Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-17-2023.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. E., zastúpená: JUDr. Márius Vladovič, advokát, so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX B. E., zastúpený: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš (predtým Okresný súd Veľký Krtíš) č. k. 2C/70/2021 – 118 zo dňa 13. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „Súd konanie čiastočne zastavuje v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Súd nahrádza prejav vôle žalovaného B. F., G. F., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom F. H. XXX/XX, XXX XX B. E., občan SR, ako predávajúceho v kúpnej zmluve tak, že tento odpredáva spoluvlastnícky podiel 1/12-tina pod C. XX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, zapísané na LV č. XXXX, Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, ako parcely registra „E“ parcela č. XXX - orná pôda o výmere 20481 m2, parcela číslo XXX/X - orná pôda o výmere 1978 m2, parcela číslo XXX/X - orná pôda o výmere 1978 m2, parcela číslo XXX
- orná pôda o výmere 1146 m2, parcela číslo XXXX - ostatná plocha o výmere 237 m2, parcela číslo XXXX - ostatná plocha o výmere 155 m2 do podielového spoluvlastníctva žalobkyne A. B. C., G. I., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom D. H. XXX/XX, XXX XX B. E., občan SR, v podiele X/XX - A. za kúpnu cenu 259,74 Eur, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v celej výške v hotovosti k jeho rukám do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Kúpna zmluva zo dňa 09. 05. 2022 je súčasťou tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.“
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa táto domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) a uloženia povinnosti žalovanému previesť žalobkyni spoluvlastnícky podiel a náhrady trov konania.
3. Konštatoval, že žalobkyňa so žalovaným a ďalšími spoluvlastníkmi sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. E., vedených na LV č. XXXX ako parcely registra J. KN č. XXX, orná pôda o výmere 20481 m2, parcela č, XXX/X, orná pôda o výmere 1978 m2, parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere 1978 m2, parcela č. XXX, orná pôda o výmere 1146 m2, parcela č. 2684 ostatná plocha o výmere 237 m2, parcela č. XXXX, ostatná plocha o výmere 155 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach je vo výške 2/12 – iny. Medzi pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou K. I., nar. XX. XX. XXXX a žalovaným bola dňa 06. 12. 2018 uzatvorená kúpna zmluva (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol okrem iného aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predávajúca K. I. pred predajom nehnuteľností žalovanému, neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na predaj ostatným spoluvlastníkom.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 145 ods. 1, § 16 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 40a, § 140, § 603 ods. 3 a § 604 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
5. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 11. 05. 2022 uplatnila iba nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, tak prvoinštančný súd podľa obsahu jej podanie toto posúdil aj ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP čiastočne zastavil. Okresný súd považoval za nesporné, že podielová spoluvlastníčka nehnuteľností K. I., porušila predkupne právo ostatných spoluvlastníkov tým, že im svoj podiel na nehnuteľnostiach vo výške 2/12 – iny neponúkla na predaj a namiesto toho uzatvorila so žalovaným dňa 06. 12. 2018 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj aj sporných nehnuteľností. Kúpna cena za predaj všetkých nehnuteľností vo výmere 20613 m2 (pripadajúca na podiely K. I.; ďalej len „pôvodná spoluvlastníčka“) bola dohodnutá vo výške 2.061 EUR, čo je 0,10 EUR za 1 m2. Okresný súd tvrdenia žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti boli predávané za sumu 2.060 EUR a ostatné za sumu 1 Euro vyhodnotil ako účelové, a to z dôvodu uplatnenia si predkupného práva žalobkyňou. Výmera predmetných nehnuteľností pripadajúca na podiel žalovaného 2/12 – iny je 4329,16 m2, čo je v prepočte 0,12 EUR za 1 m2, ktorú sumu bola žalobkyňa ochotná zaplatiť, t. j. vyššiu o 0,02 EUR), čo predstavuje sumu 519,49 EUR. Keďže predkupné právo k nehnuteľnostiam si riadne uplatnili aj podieloví spoluvlastníci G. L. F. a B. F. (ich podiel predstavuje 1/6 – inu), tak preto okresný súd podiel žalovaného na nehnuteľnostiach vo výške 2/12 - iny v zmysle § 140 OZ rozdelil medzi žalobkyňu a G. L. F. a B. F., čo znamená, že každý z nich mohol odkúpiť po 1 z podielu žalovaného t. j. 1/12 – inu, a to za sumu 259,74 EUR(519,49 EUR : 2 = 259,74 EUR). Súd prvej inštancie považoval v zostávajúcej časti žalobcu za dôvodnú, a preto nahradil prejav vôle žalovaného na kúpnej zmluve s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/12 – tina pod C. na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 259,74 EUR, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť v celej výške k rukám žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou rozsudku je aj kúpna zmluva. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CPS v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Namietal, že v pôvodne doručenom žalobnom návrhu sa žalobkyňa na jednej strane domáhala určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a na druhej strane žiadala súd, aby určil povinnosť žalovanému previesť nadobudnutý podiel k nehnuteľnostiam v 2/12-inách k celku na žalobkyňu. Uviedol, že v zmysle judikatúry sa nemožno domáhať relatívnej neplatnosti úkonu a zároveň nahradenia vôle. V tomto smere bol pôvodný žalobný návrh nezrozumiteľný, zmätočný a žaloba mala byť zamietnutá bez toho, aby bola žalovanému doručená na vyjadrenie, resp. žalobkyňa mala byť vyzvaná na odstránenie nedostatkov. Mal za to, že súd prvej inštancie porušil zásadu na spravodlivý súdny proces, keď vedome naviedol žalobkyňu, ktorým smerom sa bude v danom spore uberať, čo pred predbežným prejednaním sporu viedlo zo strany žalobkyne k zmene žalobného petitu. Taktiež žalovanému nebolo zrejmé, akým spôsobom resp. za aplikácie akých výpočtov dospel súd prvej inštancie ku kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve. Namietal, že sa okresný súd nevysporiadal s uplatnením predkupného práva, ktoré si ako bezpodieloví spoluvlastníci uplatnili I. B. F. a B. F. a bezpodieloví spoluvlastníci G. L. F. a B. F.. Ich predkupné právo s poukazom na plynutie času je premlčané, ale žalovaný do dnešného dňa nevzniesol námietku premlčania, a teda voči týmto subjektom uznal porušenie predkupného práva. V závere svojho
odvolania vytýkal okresnému súdu, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so záložným právom, ktorý sa vzťahuje na podiel žalovaného.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala odvolanie žalovaného zamietnuť (t. j. potvrdiť rozsudok okresného súdu) a priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Mala za to, že okresný súd sa vysporiadal so všetkými pripomienkami a obranou žalovaného, vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, a preto považovala rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
9. V dôsledku odvolania podaného žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Na základe podaného odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal so súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods.1, 2, 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prevej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
13. Okresný súd odvolaním napadnutým rozhodnutím čiastočne zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (prvý výrok). Druhým výrokom nahradil prejav vôle žalovaného ako predávajúceho na kúpnej zmluve pri odpredaní podielu 1/12 z celku na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 259,74 EUR v prospech žalobkyni ako kupujúcej a posledným tretím výrokom rozhodol o trovách konania. K čiastočnému zastaveniu konania došlo potom, čo žalobkyňa na základe výzvu súdu opravila svoje podanie a špecifikovala svoj petit. Predmetom konania ostal len nárok na nahradenie prejavu vôle, o ktorej rozhodol okresný súd po zistení, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi pôvodnou spoluvlastníčkou a žalovaným, predmetom ktorej boli podiely aj na nehnuteľnostiach, došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne v zmysle § 140 OZ, keďže žalovaný nebol pôvodným spoluvlastníkom, a ani blízkou osobou pôvodnej spoluvlastníčky, pričom nebolo preukázané, že by došlo k riadnemu procesu týkajúceho sa vykonania ponuky na uplatnenie predkupného práva ostatným podielovým spoluvlastníkom zo strany pôvodnej spoluvlastníčky. V dôsledku porušenia § 140 OZ vznikla žalobkyni možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle spoluvlastníckeho podielu žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu.
14. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu ako celku tzn. že odvolaním napadol všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Proti
výroku, ktorým došlo k čiastočnému zastaveniu konania je prípustné odvolanie v zmysle § 357 písm. a) CSP, avšak len z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný v podanom odvolaním nielenže uvedený odvolací dôvod neuplatnil, ale ani z obsahu podaného odvolania nevyplýva, aby nejakým spôsobom namietal čiastočné zastavenie konania v rozsahu určenia neplatnosti právneho úkonu. Odvolanie žalovaného voči tomuto výroku je tak neopodstatnené.
15. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal pôvodne žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa sa súčasne domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a zároveň aj náhrady prejavu vôle. Petit žaloby považoval za nezrozumiteľný a neurčitý. Odvolací súd v tomto smere považuje za potrebné uviesť, že predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným petitom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Na základe žalobného petitu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobkyne v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, a nielen samotný žalobný petit, aby tak nedochádzalo k prílišnému formalizmu pri rozhodovaní súdu o uplatňovanom nároku. V takýchto prípadoch by mal súd uplatniť postup pri odstraňovaní vád žaloby podľa § 129 CSP a vyzvať žalobcu na doplnenie, resp. opravu žaloby, a nie pripustiť zmenu žaloby, ktorú následne zamietne z procesných dôvodov (nevykonateľnosť petitu). V danom prípade už z obsahu podanej žaloby v bode II. je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného na nehnuteľnostiach. Okresný súd však napriek tomu správne zvolil postup podľa § 129 CSP a vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní opravila svoj petit, nakoľko v danom type konania sa nemôže súčasne domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu a nahradenia prejavu vôle. Taktiež ju poučil, že v prípade, ak sa bude domáhať nahradenia prejavu vôle, tak prílohou takejto žaloby musí byť aj podpísaná kúpna zmluva, ktorá následne tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, keďže v prípade úspechu v konaní môže byť len takýto rozsudok predmetom zápisu vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností. Následne žalobkyňa tento nedostatok podania odstránila podaním zo dňa 11. 05. 2022. Okresný súd v danom prípade postupoval zákonne, keď vyzval žalobkyňu v súlade s procesným poriadkom na opravu petitu, pričom takýto postup nemožno považovať za navádzanie žalobkyne, či naznačenie, akým spôsobom sa bude súd pri svojom rozhodovaní uberať. Z uvedeného dôvodu tak nemohlo dôjsť konaním prvoinštančného zákonu, ktorý postupoval zákonným spôsobom k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou výšky kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel žalovaného, keď uviedol presný výpočet kúpnej ceny za časť spoluvlastníckeho podielu žalovaného na nehnuteľnostiach. Okresný súd pri výpočte vychádzal z ceny, ktorú v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a pôvodnou spoluvlastníčkou tento uhradil pôvodnej spoluvlastníčke za prevod všetkých nehnuteľností. Vychádzal pritom z pomeru celkovej kúpnej ceny a celkovej výmery nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a teda správnym výpočtom došiel k sume 0,10 EUR za 1m2. Žalobkyňa ako oprávnená z predkupného práva žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného na kúpnej zmluve, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, pričom je ochotná za 1m2 na predmetných nehnuteľnostiach zaplatiť sumu 0,12 EUR, čo je síce rozdielna suma ako suma, za ktorú žalovaný odkúpil podiel na predmetných nehnuteľnostiach od bývalej spoluvlastníčky, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je oprávnenou osobou, ktorej zákonné predkupné právo bolo porušené, a táto je napriek tomu ochotná zaplatiť vyššiu sumu, nemožno takýto postup považovať za uzavretie zmluvy za nerovnakých podmienok, keďže zákonné predkupné právo žalobkyne bolo porušené, a preto bol nahradený prejav vôle na kúpnej zmluve uzatvorenej so žalobkyňou. Okresný súd v danom prípade rozhodol v súlade s § 140 OZ, kedy predmetom kúpnej zmluvy nebol celý podiel žalovaného, ale iba 1/12, keďže predkupné právo si mal uplatniť aj G. L. F. spolu so svojou manželkou B. F., pričom predkupné právo I. B. F. a B. F. zaniklo, nakoľko títo už nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností.
16. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobkyňa sa nevysporiadala so záložným právom, odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva strany konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 09. 2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 09. 2009 sp. zn. 5MCdo/8/2008). Otázka existencie záložného bola pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nahradenie prejavu vôle bola v danom prípade právne irelevantná,
nakoľko táto otázka nemala žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, ale ani na existenciu záložného práva, ktoré aj po rozhodnutí, ktorým došlo k nahradeniu prejavu vôle žalovaného ostáva zachované, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa v bode IV. kúpnej zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku vyhlásila, že nehnuteľnosti kupuje a nadobúda s predmetnou ťarchou, s ktorou sa oboznámila.
17. Na základe vyššie uvedeného, teda odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (prvý a druhý výrok). Rovnako potvrdil aj rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým rozhodoval o náhrade trov konania (tretí výrok), keď súd prvej inštancie zohľadnil procesný úspech žalobkyne v druhom výroku a zároveň procesný úspech žalovaného v I. výroku, ktorým došlo k zastaveniu konania v časti o neplatnosti právneho úkonu, ktoré zastavenie procesne zavinila žalobkyňa, keď žalobu v tejto časti zobrala späť. Okresný súd tak rozhodol vecne správne, keď žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, keďže odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, a preto odvolací súd uložil žalovanému, ktorý bol neúspešnou stranou sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.