Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-172-2023.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Subarea
43Cob/172/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu PSK elektro, s. r. o., so sídlom Bytčianska 499/130, 010 03 Žilina, IČO: 43 849 784, zast. Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, IČO: 46 974 245 proti žalovanému HASTRA s. r. o., so sídlom Dolné Rudiny 2/3528, 010 01 Žilina, IČO: 31 606 296, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice – mestská časť Sever, IČO: 53 769 589 o zaplatenie 160.865,14 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/63/2021-482 zo dňa 15. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/63/2021-482 zo dňa 15. augusta 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres A., obec A., katastrálne územie A., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to:
- pozemok parcela registra C parc.č. 3670/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 7 312 m2,
- pozemok parcela registra C parc.č. 3670/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 15 579 m2,
- pozemok parcela registra C parc.č. 3670/6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 043 m2,
- pozemok parcela registra C parc.č. 3670/7, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 100 m2,
- stavba so súpisným č. 3528, popis stavby: prev. budova, druh stavby: 20, postavená na pozemku parcela registra C parc.č. 3670/2, druh pozemku: zastavná plocha a nádvorie, o výmere 7 312 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“), na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 160.865,14 Eur s príslušenstvom, uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 38Cb/63/2021. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 26.07.2023 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam. V návrhu opísal skutkový a právny stav v konaní vo veci
samej vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 38Cb/63/2021, v ktorom bol dňa 14.02.2023 vyhlásený neprávoplatný rozsudok č.k. 38Cb/63/2021-396, ktorým súd žalobe vo veci samej vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 160.865,14 Eur s príslušenstvom. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie.
3. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že z ponúk realitných kancelárií zistil, že žalovaný ponúka na predaj areál s výrobnou halou a administratívnym zázemím na Rázusovej ulici v Žiline, pričom sa jedná o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., na ktoré požadoval zriadiť záložné právo. Zámer žalovaného predať uvedené nehnuteľnosti vyvolal u žalobcu dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia vedená na základe rozsudku vydaného okresným súdom vo veci samej by bola ohrozená. Žalobca poukázal na rozsah a niekoľko miliónovú hodnotu majetku žalovaného ponúkaného na predaj, pričom v prípade realizácie predaja nebude žalovaný vlastniť iný nehnuteľný majetok takej vysokej hodnoty spôsobilý pokryť nároky žalobcu priznané rozsudkom vo veci. Realizáciou predaja nehnuteľností dôjde k zásadnému zníženiu majetku žalovaného, z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky žalobcu. Predajom uvedeného areálu tretej osobe sa zmarí možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. V súvislosti s existenciou reálnej bezprostredne hroziacej obavy, že výkon rozhodnutia bude v budúcnosti ohrozený žalobca uviedol, že žalovaný zaradil do ponuky na predaj jedinú výrobnú halu s administratívnym zázemím, ktorú vlastní. Ponúkané nehnuteľnosti na predaj pritom predstavujú podstatnú časť majetku žalovaného. K osvedčeniu dôvodnosti nároku žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci samej zo dňa 14.02.2023, o ktorom je možné dôvodne predpokladať, že odvolacím súdom bude potvrdený. Žalobca poukázal aj na informácie zverejnené na internetovej stránke B. z ktorých vyplýva, že voči žalovanému sú evidované dlhy a nedoplatky na poisteniach a daniach, pričom voči žalovanému sa vedie 14 exekučných konaní. Konanie žalovaného ponúkajúceho na predaj podstatnú časť nehnuteľného majetku nasvedčuje tomu, že v prípade ich predaja to bude mať negatívny dopad na práva žalobcu a v budúcnosti môže viesť k tomu, že žalovaný nebude disponovať majetkom spôsobilým na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Podľa žalobcu na základe telefonickej informácie zo dňa 26.07.2023 zástupca realitnej kancelárie U9 potvrdil aktuálnosť ponuky na predaj uvedeného areálu žalovaným. Žalobca preto osvedčil existenciu nároku na základe vyhláseného rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 38Cb/63/2021, ako aj existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie vyvolanej správaním žalovaného, ktorý má v úmysle scudziť majetok značného rozsahu.
4. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dokladmi žalobcu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s odkazom na ustanovenie § 343 CSP, § 344 CSP, § 323 ods. 1 CSP návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresný súd v celom rozsahu vyhovel.
5. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Na základe predložených listinných dokladov a tvrdenia žalobcu mal okresný súd osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 160.865,14 Eur s príslušenstvom z titulu nároku na zaplatenie zmluvného plnenia realizovaného žalobcom pre žalovaného na základe zmlúv o dielo v zmysle skutkového vymedzenia uplatneného nároku vo veci samej, vzhľadom na existenciu neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/63/2021-396 zo dňa 14.02.2023, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Podľa okresného súdu žalobca osvedčil aj obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka uplatnená v konaní bude žalobcovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia o zriadení zabezpečovacieho opatrenia sa súd prvej inštancie oboznámil s aktuálnym výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie A. z ktorého vyplýva, že žalovaný je ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia výlučným vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žalobca navrhol zriadiť záložné právo. Ďalej zistil existenciu viacerých tiarch vo forme záložných práv v prospech rôznych subjektov, jedného na základe zmluvy o zriadení záložného práva a dvoch na základe rozhodnutí Okresného súdu Žilina o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
7. Podľa okresného súdu z predložených listín vyplýva, že žalovaný prostredníctvom realitnej kancelárie podniká kroky smerujúce k predaju nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. A.. V prípade zmeny vo vlastníctve uvedených nehnuteľností by možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja týchto nehnuteľností bola zmarená. Okresný súd preto dospel k záveru o osvedčení naliehavosti potreby súdnej ochrany žalobcu ako veriteľa zriadením záložného práva navrhovaného žalobcom, keďže záložné práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ako aj už podniknuté kroky žalovaného smerujúce k predaju uvedených nehnuteľností možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v budúcej exekúcii sťažujú, resp. znižujú.
8. Podľa okresného súdu tvrdenia žalobcu a predložené listinné doklady dôvodne vzbudzujú u žalobcu obavu z možnosti uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému v exekučnom konaní z majetku žalovaného, vzhľadom na už existujúce ťarchy na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ako aj na kroky smerujúce k možnému predaju predmetných nehnuteľností, vrátane verejne dostupných informácií o záväzkoch žalovaného voči tretím subjektom a exekučných konaní vedených na majetok žalovaného. Na predmetných nehnuteľnostiach viaznu viaceré zmluvné, resp. sudcovské záložné práva zriadené v prospech iných veriteľov, čo môže mať podstatný vplyv na rozsah uspokojenia pohľadávky žalobcu. Na osvedčenie reálnej obavy zo zmarenia exekúcie postačuje, ak žalobca danosť tohto zákonného predpokladu osvedčí poukázaním na skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca nebude v budúcnosti pravdepodobne schopný účinne vymôcť svoj peňažný nárok, pričom obava žalobcu z ohrozenia exekúcie je reálnou a bezprostrednou.
9. Podľa okresného súdu navrhované zabezpečovacie opatrenia neprimeraným spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam a medzi pohľadávkou žalobcu, ktorá môže byť budúcim výkonom súdneho rozhodnutia ohrozená a predmetnými nehnuteľnosťami, na ktorých už je zriadené záložné právo znižujúce ich hodnotu resp. rozsah uspokojenia žalobcu, nie je výrazný nepomer.
10. Okresný súd preto dospel k záveru o osvedčení všetkých predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému ako aj obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude žalobcovi priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Okresný súd poukázal aj na to, že v tomto štádiu konania nie je možné spravodlivo od žalobcu žiadať, aby preukazoval resp. osvedčoval neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovaného, z ktorého by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/15/2017 zo dňa 06.04.2017 a uznesenie NS SR sp. zn. 6Cbo/81/2010 – správne malo byť uvedené 6Cdo/81/2010).
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 OSP žalobcovi, ako strane úspešnej v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, priznal trovy konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g) a h) CSP, pričom návrh podaný žalobcom považoval za účelový. Žalovaný uviedol, že nepredáva svoj majetok, aj keď bola oslovená realitná kancelária na ohodnotenie majetku, avšak táto bezdôvodne a bez súhlasu žalovaného uviedla žalobcovi nepravdivé informácie. Žalovaný rokuje o vstupe investora do spoločnosti žalovaného za účelom zabezpečenia kapitálu. Tvrdil preto, že údaje o predaji majetku nie sú pravdivé.
13. V odvolaní poukázal aj na to, že žalovaný je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, a to pozemkov v obci Belá a Ivanka pri Dunaji, ako aj množstva hnuteľných vecí, ktoré bez akýchkoľvek pochybností v prípade úspechu žalobcu v spore môžu pokryť zatiaľ domnelú pohľadávku žalobcu. Uviedol aj to, že žalobca sa v konaní pred Okresným súdom Žilina domáhal vyhlásenia konkurzu na žalovaného na základe pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Samotný žalobca v návrhu poukázal na to, že majetok ponúkaný na predaj je v hodnote niekoľko miliónov Eur, pričom pohľadávka žalobcu je v takom prípade k tomuto majetku nepatrná, a teda existuje veľký nepomer medzi hodnotou majetku a uplatňovanou pohľadávkou. Uviedol tiež, že v prípade vedenia exekučného konania voči žalovanému exekútor zakazuje nakladať s majetkom povinného. Teda obava, že by sa žalovaný zbavil akýmkoľvek spôsobom majetku je nepravdivá a súd túto skutočnosť nezobral do úvahy.
14. Podľa žalovaného závery okresného súdu neboli presvedčivým spôsobom odôvodnené. Okresný súd vychádzal len z informácií, ktoré sú nepravdivé a čiastkové a návrh žalobcu nie je osvedčený spôsobom predpokladajúcim podľa CSP a súd prvej inštancie nepostupoval zákonným spôsobom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania. K odvolaniu priložil výpis z LV č. XXXX, LV č. XXXX pre k. ú. C. D. E. a LV č. XXXX pre k. ú. F..
15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 31.10.2023, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu trovy konania v celom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal v odvolaní, že svoj majetok nepredáva, z predloženého inzerátu je zrejmé, že sa jedná o „PREDAJ Areál s výrobnou halou a administratívnym zázemím Žilina“. Tieto nehnuteľnosti sú preto ponúkané na predaj, pričom úmysel žalovaného na jeho predaj potvrdzuje aj stále aktuálny inzerát. Pokiaľ žalovaný namietal, že je vlastníkom aj iných nehnuteľností, tieto sú však zaťažené viacerými záložnými právami a v prípade ich predaja by boli v prvom rade uspokojení zabezpečení veritelia a až následne by mohlo dôjsť k uspokojeniu nárokov žalobcu. Vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného, ako aj množstvo aktívnych záložných práv zriadených na jeho nehnuteľnostiach je možné predpokladať, že by k uspokojeniu žalobcu nedošlo. Nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného podporuje aj aktuálne prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/10/2023 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ako aj informácie zverejnené na internetovej stránke B., z ktorých vyplývajú viaceré dlhy žalovaného a nedoplatky na poisteniach a daniach, ako aj zoznam exekučných konaní voči žalovanému. Žalobca preto navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.
16. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.10.2023 na vedomie bez výzvy na vyjadrenie podľa § 373 ods. 3 CSP prvá veta pred čiarkou, pretože napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný po podaní žaloby vo veci samej, v rámci konania vo veci samej o zaplatenie peňažnej sumy, a to pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vydanom v tomto konaní.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým mal súd zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach patriacich žalovanému z dôvodu zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 160.865,14 Eur s príslušenstvom vzniknutej z dôvodu neuhradenej ceny zmluvného plnenia poskytnutého žalobcom v prospech žalovaného podľa zmlúv o dielo. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedená pohľadávka bola priznaná rozhodnutím okresného súdu č.k. 38Cb/63/2021-396 zo dňa 14.02.2023. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, o ktorom nebolo odvolacím súdom rozhodnuté a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po vydaní uvedeného rozhodnutia, ktoré z dôvodu odvolania podaného žalovaným nenadobudlo právoplatnosť. Jedná sa teda o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného po podaní žaloby vo veci samej, t. j. v rámci prebiehajúceho a právoplatne neskončeného konania, v ktorom si žalobca uplatnil peňažnú pohľadávku voči žalovanému.
19. Z obsahu spisu vyplýva, ako to uviedol okresný súd, že žalovaný je vlastníkom uvedených nehnuteľností a jedná sa preto o spôsobilý predmet záložného práva, ktorý je prevoditeľný a teda bol splnený predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva. Na základe tvrdení žalobcu a pripojených listinných dokladov sporné nebolo ani to, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia predmetné nehnuteľnosti už boli zaťažené zmluvným záložným právom, ako aj sudcovským záložným právom v prospech tretích subjektov odlišných od žalobcu.
20. Okresný súd dospel na základe tvrdení žalobcu a ním predložených dokladov k záveru o osvedčení všetkých predpokladov nevyhnutných na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o potrebe poskytnutia ochrany nároku žalobcu pozostávajúceho z peňažnej pohľadávky voči žalovanému na základe osvedčenia dôvodnej obavy o ohrození budúcej exekúcie vyplývajúcej z konania žalovaného, ktorý ponúkol jemu patriaci majetok, t. j. uvedené nehnuteľnosti na predaj. Nariadené zabezpečovacie
opatrenie okresný súd považoval za primerané, ktoré neprimeraným spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, keďže predmetné nehnuteľnosti, na ktoré bolo nariadené záložné právo vo forme zabezpečovacieho opatrenia, už v čase rozhodnutia okresného súdu, boli zaťažené záložnými právami tretích subjektov znižujúcich ich hodnotu, resp. rozsah uspokojenia pohľadávky žalobcu.
21. Žalovaný v odvolaní namietal nepravdivosť tvrdení o predaji majetku. Namietal, že je vlastníkom ďalších nehnuteľností, a to pozemkov v obci Belá a Ivanka pri Dunaji. Namietal aj nepomer medzi hodnotou pohľadávky a hodnotou nehnuteľností v sume niekoľkých miliónov eur ako aj nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
22. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
24. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
25. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
26. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd správne, vzhľadom na povahu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, posúdil spôsobilý predmet zálohu, ktorý mal byť postihnutý zabezpečovacím opatrením a správne vymedzil predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré pozostávajú zo spôsobilého predmetu záložného práva, ktorý musí byť prevoditeľný, ďalej z osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencie obavy z ohrozenia exekúcie podľa § 343 ods. 1 CSP. Odvolací súd dodáva k takto správne zisteným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, že vzhľadom na povahu a účel zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použije právna úprava o neodkladnom opatrení, okresný súd nemusí zisťovať všetky skutkové okolnosti v celej šírke tvrdení strán sporu týkajúce sa nároku vo veci samej, je nutné však dospieť k záveru o osvedčení existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie a primeranosti požadovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k zásahu do práv žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o splnení a osvedčení zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prejednávanej veci.
28. Žalovaný v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu jeho skutkový záver o osvedčení konania žalovaného smerujúceho k predaju nehnuteľností, keď žalovaný tvrdil, že tento majetok nepredáva, ale rokuje o vstupe nového investora do spoločnosti žalovaného. Na tieto tvrdenia odvolací súd neprihliadol.
29. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil fotografické snímky z ponuky realitnej kancelárie U9, a to zo stránky www.u9.sk v spise na č.l. 448 a nasledujúce, v ktorých je vyobrazený výrobný areál žalovaného pozostávajúci z predmetných nehnuteľností (žalovaný v odvolaní nepoprel jeho identifikáciu) a z ktorých dokladov jednoznačne vyplýva ponuka týchto nehnuteľností na predaj (č.l. 448 p.v.). Zo žiadneho dokladu nachádzajúceho sa v súdnom spise nevyplýva tvrdenie žalovaného o nepravdivosti zverejnenia ponuky na predaj nehnuteľností žalovaného. Pokiaľ preto okresný súd pri vydávaní neodkladného opatrenia vychádzal v zmysle § 329 ods. 2 CSP zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a to z predloženej zverejnenej ponuky o predaji majetku žalovaného prostredníctvom realitnej kancelárie, postupoval správne, pričom žalovaný ani v odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu o konaní žalovaného smerujúceho k predaju predmetných nehnuteľností. Žiadne dôkazy o nepravdivosti ponuky na predaj nehnuteľností žalovaný neoznačil a ani ich nepredložil. Na tvrdenia o nepravdivosti zverejnenej ponuky na predaj nehnuteľností patriacich žalovanému preto odvolací súd neprihliadol.
30. Žalovaný namietal, že je vlastníkom ďalších nehnuteľností, a to pozemkov v obci Belá a Ivanka pri Dunaji, ako aj množstva hnuteľných vecí, ktoré môžu pokryť domnelú pohľadávku žalobcu.
31. Na základe listov vlastníctva predložených samotným žalovaným k odvolaniu, a to LV č. XXXX pre katastrálne územie C. D. E. a LV č. XXXX katastrálneho územia F. vyplýva, že pozemky a stavby v nich uvedené sú všetky založené v prospech tretích subjektov, a to buď na základe zmluvných záložných práv alebo na základe zabezpečovacieho opatrenia súdu. Podľa odvolacieho súdu žalovaný svoje tvrdenia o existencii iného majetku spôsobilého na úhradu pohľadávky žalobcu neosvedčil. Z tvrdení žalovaného odvolací súd nemá osvedčené, aká je hodnota týchto ďalších nehnuteľností, aká je hodnota pohľadávok, ktoré sú zabezpečované uvedenými záložnými právami. Všeobecné konštatovanie o existencii ďalších nehnuteľností, ktoré sú založené v prospech subjektov odlišných od žalobcu ako veriteľa žalovaného, samo o sebe nepreukazuje tvrdenie žalovaného o existencii iného majetku s dostatočnou hodnotou, ktorý je spôsobilý na uspokojenie pohľadávky žalobcu.
32. Pokiaľ v odvolaní žalovaný poukazoval na existenciu iných nehnuteľností s dostatočnou hodnotou spôsobilých na uspokojenie pohľadávky žalobcu, bolo jeho povinnosťou predložiť doklady osvedčujúce takéto tvrdenie. Žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil ani žiadne doklady o hodnote týchto nehnuteľností. Naopak z vyššie uvedených listov vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľností žalovaného v katastrálnom území obce Belá a Ivanka pri Dunaji vyplýva ich založenie v celom rozsahu v prospech tretích osôb. Vzhľadom na existenciu týchto záložných práv, neznámu hodnotu týchto nehnuteľností a výšku pohľadávok, ktoré sú zabezpečené týmito záložnými právami, preto tvrdenia žalovaného neosvedčujú existenciu iného majetku dostatočnej hodnoty spôsobilého na uspokojenie pohľadávky žalobcu.
33. Z charakteru záložného práva a spôsobu jeho realizácie vyplýva, že sa riadi zásadou priority, t. j. záložný veriteľ so skorším poradím, t. j. skôr zapísaným záložným právom, má pri uspokojovaní svojej pohľadávky predajom nehnuteľností prednosť pred uspokojením záložných veriteľov v ďalšom poradí. Vzhľadom na existenciu viacerých skorších záložných práv na nehnuteľnostiach žalovaného v katastrálnom území obce Belá a Ivanka pri Dunaji a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek údajov zo strany žalovaného o hodnote týchto nehnuteľností a hodnote pohľadávok, ktoré sú nimi zabezpečované, preto žalovaný neuviedol dostatočné tvrdenia o existencii iného majetku spôsobilého uspokojiť pohľadávku žalovaného. Aj ďalšie tvrdenie žalovaného, že má dostatok iného hnuteľného majetku, okrem uvedených nehnuteľností, je vo všeobecnej rovine bez spôsobilosti akýmkoľvek spôsobom čo i len osvedčiť tvrdenia žalovaného o existencii iného majetku postačujúceho na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ani na tieto tvrdenia o existencii iného majetku preto odvolací súd neprihliadol.
34. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nepomer medzi hodnotou majetku na ktorý sa má zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením a uplatnenou pohľadávkou, keď poukazoval na to, že samotný žalobca uviedol v návrhu, že sa jedná o majetok žalovaného v hodnote niekoľkých miliónov eur. Ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol.
35. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj primeranosťou a proporcionalitou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Správne poukázal na to, že na predmetných nehnuteľnostiach už viaznu záložné práva v prospech iných veriteľov a táto skutočnosť podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah uspokojenia pohľadávky a zároveň aj osvedčuje obavu zo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie pri uspokojovaní pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Okresný súd správne takto zistený skutkový stav posúdil, keď dospel k záveru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie neprimerane nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, pričom medzi výškou pohľadávky žalobcu a hodnotou nehnuteľností nie je výrazný nepomer, vzhľadom na existenciu už viacerých záložných práv. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožnil a dodáva nasledovné.
36. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na existenciu už zriadených záložných práv na predmetných nehnuteľnostiach, je tvrdenie žalovaného o neprimeranom zásahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia irelevantné. Povaha zabezpečovacieho opatrenia na základe zriadeného záložného práva nebráni žalovanému užívať, držať, disponovať týmto majetkom, vrátane naplnenia jeho podnikateľskej činnosti, avšak na druhej strane umožňuje zriadené zabezpečovacie opatrenie posilniť právne postavenie žalobcu ako veriteľa peňažnej pohľadávky bez toho, aby bolo neprimerane obmedzené právo
žalobcu, pričom výkon takto zriadeného zabezpečovacieho práva je viazaný na úspech žalobcu v konaní vo veci samej. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia preto spĺňa zásadu primeranosti a proporcionality, keď rozsah a povaha zriadeného záložného práva zodpovedá poskytnutiu primeranej a efektívnej ochrany právu žalobcu (zabezpečenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky) a zároveň nezasahuje neprimerane do právneho postavenia žalovaného, ktorému ostali zachované práva vlastníka. Podľa odvolacieho súdu preto rozsahu poskytnutej ochrany žalobcu zodpovedá zásah do práv žalovaného, ktorý je primeraný a nepresahuje nevyhnutnú mieru. Okresným súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie preto zodpovedá zásade primeranosti a proporcionality.
37. Tvrdenie žalovaného, že hodnota predmetných nehnuteľností je vo veľkom nepomere k výške žalobcovej pohľadávky, je irelevantné, pretože nezohľadňuje existujúci skutkový a právny stav, že aj v prípade zriadenia zabezpečovacieho opatrenia nadobudne žalobca záložné právo s právom uspokojenia až po skoršom záložnom veriteľovi s právom prednostného uspokojenia. Zohľadňujúc právo prednostného záložného veriteľa preto vyššia hodnota nehnuteľností oproti výške pohľadávky žalobcu nezakladá sama o sebe neprimeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a nevyvracia ani obavu z ohrozenia exekúcie.
38. Navyše napriek tvrdeniu o niekoľkomiliónovej hodnote nehnuteľností žalovaný neuviedol ich aktuálnu hodnotu a zároveň neuviedol ani výšku pohľadávok na zabezpečenie ktorých bolo zriadené záložné právo v prospech tretích veriteľov odlišných od žalobcu.
39. Je nepochybné, že zriadeným záložného práva dochádza ku kvalitatívnej zmene v majetkovej sfére žalovaného, keď záložné právo jednak znižuje všeobecnú trhovú, t. j. realizačnú hodnotu predmetných nehnuteľností a zároveň negatívne zasahuje aj do možnosti uspokojenia pohľadávok tých veriteľov, ktorí postavenie záložného veriteľa nemajú. Tvrdenie žalovaného o nepomere medzi hodnotou nehnuteľností a výškou pohľadávky, za nesporného skutkového stavu existencie viacerých záložných práv v prospech tretích subjektov, preto samo o sebe neosvedčuje nepomer medzi pohľadávkou žalobcu a hodnotou nehnuteľností, keď neberie do úvahy existujúce viaceré záložné práva a zároveň nie je ani zrejmá hodnota samotných nehnuteľností a pohľadávok, v prospech ktorých boli tieto nehnuteľnosti pre tretích veriteľov zabezpečené. Ani na túto výhradu preto odvolací súd neprihliadol.
40. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že v priebehu exekučného konania exekútor zakazuje nakladať s majetkom povinného a teda nemôže tu byť obava na strane žalobcu o zbavení sa majetku zo strany žalovaného. Ani na túto výhradu odvolací súd neprihliadol.
41. Práve tvrdenie žalovaného o exekúcii, ktorá bráni scudzeniu majetku žalovaného, predpokladá, že žalovaný bude vlastníkom týchto nehnuteľností v prípade vedenia exekúcie. Ako však z predložených listinných dokladov a tvrdenia žalobcu vyplýva, žalovaný vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu predmetných nehnuteľností, ktoré v prípade ich predaja a následnej právoplatnosti rozsudku priznávajúceho žalobcovi peňažnú pohľadávku, by nemohli byť predmetom predaja v exekučnom konaní. Práve zriadenie záložného práva má zabrániť takejto situácii, t. j. vyňatiu predmetných nehnuteľností z prípadného postihu ich predajom v rámci exekučného konania za predpokladu právoplatného priznania pohľadávky žalobcu.
42. Okresný súd preto správne posúdil osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď peňažný nárok žalobu na základe výsledkov vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej už bol priznaný neprávoplatným rozhodnutím súdom prvej inštancie. Správne posúdil aj existenciu obavy z ohrozenia exekúcie a spôsobilého majetku, ktorý je predmetom zriadenia záložného práva na základe zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd preto správne posúdil a vyhodnotil existenciu zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
43. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní, pričom žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne právne a skutkové okolnosti spôsobilé zmeniť vecne správne rozhodnutie okresného súdu, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.
44. Žalovaný podal odvolanie voči celému rozhodnutiu, vrátane druhého výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
45. Vzhľadom k tomu, že vo veci samej už bolo, hoci neprávoplatne, rozhodnuté, okresný súd postupoval správne, keď v napadnutom rozhodnutí samostatne rozhodoval o náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k tomu, že tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel, žalobca bol v konaní o jeho nariadenie úspešný a v súlade s § 255 ods. 1 CSP preto správne zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.
46. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
47. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa odvolací súd riadil ustanovením § 396 s použitím § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
48. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).