Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-128-2023.pdf
PDF · 105.57 KB
Case nature
Subarea
13Ek/128/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RRA, a. s., so sídlom Bytčianska 499/130, 010 03 Žilina, IČO: 52 478 424, v konaní právne zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., v konaní právne zast.: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so sídlom Pri parku 8, 941 45 Maňa, IČO: 50 528 874, o vymoženie 5.000 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Paula Miššíková, so sídlom exekútorského úradu Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra 5, sp. zn. 400EX 52/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/128/2023 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 22.03.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 123,59 Eur, ktoré budú od povinnej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 22.03.2023 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 123,59 Eur (výrok II.). Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUK“), § 76 a § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 511 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vec posúdil tak, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a exekúcia je voči povinnej vedená na podklade exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný a ktorý nebol zrušený.
2/ Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala, že v danej veci prebieha neukončené konanie pred Okresným súdom Nitra. Vyšší súdny úradník uviedol, že podľa exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 36Up/1446/2022 zo dňa 03.11.2022 - boli žalovaný 1/ a žalovaná 2/ (povinná v tomto exekučnom konaní) spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 Eur s príslušenstvom. Žalovaný 1/ podal voči platobnému rozkazu odpor v zákonom stanovenej lehote, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu voči nemu a postúpenie spisu na konanie na príslušný súd. Žalovaná 2/ odpor voči platobnému rozkazu vôbec nepodala, na základe čoho vo vzťahu k nej Okresný súd Banská Bystrica vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu ku dňu 24.11.2022. Vyšší súdny úradník posúdil spoločenstvo na strane žalovaných v základnom konaní ako samostatné podľa § 76 CSP. Každý zo žalovaných vystupoval v konaní samostatne a každý si mohol samostatne uplatniť námietky voči vydanému platobnému rozkazu. Fakt, že boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) pohľadávku spoločne a nerozdielne
neznamená, že boli v nerozlučnom spoločenstve podľa § 77 CSP. S poukazom na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o pasívnu solidaritu a veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka (povinného), pričom solidárna zodpovednosť viacerých povinných nebráni ani tomu, aby oprávnený požadoval splnenie aj od všetkých povinných spoločne. Povinnosť ostatných povinných plniť oprávnenému zanikne, ak jeden z viacerých povinných poskytne celé plnenie. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom. Následne ustanovenie § 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka upravuje regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi, čo znamená, že ak povinný v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných povinných podľa ich podielov. To znamená, že pokiaľ povinný sám splní celú pohľadávku voči oprávnenému a následne rozhodnutie (platobný rozkaz resp. rozsudok) voči žalovanému 1/ nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, má povinná právo od neho požadovať náhradu podľa jeho podielu na plnení (podľa toho v akom rozsahu bude zaviazaný v exekučnom titule).
3/ Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu ktorý je právoplatný a vykonateľný a ktorý nebol zrušený a preto jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
4/ Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote povinná sťažnosť, ktorou žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví. Pre prípad sťažnostného úspechu žiadala priznať trovy konania. Uviedla, že z povahy veci je vylúčená procesná situácia, aby sa o totožnom nároku viedli dva právne procesy (tunajšie exekučné konanie 13Ek/128/2023 a konanie 7C/119/2022 na Okresnom súde Nitra), z ktorých obidva majú totožný predmet a smerujú k totožnému cieľu. Zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie bol oprávnenému vytvorený priestor umožňujúci mu žiadať (a aj získať) dva razy to isté, čo sú charakteristické znaky bezdôvodného obohatenia. Žiadala, aby súd prihliadol na skutočnosť, že v merite veci majú obe konania spotrebiteľskú povahu, lebo oprávnený (resp. žalobca) konal v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Na druhej strane stoja manželia ako súkromné fyzické osoby (nepodnikatelia) a prislúcha im ochrana tzv. slabšej procesnej strany. Táto skutočnosť zakladá následok, že všetka procesná aktivita spotrebiteľov sa musí posudzovať miernejšie. Manželia sa v dôležitých právnych záležitostiach vzájomne zastupujú, čo je dané výsadným postavením manželského majetkového spoločenstva, ktoré požíva vyššiu mieru právnej ochrany než akékoľvek iné mimomanželské spoločenstvo. V upomínacom konaní sp. zn. 36Up/1446/2022 tamojší žalovaný v 1/ rade D. E. B. (manžel povinnej) spísal a podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý v textovej stránke formuloval v množnom čísle, tzn. odpor podal a podpísal aj za manželku, žalovanú v 2/ rade (povinnú). Účinky odporu sa teda mali vzťahovať aj na žalovanú v 2/ rade, na čo však upomínací súd neprihliadol. Žiadal túto vadu odstrániť a zároveň v sťažnostnom konaní pripojiť a oboznámiť upomínací spis sp. zn. 36Up/1446/2022. Namietal, že pasívna solidarita v okolnostiach posudzovanej veci zakladá záver, že v upomínacom konaní sa jednalo o nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77 CSP), nie o samostatné procesné spoločenstvo (§ 76 CSP). Ak osoby na žalovanej strane, navyše manželia, majú od súdu uložené zaplatiť niečo spoločne a nerozdielne, rovnaké účinky (tzn. spoločné a nerozdielne účinky) musí mať aj procesná aktivita čo len jedného z manželov, pričom účinky takej aktivity sa automaticky vzťahujú aj na druhého manžela. Touto zásadou sa žalovaní manželia v dobrej viere riadili, lebo si ju prečítali napísanú v platobnom rozkaze v časti procesného poučenia o opravných prostriedkoch. Okresný súd Nitra v civilnej veci sp. zn. 7C/119/2022 riadne koná s povinnou v postavení žalovanej 2/. O tom povinná doložila predvolanie na súdne pojednávanie dňa 09.03.2023.
5/ Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Zdôraznil, že povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňovala len prebiehajúcim súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/119/2022. Vo svojej sťažnosti však už uvádza viaceré iné dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré v návrhu neuplatňovala. Prvým dôvodom zastavenia exekúcie má byť dôvod vymedzený § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku týkajúci sa zániku vymáhaného nároku, ktorý však povinná nijako bližšie neodôvodnila. Exekučný titul nadobudol voči povinnej právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.11.2022, pričom od tohto momentu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by mali spôsobovať zánik vymáhaného nároku. Povinnou uvádzaný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je preto neodôvodnený a neurčitý. Druhým dôvodom majú byť skutočnosti podľa § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Za tie považovala prebiehajúce súdne konanie pred Okresným súdom Nitra, sp. zn. 7C/119/2022 a nerozlučné procesné spoločenstvo so žalovaným 1/ v základnom konaní podľa § 77 CSP, v dôsledku ktorého sa mal platobný rozkaz zrušiť aj voči povinnej. Oprávnený však s uvedeným nesúhlasil a poukázal, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra, pod sp. zn. 7C/119/2022, sa ani povinná ani žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nevyjadrovali k tomu, či sa má jednať o nerozlučné procesné spoločenstvo alebo samostatné procesné spoločenstvo. Predmetné súdne konanie bolo však prerušené na zhodný návrh obidvoch strán do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekučného konania. Dôvodom prerušenia konania bolo obvinenie právneho zástupcu žalovaných (t. j. povinnej a žalovaného 1/), že žalobca (oprávnený) „si dodatočne vybavil doložku právoplatnosti voči žalovanej 2/ (pozn. povinnej) a voči nej sa t. č. vedie exekúcia, kde bol podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že takáto doložka nemala byť vydaná“. Oprávnený sa však voči uvedenému vyjadreniu dôrazne ohradil. Na dôkaz predložil aj zápisnicu o pojednávaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/119/2022 zo dňa 09.03.2023.
