Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-30Cb/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Ing. Branislav Ivan, Vietnamská 5822/41, 821 04 Bratislava, IČO: 32 106 688, právne zast. Mgr. Michal Zeman, Medená 18, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o určenie, takto

rozhodol:

I. Žalobca má práva a povinnosti nájomcu vyplývajúce z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X- XXXX o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom zo dňa 06.08.2009.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že Žalobca má práva a povinnosti nájomcu vyplývajúce z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX- X-XXXX o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom zo dňa 06.08.2009. Ako žalobca uviedol, ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 (ďalej „nájomná zmluva“), predmetnom ktorej bol prenájom nebytových priestorov v priestoroch vestibulu prístavby výpravnej budovy Hlavnej stanice v Bratislave o výmere 5,5 m2 („predmet nájmu“). Listom žalovaného zo dňa 28.08.2019 označeným ako výpoveď z nájomnej zmluvy, žalovaný nájomnú zmluvu vypovedal s odkazom na čl. V ods. 1 písm. e) Nájomnej zmluvy. Vo výpovedi bola stanovená výpovedná lehota 1 mesiac a mala tak uplynúť dňa 31.10.2018. Žalovaný vo Výpovedi žalobcu vyzval, aby predmet nájmu vypratal najneskôr do 7 dní po uplynutí výpovednej lehoty a predmet nájmu protokolárne odovzdal zamestnancovi žalovaného. Po doručení Výpovede žalovaný inicioval pracovné stretnutie, ktoré sa konalo dňa 18. 9. 2018, predmetom ktorého bolo doriešenie ukončenia Nájomnej zmluvy a zotrvania nájomcu v priestoroch od účinnosti Výpovede po dobu začatia rekonštrukcie prác (odovzdanie staveniska). Zo zápisu z pracovného stretnutia vyplýva, že sa konalo za prítomnosti žalovaného zastúpeného JUDr. Kožányiovou, vedúcou OSM Trnava a Bc. Šimekovou, vedúcou OMPV. Za nájomcu je uvedený podpis p. Jančekovej, konateľky spoločnosti Parkservis, s.r.o. (ďalej len „Zápis z pracovného stretnutia“). 2. Žalobca k uvedenému uvádza, že on nebol na predmetné pracovné stretnutie prizvaný. Zápis z pracovného stretnutia zo dňa 18. 9. 2019 bol odovzdaný do rúk p. Romany Jančekovej, konateľky spoločnosti Parkservis, s.r.o., ktorá sa zhodou okolností nachádzala v tom čase v priestoroch Hlavnej stanice, nakoľko tá vlastní v tomto priestore viaceré nebytové priestory. Navyše, Zápis z pracovného stretnutia nesprávne špecifikuje spoločnosť Parkservis, s.r.o. ako nájomcu. Závery z pracovného stretnutia boli následne ústne pretlmočené žalobcovi zo strany p. Jančekovej. V Zápise z

pracovného stretnutia sa ďalej uvádza „výpoveď zo strany ŽSR bola vypracovaná z dôvodu prípravy rekonštrukcie výpravnej budovy stavby žst. Bratislava hl. stanica. Predmetom dnešného stretnutia je doriešenie zotrvania nájomcu v priestoroch od účinnosti výpovede účinnosti výpovede po dobu začatia rekonštrukcie prác (odovzdanie staveniska).“' Z uvedeného tak vyplýva, že dôvodom výpovede mali byť prípravy rekonštrukcie budovy Hlavnej stanice. Výpoveď však odkazuje na článok II. ods. 1 Nájomnej zmluvy, ktorý stanovuje oprávnenie žalovaného oznámením ukončiť nájom titulom výzvy investora, ktorá však nie je v Nájomnej zmluve ďalej špecifikovaná. Zápis z pracovného stretnutia jednoznačne preukazuje vôľu žalovaného, aby nájomca zotrval v nájomnom vzťahu Predmetu nájmu, a teda aby nájom Predmetu nájmu pokračoval aj naďalej, t.j. aby neskončil uplynutím výpovednej doby. Žalobca má za to, že toto konanie žalovaného bolo spôsobené tým, že investičná činnosť za účelom rekonštrukcie Hlavnej stanice bola odložená na neurčito a žalovaný tak napriek plynúcim výpovedným lehotám vyžadoval, aby nájomcovia zotrvali v nájomných vzťahoch. Uvedené žalovaný potvrdil v liste zo dňa 15. 4. 2019. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že k dnešnému dňu neboli v priestoroch Hlavnej stanice, ani na Predmete nájmu zahájené žiadne rekonštrukčné práce. Napriek záverom zo Zápisu pracovného stretnutia žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 8. 2. 2019 s označením Výzva k odovzdaniu predmetu nájmu (ďalej len „Výzva k odovzdaniu predmetu nájmu“). V predmetnom liste žalovaný tvrdí, že Nájomná zmluva bola ukončená ku dňu 31. 10. 2018. Žalovaný ďalej vyzval žalobcu aby odovzdal Predmet nájmu k 5. 3. 2019. 3. Výzva k odovzdaniu predmetu nájmu je v rozpore s tvrdeniami žalovaného v zmysle Zápisu z pracovného stretnutia. V čase vystavenia Výzvy na odovzdanie predmetu nájmu, a ani k dnešnému dňu žiadne rekonštrukčné práce na Predmete nájmu, ani v priestoroch Hlavnej stanice neprebiehali. Navyše, Výzva k odovzdaniu predmetu nájmu nebola žalobcovi riadne doručená. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo Výzve k odovzdaniu predmetu nájmu opätovne nesprávne označil nájomcu, keď za nájomcu označil spoločnosť Parkservis, s.r.o. a v dokumente nie je označený žalobca ako nájomca. Listom zo dňa 29. 3. 2019 žalobca zaslal žalovanému sťažnosť a žiadosť o nápravu, v ktorom žalobca namietal Výpoveď a oprávnenosť konania žalovaného. Okrem iného žalobca žiadal žalovaného na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, tak ako žalovaný uzatvoril s ostatnými nájomcami v priestoroch Hlavnej stanice, s ktorými žalovaný pôvodne taktiež ukončil nájomné vzťahy obdobnými výpoveďami. 4. Žalovaný odpovedal na sťažnosť žalobcu listom zo dňa 15. 4. 2019. Žalovaný vo svojej odpovedi uviedol, že „proces obstarania zhotoviteľa prác sa však z objektívnych príčin predĺžil a v záujme zabránenia skutočnosti, že objekt žst. by zostal bez existencie poskytovateľov služieb, boli na základe uvedeného nájomcovia oslovení, aby pokračovali v prevádzkovaní svojich služieb až do doby začatia rekonštrukčných prác, pričom nájomcovia sa zaviazali bezodkladne po oznámení užívané priestory vypratať". Z tohto dôvodu tak žalovaný trval na tom, aby nájomcovia, a teda aj žalobca, zotrvali vo svojich prenajatých priestoroch, nakoľko v opačnom prípade by objekt Hlavnej stanice zostal bez existencie poskytovateľov služieb. Žalovaný ďalej uviedol, že s ostatnými nájomcami uzatvoril nové nájomné zmluvy na dobu určitú do 31. 12. 2019. Žalovaný tak potvrdil, že v prvom kroku doručil, na základe nejasného ustanovenia článku II. ods. 1 Nájomnej zmluvy žalobcovi Výpoveď z nájmu, aby ho následne požiadali, aby Predmet nájmu nevypratával a v nájme naďalej pokračoval. A následne žalovaný vyzval žalobcu aby Predmet nájmu odovzdal, ignorujúc závery Zápisu z pracovného stretnutia. Žalovaný zároveň uviedol dôvody, pre ktoré neuzatvoril so žalobcom novú nájomnú zmluvu, a to že prevádzka žalobcu nezapadá do koncepcie služieb, ktoré majú byť poskytované v priestoroch staníc ŽSR. Dôvodom mali byť viaceré skutočnosti, a to nevyhovujúca poloha prevádzky žalobcu, údajné znečisťovanie WC pre imobilných, zápach z prípravy jedál. Uvedené odôvodnenie považuje žalobca za účelové a potvrdzuje neoprávnenosť a svojvôľu konania žalovaného. 5. Ako žalobca ďalej uviedol, má za to, že Výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Výpoveď žalovaného a samotné konanie žalovaného taktiež vykazuje znaky v hrubom rozpore s dobrými mravmi podľa . V neposlednom rade má žalobca za to, že Výpoveď nebola žalobcovi nikdy doručená. V zmysle článku II ods. 1 Nájomnej zmluvy „prenajímateľ prenecháva predmet nájmu do užívania nájomcovi na dobu neurčitú, pričom prenajímateľ je oprávnený titulom výzvy investora „Predstaničný priestor - Bratislava“ ukončiť jednostranne písomným oznámením dobu nájmu a to aj v čase jej trvania s jednomesačnou výpovednou lehotou na vypratanie nehnuteľnosti “. Ustanovenie článku II. ods. 1 Nájomnej zmluvy je neurčité a nezrozumiteľné a teda aj výpovedný dôvod špecifikovaný v Nájomnej zmluve je neurčitý a nezrozumiteľný. Z Výpovede nie je možné vyložiť, z akého dôvodu žalovaný ukončil so žalobcom nájomný vzťah. Podľa článku II. ods. 1 Nájomnej zmluvy bol žalovaný oprávnený ukončiť nájom jednostranným oznámením titulom výzvy investora „Predstaničný priestor - Bratislava“. Pojem „výzva investora“ obsiahnuté v článku II. ods. 1 Nájomnej zmluvy je neurčité,

a nie je možné určiť, či sa ním má rozumieť akákoľvek výzva investora, alebo výzva na prípravu prác, alebo výzva na začatie prác. Nájomná zmluva tento pojem bližšie nedefinuje. Vo Výpovedi je výpovedný dôvod označený ako investičná činnosť na Predmete nájmu. V spojitosti so znením Zápisu z pracovného stretnutia je možné sa domnievať, že výpovedným dôvodom malo byť údajné začatie rekonštrukcie výpravnej budovy stavby žst. Bratislava hl. stanica, ktorá však ani k dnešnému dňu nebola zahájená. 6. K dôvodnosti výpovede žalobca dodal, že Výpoveď žalovaného odkazuje na článok V ods. 1 písm. e) Nájomnej zmluvy, ktorý ďalej odkazuje na článok II ods. 1 Nájomnej zmluvy. Uvedené ustanovenia Nájomnej zmluvy však neupravujú výpoveď, ale jednostranné oznámenie prenajímateľa titulom výzvy investora. Ustanovenie čl. II. ods. 1 Nájomnej zmluvy tak možno vykladať ako osobitné zmluvné dojednanie upravujúce oprávnenie prenajímateľa ukončiť dobu nájmu titulom výzvy investora. Žalovaný napriek uvedenému zaslal žalobcovi Výpoveď, ktorá nemá základ v Nájomnej zmluve a ktorá odkazuje na nesprávne ustanovenie Nájomnej zmluvy (upozorňujeme že Výpoveď nebola žalobcovi riadne doručená). Navyše Nájomná zmluva neupravuje právo žalovaného dať výpoveď z dôvodu začatia rekonštrukčných prác resp. začatia ich prípravy. Jediným dôvodom blízkym uvedenému dôvodu je výzva investora pod ktorú sa však môže subsumovať niekoľko udalostí, a teda žalovaný by v prípade extenzívneho výkladu článku II. ods. 1 Nájomnej zmluvy mohol jednoduchým oznámením ukončiť nájomnú zmluvu z dôvodu akejkoľvek výzvy investora. Bez ohľadu na uvedené, ak žalovaný chcel ukončiť Nájomnú zmluvu, mal tak urobiť oznámením o doručení výzvy investora, t.j. konkrétnej spoločnosti, prípadne mohol Nájomnú zmluvu ukončiť iným zákonným spôsobom. Z predložených dôkazov je nesporné, že v čase podania Výpovede nebol investor známi nakoľko sa podľa žalovaného „proces obstarania zhotoviteľa prác sa však z objektívnych príčin predĺžil“. 7. Žalobca tiež poukázal na záhlavie Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého adresa na doručovanie písomností žalobcovi bola určená na adrese sídla spoločnosti Parkservis, s.r.o., Snežienková 6, 831 01 Bratislava, IČO: 35 864 168 (ďalej len „Parkservis, s.r.o.“). Žalovaný tak väčšinu písomnosti doručoval na adresu sídla spoločnosti Parkservis, s.r.o. avšak s nesprávnym označením adresáta. Žalobca má za to, že Výpoveď nebola žalobcovi riadne doručená. Výpoveď špecifikuje ako adresáta spoločnosť Parkservis, s.r.o., a nie žalobcu. Výpoveď bola taktiež prevzatá spoločnosťou Parkservis, s.r.o. a nie žalobcom. Takisto, viaceré dokumenty predložené žalobcom označujú za adresáta spoločnosť Parkservis, s.r.o. Žalobca tak uskutočňoval právne úkony vo vzťahu k tretej osobe, ktorá nebola oprávnená konať v mene žalobcu v súvislosti s nájmom v zmysle Nájomnej zmluvy. Žalovaný nesprávne označil adresáta písomností, a teda Výpoveď ako úkon žalovaného nebol uskutočnený voči žalobcovi, a teda mu nebol nikdy doručený. 8. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k vyprataniu predmetu nájmu a zároveň aby žalovaný zabezpečil poskytovanie služieb žalobcovi (najmä dodávku elektriny) na základe Nájomnej zmluvy. O návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia rozhodol súd uznesením zo dňa 23.07.2019 právoplatným dňa 02.01.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, č.k. -98 z 09.12.2019 tak, že nariadil neodkladné opatrenia v znení, že žalovaný je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb žalobcovi (najmä dodávku elektriny) na základe nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom zo dňa 6. 8. 2009. 9. K žalobe sa podaním doručením tunajšiemu súdu dňa 11.06.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že Výpoveď bola žalobcovi riadne doručená, je platná a účinná uplynutím výpovednej lehoty. Žalovaný poukázal na ust. v zmysle ktorého, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Teória dôjdenia, s ktorou spája pôsobenie prejavu vôle, nevyžaduje nevyhnutne aj skutočné doručenie a prevzatie písomnosti adresátom, ale postačuje čo i len objektívna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom úkonu. V súvislosti s tým žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. z 28.01.2011, v zmysle ktorého „všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívu možnosť sa s touto písomnosťou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, tzn. hneď ako sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.“ Z rozhodnutia tiež vyplýva, že neprítomnej osobe musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný toho názoru, že výpoveď je platná a účinná v súlade s výpovedným dôvodom čl. V ods. 1 písm. e) a v súlade s čl. II ods. 1 Nájomnej zmluvy. Uvedené

skutočnosti sú exekučným titulom čo potvrdzuje notárska zápisnica spísaná so žalobcom. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. 10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril dňa 30.11.2020 žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za neopodstatnené a nedôvodné, pričom zotrval na argumentácii zo žaloby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že do dnešného dňa sa v priestoroch nájmu nerealizovala žiadna stavebná činnosť. K doručovaniu výpovede žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne pochopil absenciu doručenia výpovede, nakoľko žalovaný mal výpoveď adresovať spoločnosti Parkservis s.r. o., pričom výpoveď sa dostala do sféry tejto spoločnosti a je nepodstatné či sa dostala aj do sféry žalobcu, nakoľko mu nebola adresovaná. 11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval v názore, že výpoveď bola riadne doručená žalobcovi, nakoľko bola adresovaná nájomcovi na adresu pre doručovanie písomností a vo Výpovedi je jasne definované o akú zmluvu sa jedná. Fakt, že Výpoveď bola žalobcovi doručená potvrdil aj on sám v liste označenom ako Sťažnosť a žiadosť o nápravu - nájom nebytových priestorov vo výpravnej budove žst. Bratislava - Hlavná stanica zo dňa 29.03.2019), kde uviedol, že dňa 14.09.2018 mu bola doručená výpoveď. 12. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 27.10.2023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a písomných vyjadrení založených v spise. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného poukázal na rozhodnutie NS SR z 25.04.2022, sp. zn. , v ktorom bola riešená obdobná vec a to pasívna legitimácia rozpočtových organizácií, ktoré rovnako ako žalovaný majú vlastnú právnu subjektivitu, konajú vo vlastnom mene a preto je zrejmé, že aj žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu a nie Slovenská republika. Žalobca považoval výpoveď z nájmu za nejasnú, nezrozumiteľnú a zmätočnú. Rovnako tak poukázal na nesprávne označenie žalobcu vo výpovedi a nedoručenie výpovede žalobcovi. Žalobca tiež poukázal na to, že do dnešného dňa neprebehla žiadna investičná činnosť, ktorá mala byť dôvodom výpovede. Následne predstúpil žalovaný, ktorý výpoveď danú žalobcovi považuje za platnú, jasnú a zrozumiteľnú, nakoľko je v nej uvedený výpovedný dôvod, pričom výpoveď rovnako tak považuje za doručenú žalobcovi, čo potvrdil sám žalobca v sťažnosti zo dňa 29.03.2019. Dôvodom výpovede mal byť investičný zámer a nutnosť odovzdať stavenisko pod hrozbou zmluvných pokút, pričom následne malo dôjsť k zmene projektu, ktorý sa mal členiť na dve časti. Vzhľadom na to, že prevádzka žalobca nebola zahrnutá do služieb, ktoré chcel žalovaný poskytovať cestujúcim, bol nájom nebytových priestorov ukončený. Nakoľko sa žalobca so žalovaným nedohodol na ďalšom trvaní nájmu, podal žalovaný v auguste 2020 žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. K nesprávnemu označeniu žalobcu vo výpovedi malo dôjsť z dôvodu, že žalovaný je veľkým podnikom s viacerými pracoviskami, pričom pri písaní mohlo dôjsť v označení žalobcu. K investičnej činnosti doplnil, že vzhľadom na zmenu projektovej dokumentácie, ktorá ešte nie je k dnešnému dňu dokončená došlo k predĺženiu projektu a jeho dokončenie odhadol na jeden rok až rok a pol.

