Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-31-2024.pdf
PDF · 159.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/31/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, maloleté deti bytom u otca, deti rodičov otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX D. E., t. č. bytom F. G. X, XXX XX F., občan SR, zastúpeného: JUDr. Gabriela Trnková, advokátka, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen a matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, t. č. E. X, G. D. I., XXX XX J., občan SR, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/242/2023-211 zo dňa 22. novembra 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/242/2023-211 zo dňa 22. novembra 2023 v napadnutých výrokoch I., VI., VII. potvrdzuje.
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/242/2023-211 zo dňa 22. novembra 2023 m e n í v napadnutých výrokoch II. a III. tak, že matka maloletej B. A., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n á platiť na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- EUR mesačne počnúc dňom 01.08.2023 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a nedoplatok na výživnom za mesiace, august, september, október a november roku 2023 v celkovej výške 600,- EUR súd p o v o ľ u j e matke splácať v 10,- EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/242/2023-211 zo dňa 22. novembra 2023 m e n í v napadnutých výrokoch IV. a V. tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky B. A., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému C. B., nar. XX. XX. XXXX na sumu 190,- EUR mesačne, ktorú je matka p o v i n n á platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 01.08.2023 a nedoplatok na výživnom za mesiace, august, september, október a november roku 2023 v celkovej výške 320,- EUR súd p o v o ľ u j e matke splácať v 10,- EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“, „súd“) rozhodol tak, že: „I. Súd maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca A. B., nar. XX. XX. XXXX.
II. Matka maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á platiť na maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX výživné vo výške 120,- EUR mesačne počnúc dňom 01.08. 2023 vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. III. Nedoplatok na výživnom za mesiace, august, september, október a november roku 2023 v celkovej výške 480,- EUR súd p o v o ľ u j e matke splácať v 10,- EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. IV. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky B. A., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému C. B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 150,- EUR mesačne, ktorú je matka p o v i n n á platiť vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 01. 08. 2023. V. Nedoplatok na výživnom za mesiace, august, september, október a november roku 2023 v celkovej výške 160,- EUR súd p o v o ľ u j e matke splácať v 10,- EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. VI. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. VII. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 38P/162/2022-128 zo dňa 15. 03. 2023. VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 38P/162/2022-128 zistil, že týmto rozsudkom rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, a to tak, že maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletého vo výške 110,- EUR mesačne. Čo sa týka maloletej A. táto bola zverená do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozsudok je zo dňa 15.03.2023. V rámci predmetného konania matka uviedla, že v čase rozhodovania bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 280,- EUR mesačne, rodinné prídavky na dve deti spolu 120,- EUR mesačne, kompenzačný príspevok na hygienu a stravu 60,- EUR mesačne. Čo sa týka otca, tento uviedol, že pracuje ako SZČO pod obchodným menom A. B., pričom priemerný čistý mesačný príjem je 1.600,- EUR.
3. Okresný súd zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zistil, že otec v súčasnosti poberá prídavok na maloletého C. a rodičovský príspevok, a to od 01.04.2023. V decembri bol rodičovský príspevok vo výške 345,- EUR. Prídavok na dieťa bol vo výške 60,- EUR. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica bolo zistené, že otec maloletých detí mal za rok 2022 základ dane 2.704,50 EUR. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca - otca maloletých detí zo Slovenskej agentúry životného prostredia zistil, že otec za mesiace január až september 2023 mal celkový príjem v čistom 1.885,60 EUR, čo predstavuje priemernú čistú mzdu 209,51 EUR. Súd zo správy o povesti otca Mesta D. E. zistil, že otec nie je platcom dane z nehnuteľností. Sťažnosť na jeho protispoločenské konanie a ani nejaké priestupky nie sú evidované.
4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci šetrenia pomerov u otca maloletých zistil, že otec žije s maloletými deťmi na adrese F. X, F. v jeden a pol izbovom prenajatom byte, ktorý má v podnájme. Maloletý C. je momentálne na umelej pľúcnej ventilácii a má svoju postieľku v izbe s otcom. Počas šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloletých je na primeranej úrovni. Ošetrujúcim detským lekárom je A. A. H. D. D.. Maloletá A. máva len bežné detské choroby. Navštevuje Materskú škôlku F. I. H. F.. Maloletý C. je ťažko zdravotne postihnutý s mierou funkčnej poruchy 90% a má viacero zdravotných komplikácií.
5. Okresný súd rozhodol s poukazom na § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 3 zákona o rodine a vykonané dokazovanie tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd ohľadom zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti otca, z dôvodu, že bola uzatvorená rodičovská dohoda proti ktorej nie je možné podať odvolanie zo strany rodičov a kolízny opatrovník sa výslovne vzdal do zápisnice odvolania, sa týmto v odôvodnení bližšie nezaoberal aj vzhľadom aj na dikciu § 221 písm. a) CSP.
