Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29P-208-2019.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/208/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: mal. P. S., F.. XX.XX.XXXX I. mal. I. S., F.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z matky H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. XX, t.č. bytom M. X, G. G., Q., B.. B., Í., v konaní právne zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Slovenská 69 a z Z. J. S., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., H. J. G., H. E. (E.) XXX XX, adresa na doručovanie H., K.. J. XXX, o návrhoch otca a matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.08.2019, označeným ako „Neodkladné opatrenie podľa ust. § 324 ods. 1 CSP o zákaze vycestovania maloletých detí do zahraničia“, žiada, aby súd neodkladným opatrením rozhodol takto: Otec detí je oprávnený starať sa o deti po všetkých stránkach a čo najlepšie zabezpečovať deti pri ich všestrannom rozvoji v rámci Slovenského školstva a dôsledne zabezpečovať ich výchovu v rámci zásad Rímskokatolíckej viery. Otec detí je povinný umožniť stretávanie sa detí s ich matkou počas školského roka na území SR. Matka má právo vyzdvihnúť si maloletých od otca od 8 hod. dňa, ktorý oznámi otcovi najmenej 12 hod. vopred. Maloletých má matka vrátiť do 20 hod. tohto dňa, pokiaľ sa dohodnú na viacdennom prevzatí detí, matka vydá písomné prehlásenie, že v plnej miere a výhradne ona zodpovedá za deti. Zároveň uvedie čas vrátenia detí. Otec má právo po prekročení termínu vrátenia detí o viac ako 2 hod. požiadať políciu o hľadanie detí. Všetky náklady s tým spojené uhradí matka do 3 dní od udalosti, ktorú ona spôsobila. Počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov má matka prednostné právo na deti; toto platí iba pre územie SR do 18 roku dieťaťa.
2. Svoj návrh otec odôvodnil týmito skutočnosťami: Matka chce s maloletými deťmi vycestovať koncom 08/2019 do Í.. Otec maloletých detí nebol nikdy ženatý, v Q. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Od roku 2008 má otec povolený pobyt v H., kde sa aj zoznámil s matkou maloletých detí, ktorá sa nasťahovala k nemu do jeho domu na ul. J. R. H.. Ich spoločný harmonický vzťah matka narušila svojimi tehotenskými náladami, ktoré psychický nezvládla, negatívne na ňu vplývala aj smrť jej otca. Otec preto presídlil matku svojej dcéry ku svojim rodičom do Q., kde ju rodina prijala, došlo aj k harmonizácii vzájomného vzťahu, z ktorého sa narodil syn I.. Po smrti otcovej matky boli dedičmi hospodárskej pozostalosti aj maloleté deti. Matka maloletých do rozpočtu neprispievala, do rodinného hospodárstva rodičov otca sa nezapájala. Matka s deťmi odišla do Í., kde doposiaľ nemá trvalé zamestnanie a žije zo sociálneho zabezpečenia detí.
Otec žije už 5 rokov usporiadaným životom so svojou v poradí druhou partnerkou, ktorú majú mal. deti v obľube; v roku 2018 boli so súhlasom matky na spoločnej dovolenke v Q.. Mal. deti sú toho času v H. a otec ich zapísal na Základnú školu na ul. H. R. H. vzhľadom na blízkosť k jeho domu a tiež k domu starej matky z matkinej strany. Otec poukázal na skutočnosť, že matka nemá nájomnú zmluvu na bývanie v Í., nemá pracovnú zmluvu, neovláda anglický jazyk. Otec je spolu s družkou ochotný a schopný zabezpečiť všestrannú starostlivosť o deti na Slovensku, pričom matke nebude brániť v styku s deťmi.
