Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/59/2011

Uznesenie

Krajský súd Prešov v právnej veci žalobkyne: U. W., nar. XX. 8. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Jozef Karabašom, advokátom, Ružová 10, Sabinov, proti žalovanému: Q. G., nar. XX. XX. XXXX, teraz bytom XXX XX Z., I. XX, právne zastúpenému Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom, Nám. Slobody 1, 066 01 Humenné, o zaplatenie 6.970,72 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -102 zo dňa 26. 11. 2010, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu a náhrade trov medzi účastníkmi a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Úvodom treba uviesť, že odvolací súd v tomto rozhodnutí označuje účastníkov konania termínmi žalobkyňa (navrhovateľka) a žalovaný (odporca) zodpovedajúco ust. , posledná veta, .

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.362,05 eur s 2,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.659,70 eur od 21. 8. 2009 do zaplatenie, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Vychádzal z toho, že žalobkyňa v konaní sa domáha plnenia podľa uzavretej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Žiada, aby jej žalovaný splnil záväzky týkajúce sa zaplatenia polovice zostatkov dvoch úverov vo výške celkom 90.000,- Sk (50.000,- Sk + 40.000,- Sk) i zaplatenia 120.000,- Sk predstavujúcej polovicu ceny získanej za odpredaj osobného motorového vozidla.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27.10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 7. 11. 2007. Účastníci sa pokúsili o vyporiadanie BSM už podľa návrhu dohody zo dňa 23. 12. 2007, predloženej žalovaným. Táto však nebola účastníkmi podpísaná. Až 3. 12. 2008 účastníci uzavreli a podpísali dohodu o vyporiadaní BSM, od ktorej žalobkyňa odvádza uplatňované nároky. Z dohody vyplýva aj to, ako účastníci vyporiadali záväzky vzniknuté počas ich manželstva. Išlo o dva záväzky z poskytnutých úverov Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (ďalej len PSS, a.s.). Zostatok úveru podľa zmluvy z 13. 6. 2005 bol ku dňu zániku BSM vo výške 80.000,- Sk. Pôvodne poskytnutý úver podľa zmluvy zo dňa 24. 2. 1997 bol ku dňu 10. 8. 2000 zmenený na dve zmluvy so zostatkami ku dňu zániku BSM vo výške 100.000,- Sk. Záväzok podľa zmluvy z 13. 6. 2005 sa v čl. IV, bod 4.5 zaviazali zmluvné strany predčasne splatiť každý vo výške 50 %. Zároveň pre prípad, že by k predčasnému splateniu

nedošlo, zaviazala sa tento záväzok vo vzťahu k sporiteľni splácať žalobkyňa. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni 50 % uhradených splátok. Druhý záväzok vo vzťahu k PSS, a.s. si vyporiadali zmluvné strany tak, že žalovaný sa zaviazal žalobkyni zaplatiť 50.000,- Sk. Tento druhý záväzok žalovaného súd prvého stupňa vyhodnotil v konaní ako nesporný. Usúdil však, že v dohode nie je určený čas plnenia, preto splatnosť nastala až potom, čo žalobkyňa doručila žalovanému výzvu na toto plnenie. Bolo to najneskôr po doručení platobného rozkazu vydaného vo veci a po uplynutí ďalších 7 dní uvedených vo výzve, ktorej doručenie bolo nesporným. Splatnosť tak nastala najneskôr 20. 8. 2009 a preto od 21. 8. 2009 súd žalobkyni z tejto sumy priznal s odkazom na ust. , , Obč. aj úroky z omeškania. Pri ich priznávaní však zdôraznil aj viazanosť podaným návrhom, keď žalobkyňa žiadala iba úrok z omeškania vo výške 2,5 % ročne. Z obsahu dohody vyplynulo, že záväzok žalovaného na vyporiadaní záväzku zo zmluvy o stavebnom úvere v zmysle čl. IV. bod 4.5 bol viazaný buď na predčasné splatenie, alebo na to, aké skutočné splátky úveru budú žalobkyňou zaplatené. Zostatok dlžnej sumy z úveru č. 2048108503 predstavoval ku zániku BSM 80.000,- Sk (2.655,51 eur). Podľa potvrdenia PSS, a.s. ku dňu 12. 2. 2010 bol zostatok dlhov 1.678,28 eur a ku 14. 10. 2010 vo výške 1.250,81 eur. Rozdiel medzi sumou 2.655,51 eur a sumou 1.250,81 eur je 1.404,71 eur. Túto sumu podľa dohody o vyporiadaní BSM zaplatila žalobkyňa a preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť jej 50 % z týchto skutočne uhradených splátok, čo predstavuje 702,355 eur. K tejto povinnosti preto súd zaviazal žalovaného a ak sa na tejto časti žalobného návrhu žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 40.000,- Sk, vo zvyšku, t.j. v rozsahu 18.840,85 Sk (625,40 eur) jej žalobný návrh zamietol.

Ďalšou časťou žalobného návrhu žalobkyne bolo aj uplatňovanie zaplatenia sumy 120.000,- Sk. Podľa uzavretej dohody v čl. III. bod 3.2 písm. c) do BSM patrili aj finančné prostriedky vo výške 240.000,- Sk, získané predajom osobného motorového vozidla zn. FIAT PUNTO 1,2 ACTIVE v celkovej hodnote 240.000,- Sk. Podľa obsahu čl. IV. mala účastníkom dohody pripadnúť do ich vlastníctva aj každému z nich suma po 120.000,- Sk. Zo záväzkovej časti dohody však nevyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk. Žalobkyňa opierala tento svoj nárok aj o dohodu zo dňa 23. 12. 2007. Táto však nikdy nebola účastníkmi podpísaná a preto je pre konanie irelevantná. Súd sa touto dohodou ani nezaoberal. Mal na zreteli len dohodu zo dňa 3. 12. 2008 a v súvislosti s ňou prihliadal aj na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, keď uviedla, že motorové vozidlo bolo odpredané na základe predloženého plnomocenstva zo dňa 28. 8. 2006 (v písomnom vyhotovení rozsudku zrejme len omylom napísané „28. 8. 2008“ - obsah plnomocenstva z 28. 8. 2006 je na č.l. 76 spisu). Žalobkyňa tvrdila, že získanú sumu za predaj tohto motorového vozidla vo výške 240.000,- Sk žalovaný čiastočne vložil na účet a sumu 140.000,- Sk si zobral so sebou do Anglicka. Z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 30. 8. 2006 bol na tento účet realizovaný hotovostný vklad vo výške 130.000,- Sk. To by mohlo čiastočne zodpovedať vyjadreniu žalobkyne, ale len v tom, že mohla byť na tento účet zložená čiastočne suma získaná za odpredaj motorového vozidla. Nebolo to však vo výške 100.000,- Sk, ako to tvrdila, ale vo výške 130.000,- Sk. Dispozičné právo k tomuto účtu mala žalobkyňa, je preto nepochybné, že okrem svojej výplaty vybrala z tohto účtu aj finančné prostriedky vo výške 130.000,- Sk. Ku dňu rozvodu manželstva bol na účte zostatok vo výške 16.919,- Sk. Ak tieto finančné prostriedky získané za motorové vozidlo patrili do BSM, z uzavretej dohody, ani z iných okolností nevyplýva povinnosť žalovaného sumu 120.000,- Sk zaplatiť žalobkyni. Preto súd návrh žalobkyne na zaplatenie 120.000,- Sk zamietol. Zdôraznil pritom, že predmetom tohto konania nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale ide o plnenie z uzavretej dohody o vyporiadanie BSM. Preto nepovažoval za potrebné vo veci vykonať dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a to vypočutím jej rodičov na skutočnosti týkajúce sa zapožičania sumy 30.000,- Sk na kúpu bytu, sumy 25.000,- Sk na nutné opravy bytu a sumy 100.000,- Sk na kúpu osobného motorového vozidla. Účastníci konania si svoje BSM vyporiadali dohodou, ktorú riadne podpísali a platnosť tejto dohody účastníci nenapadli. Akékoľvek dôkazy smerujúce k vyporiadaniu BSM účastníkov súd preto nevykonal.

Ďalším samostatným výrokom súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 573,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že žalobkyňa bola v konaní len čiastočne úspešná, jej úspech v percentuálnom vyjadrení predstavuje 33,885 %. Úspech žalovaného predstavoval 66,115 %. Preto pri aplikácii ust. súd žalovanému priznal náhradu trov vo výške 32, % z celkom uplatnených trov. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 1.777,87 eur, z tejto sumy 32,23 % prestavuje 573,- eur.

Ďalšími výrokmi rozhodol súd aj o náhrade trov štátu. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 17,01 eur a žalovanému vo výške 8,72 eur, v oboch prípadoch na účet Okresného súdu Humenné. Zdôraznil, že súdu vznikli výdavky v súvislosti s úhradou nákladov za poskytnutie informácie od Slovenskej sporiteľne, a.s.. Súd zaplatil sumu 25,73 eur. Podľa pomeru úspechu účastníkov konania rozdelil túto sumu medzi nich s odkazom na aplikáciu ust. .

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výrokom, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania i nahradiť štátu trovy, podala včas odvolanie žalobkyňa. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, i to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na obsah svojho žalobného návrhu, na obsah svojich vyjadrení pred súdom prvého stupňa, na stanovisko žalovaného pred súdom prvého stupňa i na dôkazy, ktoré boli realizované v súvislosti s oboznámením listinných dôkazov, najmä výpisy z účtu žalovaného i z ňou predložených potvrdení o stave nesplatených záväzkov na stavebných úveroch. Zdôrazňuje, že všetky záväzky, ktoré boli uvedené v Dohode o vyporiadaní BSM sú predmetom tohto konania v celom ich rozsahu. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá po tom, čo bol realizovaný pokus zo strany žalovaného o vyporiadanie BSM podľa ním predloženej dohody zo dňa 23. 12. 2007. Žalovaný v tomto návrhu sa zaviazal zaplatiť jej aj polovicu sumy získanej za predaj auta. To čo bolo predmetom Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 3. 12. 2008 obsahovo zodpovedá návrhu na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 23. 12. 2007, ktorú vypracoval zástupca odporcu. Dohodu z 3. 12. 2008 vypracoval JUDr. Keller po konzultácii s obomi stranami v konaní a takto ju aj účastníci podpísali. Z dohody z 3. 12. 2008 jednoznačne, podľa jej názoru, vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť jej sumu 120.000,- Sk. V predmetnej veci je podľa žalobkyne potrebné vypočuť aj svedka JUDr. Kellera, ktorý ukončil je právne zastúpenie v tejto veci, a ktorý vypracoval spornú dohodu o vyporiadaní BSM. Súdu boli predložené aj doklady týkajúce sa stavebného úveru, jeho zostatku ku dňu 14. 10. 2010. Na pojednávaní dňa 5. 11. 2010 predniesla návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania, a ak súd tieto návrhy neakceptoval, vo veci pochybil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vôbec odôvodnené. Skutkový stav nebol súdom dostatočne preukázaný a preto aj závery súdu prvého stupňa sú pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné. Žiada preto, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zmenil tak, že jej návrhu vyhovie, alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že predmetom súdneho konania je plnenie z Dohody o vyporiadaní BSM a nie vyporiadanie BSM. V čl. 5 bod 2 dohody zo dňa 3. 12. 2008 zmluvné strany prehlásili, že pri zmluvnom vyporiadaní BSM bolo prihliadané na to, čo ktorý z manželov zo svojho vynaložil na spoločný majetok a čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, ako aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zaslúžil sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Vymáhanie sumy 120.000,- Sk v tomto konaní ide jednoznačne nad rámec záväzkov, ktoré boli dojednané v dohode zo dňa 3. 12. 2008. Záväzok žalovaného na zaplatenie sumy 120.000,- Sk žalobkyni nebol v zmluve dojednaný. Súdy v zmysle konštantnej judikatúry nemôžu vôľu zmluvných strán dopĺňať, resp. nahrádzať, ale môžu len prejavenú vôľu vykladať. O nahradenie, resp. doplnenie neprejavenej vôle žalovaného súdom sa pokúšala žalobkyňa počas celého prvostupňového konania. Žalovaný sa nezaviazal na úhradu 120.000,- Sk a nemožno preto po ňom ani toto spravodlivo požadovať. Žalobkyňa až v podanom odvolaní navrhuje vypočuť ako svedka JUDr. Kellera. Pred súdom prvého stupňa do ukončenia dokazovania takýto návrh nepodala. Ani vypočutie iných svedkov žalobkyňa nežiadala. Tento jej návrh v odvolaní je len účelový a ide o zavádzanie odvolacieho súdu. Nesúhlasí ani s tým, že by rozhodnutie súdu bolo nedostatočne odôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je podrobne odôvodnené a preto takéto námietky neobstoja. Pokiaľ je žalobkyňa toho názoru, že JUDr. Keller, ako jej právny zástupca, vypracoval Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 3. 12. 2008 v rozpore s jej predstavami a dohoda je podľa jej názoru sporná, má možnosť domáhať sa náhrady škody u uvedeného advokáta v rámci poistenia advokáta. Žiada teda rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie zodpovedajúco ust. . Na nariadenom pojednávaní prejednal podané odvolanie a pri preskúmavaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, sa pritom riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. , . Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo čiastočne žalobe vo veci samej vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a v tomto výroku teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a preto odvolací súd nebol oprávnený ani povinný v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.

Preskúmal tak ďalšie výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a to predovšetkým výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby a súvisiace výroky o náhrade trov konania medzi účastníkmi o náhrade trov štátu. Po preskúmaní uvedených výrokov rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle uvedených zásad dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť.

Rešpektujúc viazanosť rozsahom podaného odvolania pre odvolací súd zostala potreba posúdiť na základe podaného odvolania tú časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá sa vo veci samej týkala žaloby, ktorou sa uplatňuje

a) nárok na zaplatenie podielu zo zaplateného stavebného úveru od PSS, a.s. podľa zmluvy č. 2048108001,

b) nároky na zaplatenie tej časti vyporiadavaného BSM, ktorá sa mala týkať získanej ceny za predaj motorového vozidla FIAT PUNTO 1, 2 ACTIVE.

V súvislosti s nárokom pod bodom a) súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pre skutkové závery prihliadal len na tie dôkazy, ktoré boli účastníkmi predložené do 5.11.2010, t.j. do času, keď vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania. Na dôkaz - doklad predložený žalobkyňou súdu 9.11.2010 nemohol prihliadať, pretože bol súdu doručený potom, čo súd už vo veci ukončil dokazovanie.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Uvedené ustanovenia vychádzajú zo zásady koncentrácie konania ako jednej zo základných zásad civilného procesu predstavujúceho nástroj na urýchlenie konania, keď účastníci musia v konaní splniť povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú do určitého zákonom stanoveného alebo súdom určeného času. V prípade, že tak neurobia, má pre nich táto nečinnosť negatívne dôsledky. Tie spočívajú v tom, že súd na následne uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy ich podporujúce, až na zákonom vymedzené výnimky, neprihliadne, prípadne taký účastník je sankcionovaný iným spôsobom.

Pre systém neúplnej apelácie, aký vyplýva z ust. , je charakteristickým, že skutkový základ veci vychádza z uplatnených rozhodných skutočností (z tvrdení o nich), ktorý bol vybudovaný v konaní pred súdom prvého stupňa a nesmie byť v odvolacom konaní zmenený. Aj z tejto zásady sú však výnimky, medzi ktoré patrí aj prípad v zmysle ust. citovaný vyššie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nastali až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, sú v konaní skutočne nové, ak v čase, kedy bolo

vyhlásené rozhodnutie súdu prvého stupňa o ukončení dokazovania ešte neexistovali a nemohli teda byť v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnené.

Žalobkyňa súdu prvého stupňa po pojednávaní realizovanom dňa 5.11.2010 doručila súdu podanie, v ktorom uvádza, že predkladá príkaz na úhradu, ktorým bol celkom zaplatený úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. Predkladaný príkaz na úhradu je potvrdený bankou - VÚB, a.s. zo dňa 5.11.2010. Odvolaciemu súdu následne predložila žalobkyňa výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa ktorého na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. 8.11.2010 bola pripísaná suma 1.313,50 eur. Pri rešpektovaní ust. § 339 ods. 2 Obch. zák. je splnenie dlhu viazané na pripísanie sumy peňažného záväzku na účet veriteľa. Preto k splneniu záväzku došlo až po realizácii pojednávania zo dňa 5.11.2010, t.j. 8.11.2010. Pre rozhodovanie o podanom odvolaní je tak dôležitým posúdiť, či je možné na túto skutočnosť prihliadať, ktorá nastala po 5.11.2010, keď súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené a či táto skutočnosť a predložený dôkaz o nej sú akceptovateľné v systéme neúplného apelačného konania.

Nepochybne išlo o skutočnosť, ktorá po vyhlásení uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania je novou a ktorá nemohla byť teda bez viny účastníka označená alebo predložená do času vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Každopádne však táto skutočnosť nastala do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej. Išlo teda o skutočnosť a dôkaz, ktorý spĺňa podmienku novosti a toho, že bez svojej viny ho nemohla žalobkyňa označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia o skončení dokazovania. Táto skutočnosť nastala pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a za takéhoto stavu aj pri aplikácii ust. je odvolací súd toho názoru, že ani úpravu vyplývajúcu z ust. nemožno vykladať v neprospech účastníka konania. Takýto prístup by mohol znamenať nielen porušenie ustanovenia , ale aj práva na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na skutočnosť týkajúcu sa zaplatenia úveru dňom 8.11.2010, ktorá má relevantný význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, je nutné preto prihliadať a nemožno ju obísť.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najprirodzenejším a aj najbežnejším spôsobom vyporiadania medzi bývalými manželmi. Na túto dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Obč. zák.).

Podľa § 34 Obč. zák. je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Povinnosťou súdu je z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti ich prejavu vôle obsiahnutej v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Obč. zák..

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Obč. zák.).

Z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnej veci z predloženej písomnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva to, kedy rozvodom bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo (čl. II bod 2.1.). V čl. III bod 3.2. sa konštatuje aké veci, finančné hodnoty i záväzky, tvoriace masu zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva si účastníci vyporiadali. Medzi týmito v čl. III bod 3.2. písm. c) sú aj finančné prostriedky v celkovej výške 240.000,- Sk nadobudnuté za predaj osobného motorového vozidla zn. FIAT PUNTO 1,2 ACTIVE v celkovej výške 240.000,- Sk.

V čl. IV bod 4.1. písm. b) je uvedené, že finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk do výlučného vlastníctva nadobúda exmanžel a v čl. IV bod 4.3. písm. b) sa uvádza, že finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk nadobúda exmanželka.

V mase vyporiadavaného majetku v bode III sa neuvádzajú iné finančné prostriedky okrem finančných prostriedkov získaných z predaja motorového vozidla.

Už pred súdom prvého stupňa žalobkyňa trvala na tom, aby sa súd prvého stupňa oboznámil so spisom . Súd prvého stupňa tento návrh žalobkyne neakceptoval. Za splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Humenné .

Z tohto spisu vyplýva, že 3.4.2008 Martin Zgabur ako žalobca v označenej veci podal návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci tohto návrhu konštatuje, že do vyporiadania masy BSM patria hnuteľné veci uvedené v návrhu pod bodmi 1) - 7), ale aj peňažná čiastka vo výške 240.000,- Sk za predaj osobného motorového vozidla, ktorú prevzal navrhovateľ. Opakovane v návrhu sa zdôrazňuje, že túto sumu prevzal v celom rozsahu navrhovateľ. Sumu prijatú za predané motorové vozidlo navrhovateľ v označenom návrhu dáva do celkového majetku, ktorý tvorí predmet vyporiadania a navrhuje sám, že exmanželke vyplatí titulom finančného vyrovnania sumu 120.000,- Sk. V návrhu, ktorý vtedy predkladal súdu, nieto ani zmienky o záväzkoch, ktoré sa stali následne predmetom dohody o vyporiadaní BSM. Až v priebehu označeného konania účastníci konania uzavreli dohodu, z ktorej nároky sú predmetom tohto konania. Preto bola žaloba zobratá späť a konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom bolo zastavené.

