Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-33-2009.pdf
PDF · 134.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-5C/33/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: J. E., V.. XX.XX.XXXX, P. R. Č.. X, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Nám. Š. Moysesa č. 4, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Slovmag a.s. Lubeník, so sídlom 049 18 Lubeník č. 236, právne zastúpenému JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, so sídlom Nám. baníkov č. 17/33, 048 01 Rožňava za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálna poisťovňa Bratislava, 29. augusta č. 8-10, pobočka Rožňava, Štítnicka 12, IČO: 30 807 484 o zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 9460,27 €, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 180,54 € a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Dorkina, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 11.10.2004 sa žalobca domáhal na žalovanom náhrady škody v dôsledku toho, že bol postihnutý chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaný.
Nárokom, ktorý je predmetom žaloby je nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prvotne uplatnený v sume 285 000,-Sk a po čiastočnom späťvzatí v sume 298,75 €, predstavuje žalobou uplatnený konečný nárok požiadavku na zaplatenie sumy 9 460,27 €.
V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že pracoval u žalovaného od 01.01.1987 ako zámočník a od 01.05.1997 ako lamač na stredisku ťažba a banská doprava. Na základe dlhšie trvajúcich zdravotných ťažkostí mu bolo NsP F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici zistené vibračné poškodenie horných končatín v zložke kostnej a cievnej. Choroba bola diagnostikovaná ako profesionálna choroba (choroba z povolania) z vibrácií a bola ohodnotená bodmi vo výške 250 v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Žalobca ďalej uvádzal, že choroba z povolania ktorú utrpel vo veku 36 rokov mu rozhodným spôsobom trvale zmenila život, podstatne znížila kvalitu osobného, rodinného, pracovného, kultúrno- spoločenského a športového života. Jeho problémy sa prejavujú najmä bolesťami a tŕpnutím horných končatín, hlavne pri zmene počasia a zvýšenej telesnej námahe. Následkom choroby z povolania má nedostatočne prekrvené prsty, v ktorých má neustály pocit chladu. Následky choroby z povolania poznamenali žalobcu aj z hľadiska pracovného života, keďže jeho vyučenou profesiou je mechanik - opravár, ktorú ďalej vykonávať nesmie. Z dôvodu choroby z povolania s ním došlo aj k rozviazaniu pracovného pomeru. V čase pred chorobou z povolania sa venoval športu, ktorý v súčasnosti môže
vykonávať len v obmedzenej miere, všetky zimné športy, hlavne lyžovanie sú pre neho neprijateľné. Nárok na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 20-násobok základného odškodnenia odôvodnil aj tým, že zákonom č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.08.2004 došlo k podstatnému navýšeniu ceny bodu, ktorých počet je rozhodujúci pre výšku odškodnenia.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril spôsobom, na ktorom zotrval počas celého konania a teda, že u žalobcu nejde o dôvod hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý by umožňoval aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Súd vo veci opakovane pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.01.2012. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom bol vykonaný výsluch účastníka konania, výsluchy svedkov a oboznámené listinné dôkazy a znalecké posudky.
Z pracovnej zmluvy žalobcu súd zistil, že tento pracoval u žalovaného od 01.01.1987, keď bol prijatý na výkon práce prevádzkový zámočník (č.l. 5).
Z lekárskeho posudku Nemocnice s poliklinikou F. D. Roosvelta Banská Bystrica, oddelenia pracovného lekárstva vypracovaného dňa 20.07.2004 vyplynulo, že odbornými vyšetreniami bolo zistené vibračné poškodenie horných končatín v zložke kostnej a cievnej. Expozícia v riziku vibrácií bola potvrdená hygienickým prieskumom pracoviska. U menovaného teda bola zistená choroba z povolania s názvom choroba z vibrácií kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov. Zároveň choroba bola ohodnotená podľa tabuľky č. 4 položky č. 90 počtom bodov 250 zo 400 možných (č.l. 7).
Z listu žalovaného nachádzajúcom sa na č.l. 8 súd zistil, že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom dňom 30.11.2004 z dôvodu choroby z povolania a teda z dôvodu, že musí byť trvale vyradený z rizika vibrácií a chladu a nemôže ďalej vykonávať prácu lamača.
Z vyjadrenia MUDr. Maguru poskytnutého na základe požiadavky žalovaného (č.l. 32 - 33) vyplynulo, že žalobca môže vykonávať prácu mechanik - opravár za dodržania podmienky, že táto nemá charakter vibrácií.
Na pojednávaní konanom dňa 21.11.2005 (č.l. 35 - 36) žalobca v celom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21.11.2005 k veci uviedol, že poukazuje na to, že samotná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodňuje chorobu z povolania. Ďalej mal za to, že keďže žalobca nebol aktívnym športovcom, ani sa kultúrne, spoločensky a inak neangažoval, niet dôvodu na to, aby došlo u neho k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Žalobca uviedol, že hrával mestskú ligu v basketbale, čo mu už teraz jeho zdravotný stav neumožňuje a zároveň sa už nemôže venovať lyžovaniu z dôvodu zlého prekrvenia horných končatín. Ďalej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu znovu uviedol, že v dôsledku choroby z povolania nie je schopný vykonávať prácu mechanika - opravára strojov a zariadení, na ktorú je vyučený, teda v prípade ak by sa chcel zamestnať v trvalom pracovnom pomere bola by nutná jeho rekvalifikácia.
Z lekárskeho posudku Fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica (č.l. 49) vypracovaného dňa 02.05.2006 vyplynulo, že z dôvodu pretrvávajúcich obtiaží došlo k opätovnému prehodnoteniu choroby z povolania a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo ohodnotené počtom bodov 150 bodov (čím sa dosiahol max. počet bodov 400 stanovený pre danú chorobu z povolania.
Na pojednávaní konanom dňa 03.04.2007 (č.l. 55 - 56) boli vypočutí svedkovia R. T. a F. P., ktorí sú priateľmi žalobcu a ktorí uviedli, že sa v minulosti spoločne venovali rekreačne rôznym športovým aktivitám, najmä basketbalu, futbalu a lyžovaniu. Potom ako došlo u žalobcu k prejavom choroby z povolania, boli tieto jeho športové aktivity obmedzené tak, že basketbal prestal hrať a takisto sa prestal venovať lyžovaniu.
Zo znaleckého posudku doc. MUDr. Ľubomíra Legáta, PhD., znalca z odvetvia choroby z povolania (č.l. 87 - 135) súd zistil nasledujúce skutočnosti:
Hospitalizácia žalobcu skončila určením 22 diagnóz, z ktorých prvých 5 má vzťah k chorobe z povolania (č.l. 18).
Znalec potvrdil správnosť bodového hodnotenia skôr uvedenými lekárskymi posudkami s tým, že potvrdil, že u navrhovateľa bola hlásená a existuje profesionálna choroba z vibrácii prejavujúca sa týmito ochoreniami: 1. Raynaudovým syndrómom, 2. postihnutím lakťov s klinickým obrazom epikondilitídy. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ ide o Raynaudov syndróm, tak tento sa nachádza v tzv. vazospastickom štádiu, kde klinický obraz svedčí o tom, že po prerušení expozície ide o štádium choroby ešte reverzibilné a to na rozdiel od štádia vazoparalytického, ktoré je už ireverzibilné. Znalec teda znalecký posudok uzavrel konštatovaním, že u navrhovateľa skutočne existuje profesionálna choroba, prejavujúca sa traumatickou vazoneurózou vo vazospastickom štádiu a postihnutím lakťov s klinickým obrazom obojstrannej ulnárnej a radiálnej epikondilitídy.
Znalec ďalej uviedol, že choroba sa prejavuje kostnými zmenami a cievnymi zmenami bez poškodenia kĺbov a nervov, preto jej ohodnotenie lekárskymi posudkami Fakultnej nemocnice Banská Bystrica je správne, pričom u žalobcu možno predpokladať ďalšiu tendenciu k progresii s tým, že ním požadované 20-násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepovažuje za oprávnené.
Ako žalobca, tak aj žalovaný a vedľajší účastník voči predmetnému znaleckému posudku námietok nemali, s poznámkou právneho zástupcu žalobcu, že o výške resp. oprávnenosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí rozhodovať súdu, nie znalcovi.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne (č.l. 163 - 164) zo dňa 10.12.2007 vyplýva, že žalovanému je priznaná od dňa 02.05.2006 úrazová renta z dôvodu, že mu bol v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovných schopnosti v rozsahu 41 %.
Na pojednávaní konanom dňa 09.02.2010 účastníci konania zotrvali na svojich postojoch s tým, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu znovu žiadal, aby súd prihliadal na zmenu právnej úpravy a vlastne aby prostredníctvom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zmiernil tvrdosť zákona, keď odškodňovanie prostredníctvom vyhlášky č. 32/1965 Zb. je podľa jeho názoru podstatne nevýhodnejšie ako odškodňovanie podľa v súčasnosti platného zákona č. 437/2004 Z.z.
Zo znaleckého posudku MUDr. Andrei Tomčovčíkovej, znalkyne z odvetvia choroby z povolania (č.l. 222
- 242) súd zistil nasledujúce skutočnosti:
Znalec súhlasil s lekárskymi posudkami vykonanými Fakultnou nemocnicou v Banskej Bystrici. Znalec svoje závery formuloval v podstate rovnako ako tomu bolo v znaleckom posudku doc. MUDr. Legáta. Znalec uviedol, že subjektívne príznaky choroby z povolania, ktoré uvádza žalobca sú objektívne dokázanými príznakmi choroby z povolania. Príznaky choroby z povolania u žalobcu sa neodlišujú u iných prípadov poškodených, ktorým bola priznaná rovnaká choroba z povolania. U navrhovateľa sa jedná o bežné štandardné ťažkosti a prejavy tejto choroby z povolania. U navrhovateľa sa zároveň nejedná o najťažší stupeň tejto choroby z povolania, v praxi sa znalec stretáva aj s ťažším postihnutím rovnakou chorobou z povolania, ktorá u poškodených závažným spôsobom postihuje ich zdravie a závažnejším spôsobom ovplyvňuje ich každodenný život. Pri ťažšom stupni choroby z povolania ako má žalobca, býva závažnejšie a rozsiahlejšie postihnutie kostí a kĺbov horných končatín, závažnejšie
postihnutie ciev a súčasne aj nervov horných končatín. Znalec ďalej uviedol, že keďže sú u žalobcu postihnuté horné končatiny môže to u neho spôsobiť určité obmedzenia, to znamená, že žalobca nesmie pracovať v zamestnaní, v ktorom by vykonával činnosti s vibračnými nástrojmi, činnosti nadmerne, dlhodobo a jednostranne zaťažujúce horné končatiny a nesmie vykonávať práce v chladnom a vlhkom prostredí. Znalec zároveň uviedol, že pri závažnosti choroby z povolania v rozsahu ako existuje u žalobcu by žalobca nemal byť vážne obmedzený v bežnom spôsobe života, v osobnom, rodinnom a spoločenskom. To znamená, že by nemal mať problémy pri vykonávaní osobnej hygieny, obliekaní, prijímaní potravy a príprave bežnej stravy. Žalobca nemá obmedzenie v rozsahu pohybu na horných končatinách, nemá viditeľný tras horných končatín, nemá opuchy horných končatín. Čo sa týka športových činností pre bolesti horných končatín môže byť obmedzený pri hraní basketbalu, volejbalu, tenisu a iných športov s používaním horných končatín tým spôsobom, že dlhšia hra týchto športov s použitím horných končatín môže vyvolať bolesti končatín s následným ukončením hry. Zároveň v zime pri vystavení chladu a vlhkosti môže mať žalobca bolesti a tŕpnutie rúk, čo ho môže obmedzovať pri výkone zimných športov, napr. pri lyžovaní.
Znalec však zároveň dodal, že nie všetky ťažkosti na horných končatinách opísané navrhovateľom musia byť spôsobené len zistenou chorobou z povolania. Na tŕpnutí prstov rúk sa v súčasnosti u navrhovateľa môže spolupodieľať aj degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice s dráždením nervových koreňov, ktoré nemá súvislosť s chorobou z povolania a ktoré je uvedené aj pri vyšetreniach a v znaleckom posudku doc. MUDr. Legáta, PhD. Žalobca nie je trvalo odkázaný na pomoc iných osôb pri bežných každodenných úkonoch alebo činnostiach. Jeho zdravotný stav je zároveň ustálený, nemožno očakávať zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, naopak môže starnutím organizmu dochádzať k miernemu postupnému zhoršovaniu jeho ťažkostí.
Voči predmetnému znaleckému posudku účastníci konania nemali námietok s tým, že potvrdzuje ich tvrdenia. Žalobca uviedol, že ide o potvrdenie toho, že je postihnutý chorobou z povolania, s ktorou je spojené obmedzenie v určitých činnostiach. Žalovaný a vedľajší účastník zo znaleckého posudku vyvodili to, že u žalobcu nejde o taký prípad, ktorý by mal byť chápaný ako prípad hodný mimoriadneho zreteľa zasluhujúci si mimoriadne zvýšenie odškodnenia, pretože pri tejto chorobe z povolania sa prax stretáva aj s ťažšími prípadmi ako je prípad žalobcu.
Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo a medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca trpí chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaný ako jeho bývalý zamestnávateľ. Zároveň nie je sporná správnosť lekárskych posudkov vyhotovených Fakultnou nemocnicou v Banskej Bystrici a nie je sporná ani správnosť znaleckých posudkov, ktoré hodnotili zdravotný stav žalobcu.
Zároveň nie sú sporné ani subjektívne prejavy tejto choroby u žalobcu, pretože tieto objektívne zodpovedajú bežne sa vyskytujúcim prejavom pri tejto chorobe aj u iných osôb ňou postihnutých. Zároveň nie je sporné ani to, že v dôsledku choroby z povolania môže byť žalobca obmedzený v určitých činnostiach a to činnostiach ktoré uvádzal. Ide o činnosti týkajúce sa najmä práce v chlade a vlhku alebo prác s jednostranným, nadmerným zaťažovaním horných končatín, s čím súvisí aj možné obmedzenie v bežnom živote týkajúce sa napríklad hrania basketbalu a lyžovania.
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
V zmysle § 198 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu,
na poskytnutie náhrady za a) stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky pri chorobách z povolania možno s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie prekročiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo hornú hranicu bodového rozmedzia). Pri týchto chorobách možno aj znížiť ustanovenú sadzbu (počet bodov alebo dolnú hranicu bodového rozmedzia), ak poškodený mal bez ohľadu na poškodenie na zdraví v čase vzniku jeho následkov podstatne obmedzené predpoklady pre spoločenské uplatnenie. Odchýlka môže byť najviac 20% ustanovenej sadzby.
Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Z citovaných právnych predpisov, najmä však z vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyplýva, že výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ale aj odškodnenia za bolesť závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi
došlo k zmene stavu poškodeného pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v § 6 ods.2 vyhlášky, najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na 2-násobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania (napríklad rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 92/2008).
V danom prípade sa žalobca domáhal zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného bodového ohodnotenia. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplné stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 90/2004).
Procesný súd považuje za potrebné upozorniť, že nemožno prehliadnuť, že už samo základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych následkov utrpeného poškodenia zdravia obmedzený vo svojich možnostiach (napríklad v možnostiach spoločenského, kultúrneho, športového vyžitia ale aj pracovného uplatnenia).
Primerané zvýšenie (§ 6 ods. 2 vyhlášky) až na dvojnásobok potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením, toto zvýšenie prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok porovnania zdravotného stavu pred zranením a po ňom opodstatňuje záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu. Ako už bolo uvedené vyššie, zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo veľmi vysoké.
Procesný súd si je vedomý toho, že v prípade žalôb o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia treba každý prípad posudzovať prísne individuálne. Na poznámku právneho zástupcu žalobcu, že OS Prievidza pri obdobnej diagnóze priznal 5-násobné zvýšenie možno reagovať tým, že OS Revúca vo veci sp. zn. 4C/97/2008 spolu s KS v Banskej Bystrici (sp. zn. 15Co/141/2011) zvýšenie náhrady pri základnom plnom bodovom hodnotení rovnakej choroby z povolania nepriznal.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že u rôznych osôb môže dôjsť k rozdielnemu hodnoteniu toho istého poškodenia zdravia s ohľadom na zvláštne okolnosti prípadu dané najmä aktivitami a záujmami poškodeného, jeho vekom, uplatnením v osobnej, rodinnej i spoločenskej sfére a k odlišnému hodnoteniu môže dôjsť i z toho hľadiska, či je poškodeným žena alebo muž (rozhodnutie NS ČR 25Cdo 104/2004).
Napriek tomu bolo v judikatúre súdov ustálené, že zvýšenie základného bodového hodnotenia a to zvlášť zvýšenie v takom násobku ako požaduje žalobca (20-násobok) je možné iba v prípade takého poškodenia zdravia keď ďalšie zapojenie poškodeného do spoločenského, kultúrneho, rodinného, športového života je takmer vylúčené alebo podstatným spôsobom sťažené. Z praxe sú známe prípady
takéhoto násobku pri priznaní za poškodenie zdravia spočívajúceho či už v ochrnutí na viacero končatín alebo iných poškodeniach zdraviach, v dôsledku ktorých poškodený nie je schopný sám sa obslúžiť, nie je schopný vykonávať sám ani základné životné úkony a potrebuje pomoc iných osôb (napr. strata zraku a pod.).
V prejednávanej veci je zrejmé, že tomu tak nie je. Pri viazanosti skutkom musel súd žalobu žalobcu posudzovať tak, že žalobca sa domáha zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom jeho poškodenie zdravia chorobou z povolania bolo ohodnotené počtom bodov 250, teda z celkového počtu bodov 400, išlo o počet bodov mierne presahujúci polovicu možného bodového ohodnotenia.
Súd v tomto konaní nemohol prihliadať na to, že následne v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu poškodeného došlo k tzv. dobodovaniu jeho sťaženia spoločenského uplatnenia tak ako to predpokladá § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pretože toto poškodenie zdravia žalobcu chorobou z povolania žalobca predmetom konania neurobil. Tento záver je znovu odôvodnený aj ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorázovo a pri hodnotení následkov sa prihliada aj k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien v zdravotnom stave. To však nevylučuje, že pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom alebo chorobou z povolania môže dôjsť k ďalšiemu odškodneniu následkov, ktoré sa prejavia v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť predvídané. Skutočnosť, že pri predošlom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia existovali podmienky pre zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky neznamená automaticky, že pri každom ďalšom novovzniknutom nároku budú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25 Cdo 991/2006).
Z vyššie uvedeného podľa procesného súdu jednoznačne vyplýva, že poškodenie zdravia ohodnotené lekárskymi posudkami Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici prvotne počtom bodov 250 a následne počtom bodov 150 treba posudzovať samostatne a preto pri rozhodovaní tejto veci, teda pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobe z povolania dobodovanie počtom bodov 150 (do maximálneho počtu bodov 400) nemôže byť z dôvodu viazanosti žalobným skutkom brané do úvahy.
Námietka žalobcu o tom, že treba zmierniť tvrdosť zákona z dôvodu toho, že súčasná právna úprava umožňuje vyššie odškodnenie ako to bolo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb. bolo judikatúrou pre prípady odškodňovania vyriešené tak, že pri aplikácii určitého všeobecne záväzného právneho predpisu je súd povinný riadiť sa jeho ustanoveniami pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec a súd nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a teda postupovať podľa právneho predpisu nového, ktorý pre posudzovanú vec žalobca považuje za výhodnejší (3Cdo 72/2008).
Zároveň bola v súdnej praxi vyriešená aj otázka toho, načo vlastne slúži sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže žalobca tvrdil, že za zvýšenú náhradu si zabezpečí určité pôžitky mu toto sťaženie zmierňujúce a zároveň tvrdil, že treba prihliadať aj na to, že nemôže vykonávať zamestnanie, v ktorom sa vyučil. K tomu súd uvádza, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je jednorazovým odškodnením nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zhoršení kvality života, avšak odlišným od náhrady za stratu na zárobku či náhradu nákladov liečenia.
Náklady spojené s novou životnou situáciou poškodeného sú svojou podstatou od sťaženia spoločenského uplatnenia odlišné, pretože ide o vlastne akúsi nápodobu nákladov liečenia (avšak nepôjde tu už o náklady na zlepšenie zdravotného stavu ale na uľahčenie životných podmienok), ktoré by sa však mohli priznávať až po tom, čo sú skutočne vynaložené na rozdiel od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa poskytuje jednorázovo. Zároveň v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 25 Cdo 1988/2005 sa uvádza, že v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje obmedzenie možnosti sebarealizácie a spoločenského uplatnenia v nadväznosti na výkon povolania (v zmysle profesie) bez priamej súvislosti s výškou zárobkov, avšak ak vzniknú následky spočívajúce v tom, že poškodený stratil možnosť ďalšieho vzdelávania a v dôsledku takto zvýšenej kvalifikácie aj
možnosť dosahovania vyšších príjmov v rámci kariérneho postupu, môže sa k tomu pri určení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prihliadnuť.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani zníženie pracovnej spôsobilosti žalobcu nemôže byť dôvodom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto že na odškodnenie v tomto smere slúži úrazová renta, ktorú poberá, pričom je zrejmé, že ju poberá až od času, keď jeho choroba z povolania dospela do štádia, že bola dobodovaná do plného počtu bodov pre túto chorobu možného.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je vyučený v odbore mechanik - opravár strojov a zariadení. Zároveň je však zrejmé, že túto profesiu žalobca nevykonával, pretože od r. 1987 pracoval u žalovaného ako zámočník a neskôr ako lamač. Žalobca ani netvrdil, že mu choroba z povolania obmedzila kariérny rast, ktorý chcel a mohol bez tejto choroby reálne dosiahnuť. Súd má teda za to, že nemožno argumentovať nemožnosťou výkonu profesie, na ktorú sa žalobca vyučil, keď túto dlhodobo (cca od r. 1987) ani nevykonával. Naviac je zrejmé, že túto činnosť nemôže nevykonávať úplne, pretože ako vyplýva z vyjadrenia MUDr. Maguru, túto činnosť vykonávať môže za podmienky, že ju nevykonáva v chladnom alebo vlhkom prostredí alebo že nie je spojená s vibráciami.
Z oboznámených znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že žalobca nie je vylúčený zo žiadnej oblasti života. Naopak, došlo iba k obmedzeniu v niektorých oblastiach života (aj to nie obmedzeniu podstatnému), ktorým sa však nevenoval pred poškodením zdravia nijako mimoriadne, venoval sa im viac menej iba rekreačným spôsobom. Naviac, sám žalobca mal problém vysvetliť ako a v akom rozsahu hrával mestskú a basketbalovú ligu, ako často to bolo, ako často sa venoval lyžovaniu. Napriek tomu, súd má za to, že zohľadnenie obmedzenia vo vyššie uvedených športových činnostiach ako aj v rámci domácich prác, ktoré ako žalobca sám uviedol vykonávať môže, aj keď s väčším úsilím a v dlhšom čase je dostatočne odškodnené práve základným bodovým hodnotením, ktoré berie do úvahy uvedené.
