Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: R. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G.. H. XXXX/XX/XX, L. W. U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ul. Zádielská 2, Košice v konaní o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9157 zo dňa 08. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konanie

1. Žalobca ako žiadateľ si dňa 20.11.2014 podal na príslušnom prvostupňovom správnom orgáne žiadosť o peňažný príspevok na prepravu.

2. O tejto žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo SN1/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2019/95266-10 zo dňa 24.05.2019 tak, že nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na prepravu. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. 2015/19594 zo dňa 16.01.2015, podľa ktorého bol žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko miera funkčnej poruchy bola 50% podľa a prílohy č.3, časti XII.A, bod 4 písmeno c) citovaného zákona. Posudzujúci lekár uzavrel, že menovaný nebol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto ani nebol v tomto posudku peňažný príspevok na prepravu navrhovaný.

3. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán - Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, pracovisko Košice rozhodnutím číslo UPS/US6/ SSVODPPKPC1/BEZ2015/11197 zo dňa 27.0.2015 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa

- žalovanému správnu žalobu na tunajší súd, ktorý v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vedené pod sp. zn. správnu žalobu zamietol. Voči rozhodnutiu súdu žalobca podal kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.: zo dňa 29.05.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na nové prejednanie a konanie.

5. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí správnej žaloby vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu (bod 33 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR) a jeho právna subsumácia pod dotknuté ustanovenie práva na sociálnu pomoc nebola správnym súdom riadne odôvodnená. Najvyšší súd SR vytkol Krajskému súdu v Košiciach to, že pri prieskume žalobou napadnutého rozhodnutia mal správny súd prihliadnuť na vadu administratívneho konania, ktorou bolo to, že správny orgán neprihliadol k činnostiam uvedeným v okruhu možných aktivít žalobcu, ktoré boli zachytené v návrhu na asistenciu, ktorý síce nie je súčasťou administratívneho spisu ale je spomenutý žalobcom v odvolaní žalobcu zo dňa 09.02.2015 proti rozhodnutiu vo veci jeho žiadosti o príspevok na prepravu a to pod bodom 4. Keďže správny súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní neprihliadol, je jeho rozhodnutie nesprávne a nesprávne tak žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadosti o príspevok na prepravu nebolo vyhovené. Najvyšší súd SR uviedol, že po vrátení veci bude úlohou správneho orgánu aby v zmysle citovaných záverov vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely správneho konania a na jeho základe rozhodol.

6. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie žalovaný rozhodnutím číslo UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2019/2688 zo dňa 18.02.2019 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Prvostupňový správny orgán po vrátení veci vydal dňa 03.05.2019 komplexný posudok č. SN1/ OPPNKŤZP/PČ/SOC/2019/26014 zo dňa 03.05.2019, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia a je súčasťou jeho odôvodnenia. Podľa tohto posudku je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých predpisov, nakoľko miera funkčnej poruchy je 70% podľa a prílohy č. 3 časti III, bod 8 písmeno d) citovaného zákona. Žalobca ako žiadateľ je podľa písmeno a) odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že v pôvodnom komplexnom posudku príspevok na prepravu nebol navrhnutý, nakoľko žalobca ako posudzovaná osoba síce bol odkázaný na individuálnu prepravu motorovým vozidlom, ale nespĺňal podmienky podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia z dôvodu, že nepreukázal aktivity podľa uvedeného paragrafu. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bol žalobca v administratívnom konaní ako žiadateľ vyzvaný aby sa dostavil na osobný pohovor na prvostupňový správny orgán, ani podľa písmeno f) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia neumožnil návštevu v mieste svojho pobytu ani prechodného ani trvalého a tak nebolo možné vykonať sociálnu posudkovú činnosť, ktorá je potrebná pre posúdenie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a následne pre vydanie komplexného posudku. Menovaný sa sám a dobrovoľne odmietol osobného pohovoru zúčastniť. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že na základe toho, že nebolo preukázané, aké aktivity menovaný vykonáva, peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku nenavrhnutý - po oprave tejto vety listom zo dňa 22.06.2019 správne znenie je: „ peňažný príspevok nebol navrhnutý.“

8. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9157 zo dňa 08.08.2019 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

9. V odvolacom konaní bol vypracovaný dňa 05.08.2019 lekársky posudok číslo UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291. Následne ústredie vydalo dňa 07.08.2019 komplexný posudok číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291 podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovaného je 70% podľa prílohy č. 3, časti III. 8 d) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cukrovku 2. typu kompenzovateľnú inzulínom v štádiu komplikácií, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 70% - 80% sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia, nakoľko u posudzovaného nie sú prítomné všetky neskoré komplikácie cukrovky ťažkého stupňa. Posudzovaný sa lieči aj pre viaceré iné ochorenia v lekárskom posudku uvedené. Posudkový lekár ďalej uviedol, že miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia - poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie s častými recidívami a dráždenia nervov a statiky chrbtice nedosahuje 50%. Ostatné dokumentované stavy a postihnutie

nepodmieňujúce funkčné poruchy neboli hodnotené. Posudkový lekár uzavrel, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je žiadateľ odkázaný na sprievodcu. Posudkový lekár poukázal na lekársky posudok úradu zo dňa 19.03.2019 z ktorého vyplýva, že posudzovaný vždy sám osobne na úrad doručil žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku, bez použitia akejkoľvek kompenzačnej pomôcky, opakovane bol sociálnymi pracovníkmi videný sám na autobusovej zastávke bez sprievodu inej fyzickej osoby a bez použitia kompenzačnej alebo ortopedickej pomôcky. Posudkový lekár ústredia sa priklonil k odkázanosti sprievodcu v minulosti ako aj teraz, aj keď sa žalobca dokáže pohybovať sám, a to z dôvodu popisovaných záverov v predložených odborných lekárskych nálezoch, čo je v súlade s vyjadrením posudkového lekára úradu v lekárskom posudku.

10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný ďalej popísal celkový skutkový stav a priebeh doterajšieho administratívneho konania. Poukázal na to, že v odvolacom konaní bol žalobca ako žiadateľ listom zo dňa 27.06.2019, doručený doporučene do vlastných rúk dňa 01.07.2019 na adresu trvalého bydliska a to dňa 04.07.2019 (na adresu prechodného bydliska) písomne predvolaný na ústredie na deň 10.07.2019 z dôvodu objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobca sa však v stanovenom termíne na ústredie nedostavil a na predvolanie reagoval listom zo dňa 02.07.2019 z dôvodu pretrvávajúceho zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje dostaviť sa a taktiež z hľadiska prognózy do úvahy nepripadá u neho ani neskorší termín. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 08.07.2019 oznámené, že dňa 16.07.2019 z úrovne ústredia bude u neho vykonaná návšteva v jeho domácom prostredí na adrese trvalého bydliska - H. XX/XX, L. W. U., ako aj prechodného bydliska - Q. XX, W. Q.. V tomto liste bol žalobca upozornený na ustanovenie § 57 ods. 1 písmeno g) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie je povinná umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska, ktorá je potrebná na účely kompenzácie. Zároveň bol upozornený na to, že v opačnom prípade žalovaný rozhodne len na základe dostupnej dokumentácie. Žalobca opätovne listom zo dňa 12.07.2019 ústrediu oznámil, že má závažné zdravotné komplikácie a tieto mu nedovolia zdržiavať sa na adrese prechodného pobytu, ktorá mu najviac vyhovuje. V stanovený deň 16.07.2019 bola z úrovne ústredia vykonaná návšteva na adrese trvalého pobytu žalobcu, ktorá však nebola umožnená, nakoľko manželka žalobcu cez bytový telefón oznámila, že žalobca sa nezdržiava v domácom prostredí a je na lekárskom vyšetrení, na adrese prechodného pobytu tohto dňa nebol žalobca zastihnutý. V rámci odvolacieho konania sa tak z dôvodu neúspešného osobného posúdenia u žalobcu, vychádzalo vo veci predmetného peňažného príspevku z údajov, ktoré boli zistené pri sociálnej posudkovej činnosti dňa 18.03.2015 (v rámci prvostupňového administratívneho konania) a údajov v dostupnej dokumentácii. Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku zo dňa 05.08.2019 skonštatoval, že posudzovaný na základe predložených odborných lekárskych nálezov aktuálnych v čase prvotného posúdenia zdravotného stavu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 písmeno a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu z dôvodu ťažkej poruchy mobility - pre závraty.

11. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia vyplýva, že posudzovaný v dôsledku svojho ťažkého zdravotného postihnutia spĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku pre priznanie požadovaného príspevku na prepravu, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ďalšou podmienkou, ktorú vyžaduje zákon je v zmysle ust. § 36 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu preukázanie pracovných, vzdelávacích, rodinných a občianskych aktivít. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nie je postačujúca k tomu, aby bol peňažný príspevok navrhnutý a zároveň aj poskytovaný. Posudzovaný pri výkone sociálnej posudkovej činnosti uviedol, že svoju prepravu na osobnom motorovom vozidle si potrebuje zabezpečiť len na potrebné lekárske vyšetrenia. V prípade, ak mu bude poskytnutá osobná asistencia v budúcnosti, by rád vyvíjal aktivity - občianske, rodinné a voľno časové, ale t. č. okrem návštevy lekára nikde nechodí. Túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom v zázname o vykonaní sociálnej posudkovej činnosti v rámci odvolacieho konania zo dňa 18.03.2015. Žalovaný ďalej uviedol, že zabezpečenie pomoci pri preprave do zdravotníckych zariadení nie je možné v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zohľadniť, nakoľko tento úkon je v kompetencii rezortu zdravotníctva. Za účelom návštevy lekára pacientom je rezortom zdravotníctva poskytovaná preprava sanitným vozidlom. Vzhľadom k uvedenému žalovaný sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného nenavrhlo kompenzovať peňažným príspevkom na prepravu.

II. Správna žaloba

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia. Okrem uvedeného žiada aj náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy za zhoršený zdravotný stav a podstatné zníženie kvality života spôsobenej neposkytnutím žiadaného príspevku v peňažnom vyjadrení vo výške v akej obvykle priznáva v podobných prípadoch Európsky súd pre ľudské práva. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo poučenie o lehote podania žiadosti o preskúmanie rozhodnutia súdom. Zároveň uviedol, že v tejto právnej veci už rozhodoval Krajský súd v Košiciach a existuje v tejto veci aj vykonateľné a právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Uznesením číslo konania: -6 zo dňa 16.09.2019 vyzval súd žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca na to reagoval písomným podaním zo dňa 07.10.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.10.2019. V ňom uviedol, že podáva sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bol vyzvaný na doplnenie svojej žaloby, s tým, že zároveň ak je predmetné rozhodnutie po právnej stránke v súlade s príslušnými právnymi normami, sťažnosť voči nemu nepodáva. Zároveň súdu doručil rozhodnutie, ktoré napáda aby súd mal možnosť objektívne a kvalifikovane rozhodnúť o ďalšom postupe. O sťažnosti žalobcu zo dňa 07.10.2019 bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: -28 zo dňa 19.09.2019 tak, že táto bola ako nedôvodná zamietnutá.

13. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 19.12.2019 uviedol, že nie je jeho povinnosťou uvádzať právne posúdenie svojho nároku. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podradiť pod hypotézu právnej normy tak, aby z dispozície tejto normy bolo možné plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Poukázal na to, že každé podanie musí povinná osoba posudzovať nie podľa jeho označenia alebo podľa jeho obsahu

- o správnom konaní. Ku skutočnostiam uvedeným v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s postupom žalovaného pri riešení jeho žiadosti o peňažnú pomoc na osobný automobil by v žiadnom prípade nemalo dochádzať. Žalobca súdu s týmto podaním zaslal aj listiny, ktoré v priebehu administratívneho konania zasielal prvostupňovému/druhostupňovému správnemu orgánu a taktiež aj listiny žalovaného obsahujúce odpoveď na tieto podania žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.01.2020 uviedol, že svoje rozhodnutie vydal v rámci svojej diskrečnej právomoci a v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi a v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 29.05.2018. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle . Skutkové okolnosti u ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

15. Žalovaný poukázal na to, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely predmetného konania je podľa v spojení s o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Žalovaný dal súdu do pozornosti to, že žalobca odmietol vykonanie sociálnej posudkovej činnosti v mieste svojho trvalého bydliska ako aj na oddelení posudkových činností žalovaného, pričom v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posudkovou činnosťou je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Taktiež poukázal žalovaný na to, že žalobca je podľa lekárskeho posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291 zo dňa 05.08.2019 ako aj stanoviska posudkového lekára MUDr. Ľ. V. zo dňa 19.12.2019 síce odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa písmeno a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu z dôvodu ťažkej poruchy mobility - pre závraty, ale nespĺňa aj kumulatívnu podmienku upravenú v ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pretože nepreukázal žiadne svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie neobsahovalo poučenie o lehote

podania žiadosti o preskúmanie rozhodnutia súdom nie je dôvodná, nakoľko dotknuté rozhodnutie obsahu v poučení o odvolaní všetky obligatórne náležitosti v súlade s ustanovením zákona č o správnom poriadku, žalovaný tak neporušil žiadnu svoju poučovaciu povinnosť. Poukázal na znenie ustanovenia zákona o správnom konaní. Uviedol, že žalovaný nepoučuje o ďalších skutočnostiach, ak mu to zákon výslovne neukladá, keďže v zmysle ustanovenia o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každého, koho sa to týka.

16. Pokiaľ žalobca žiada, aby mu súd priznal náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, k tomuto žalovaný uviedol, že táto časť petitu žaloby okrem toho, že nemá žiaden zákonný podklad, je procesne uplatnená na nepríslušnom súde, keďže právomoc správneho súdu je vymedzená v ustanovení a .

17. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku, ktorý túto súdu doručil dňa 06.05.2020. V nej poukázal na to, že peňažný príspevok na prepravu si uplatňuje od roku 2014, od roku 2009 si uplatňoval peňažný príspevok súvisiaci s prevádzkou motorového vozidla a ani po 11 rokoch mu nebol tento príspevok, ktorý by mu pomohol zmierniť dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a to aj po rozsudku NS SR, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným , ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného, čo potvrdilo jeho oprávnený požiadavku na tento príspevok, priznaný

18. Žalovaný na repliku duplikou nereagoval.

IV. Konanie pred správnym súdom

19. Súd v zmysle ust. na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 08.11.2022 na základe žiadosti žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe.

V. Relevantná právna úprava

20. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

21. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa vety prvej , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

23. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.

28. Podľa § 6 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

29. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

30. Podľa § 36 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu.

31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá na svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity využíva prepravu zabezpečovanú osobou obcou alebo registrovaným subjektom podľa osobitného predpisu. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť vmieste svojho trvalého pobytu.

32. Podľa § 36 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu peňažný príspevok na prepravu nemožno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, alebo ktorá je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla. Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť, ak sa preprava fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím má vykonať v čase, keď osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol peňažný príspevok a ktorým sa zabezpečuje preprava fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je technicky spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 36 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje na základe preukázaných výdavkov na prepravu zabezpečovanú osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 38 ods. 9 písmeno a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán.

35. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 55 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom stupni.

37. Podľa § 55 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v žiadosti fyzická osoba uvedie druh peňažného príspevku na kompenzáciu, o ktorý žiada a odôvodnenie žiadosti.

38. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

39. Podľa § 55 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom.

40. Podľa § 57 ods. 1 písmeno g) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu, parkovacieho preukazu je povinná umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, ktorá je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu

VI. Právny názor správneho súdu

41. Krajský súd v Košiciach, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ako aj orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu a neviazajúc byť rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), posudzujúc žalobu neformálne ( ), vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) vec prejednal za splnenia procesných podmienok na pojednávaní dňa 08.11.2022, keďže žalovaný požiadal o nariadenie pojednávania v neprítomnosti žalobcu, ktorý túto neprítomnosť včas a riadne ospravedlnil a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto bolo namieste ju zamietnuť podľa ust. .

42. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca dňa 20.11.2014 podal žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na prepravu.

43. Z komplexného posudku zo dňa 03.05.2019, ktorý bol prílohou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo SN1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2019/26014 zo dňa 24.05.2019 vyplýva, že žalobcovi bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 70% podľa časti III.8.d) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudzovaný sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaný na sprievodcu. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného v oblasti mobility a orientácie úrad opätovne navrhol ako v predchádzajúcom prípade kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom, nakoľko je síce odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 písmeno a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, avšak nebolo preukázané aké aktivity vykonáva.

44. Z komplexného posudku ústredia zo dňa 07.08.2019 číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/ je miera funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3, časti III.8 d) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cukrovku 2. typu kompenzovateľnú inzulínom v štádiu komplikácií, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý a zároveň bolo posudkovým lekárom určené, že žalobca je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. Posudkový lekár pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 70%-80% sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia, nakoľko u posudzovaného nie sú prítomné všetky neskoré komplikácie cukrovky ťažkého stupňa. Posudzovaný sa lieči aj pre viaceré iné ochorenia v lekárskom posudku uvedené. Posudkový lekár ďalej uviedol, že miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia - poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie s častými recidívami a dráždenia nervov a statiky chrbtice nedosahuje 50%. Ostatné dokumentované stavy a postihnutie nepodmieňujúce funkčné poruchy neboli hodnotené. Posudkový lekár poukázal na lekársky posudok úradu zo dňa 19.03.2019, z ktorého vyplýva, že posudzovaný vždy sám osobne na úrad doručil žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku, bez použitia akejkoľvek kompenzačnej pomôcky, opakovane bol sociálnymi pracovníkmi videný sám na autobusovej zastávke bez sprievodu inej fyzickej osoby a bez použitia kompenzačnej alebo ortopedickej pomôcky. Posudkový lekár ústredia sa priklonil k odkázanosti sprievodcu v minulosti ako aj teraz, aj keď sa žalobca dokáže pohybovať sám, a to z dôvodu popisovaných záverov v predložených odborných lekárskych nálezoch, čo je v súlade s vyjadrením posudkového lekára úradu v lekárskom posudku.

45. Predmetom správneho súdneho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorý postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves číslo SN1/OPPnKŤZPaPČúSOCú2019/56266-10 zo dňa 24.05.2019 , doplnené listom číslo SN1/2019/242297 zo dňa 26.06.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktorým nebol žalobcovi ako žiadateľovi priznaný peňažný príspevok na prepravu.

46. Úlohou správneho súdu bolo teda posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia.

47. Na tomto mieste musí správny súd rovnako upozorniť na to, že je celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor (aj odlišný názor posudkového lekára), nezavážil v prospech jeho žiadosti.

48. Prístup k posudzovaniu odkázanosti na príspevok na prepravu však musí byť individuálny a mal by zohľadňovať konkrétne okolnosti a obmedzenia posudzovanej ťažko zdravotne postihnutej osoby, jej aktivitu smerom k začleneniu do spoločnosti, ako aj pomoc, ktorú jej poskytuje rodinné zázemie, majúc na zreteli, aby bol v čo najväčšej miere naplnený účel zákona, ktorým je predovšetkým potrebám postihnutej osoby primeraná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia (rozsudok NS SR ).

49. Ako vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu predpokladom priznania peňažného príspevku je žiadosť o priznanie konkrétneho peňažného príspevku. Správny súd súčasne upozorňuje, že zo žiadneho ustanovenia zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nevyplýva oprávnenie. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom ( ). Z ustanovenia vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje tiež osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

50. Konštatovať odkázanosť na príspevok na prepravu prináleží posudkovým lekárom. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že posudkoví lekári v dôsledku objektívne popísaného zdravotného postihnutia žalobcu, vykonaného v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami vychádzajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov v danej veci zistili odkázanosť žalobcu na sprievodcu tak v minulosti ako aj teraz (aj keď sa dokáže pohybovať sám, tak ako to uviedol žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 3) z dôvodu popisovaných závratov v predložených odborných lekárskych nálezoch, čo je v súlade s vyjadrením posudkového lekára úradu v lekárskom posudku.

51. Súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu na to, že zákonodarca v právnej norme ustanovenej , priznanie kompenzácie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutím príspevku na prepravu podmieňuje okrem statusu ťažkého zdravotného postihnutia splnením ďalšej kumulatívnej podmienky a to tým, že takáto fyzická osoba na využíva prepravu zabezpečovanú osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie prepravy, obcou alebo registrovaným subjektom podľa osobitného predpisu na svoje pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity, pričom podmienka využívanie na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.

52. V súlade s uvedenou právnou úpravou spočívala na žalobcovi dôkazná povinnosť tvrdenia a preukázania využitia osobného motorového vozidla na aktivity uvedené v ustanovení , ktorú povinnosť žalobca ani napriek viacerým výzvam tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného nesplnil (a to ani napriek tomu, že ich deklaroval už v odvolaní zo dňa 09.02.2015 proti prvému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré malo za následok jeho zrušenie rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 29.05.2018), a nesplnenie tejto povinnosti tak malo za následok nesplnenie zákonných podmienok stanovených zákonodarcom stanovených v právnej norme .

53. Súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenie § 57 ods. 1 písmeno g) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré hovorí o povinnosti žiadateľa umožniť vykonanie sociálneho šetrenia za účelom zhodnotenia dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobca ako žiadateľ bol najprv predvolaný na ústredie za účelom objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jeho ťažkého zdravotného postihnutia a to listom zo dňa 27.06.2019, ktorý mu bol doručený, avšak na posúdenie sa v stanovenom termíne nedostavil. Následne mu bol listom zo dňa 08.07.2019, ktorý mu bol doručený oznámené, že bude vykonaná návšteva v jeho domácom prostredí za účelom objektívneho zhodnotenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v súvislosti s jeho žiadosťou o peňažný príspevok na prepravu, pričom v tomto liste bol žalobca na jeho povinnosť uvedenú v ustanovení § 57 ods. 1 písmeno g) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu upozornený, pričom bol upozornený aj na to, že ak takéto šetrenie nebude umožnené, bude o jeho žiadosti rozhodnuté na základe dostupnej dokumentácie. Ako konštatuje žalovaný, žalobca však neumožnil žiadnym spôsobom vykonanie sociálneho šetrenia, čím má súd za to, že takýmto svojim konaním nepreukázal druhú zákonom stanovenú podmienku uvedenú v ustanovení , ktorou je povinnosť preukázať aktivity tak ako to súd uviedol vo vyššom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol správne, ak pri rozhodovaní vychádzal z dostupnej spisovej dokumentácie. Vychádzajúc z toho súd uzatvára, že žalobca nepreukázal druhú v ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zákonom stanovenú podmienku, ktorou je preukázanie aktivít na účely ktorých bude žalobca využívať peňažný príspevok na prepravu, čím neboli kumulatívne splnené podmienky upravené v tomto ustanovení a teda bolo namieste potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na prepravu.

54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie neobsahovalo poučenie o lehote podania žiadosti o preskúmanie rozhodnutia súdom, táto nebola v konaní dôvodná. Táto námietka bola totožná s odvolacím dôvodom žalobcu a súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd má za to, že dotknuté rozhodnutie obsahuje v poučení o odvolaní všetky obligatórne náležitosti v súlade s ustanovením zákona č o Správnom poriadku, a preto má súd za to, že žalovaný tak neporušil žiadnu svoju poučovaciu povinnosť. Žalovaný v poučení poukázal na znenie ustanovenia zákona o správnom konaní. Uviedol, že žalovaný nepoučuje

o ďalších skutočnostiach, ak mu to zákon výslovne neukladá, keďže v zmysle ustanovenia o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každého, koho sa to týka.

55. Záverom súd uvádza, že má za to, že rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).