Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-41-2023.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/41/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C., B. XXXX/X, o zaplatenie 311,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17. januára 2023, č. k. 4Csp/37/2022-87 takto
rozhodol:
M e n í výrok II. rozsudku tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 311,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 311,51 eur od 15.07.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (výrok II.)
2. Pri rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 257 CSP a konštatoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech videl najmä v tom, že dôvodom pre podanie odporu zo strany žalovanej bolo, že žalobca spolu so žalobou doručil na súd nesprávnu úverovú zmluvu týkajúcu sa dlhu dlžníka.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu v časti výroku II. (rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Konštatoval, že v konaní dosiahol úspech svojim procesným postupom a v zmysle zásady úspechu, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mu mal byť tento nárok priznaný. Uviedol, že v priebehu konania vykonal len úkony nevyhnutne potrebné pre uplatnenie práva a dosiahnutie úspechu vo veci. Úkony právnej služby teda predstavujú náklady vynaložené výlučne za účelom uplatnenia práva v konaní. Sporová strana si musí byť vedomá rizika, ktoré je spojené so súdnym konaním a musí tieto riziká súvisiace so súdnym konaním prehodnotiť (riziko úspechu resp. neúspechu a jeho dôsledky).
5. V sporových konania sa v súvislosti s náhradou trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania, pričom žalobca zastáva názor, že úspech vo veci dosiahol svojím procesným útokom v konaní, a preto principiálne nevidí dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Prijatím názoru súdu by došlo k porušeniu zásady rovného prístupu strán sporu k spravodlivosti.
6. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy len výnimočne, pričom musia existovať (preukázané a odôvodnené) dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd je povinný predmetné dôvody a tvrdenia žalovaného skúmať (mať ich za preukázané) a zároveň povinnosťou žalovaného ich preukázať. Ust. § 257 CSP je výnimočné, ktoré súdu umožňuje, aby mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, a ktoré má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Nemožno ho vykladať tak, že ho možno aplikovať kedykoľvek.
7. Má za to, že i keď v žalobe priložil nesprávnu úverovú zmluvu ako dôkaz, ktorú následne nahradil správnou, nezakladá to možnosť na nepriznanie nároku na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola podaná oprávnene. Žalobca vykonal len nevyhnutné úkony pre uplatnenie práva, pričom uznáva, že žalobcovi by súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie, ktorým žalobca dokladal správnu úverovú zmluvu k žalobe, nakoľko tento úkon možno považovať za nadbytočný, ktorý by v prípade správnej prílohy k žalobe neexistoval. Avšak ostatné úkony by vznikli bez ohľadu na pripojenie správnej prílohy k žalobe.
8. Uviedol, že v zmysle právnej teórie možno ustanovenie § 257 CSP použiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ riešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem. V prejednávanej veci neexistujú tieto dôvody a preto súd nesprávne vec právne posúdil, ak ust. § 257 CSP aplikoval, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak sa napriek nepreukázaniu tvrdených skutočností zo strany žalovaného s týmito nekriticky stotožnil.
9. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že ust. § 257 CSP dovoľuje súdu aplikovať aj tzv. čiastočnú moderáciu. Je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak súd neprizná úspešnej strane nárok na náhradu trov konania vôbec – napriek skutočnosti, že sa ničím nepodieľala na vzniku sporu a z dôvodu ignorovania záväzkov zo strany žalovaného bola nútená uplatniť si svoje práva na súde.
10. Súd pri rozhodovaní skúmal len priloženie nesprávnej úverovej zmluvy k žalobe, a opomenul prihliadať na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. Žalovaný si bol vedomý existencie záväzku, na čo bol pred podaním žaloby upozorňovaný a napriek tomu dlžnú sumu neuhradil ani len čiastočne a žiadnym spôsobom žalobcu nekontaktoval. Je dôvodný predpoklad, že inou ako súdnou cestou by sa žalobca svojho nároku nedomohol. Je krajne nespravodlivé a neprimerane tvrdé, ak by takémuto konaniu žalovanej bola poskytnutá právna ochrana a žalobca by sa nemohol domáhať ani len nároku na vrátenie súdneho poplatku. Žalobca zastáva názor, že napadnutým rozhodnutím došlo tiež k porušeniu zásady rovného prístupu oboch strán sporu k spravodlivosti.
11. Žalovaná súhlasí s napadnutým rozhodnutím a nesúhlasí s tým, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania – ktoré žalovaná nijakým spôsobom nezavinila.
12. Žalobca zotrval na podanom odvolaní a poukázal na to, že žalovaná neuviedla a nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by podoprela svoje tvrdenia, pričom žalovaná nijakým spôsobom neopiera svoje tvrdenia o dôkazy, v dôsledku čoho sú jej tvrdenia len konštatovaním, ktoré sa nezakladá na žiadnych protiargumentoch.
13. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
14. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o trovách konania napadnutého rozsudku, na základe čoho výrok I. ako výrok nenapadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi (v zmysle ust.§ 255 ods. 1 CSP) nárok na náhradu trov konania nepriznal.
17. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a teda má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Podstatou odvolania je presvedčenie odvolateľa o tom, že súd v prejednávanom prípade vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval § 257 CSP, nakoľko v konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné výnimočne nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
19. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok. Toto procesné ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad podmienok umožňujúcich aplikovanie tohto ustanovenia ponecháva na súdnu prax, ktorá uvádza príkladmo ako dôvody hodné osobitného zreteľa neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné, majetkové a sociálne pomery strany sporu. Ustanovenie § 257 CSP nie je predpis, ktorý by zakladal možnosť jeho voľnej aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012).
20. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Odvolací súd v danej veci na rozdiel od súdu prvej inštancie žiadne takéto dôvody nezistil.
21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na skutočnosti, že žalobca v podanej žalobe priložil ako prílohu nesprávnu úverovú zmluvu, čo namietala žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Odvolací súd dodáva, že následne žalobca doložil správnu zmluvu a v konaní bol plne úspešný.
22. Je nutné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že nepriznanie (žiadneho) nároku na náhradu trov konania by bolo pre žalobcu neprimerane tvrdé a nespravodlivé. Bol v konaní plne úspešný, pred podaním žaloby vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy a mimosúdne urovnanie, pričom žalovaná bola pasívna a neuhradila dlžnú sumu ani sčasti.
23. Skutočnosť, že v žalobe pripojil nesprávnu zmluvu sama o sebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Tento „nedostatok“ žaloby nemal vplyv na výsledok sporu, ani na okolnosti podania žaloby. Jeho jediným dôsledkom bolo de facto len ďalšie podanie žalobcu – vyjadrenie k odporu, ktorým tento nedostatok odstránil, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že toto „pochybenie“ žalobcu môže byť zohľadnené pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania v zmysle § 251 CSP, z pohľadu účelnosti podania ktorým doručil správnu prílohu k žalobe.
24. S poukazom na vyššie uvedené, za stavu, keď žalobca podal žalobu z dôvodu nesplácania záväzku žalovanou, bol v konaní plne úspešný, žalovaná po doručení správnej prílohy k žalobe zostala pasívna, nepreukázala ani nešpecifikovala svoje majetkové ani sociálne pomery, prípadne iné relevantné skutočnosti, neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia § 257 CSP. V konaní odvolací súd nevzhliadol ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v podiele strán na vzniku, priebehu a okolnostiach sporu, prípadne iných skutočnostiach.
25. Odvolací súd z tohto dôvodu zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ustanovenia § 388 CSP tak, že v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).