6/ Argumentáciu povinnej, že sa o totožnom nároku vedú dva právne procesy a zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie umožňuje oprávnenému žiadať dva razy to isté považoval za absurdné, bez opory v zákone. Zo všeobecných ustanovení spoločných záväzkov jednoznačne vyplýva, že oprávnený môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka (či povinnej alebo žalovaného 1/, prípadne spoločne a nerozdielne), a ak dlh splní jeden z dlžníkov, povinnosť druhého zanikne, čiže o žiadne bezdôvodné obohatenie ako uvádza povinná sa nemôže jednať. S poukazom na nesporné a preukázané skutočnosti, a to, že platobný rozkaz zaväzoval povinnú a žalovaného 1/ plniť spoločne a nerozdielne (pozn. žalovaný 1/ uvedené vo svojom odpore, v duplike ako aj vyjadrení na pojednávaní nespochybnil), voči ktorému povinná odpor nepodala a teda platobný rozkaz voči nej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, je teda otázne, či voči povinnej sa celkovo aj vedie konanie, keďže odpor ani dupliku povinná nepodávala a teda návrh na pokračovanie v konaní sa podával len voči žalovanému 1/. V prípade, ak súd bude toho názoru, že sa napriek uvedeným skutočnostiam naďalej vedie súdne konanie aj voči povinnej, z dôvodu už právoplatne rozhodnutej veci konanie voči povinnej zastaví a bude pokračovať v konaní len so žalovaným 1/.
7/ S tvrdením povinnej o spotrebiteľskej povahe sporu oprávnený výslovne nesúhlasil s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený pri kúpe pozemku nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže ako kupujúci v rámci verejného ponúkania pozemku na predaj na inzertných portáloch povinnej a žalovaného 1/ prejavil záujem o kúpu pozemku s možnosťou jeho budúceho využitia na výstavbu, t. j. reagoval len na ponuku povinnej a žalovaného 1/.
8/ Tvrdenie povinnej, že ako manželia so žalovaným 1/ sa vzájomne zastupujú a teda vždy konajú spoločne, keďže sú manželia, rovnako nemá oporu v zákone. Aby mohol jeden druhého zastupovať je potrebné vždy splnomocnenie a takéto „zákonné splnomocnenie manželov“ právny poriadok SR nepozná, teda vyjadrenie, že žalovaný 1/ odpor podával a podpisoval aj za manželku nie je pravdivé, keďže z odporu jednoznačne vyplýva, že ho podáva len žalovaný 1/. V otázke procesného spoločenstva, vychádzajúc z hmotnoprávneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2021 od ktorej oprávnený odstúpil, vznikla povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Čl. 4 bod. 4.1 ods. 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2021 bola povinnosť kupujúceho (oprávneného) uhradiť predávajúcim (povinnej a žalovanému 1/) žalovanú sumu 5 000 eur, čo aj urobil a následne po odstúpení sú povinná a p. B. povinní predmetnú sumu vrátiť späť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa jedná o samostatné spoločenstvo, t. j. každý, či žalovaný 1/ alebo povinná vystupuje voči oprávnenému samostatne a práva a povinnosti jedného sú teda nezávislé od práv a povinností druhého. Ďalej platí, že u solidárneho záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných. Skutočnosť, že sa jedná o samostatné spoločenstvo nie je medzi stranami v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/119/2022 sporná, žalovaný 1/ v odpore ani duplike uvedené nespochybňoval, rovnako ani právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 9.3.2023. Naopak, sám právny zástupca nepriamo na pojednávaní aj poukázal na to, že sa jedná o samostatné spoločenstvo, kde uviedol, že „Z uvedeného dôvodu vystáva pochybnosť, či vo vzťahu k žalovanej v 2. rade (pozn. povinnej) nejde o res iudicata a konanie by voči nej malo byť zastavené“, t. j. sám počíta s tou možnosťou, že v prípade, ak neuspeje so „zrušením“ platobného rozkazu voči povinnej, čo inicioval na pojednávaní, tak len voči nej,
ako jedného zo solidárnych dlžníkov bude konanie zastavené (z dôvodu res iudicata), pričom konanie bude naďalej pokračovať so žalovaným 1/ ako ďalším solidárnym dlžníkom. Zároveň to, že sa jedná o samostatné spoločenstvo potvrdzuje aj skutočnosť, že len žalovaný 1/ uzatváral sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou Reality IQ Žilina, s.r.o., povinná účastníkom tejto zmluvy nie je. Skutkový stav je teda u oboch účastníkov iný a predmetný záväzok by bol prejednaný samostatne voči každému žalovanému osobitne, t. j. samotné rozhodnutie mohlo byť voči žalovanému 1/ a povinnej odlišné (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 1/2018 zo dňa 29.01.2019).
