Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/92/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v

M., proti žalovanému R., bývajúcemu v M., o náhradu škody na zdraví, za účasti vedľajšej

účastníčky na strane žalovaného S., so sídlom v B., za ktorú koná A., a.s., so sídlom v B.,

vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu

6 394 500 Sk náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobu odôvodnil

tým, že žalovaný ho dňa 27. augusta 2000 zrazil na štátnej ceste v obci R. motocyklom zn.

Jawa 21 a spôsobil mu viaceré vážne zranenia – krvácanie do mozgu, vnútrolebečné

krvácanie, pohmoždenie mozgu, zlomeninu klenby lebečnej, zlomeninu jedného rebra.

Vzhľadom na charakter zranení, ako i nepriaznivé prognózy jeho zdravotného stavu, žiadal

mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť na 15 násobok základného počtu bodov a za

sťaženie spoločenského uplatnenia na 50 násobok základného počtu bodov.

2

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo 14. júla 2005, č.k. -160 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 20. decembra 2005 č.k. -183 zastavil konanie v časti

nároku v sume 2 610 000 Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozhodnutia do

zaplatenia, v časti 9,5 % úroku zo sumy 3 784 500 Sk od vykonateľnosti rozhodnutia do

zaplatenia a 15,5 % úroku zo sumy 2 610 000 Sk od vykonateľnosti rozhodnutia do

zaplatenia, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do 3 dní 2 955 000 Sk so 6 % úrokom

z omeškania od vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 3 532 Sk a žalobcovi nahradiť

trovy konania 176 980 Sk; žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 4 146 Sk. Výrok

vo veci samej odôvodnil tým, že v dôsledku uvedenej dopravnej nehody, ktorú zavinil

žalovaný, došlo k zraneniam žalobcu – zlomenine klenby lebečnej vľavo, zakrvácaniu do

tkaniva mozgu vpravo v oblasti spánkového laloka, zakrvácaniu pod mozgové obaly vľavo,

pohmoždeniu spánkového laloka vľavo v spánkovej oblasti, zlomenine siedmeho rebra vľavo,

otrasu mozgu prvého stupňa, pohmoždeniu predkolenia vľavo a odreninám vo vlasatej časti

hlavy vľavo. Výsledkami dokazovania, ktoré bolo predovšetkým vykonané posudkom

o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. E., výsluchom

svedka MUDr. E., znaleckým posudkom znalca MUDr. M., kontrolným znaleckým

posudkom znalca MUDr. P. a lekárskymi správami, dospel k záveru, že poranenia lebky

a mozgu, ktoré žalobca pri nehode utrpel, boli mimoriadne bolestivé. Zranenia mali u žalobcu

za následok závažné psychické zmeny, duševnú zaostalosť, postihnutie emotivity s úzkostnou

a depresívnou komponentou, celkové zmeny osobnosti, narušenie sociálnej adaptácie, stratu

iniciatívy a samostatného rozhodovania i konštatovania, plnú odkázanosť na pomoc inej

osoby. Žalobca nie je schopný vykonávať žiadnu prácu, či už fyzickú, psychickú ani domáce

práce (pred škodovou udalosťou pracoval ako elektrikár-údržbár na 6 hodinový pracovný

úväzok), nie je schopný spoluvytvárať citové zázemie rodiny a plniť v manželstve sexuálnu

funkciu. Okrem komplikácií v rodinnom živote žalobca stratil schopnosť venovať sa svojím

predchádzajúcim záľubám, najmä bicyklovaniu, návštevám lesa, zbieraniu húb, čítaniu kníh,

lúšteniu krížoviek. Taktiež spoločenský život žalobcu sa v dôsledku poškodenia zdravia pri

uvedenej dopravnej nehode výrazne obmedzil. Vzhľadom na to bol toho názoru, že sú

v danom prípade splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za utrpenú bolesť a za

sťaženie spoločenského uplatnenia a za primerané považoval (§ 7 ods. 1 a 3 vyhlášky č.

) zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 10 násobku základného bodového

ohodnotenia (605 bodov) a žalobcovi priznal náhradu za bolesť v celkovej výške 363 000 Sk.

Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za primerané 40 násobné

3

zvýšenie základného bodového ohodnotenia (1080 bodov) a priznal žalobcovi 2 592 000 Sk.

Vo zvyšku (t.j. nad priznané sumy náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia)

žalobu zamietol, lebo žalobcom požadované 15 násobné zvýšenie náhrady za bolesť a 50

násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v danom prípade

nezodpovedá poškodeniu jeho zdravia. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti nároku v sume

2 610 000 Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia,

v časti 9,5 % úroku zo sumy 3 784 500 Sk od vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia a 15,5

% úroku zo sumy 2 610 000 Sk od vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia, konanie zastavil

( ods. l ). Zároveň poukázal na to, že nad rámec priznaného plnenia bola už žaloba

ohľadne sumy 829 500 Sk so 6 % úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozhodnutia do

zaplatenia, zamietnutá. Výrok o náhrade trov štátu odôvodnil poukazom na

a výrok o náhrade trov konania žalobcu poukazom na

Krajský súd v Košiciach na odvolanie vedľajšej účastníčky rozsudkom z 10. apríla

2006 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola

žalovanému uložená povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi sumu 165 900 Sk [suma

pozostáva z náhrady za bolesť 36 300 Sk (základný počet bodov 605 x 60 Sk za jeden bod)

a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 129 600 Sk (základný počet bodov 1080 x

60 Sk za jeden bod, zvýšené na dvojnásobok podľa vyhlášky č. )], ako

aj povinnosti žalovaného uhradiť štátu trovy 3 552 Sk. Zmenil prvostupňový rozsudok

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2 789 100 Sk so 6 % úrokom z omeškania od

vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia tak, že žalobu zamietol. Zároveň žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi 70 104 Sk trov konania. Nepovažoval za správny názor

prvostupňového súdu, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č.

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška“). Ak lekár

v posudku o bolestnom nezvýšil hodnotenie poškodenia na zdraví podľa prílohy vyhlášky

(časti A. Zásad pre hodnotenie, bod I. Odškodnenie za bolesť, ods. 6, 7), hoci mu boli známe

skutočnosti, ktorými žalobca v súdnom konaní odôvodňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť,

už len z toho jediného dôvodu nemožno urobiť záver o tom, že ide o prípad hodný osobitného

zreteľa. Neboli splnené podmienky ani na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia na 40 násobok základného bodového ohodnotenia, pretože zapojenie žalobcu

v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote nebolo na vysokej úrovni

a mimoriadne. Posúdenie, či v konkrétnej veci je potrebné aplikovať § 6 ods. 2 alebo § 7

ods. 3 vyhlášky, závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre

uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti. Skutočnosti zistené súdom prvého stupňa, že

žalobca všeobecne stratil akúkoľvek schopnosť spoločenskej angažovanosti, nemôže sa

venovať svojim záľubám (bicyklovanie, návštevy lesa, zbieranie húb, čítanie kníh, lúštenie

krížoviek), že nemôže s porozumením čítať a získavať nové poznatky, hoci pred úrazom

s ohľadom na svoj vek a prostredie žil primeraným spoločenským životom, takmer denne

chodil do lesa, dennodenne jazdil bicyklom, zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky neumožňujú. Ak v dôsledku poškodenia zdravia nedošlo

u žalobcu ani k obmedzeniu možnosti voľby povolania (nie zamestnania), je odôvodnený

postup len podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, t.j. pre zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému

počtu bodov na dvojnásobok (129 000 Sk). Táto suma dostatočne zohľadňuje nepriaznivé

dôsledky, ktoré má poškodenie zdravia spôsobené žalobcovi pre jeho životné úkony a pre

uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. júna 2007 sp. zn.

rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. apríla 2006 sp. zn. vo výroku,

ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

2 789 100 Sk so 6 % úrokom z omeškania od vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia tak,

že žaloba bola zamietnutá a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu,

pokiaľ ide o náhradu za bolesť, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď

vychádzal len z tej skutočnosti, že lekár pri ohodnotení bolestného nevyužil možnosť zvýšiť

bolestné podľa Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, z ktorého dôvodu aplikácia § 7

ods. 3 vyhlášky neprichádza do úvahy, a preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, a to

napriek tomu, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v tom, že žalobca

utrpel mimoriadne bolestivé poranenia, že priebeh hospitalizácie bol pre žalobcu

traumatizujúci tým, že bol doslovne priviazaný k lôžku a že boli preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť. Vyčítal odvolaciemu súdu, že

neodstránil rozpory v hodnotení bolestného podľa posudku o bolestnom vypracovaným

MUDr. E. 23. mája 2001 a hodnotením bolestného týmto lekárom pri výsluchu na súde.

Dovolací súd nepovažoval rozhodnutie odvolacieho súdu za správne ani pokiaľ ide o náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia. Mal za to, že odvolací súd neposúdil správne mieru

primeranosti odškodnenia. Považoval za nepodstatné, čím bol žalobca pred poškodením

zdravia; za dôležité považoval len to, že následky úrazu odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia i nad sumy stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky. Podľa

dovolacieho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že žalobca bol pred

úrazom, aj keď bol uznaný za čiastočne invalidného, zamestnaný, riadne pracoval, vykonával

rôzne práce okolo domu, a to nielen sebe, ale aj známym, bol zručný elektrikár, sebestačný

v domácich prácach, používal na dopravu bicykel, chodil sám do lesa, primerane prostrediu

spoločensky žil a po úraze sa stal plne invalidným, neschopný vykonávať akúkoľvek, ani

domácu prácu, je nedoslýchavý, má narušenú motoriku a nemôže používať bicykel, pre

nedefinovaný strach nikam nechodí sám, ale len v doprovode inej osoby, vyhýba sa

spoločenským stykom, nemôže relaxovať v lese, čítaním kníh, je vyradený z rodinného

života, je neschopný sexuálne žiť, opakovane sa musí podrobovať ústavnej liečbe na

psychiatrii. Kvalita života žalobcu v porovnaní s predúrazovým stavom sa po úraze výrazne

zmenila, a to len v dôsledku poškodenia zdravia pri úraze. Na základe uvedeného dospel

k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu, založený na právnom názore, že žalobcovi nevznikol

nárok na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3

vyhlášky preto, že jeho zapojenie v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote

nebolo na vysokej úrovni a mimoriadne, nie je vecne správny, pretože vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Košiciach, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom

z 30. januára 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku,

ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 267 000 Sk, zmenil v ostatnej

časti tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. Žalovanému súčasne uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 90 151 Sk trov konania. Pod doplnení dokazovania výsluchom svedka

MUDr. E. dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že žalobcovi patrí zvýšenie

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom, akým súd prvého stupňa zvýšil odškodnenie za

bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto prehodnotil jeho rozhodnutie výlučne

z hľadiska primeranosti odškodnenia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol odvolací súd toho

názoru, že zvýšenie odškodnenia za bolesť s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je

opodstatnené vo výške 3 násobku základného počtu bodov a žalobcovi z tohto titulu priznal

sumu 108 900 Sk (605 bodov x 60 Sk x 3). Pri rozhodovaní o odškodnení za sťaženie

spoločenského uplatnenia podobne ako súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky zásadné

skutkové zistenia (že žalobca nie je schopný vykonávať žiadnu prácu, spoluvytvárať citové

zázemie rodiny a plniť si v manželstve sexuálnu funkciu, že sa nemôže venovať

predchádzajúcim záľubám – bicyklovaniu, návštevám lesa, zbieraniu húb, čítaniu kníh,

lúšteniu krížoviek, získavať a učiť sa nové poznatky, zábavám na svadbách a plesoch)

a zohľadnil, že v prípade žalobcu nešlo o spoločenského muža, že s ohľadom na vek

a prostredie žil primeraným spoločenským životom, keď sa najmenej raz do roka zúčastnil

svadobnej zábavy a plesu, že záľuby ako bicyklovanie, návštevy lesa, zbieranie húb nie je

možné vzhľadom na poveternostné a vegetačné podmienky vykonávať sústavne po celý rok,

ako i že nové poznatky je možné získavať nielen čítaním kníh, ale aj prostredníctvom

masovokomunikačných prostriedkov, počítačových programov a pod. Na základe uvedeného

dospel k záveru, že zvýšenie odškodnenia žalobcu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia

je primerané vo výške 5 násobku základného počtu bodov a žalobcovi priznal 324 000 Sk

(1080 bodov x 60 Sk x 5). Z uvedených dôvodov priznal žalobcovi celkove 432 900 Sk

(108 900 Sk + 324 000 Sk) a po zohľadnení právoplatne prisúdeného odškodnenia

vo výške 165 900 Sk potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania náhrady za

bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 267 000 Sk

(432 900 Sk – 165 600 Sk) a v prevyšujúcej časti (nad 267 000 Sk do 2 789 100 Sk) žalobu

zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v spojení s

Proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol prvostupňový

rozsudok zmenený tak, že žaloba sa v prevyšujúcej časti (nad sumu 267 000 Sk priznanú

odvolacím súdom do sumy 2 789 100 Sk, v ktorej časti bol rozsudok Krajského súdu

v Košiciach z 10. apríla 2006 sp. zn. zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. júna 2007 sp. zn. ) zamieta, podal dovolanie

žalobca. Podľa jeho názoru spočíva napadnutý výrok na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, pokiaľ zvýšil

odškodnenie za bolesť na 3 násobok základného počtu bodov (oproti 10 násobku zvýšenia

vykonaného súdom prvého stupňa) a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na

5 násobok základného počtu bodov (oproti 40 násobku zvýšenia vykonaného súdom prvého

stupňa). Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že trpel mimoriadnymi bolesťami, že počas

celej doby liečenia bol pripútaný k posteli koženými popruhmi, ktorými mu boli osobitne

fixované ruky, nohy a trup vo výške hrudníka, v dôsledku čoho bol nútený prežívať osobitné

útrapy, že po úraze došlo k závažným zmenám v jeho psychických funkciách. Jeho

intelektové schopnosti zodpovedajú pásmu ľahkej duševnej zaostalosti, pamäťové funkcie sú

v pásme defektu, je u neho postihnutá emotivita spojená s úzkostnou a depresívnou

komponentou, je výrazne zmenená jeho osobnosť, je uzavretý, má narušenú schopnosť

sociálnej adaptácie, stratil iniciatívu a schopnosť sa samostatne a zodpovedne rozhodovať, nie

je schopný žiadnej práce ani schopný venovať sa predchádzajúcim záľubám, nie je schopný sa

o seba samostatne primerane postarať a je odkázaný na pomoc a dohľad zo strany inej osoby.

Podľa jeho názoru zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,

ktoré mu priznal odvolací súd, vzhľadom na zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode ako

i ich následky, nezodpovedá ustanoveniu § 7 ods. 3 vyhlášky a nie je primerané poškodeniu

jeho zdravia. Z týchto dôvodov žiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok odvolacieho súdu,

ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril. Vedľajšia účastníčka navrhla dovolanie

žalobcu zamietnuť; rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti považovala za

vecne správny. Priznané zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia považovala za primerané a zodpovedajúce ustanoveniu § 7 ods. 3 vyhlášky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala oprávnená osoba ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

vyplývajúcom z a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil

( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že

odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov [§ 11 ods. 1 zákona

č. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, (ďalej

len „vyhláška“)].

Podľa § 1 vyhlášky sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom,

chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazove. V zmysle

§ 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na

zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb

ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe

poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky sa odškodnením za

bolesť neodškodňujú straty na zárobku. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa sťaženie

spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé

dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to

v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

neodškodňujú straty na zárobku. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa

vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom

posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému

počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov,

ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote

a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito

predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom

a športovom živote, ďalej možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa

prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na

upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.

Ustanovenie § 7 ods. l vyhlášky určuje výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť

sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7

ods. 2 vyhlášky). V zmysle §7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže

súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu

bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti

spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za

10

nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia

v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo

k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie

odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I

ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky, najmä ak

ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané

zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie

v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej

udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery

boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať

náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre

uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských

úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či

obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom,

kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či

voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo

výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môže súd sumy

odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek

obmedzenia.

Odvolací súd v zmysle uvedených zásad dôsledne postupoval. Odvolací súd v danom

prípade k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom žalobcu pri dopravnej nehode náležito

prihliadol a dôvodne (ako i zhodne so súdom prvého stupňa) posúdil daný prípad ako zvlášť

výnimočný, hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie

výmery odškodnenia stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky. Správne zhodnotil intenzitu bolesti

utrpených žalobcom pri poškodení zdravia, ktorá dosahovala mimoriadny stupeň, ako

i konkrétne dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jeho životné úkony a akým

spôsobom a v akom rozsahu boli možnosti žalobcu pre ďalšie uplatnenie v živote

a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského

11

a iného života. Správne zohľadnil, že žalobca v dôsledku poškodenia zdravia je odkázaný na

pomoc iných osôb a že sa stal plne invalidným. Tento stav má preukázateľne nepriaznivý

dôsledok na jeho rodinný, osobný, intímny život, jeho životné úkony, ako i na uspokojovanie

jeho osobných a spoločenských potrieb. Hoci sa žalobcovi v dôsledku zhoršenia zdravia

možnosti jeho uplatnenia vo všetkých sférach života podstatne zúžili, nie je zo života

vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia nezanikli, len v podstatnej

miere sa mu sťažili možnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia

vykonával.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky dovolacím súdom, by mohol byť daný

len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd

dospel k záveru, že táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípade žalobcu porušená

nebola. Aj napriek tomu, že odvolací súd znížil násobky zvýšenia odškodnenia za bolesť a za

sťaženie spoločenského uplatnenia priznané žalobcovi súdom prvého stupňa, tak 3 násobné

zvýšenie odškodnenia za bolesť a 5 násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia priznané odvolacím súdom je i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu

k zistenému skutkovému stavu a vykonanému znaleckému dokazovaniu primerané

a žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného

zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené vyššie zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia od zvýšenia vykonaného odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný

právny záver aj náležitým spôsobom, zodpovedajúcim , odôvodnil.

Za daného stavu, ak odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru

súdu prvého stupňa v otázke, že žalobcovi patrí podľa § 7 ods. 3 vyhlášky zvýšenie

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno mu vyčítať záver

jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia považoval za primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd považoval 10 násobok zvýšenia

odškodnenia za bolesť a 40 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia (ktoré žalobcovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké a pokiaľ za postačujúci

a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci považoval 3 násobok

zvýšenia odškodnenia za bolesť a 5 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne a zodpovedá hľadiskám vyplývajúcim z § 7

12

ods. 3 vyhlášky. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom

( v spojení s vyhlášky) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického

usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožňuje. Dovolací súd

preto dovolanie žalobcu smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol

( ).

K tej časti dovolania, v ktorej žalobca poukazuje na priaznivejšiu v súčasnosti platnú

právnu úpravu odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, dovolací súd

poznamenáva, že súd pri aplikácii určitého všeobecne záväzného právneho predpisu je

povinný riadiť sa jeho ustanoveniami, pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec. Súd nemôže

nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje)

s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho

predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje.

Podľa prechodného ustanovenia § 11 ods. l v súčasnosti platnej právnej úpravy, ktorou je

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na

zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzťahujú doterajšie

predpisy. Keďže k poškodeniu zdravia žalobcu úrazom došlo pred účinnosťou zákona

č. , nemožno v zmysle vyššie uvedeného náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia posudzovať podľa tohto zákona, ale podľa vyhlášky č.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na

náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

13

Za správnosť vyhotovenia: