Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/128/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu FIAMOR s.r.o., IČO: 53442504, so sídlom v Slovenskom Grobe, Chorvátska č. 31, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom HAVRILLA & Co. s.r.o., IČO: 36364606, so sídlom v Bratislave, Námestie M. Benku č. 2, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Gabriel Havrilla, advokát a konateľ, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -13 zo dňa 24.08.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovanej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol (prvý výrok), návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.05.2023 zamietol (druhý výrok) a žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (tretí výrok); v odôvodení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že „žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.07.2023 domáhal povolenia obnovy konania Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. a ukončeného právoplatným platobným rozkazom vydaným v upomínacom konaní dňa 31.05.2023; platobným rozkazom súd uložil žalobcovi (v pôvodnom konaní žalovanému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanej) istinu v sume 15.000,- €, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € od 09.11.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.645,09 €; vydaný platobný rozkaz je podľa žalobcu nezákonný, pretože vychádza z nezákonného právneho aktu; zákonná zástupkyňa žalovanej maloletej mala už v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vedomosť o tom, že žalovaná maloletá zdedila v dedičskom konaní po svojom otcovi podiel v spoločnosti žalobcu; podanie návrhu tak bolo v rozpore s ; nezákonnosť platobného rozkazu spôsobuje podľa žalobcu aj to, že do konania mala byť pribratá kuratela, keďže ako žalobkyňa vystupovala maloletá; chýbal tiež žalobný dôvod, na základe ktorého si žalovaná uplatňovala nárok voči žalobcovi; výpis z bankového účtu žalobcu použitý žalovanou ako dôkaz v upomínacom konaní, bol získaný nezákonne, pretože ak ho aj mala právo zákonná zástupkyňa žalovanej vybrať zo schránky, vzťahovalo sa naň listové a bankové tajomstvo; bankové výpisy spoločnosti sú prístupné len konateľovi spoločnosti, spoločníkovi zapísanému v obchodnom registri len na základe sprístupnenia konateľom spoločnosti; od septembra 2022 nemal žalobca prístup k preberaniu mu doručovaných zásielok, pretože nehnuteľnosť, v ktorej má žalobca vedené sídlo, obýva žalovaná spolu so svojou matkou; keďže žalovaná nie je štátna inštitúcia, neplatí pri nej fikcia doručenia, preto nie je správny dátum vzniku omeškania žalobcu; len na vysvetlenie žalobca uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu nepodal, pretože sa