13. Z vyjadrení strán mal súd za nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 06.08.2009 nájomnú zmluvu č. 804096351-8-2009 o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom priestoru v budove Hlavnej stanice Bratislava. Nesporým bolo aj to, že listom zo dňa 28.08.2018 žalovaný predmetný nájom vypovedal s odkazom na čl. V ods. 1 písm. e) Nájomnej zmluvy. Sporným medzi stranami bolo to či bola daná výpoveď platná a či bola žalobcovi doručená. 14. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX, Výpoveď nájomnej zmluvy z 28.08.2018, Zápis pracovného stretnutia z 18.09.2018, Výzva k odovzdaniu predmetu nájmu, Sťažnosť a žiadosť o nápravu, Stanovisko k sťažnosti z 15.04.2019, Vyjadrenie k stanovisku prenajímateľa z 24.06.2019, Opätovná výzva na vypratanie, Výpoveď zmluvy o združenej dodávke elektriny, Notárska zápisnica, N152/2009, Lustrácie OR SR, ako aj s ostatným obsahom spisu. 15. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

16. Podľa (ďalej „“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

18. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

21. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

23. Podľa ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

24. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona o nájme zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4)

26. Podľa zákona o nájme ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

27. Podľa § 12 zákona o nájme výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

28. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav, pričom vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia strán sa súd venoval sporným tvrdeniam. Prvou spornou skutočnosťou, ktorú súd riešil je otázka platnosti výpovede z nájmu žalobcu a tým súvisiaci výpovedný dôvod. Z uvedeného dôvodu sa súd primárne zaoberal predbežnou otázkou platnosti Nájomnej zmluvy v časti výpovedných dôvodov z tohto nájmu. Ako bolo vyššie uvedené, medzi stranami konania bola uzatvorená Nájomná zmluva, ktorej predmetnom nájmu bol nebytový priestor v priestoroch vestibulu budovy Hlavnej stanice v Bratislave v celkovej rozlohe 5,5 m2. Predmetný nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú s tým, že v zmysle čl. II bod. 1 Nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že prenajímateľ je oprávnený titulom výzvy investora „Predstaničný priestor - Bratislava“ ukončiť jednostranne písomným oznámením dobu nájmu a to aj v čase trvania s jednomesačnou výpovednou lehotou na vypratanie nehnuteľnosti. Na uvedené oznámenie o ukončení nájmu odkazuje Nájomná zmluva aj v čl. V bod 1. písm. e). V zmysle zákona o nájme v prípade, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, ako to bolo v tomto prípade, sú prenajímateľ i oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa so žalovaným dohodli, že nájom možno ukončiť jednostranným písomným oznámeným prenajímateľa v súlade s čl. II ods. 1 Nájomnej zmluvy. Žalobca uviedol, že takto dohodnutý výpovedný dôvod považuje za neurčitý a nezrozumiteľný a z tohto dôvodu je výpoveď absolútne neplatná s poukazom na . V zmysle predmetného ustanovenia je možné právny úkon považovať za neurčitý, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný ale nejednoznačný je jeho vecný obsah - a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel. V predmetnom prípade sú konštatuje, že neurčitým a nezrozumiteľným pri možnosti dania výpovede podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) je skutočnosť, čo sa považuje za výzvu investora „Predstaničný priestor - Bratislava“, či je ide o akúkoľvek výzvu investora, alebo výzva na začatie prác.

Nakoľko Nájomná zmluva tento pojem bližšie nedefinuje, nie je možné ustáliť čo možno za túto výzvu považovať, a teda posúdiť existenciu výpovedného dôvodu dohodnutú stranami Nájomnej zmluvy. Fakt, že absentuje definícia tohto pojmu a nie je ho možné ustáliť ani vzhľadom na výkladové pravidlá, nemôže byť táto skutočnosť na príťaž žalobcovi, ako nájomcovi, ale tomu kto tento pojem použil pri vyhotovení Nájomnej zmluvy, teda žalovaný ako prenajímateľ. Vzhľadom na skutočnosť, že výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi je neurčitý a nezrozumiteľný, nemal žalobca možnosť posúdiť, či bola výpoveď daná prenajímateľom oprávnene a teda nemal možnosť na ňu adekvátne reagovať. Určitosť právneho úkonu je dôležitá nielen z pohľadu samotné právneho úkonu, ale aj z dôvodu právnej istoty účastníkov konania. Súd aj s poukazom na preskúmavanie určitosti prejavu vôle a jej posudzovania v súlade s princípom prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou konštatuje, že Výpoveď danú žalobcom z Nájomnej zmluvy považuje za neplatnú, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu k neurčitosti výpovedného dôvodu z Nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súd SR, sp. zn. , podľa ktorého V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( a nasl. ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal existenciu výpovedného dôvodu, teda „výzvu investora“ a to ako pri doručovaní výpovede žalobcovi, ako ani v priebehu tohto konania. Naopak, ako z listinných dôkazov a vyjadrení strán konania vyplynulo, investor nebol v čase podania výpovede známy a s „investičným zámerom“ sa nezačalo ani do dnešného dňa, čo žalovaný odôvodnil tým, že k danému došlo z dôvodu zmeny v dokumentácii, ktorá ešte nie je ani k dnešnému dňu dokončená, pričom čas na jej dokončenie odhaduje na rok až rok a pol. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že v čase dania výpovede žalobcovi, neexistoval výpovedný dôvod, resp. nebol žalovaným tvrdený ani preukázaný. Súd zároveň dodáva, že odo dňa doručenia výpovede žalobcovi (14.09.2018) uplynulo viac ako päť rokov a žalovaný, prípadne určený investor, ani len neukončil projektovú dokumentáciu k predmetnému investičnému zámeru. 30. Pokiaľ ide o spornosť doručenia výpovede žalobcovi, súd sa posúdením tejto otázky už nezaoberal, vzhľadom na určenie výpovede danej žalobcovi za neplatnú. Vzhľadom na všetky vyššie citované zákonné ustanovenia a po vyhodnotení dôkazov samostatne ako aj vzájomne súd rozhodol tak, že žalobca má práva a povinnosti vyplývajúce z Nájomnej zmluvy. 31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).