Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)cb6/372300.4d1867.pdf
PDF · 103.48 KB
No categories available
3Cdo/26/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 26/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., bývajúceho v N., proti
žalovanému M., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. B., advokátom so sídlom vo V.,
o zaplatenie 5 709,35 € (172 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 5 C 149/2005, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 24. mája 2007 sp. zn. 9 Co 56/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. mája 2007
sp. zn. 9 Co 56/2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 5. októbra 2006 č.k. 5 C 149/2005-248
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť
mu do 3 dní 172 000 Sk s príslušenstvom. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Vychádzal
z toho, že žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal vrátenia uvedenej sumy, ktorú si
žalovaný od neho požičal v zmysle zmluvy o pôžičke zo 17. novembra 2003, ktorú však
v dohodnutom čase (do 30. apríla 2004) nevrátil. V priebehu konania žalobca zmenil žalobu
tak, že sa domáhal zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý predal žalovanému. Súd túto zmenu
pripustil uznesením z 13. septembra 2006. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania
s odôvodnením, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny za prevzatý tovar po
trojročnej premlčacej dobe; súd túto námietku považoval za dôvodnú. Žalobca podľa jeho
názoru v konaní riadne pokračoval (§ 112 Občianskeho zákonníka) iba do zmeny žaloby.
I keď sa aj po zmene žaloby domáhal voči žalovanému zaplatenia tej istej sumy, svoje právo
už nevyvodzoval z nevrátenia požičaných peňazí, ale z neuhradenia kúpnej ceny.
Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že žalobca uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny
za dodaný tovar po uplynutí premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na
žalovaným účinne vznesenú námietku premlčania žalobu zamietol.
-2-3 Cdo 26/2008
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. mája 2007 sp. zn.
9 Co 56/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi do 3 dní sumu 172 000 Sk s príslušenstvom; rozhodol tiež o náhrade trov konania.
V odôvodnení zopakoval, že žalobca sa žalobou podanou 9. augusta 2005 domáhal vrátenia
sumy 172 000 Sk požičanej žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo 17. novembra 2003;
v tejto žalobe nie je zmienka o tom, že by uvedená suma predstavovala nezaplatenú kúpnu
cenu za opakované predaje tovaru v období od 2. januára 2003 do 26. júla 2003. K zmene
skutkových tvrdení pristúpil žalobca na pojednávaní 21. marca 2006, na ktorom začal dlh
žalovaného vyvodzovať z nezaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý mu predal za účelom jeho
ďalšieho predaja tretím osobám (odvolací súd poukázal na to, že žalobca formálne nenapĺňal
znaky podnikateľa v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, lebo nemal oprávnenie na
vykonávanie podnikateľskej činnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu najneskôr týmto dňom
došlo k zmene žaloby, lebo žalobca túto sumu začal požadovať na základe iného skutkového
stavu. Z hľadiska uplatnenej námietky premlčania považoval za významný obsah právneho
úkonu účastníkov zo 17. novembra 2003 označeného ako zmluva o pôžičke. Aj podľa
odvolacieho súdu je zmluva o pôžičke neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tento
právny úkon má ale zároveň náležitosti iného právneho úkonu vyjadrujúceho skutočnú vôľu
konajúcich osôb (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka) – obsahuje totiž jednak potvrdenie
žalovaného, že ku dňu urobenia tohto právneho úkonu má voči žalobcovi dlh 172 000 Sk,
jednak dohodu účastníkov, že dlžná suma bude vrátená do 30. apríla 2004. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu účastníci tým uzavreli dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej dovtedajší záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za
dodaný tovar bol nahradený novým záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi 172 000 Sk
najneskôr do 30. apríla 2004 v zmysle dohody o urovnaní. Žalovaný sa v dôsledku tohto
dostal do omeškania so zaplatením dlžnej čiastky až od 1. mája 2004; až týmto dňom začala
plynúť trojročná premlčacia doba. K jej uplynutiu nedošlo ani ku dňu podania žaloby na súd
(9. augusta 2005), ani ku dňu zmeny skutkového základu uplatňovaného nároku (21. marca
2006), ani ku dňu zmeny právneho dôvodu uplatňovaného nároku (6. septembra 2006).
Odvolací súd dodal, že zmenu odvolaním napadnutého rozsudku umožňuje aj skutočnosť, že
žalovaný na súde prvého stupňa uznal svoj záväzok voči žalobcovi z nezaplatenej kúpnej
ceny, hoci len vo výške asi 40 000 Sk. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142
ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.