o platobnom rozkaze dozvedel až po uplynutí lehoty na jeho podanie, elektronickú schránku mal na starosti druhý spoločník a konateľ žalobcu; zároveň žalobca súdu navrhol, aby pozastavil právoplatnosť a účinnosť platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.05.2023 až do právoplatného ukončenia konania o obnove konania sp. zn. “; súd prvej inštancie argumentoval, že „žalobca poukazuje v žalobe na obnovu konania na nedostatky návrhu na vydanie platobného rozkazu (neuvedenie dôvodu uplatnenia nároku žalovanou, nesprávny dátum vzniku omeškania žalobcu, nezákonne získaný výpis z účtu, či rozpor s ) a tým aj na nesprávnosť platobného rozkazu vydaného na základe tohto návrhu, resp. pochybenie súdu pri jeho vydávaní (nepribratie kurately); vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorého obnova konania sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania; dôvody (procesne prípustné) pre povolenie obnovy konania vymenúva zákon v ustanovení (napr. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, resp. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci); vecnú nesprávnosť rozhodnutia zákon neuvádza ani v jednom ustanovení ako dôvod zakladajúci procesnú prípustnosť obnovy konania; vecnou nesprávnosťou rozhodnutia sa súd môže zaoberať a v prípade jej zistenia môže zmeniť napadnuté rozhodnutie len v prípade, ak z niektorého dôvodu obnovu konania povolil; súd po preskúmaní žaloby zistil, že žaloba na obnovu konania bola podaná proti právoplatnému platobnému rozkazu sp. zn. zo dňa 31.05.2023, podala ju osoba oprávnená, bola podaná v zákonnej lehote, avšak neboli dané dôvody pre obnovu konania; žalobca ním uvádzané skutočnosti mohol uplatniť v pôvodnom (upomínacom) konaní podaním odporu proti platobnému rozkazu, ktorý ako sám len na vysvetlenie uviedol, nepodal, pretože nemal skúsenosti s elektronickou schránkou; iné dôvody, pre ktoré odpor nemohol podať, neuviedol; nejde tak v danom prípade o také skutočnosti týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a teda o naplnenie dôvodu obnovy konania uvedeného v ustanovení , a ani iného dôvodu podľa ; je zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu zabezpečovať riadny chod obchodnej spoločnosti, vrátane riadneho preberania úradných zásielok a včasných právnych a procesných úkonov aj prostredníctvom elektronickej schránky obchodnej spoločnosti podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente); zanedbanie tejto povinnosti nepovažuje súd za objektívny dôvod, pre ktorý žalobca v pôvodnom konaní ako žalovaný nemohol v zákonnej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu, ale za subjektívne pochybenie žalobcu; pokiaľ mal konateľ žalobcu vážne objektívne dôvody, pre ktoré nemal prístup do elektronickej schránky žalobcu, mohol a mal riešiť prístup do elektronickej schránky prostredníctvom poverenej, či splnomocnenej osoby; pokiaľ ide iba o nevedomosť konateľa žalobcu, nie je možné konštatovať, že by žalobca nemohol predložiť v pôvodnom konaní skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny; keďže žalobca neuviedol žiadny iný dôvod obnovy konania podľa až f) , súd žalobu na obnovu konania v zmysle ako zjavne nedôvodnú odmietol; pre úplnosť súd uvádza, že aj v tomto konaní je žalovaná zastúpená svojou zákonnou zástupkyňou, ktorej záujmy v tomto konaní nekolidujú s právnymi záujmami maloletej žalovanej, preto nie je potrebné, aby bola žalovaná v konaní zastúpená orgánom sociálnoprávnej ochrany detí“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol; z dôvodu odmietnutia žaloby na obnovu konania, súd prvej inštancie súčasne zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.05.2023 ako bezpredmetný; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , (ďalej aj „“) v spojení s ; o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila a žiadne trovy konania jej ani nevznikli.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 04.09.2023 (č.l. 21-22 spisu); uznesenie napadol v rozsahu výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania (prvý výrok) a v rozsahu výroku o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu (druhý výrok); v odvolaní konkrétne uviedol, že: (1) súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho tvrdením, že mal problémy s elektronickou schránkou; so schránkou narábal nebohý spoluvlastník a konateľ spoločnosti G. B., čo bol dôvod, prečo nebol platobný rozkaz sp. zn. napadnutý odporom; z elektronickej schránky mu nechodili notifikácie, pričom boli nastavené a aj pošta sa mu zobrazovala s oneskorením po niekoľkých obnovách;