9/ Na základe uvedeného oprávnený považoval skutkové a právne závery v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí za správne a preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie. Sťažnosť povinnej navrhol zamietnuť a priznať oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 123,59 Eur s DPH (1/2 tarifnej odmeny 90,47 Eur + rež. paušál 12,52 Eur = 102,99 Eur bez DPH; 123,59 Eur s DPH) za podanie vyjadrenia k sťažnosti povinnej proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie.
10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14/ Podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
15/ Podľa § 11 ods. 5 ZUK ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
16/ Podľa § 11 ods. 6 ZUK platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
17/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, ale nie je dôvodná. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto na doplnenie správnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom sudca už len dopĺňa nasledovné.
18/ V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, konkrétne platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 36Up/1446/2022 zo dňa 03.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanej 2/ (povinnej v tomto exekučnom konaní) dňa 24.11.2022.
19/ Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila len dvoma vetami: „V danej veci prebieha neukončené konanie na Okr. Súde Nitra so spisovou značkou 7C/119/2022. Predvolanie na pojednávanie na deň 9.3.2023 prikladám ako prílohu.“ Sťažnosť však už rozšírila o ďalšie skutočnosti a dôvody, keď tvrdila, že medzi ňou a žalovaným 1/ je nerozlučné procesné spoločenstvo, odpor, ktorý podal žalovaný 1/ bol podaný aj v mene povinnej a spor má spotrebiteľskú povahu. Okrem toho navrhovala zastavenie exekúcie nielen podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, ale aj podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktoré však nijakým konkrétnym tvrdením o tom, že mal nárok oprávneného zaniknúť (akýmkoľvek zo spôsobov zániku záväzku podľa § 559-587 OZ), nepodporila. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, sťažnosť povinnej nemôže byť úspešná, a to z dôvodu uplatňovania koncentračnej zásady v exekučnom konaní (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr, pričom pri koncentrácii exekučného konania je spotrebiteľská povaha sporu bez väčšieho významu (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023).
20/ Keďže jediným povinnou tvrdeným dôvodom zastavenia exekúcie, ktorý uplatnila v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, bolo len vedenie konania pred Okresným súdom Nitra, nemohli mať vplyv na rozhodnutie exekučného súdu jej nové tvrdenia o spotrebiteľskej povahe sporu, podaní odporu žalovaným 1/ aj v mene žalovanej 2/ (povinnej) a ich nerozlučnom spoločenstve, ani strohý poukaz na zákonné ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, pretože boli uplatnené až po uplynutí 15-dňovej na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Povinná súčasne v sťažnosti neospravedlňovala neskoré uplatnenie uvedených skutočností žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by jej bránili ich uplatniť včas. Preto súd na jej nové tvrdenia v sťažnosti v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku neprihliadal. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku).