-3-3 Cdo 26/2008
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. Podľa jeho názoru mu odvolací
súd odňal možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.)
a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že listinu obsahujúcu zmluvu zo 17. novembra 2003 nepodpísal
a v konaní nepotvrdil jej podpísanie. Osobitne zdôraznil, že uzavretie dohody o urovnaní
nikto v konaní netvrdil. K názoru o uzavretí dohody v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka
dospel odvolací súd „svojvoľne“, bez vypočutia účastníkov konania a po vypočutí svedkov
(Z. a I.), ktorí už ale v oveľa širšom rozsahu vypovedali na súde prvého stupňa a ich výpovede
v odvolacom konaní nemohli privodiť tak podstatnú zmenu skutkových zistení. Tým, že
odvolací súd vyhodnotil inak listinu tvoriacu základ žaloby až v zmeňujúcom rozsudku, odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V rozpore so
zákonom tiež nepriznal právne účinky námietke premlčania, ktorú žalovaný účinne vzniesol
už pred súdom prvého stupňa, a nesprávne vychádzal z toho, že žalobca sa zmenenou žalobou
domáhal toho istého plnenia, ale na základe iného skutkového stavu – žalobca totiž ešte aj
23. mája 2006 pred súdom prvého stupňa tvrdil, že ide o nárok z pôžičky. Z uvedených
dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie.
Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
-4-3 Cdo 26/2008
So zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
skúmať, či dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalovaný v dovolaní netvrdil, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia vady tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľ namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie závadný, zákonu sa priečiaci
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka
konania, ktoré sú mu poskytované v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd v danom
prípade dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté touto procesnou
vadou.
V dovolacom konaní, ako pred tým už aj v konaní pred súdom prvého stupňa a pred
odvolacím súdom, mal osobitný význam právny úkon účastníkov zo 17. novembra 2003
označený ako „zmluva o pôžičke“.
Zisťovaním obsahu zmluvy, a to aj za pomoci výkladu prejavov vôle v nej obsiahnutých,
obstaráva súd skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka treba právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom. Interpretáciou obsahu právneho úkonu ale nemožno
nahradzovať alebo meniť prejavy vôle vyjadrené v ich právnom úkone urobenom v danom
mieste a čase. Z hľadiska zistenia obsahu zmluvy a prijatia skutkových záverov o tom, aká
-5-3 Cdo 26/2008
bola skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu v čase jeho urobenia, má význam aj ich
následné konanie.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že 17. novembra 2003 pri robení právneho úkonu
(označeného ako „zmluva o pôžičke“) nebolo skutočnou vôľou žalobcu požičať žalovanému
172 000 Sk a ani vôľou žalovaného túto sumu prevziať a požičané peniaze po dohodnutom
čase vrátiť. Po zmene žaloby (dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že k nej došlo, lebo
žalobca zmenil vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností) vychádzal súd prvého
stupňa z toho, že suma 172 000 Sk predstavuje neuhradenú kúpnu cenu za tovar, ktorý
žalobca predával žalovanému.
Odvolací súd na rozdiel od toho vychádzal z názoru, že účastníci prejavili vôľu zrušiť ich
dovtedajšie sporné práva a povinnosti a upraviť ich vzájomné práva a povinnosti nanovo –
uzavretím dohody o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka [pre účely ďalšieho
výkladu treba dodať, že po uzavretí dohody o urovnaní (transactio) sa už veriteľ nemôže
domáhať plnenia z pôvodného (zaniknutého) záväzku, ale len plnenia z nového záväzku zo
zmluvy o urovnaní].
Žalovaný sa v danom prípade až z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd
vyvodil svoj iný právny záver než súd prvého stupňa z takých skutkových okolností, ktoré súd
prvého stupňa ani neposudzoval, lebo ich netvrdil žiadny z účastníkov konania. Tým, že
odvolací súd svoje rozhodnutie (v uvedenom zmysle „nečakane“) založil na iných skutkových
a právnych záveroch než súd prvého stupňa, bolo žalovanému znemožnené namietať
správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde.
V súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd
preskúmava správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho
posúdenia veci súdom prvého stupňa. Ak pri tom dospeje k názoru, že pre správne
rozhodnutie sú potrebné také podstatné skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral,
prípadne ktoré obstaral, avšak vzhľadom na svoj nesprávny právny názor na ne pri
rozhodovaní neprihliadol, musí odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
-6-3 Cdo 26/2008
Odvolací súd porušením uvedenej zásady občianskeho súdneho konania odoprel
žalovanému možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na
súde prvého stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli
posúdené ako rozhodujúce.
So zreteľom na to dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolací súd
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolaním
napadnutý rozsudok preto zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b
O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozhodnutia, nezaoberal sa dovolací
súd ďalšími námietkami žalovaného.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. januára 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková