Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/26/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., bývajúceho v N., proti

žalovanému M., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. B., advokátom so sídlom vo V.,

o zaplatenie 5 709,35 € (172 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 24. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. mája 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 5. októbra 2006 č.k. -248

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť

mu do 3 dní 172 000 Sk s príslušenstvom. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Vychádzal

z toho, že žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal vrátenia uvedenej sumy, ktorú si

žalovaný od neho požičal v zmysle zmluvy o pôžičke zo 17. novembra 2003, ktorú však

v dohodnutom čase (do 30. apríla 2004) nevrátil. V priebehu konania žalobca zmenil žalobu

tak, že sa domáhal zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý predal žalovanému. Súd túto zmenu

pripustil uznesením z 13. septembra 2006. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania

s odôvodnením, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny za prevzatý tovar po

trojročnej premlčacej dobe; súd túto námietku považoval za dôvodnú. Žalobca podľa jeho

názoru v konaní riadne pokračoval ( ) iba do zmeny žaloby.

I keď sa aj po zmene žaloby domáhal voči žalovanému zaplatenia tej istej sumy, svoje právo

už nevyvodzoval z nevrátenia požičaných peňazí, ale z neuhradenia kúpnej ceny.

Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že žalobca uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny

za dodaný tovar po uplynutí premlčacej doby ( ). Vzhľadom na

žalovaným účinne vznesenú námietku premlčania žalobu zamietol.

-2-3 Cdo 26/2008

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. mája 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi do 3 dní sumu 172 000 Sk s príslušenstvom; rozhodol tiež o náhrade trov konania.

V odôvodnení zopakoval, že žalobca sa žalobou podanou 9. augusta 2005 domáhal vrátenia

sumy 172 000 Sk požičanej žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo 17. novembra 2003;

v tejto žalobe nie je zmienka o tom, že by uvedená suma predstavovala nezaplatenú kúpnu

cenu za opakované predaje tovaru v období od 2. januára 2003 do 26. júla 2003. K zmene

skutkových tvrdení pristúpil žalobca na pojednávaní 21. marca 2006, na ktorom začal dlh

žalovaného vyvodzovať z nezaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý mu predal za účelom jeho

ďalšieho predaja tretím osobám (odvolací súd poukázal na to, že žalobca formálne nenapĺňal

znaky podnikateľa v zmysle , lebo nemal oprávnenie na

vykonávanie podnikateľskej činnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu najneskôr týmto dňom

došlo k zmene žaloby, lebo žalobca túto sumu začal požadovať na základe iného skutkového

stavu. Z hľadiska uplatnenej námietky premlčania považoval za významný obsah právneho

úkonu účastníkov zo 17. novembra 2003 označeného ako zmluva o pôžičke. Aj podľa

odvolacieho súdu je zmluva o pôžičke neplatná ( ), tento

právny úkon má ale zároveň náležitosti iného právneho úkonu vyjadrujúceho skutočnú vôľu

konajúcich osôb ( ) – obsahuje totiž jednak potvrdenie

žalovaného, že ku dňu urobenia tohto právneho úkonu má voči žalobcovi dlh 172 000 Sk,

jednak dohodu účastníkov, že dlžná suma bude vrátená do 30. apríla 2004. Podľa právneho

názoru odvolacieho súdu účastníci tým uzavreli dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorej dovtedajší záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za

dodaný tovar bol nahradený novým záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi 172 000 Sk

najneskôr do 30. apríla 2004 v zmysle dohody o urovnaní. Žalovaný sa v dôsledku tohto

dostal do omeškania so zaplatením dlžnej čiastky až od 1. mája 2004; až týmto dňom začala

plynúť trojročná premlčacia doba. K jej uplynutiu nedošlo ani ku dňu podania žaloby na súd

(9. augusta 2005), ani ku dňu zmeny skutkového základu uplatňovaného nároku (21. marca

2006), ani ku dňu zmeny právneho dôvodu uplatňovaného nároku (6. septembra 2006).

Odvolací súd dodal, že zmenu odvolaním napadnutého rozsudku umožňuje aj skutočnosť, že

žalovaný na súde prvého stupňa uznal svoj záväzok voči žalobcovi z nezaplatenej kúpnej

ceny, hoci len vo výške asi 40 000 Sk. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142

ods. 1 a

-3-3 Cdo 26/2008

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. Podľa jeho názoru mu odvolací

súd odňal možnosť pred súdom konať ( a )

a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Uviedol, že listinu obsahujúcu zmluvu zo 17. novembra 2003 nepodpísal

a v konaní nepotvrdil jej podpísanie. Osobitne zdôraznil, že uzavretie dohody o urovnaní

nikto v konaní netvrdil. K názoru o uzavretí dohody v zmysle

dospel odvolací súd „svojvoľne“, bez vypočutia účastníkov konania a po vypočutí svedkov

(Z. a I.), ktorí už ale v oveľa širšom rozsahu vypovedali na súde prvého stupňa a ich výpovede

v odvolacom konaní nemohli privodiť tak podstatnú zmenu skutkových zistení. Tým, že

odvolací súd vyhodnotil inak listinu tvoriacu základ žaloby až v zmeňujúcom rozsudku, odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle V rozpore so

zákonom tiež nepriznal právne účinky námietke premlčania, ktorú žalovaný účinne vzniesol

už pred súdom prvého stupňa, a nesprávne vychádzal z toho, že žalobca sa zmenenou žalobou

domáhal toho istého plnenia, ale na základe iného skutkového stavu – žalobca totiž ešte aj

23. mája 2006 pred súdom prvého stupňa tvrdil, že ide o nárok z pôžičky. Z uvedených

dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto

súdu na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ),

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

-4-3 Cdo 26/2008

So zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

skúmať, či dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v ( ), zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle O vadu tejto povahy ide

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalovaný v dovolaní netvrdil, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ ; existencia vady tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím

možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie závadný, zákonu sa priečiaci

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka

konania, ktoré sú mu poskytované v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd v danom

prípade dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté touto procesnou

vadou.

V dovolacom konaní, ako pred tým už aj v konaní pred súdom prvého stupňa a pred

odvolacím súdom, mal osobitný význam právny úkon účastníkov zo 17. novembra 2003

označený ako „zmluva o pôžičke“.

Zisťovaním obsahu zmluvy, a to aj za pomoci výkladu prejavov vôle v nej obsiahnutých,

obstaráva súd skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka treba právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je

v rozpore s jazykovým prejavom. Interpretáciou obsahu právneho úkonu ale nemožno

nahradzovať alebo meniť prejavy vôle vyjadrené v ich právnom úkone urobenom v danom

mieste a čase. Z hľadiska zistenia obsahu zmluvy a prijatia skutkových záverov o tom, aká

-5-3 Cdo 26/2008

bola skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu v čase jeho urobenia, má význam aj ich

následné konanie.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že 17. novembra 2003 pri robení právneho úkonu

(označeného ako „zmluva o pôžičke“) nebolo skutočnou vôľou žalobcu požičať žalovanému

172 000 Sk a ani vôľou žalovaného túto sumu prevziať a požičané peniaze po dohodnutom

čase vrátiť. Po zmene žaloby (dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že k nej došlo, lebo

žalobca zmenil vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností) vychádzal súd prvého

stupňa z toho, že suma 172 000 Sk predstavuje neuhradenú kúpnu cenu za tovar, ktorý

žalobca predával žalovanému.

Odvolací súd na rozdiel od toho vychádzal z názoru, že účastníci prejavili vôľu zrušiť ich

dovtedajšie sporné práva a povinnosti a upraviť ich vzájomné práva a povinnosti nanovo –

uzavretím dohody o urovnaní podľa [pre účely ďalšieho

výkladu treba dodať, že po uzavretí dohody o urovnaní (transactio) sa už veriteľ nemôže

domáhať plnenia z pôvodného (zaniknutého) záväzku, ale len plnenia z nového záväzku zo

zmluvy o urovnaní].

Žalovaný sa v danom prípade až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd

vyvodil svoj iný právny záver než súd prvého stupňa z takých skutkových okolností, ktoré súd

prvého stupňa ani neposudzoval, lebo ich netvrdil žiadny z účastníkov konania. Tým, že

odvolací súd svoje rozhodnutie (v uvedenom zmysle „nečakane“) založil na iných skutkových

a právnych záveroch než súd prvého stupňa, bolo žalovanému znemožnené namietať

správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde.

V súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd

preskúmava správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho

posúdenia veci súdom prvého stupňa. Ak pri tom dospeje k názoru, že pre správne

rozhodnutie sú potrebné také podstatné skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral,

prípadne ktoré obstaral, avšak vzhľadom na svoj nesprávny právny názor na ne pri

rozhodovaní neprihliadol, musí odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

-6-3 Cdo 26/2008

Odvolací súd porušením uvedenej zásady občianskeho súdneho konania odoprel

žalovanému možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na

súde prvého stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli

posúdené ako rozhodujúce.

So zreteľom na to dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolací súd

odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle Dovolaním

napadnutý rozsudok preto zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b

). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozhodnutia, nezaoberal sa dovolací

súd ďalšími námietkami žalovaného.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková