalovaný tiež poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax NS SR sp. zn. 10Sžsk/9/2017 zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. 9Sžsk/120/2017 zo dňa 30.01.2019.
12. Žalovaný v závere konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje v poučení o odvolaní všetky obligatórne náležitosti v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), a teda správny orgán prvého stupňa neporušil svoju poučovaciu povinnosť.
13. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe replikou zo dňa 04.12.2019. V replike uviedol, že mu nie je zrejme, ako by napr. jeho posudková lekárka A. K. L. zvládala jeho hraničné hodnoty TK 230/135, arytmiu - v dokumentácii výsledok vyšetrenia EKG holterom - 21 000 dupletov/24hod. - referenčná hodnota je 200, cukrovku – glykémiu nad 21 a ortopedické diagnózy - obojstr. koxartróza III. st., obojstr. gonartróza III. st., keď z dôvodu vysokého tlaku nemôže podstúpiť operáciu a trpí bolesťami, že musí brať opiáty. Pritom pri vyčerpaní liečby v žalobcovom prípade TK a nemožnosť operačne riešiť ortopedické diagnózy by sa malo postupovať prednostne v záujme poškodeného a nie na úkor poškodeného a v záujme žalovaného. Dodal, že po vydaní rozsudku NS SR odmietal prieskumy zo zdravotných dôvodov a z dôvodnej obavy z marenia rozsudkov NS SR. V závere uviedol, že opätovným rozhodovaním vo veci v ktorej už právoplatne rozhodol NS SR a jeho rozhodnutie je vykonateľné môže viesť k anarchii, bezprávnemu stavu.
14. Žalovanému bola replika doručená dňa 13.12.2019, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.
15. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
16. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21.11.2023. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý sa pridržal svojich písomných vyjadrení k veci, poukázal na vyjadrenie posudkového lekára zo dňa 18.11.2019 a stručne opísal priebeh administratívneho konania. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/22/2019 zo dňa 08.11.2022, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na prepravu zamietol; tento rozsudok doručil žalovaný krátkou cestou do súdneho spisu.
právny názor správneho súdu
17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023 kde dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
18. Predmetom prieskumu v predmetnom súdnom konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.08.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 24.05.2019 o nepriznaní peňažného príspevku žalobcovi na osobnú asistenciu.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
23. Podľa § 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a/ mobility a orientácie, b/ komunikácie, c/ zvýšených výdavkov, d/ sebaobsluhy.
24. Podľa § 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková
činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
25. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
26. Podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
27. Podľa § 13 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
28. Podľa § 13 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.
29. Podľa § 13 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje manžel alebo manželka, rodičia, deti.
30. Podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
31. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
32. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku.
33. Podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
34. Podľa § 53 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
35. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
36. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, ktorá je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu.
37. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
38. Cieľom poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti. Špecifikom osobnej asistencie je orientácia na podporu samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na svojich najbližších a uznanie jej schopností rozhodovať, aj za asistencie iných, o svojom živote a jeho okolnostiach. Úkony osobnej asistencie sú tak primárne úkonmi osobnej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri vykonávaní rozličných druhov činností ňou samotnou tak, aby sa reálne mohla presadiť idea jej vlastného rozhodovania a ovplyvňovania životných okolností.
39. Požadovaný príspevok nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci, jedná sa o fakultatívnu dávku sociálneho zabezpečenia. Správny orgán je oprávnený uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Nárok na takúto kompenzáciu vzniká iba potom, ak o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutia založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia, či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Takéto pochybenia však v predmetnej veci zistené neboli.
40. V konkrétnom prípade nebolo sporným, že žalobca je považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca spĺňa podmienky ustanovené v zákone č. 447/2008 Z. z. pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
41. Správny súd konštatuje, že posudzovanie odkázanosti fyzických osôb si nepochybne vyžaduje odborné medicínske vedomosti a je zverené posudkovým lekárom. Posudok samotný nie je samostatným predmetom súdneho prieskumu. V rámci preskúmavania rozhodnutia o nároku na kompenzáciu formou peňažného príspevku sa správny súd vysporiadava s úplnosťou, objektivitou a presvedčivosťou posudku (posudkov), ktorý bol podkladom takého rozhodnutia. V rámci
posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí správny súd neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorom boli medicínske závery prijaté.
42. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o priznanie peňažného príspevku na asistenciu podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Správny orgán prvého stupňa po zadovážení si podkladov tak, ako to stanovil zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, vypracoval na základe posudkového záveru a lekárskeho posudku komplexný posudok ako podklad svojho rozhodnutia zo dňa 24.05.2019, ktorým žiadosti žalobcu (žiadosť podal dňa 20.11.2014) nevyhovel a nepriznal mu peňažný príspevok na asistenciu. Aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bol v odvolacom konaní nanovo prehodnotený jeho zdravotný stav, ktorého výsledkom bol komplexný posudok zo dňa 07.08.2019 vychádzajúci z lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 05.08.2019.
43. Posudkový lekár žalovaného vychádzal z komplexnej lekárskej dokumentácie predloženej žalobcom na základe ktorej dospel k určeniu miery funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3 časti III. 8. d/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cukrovku 2. typu kompenzovateľnú inzulínom v štádiu komplikácií, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca napriek tomu, že sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaný na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na prepravu sa nenavrhuje, ale je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, má nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. K uvedenému posudkový lekár žalovaného uviedol, že z lekárskeho posudku zo dňa 19.03.2019 vyplýva, že žalobca žiadosti o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu na správny orgán doručil vždy osobne sám, bez použitia akejkoľvek kompenzačnej pomôcky, opakovane bol sociálnymi pracovníkmi videný pri pohybe v meste, v nákupných strediskách, na zastávke autobusu – opätovne bol sám, bez sprievodu inej fyzickej osoby a bez použitia akejkoľvek kompenzačnej alebo ortopedickej pomôcky. Posudkový lekár žalovaného sa priklonil k odkázanosti na sprievodcu v minulosti aj teraz (aj keď sa dokáže pohybovať sám) z dôvodu popisovaných závratov v predložených odborných lekárskych nálezoch, čo je v súlade aj s vyjadrením posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa v lekárskom posudku.
44. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na asistenciu a tiež dostatočne zdôvodnil, prečo nie je možné vyhovieť žalobcovej žiadosti.
45. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca bol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami povinný umožniť vykonanie sociálneho šetrenia za účelom zhodnotenia dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobca ako žiadateľ bol najprv predvolaný na správny orgán za účelom objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jeho ťažkého zdravotného postihnutia a to listom zo dňa 27.06.2019, no na posúdenie sa v stanovenom termíne nedostavil. Následne mu bolo listom zo dňa 08.07.2019 oznámené, že bude vykonaná návšteva v jeho domácom prostredí za účelom objektívneho zhodnotenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pričom v tomto liste bol žalobca na jeho povinnosť uvedenú v ustanovení § 57 ods. 1 písmeno g/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu upozornený, pričom bol upozornený aj na to, že ak takéto šetrenie nebude umožnené, bude o jeho žiadosti rozhodnuté na základe dostupnej dokumentácie. Ako konštatuje žalovaný, žalobca sa napriek opakovaným snahám nedostavil za účelom vykonania sociálnej posudkovej činnosti na správny orgán, ani neumožnil návštevu v miesto svojho trvalého resp. prechodného bydliska.
46. Posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely predmetného konania je podľa § 11 v spojení s § 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, keďže žalobca odmietol vykonanie sociálnej posudkovej činnosti v mieste svojho trvalého resp. prechodného bydliska ako aj na oddelení posudkových činností žalovaného, žalovaný postupoval v súlade so zákonom a pri rozhodovaní vychádzal z dostupnej spisovej dokumentácie, s čím sa správny súd absolútne stotožnil.
47. Správny súd reagujúc na žalobnú námietku žalobcu ohľadne nerešpektovania rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/124/2017 zo dňa 26.09.2018 uvádza, že v predmetnom rozsudku bola konštatovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezrozumiteľnosti, čo podľa názoru súdu bolo odstránené vydaním nového rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i napadnutého rozhodnutia žalovaným. Žalovaný sa preukázateľne v novom konaní pokúšal aj o osobné ohodnotenie žalobcu v rámci sociálnej posudkovej činnosti, čo však, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca zmaril. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ani aktuálne zhodnotiť schopnosti a rozsah pomoci, ktorú žalobcovi poskytuje rodina v súlade s § 13 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
48. Námietku žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahovalo plnohodnotné poučenie, súd rovnako považuje za nedôvodnú. Poučenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i poučenie v rozhodnutí žalovaného obsahujú všetky obligatórne náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, a preto má súd za to, že žalovaný ako ani správny orgán prvého stupňa neporušili žiadnu svoju poučovaciu povinnosť.
49. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za právne i vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
50. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).
51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.