Zdá sa, že aj to, čo je obsahom spisu , môže mať teda význam pri posudzovaní uzavretej dohody z 3.12.2008.

Vychádzajúc z vyššie uvedených interpretačných pravidiel daných ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. je potrebné opätovne zdôrazniť to, že jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v dohode je najskôr vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu v jednotlivých použitých pojmoch), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho treba obsah právneho úkonu posúdiť podľa vôle strán v čase uzavierania zmluvy, ale za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výklad obsahu právneho úkonu v zmysle týchto zásad súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania.

V tomto právnom vzťahu založenom dohodou z 3.12.2008 vystupovali účastníci konania ako subjekty súkromného práva, ktoré sa spravuje zásadami ako sú právna rovnosť účastníkov, zmluvná či autonómna voľnosť, zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ a pod.. Zo súkromnej autonómie účastníkov vyplýva, že závisí od vôle účastníka, či do nejakého právneho vzťahu vstúpi, a či na seba vezme určitú právnu povinnosť alebo nie a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť to, že samá koncepcia kladie dôraz na predchádzanie sporom.

Vyššie uvedené výkladové pravidlá vyplývajúce z ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. si žiadali, aby v rámci posudzovania vôle strán v čase uzatvárania dohody z 3.12.2008 sa podrobným výsluchom účastníkov konania skúmalo aj to, aká bola vôľa strán, aby sumu 240.000, - Sk získanú za predaj motorového

vozidla urobili predmetom vyporiadania BSM (pojali ju do masy BSM) a v rámci jej rozdelenia uviedli, že obom účastníkom pripadne z tejto získanej ceny suma po 120.000,- Sk. Logicky potom vyvstala potreba aj vyporiadať sa s tým, čo bolo uvedené v žalobnom návrhu danom Q. G. do konania . Aktuálne tvrdenia žalovaného, že v priebehu súdneho konania mu boli predložené žalovanou výhodnejšie zmluvné podmienky, preto takúto dohodu uzatvoril, nedáva jednoznačnú odpoveď na objasnenie skutočnej vôle strán pri úprave toho, kto z účastníkov získa sumu, ktorá bola získaná za predané motorové vozidlo. Ak súd prvého stupňa nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz oboznámením spisu , zdá sa, že pri objasňovaní skutočnej vôle obsiahnutej v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pochybil. Odvolací súd tieto skutočnosti mal na zreteli keď predvolával účastníkov konania na nariadené pojednávanie. Žalovaný sa však tohto pojednávania nezúčastnil. Jeho výsluchom preto nebolo možné pred odvolacím súdom tieto skutočnosti týkajúce sa výkladu prejavu vôle pojatého do dohody objasniť. V tejto súvislosti však odvolací súd mal na zreteli aj to, že v súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd preskúmava správnosť zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho posúdenia. Ak pritom dospeje k záveru, že pre správne rozhodnutie sú potrebné také podstatné skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral, prípadne ktoré obstaral, avšak vzhľadom na pochybenie v procesnom postupe majúcom za následok odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako rozhodujúce, porušil by uvedenú zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR z 21.1.2009).

Z uvedených dôvodov podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania i o náhrade trov štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V ďalšom konaní sa teda súd prvého stupňa bude musieť vyporiadať so skutočnosťou vyplývajúcou zo zaplatenia celého dlhu na poskytnutom stavebnom úvere i so skutočnosťami, ktoré sa týkajú interpretačných pravidiel výkladu prejavu vôle, tak ako sú uvedené vyššie v dôvodoch tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.