Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-104-2023.pdf
PDF · 110.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/104/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XXX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, proti žalovanému D. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, XXX XX I., o zaplatenie 3.400,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. novembra 2022 č.k. 11C/69/2021-243
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ktorý je odvolaním nedotknutý.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.400,- eur s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 30.10.2020 do zaplatenia (I.), zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (II.), priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a žalovanému priznal nárok na náhradu trov proti žalobcovi odvolacieho konania (III.,IV.) .
2. Súd vo veci rozhodoval opätovne potom, čo jeho skorší rozsudok pre zmeškanie žalovaného bol zrušený pre nesplnenie podmienok pre takýto procesný postup súdu. V novom konaní súd z výpovede žalobcu, žalovaného a svedkyne J. K., družky žalobcu zistil, že žalobca bol v r. 2019 trestne stíhaný pre trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi vo veci Okresného riaditeľstva PZ Prešov ČVS: ORP-867/4-VZS-PO-2018. Žalobca ako cudzí štátny príslušník a osoba neznalá práva, za účelom účinnej obhajoby a spracovania súkromného znaleckého posudku z odboru životného prostredia sa stretol so žalovaným, ktorý sa prezentoval ako advokát a znalec oprávnený na podanie takého znaleckého posudku, na základe čoho sporové strany uzavreli dohodu o zastupovaní dňa 7.8.2019, a žalobca splnomocnil žalovaného na zastupovanie v trestnom konaní. Žalovaný sa v plnomocenstve ním vyhotovenom označil ako právnik, následne v ďalšom splnomocnení zo dňa 20.8.2019 bolo uvedené, že v prípade, ak nebude akceptovaná táto plná moc udelená mu ako podnikovému právnikovi, bude v trestnom konaní vystupovať ako dôverník poškodeného, do ktorej listiny žalovaný uviedol, že „legitímne očakáva, že postavenie p. B. sa zmení na postavenie poškodeného“. Žalovaný mal od žalobcu udelené splnomocnenie z 2.9.2019 na zastupovanie aj vo veci starostlivosti o maloleté deti žalobcu, na ktorom splnomocnení sa označil ako rodinný právnik. V konaní bolo nesporné, že žalovaný nespracoval pre žalobcu znalecký posudok ani nevykonal úkony právnej pomoci v trestnej veci, orgány činné v trestnom konaní odmietli so žalovaným konať ako so zástupcom žalobcu, pretože nemal postavenie advokáta a žalovaný z dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov nedisponoval ani
postavením znalca, teda nemohol podať ani znalecký posudok do trestného konania. Potvrdením o vklade peňažných prostriedkov na účet žalovaného a výpoveďou svedkyne K. mal súd potvrdené, že žalobca poukázal žalovanému titulom preddavkov na zastupovanie v trestnej veci sumu 3.000,- eur vkladom na účet a v hotovosti dvakrát 200,- eur. V konaní mal súd preukázané, že žalobca po zistení, že žalovaný nemá oprávnenie na poskytovanie právnych služieb v postavení advokáta ani oprávnenie na podanie znaleckého posudku, listinou doručenou žalovanému dňa 24.10.2019 ukončil dohodu dovolávajúc sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu pri udelení plnej moci, uvádzajúc, že pri vedomosti o týchto skutočnostiach, nikdy by nesplnomocnil žalovaného na zastupovanie, ani mu neposkytol finančné prostriedky. Súd vychádzal z úpravy zastúpenia v trestnom konaní, keď v zmysle § 36 ods. 1 Trestného poriadku obhajcom obvineného môže byť len advokát a v zmysle zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii je takouto osobou ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, a len advokát ako zástupca má oprávnenie poskytovať právne služby za odmenu a právo požadovať primeraný preddavok. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalovaný nemal postavenie advokáta, nespracoval a ani nemohol spracovať znalecký posudok, lebo v rozhodnom čase nebol zapísaný do zoznamu znalcov, súd hodnotil dohodu o zastupovaní uzavretú podľa § 23, § 31 OZ ako právny úkon neplatný v zmysle § 49a OZ, ktorý konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ktorý omyl žalovaný vyvolal. Súčasne konštatoval, že žalobca sa riadne a včas dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a OZ, preto mu vzniklo právo na vydanie majetkového prospechu zo strany žalovaného získaného z neplatného právneho úkonu v súlade so zásadami o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451, § 456 OZ. Súčasne súd uviedol, že pokiaľ žalovaný mienil získavať akúkoľvek odmenu za údajné zastupovanie v súdnom konaní realizovanú pre iné fyzické osoby, konal tak v rozpore so zákonom č. 655/2004 Z.z. advokácii, keď právo na odmenu majú subjekty v postavení advokáta disponujúce osobitným oprávnením na podnikanie v predmetnej oblasti, a zapísané v zozname advokátov a poistené pre výkon tohto povolania. Iné opakované zastupovanie sa považuje za pokútnictvo, je v rozpore so zákonom a taký právny úkon je neplatný, a mohol by naplniť aj znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania. Súd tiež zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania „do času rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o uznesení Krajského súdu v Košiciach, ktorým uznesením bol spor prikázaný na prejednanie Okresnému súdu Rožňava“, lebo nezistil existenciu takéhoto konania na Najvyššom súde SR a ani žiaden dôvod pre prerušenie konania podľa § 162 resp. § 164 Civilného sporového poriadku (CSP). Pokiaľ žalovaný v priebehu konania uviedol, že vznáša námietku zaujatosti voči sudcovi z dôvodu, že podľa jeho názoru bol obmedzovaný v prednese vyjadrení na pojednávaní, súd na uvedenú námietku v zhode s § 53 ods. 3 CSP neprihliadal, keďže sa dotýkala vedenia sporu, teda procesného postupu súdu, vo vzťahu ku ktorému zákonná úprava námietku zaujatosti vylučuje. S odkazom na zákonnú úpravu vylučujúcu, aby okrem advokáta mohla iná fyzická osoba opakovane poskytovať právne služby ako zástupca v konaní pred súdom, keď nebolo zistené ani vykonanie relevantných úkonov žalovaným, ako nepreukázanú hodnotil obranu žalovaného, že nárok na odmenu mu vznikol titulom zastúpenia v iných prípadoch žalobcu týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti. Majúc za nespochybnený rozsah finančných prostriedkov vyplatených žalovanému v sume 3.400,- eur, uložil mu povinnosť na vrátenie tohto peňažného plnenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Z dlžnej sumy priznal žalobcovi tiež právo na úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ vo výške vyplývajúcej z § 3 nar. vl. č. 87/95 Z.z. s počiatkom omeškania stanoveným v nadväznosti na predžalobnú výzvu doručenú žalovanému 22.10.2020 so 7-dňovou lehotou na plnenie. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznajúc procesne úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania.
3. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. b/, c/, e/, f/, h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
4. Odvolateľ tvrdil zásah do svojich procesných práv, lebo vo veci rozhodoval súd, ktorého rozhodnutie už bolo raz zrušené pre porušenie jeho práv, a nakoľko v totožnej veci už raz sudca rozhodol nezákonným rozsudkom pre zmeškanie, mal sa v tomto konaní vylúčiť. Tiež tvrdil, že trpí postihnutím sluchu, ktoré sa pri nachladnutí zhorší, čo bolo aj v deň pojednávania 4.11.2020, dobre nepočul aká komunikácia prebiehala medzi advokátom žalobcu a jeho klientom, sudca nereagoval na jeho požiadavku, aby
rozprával hlasnejšie, nezaznamenal do zápisnice jeho výzvy, nezdôraznil zástupcovi žalobcu, aby prednesy realizoval smerom ku nemu, zastával názor, že súd mal zohľadniť jeho zdravotný stav a pojednávanie odročiť. K veci samej uviedol, že súd nevzal do úvahy, že žalobca ho splnomocnil na zastupovanie v rôznych veciach, v žiadnej plnej moci sa neoznačil ako advokát, vždy bolo uvedené, že je právnik, resp. firemný alebo rodinný právnik. Podotkol, že vo veci obvinenia žalobcu z trestného činu neoprávneného nakladania s odpadom po doručení znaleckého posudku znalca D. L. J., tento posudok napadol, ktorý tvoril nosnú kontru trestného stíhania žalobcu, v pozícii firemného právnika bol akceptovaný na Okresnom riaditeľstve policajného zboru vo Vranove nad Topľou, no nepochodil v trestnej veci žalobcu v Prešove u vyšetrovateľa Kovaľa. Nesúhlasil s tým, aby akýmkoľvek spôsobom zavádzal žalobcu, keďže na žiadnej plnej moci nebolo uvedené, aby vystupoval ako advokát, jeho firma má interný cenník služieb v poradenstve najmä v správnom práve pre územné, stavebné, vodoprávne konanie. Uviedol, že sa ako 62 ročný prihlásil na právnickú fakultu v Košiciach, už vtedy mal za sebou viac ako 350 pojednávaní na súdoch, nepracoval u advokáta, pretože od neho pýtali vysoký mesačný poplatok okolo 700 eur , keď on mal starobný dôchodok 420 eur. Dlhodobo sa totiž súdil s Ministerstvom spravodlivosti SR v správnom konaní o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov dňom 26. októbra 2015, keď rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 21.9.2021 bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia ministerstva o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Vo veci žalobcu týkajúcej sa úpravy práv a povinnosti k jeho maloletým deťom plnil úlohy rodinného právnika podával tiež odvolanie v konaní 29P/208/2019 proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov, s ktorým ale neuspeli, vykonával teda pre žalobcu rad úkonov, nielen v trestnom spore, čo mu podľa jeho názoru zakladalo právo na odmenu. Za preukázateľne zaplatenú považoval iba sumu 3.000,- eur, nie však ďalších 400,- eur, ktoré mali byť hradené preddavkovo v hotovosti, pretože on v hotovosti nič neberie. Vytkol súdu, že odmietol vypočuť advokáta JUDr. Iľka, ktorý bol ako záložný advokát, ktorého zabezpečil pre žalobcu, a ktorého vyšetrovateľ prijal do konania.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhoval ako vecne správne potvrdiť, považujúc odvolateľove námietky za účelové, nezodpovedajúce zásadám civilného procesu ani skutočnému priebehu pojednávania, na ktorom žalovaný riadne zrealizoval svoje právo výpovede, kládol otázky, boli zaznamenané jeho výhrady, a predmetom zápisnice boli všetky podstatné okolnosti, ktoré sa na pojednávaní udiali. Obsah odvolania hodnotil ako opakovanie skutočností prednášaných žalovaným už na súde prvej inštancie, zdôrazňujúc, že žalobca vystupoval v trestnom konaní ako obvinený, nie v postavení poškodeného, preto nepotreboval žiadneho dôverníka. Pokiaľ by mali byť vyjadrenia žalovaného návrhmi na doplnenie dokazovania, jedná sa o procesne neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže také tvrdenia neboli prednesené na súde prvej inštancie. Zdôraznil, že žalovanému sa nepodarilo preukázať ním uvádzané skutočnosti o tom, že pristupoval k žalobcovi priamo, otvorene a čestne, naopak žalobcu utvrdil v tom, že je oprávnený na poskytovanie služieb ako advokát a znalec, aj keď si bol vedomý sporového konania o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, ako aj toho, že nie je advokátom. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný teraz uvádza, že všetky príjmy riadne zdaňoval, vo svojich predchádzajúcich podaniach v konaní uviedol, že žalobca mu nedoručil faktúru, preto nebol jeho nárok zúčtovaný a nie je v evidencii DPH. Návrh na výsluch svedka D. žalovaný predniesol až na poslednom pojednávaní, v rozpore so zásadou koncentrácie konania, súd prvej inštancie preto správne tento ako neúčelný a nehospodárny zamietol. Ako nesprávny hodnotil tiež názor žalobcu o nutnosti vylúčenia sudcu z konania pre jeho skoršie rozhodovanie vo veci, lebo uvedené nie je v zmysle zákona dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu z konania.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. novembra 2023 v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
8. Vychádzajúc z obsahu odvolacích námietok žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v rozsahu zaväzujúceho výroku a súvisiacich výrokov o náhrade trov konania, odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku o prerušení konania a tento nadobudol právoplatnosť. Nad rámec uvedeného odvolací súd
dodáva, že v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP písm. n/ CSP odvolanie voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné.
9. Žalovaným vymedzené odvolacie dôvody neboli naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonanie ďalšieho dokazovania sa nevyžadovalo, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
10. Pokiaľ odvolateľ videl existenciu zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretože podľa jeho názoru bolo pojednávanie 4.11.2022 vedené v jeho neprospech, a súčasne tvrdil, že sudca mal byť vylúčený z konania, nakoľko vo veci už raz rozhodol v rozpore so zákonom, odvolací súd nezistil existenciu žiadnej takej vady, ktorá by bránila riadnemu prejednaniu veci a súčasne, aby vo veci konal zaujatý sudca. Ak odvolateľ vzhliadal dôvody pre vylúčenie sudcu v jeho skoršej rozhodovacej činnosti, či vedení konania, tieto skutočnosti nie sú v zmysle § 49 ods. 1 CSP dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania veci, nezakladajú jeho pomer k sporu, stranám alebo ich zástupcom, nevyplývajú z nich žiadne odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. V zmysle § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka okolnosti spočívajúce v procesnom postupu sudcu, jeho rozhodovacej činnosti, na takúto námietku sa neprihliada, z ktorých dôvodov odvolací súd osobitne o tejto námietke nerozhodoval. Súd bol povinný viesť konanie v súlade so zásadou hospodárnosti efektívne, pri zachovaní rovnosti strán sporu, keď bolo na úvahe súdu a v jeho výlučnej právomoci rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazných prostriedkov vykoná, akým spôsobom usmerní vypovedajúce strany tak, aby sa jej vyjadrenia vzťahovali k spornými otázkam v konaní a mali výpovednú hodnotu pri posudzovaní dôvodnosti nároku. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z pojednávania zo dňa 4.11.2022 a konštatuje, že obsah zápisnice z pojednávania výslovne zodpovedá priebehu konania na pojednávaní, sú zachytené aj nesúhlasné prednesy žalovaného, keď súd usmerňoval jeho výpoveď tak, aby sa táto dotýkala skutočností významných pre konanie, v čom nemožno vzhliadnuť žiadne procesné pochybenia súdu, ale naopak rešpektovanie povinnosti viesť konanie účelne, spravodlivo so zreteľom na charakter a predmet prejednávanej veci. Zo zvukového záznamu nevyplýva, aby žalovanému bola s prihliadnutím na jeho sluchové postihnutie, akýmkoľvek spôsobom marená možnosť obhajoby jeho práv, odmietnuté jeho žiadosti, či návrhy, nebolo možné konštatovať žiadny nerovnovážny prístup súdu k stranám sporu ako to nedôvodne tvrdil odvolateľ.
11. Súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu veci, keď obsahom výpovedí žalobcu i žalovaného, objektivizovaných výpoveďou svedkyne J. K., ktorá bola súčinná pri poskytovaní pomoci žalobcovi v jeho trestnom konaní i hľadaní zástupcu a znalca, bolo preukázané, že zámerom žalobcu bolo získať v jeho trestnej veci, v ktorej vystupoval ako obvinený advokáta, len ktorý subjekt mohol účinne obhajovať jeho záujmy v trestnom konaní (§ 36 ods. 1 Trestného poriadku). Sám žalovaný pritom svojimi vyjadreniami potvrdzuje, že pred žalobcom vystupoval v pozícii osoby oprávnenej hájiť jeho záujmy v trestnom konaní aj v občianskom súdnom konaní označujúc sa nie ako súkromná fyzická osoba, ale ako právnik (firemný, rodinný) s nárokom na odmenu, keď takéto postavenie prináleží len právnemu zástupcovi, ktorý je zapísaný ako advokát v zozname advokátov ako to predpokladajú ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie. V rámci konania pred súdmi pri riešení občianskoprávnych a rodinných sporov, na ktoré rovnako žalovaný poukazoval, súčasne platí, že pokiaľ zvoleným zástupcom nie je advokát, súd môže rozhodnúť o vylúčení takéhoto zastúpenia práve z dôvodov, ak zástupca vystupuje vo viacerých konaniach opakovane (§ 89 ods. 2 CSP), čo sa považuje za pokutníctvo a teda zákonom nedovolený spôsob vykonávania úkonov zástupcu a získavania príjmov z činnosti, ktorá je vyhradená advokátom, ako odborne spôsobilej osobe.
12. Nebolo sporné, že v čase udelenia plnej moci žalovaný nemal oprávnenie konať ako advokát a bolo rozhodnuté aj o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že práve na účely zastupovania žalobcu v jeho trestnom konaní, v ktorom vystupoval ako obvinený,
ako aj na účel podania znaleckého posudku v tomto konaní bolo žalovanému udelené plnomocenstvo i uhradené finančné prostriedky, avšak žiadny z týchto úkonov žalovaný realizovať nemohol. O týchto okolnostiach mal žalovaný vedomosť, napriek tomu zneužil situáciu, že žalobca bol právne neznalá osoba inej štátnej príslušnosti. Odovzdanie finančných prostriedkov v hotovosti 2x 200,- eur potvrdzovala výpoveď svedkyne J. K., ktorá zhodne so žalobcom tiež uviedla, že uvedené finančné prostriedky boli výhradne určené na poskytnutie právnej pomoci a spracovanie znaleckého posudku v trestnom konaní proti žalobcovi. Rozsah vyplatených financií vo výške 3.000,- eur bol potvrdený vkladom na účet žalovaného, čo napokon tento ani nespochybňoval. Žalovaný v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno o tvrdeniach, že mu vzniklo právo na poukázanie finančných prostriedkov v žalovanej či inej výške z titulu iných úkonov, na ktoré by bol v zmysle zákona oprávnený. Pokiaľ sám žalovaný uvádzal, že vystupoval aj vo vzťahu k iným fyzickým osobám opakovane v súdnych konaniach, len to dokladuje, že realizoval zákonom nedovolenú činnosť pokútnika, za ktorú mu neprináleží odmena. V konkrétnosti prípadu sa žiada dodať, že odvolanie podané žalovaným proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci starostlivosti o maloleté deti žalobcu (Okresný súd Prešov sp.zn. 29P/208/2019), ktorý úkon mal podľa žalovaného rovnako odôvodňovať nárok na odmenu, bolo odmietnuté ako oneskorené, čo len potvrdzuje neúčelnosť úkonov zastupovania. Postavenie žalobcu v jeho trestnom konaní ako obvineného vylučovalo, aby účinné úkony právnej pomoci mu mohli byť poskytnuté iným subjektom než advokátom. Zhodné vyjadrenia žalobcu, svedkyne K., označenie žalovaného na plnej moci ako právnika potvrdzovali, že práve žalovaný ich uistil, že disponuje oprávnením na vykonávanie úkonov obhajoby, čo napokon dokazujú aj tvrdenia žalovaného, keď vychádzal z toho, že v iných trestných konaniach prejednávaných vo Vranove nad Topľou bolo jeho plnomocenstvo akceptované, avšak v tomto spore vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove sa tak nestalo. V súhrne je tak potvrdená vecná správnosť záverov súdu prvej inštancie, že žalovaný v rozhodných skutočnostiach uviedol žalobcu do omylu, neplatnosti ktorého právneho úkonu sa z tohto dôvodu žalobca účinne dovolal (§49a, § 40a OZ), teda finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na základe neplatného právneho úkonu, preto je tieto povinný vrátiť titulom záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451, §456 OZ). Skutkovým záverom súdu prvej inštancie a ich právnemu posúdeniu nemožno vytknúť žiadne nedostatky, a odvolanie je len vyjadrením nesúhlasu odvolateľa so spôsobom hodnotenia dôkaznej situácie v spore a právnymi závermi súdu prvej inštancie bez právne relevantných námietok. Okolnosť, či v neskoršom období po udelení plnej moci bolo zrušené rozhodnutie o vyčiarknutí žalovaného zo zoznamu znalcov, nemá vplyv na správnosť záverov súdu, pretože v čase uzavretia dohody o zastupovaní, udelení plnej moci a dohody o podaní znaleckého posudku (august 2018), žalovaný mal vedomosť o tom, že znalecký posudok nebude môcť spracovať z dôvodu spornosti otázky, či mu patrí postavenie znalca, o čom sa viedlo správne konanie. Napokon žiadny znalecký posudok pre žalobcu nevypracoval a orgány činné v trestnom konaní s ním odmietali spolupracovať pre nedostatok odbornej kvalifikácie tj absenciu postavenia ako advokáta a znalca. Pokiaľ išlo o návrh žalovaného na vypočutie svedka JUDr. Iľka, ktorého mal podľa svojich vyjadrení zabezpečiť pre žalobcu ako advokáta, výsluch uvedeného svedka je bez vplyvu na zistenie, že v čase vzniku dohody o zastupovaní a podaní znaleckého posudku žalovaný nemal oprávnenie na vykonávanie takých úkonov, za ktoré prevzal finančné prostriedky. Správne preto súd prvej inštancie v súlade s jemu zverenou právomocou rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazných prostriedkov vykoná (§185 CSP), rozhodol o nepripustení tohto dôkazu pre jeho neúčelnosť, nehospodárnosť, prihliadajúc aj na to, že takýto návrh žalobca podal až na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia, teda v rozpore so zásadou koncentrácie konania vyplývajúcou z § 153 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytlo zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné argumenty sporových strán rozhodné pre vyhodnotenie dôvodnosti nároku žalobcu, a ako vecne správne bolo aj v napadnutom rozsahu potvrdené, včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady procesného úspechu sporových strán v zhode s § 255 ods. 1 CSP.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zhode s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľovi ako neúspešnej sporovej strane nevznikol nárok na náhradu trov a tieto je povinný nahradiť procesne úspešnej protistrane, teda žalobcovi.
14. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).