Zároveň procesný súd považuje za potrebné uviesť, že znalecké posudky mapujú zdravotný stav žalobcu v časovom horizonte niekoľkých rokov potom (cca 5 - 6 rokov), ako mu bola prvý krát zistená choroba z povolania. Je teda nelogické, aby súd pristupoval k zvyšovaniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak samotná základná náhrada nebola poskytnutá v maximálnej zákonom stanovenej výške (keďže ako už bolo uvedené súd vychádza z náhrady vo výške 250 bodov) a zároveň nebol zo strany lekára aplikovaný ani § 5 ods. 3 vyhlášky, ktorý práve pri chorobách z povolania s ohľadom na ich zvlášť ťažké následky a komplikácie umožňuje obodovať následky s ňou spojené počtom bodov vo výške 20 % nad ustanovenú sadzbu čiastkou. Ak teda na základe zdravotného stavu ovplyvneného chorobou z povolania ohodnotenej počtom bodov 400, s prihliadnutím na čas vypracovania znaleckých posudkov je život žalobcu iba mierne v niektorých oblastiach obmedzený, tak vychádzajúc zo skutku, ktorý je predmetom konania (zdravotný stav žalobcu ovplyvnený chorobou z povolania ohodnotenej iba počtom bodov 250) je potom možné logicky uzavrieť, že toto obmedzenie bolo za takto vymedzeného skutkového stavu ešte podstatne miernejšie.
Súd teda uzatvára, že prejednávaný prípad nie je prípadom, ktorý by podľa jeho názoru umožňoval priznať akúkoľvek vyššiu náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nad náhradu ako bola určená na základe lekárskeho posudku vypracovaného príslušným zdravotníckym zariadením, držiac sa žalobcom vymedzeného skutku, počtom bodov 250.
Z dôvodu prijatého záveru potom súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ohľadom času, v ktorom sa mal žalobca rekreačne venovať futbalu a basketbalu.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania v konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania uplatnil a vyčíslil ju v zákonom stanovenej lehote. Náhradu trov konania si žalovaný uplatnil za 4 úkony právnej služby vychádzajúc pri určení tarifnej hodnoty sporu zo sumy, ktorú žalobca požadoval ako zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu vo výške 1252,47 €.
Z ustálenej súdnej praxe (pozri NS SR sp. zn. MCdo/1/2008) vyplýva: „že pri uplatnení nároku na zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. musí navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviesť ich požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia (nie navrhovateľom v návrhu uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia (až právoplatnosťou vzniká právo na plnenie) a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia náhrady podaním návrhu na súd. Potom podľa názoru dovolacieho súdu vo veci, kde nebolo prisúdené žiadne plnenie z dôvodu zastavenia konania, teda kde nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, ako je to v danej veci, treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu.“
V prejednávanej veci má teda súd za to, že v prípade, ak je žaloba týkajúca sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnutá v celom rozsahu, nemožno pri určení tarifnej hodnoty vychádzať zo sumy, ktorá bola požadovaná ale je potrebné vychádzať z toho, že predmet konania nemožno oceniť peniazmi.
Pri priznávaní trov právneho zastúpenia je potrebné vzhľadom na ich vyčíslenie vychádzať z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. účasť na pojednávaní dňa 03.04.2007, 3. účasť na pojednávaní dňa 09.02.2010 a 4. účasť na pojednávaní dňa 25.01.2012.
Súd nepriznal náhradu za úkon č. 1 z dôvodu neúčelnosti, nakoľko žalovanému by patrila náhrada za prevzatie a prípravu zastúpenia JUDr. Alenou Kožiakovou dňa 05.05.2005, čo si však žalovaný neuplatnil a zároveň nepreukázal dôležitosť dôvodov, pre ktoré došlo k zmene právneho zástupcu.
Pokiaľ ide o úkon č. 2 za tento patrí náhrada vo výške 45,51 € + tzv. režijný paušál 5,91 € (§ 11 ods.1 vyhlášky). Pokiaľ ide o úkon č. 3 za tento patrí náhrada vo výške 55,49 € + 7,41 € (§ 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky) a pokiaľ ide o úkon č. 4 za tento patrí náhrada vo výške 58,69 € + 7,63 € (§ 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky).
Priznané trovy konania žalovaného spočívajúce v trovách právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 180,54 €.
V konaní úspešný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.