platobný rozkaz sa mu zobrazil až po tom, ako uplynula lehota na podanie odporu; je si vedomý, že toto tvrdenie nemá ako preukázať, platobný rozkaz má už v prijatej pošte, možno ak súd požiada správcu, ten bude vedieť poskytnúť presnejšie informácie, kedy sa mu naozaj zobrazil; ľudsky sa mu teda nepáčilo, že súd vo svojom odôvodnení mu dal celú vec za vinu, v podstate ho nazval lajdákom a ostatnými argumentmi sa preto v podstate ani nezaoberal; zopakoval, že nie jeho vinou sa platobný rozkaz včas ani nedostal do sféry jeho vplyvu; (2) s námietkou absencie sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže sa súd prvej inštancie vysporiadal konštatovaním, že aj v tomto konaní je žalovaná zastúpená zákonnou zástupkyňou, ktorej záujmy nekolidujú s právnymi záujmami maloletej žalovanej, preto nie je potrebné, aby bola žalovaná zastúpená orgánom sociálnoprávnej ochrany detí; v pôvodnom konaní však maloletá žalovala obchodnú spoločnosť, ktorej polovicu vlastní a teda ukracovala samú seba, čo malo byť „odkontrolované“ na to určenou inštitúciou; z dlhodobého hľadiska totiž tento krok nie je v záujme maloletej; (3) súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvody márneho uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku proti platobnému rozkazu, preto žiadal, aby odvolací súd tieto dôvody prehodnotil a obnovu konania povolil; (4) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalobe na obnovu konania vyhovel a súčasne odložil „právoplatnosť a účinnosť“ platobného rozkazu.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 09.10.2023 (č.l. 34-35 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu uviedla, že: (1) žalobca v podanom odvolaní nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť napadnutého uznesenia, naopak uviedol ten istý dôvod ako v samotnej žalobe na obnovu konania; žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že v rozhodujúcom období v dôsledku výpadku systému pre celé územie Slovenskej republiky bolo žalobcovi znemožnené užívať elektronickú schránku a oboznamovať sa s obsahom elektronicky doručovaných podaní a to počas celého obdobia plynutia lehoty na podanie odporu; žalobca bol povinný preukázať, že v rozhodnom období mu nechodili notifikácie z elektronickej schránky; (2) žalobca nevyužil ustanovenie ohľadne neúčinnosti elektronického doručenia; obrana žalobcu spočíva len vo všeobecných tvrdeniach, ktoré neboli žiadnym spôsobom osvedčené pomocou dôkazných prostriedkov; žalobca tiež mohol podať návrh na odpustenie zmeškania lehoty, v ktorom by poukázal na výpadok elektronickej komunikácie spôsobený odstávkou systému slovensko.sk; (3) z elektronického spisu sp. zn. jednoznačne vyplýva, že súd zaslal žalobcovi platobný rozkaz dňa 31.05.2023 o 14:37:32 hod. s označeným predmetom správy; vyžiadala si správu od prevádzkovateľa portálu www.slovensko.sk, z vyjadrenia ktorého jednoznačne vyplýva, že technická nefunkčnosť bola v rozhodnom čase dňa 31.05.2023 vylúčená a doručenie správ prebehlo korektne; (4) skutočnosť, že žalobca sa o platobnom rozkaze nedozvedel je na jeho ťarchu, nakoľko mal zabezpečiť, aby bola jeho elektronická schránka pravidelne kontrolovaná a úradné zásielky preberané; vzhľadom na žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti ako aj ostatné dôkazy ohľadne technickej funkčnosti elektronickej schránky zriadenej pre žalobcu možno dospieť k záveru, že žalobcom tvrdené skutočnosti neboli preukázané a jeho žaloba na obnovu konania je nedôvodná; (5) tvrdená kolízia záujmov maloletej žalovanej a jej zákonnej zástupkyne nemôže byť odvolacím dôvodom, pretože tento dôvod žalobca neoznačil v žalobe na obnovu konania; (6) z obsahu odvolania navyše nie je zrejmý konkrétny odvolací dôvod, ktorý chcel žalobca uplatniť, preto je odvolanie vadné a odvolací súd nemôže neprípustne sám vymyslieť celú odvolaciu argumentáciu; (7) navyše medzičasom žalobca dňa 29.07.2023 dobrovoľne uhradil peňažné prostriedky na základe platobného rozkazu vydaného v konaní sp. zn. vymáhané exekučne, na základe čoho bolo exekučné konanie sp. zn. ukončené, preto je žaloba žalobcu bezpredmetná; (8) na základe uvedeného navrhla žalovaná potvrdenie napadnutého uznesenia.

