Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sp/1/2011

Potvrdené rozhodnutím 10Sžr/67/2012
„Identifikačné číslo spisu: 6011200051 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova 18, 832 47 Bratislava, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 19, 974 01 Banská Bystrica, za účasti oprávnených osôb Urbárskej lesnej a pasienkovej spoločnosti Hronsek, ktorých zastupuje JUDr. Peter Čiampor, Zámocká č. 2, 976 31 Hronsek, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 887/2010 zo dňa 08.11.2010, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/1/2011-24 zo dňa 23. januára 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/1/2011-24 zo dňa 23. januára 2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudcom Ľudovítom Bradáčom v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova č. 8, XXX XX K. proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v K. K., Skuteckého č. 19, XXX XX K. K., za účasti osôb - oprávnených, právne zastúpených B.. O. Y., J. Y. X, XXX XX I. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 887/2010 zo dňa 08.11.2010 na opravný prostriedok navrhovateľa takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporcu č. 887/2010 zo dňa 08.11.2010 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že oprávnené osoby uvedené v zozname oprávnených osôb, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu samotného rozhodnutia zastúpených B.. O. Y., K. J. Y.. X, I. ako splnomocneným zástupcom, spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ a § 6 ods. 2 a 3, preto sa oprávneným osobám navracia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. I. evidovaným na LV Y.. XXX na povinnú osobu Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, K., ktoré boli oddelené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX a geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a to nasledovne ako parcela R. KN Y.. XXX/XX, lesný pozemok o výmere XX M., parcela R. KN Y.. XXX/XX, lesný pozemok o výmere X M., parcela R. KN Y.. XXX/XX, lesný pozemok o výmere XXX XXX M., parcela R. KN Y.. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere X XXX M., parcela R. KN Y.. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XX M., parcela R. KN Y.. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXX M. a parcela R. KN Y.. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XX M.. Tieto pozemky boli pôvodne evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXX, pozemkovej knihy I. ako parcely PK Y.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX a XXX. Ďalej rozhodol, že zostatok podielov, ktoré neboli predmetom navrátenia vlastníctva ostáva vo vlastníctve povinnej osoby. Pod bodom III. rozhodol, že oprávneným osobám nemožno navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. I. evidovaných v pozemnoknižnej vložke Y.. XXX ako pozemnoknižné parcely Y.. XXX, XXX/X a XXX. Rozhodol tak z toho dôvodu, že pozemky boli po prechode vlastníctva na štát zastavané stavbami alebo tvoria druh pozemku zastavaná plocha, to znamená že nie sú súčasťou poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu. Za tieto nevydané pozemky priznal oprávneným osobám v zmysle § 6 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Predovšetkým vytkol napadnutému rozhodnutiu to, že nevychádzalo z intencií právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. z 21.07.2009. Podľa je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. V zrušujúcich rozhodnutiach bolo jednoznačne stanovené, že povinnosťou správneho orgánu

v ďalšom konaní a novom rozhodnutí bude rešpektovať výšku spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastníkov zapísaných v príslušnej pozemnoknižnej vložke a v prípade ich právnych nástupcov výšku spoluvlastníckeho podielu im pripadajúci po pôvodnom spoluvlastníkovi a to však len u tých oprávnených osôb, ktoré si v lehote ustanovenej podľa reštitučný nárok uplatnili. Vzhľadom k tomu, že v administratívnom spise sa zoznam osôb, v mene ktorých spoločný zástupca uplatnil reštitučný nárok, nenachádza a ani zo žiadosti spoločného zástupcu nevyplýva, že by ako prílohu takýto zoznam predložil, povinnosťou správneho orgánu bude vychádzať pri posudzovaní, kto si uplatnil reštitučný nárok v zákonnej lehote z predložených splnomocnených fyzických osôb B.. O. Y.. Z ust. cit. zákona jednoznačne vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa tohto zákona si môže uplatniť výlučne oprávnená osoba, ktorou môže byť zásadne len fyzická osoba. Urbárska lesná a pasienková spoločnosť I. nie je takouto oprávnenou osobou, a preto nie je možné si ňou uplatňovať nárok na navrátenie vlastníctva. Spoločný zástupca môže v konaní zastupovať len tie oprávnené osoby, ktoré mu jednoznačne dali na takéto úkony osobitné splnomocnenie. Týmito dikciami súdov v zrušujúcich rozhodnutiach sa správny orgán opätovne neriadil, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Správny orgán v rozhodnutí neuviedol konkrétne, kto uplatňoval nárok na navrátenie vlastníctva prostredníctvom predloženého splnomocnenia pre B.. O. Y. a teda nie je jasné, ktoré osoby považoval za oprávnené podľa , teda nie je zrejmý a jednoznačný okruh oprávnených osôb. Má za to, že správny orgán nedodržal ust. o viazanosti správneho orgánu právnym názorom súdu. I v tej časti, pokiaľ rozhodol a uviedol výrokovú časť rozhodnutia, ktoré je absolútne totožná s výrokovou časťou predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý ho žiadal ako vecne správe potvrdiť. Uviedol, že si je vedomý toho, že správny orgán je pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu. Doplnil dokazovanie v tom smere, že vykonal opätovné šetrenie a zisťoval v tých istých, resp. od vydania pôvodného rozhodnutia doplnených podkladoch o dedičské listiny, ktoré boli po preskúmaní vrátené v r. 2000, teda po skončení konania podľa a zistil, že bola v plnej miere naplnená dikcia v spojení s príslušnými ustanoveniami reštitučného . Zo zoznamu oprávnených osôb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že sa jedná o množinu fyzických osôb ako konkrétnych oprávnených osôb a nie o právnickú osobu alebo urbársku spoločnosť ako celok. Nárok nebol uplatnený po všetkých pôvodných vlastníkoch, ktorých vlastníctvo prešlo na štát a preto v takom prípade ani nebolo rozhodnuté o vydaní tohto vlastníctva. Správny orgán nikdy v predmetnom konaní nevydával ani nenavracal vlastníctvo k pozemkom či už v konaní podľa alebo podľa právnickým osobám, preto nerozumie, prečo sa navrhovateľ touto možnosťou v rámci opravného prostriedku opätovne zaoberá. Oprávnené osoby uvedené v zozname sú konkrétne fyzické osoby zastúpené spoločným zástupcom, ktoré si svoj nárok uplatnili riadne a včas, t.j. do 31.12.2004. Pokiaľ ide o interpretáciu jednotlivých ustanovení poukázal i na Nález Ústavného súdu SR č. , ktorý sa zaoberal otázkou reštitučného nároku a vyslovil všeobecne platné právne zásady, najmä vo vzťahu k interpretácii reštitučného zákona ().

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporcu ako správneho orgánu podľa a nasl. a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a preto ho podľa potvrdil.

Napadnutým rozhodnutím bolo vyslovené, že oprávnené osoby, tak ako sú vymenované v prílohe samotného rozhodnutia, spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ a § 6 ods. 2 a 3. K vymenovaným parcelám sa im navrátilo vlastníctvo a ohľadom tých parciel, ku ktorým nebolo možné vrátiť toto vlastníctvo sa im priznalo právo na náhradu. Oprávnené osoby uvedené v zozname si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu B.. O. Y. uplatnili podľa § 5 ods. 1 zákona v zákonom stanovenej lehote nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát spôsobom podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona, to znamená vyvlastnením bez vyplatenia náhrady. K uplatnenému nároku priložili listinu o prechode vlastníctva na štát - vyvlastňovací výmer odboru výstavby rady ONV v K. K. zo dňa 28.09.1954 sp. zn. OV XXX-XX/X-XXXX, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti vyvlastnené pre Ministerstvo národnej obrany v Prahe za účelom obrany štátu. Následne správny orgán v komplikovanom procese zisťoval otázku splnenia podmienky pre reštitúciu, t.j. či bola vyplatená náhrada za vyvlastnené pozemky alebo nie. Za tým účelom si zadovážil najmä od oprávnených

osôb doklady o spôsobe a riešení výplaty vyvlastňovacej náhrady. Jednalo sa o doklady od Štátnej sporiteľne v K. K., listy Správy lesného hospodárstva A. I., ktorými sa oznamuje, že bolo požiadané povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu v K., aby vydalo príslušné rozhodnutia, ako naložiť s peňažitou náhradou za pozemky a ktorými zároveň požiadal o uvoľnenie týchto finančných prostriedkov v prospech poľnohospodárskeho odboru rady ONV v K. K.. Taktiež bolo predložené oznámenie Správy lesného hospodárstva A. I. Štátnej sporiteľni v K. K. zo dňa 08.12.1955, podľa ktorého povereníctvo lesov rozhodlo, že vo veci uvoľnenia doteraz vinkulovaných peňazí nemá žiadne pripomienky a vec uvoľnenia prináleží KNV v K. K.. A. toto povereníctvo aj uviedlo, že nakoľko je v obci I. založené JRD „bolo by účelné úhradu poskytnúť pre potrebnú výstavbu tohto JRD a to snáď i za les“. Tieto dokumenty jednoznačne nepreukazujú, ako sa v konečnom dôsledku naložilo s vyvlastňovacou náhradou a v tomto smere nemal ani navrhovateľ iné doklady a v konečnom dôsledku ani navrhovateľ nespochybňoval, že náhrada v skutočnosti vyplatená nebola. Preto sa odporca v rámci konania uspokojil s takto zistením skutkovým stavom, ktorý úplne nedosvedčoval vyplatenie náhrady, ale taktiež i čestným vyhlásením oprávnených osôb o tom, že vyvlastňovacia náhrada nebola nikdy vyplatená, ktoré v zmysle § 39 ods. 1 Správneho poriadku akceptoval.

Pokiaľ ide o zastúpenie oprávnených osôb B.. O. Y., má za to, že oprávnené osoby preukázali zápisnicu z 21.03.2004, že naplnili dikciu v spojení s a , t.j. že určili nadpolovičnou väčšinou spoločného zástupcu na uplatňovanie reštitučného nároku. Táto nadpolovičná väčšina určila ako spoločného zástupcu B.. Y., poverila ho uplatňovaním reštitučného nároku a konaním pred správnym orgánom. Takto poverený zástupca do ukončenia lehoty uplatnenia nároku, teda do 31.12.2004 predložil správnemu orgánu zoznam oprávnených osôb.

Krajský súd sa oboznámil i s predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -29 zo dňa 25.09.2008, kde dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko ho považoval za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, najmä v tom, že odporca v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, kto konkrétne uplatňuje reštitučný nárok, ako dospel k okruhu oprávnených osôb, najmä vo vzťahu k pôvodným oprávneným osobám, či si uplatnili nárok všetky potencionálne oprávnené osoby po tom ktorom pôvodnom vlastníkovi urbarialistovi a pod.. Uviedol, že spôsob uplatnenia reštitučného nároku prostredníctvom spoločného zástupcu je možný len vtedy, ak dajú k tomu súhlas majitelia väčšiny podielov. S prihliadnutím na to, že reštitučný nárok podľa musí uplatniť fyzická osoba samostatne, potom mal za to, že ani spoločný zástupca by relevantne nemohol uplatniť nárok aj v mene tých oprávnených osôb, ktoré osobitne splnomocnenie nedali, pripustil spoločného zástupcu podľa , ktorý bol určený so súhlasom majiteľov väčšiny podielov, avšak vyslovil názor, že tento súhlas nenahrádza splnomocnenie všetkých oprávnených osôb, a teda nemožno v prípade, ak by oprávnené osoby osobitne nepoverili zástupcu uplatniť v ich mene reštitúciu pozitívne rozhodnúť o ich nároku, pretože v podstate by nárok v prekluzívnej lehote neuplatnili. Ako už bolo uvedené, s týmto právnym názorom sa stotožnil i najvyšší súd, ktorý rozhodoval vo veci v rámci odvolania a svojim rozhodnutím č. zo dňa 21.07.2009 potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia najvyšší súd zdôraznil, že povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní bude v intenciách i názoru súdu prvého stupňa rešpektovať výšku spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke Y.. XXX, kat. úz. I. a v prípade ich právnych nástupcov výšku spoluvlastníckeho podielu im pripadajúcu po pôvodnom spoluvlastníkovi a to však len u tých oprávnených osôb, ktoré si v lehote stanovenej v cit. zákona svoj reštitučný nárok uplatnili. Taktiež zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že v administratívnom spise sa zoznam osôb, v mene ktorých spoločný zástupcu uplatní reštitučný nárok nenachádzal a ani zo žiadosti spoločného zástupcu zo dňa 21.12.2004 nevyplynulo, že by ako prílohu takýto zoznam predložil, povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní malo byť i to, aby vychádzal pri posudzovaní, kto si uplatnil reštitučný nárok v zákonnej lehote z predložených splnomocnení fyzických osôb B.. O. Y..

Krajský súd pri opätovnom preskúmavaní v predmetnej veci vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako i z dikcie úloh stanovených ako krajským, tak i odvolacím Najvyšším súdom SR vo vzťahu k správnemu orgánu, ako aj zo záverov a viazanosťou právneho názoru vysloveného v týchto zrušujúcich rozhodnutiach, dospel k nasledovnému záveru:

Predovšetkým je potrebné uviesť, že v danom prípade a tomto ich pôvodnom konaní sa jedná o vydávanie vlastníckeho práva, teda reštitúciu fyzickým osobám a nie právnickej osobe. V tomto smere teda právnu argumentáciu odvolateľa - navrhovateľa nebral krajský súd do úvahy v tej miere, pokiaľ sa snažil navrhovateľ spochybniť rozhodnutie cez prizmu osoby, ktorú je možné v danom prípade považovať za oprávnenú. Problémom v tomto smere bola iba otázka, či zástupca B.. Y., je zástupcom všetkých reštituentov alebo len ich časti. Krajský súd v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil svoj právny názor, ktorý prešiel i prieskumným hodnotením zo strany odvolacieho súdu a tento vyznel v tom smere, že splnomocnený zástupca B.. Y. si mohol legálne uplatňovať reštitučný nárok v zákonom stanovenej lehote len za tie osoby, ktoré mu dali splnomocnenie buď individuálne alebo tie, ktoré odhlasovali na spoločnej schôdzi jeho zastupovanie. Podľa názoru krajského súdu tento problém sa vyriešil tým, že pripojenými dokladmi a najmä obsahom administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že takýchto osôb individuálnych reštituentov, ktorí splnomocnili B.. Y., bolo celkom 123, z čoho 95 svoje splnomocnenie dalo hlasovaním na spoločnej schôdzi dňa 21.03.2004. Zvyšných 28 účastníkov potom individuálne B.. Y. odovzdalo svoje splnomocnenia a to aj v čase medzi konaním tejto spoločnej schôdzi a termínom do ukončenia lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, teda do 31.12.2004. Skutočnosť, že správny orgán sa riadil právnym názorom súdu ohľadom skúmania okruhu oprávnených osôb, dosvedčuje i tá okolnosť, že predmet reštitúcie nevydal an block v celosti, ale iba podľa podielov a počtu oprávnených a to spôsobom vyčlenenia týchto plôch na základe vyššie uvedených geometrických plánov.

Právnym problémom bol výklad a aplikácia ust. , . Krajský súd vo svojom horeuvedenom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že keďže sa v danom prípade nerozhoduje podľa , ale podľa , podľa ktorého oprávnenou osobou môže byť len fyzická osoba a tento zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatní len niektorá z nich, vydá sa im vec celá, ako je to uvedené v . Z toho potom možno vyvodiť, že novší reštitučný zákon, teda umožňuje navrátiť vlastnícke právo oprávneným osobám v poradí podľa zákona, t.j. len fyzickým osobám. Zákon neumožňuje navrátiť vlastníctvo právnickej osobe, v danom prípade bývalým urbarialistom vec an block. Naopak, zo znenia deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom, je povinný skúmať, koľko týchto oprávnených osôb prichádza v konaní do úvahy a v prípade, že si nárok uplatňujú len niektoré oprávnené osoby, môže správny orgán rozhodnúť len o prislúchajúcom podiele týchto oprávnených osôb.

Naproti tomu výklad a interpretáciu týchto ustanovení poňal Ústavný súd SR vo svojom náleze uvedenom pod zn. zo dňa 30.06.2010 inak a vo vzťahu k obdobnej veci týkajúcej sa aplikácie ust. uviedol, že z tejto dikcie možno vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené. Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby, alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo zaniklo. Podľa ústavného súdu tento zákon neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by eliminovalo reštitučný nárok oprávnenej osoby uvedenej v niektorej zo skupín, či v rámci jednej skupiny, ak tento nárok neuplatnili osoby v prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Nečinnosť týchto osôb otvára cestu pre uplatnenie celého reštitučného nároku osoby, ktorá sa ho aktívne domáha na príslušnom orgáne, lebo aj táto osoba je rovnocenne zahrnutá do okruhu oprávnených osôb, ktorých sa tiež zmiernenie následkov majetkových krívd spáchaných na vlastníkoch nehnuteľností v minulosti týka. Inak povedané, uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb, pri nečinnosti iných osôb, zodpovedá zmyslu a účelu zmieneného reštitučného zákona.

Keďže v danej veci je okruh oprávnených osôb spochybňovaný i práve zmienenou otázkou ich oprávnenia si uplatňovať reštitučný nárok ako osôb po svojich predchodcoch a v akom pomere, je treba uviesť, že krajský súd sa v predmetnom rozhodovaní riadil týmto uvedeným názorom ústavného súdu, považoval ho za ústavne konformný a logický vo vzťahu k zmyslu a účelu samotného reštitučného zákona. Má za to, že predchádzajúca argumentácia krajského súdu najmä vo vzťahu k neodôvodňuje výklad akéhosi drobenia reštitučných nárokov jednotlivých oprávnených osôb podľa toho, či osoby predchádzajúce ich mimo skupiny alebo v rámci jednej skupiny,

sú v rámci reštitúcie činné alebo nie. Pojem celý reštitučný nárok osoby sa aj tak vzťahuje len k podielu prislúchajúceho tej vetvy oprávnených uvedených v jednotlivých skupinách, ktoré si odvodzujú svoj nárok a svoj podiel od pôvodného vlastníka. Nemožno si teda vykladať vec ako celok vo vzťahu k celému predmetu reštitučného nároku. V tomto smere ani poukaz na skutočnosť, že sa nevydáva majetok právnickej osobe, nie je potom plne adekvátny. Krajský súd je preto toho názoru, že správny orgán v celom rozsahu a s plným pochopením akceptoval právne konformný výklad uvedený už i v zmienenom náleze ústavného súdu a v zmysle toho i rozhodol.

Krajský súd má za to, že podstatou nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti pôvodného rozhodnutia správneho orgánu videli súdy najmä v tom, že neexistoval, resp. nebol pripojený jednoznačný a nespochybniteľný zoznam oprávnených osôb spolu s ich splnomocneniami pre splnomocneného zástupcu B.. Y.. Toto sa však následne v konaní odstránilo, a preto už v ďalšom krajský súd nemal pochybnosti o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto ho potom z horeuvedených dôvodov potvrdil ako vecne správne.

Nakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný, nebolo mu možné priznať ani náhradu trov tohto konania v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.