Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-52-2013.pdf
PDF · 128.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): U. W., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Jozef Karabašom, advokátom, Ružová 10, Sabinov, proti žalovanému (odporcovi) : Q. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z., O. XXX/X, právne zastúpenému Mgr. Valérom Podoľskim, advokátom, Nám. Slobody 1, 066 01 Humenné, IČO: 42039843, o zaplatenie 6.970,72 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10C/149/2009-191 zo dňa 29. januára 2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej časti, ktorou bola žalovanému (odporcovi) uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni (navrhovateľke) sumu 656,75 eur s 2,5% úrokmi z omeškania od 27.10.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Úvodom treba uviesť, že odvolací súd v tomto rozhodnutí (ako už aj v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v predmetnej veci) označuje účastníkov konania termínmi žalobkyňa a žalovaný zodpovedajúco ust. § 79 ods. 1, posledná veta, § 90 ods. 1 O.s.p.. Označenie uvedené v zátvorke (navrhovateľka a odporca) použil len z dôvodu určitosti svojho rozhodnutia v nadväznosti na preskúmavané rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 656,75 eur s 2,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 27.10.2010 do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni sumu 3 983,27 eur s 2,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.8.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh žalobkyne zamietol.
Súčasne žalovanému uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Humenné sumu 25,73 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konštatoval aj to, že o trovách účastníkov konania bude rozhodnuté do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa v konaní domáha plnenia podľa uzavretej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Žiada, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej sumu 6.970,72 eur s 2,5 % úrokom z omeškania od 10.4.2009 do zaplatenia, teda aby splnil záväzky týkajúce sa zaplatenia polovice zostatkov dvoch úverov vo výške celkom 90.000,- Sk (50.000,- Sk + 40.000,- Sk) i zaplatenia 120.000,- Sk predstavujúcej polovicu ceny získanej za odpredaj osobného motorového vozidla. Okresný súd Humenné rozsudkom č. 10C 149/20009 - 102 zo dňa 26.11.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.362,05 eur s 2,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1659,70 eur od 21.08.2009 do zaplatenia do 3 dní o právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobkyne zamietol. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 14Co 59/2011- 139 zo dňa 8.2.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti t.j. vo výroku ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako aj vo výroku o náhrade trov štátu a o náhrade trov medzi účastníkmi konaniam a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné 6C/156/2007 z 27.10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 7. 11. 2007. 3. 12. 2008 účastníci uzavreli a podpísali dohodu o vyporiadaní BSM, od ktorej žalobkyňa odvádza uplatňované nároky. Z obsahu žalobného návrhu súd prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňou uplatňované nároky je možné rozdeliť do troch častí. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 50.000,- Sk, zaplatenia sumy 40.000,- Sk a zaplatenia sumy 120.000,- Sk. Čo sa týka sumy 50.000,- Sk (1659,70 eur) záväzok žalovaného na úhradu tejto sumy vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 3.12.2008 z časti III bod d) ods. 2 v spojení s článkom IV bod 4.6. Z týchto ustanovení dohody o vyporiadaní BSM vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni 50.000,- Sk. O tejto časti bolo právoplatne rozhodnuté a to rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 10C 149/2009 zo dňa 26.11.2010, kedy súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 2.362,02 eur s 2,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.659,70 eur od 21.8.2009 do zaplatenia. Časť priznanej sumy tvorí suma 1.659,70 eur, t.j. 50.000,- Sk. Druhou časťou návrhu bola požiadavka na úhradu sumy 40.000,- Sk (1327,76 eur), ktorý má vyplývať z čl. III bod d) ods. 1 v spojení s článkom IV bod 4.5. Z týchto ustanovení vyplýva skutočnosť, že účastníci konania mali stavebný úver na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 2048108503 zo dňa 13.6.2005 uzavretej s Prvou stavebnou sporiteľnou a.s., ktorého zostatok činil ku dňu zániku BSM 80.000,- Sk (2.655,51 eur). Takáto suma vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 3.12.2008. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne a.s. vyplynulo, že ku dňu 12.2.2010 bol zostatok dlžnej sumy vo výške 1678,28 eur a z potvrdenie zo dňa 14.10.2010 vyplýva, že stav na účte k tomuto dátumu bol vo výške 1250,81 eur. Z týchto predložených listín vyplýva, že ku dňu 14.10.2010 zaplatila žalobkyňa na tomto stavebnom úvere celkovú sumu 1404,71 eur. Polovica z tejto sumy je vo výške 702,355 eur, ktorá už žalobkyni bola právoplatne priznaná rozsudkom 10C 149/2009 zo dňa 26.11.2010. Z predloženej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 3.12.2008 vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť 50 % z tohto stavebného úveru, ktorého zostatok ku dňu 3.12.2008 bol vo výške 80.000,- Sk. Dňa 9.11.2010 predložila žalobkyňa doklad o zaplatení sumy 1.313,50 eur (5.11.2010), čím splatila celý tento úver . Polovica z tejto sumy predstavuje sumu 656,75 eur. Keďže už rozsudkom 10C 149/2009 - 102 zo dňa 26.11.2010 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 702,355 eur (ako polovicu zaplatených splátok tohto úveru), po realizácii plnenia žalovanej zo dňa 5.11.2010 vo výške 1.313,50 eur súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj polovicu tohto plnenia (predstavujúceho sumu 656,75 eur), pretože ide o nárok vyplývajúci z dohody na polovicu zaplatených splátok, ktoré platila žalobkyňa od podpísania dohody o vyporiadaní BSM až do úplného zaplatenia tohto úveru.
Ďalšou časťou žalobného návrhu žalobkyne bolo aj uplatňovanie zaplatenia sumy 120.000,- Sk. Podľa uzavretej dohody v čl. III. bod 3.2 písm. c) do BSM patrili aj finančné prostriedky vo výške 240.000,- Sk, získané predajom osobného motorového vozidla zn. FIAT PUNTO 1,2 ACTIVE v celkovej hodnote 240.000,- Sk. Podľa obsahu čl. IV. mala účastníkom dohody pripadnúť do ich vlastníctva aj každému z nich suma po 120.000,- Sk. Súd prvého stupňa návrh žalobkyne v tejto časti rozsudkom zo dňa 26.11.2010 zamietol. Krajský súd v Prešove svojím uznesením č. 14Co 59/2011 zo dňa 8.2.2012 v
tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a uložil súdu prvého stupňa podrobne skúmať aká bola vôľa strán, aby suma 240.000,- Sk získaná za predaj motorového vozidla bola predmetom dohody o vyporiadaní BSM. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporným, že osobné motorové vozidlo bolo odpredané podľa predloženého plnomocenstva z 28. augusta 2006 prostredníctvom spoločnosti AAA- auto za sumu 240.000,- Sk, pričom táto suma bola vyplatená v hotovosti žalovanému. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sumu získanú za predaj motorového vozidla vložil na bankový účet a že tieto finančné prostriedky boli použité na vedenie domácnosti. Preto pre účely rozhodnutia o tejto časti žaloby súd prvého stupňa vykonal ďalšie dokazovanie, pričom si vyžiadal správu zo Slovenskej sporiteľne a.s. o pohyboch na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že sumu 130.000,- Sk dňa 30.8.2006 na účet vložil žalovaný, úhrady vo výške 26.700,- Sk dňa 5.10.2006 a vo výške 16.550,- Sk dňa 17.10.2006 vykonala žalobkyňa a úhrady vo výške 18.601,- Sk dňa 8.2.2007 a vo výške 12.415,- Sk dňa 9.2.2007 vykonal žalovaný. Ku dňu rozvodu manželstva účastníkov bola na účte suma 16.919,- Sk. Tak isto zo správy Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 5.12.2012 vyplýva, že na tento účet chodila žalobkyni výplata, pričom ona si aj tieto finančné prostriedky z účtu vyberala. Celkovo prišli žalobkyni na účet finančné prostriedky 94.938,- Sk, pričom vybratých bolo spolu suma 89.500,- Sk. Žalovaný vložil na tento účet sumu 130.000,- Sk, avšak nebolo jednoznačne zistené na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité. Taktiež z tohto účtu vyplývajú trvalé príkazy, ktoré boli na tomto účte zadané mesačne vo výške 1400,- Sk a 832,- Sk. Na tento účet, ktorý patril žalovanému neboli nikdy vložené finančné prostriedky v celkovej výške 240.000,- Sk ale iba suma 130.000,- Sk. Aj keď nie je jednoznačne preukázané, že ide o finančné prostriedky, ktoré boli získané predajom osobného motorového vozidla, pokiaľ by v tejto sume bola zahrnutá polovica tejto kúpnopredajnej ceny, je nepochybné, že tieto finančné prostriedky nevyužívala len navrhovateľka, ale boli využívané na úhradu spoločných nákladov účastníkov konania a tak isto časť finančných prostriedkov vyberal aj odporca. Z toho dôvodu súd nepovažuje sumu 130.000,- Sk, ktorá bola vložená na tento účet za sumu, ktorá by predstavovala polovicu získaných finančných prostriedkov za predaj motorového vozidla. Aj z výsluchu svedka JUDr. R. S. (bývalého právneho zástupcu žalobkyne), ktorý koncipoval zmluvu zo dňa 3.12.2008, ako aj z návrhu na začatie konania v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 15C 51/2008 súd dospel k záveru, že tu bola vôľa účastníkov konania a teda najmä žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk. Skutočnosť, že táto suma nie je zaradená pod záväzkami v časti „záväzky“ predmetnej dohody, nemôže byť na škodu žalobkyne. Svedok potvrdil, že táto suma medzi účastníkmi konania nikdy sporná nebola a preto je zaradená do inej časti tejto dohody. Pokiaľ nie je uvedený čas ani miesto plnenia, je možné túto skutočnosť napraviť výzvou, čo žalobkyňa urobila, pričom na výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 1.4.2009 žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Doručenie tejto výzvy v podstate potvrdil žalovaný aj vo svojich písomných vyjadreniach, najmä v odpore proti platobnému rozkazu, kde sám uvádza, že na absurdnú výzvu zo strany žalobkyne zo dňa 1.4.2009 nereagoval, lebo sa domnieval, že žalobkyňa upustí od pochybného vymáhania peňazí od jeho osoby. Z tohto podania, ako aj z celého priebehu konania je nepochybné, že žalovaný sa svojej povinnosti vyplatiť žalobkyni dohodnuté finančné prostriedky vyhýba a aj vyplatenie súm dohodnutých medzi účastníkmi konania a vyplývajúcich zo zmluvy zo dňa 3.12.2008 na začiatku úplne popieral. Aj keď žalovaný popiera dohodu ohľadom vyplatenia sumy 120 000.-Sk žalobkyni, súd prvého stupňa dospel k záveru, že iné dôkazné prostriedky svedčia v prospech žalobkyne a to najmä podaný návrh na vyporiadanie BSM zo strany žalovaného, ako aj výpoveď svedka JUDr. S.. Na základe vyššie uvedených skutočností zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie sumy 120.000,- Sk, t.j. sumy 3.987,27 eur.
Výroky o priznaných úrokoch z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil citovanými ust. § 513 ods.1,2, § 563 Obč. zák. Čo sa týka sumy 656,75 eur titulom zaplatených splátok stavebného úveru, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 2,5 % až odo dňa 27.11.2010 (odo dňa nasledujúceho po doručení predchádzajúceho rozsudku, kedy sa žalovaný dozvedel o plnení žalovanej zo dňa 5.11.2010). Keďže žalobkyňa požadovala nižší úrok, než je zákonom stanovený úrok, súd nemôže ísť nad rámec návrhu, preto jej priznal úrok len tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh navrhovateľky zamietol. V dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zo dňa 3.12.2008 je uvedená povinnosť žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk. V tejto dohode však nie je uvedená lehota na plnenie dokedy má túto sumu žalovaný žalobkyni uhradiť. Výzvou zo dňa 1.4.2009 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie sumy 6.970,72 eur. Z tejto výzvy vyplýva, že táto suma vyplýva z čl. IV bod 4.3 písm. b), bod 4.5 a bod 4.6 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zo dňa 3.12.2008. Žalobkyňa nepredložila doklad, kedy bola táto výzva žalovanému doručená. Žalovaný vo svojom odpore voči
platobnému rozkazu zo dňa 20.8.2008 potvrdil doručenie tejto výzvy, z čoho vyplýva, že najneskôr dňom doručenia platobného rozkazu, t.j. 14.8.2009, mal vedomosť o tom, že je povinný zaplatiť aj sumu 120.000,- Sk. Lehota na plnenie bola určená na 7 dní od doručenia výzvy. V tejto lehote si svoju povinnosť vo výške 120.000,- Sk žalovaný nesplnil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2,5 % odo dňa 21.8.2009 do zaplatenia zo sumy 120.000,- Sk t.j. 3 983,27 eur. Úrok z omeškania v zmysle ustanovení Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. bol ku dňu priznania omeškania vo výške 9% ročne. Opäť súd zdôraznil, že nemôže ísť nad rámec návrhu, preto priznal iba 2,5% úrok z omeškania ročne. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od 10.4.2009, súd jej priznal úrok z omeškania od 21.8.2009, preto v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh navrhovateľa zamietol.
Výrok o náhrade trov štátu súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Poukázal na to, že žalobkyňa bol úspešná v konaní a štát znášal výdavky za poskytnutie informácie od Slovenskej sporiteľne, a.s. Preto k náhrade trov štátu zaviazal žalovaného.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Aj podľa vyjadrenia na odvolacom pojednávaní dňa 14.11.2013 napadol s výnimkou výroku, ktorým bola žaloba žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietnutá, všetky ostatné výroky. Namieta, že súd prvého stupňa nezistil v potrebnom rozsahu skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že z písomne uzavretej dohody o vyporiadaní BSM nevyplýva záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk. Podľa konštantnej judikatúry NS SR súdy nemôžu absenciu vôle zmluvných strán dopĺňať, či nahrádzať výkladom, pričom výklad prejavenej vôle nemôže byť v rozpore s jazykovým prejavom. Záver súdu prvého stupňa je nahrádzaním, resp. doplnením neprejavenej vôle žalovaného súdom, žalovaný sa nezaviazal na úhradu sumy 120.000,- Sk, preto nemožno po ňom ani spravodlivo toto plnenie požadovať. Ak žalobkyňa počas celého konania uvádzala, že z dohody o vyporiadaní BSM vyplynul záväzok žalovaného zaplatiť jej aj túto sumu, išlo len o zavádzanie, pretože okrem textu zmluvy, z ktorého je evidentné, že žalovaný nemal vôľu zaplatiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk, toto vyplýva aj z okolností, za ktorých bola predmetná dohoda uzatváraná. Zdôrazňuje, že suma 120.000,- Sk v čase podpisu dohody o vyporiadaní BSM už neexistovala, keďže ju už v čase pracovného pobytu žalovaného v U. spotrebovala samotná žalobkyňa po tom, čo ju žalovaný vložil na účet, s ktorým žalobkyňa disponovala. Nebolo možné preto vyporiadať niečo, čo už neexistovalo. Ak žalovaný návrhom na vyporiadanie BSM navrhoval úhradu sumy 120.000,- Sk žalobkyni, bolo to len z toho dôvodu, že nechcel pred súdom spomínať sporné úvery, ku ktorých vyporiadaniu pristúpili obe zmluvné strany radšej mimosúdne, aby žalobkyni nehrozila eventuálna trestnoprávna zodpovednosť. Žalovaný vzal svoj návrh na vyporiadanie BSM späť po podpise pre neho výhodnejšej dohody o vyporiadaní BSM, keďže podľa nej mal zaplatiť žalobkyni len sumu 90.000,- Sk. Táto skutočná vôľa žalovaného korešpondovala aj s jazykovým prejavom v predmetnej dohode. Výsluch svedka JUDr. R. S. súd vôbec nemal ani realizovať. Išlo o svedka, ktorý ako advokát skoncipoval spornú dohodu o vyporiadaní BSM a aj v tomto konaní dokonca vystupoval na začiatku ako právny zástupca žalobkyne. Svedok nemohol byť nestranným. Mal, aj logicky musel mať, záujem za každú cenu vypovedať len v prospech žalobkyne, okrem iného aj z toho dôvodu, že pokiaľ žalobkyňa skutočne mala v čase vyporiadania BSM záujem na zaplatení sumy 120.000,- Sk (čo žalovaný popiera), uvedený právny zástupca uvedený záväzok do predmetnej dohody o vyporiadaní BSM evidentne „nezapracoval“, a v prípade neúspechu v spore by žalobkyňa mala možnosť domáhať sa náhrady škody od uvedeného advokáta v rámci poistenia advokáta, na čo žalovaný už poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2011. Ide „o anomáliu“, ak advokát v jednom a tom istom súdnom konaní najskôr vystupoval ako zástupca žalobkyne a zároveň ho neskôr úplne nezmyselne súd predvolal a vypočul ako svedka. Žalovaný nesúhlasí ani s povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 656,75 eur s prísl.. Nesúhlas s týmto výrokom rozhodnutia zdôvodňuje tým, že žalobkyňa včasným neuhradením zvyšku úveru (jeho zaplatením a predložením dôkazov o úhrade zvyšku úveru až dňom 8.11.2010 - teda po ukončení dokazovania pred predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa) sama vlastnou vinou zavinila nemožnosť predloženia takého dokladu o úhrade zvyšnej sumy včas. Ak žalobkyňa predmetný zostatok úveru ku dňu podania žaloby nezaplatila, nebola oprávnená žalobu ani v tejto časti podávať a nemôže byť táto skutočnosť pripisovaná na ťarchu žalovaného. Žaloba v tejto časti bola evidentne predčasná. Za takéhoto stavu rozhodnutie súdu prvého stupňa je „jednostranné“, založené na ničím nepodložených tvrdeniach žalobkyne, resp. jej bývalého právneho zástupcu. Poukazuje aj na to, že právny názor v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nevyznel tak, že by súd prvého stupňa mal novým rozhodnutím rozhodnúť opačne v prospech žalobkyne. Odvolací súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol len to, že obsah spisu 15C/51/2008 môže mať význam pri posudzovaní uzavretej dohody z 3.12.2008. Aj odvolací súd vtedy sa zaoberal tiež otázkou, či v čase podpisu spornej dohody o vyporiadaní BSM ešte existovala suma 240.000,- Sk, resp. 120.000,- Sk. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu najskôr namietala to, že odvolanie nebolo podané včas. Poukazuje na to, že podľa referátu konajúceho sudcu bol rozsudok doručovaný právnemu zástupcovi žalobkyne a 7.2.2013 tento rozsudok prevzal JUDr. B. V.. Tento rozsudok vrátil súdu prvého stupňa a na základe ďalšieho referátu sudcu bol rozsudok opätovne doručovaný teraz už Mgr. B. V.. Odvolanie však bolo podané do podateľne okresného súdu až po uplynutí odvolacej lehoty, ktorá začala plynúť od 7.2.2013. Navrhuje preto odvolanie žalovaného odmietnuť. Dopĺňa ešte aj to, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7.11.2007. Dohodou z 3.12.2008 bolo vyporiadané BSM a podľa uzavretej dohody v čl. IV. bod 4.3 písm. b/ sa účastníci dohodli, že do výlučného vlastníctva žalobkyne budú patriť aj finančné prostriedky v celkovej výške 120.000,- Sk. Ak odvolací súd preto neodmietne odvolanie ako podané oneskorene, navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd sa zaoberal najskôr včasnosťou podaného odvolania. Súdu je známe z jeho činnosti, že advokáciu vykonáva aj advokát JUDr. B. V., ktorý nie je totožnou osobou so zástupcom žalovaného v tomto konaní. Účinky doručenia prvostupňového rozhodnutia nastali len jeho doručením zástupcovi účastníka (§ 49 ods. 1 O.s.p.). Preto odvolanie žalovaného v predmetnej veci je podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Na nariadenom pojednávaní prejednal podané odvolanie a pri preskúmavaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, sa pritom riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Odvolací súd pritom vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá (viď už spomenuté vyjadrenie žalovaného na odvolacom pojednávaní 14.11.2013), nebol napadnutý odvolaním a v tomto výroku teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a preto odvolací súd nebol oprávnený ani povinný v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Preskúmal tak ďalšie výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a to predovšetkým výroky, ktorými bol zaviazaný žalovaný zaplatiť žalobkyni istiny i úroky z omeškania a tiež súvisiaci výrok o náhrade trov štátu. Odvolací súd pritom zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením správy W. W. a.s. o pohyboch na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (§213 ods.3 O.s.p.) a aj po výsledkoch zopakovaného dokazovania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možno čiastočne vyhovieť.
Rešpektujúc viazanosť rozsahom podaného odvolania pre odvolací súd zostala potreba posúdiť na základe podaného odvolania tú časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá sa vo veci samej týkala tej časti žaloby, ktorou sa uplatňuje
a) zostatok nároku na zaplatenie podielu zo zaplateného stavebného úveru od PSS, a.s. podľa zmluvy č. 2048108001 (po predchádzajúcom čiastočnom právoplatnom rozhodnutí rozsudkom OS HÉ 10 C/149/2009 - 102 z 16.11.2012)
b) nárok na zaplatenie tej časti vyporiadavaného BSM, ktorá sa mala týkať získanej ceny za predaj motorového vozidla FIAT PUNTO 1, 2 ACTIVE.
Vo vzťahu k nároku pod bodom a) odvolateľ namieta skutočnosti o predčasnom podaní žaloby i to, že pre skutkové závery mal súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli účastníkmi predložené do 5.11.2010, t.j. do času, keď súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania. Na dôkaz - doklad
predložený žalobkyňou súdu 9.11.2010 nemožno prihliadať, pretože bol súdu doručený potom, čo súd už vo veci ukončil dokazovanie.
Už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí (14Co/59/2011 - 139 z 8. februára 2012) odvolací súd sa takýmito skutočnosťami zaoberal. Na tam vyjadrených názoroch niet dôvod nič meniť ani v tomto rozhodnutí. Ust. § 120 ods. 4 a § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. (citované v dôvodoch rozhodnutia z 8.2.2012) vychádzajú zo zásady koncentrácie konania ako jednej zo základných zásad civilného procesu, predstavujúceho nástroj na urýchlenie konania, keď účastníci musia v konaní splniť povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú do určitého zákonom stanoveného alebo súdom určeného času. V prípade, že tak neurobia, má pre nich táto nečinnosť negatívne dôsledky. Tie spočívajú v tom, že súd na následne uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy ich podporujúce, až na zákonom vymedzené výnimky, neprihliadne, prípadne taký účastník je sankcionovaný iným spôsobom. Pre systém neúplnej apelácie, aký vyplýva z ust. § 205a O.s.p., je charakteristickým, že skutkový základ veci vychádza z uplatnených rozhodných skutočností (z tvrdení o nich), ktorý bol vybudovaný v konaní pred súdom prvého stupňa a nesmie byť v odvolacom konaní zmenený. Aj z tejto zásady sú však výnimky, medzi ktoré patrí aj prípad v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nastali až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, sú v konaní skutočne nové, ak v čase, kedy bolo vyhlásené rozhodnutie súdu prvého stupňa o ukončení dokazovania ešte neexistovali a nemohli teda byť v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnené. Žalobkyňa súdu prvého stupňa po pojednávaní realizovanom dňa 5.11.2010 doručila súdu podanie, v ktorom uvádza, že predkladá príkaz na úhradu, ktorým bol celkom zaplatený úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. Predkladaný príkaz na úhradu je potvrdený bankou - VÚB, a.s. zo dňa 5.11.2010. V predchádzajúcom odvolacom konaní (14 Co/59/2011) odvolaciemu súdu predložila žalobkyňa výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa ktorého na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. 8.11.2010 bola pripísaná suma 1.313,50 eur. Pri rešpektovaní ust. § 339 ods. 2 Obch. zák. je splnenie dlhu viazané na pripísanie sumy peňažného záväzku na účet veriteľa. Preto k splneniu záväzku došlo až po realizácii pojednávania zo dňa 5.11.2010, t.j. 8.11.2010.
Nepochybne išlo o skutočnosť, ktorá po vyhlásení uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania je novou a ktorá nemohla byť teda bez viny účastníka označená alebo predložená do času vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Každopádne však táto skutočnosť nastala do prvšieho rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej. Išlo teda o skutočnosť a dôkaz, ktorý spĺňa podmienku novosti a toho, že bez svojej viny ho nemohla žalobkyňa označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia o skončení dokazovania. Táto skutočnosť nastala pred skorším rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej a za takéhoto stavu aj pri aplikácii ust. § 154 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd toho názoru, že ani úpravu vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemožno vykladať v neprospech účastníka konania. Takýto prístup by mohol znamenať nielen porušenie ustanovenia § 5 O.s.p., ale aj práva na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na skutočnosť týkajúcu sa zaplatenia úveru dňom 8.11.2010, ktorá má relevantný význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, je nutné preto prihliadať a nemožno ju obísť. Naviac po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom nič nebránilo v nasledujúcom konaní predkladať ďalšie dôkazy až do času kým súd prvého stupňa opätovne dokazovanie neskončil, či nerozhodol vo veci. Ak je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§154 ods.1 O.s.p.), je uplatnená odvolacia námietka vo vzťahu k plneniu sumy 656,75 eur nedôvodná. Vo vzťahu k tomuto výroku rozsudku nie sú uplatnené ďalšie výhrady a to ani vo vzťahu k priznávaným úrokom z omeškania. Preto uplatnené odvolacie dôvody neboli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie tohto výroku rozsudku súdu prvého stupňa.
Pre rozhodovanie o ďalšej časti žaloby (o uplatnenom nároku uvedenom pod bodom b vyššie) treba zdôrazniť, že predmetom konania nie je vyporiadanie BSM súdom, ale v konaní sa uplatňujú nároky z uzavretej dohody. Tu odvolací súd opäť odkazuje na dôvody predchádzajúceho svojho rozhodnutia vo veci, keď zdôraznil, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najprirodzenejším a aj najbežnejším spôsobom vyporiadania medzi bývalými manželmi. Na túto dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Obč. zák.).
Podľa § 34 Obč. zák. je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Povinnosťou súdu je z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti ich prejavu vôle obsiahnutej v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Obč. zák..
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Obč. zák.).
Z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V predmetnej veci z predloženej písomnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva to, kedy rozvodom bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo (čl. II bod 2.1.). V čl. III bod 3.2. sa konštatuje aké veci, finančné hodnoty i záväzky, tvoriace masu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva si účastníci vyporiadali. Medzi týmito v čl. III bod 3.2. písm. c) sú aj finančné prostriedky v celkovej výške 240.000,- Sk nadobudnuté za predaj osobného motorového vozidla zn. FIAT PUNTO 1,2 ACTIVE v celkovej výške 240.000,- Sk.
V čl. IV bod 4.1. písm. b) je uvedené, že finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk do výlučného vlastníctva nadobúda exmanžel a v čl. IV bod 4.3. písm. b) sa uvádza, že finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk nadobúda exmanželka.
V mase vyporiadavaného majetku v bode III sa neuvádzajú iné finančné prostriedky okrem finančných prostriedkov získaných z predaja motorového vozidla.
Záväzková časť dohody neobsahuje vyjadrenie vôle strán, ktoré by svedčilo povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk. Odvolací súd preto v predchádzajúcom svojom rozhodnutí zdôraznil potrebu vyporiadať sa s výkladom prejavu vôle ( pojatým do čl. IV bod 4.3. písm. b), kde sa uvádza, že finančné prostriedky vo výške 120.000,- Sk nadobúda exmanželka) v zmysle zásad daných ust. § 35 ods.2 Obč. zák. a to aj s prihliadnutím na obsah spisu OS HÉ 15C/51/2008.
Súd prvého stupňa za základ svojho rozhodnutia považoval aj to, že v čase zániku BSM účastníkov i v čase vyporiadania BSM suma získaná z predaja motorového vozidla existovala.
Už v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo medzi účastníkmi konania sporným to, že motorové vozidlo bolo odpredané a že suma 240.000,- Sk, prijatá v hotovosti 29.8.2006 žalovaným, bola čiastočne dňa 30.8.2006 vložená na účet v W. W. a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa jednoznačne na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 19.5.2010 vypovedala, že časť tejto sumy žalovaný pred odchodom do U. vložil na tento účet. Potvrdil to na odvolacom pojednávaní dňa 14.11.2013 i jej právny zástupca a potom vo výsluchu na pojednávaní dňa 19.12.2013 aj sama žalobkyňa. Toto umožnilo odvolaciemu súdu zmeniť skutkový záver súdu prvého stupňa založený na nepreukázaní, že suma 130.000,- Sk vložená na účet nepochádzala z predaja motorového vozidla. Dispozičné oprávnenie na nakladanie s prostriedkami na tomto účte podľa podanej správy od banky mala aj žalobkyňa. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia popísal aj to, aké transakcie sa na účte realizovali, aké úhrady realizovala žalobkyňa, aké úhrady realizoval žalovaný, ale čo je podstatné pre rozhodnutie v predmetnej veci ku dňu rozvodu manželstva účastníkov, t.j. ku dňu 7.11.2007 na tomto účte už bola iba suma 16.919,- Sk.
Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie ich spoločného majetku (veci), ktoré podľa § 143 Obč. zák. do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva patrili. Predpokladom platnosti dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je teda okrem iného aj to, že predmetom vyporiadania bol majetok, ktorý ako spoločný existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.
Základnou podmienkou vyhovenia časti žaloby, ktorá sa týkala povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 120.000,- Sk z titulu vyporiadania BSM, v časti týkajúcej sa prijatej sumy za predaj motorového vozidla, bola existencia platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak suma 240.000,- Sk prijatá ako cena za predané motorové vozidlo v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov už neexistovala, nemôže byť ani táto suma predmetom platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak žalobkyňa v konaní uplatňuje tento nárok na základe dohody o vyporiadaní BSM, bráni vyhoveniu jej návrhu práve to, že dohoda obsahuje aj údaj o majetku, ktorý už ku zániku BSM v takomto rozsahu neexistoval. Už vyššie je zdôraznené, že predmetom tohto konania nie je vyporiadanie BSM, ale plnenie z uzavretej dohody. Ak dohoda o vyporiadanie BSM obsahuje aj majetok, ktorý už ku dňu zániku spoluvlastníctva neexistoval, je v tejto časti neplatná (§ 149 ods. 1, § 150 Obč. zák. a § 39 Obč. zák.).
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Odvolací súd ako súvisiaci výrok preskúmaval aj výrok o náhrade trov štátu. O náhrade trov štátu súd rozhoduje aj bez návrhu. Určujúce sú zásady vyplývajúce z ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti sa však žiada zdôrazniť ešte jedna skutočnosť, že účastníkom konania v tej časti, ktorá sa týka rozhodovania o náhrade trov štátu je aj štát, pričom rozhodnutie súdu, ktorým sa rozhoduje o náhrade trov štátu, musí byť doručené aj tomuto účastníkovi. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rozhodnutie súd prvého stupňa zodpovedajúco ust. § 94 ods. 4 a § 21 ods. 4 O.s.p. doručoval aj štátu. Každopádne, tak ako je už zdôraznené vyššie, o náhrade trov štátu sa rozhoduje bez návrhu. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že okrem výdavkov, ktoré spomenul súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, štát znášal aj ďalšie náklady. Uznesením 10C/149/2009-167 z 29.10.2012 bolo rozhodnuté o zaplatení náhrady za podanie informácie opäť W. W., a.s. vo výške 24,- eur. Tieto výdavky sa vôbec v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa nespomínajú a nie sú premietnuté ani vo výroku.
Pre rozhodnutie o náhrade trov štátu bude dôležitý výsledok konania, ale aj to, aké výdavky štát znášal v súvislosti s predmetným konaním.
Z týchto dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. v tejto súvisiacej odvolaním napadnutej časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania medzi účastníkmi súd prvého stupňa nerozhodoval. Nechal si priestor na takéto rozhodnutie v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. až po rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. odvolací súd preto nerozhodol ani o náhrade trov tohto odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.