Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-88-2023.pdf
PDF · 98.19 KB
Case nature
Subarea
7Cob/88/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v spore žalobcu: IB F. Berger GmbH, so sídlom Zanderstrasse 19, A-5013 Salzburg Liefering, Rakúsko, IČ: 0770692, zapísaná v Obchodnom registri Krajinského súdu v Linz pod č.: 278872g, právne zastúpený: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Budyšínska 3A, 831 03 Bratislava, IČO: 36 859 991, proti žalovanému: Projekt Sporrkanska a.s., so sídlom Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 35 801 999, správca úpradcu: JUDr. Martina Dragašič, so sídlom kancelárie Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, zapísaná v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom: S1273, o zaplatenie 201.094,52 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/128/2020-298 zo dňa 5. júna 2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/128/2020-298 zo dňa 5. júna 2023 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 23Cb/128/2020-298 zo dňa 5. júna 2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavil s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Ako z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.10.2019 a postúpeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 201.094,52 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania, a to titulom neuhradenia nájomného a kúpnej ceny za dodaný tovar. Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 31K/39/2022, publikované v Obchodnom vestníku dňa 22.02.2023), preto v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) vyzval správcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, bude mať účinky späťvzatia žaloby. Správca úpadcu podaním zo dňa 21.04.2023 a doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.05.2023 vyjadril nesúhlas s pokračovaním v konaní. Nakoľko správca úpadcu vyjadril nesúhlas s pokračovaním v konaní a úpadca nepodal návrh na pokračovanie v konaní, márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu
na pokračovanie v konaní nastali ex lege účinky späťvzatia žaloby podľa ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 4 zákona o konkurze v spojení s ustanovením §145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil.
3. Súdu prvej inštancie bolo dňa 28.07.2023 v zákonnej lehote doručené odvolanie žalobcu zo dňa 27.07.2023 proti napadnutému uzneseniu v celom jeho rozsahu, ktorým sa podľa ustanovenia § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP a z dôvodu skutkovej vady napadnutého uznesenia (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) i hmotnoprávnej vady napadnutého uznesenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.
4. Žalobca dôvody podaného odvolania upriamil na jeho posúdenie skutkového stavu veci, ktorým poukázal na nasledovné. Dňa 22.02.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 37/2023 uverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 31K/39/2022, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a bol ustanovený správca úpadcu. Následne bol dňa 21.04.2023 v Obchodnom vestníku č. 77/2023 zverejnený jednak oznam správcu o zvolaní schôdze veriteľov úpadcu na deň 17.07.2023 a zároveň i uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.04.2023, sp. zn. 31K/39/2022, ktorým bola predĺžená správcovi lehota na popieranie pohľadávok o 30 dní. V obchodnom vestníku č. 106/2023 zo dňa 05.06.2023 bolo publikované uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.05.2023, ktorým bola správcovi opätovne predĺžená lehota na popieranie pohľadávok o 30 dní. V nadväznosti na tieto skutočnosti bol dňa 03.07.2023 v Obchodnom vestníku č. 126/2023 uverejnený oznam správcu úpadcu o zvolaní schôdze veriteľov v novom termíne konania schôdze veriteľov dňa 18.08.2023. Podľa názoru žalobcu vady napadnutého uznesenia spočívali v bodoch 4., 6. a 8. odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorých žalobca dedukoval, že súd je oprávnený vyzvať správcu na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní až po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie správcom a túto zákon o konkurze ustanovuje skončením prvej schôdze konkurzných veriteľov.
5. Žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu, že opakovane došlo k predĺženiu lehoty na popieranie pohľadávok a s tým spojenému preloženiu termínu konania prvej schôdze veriteľov úpadcu na deň 18.08.2023, bolo vydanie napadnutého uznesenia predčasné. Súd prvej inštancie nedôvodne, predčasne a v rozpore s ustanovením § 47 ods. 4 zákona o konkurze vyzval správcu na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní. Zákonná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní uplynie správcovi až skončením prvej schôdze veriteľov žalovaného zvolanej na deň 18.08.2023. Skrátenie tejto zákonnej lehoty nie je podľa právnej úpravy zákona o konkurze prípustné. Vzhľadom na uvedené bolo dôvodné ponechať súdne konanie prerušené a nezastavovať ho, nakoľko zákonné predpoklady na zastavenie súdneho konania neboli splnené. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žiadal jeho zrušenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa ustanovení § 378 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Článok 17 CSP uvádza, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 44 ods. 1 zákon o konkurze oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
18. Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
19. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
20. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
22. Odvolací súd uvádza, že novelou zákona o konkurze, realizovanou zákonom č. 390/2019 Z. z., došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých platí, že v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v súdom určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ úpadca ako žalovaný a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 zákona o konkurze uvádza, že „jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.
23. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani dlžníka. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca, resp. dlžník neudelia súhlas s pokračovaním v konaní.
24. Odvolací súd prv, než prejednal odvolanie žalobcu skúmal procesné postavenie strán sporu.
25. Z obchodného registra odvolací súd zistil, že obchodná spoločnosť Projekt Sporrkanska a.s., so sídlom v Bratislave, Pribylinská 12, IČO: 35 801 999 je doposiaľ zapísaná v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III v Oddiele: Sa, Vložka číslo: 2616/B.
26. Odvolací súd zistil z Obchodného vestníka č. 37/2023, zverejneného 22.02.2023, že Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 31K/39/2022-239 zo dňa 14.02.2023 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného (pôvodne TUBAU, a. s.) a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Martinu Dragašič, so sídlom kancelárie Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, zn. správcu: S1273. IV. Súd zároveň vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise správcovi a v jednom rovnopise na Okresný súd Bratislava I.
27. Súdu prvej inštancie žalovaný podaním zo dňa 27.09.2022, doručeným dňa 03.10.2022, oznámil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/39/2022 začal konkurzné konanie, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnom spore. Žalovaný zároveň žiadal o prerušenie konania podľa § 164 CSP. Vyhlásenie konkurzu spôsobuje prerušenie súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi, s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne vymenované. Konania sa prerušujú ex lege, a preto nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto nerozhodol o prerušení konania, ale uvedenú skutočnosť poznačil do súdneho spisu a v pravidelných intervaloch kontroloval stav konkurzného konania.
28. Nakoľko dňa 22.02.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 37/2023 publikované oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - žalovaného a ustanovil JUDr. Martinu Dragašič do funkcie správcu, vyzval súd prvej inštancie listom č. k. 23Cb/128/2020-290 zo dňa 21.04.2023, doručeným toho istého dňa,
správcu na podanie návrhu na pokračovanie v predmetnom konaní, ktoré bolo t. č. prerušené zo zákona, a zároveň ho poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, bude mať účinky späťvzatia žaloby. Správca podaním zo dňa 21.04.2023 a doručeným konajúcemu súdu dňa 05.05.2023 vyjadril nesúhlas s pokračovaním v konaní. Taktiež v podaní pre úplnosť uviedol, že konkurzné konanie bolo začaté voči úpadcovi na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.08.2022, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 159/2022 zo dňa 17.08.2022. Keďže správca v súdom stanovenej lehote doručil súdu prvej inštancie svoj nesúhlas s pokračovaním v konaní a zároveň ani dlžník (žalovaný) nenavrhol pokračovať v konaní na základe súdom prvej inštancie mu doručenej výzvy zo dňa 21.04.2023, ktorá mu bola doručená elektronicky dňa 04.05.2023, postupoval súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 47 ods. 4 zákon o konkurze v spojení s § 145 ods. 1 CSP a napadnutým uznesením konanie zastavil.
29. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého uznesenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, a to z dôvodu predčasného vydania napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolateľa (žalobca) súd prvej inštancie mal vzhľadom na plynutie lehôt a preloženie termínu konania prvej schôdze veriteľov ponechať konanie prerušené a nezastavovať ho.
30. Odvolací súd je názoru, že konanie prvej schôdze veriteľov úpadcu nemá žiadny zásadný význam z hľadiska postavenia žalobcu tohto konania, pre nastúpenie zákonom o konkurze ustanovených procesnoprávnych skutočností, ani žiadnym spôsobom nezvráti priebeh predmetného súdneho konania, nakoľko z dikcie ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze vyplýva, že účinky späťvzatia žaloby vzniknú ex lege tým, že správca úpadcu alebo úpadca samotný (v danom spore žalovaný) nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, obdobne ak nesúhlasia s jeho pokračovaním. Teda zákon o konkurze tu zakotvuje podmienky, za naplnenia ktorých dochádza k nahradeniu dispozičného úkonu žalobcu
- späťvzatia žaloby - v dôsledku tam uvedených procesnoprávnych skutočností. Procesnoprávnym následkom zo zákona nastávajúcich účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze je preto taký procesný postup súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona, a konanie zastaví. Tie účinky nastanú aj bez vôle žalobcu, nakoľko ani z CSP či z osobitného predpisu (zákon o konkurze) nie je potrebný súhlas druhej procesnej strany, resp. upravený určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Zároveň odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanom spore účinky späťvzatia žaloby. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila. Súd preto protistranu v týchto prípadoch ani nevyzýva na súhlas so späťvzatím žaloby.
31. Nie je sporné, že vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu predmetného súdneho konania zo zákona a v takto prerušenom konaní mohol súd pokračovať len na návrh správcu, resp. dlžníka (žalovaný). Nakoľko súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, vzhľadom na hospodárnosť a zásadu čo najrýchlejšieho prejednania sporu, vyzval správcu a dlžníka (žalovaný) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, hoci im v zmysle zákona o konkurze lehota na aktívne podanie tohto návrhu plynula až do konca prvej schôdze veriteľov. Správca na výzvu súdu prvej inštancie vyjadril svoj nesúhlas na pokračovanie v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/128/2020, majúc vedomosť o jeho existencii. Správca sa v konaní stáva ex lege účastníkom konania. Doručenie návrhu na nepokračovanie v konaní správcom (a ani dlžníkom v danom prípade žalovaným) má v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou sporového konania dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, a je teda pasívne legitimovanou stranou sporu, aj nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má za následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu), alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu. Procesné postavenie žalobcu pritom nemožno považovať v porovnaní so žalovaným (úpadcom) za nevýhodnejšie (slabšie), pretože žalobca, ako veriteľ úpadcu má právo uplatniť si svoju pohľadávku proti úpadcovi, ktorá je predmetom zastaveného konania, formou prihlášky pohľadávky v rámci konkurzného konania
a predmetná pohľadávka žalobcu môže byť následne podrobená prieskumu súdu v rámci incidenčného sporu. Účinkom podania návrhu na nepokračovanie v konaní zo strany správcu a nepodanie návrhu na pokračovaní v spore zo strany žalovaného (dlžník) bol procesný postup súdu ako pri späťvzatí žaloby, preto súd prvej inštancie konanie zastavil.
32. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom a napadnutým uznesením sa nedopustil takého pochybenia, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého uznesenia, a to aj s poukazom na termín konania prvej schôdze veriteľov (18.08.2023), predloženie súdneho spisu odvolaciemu súdu (04.10.2023) a teda uplynutia lehoty v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze, v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by pristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia a vráteniu sporu súdu prvej inštancie, za účelom formálneho naplnenia správneho procesného postupu vyplývajúceho z ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze, je možné predpokladať, že konečný výsledok konania by bol identický, nakoľko nie je možné predpokladať zmenu postoja správcu, ktorú už vyjadril skôr (pred konaním prvej schôdze veriteľov), a to vzhľadom na predmet sporu a procesné postavenie úpadcu (žalovaný). Taktiež žalovaný - dlžník na výzvu súdu prvej inštancie mu adresovanú na podanie návrhu na pokračovanie v predmetnom spore nijako nereagoval. Zároveň žalobca majúc vedomosť o dátume konania prvej schôdze veriteľov mal možnosť si na nej pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu riadne prihlásiť.
33. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ním uvedená odvolacia námietka (bod 3, 4, 5 tohto uznesenia) vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola dôvodná.
34. S poukazom na odôvodnenie tohto uznesenia odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), keďže mal zo to, že ním bol naplnený zmysel ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze a správca výslovne nesúhlasil s pokračovaním konania a dlžník (žalovaný) taktiež na výzvu súdu prvej inštancie mu doručenú nenavrhol pokračovať v konaní. Nedodržanie postupu v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze pri vydaní napadnutého rozhodnutia samo osebe nemá za následok nezákonnosť postupu konajúceho súdu prvej inštancie a napadnutého uznesenia.
35. Krajský súd v Bratislave rozhodol o trovách odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 257 CSP, keď za dôvody hodné osobitné zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením podľa ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - žalovaného a taktiež žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému ani správcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011 v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).