2.3 Vyjadrenie k odvolaniu doručil súd prvej inštancie žalobcovi dňa 01.11.2023 (č.l. 46 spisu) so stanovenou lehotou na vyjadrenie (č.l. 45 spisu). Žalobca sa viac v odvolacom konaní nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

3.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o zjavnej nedôvodnosti žaloby žalobcu na obnovu konania, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadne splnenia podmienok pre obnovu konania, pri rozhodovaní aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.2 Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty, pričom prípadná náprava neprávoplatného rozhodnutia súdu sa spravidla môže docieliť v riadnom inštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku (resp. formou odporu v prípade platobného rozkazu). Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a dovolanie), ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení (v prípade obnovy konania).

4.3 Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) musí byť nevyhnutne v súlade s požiadavkami článku 6 dohovoru. Vo všeobecnosti pre použitie mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej istoty a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo (len) z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci (porovnaj Roseltrans proti Rusku, rozsudok zo dňa 21.07.2005); vo veci Abdullayev proti Rusku (rozsudok zo dňa 11.02.2010) Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že v záujme právnej istoty zahrnutej v článku 6 dohovoru by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“; k ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty; podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva v žiadnom prípade však za takú vadu nemožno označiť skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory (porovnaj napríklad Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok zo dňa 23.07.2009 alebo Bulgakova proti Rusku, rozsudok zo dňa 18.01.2007). Na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí treba preto hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.

4.4 Obnovou konania možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa

(teraz ustanovenie ; porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2011).

4.5 Inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku predstavuje zásah do právnej istoty, keďže umožňuje znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne rozsúdené; je preto namieste doslovná (skôr reštriktívna) aplikácia príslušných ustanovení pri výklade prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania. Obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré dotknutý účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní; obnova konania preto neprichádza do úvahy v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože takéto pochybenia sa dajú napraviť v rámci odvolania, dovolania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo aj v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom postupom podľa článku 127 ods. 1 (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.05.2012 alebo sp. zn. zo dňa 25.04.2012).

4.6 V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v podanej žalobe na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. vytkol napadnutému rozhodnutiu (platobnému rozkazu) nedostatky v právnom posúdení veci a procesnom postupe, ktoré nie sú v zmysle spôsobilým dôvodom obnovy konania. Na základe uvedeného sa odvolací súd s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.

4.7 Pokiaľ ide o konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu ( ) odvolací súd udáva, že: (1) nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdením o problémoch s elektronickou schránkou, pretože z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva opak (bod 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie); okrem toho zo samotnej žaloby na obnovu konania vyplýva, že ani samotný žalobca túto žalobu nepodal z dôvodu, že sa o existencii platobného rozkazu dozvedel až po uplynutí lehoty na podanie odporu (žalobca výslovne uviedol, že touto skutočnosťou svoju žalobu na obnovu konania neodôvodňuje); pre úplnosť sa navyše odvolací súd stotožňuje aj s odvolacou argumentáciou žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu v tom smere, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdené problémy s doručovaním písomností do elektronickej schránky v rozhodnom období doručovania platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 31.05.2023; odvolacia argumentácia žalobcu preto nie je v tomto smere dôvodná; (2) pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nesprávnom postupe upomínacieho súdu pri skúmaní potenciálnej kolízie záujmov žalovanej a jej matky ako zákonnej zástupkyne, táto skutočnosť nemôže byť sama osebe dôvodom obnovy konania a navyše pravdepodobnosť kolízie záujmov medzi rodičom a dieťaťom je vo všeobecnosti daná vždy za situácie, kedy rodič a dieťa sú stranami jedného sporu, resp. účastníkmi jedného konania, úkonu, či právneho vzťahu v rámci ktorého rodič uplatňuje a obhajuje jednak svoje vlastné záujmy a jednak záujmy maloletého dieťaťa (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2023 ako aj v ňom citovanú judikatúru), keď o takúto situáciu nejde v prejednávanom prípade; ani táto odvolacia argumentácia žalobcu nie je dôvodná.

4.8 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania ( ), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej, ktorej však žiadne trovy konania pred súdom prvej inštancie zo spisu nevyplynuli (R 72/2018).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol jej proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov

odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.