3. Opatrovník v správe o rodinných a výchovných pomeroch zo dňa 02.09.2019 uviedol, že mal. deti pochádzajú zo vzťahu svojich rodičov. Matka žije od februára 2017 s deťmi v Í., kde od septembra 2019 nastupuje ako upratovačka do firmy B. a do kvetinárstva ako grafická výpomoc, zároveň chodieva vypomáhať so žehlením do E.. Zo štátnych sociálnych dávok poberá v Írsku podporu pri nedostatočnom príjme vo výške 250 Eur týždenne a prídavky na dve deti 270 Eur mesačne. Matka s deťmi vycestovala do Í. vo februári 2017 s tým, že otec súhlasil a po štyroch mesiacoch sa mala vrátiť do Q.; otec však videl deti až v júli 2018. Matka mu však po celý čas nebránila v styku, uviedla aj presnú adresu ich pobytu a písomne ho informovala o dôvodoch, prečo sa nevrátia. Pred odchodom do Í. žili v Q. u otcových príbuzných, on však ostal na Slovensku a za rodinou chodieval iba sporadicky. Finančne ich nepodporoval, u jeho príbuzných mali všetko k dispozícií zdarma. Matka nepripúšťa možnosť, aby ostala s deťmi na Slovensku, tvrdí, že v Í. majú vytvorené vhodné bytové pomery a dobré sociálne zázemie, má dostatočný príjem, aby sa o nich dokázala postarať. Deti navštevujú V. školu a sú tam spokojné. Matka uviedla, že si podala v Í. návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, keďže v tejto veci nemá právomoc konať Okresný súd Prešov. Otec pracuje momentálne ako SZČO v oblasti predaja áut a domov, svoj terajší príjem nevedel uviesť; zároveň poberá príspevok z Talianska vo výške 800 Eur mesačne, ktorý súvisí s poškodením jeho nehnuteľnosti zemetrasením. Býva v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho terajšej priateľky, plánuje zakúpiť ďalší byt v blízkosti základnej školy detí. Voči otcovi je v súčasnosti vedené trestné konanie, čo aj on sám potvrdil pri pohovore na oddelení SPODaSK. Otec trvá na tom, aby deti ostali na Slovensku, nepripúšťa možnosť ich odchodu do Í.. Za obdobie, od kedy tam žijú, ich finančne podporil sumou 2 500 Eur. Dňa 06.08.2019 vyzdvihol obe deti na letisku v C. a odišiel s nimi do Q.. So synom sa vrátil na Slovensko 13.08.2019, matka prišla z Í. 14.08.2019. Maloletú P. plánoval vyzdvihnúť vo štvrtok 29.8.2019 a doviezť ju následne na Slovensko.
E. I. má 8 rokov a navštevuje V. školu v Í., v okolí má dobrých kamarátov a veľmi sa mu tam páči. Bývajú v byte, kde má vlastnú izbu a je tam s ním aj mama a sestra. Otca má rád a chcel by k nemu chodiť na prázdniny. Určite sa chce vrátiť s mamou naspäť a ostať tam bývať. Počas rozhovoru je komunikatívny a vie reagovať na všetky otázky. E. P. má 10 rokov a navštevovala V. Š.. Rozhovor s maloletou na oddelení SPODaSK sa uskutočnil za účasti otca maloletej a jeho právneho zástupcu, ktorí na účasti pri rozhovore s maloletou trvali. Bývať v Írsku by si vedela maloletá predstaviť trošku, no podľa jej vyjadrenia chce zostať bývať na Slovensku. V Írsku mala vlastnú izbu a veľa kamarátov. Na Slovensku má rodinu a chcela by skúsiť bývať tu s otcom a jeho priateľkou. Prázdniny trávila s tetou v Q. a brat na Slovensku.
4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 03.09.2019 a zároveň žiadala neodkladným opatrením dočasne zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok do skončenia konania vo veci samej na vecne a miestne príslušnom súde v Írsku. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia považuje matka za neodôvodnený a nedôvodný, skutočnosti uvádzané otcom považuje za nepravdivé a skresľujúce, pričom je názoru, že Okresný súd Prešov nie je oprávnený vo veci samej konať. Matka žije so svojimi deťmi dlhodobo v Í., kde má vytvorené riadne podmienky pre život, výchovu a vzdelávanie svojich detí. Mal. deti sú žiakmi základnej školy V. typu, ktorú riadne navštevujú a kde majú pokračovať v školskom roku 2019/2020. Mal. deti majú v Í. riadne zabezpečenú komplexnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť lekárom.
Matka má v Í. zabezpečený nájomný byt, za ktorý uhrádza riadne nájomné. Príjem na živobytie matka zabezpečuje zo zamestnania, kde dosahuje mesačný príjem vo výške približne do 600 Eur, sociálne prídavky na deti vo výške 271 Eur mesačne, sociálna podpora 250 Eur týždenne. Matka má vytvorené všetky podmienky pre život v Í., má zamestnanie, byt, zabezpečenú školskú dochádzku detí a zdravotnú starostlivosť. Matka už pred podaným návrhom otca iniciovala súdne konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom v Í. prostredníctvom obdoby slovenského Centra právnej pomoci. Matka ďalej uviedla, že ona nenarušila harmonický vzťah rodičov, keďže otec počas spoločného života žil zhýralým spôsobom života v kruhu iných dám. Matka mal. detí bola vždy na okraji jeho záujmu, a to hneď po jej otehotnení. Otec mal. detí v tom čase pôsobil na Slovensku už viac ako 12 rokov, ale pobyt nemal vedený žiadnym úradom. V novembri 2008 matka otehotnela a od obdobia jej tehotenstva otec postupne menil prístup k matke. V dome na J. ul. boli normálne každodenné návštevy klientov a priateľov otca, súkromie matky nebolo rešpektované ani v období narodenia dcéry. Matka rozhodnutie odísť na čas do Q. k rodine otca prijala po neustálej frustrácii zo života otca; odišla k rodine otca a k jeho sestre, ktorá je pomohla v ťažkej situácii. Otec počas celého obdobia tehotenstva matky sa o matku a dcéru nezaujímal a finančne nepodporoval. Počas týždňa žila matka v dome rodičov otca, kde sa starala o domácnosť, záhradu a sa spolupodieľala na všetkých potrebných prácach na hospodárení. Neskôr musela matka začať pracovať cez víkendy v kaderníctve, pričom o maloletú P. sa starala jej teta, otcova sestra. Otec sa v tom období zdržiaval na Slovensku, matku s dcérou prišiel občasne navštíviť, finančne matku nepodporoval. Trvalo to po dobu 8 mesiacov a z týchto príležitostných návštev vzišlo ich druhé dieťa - I.. Matka odmietla žiť takýto život s dvoma deťmi v rodine otca a vzájomne sa dohodli, že pre najlepší vývoj ich detí a matky bude návrat do jej rodného prostredia. Otec stále narušoval režim, ktorý matka zaviedla deťom, nerešpektoval ich potreby a neprispôsobil svoj život a čas ich výchove. Dom prerábala matka sama svojpomocne pre umožnenie života v ňom. V roku 2015 sa matka s otcom a deťmi vybrali do Q. na dvojtýždennú návštevu, z ktorej sa stal dlhodobý nútený pobyt z dôvodu otcovi uloženého zákazu vycestovania do cudziny po dobu 8 mesiacov. Keď otcovi vypršal trest a vrátil sa na Slovensko, odmietol matku vziať so sebou. Priniesol zo Slovenska deťom hračky, oblečenie a takýmto spôsobom sa konalo presťahovanie žalovanej aj jej detí do Q.. Koncom januára 2017 dostala matka pracovnú ponuku do Í., od jej slovenskej priateľky z detstva, ktorá zahŕňala opatrovanie jej 5,5 ročného syna, výpomoc v rámci voľného čašu s upratovaním. Ponuka zahŕňala pre matku a jej deti ubytovanie, stály prijem a školskú dochádzku a zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Na vycestovanie dostala matka súhlas otca; otec sa nikdy formálne nedožadoval návratu detí. Matka nikdy neupierala otcovi kontakt s deťmi, no nepostrehla otcov zásadný záujem o deti. Osobné záujmy otca zjavne prevyšujú záujmy rodiny. Matka je toho názoru, že otec sa snaží o získanie osobnej starostlivosti mal. detí iba v dôsledku jeho súčasného trestného stíhania, čo by mohlo mať vplyv na druh a výšku ukladaného trestu. Matka a deti majú v Í. vytvorené vhodné materiálne, sociálne, pracovné, školské podmienky, podmienky zdravotnej starostlivosti pre svoj riadny vývin a život.
5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel II bis), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si, ako výnimku z článku 8, zachovávajú právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
7. Podľa článku 10 Nariadenia Brusel II bis, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
8. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II bis, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Podľa č. 20 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
10. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
14. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 Civilného sporového poriadku).
15. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
16. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplýva, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je Írsko, kde doposiaľ žili spolu so svojou matkou a kde si plnia povinnú školskú dochádzku, majú zabezpečené bývanie i zdravotnú starostlivosť. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej dieťa reálne
určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. Slovenská republika ako aj Írsko sú členskými štátmi Európskej únie, preto je potrebné aplikovať na predmetný prípad prednostne ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Uvedené Nariadenie v Kapitole II, oddiel 2, v článkoch 8 až 10 uvádza spôsoby určenia právomoci v konaniach týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, pričom podľa článku 8 je všeobecná právomoc súdu daná obvyklým pobytom dieťaťa.
17. Nariadenie Brusel II bis neobsahuje legálnu definíciu pojmu obvyklý pobyt, len na tento pojem odkazuje v čl. 8 a v čl. 10. Vzhľadom na to, že žiadne z ustanovení Nariadenia a ani žiadna medzinárodná zmluva nedefinuje uvedený pojem, dochádza k veľmi častým výkladovým problémom. Túto „výkladovú medzeru“ však istým spôsobom zapĺňajú dve rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to C - 523/07 z 02.04.2009 a C - 497/10 z 22.12.2010 („Mercredi“). Z uvedenej judikatúry vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Fyzická prítomnosť dieťaťa v členskom štáte musí byť tak doplnená aj ďalšími faktormi, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť dieťaťa nemá len dočasný charakter, resp. príležitostný charakter, ale odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia v danom členskom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa treba tak vziať do úvahy najmä trvanie, podmienky, pravidelnosť a dôvody pobytu na území členského štátu, ale i štátnu príslušnosť, presťahovanie rodiny do daného členského štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa nemožno opomenúť ani vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá. Nariadenie neupravuje minimálnu dĺžku pobytu dieťaťa v členskom štáte vo vzťahu k posúdeniu obvyklého pobytu dieťaťa, preto tento údaj slúži skôr ako indícia pre posúdenie stability pobytu, avšak aj v tomto prípade sa tak musia zohľadňovať všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa tiež berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu. Zámer rodičov, resp. rodiča usadiť sa s dieťaťom v inom členskom štáte sa môže prejaviť určitými krokmi, ako sú napr. kúpa alebo nájom bytu, podanie žiadosti o pridelenie sociálneho ubytovania na príslušných orgánoch členského štátu. Pri zmene obvyklého pobytu je však potrebné rozlišovať aj situáciu neoprávnenej zmeny pobytu dieťaťa, tzn. pri únose dieťaťa, kedy podľa čl. 10 Nariadenia zostáva zachovaná právomoc súdu členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pre jeho únosom.
18. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že maloleté deti doposiaľ nenadobudli v zmysle vyššie uvedených kritérií obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, preto nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V danom prípade súd zistil, že maloleté deti sa od roku 2017 zdržiavajú dlhodobo so svojou matkou v Írsku, kde si plnia aj povinnú školskú dochádzku a majú zabezpečené bývanie a lekársku starostlivosť, preto je súd toho názoru, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Í.. Pri takomto pobyte právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu majú súdy toho členského štátu, na území ktorého má dieťa obvyklý pobyt, teda v danom prípade súdy Í., ktoré je miestom obvyklého pobytu mal. P. a mal. I..
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 20 Nariadenia Brusel II bis, ktorý predstavuje výnimku zo spôsobu založenia právomocí upravených v Kapitole II, oddiel 2, v článkoch 8 až 10 Nariadenia. Na základe uvedeného článku je súd členského štátu oprávnený prijať aj predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) napriek tomu, že podľa Nariadenia by vo veci samej mali právomoc súdy iného členského štátu.
20. Kritériá pre aplikáciu článku 20 Nariadenia Brusel II bis boli interpretované v rozsudku Súdneho dvora (ES) C-403/09 zo dňa 23.12.2009 vo veci Detiček v Sgueglia. Článok 20 ods. 1 nariadenia Brusel II bis stanovuje, že súdy členského štátu, kde sa nachádza dieťa, sú oprávnené za určitých podmienok prijať predbežné alebo ochranné opatrenia stanovené zákonom tohto štátu, napriek tomu, že uvedené nariadenie zveruje súdu iného členského štátu právomoc rozhodnúť vo veci samej. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomocí upraveného nariadením Brusel II bis, musí byť vykladané doslovne. Súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia,
iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať dočasný charakter.
21. Pojem „naliehavosti“ sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
22. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je naplnená podmienka naliehavosti na to, aby neodkladné opatrenie nariadil súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky). Otec ani matka neosvedčili skutočnosti, ktoré by im bránili domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia na súde, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej. Podľa vyjadrenia matky táto už iniciovala súdne konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom v Írsku prostredníctvom obdoby slovenského Centra právnej pomoci.
23. Hoci mal. P. vyjadrila svoj názor, že chce skúsiť bývať s otcom na Slovensku, neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, pričom nie je splnená podmienka naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom, ktorý nemá právomoc.
24. Súd je presvedčený, že v prípade, ak má otec či matka za to, že sú dané dôvody pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom, nič nebráni tomu, aby ich existenciu posúdili vecne a miestne príslušné orgány starostlivosti o maloleté deti v mieste ich obvyklého pobytu, t.j. v Í.. Aj z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia článku 20 Nariadenia Brusel II bis a nemožno hovoriť o naliehavom prípade, aby vo veci konal a rozhodoval súd, ktorý nemá právomoc.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci súdu) o návrhoch otca i matky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.