21/ V rámci rozhodovania o sťažnosti sa preto súd zaoberal len prvotne uvedeným konaním na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/119/2022, z ktorého výsledku podľa povinnej oprávnený získa dva razy to isté plnenie. Po nahliadnutí do spisu upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 36Up/1446/2022, zistil, že platobný rozkaz, na podklade ktorého je vedená exekúcia, voči povinnej nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože sama voči nemu odpor nepodala, ani nesplnomocnila svojho manžela (žalovaného 1/) na jeho podanie v jej mene. Zastupovanie jedného z manželov druhým v sporovom konaní nemožno považovať za bežnú vec v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o doplnení niektorých zákonov a zastupujúci manžel musí vystupovať ako riadny všeobecný zástupca na základe písomného splnomocnenia podľa § 89 ods. 1 CSP. Odpor voči platobnému rozkazu podal a podpísal výlučne žalovaný 1/, ktorý je v ňom označený ako jediný podávajúci a jeho podanie malo za následok zrušenie platobného rozkazu len voči žalovanému 1/. Keďže povinná v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom nenamietala povahu spoločenstva medzi ňou a žalovaným 1/, v sťažnostnom konaní už nemohla byť jej námietka o nerozlučnom spoločenstve dôvodná, a teda ani fakt, že odpor podaný žalovaným 1/ mal mať za následok zrušenie platobného rozkazu aj vo vzťahu k nej. Ak bola povinnej a žalovanému 1/ platobným rozkazom uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne, znamená, že boli tzv. „solidárnymi dlžníkmi“. Žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými, nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní a právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávislé (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/1/2018 z 29.01.2019). Neobstojí ani tvrdenie, že v platobnom rozkaze bolo v časti poučenia uvedené, že úkony jedného zo žalovaných sa vzťahujú aj na druhého žalovaného, pretože to platilo len pri nerozlučnom spoločenstve. Platobný rozkaz však poučoval aj o podaní odporu pri samostatnom spoločenstve podľa § 76 CSP, pri ktorom neplatí, že pre zrušenie platobného rozkazu stačí podať odpor len jedným zo žalovaných. Nepodanie odporu žalovanou 2/ malo preto za následok, že platobný rozkaz po uplynutí lehoty na podanie odporu (15 dní
od doručenia platobného rozkazu) nadobudol voči nej právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe súhlasu oprávneného s pokračovaním v konaní bol spis postúpený na Okresný súd Nitra v tej časti veci, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté. Ak je v konaní pred Okresným súdom Nitra, sp. zn. 7C/119/2022, označená povinná ako žalovaná 2/, prejednaniu a opätovnému rozhodnutiu o tom istom nároku vo vzťahu k nej bráni ustanovenie § 230 CSP. Inak povedané, v konaní pred Okresným súdom Nitra, sp. zn. 7C/119/2022 nemôže voči povinnej vzniknúť ďalší exekučný titul (ak sa takými skutočnosťami v uvedenom konaní bráni). To sa však netýka žalovaného 1/, voči ktorému oprávnený zatiaľ exekučný titul nezískal. Aj keď ho získa, plnenie toho istého nároku môže v zmysle zákona získať len raz (buď plnením v celosti jedného zo žalovaných alebo ich spoločným plnením). Ak teda povinná v exekúcii splní celý vymáhaný nárok (resp. bude vymožený súdnym exekútorom), potom hmotnoprávny nárok oprávneného zanikne.
22/ Súd tak uzatvára, že povinná je povinná plniť oprávnenému na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, a to bez ohľadu na výsledok konania pred Okresným súdom Nitra, sp. zn. 7C/119/2022. Preto sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol jej sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 13Ek/128/2023 zo dňa 22.03.2023 ako nedôvodnú.
23/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26/ Oprávnený, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinnej uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k jej sťažnosti. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 5000,- Eur), priznal sudca oprávnenému podľa § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 90,47 Eur a 12,52 Eur ako režijný paušál za rok 2023 + 20% DPH, t.j. 20,60 Eur. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinnej vo výške 123,59 Eur priznané mu týmto rozhodnutím, budú vymáhané od povinnej na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).