7. Čo sa týka určenia výživného na maloletú A. ako aj zvýšenia vyživovacej povinnosti, tak okresný súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa a trvá dovtedy kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa vždy posudzuje samostatne za každého
z rodičov zvlášť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom táto vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou (teda tou osobu, ktorej je zverená, v tomto prípade otcom), ktorá starostlivosť zahŕňa starostlivosť o domácnosť, ďalej poskytovanie vecných plnení ako bývanie, stravovanie, platenie rôznych úhrad dieťaťu čo sa týka škôlky, školy, oblečenia a iných potrebných vecí. Na základe tohto rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, teda ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, čo je zvlášť náročné pri C. a inými potrebnými nákladmi na dieťa. Na druhej strane rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného je miera schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Teda na jednej strane súd musí poukázať na možnosti a schopnosti rodiča, avšak na druhej je aj potrebné vyhodnotenie nákladov na maloleté dieťa, ktoré predovšetkým predstavuje výška mesačných nákladov ako vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto základné patrí bývanie, stravovanie, oblečenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské, resp. predškolské potreby, náklady s plnením školskej dochádzky atď.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že čo sa týka predmetných nákladov mal preukázané, že náklady na maloleté deti, tak A. ako aj C. sú v značnom rozsahu a prevyšujú dokonca viac ako by matka mala platiť, teda otec žiadal nižšie výživné ako polovicu týchto nákladov. Okresný súd poukázal nato, že neplatí premisa, že ak je vyčíslená určitá výška nákladov, že polovicu má platiť jeden rodič a polovicu nákladov druhý rodič, ale rodič, ktorému deti nie sú zverené do výchovy a opatery, by sa mal podieľať vyššou mierou nákladov na maloleté deti. Zároveň však súd musí poukázať aj na možnosti rodiča, ktorý má platiť predmetné výživné. Tieto možnosti sú predovšetkým dané tým, aký príjem má ten ktorý rodič, ktorý je povinný platiť výživné. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že matka maloletých detí za posledné štyri mesiace, kedy odpracovala celé štyri mesiace mala príjem vo výške 853,- EUR. Okrem toho matka poberala aj daňový bonus, avšak uvedená skutočnosť už v súčasnosti pre rozhodnutie nie je dôležitá. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd celkove určil vyživovaciu povinnosť na obidve deti spolu vo výške 270,- EUR. Mal za to, že takto určené výživné matka môže platiť bez akéhokoľvek ohrozenia svojich životných potrieb. Okresný súd len okrajovo poukázal na to, že teda po odpočítaní sumy, ktorú matka má platiť od jej čistého príjmu matke zostane približne 580,- EUR. Z týchto dôvodov okresný súd teda určil výživné, ktoré je jednak primerané pre súčasné potreby maloletých detí a zároveň primerané súčasným majetkovým pomerom - predovšetkým zárobkovým pomerom matky, keďže neboli zistené nejaké iné majetkové aktíva u matky, z ktorých by bolo možné platiť výživné, ako napr. ak by matka mala nejaké nehnuteľnosti, ktoré by mohla prenajímať a zároveň z týchto nehnuteľností by teda mala príjem.
9. Čo sa týka zvýšenia výživného okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že došlo k zvýšeniu výživného na maloletého C., a to zo sumy 110,- EUR na sumu 150,- EUR. Uvedené zvýšenie výživného súd „odôvodňuje zmenou podmienok, za ktorých bolo určované výživné v čase vydania rozsudku Okresným súdom v Banskej Bystrici zo dňa 15. 03. 2023. Z predmetného rozsudku ako aj zo spisu bolo zistené, že v čase tohto rozsudku matka maloletých detí nepracovala, poberala rodičovský príspevok ako aj prídavky na deti. V prípade, ak mala nejaký príjem zo spisu nebola zistená výška tohto príjmu. Na základe tohto matka mala v čase určovania skoršieho výživného príjem čosi vyše 400,- EUR, pričom v súčasnosti jej príjem narástol na vyše 800,- EUR čo je zmena oproti pôvodnému určovaniu výživného 400,- EUR s tým, že súd však musí poukázať aj na tú skutočnosť, že toto výživné sa určovalo za podmienok, že maloletá A. nebola zverená do osobnej starostlivosti ani jednému z rodičov. Zároveň súd musí poukázať aj na zmenu finančných pomerov otca, ktoré boli v čase určovania skoršieho výživného, teda v rámci rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici. V tom období otec poukázal, že ešte pracovala a vykonával živnosť, pričom v súčasnosti došlo k poklesu jeho reálnych príjmov tým, že túto živnosť už vôbec nevykonáva. Nevykonávanie tejto živnosti však nemôže byť brané, že otec by nechcel pracovať a že by sa teda vzdal výhodnejšieho zamestnania, ale je to z toho dôvodu, že maloletý C. je osobou zdravotne ťažko postihnutou, kedy aj zo správ mal súd preukázané, čo ani matka žiadnym spôsobom nepoprela, že je o neho potrebná neustála 24 hodinová osobná starostlivosť. Za takýchto podmienok teda súd má za to, že otec nie z vlastnej ľubovôle nezarába, ale že bohužiaľ je to z dôvodu zdravotného postihnutia syna C.. Keďže otcovi oproti pôvodnému rozhodnutiu Okresným súd v Banskej Bystrici došlo k zníženiu
jeho príjmov je toto ďalší dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktorú žiadal na maloletého C. a preto súd túto výšku výživného zmenil zo sumy 110,- EUR na sumu 150,- EUR a to aj napriek tomu, že od posledného určovania neubehla nejaká dlhšia časová doba, tak ako je to všeobecne pri niektorých zmenách výživného, ale v tomto prípade ako súd vyššie poukázal ide o takú zmenu, ktorá je výrazného charakteru, hoci nie v dlhšom časovom období“.
10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k nevyhoveniu návrhu vo veci určenia výživného na sumy tak, ako to navrhol otec maloletých detí, teda čo sa týka zvýšenia výživného 200,- EUR na maloletého C. a určenia výživného vo výške 150,- EUR na maloletú A., tak okresný súd mal zato to, že takto určené výživné v celkovej výške 350,- EUR by bolo neprimerane vysoké voči súčasnému matkinmu príjmu, nevylúčil však, že do budúcnosti môže dôjsť vzhľadom na možnú meniacu sa finančnú situáciu k zmene výživného, a to už smerom vyššie, resp. nižšej sumy, avšak toto bude jednoznačne závisieť od skutočností. Okresný súd poukázal nato, že zákon o rodine v § 77 ods. 1 uvádza, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Čo sa týka výživného priznaného spätne, toto možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Otec navrhoval, aby na maloletú A., okresný súd priznal výživné od 01.05.2023. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa takýmito dôvodmi môžu byť skutočnosti, pre ktoré by otec nemohol podať návrh od dátumu, od ktorého žiadal priznať vyživovaciu povinnosť, čiže preukázanie dôvodov, prečo otec nepodal návrh vo veci určenia výživného na maloletú A. (keďže čo sa týka maloletého C. okresný súd priznal výživné od 01.08.2023 tak, ako žiadal) k 01.05.2023. Zo strany otca maloletých detí nebolo preukázané, že by nevedel napr. kde sa matka maloletých detí nachádza, resp. nepreukázal žiadnu skutočnosť brániacu mu podať predmetný návrh. Naopak zo samotného tvrdenia otca jednoznačne vyplynulo, že už aj hneď po vydaní rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici matka nemala maloletú A. v spoločnej osobnej starostlivosti, ktorá predpokladá, aby maloleté dieťa bolo u toho ktorého rodiča približne polovičnú dobu. Čiže už aj nielen od 01.05.2023, ale ani do 01.05.2023 spoločná osobná starostlivosť neplnila svoj účel, a preto otcovi nič nebránilo podať si predmetný návrh skôr, preto okresný súd konštatoval, že otec nepreukázal dôvody, aby okresný súd mohol rozhodnúť o priznaní výživného skôr ako pred podaním návrhu.
11. Okresný súd matku zaviazal aj na platenie zročného výživného, ktoré predstavuje rozdiel medzi výživným, jednak ktoré platila matka na maloletého C. a určeným výživným na maloletú A.. Čo sa týka maloletého C. na tohto bola matka pôvodne zaviazaná platiť výživné 110,- EUR mesačne, nakoľko okresný súd vyživovaciu povinnosť priznal od 01.08.2023 táto bola v omeškaní s platením výživného, ktoré predstavuje rozdiel medzi sumou 150,- EUR a sumou 110,- EUR čo je mesačne 40,- EUR. Za štyri mesiace je v omeškaní so zaplatením celkového výživného 160,- EUR. Čo sa týka omeškania s platením výživného na maloletú A., toto bolo určené vo výške 120,- EUR, pričom matka neplatila výživné na maloletú A. od augusta 2023 počas štyroch mesiacov až do novembra 2023. Na základe týchto skutočností teda celkové omeškané výživné je vo výške 480,- EUR. Na základe týchto skutočností, keďže celková suma vo výške 640,- EUR by podľa súdu nebola v možnostiach a schopnostiach matky zaplatiť naraz súd určil, že matka omeškané zročné výživné, tak na A. ako aj na maloletého C. môže splácať v 10,- EUR mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným t. j. spolu bude platiť o 20,- EUR viac na obidve deti.
12. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s výškou výživného. Zo správy o zisťovaní rodinných, bytových a sociálnych pomerov matky zo dňa 06.10.2023 podanou ÚPSVaR Ružomberok vyplýva, že matka nemá takmer žiadne náklady na bývanie, matka nešpecifikovala žiadne náklady na bývanie ani na pojednávaniach a netvrdila a nepreukazovala ani žiadne ďalšie mimoriadne životné náklady. Matka vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že mesačne dokázala splácať dlžobu na nájomnom vo výške 550 EUR mesačne. To všetko pri tom istom príjme ako má v súčasnosti, za situácie, že hospodári spoločne s priateľom a jeho matkou ako sama uvádza, pričom na domácnosť prispieva len sporadicky (palivové drevo, iné netvrdila ani nepreukázala). Ak bolo v možnostiach a schopnostiach matky uhrádzať vysokú dlžobu na minulom nájomnom, nie je zrejmé prečo by za rovnakej finančnej situácie mal byť pre ňu problém platiť maloletým deťom otcom požadované výživné spolu 350 EUR mesačne, ak to odôvodnené potreby detí vyžadujú. Okresný súd nedostatočne vyhodnotil a posúdil majetkové pomery matky v porovnaní s majetkovými pomermi otca, ktorý na rozdiel od matky objektívne nie je schopný si vlastnou prácou zvýšiť svoj príjem a svoju životnú úroveň, ako aj životnú úroveň detí. Otec je odkázaný na pomoc blízkej rodiny, priateľov, známych, či charitatívnych organizácií. Okresný súd úplne nedôvodne preniesol zodpovednosť za riadnu výživu
detí na tretie osoby namiesto matky. Bolo v konaní preukázané, že matka sa o deti zaujíma málo, málo času s nimi trávi, vrátane dcéry, po ktorú chodí málo. Predovšetkým v prípade maloletého C. je dôvodné a nevyhnutné, aby okresný súd prekročil štandardne zaužívanú mieru zaťaženia povinného rodiča vyživovacou povinnosťou. Jeho zdravotný stav si vyžaduje vysoko nadštandardné výdavky, aj za situácie, že otec zohľadňuje rôzne finančné kompenzácie v podobe štátnych sociálnych dávok alebo príspevkov od charitatívnych organizácií. Na prvom mieste je však vždy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške výživného, podľa otca vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom pre maloletého C. vôbec neprihliadol na tú skutočnosť, že matka synovi neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, ani s ním nerealizuje styk (krátko ho navštevuje, keď príde po dcéru). Nemá s ním teda žiadne dodatočné výdavky okrem platenia výživného. Podobne u maloletej A., s ktorou matka realizuje stretnutia len vo veľmi malom rozsahu z vlastnej vôle. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva aj v tom, že zatiaľ čo z matkinho príjmu má ísť podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie 270 EUR mesačne v prospech detí, matke na jej vlastnú výživu ostáva podľa výpočtov súdu cca 580 EUR. Matka netvrdila ani nedokladovala žiadne výdavky na bývanie (okrem dvoch príspevkov na palivové drevo), či iné vlastné výdavky, ostáva jej na výživu nepomerne viac finančných prostriedkov ako pre dve maloleté deti, z toho jedno s mimoriadnymi potrebami a výdavkami. Výživné pre maloleté deti má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča. Matka má dostatočnú finančnú rezervu z oficiálne deklarovaného príjmu na to, aby prispievala na výživu detí otcom požadovaným výživným. Otec realizuje veľmi náročnú osobnú starostlivosť o maloletého C., ako aj o maloletú A., ktorá je stále vo veku vyžadujúcom si veľkú mieru osobnej starostlivosti rodiča. Matka by sa mala uskromniť a otcovu starostlivosť vyvážiť dostatkom finančných prostriedkov pre deti.
13. V odvolaní otec namietal, že okresný súd v dôvodoch, ktoré uviedol ako dôvody pre spätné určenie výživného pre maloletú A., nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a výživné spätne pred podaním návrhu nepriznal. Súd prvej inštancie uvádza, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť len dôvody, pre ktoré by otec nemohol podať návrh od dátumu, od ktorého žiadal priznať výživné. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť podľa otca aj dôvody, pre ktoré sa otec objektívne zdržiaval podania návrhu. Otec dúfal, že keď si matka ustáli svoje osobné pomery (nová práca, presťahovanie sa do nového bydliska) prevezme riadnu zodpovednosť za maloletú A. a bude sa o ňu aj riadne osobne a v omnoho väčšom rozsahu starať. Keď sa tak nestalo ani po pár mesiacoch, pristúpil k podaniu návrhu, pretože matka nielenže sa o dcéru riadne nestarala, ale poberala na ňu daňový bonus aj rodinné prídavky, pričom otcovi nijako na dcéru finančne dobrovoľne neprispievala. Medzi právoplatnosťou predchádzajúceho rozsudku a podaním návrhu otcom uplynuli cca 3 mesiace. Očakávania otca v tom, že matka po ustálení svojich osobných pomerov prevezme zodpovednosť za osobnú starostlivosť o maloletú A. v zmysle spoločnej rovnocennej osobnej starostlivosti s otcom v spojitosti so správaním sa matky, ktorá sa o dcéru riadne osobne nestarala, ale otcovi na ňu ani finančne neprispievala, považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného pre maloletú A. od 01.05.2023. V apríli matka odišla do J., našla si v podstate okamžite prácu, ale o dcéru sa naďalej nezaujímala ani na ňu finančne otcovi neprispievala.
14. Otec v odvolaní namietal výšku mesačných splátok, ktorými má matka zmeškané výživné splácať. Nie je žiaduce ani v záujme maloletého dieťaťa, aby v prípade maloletej A. matka splácala dlh na výživnom 4 roky a v prípade maloletého C., keď sa jedná len o sumu 160 EUR takmer 1,5 roka. Podľa otca je v možnostiach matky, aby prispievala minimálne dvojnásobnou splátkou zmeškaného výživného u oboch detí. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/242/2023 – 211 zo dňa 22.11.2023 tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 150 EUR mesačne od 01.05.2023 a zvýšeným výživným na maloletého C. vo výške 200 EUR mesačne od 01.08.2023.
15. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č.l. 236 spisu), ktorá uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, pretože dostal zadarmo dom na dobu neurčitú. Dva roky si ho nemusí platiť a popri tom mu ešte ľudia prispeli na účet cez 80 000 Eur. Výživné, ktoré určil okresný súd je dosť na pokrytie všetkých vecí pre maloleté deti. C. má preplatené všetko od poisťovne taktiež aj stravu. Na A. podala návrh na zverenie do jej starostlivosti, keď že si otec myslí, že mu 120 Eur je málo. Je to dostatočne dosť, na oblečení sa podieľajú obaja aj keď oblečenie kupuje viac menej matka. Keď je A. u nej minie na stravu za 3 dni 10-15 Eur. Otec môže tak minúť 15-20 Eur na týždeň, to vychádza 60 Eur až 80 Eur, z toho má A. aj ona, takže to by vychádzalo 60 Eur na stravu celý mesiac. Zato, že A. chce kupovať
sladkosti zakaždým ona nemôže. „Neviem sa už inak vyjadriť, iba vidno že otcovi ide len o peniaze, keďže predtým žiadne peniaze nechcel a zrazu už žiadal o spätné výživné.“
16. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa aj s deťmi zúčastnil projektu – relácie V siedmom nebi, ktorú moderuje H. J.. Svoj príbeh tam neprihlásil sám, bolo to aj pre neho prekvapenie. To, čo získal v rámci natáčania relácie a po nej mu však výrazne uľahčilo jeho osobnú i finančnú situáciu. Áno, je pravdou, že otec momentálne býva s deťmi v rodinnom dome vo H., za ktorý neplatí žiaden nájom a televízia bude za neho uhrádzať jeden rok aj všetky energie užívané v dome. Dostal tiež do daru napríklad kočík pre syna, ktorý unesie všetky prístroje, na ktoré je maloletý C. napojený, a teda konečne nie je väzňom vo vlastnej domácnosti a dokáže samostatnejšie fungovať. Po odvysielaní relácie vzhľadom na otcovu ťažkú životnú situáciu mu cudzí ľudia posielali finančné dary, ktoré v súhrne tvorili zhruba sumu, ktorú spomína matka. Peniaze otec využil na úhradu dlhov a pôžičiek, ktoré mu vznikli počas starostlivosti o deti, napr. úver na auto, pôžičky od jeho matky (starej matky detí) a pod. Už pred súdom prvej inštancie otec uviedol, že stará matka z otcovej strany sa výrazne sama zadlžovala, aby mohla pomáhať svojmu synovi a vnúčatám, napr. nákupmi potravín, drogérie, oblečenia, či liekov a zdravotníckych pomôcok pre maloleté deti. Konkrétne prestala platiť za vlastné bývanie. V ďalšom otec peniaze použil na zakúpenie automatickej odsávačky pre maloletého C. v hodnote cca 2 600 EUR, ktorá by mala otcovi odľahčiť nočné bdenie a vstávanie kvôli odsávaniu hlienov syna. Zvyšok peňazí otec odložil, aby ich mohol aj v budúcnosti používať pre nevyhnutné potreby detí a hlavne ich mimoriadne a neočakávané nadštandardné výdavky. Napríklad otec uvažuje syna vziať na liečebný pobyt do Piešťan do zariadenia ADELI Medical Center, kde môže liečebný pobyt s procedúrami, či ubytovaním stáť aj 10 000 EUR. Nejde o malé finančné prostriedky, ktoré by otec inak nemal ako zabezpečiť (tobôž neochotná matka detí), avšak s pomocou, ktorej sa mu dostalo, vie aj takéto liečenie synovi dopriať, ak by bolo pre neho vhodné a pomohlo k jeho pokroku vo vývoji, či zlepšení diagnóz. Okrem toho, peniaze, ktoré otec šetrí na bývaní, prípadne má k dispozícii od cudzích darcov, potrebuje i na riadnu výživu detí, pretože matka niekoľko mesiacov ignoruje svoju vyživovaciu povinnosť, výživné stanovené súdom neplatí aj napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu pre zanedbanie povinnej výživy. Matka sa spolieha na to, že otcovi a jej deťom pomáhajú cudzí ľudia a rodina. Nie je pravda, že by maloletému C. všetko preplácala zdravotná poisťovňa. Matka má mylné predstavy o jeho súčasnej zdravotnej starostlivosti, pretože ju nezabezpečuje. Ako príklad priložil najnovšiu objednávku zdravotníckych pomôcok pre maloletého C. (viď doklad okrem Biodermy). Dokonca otec už dochádza po lieky synovi aj do Rakúska pre ich nedostupnosť „u nás“. To, že otec dostal v súhrne nemalé finančné dary od tretích osôb, neznamená, že by sa matka mala svojej vyživovacej povinnosti vyhýbať, alebo že by si ju nemala plniť v adekvátnej výške na základne vlastných majetkových pomerov a odôvodnených potrieb detí. Zákon o rodine totižto ako hlavné kritéria pri určovaní výživného spomína iba dve kritéria (schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a odôvodnené potreby oprávneného) a priamo potrebu, či dokonca povinnosť skúmať i majetkové pomery rodiča, ktorému sa výživné neurčuje, nespomína.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom na mal. deti zmenil v zmysle § 388 CSP a napadnutý rozsudok vo výrokoch I., VI., VII. potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či okresný súd rozhodol vecne správne o výživnom na maloletú A. a zvýšení výživného na mal. C.. Z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 38P/162/2022-128 zistil, že týmto rozsudkom rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, a to tak, že maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletého vo výške 110,- EUR mesačne. Čo sa týka maloletej A. táto bola zverená do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozsudok je zo dňa 15.03.2023. V rámci predmetného konania matka uviedla, že v čase rozhodovania bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 280,- EUR mesačne, rodinné prídavky na dve deti spolu 120,- EUR mesačne, kompenzačný príspevok
na hygienu a stravu 60,- EUR mesačne. Čo sa týka otca, tento uviedol, že pracuje ako SZČO pod obchodným menom A. B., pričom priemerný čistý mesačný príjem je 1.600,- EUR. Okresný súd vo veci vydal neodkladné opatrenie pod č.k. 8P/242/2023-192 dňa 06.11.2023 a zaviazal matku platiť výživné na maloletú A. vo výške 120,- EUR mesačne.
19. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, tak aj na strane rodičov.
20. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.
21. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťaťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného.
22. Odvolací súd vo vzťahu ku svojim prijatým záverom považuje za podstatné uviesť ustálené závery v skutkovej rovine, ktoré neboli otcom ani matkou spochybnené a v zmysle, ktorých „Matka od vydania rozsudku do 31. 07. 2023 t. j. za 138 dní bola s dcérou približne 15 celých dní, z toho 8 dní vkuse v rámci letných prázdnin. Ostatné dni zabezpečoval starostlivosť dcére otec. Matka okrem občasnej realizácie styku s deťmi nejaví o deti žiaden väčší záujem. Na základe tohto nie je sporné medzi rodičmi to kto z rodičov sa o maloletú A. skutočne stará a preto je nutné a dôvodné, aby súd upravil pomery účastníkov tak, že maloletú A. zverí do osobnej starostlivosti otca a matke určí výživné vo výške 120,- EUR mesačne s tým, že navrhovateľ vo veci samej sa domáha vyššej sumy, avšak matka sama na informatívnom stretnutí uviedla, že strop výživného pre dcéru navrhuje 120,-EUR. Toto potvrdila aj vo vzájomnej komunikácii rodičov. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa vo veci platenia výživného na maloletú A. od 01. 05. 2023 tu uviedli, že za toto považujú správanie sa matky z dôvodu, že matka za dané obdobie nielenže sa o dcéru nestarala, ale na ňu poberala aj rodinné prídavky a uplatňovala si daňový bonus, ale otcovi nijako neprispievala na výživu dcéry. Priemerné mesačné výdavky na maloletú A. vyčíslili tým spôsobom, že podiel na nájomnom je 161,67 EUR, strava doma 120,- EUR, strava v materskej škole 56,- EUR, poplatok v materskej škole 29,- EUR, oblečenie a obuv 50,-EUR, poplatok za odvoz komunálneho odpadu v priemere za mesiac 3,65 EUR, pohonné hmoty na vozenie do materskej školy 29,- EUR, kultúrne vyžitie, hračky 30,- EUR, vitamíny, lieky 18,-EUR, drogéria, kozmetika 15,- EUR. Celkove spolu je to 517,40 EUR.“ „Čo sa týka zvýšenia výživného a nákladov na maloletého C. poukázali na to, že matka už pred letom začala pracovať a teda dosahuje minimálne o 400,- EUR vyšší príjem ako v čase určovania výživného. Taktiež poukázali na to, že v predchádzajúcom konaní otec deklaroval príjem okolo 1.000,- EUR a teraz má len rodičovský príspevok vo výške 345,- EUR. Taktiež otec má zvýšené náklady s energiami, ktoré predtým hradil, pričom nedoplatky za spotrebu energie boli
v mesiacoch júl až október 2023 vo výške 119,49 EUR. Čo sa týka priemerných mesačných výdavkov na maloletého C. tieto predstavujú 161,- EUR ako podiel na nájomnom, strava 50,- EUR, set na kŕmenie, ktorý sa však zakupuje len raz 277,- EUR, plienky 45, - EUR, náhradné kazety na kôš na plienky 6,65 EUR, vlhčené utierky na prebaľovanie a podložka na posteľ 19,- EUR, sterilná odsávačka 90,- EUR, lieky 25,- EUR, oblečenie 30,- EUR, poplatok za odvoz komunálneho odpadu v priemere za mesiac 3,65 EUR, pohonné hmoty 70,- EUR, kozmetika 15,- EUR. Celkove toto predstavuje sumu 792,97 EUR. Zároveň poukazujú aj na mimoriadny výdavok ako je čistička vzduchu 168,- EUR. Zároveň čo sa týka stravy poukázali na to, že preto je taká nízka v súčasnosti, nakoľko maloletý stravu, ktorú prijíma, táto je na predpis a je plne hradená zdravotnou poisťovňou, avšak je potrebné postupne zavádzať aj normálnu stravu a preto strava na mesiac je len 50,- EUR. Tiež poukázali, že je potrebné kupovať aj sterilnú vodu na odsávačku v sume 90,- EUR, nakoľko sterilná voda sa vyžaduje, aby odsávačka sa nezanášala plesňami a inými baktériami, ktoré by mohli ohroziť maloletého. Nakoľko táto je veľmi drahá otec používa slanú vodu. Jedna takáto fľaša vydrží celkove na dva dni. Súd poukazuje na to, že otec ku všetkým týmto nákladom, či už na maloletú A. resp. maloletého C. doložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že tieto náklady sú otcom hradené.“ Odvolací súd tiež poukazuje na závery okresného súdu „Súd zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zistil, že otec v súčasnosti poberá prídavok na maloletého C. a rodičovský príspevok a to od 01. 04. 2023. V decembri bol rodičovský príspevok vo výške 345,- EUR. Prídavok na dieťa bol vo výške 60,- EUR. Súd zo správy Daňového úradu Banská Bystrica zistil, že otec maloletých detí mal za rok 2022 základ dane 2.704,50 EUR. Súd z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca - otca maloletých detí zo Slovenskej agentúry životného prostredia zistil, že otec za mesiace január až september 2023 mal celkový príjem v čistom 1.885,60 EUR, čo predstavuje priemernú čistú mzdu 209,51 EUR. Súd zo správy o povesti otca Mesta D. E. zistil, že otec nie je platcom dane z nehnuteľností. Sťažnosť na jeho protispoločenské konanie a ani nejaké priestupky nie sú evidované. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci šetrenia pomerov u otca maloletých zistil, že otec žije s maloletými deťmi na adrese F. X, F. v jeden a pol izbovom prenajatom byte, ktorý má v podnájme. Maloletý C. je momentálne na umelej pľúcnej ventilácii a má svoju postieľku v izbe s otcom. Počas šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloletých je na primeranej úrovni. Ošetrujúcim detským lekárom je A. A. H. D. D.. Maloletá A. máva len bežné detské choroby. Navštevuje Materskú škôlku F. I. H. F.. Maloletý C. je ťažko zdravotne postihnutý s mierou funkčnej poruchy 90% a má viacero zdravotných komplikácii. Otcovi pri starostlivosti o maloleté deti po finančnej stránke vypomáha jeho matka. Momentálne otec je nezamestnaný, má otvorenú živnosť, ktorú však nemôže vykonávať, nakoľko stav maloletého C. si vyžaduje celodennú starostlivosť. Je poberateľom rodičovského príspevku vo výške 345,- EUR a prídavku na dieťa 60,- EUR. Otec uviedol, že v januári 2023 odišiel zo spoločnej domácnosti. Matka detí si našla nového priateľa a odišla bývať k nemu do J.. Matka výživné na maloleté deti platí, niekedy však s platbami mešká, ale vždy to zatiaľ doplatila. Nad rámec výživného matka prispieva napr. kúpou oblečenia. Naposledy zakúpila maloletej A. zimné topánky a zimnú bundu. S deťmi sa stretáva a zaujíma sa o nich. Obidve deti už boli u matky v J. na prespanie na celý víkend.“ „Súd z potvrdenia zamestnávateľa matky zistil, že táto pracuje v spoločnosti Familiya RK, s.r.o., pričom za posledné štyri mesiace, v ktorých pracovala mala spolu mzdu 3.415,25 EUR v čistom, čo predstavuje mesačne 853,- EUR.“
23. Odvolací súd súhlasí so závermi okresného súdu, že zvýšenie výživného je odôvodnené zmenou podmienok, za ktorých bolo určované výživné v čase vydania rozsudku Okresným súdom v Banskej Bystrici zo dňa 15.03.2023. Z predmetného rozsudku ako aj zo spisu bolo správne okresným súdom zistené, že v čase tohto rozsudku matka maloletých detí nepracovala, poberala rodičovský príspevok ako aj prídavky na deti. V prípade, ak mala nejaký príjem zo spisu nebola zistená výška tohto príjmu. Na základe tohto matka mala v čase určovania skoršieho výživného príjem čosi vyše 400,- EUR, pričom v súčasnosti jej príjem narástol na vyše 800,- EUR, čo je zmena oproti pôvodnému určovaniu výživného 400,- EUR s tým, že toto výživné sa určovalo za podmienok, že maloletá A. nebola zverená do osobnej starostlivosti ani jednému z rodičov. Zároveň došlo k zmene finančných pomerov otca, ktoré boli v čase určovania skoršieho výživného, teda v rámci rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici. V tom období otec pracoval a vykonával živnosť, pričom v súčasnosti došlo k poklesu jeho reálnych príjmov tým, že túto živnosť už vôbec nevykonáva. Nevykonávanie tejto živnosti však nemôže byť brané, že otec by nechcel pracovať a že by sa teda vzdal výhodnejšieho zamestnania, ale je to z toho dôvodu, že maloletý C. je osobou zdravotne ťažko postihnutou, kedy aj zo správ mal okresný súd správne preukázané, čo ani matka žiadnym spôsobom nepoprela, že je o neho potrebná neustála 24 hodinová osobná starostlivosť. Ak za takýchto podmienok potom okresný súd mal za to, že otec nie z vlastnej ľubovôle nezarába, ale z dôvodu zdravotného postihnutia syna C., tak odvolací súd tento záver vyhodnotil ako taký, ktorý
zodpovedá obsahu spisového materiálu. Keďže u otca oproti pôvodnému rozhodnutiu Okresného súdu v Banskej Bystrici došlo k zníženiu jeho príjmov, tak to bol nielen podľa okresného súdu, ale i podľa odvolacieho súdu ďalší dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ktorú žiadal na maloletého C., a preto okresný súd výšku výživného zmenil, a to aj napriek tomu, že od posledného určovania neubehla dlhšia časová doba, tak ako je to všeobecne pri niektorých zmenách výživného, ale podľa okresného súdu išlo o takú zmenu, ktorá bola výrazného charakteru, hoci nie v dlhšom časovom období, ktorý záver odvolací súd považoval za vecne správny. Odvolací súd na tomto mieste považuje za podstatné uviesť, že si osvojil závery okresného súdu o potrebe zmeny výšky určeného výživného na mal. C. a potreby určenia výživného na mal. A., tak mal zato, že je namieste, vzhľadom na dôvody zmeny výživného ako i určenia výživného iná výška, tak prikročil k zmene okresným súdom určeného výživného na mal. C. a mal. A.. Odvolací súd oboznámiac sa s výsledkami vykonaného dokazovania okresným súdom, dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolaním otca ako i vyjadrením matky v odvolacom konaní dospel k záveru, že okresný súd podľa odvolacieho súdu správne zistil skutočný stav vo veci výživného na mal. C. vykonaním porovnania pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe. Správne okresný súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov. Zmenu pomerov v konečnom dôsledku nespochybnila ani matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného na mal. C. na sumu 150,-Eur, pretože požadoval výživné, vzhľadom na všetky okolnosti 200 Eur mesačne. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že k nevyhoveniu návrhu vo veci určenia výživného na sumy tak, ako to navrhol otec maloletých detí, teda čo sa týka zvýšenia výživného 200,- EUR na maloletého C. a určenia výživného vo výške 150,- EUR na maloletú A., mal zato to, že takto určené výživné v celkovej výške 350,- EUR by bolo neprimerane vysoké voči súčasnému matkinmu príjmu, nevylúčil však, že do budúcnosti môže dôjsť vzhľadom na možnú meniacu sa finančnú situáciu k zmene výživného, a to už smerom vyššie, resp. nižšej sumy. Pri určení výšky zvýšeného výživného na mal. C. a určení vyživovacej povinnosti na mal. A. však odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nevyvodil správny právny záver určením zvýšeného výživného o sumu 40,- Eur na mal. C. mesačne, teda v sume 150 Eur a výživné na mal. A. určil výživné v sume 120 Eur, nakoľko výživné v uvedených sumách nepovažoval za primerané rozhodným kritériám pre výšku výživného.
24. K stanovenej výške výživného odvolacím súdom odvolací súd považuje za podstatné poukázať na ods. 23 napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd uviedol, že mal preukázané, že náklady na maloleté deti, tak A. ako aj C. sú v značnom rozsahu a prevyšujú dokonca viac ako by matka mala platiť, pretože otec žiadal nižšie výživné ako polovicu týchto nákladov, ktorý záver vyhodnotil odvolací súd ako vecne správny. Odvolací súd nemal dôvod sa odkloniť ani od záverov okresného súdu, že neplatí premisa, že ak je vyčíslená určitá výška nákladov, tak polovicu má platiť jeden rodič a polovicu nákladov druhý rodič, ale rodič, ktorému deti nie sú zverené do výchovy a opatery by sa mal podieľať vyššou mierou nákladov na maloleté deti, avšak zároveň poukázal aj na možnosti rodiča, ktorý má platiť predmetné výživné. Tieto možnosti sú predovšetkým dané tým, aký príjem má ten ktorý rodič, ktorý je povinný platiť výživné. Okresný súd „mal jednoznačne preukázané, že matka maloletých detí za posledné štyri mesiace, kedy odpracovala celé štyri mesiace mala príjem vo výške 853,- EUR. Okrem toho, ako súd poukázal matka poberala aj daňový bonus, avšak uvedená skutočnosť už v súčasnosti pre rozhodnutie nie je dôležitá. Vzhľadom na tie skutočnosti, že súd celkove určil vyživovaciu povinnosť na obidve deti spolu vo výške 270,- EUR súd má za to, že takto určené výživné matka môže platiť bez akéhokoľvek ohrozenia svojich životných potrieb. Súd okrajovo poukazuje na to, že teda po odpočítaní sumy, ktorú matka má platiť od jej čistého príjmu matke zostane približne 580,- EUR.“, ktoré závery zostali v odvolacom konaní nespochybnené.“ Odvolací súd, zohľadniac všetky skutkové okolnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom teda určil výživné, ktoré je jednak primerané pre súčasné potreby maloletých detí a zároveň primerané súčasným majetkovým pomerom - predovšetkým zárobkovým pomerom matky, keďže neboli zistené nejaké iné majetkové aktíva u matky, z ktorých by bolo možné platiť výživné, ako napr. ak by matka mala nejaké nehnuteľnosti, ktoré by mohla prenajímať a zároveň z týchto nehnuteľností by teda mala príjem, vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Odvolací súd považuje, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a výrokovú časť tohto svojho rozhodnutia, za podstatné poukázať na to, že matku zaviazal aj na platenie zročného výživného, ktoré predstavuje rozdiel medzi výživným, jednak ktoré platila matka na maloletého C. a určeným výživným na maloletú A.. Čo sa týka maloletého C. na tohto bola matka pôvodne zaviazaná platiť výživné 110,- EUR a následne okresným súdom napadnutým rozsudkom 150 Eur mesačne a odvolacím súdom 190 Eur pričom už okresný súd vyživovaciu povinnosť priznal od 01.08.2023, tak táto bola v omeškaní s platením
výživného, ktoré predstavuje rozdiel medzi sumou 190,- EUR a sumou 110,- EUR, čo je mesačne 80,- EUR. Za štyri mesiace je v omeškaní so zaplatením celkového výživného na mal. C. 320,- EUR. Čo sa týka omeškania s platením výživného na maloletú A., toto bolo okresným súdom určené vo výške 120,- EUR, pričom matka neplatila výživné na maloletú A. od augusta 2023 počas štyroch mesiacov až do novembra 2023. Na základe týchto skutočností teda celkové omeškané výživné je vo výške 600,- EUR. Na základe týchto skutočností, keďže celková suma výživného by nielen podľa okresného súdu, ale ani podľa odvolacieho súdu, nebola v možnostiach a schopnostiach matky zaplatiť naraz, preto ak okresný súd určil, že matka omeškané zročné výživné, tak na A. ako aj na maloletého C. môže splácať v 10,- EUR mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným, t. j. spolu bude platiť o 20,- EUR viac na obidve deti spolu s bežným výživným, tak odvolací súd s rozhodnutím okresného súdu v tejto časti súhlasil a vyhodnotil ho ako vecne správne. Ak otec v odvolaní namietal okresným súdom určené splátky výživného, tak odvolací poukazuje na to, že nielenže otec v podanom návrhu sám navrhol splátky výživného v okresným súdom stanovenej výške, ale odvolací súd ich vzhľadom k príjmu matky, jej majetkovým pomerom považoval za zodpovedajúce kritériám primeranosti.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, len ak sú na to dôvody osobitného zreteľa. Takáto právna úprava vyžaduje od oprávnených zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podávaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Súd len z výnimočných dôvodov môže priznať výživné spätne. V tomto prípade otec neuviedol žiaden relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mal okresný súd, príp. odvolací súd priznať výživné spätne. Ak okresný súd posudzoval v tejto rovine skutočnosti uvádzané otcom a dospel k záverom, že nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, tak odvolací súd, nemal dôvod sa od záverov okresného súdu v ods. 26 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých „ otec navrhoval, aby čo sa týka výživného na maloletú A. túto súd mu priznal od 01. 05. 2023. Čo sa týka dôvodov hodných osobitného zreteľa takýmito dôvodmi môžu byť skutočnosti, pre ktoré by otec nemohol podať návrh od dátumu, od ktorého žiadal priznať vyživovaciu povinnosť, čiže preukázanie dôvodov prečo si otec nepodal návrh vo veci určenia výživného na maloletú A. (keďže čo sa týka maloletého C. tu súd priznal výživné od 01. 08. 2023 tak ako žiadal) k 01. 05. 2023. Na základe uvedeného, teda zo strany otca maloletých detí nebolo preukázané, že by nevedel napr. kde sa matka maloletých detí nachádza resp. nepreukázal žiadnu skutočnosť brániacu mu podať predmetný návrh. Naopak zo samotného tvrdenia otca jednoznačne vyplynulo, že už aj hneď po vydaní rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici matka nemala maloletú A. v spoločnej osobnej starostlivosti, ktorá predpokladá, aby maloleté dieťa bol u toho ktorého rodiča približne polovičnú dobu. Čiže už aj nielen od 01. 05. 2023, ale ani do 01. 05. 2023 spoločná osobná starostlivosť neplnila svoj účel a preto otcovi nič nebránilo podať si predmetný návrh skôr“. Odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu v zodpovedajúcej časti za vecne správne, a to spolu i s výrokovou časťou I. rozsudku okresného súdu, preto ich v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. Na určenie vyživovacej povinnosti matky k mal. A. a na zvýšenie výživného na mal. C. tak, okresným súdom, ako ani odvolacím súdom, podľa odvolacieho súdu nemali vplyv skutočnosti uvádzané matkou v jej vyjadrení k odvolaniu otca v rovine finančnej zbierky, prípadne bezplatného nájmu, keďže tieto nepredstavujú také kvalifikované dôvody, ktoré by ovplyvnili výšku výživného, prípadne by predstavovali dôvody pre zbavenie jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
28. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu otca na zvýšenie výživného na mal. C. a určenie vyživovacej povinnosti na mal. A. odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I, a VI.,VII. ktorými okresný súd v „prevyšujúcej časti súd návrh zamieta VII. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 38P/162/2022-128 zo dňa 15. 03. 2023.“ potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní zmenil v zmysle § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.
30. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nanovo, a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 52, § 57 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd v okolnostiach prejednávanej veci nevidel dôvod na použitie výnimky v zmysle § 55 CMP.
31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).