Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-11-2023.pdf
PDF · 125.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Č. Q., S. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka so sídlom 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: MHOLD, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 750 430, zastúpený: MENKE LEGAL s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 258 799, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/36/2021-115 zo dňa 03.02.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/36/2021-115 zo dňa 03.02.2023 p o t v r d z u j e .
Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, s účinnosťou od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 37Cb/36/2021-115 zo dňa 03.02.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) určil, že uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 01.01.2021 k bodu č. 3 programu valného zhromaždenia, je neplatné, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %. 1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 131 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) a § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.2. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby určil, že: uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 01.01.2021, ktorým bol prijatý navrhnutý program valného zhromaždenia, je neplatné; uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 01.01.2021 k bodu č. 1 programu valného zhromaždenia, je neplatné; uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 01.01.2021 k bodu č. 3 programu valného zhromaždenia, je neplatné. Konštatoval, že žalobca je spoločníkom v spoločnosti žalovaného s obchodným podielom predstavujúcim 30 % na základom imaní a dňa 01.01.2021 o 6:30 hod. v Pezinku, Kučišfdorská dolina č. 4, sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom žalobca nebol prítomný. Následne bola dňa 02.02.2021 žalobcovi doručená zápisnica č. ZVZ-05170113-2123, z ktorej vyplývalo prijatie uznesení, ktorých platnosť žalobca žalobou namietal, a to uznesenie o prijatí navrhnutého programu valného zhromaždenia, uznesenie č. 1 programu o odložení schvaľovania účtovnej závierky za rok 2019 na najbližšie konanie valného zhromaždenia a uznesenie č. 3 programu, ktorým sa spoločníci dohodli o odpredaní obchodných podielov zvyšných spoločníkov. Žalobca mal za to, že uvedené prijaté uznesenia valného zhromaždenia sú v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou z dôvodu, že nebol dodržaný postup zvolávania valného zhromaždenia podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa čl. V bod 5 spoločenskej zmluvy žalovaného. Ďalej mali
byť podľa žalobcu uznesenia valného zhromaždenia neplatné z dôvodu prekročenia pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 125 Obchodného zákonníka a podľa čl. V bod 1 spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalobca uviedol, že pozvánka na valné zhromaždenie mu bola doručená dňa 29.12.2020, len dva dni pred konaním zasadnutia, čím nebola dodržaná 15-dňová lehota na zvolanie valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie bolo zároveň zvolané v čase obmedzenia slobody pohybu obyvateľstva, na deň štátneho sviatku a konalo sa o 6:30 hod. ráno mimo sídla spoločnosti. Zároveň prerokovaný program vyplývajúci zo zápisnice podľa neho nezodpovedal programu valného zhromaždenia uvedenému v pozvánke. Žalobca mal za to, že nedodržaním postupu zvolávania valného zhromaždenia bol naplnený predpoklad pre vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Porušenie zákona a spoločenskej zmluvy obmedzilo podľa žalobcu jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia, právo podieľať sa na riadení spoločnosti, hlasovať, požadovať informácie a uplatňovať návrhy na valnom zhromaždení. Uznesenie k bodu č. 1 a k bodu č. 3 programu je podľa žalobcu nezákonné aj pre rozpor s § 125 Obchodného zákonníka a čl. V bod 1 spoločenskej zmluvy, pričom uvedené body programu neboli zároveň súčasťou programu v zmysle pozvánky. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 01.01.2021 bolo zvolané pozvánkou zo dňa 15.12.2020, ktorá bola v zmysle potvrdení o doručení poštovej zásielky daná na poštovú prepravu dňa 21.12.2020 a doručená žalobcovi dňa 29.12.2020. Stotožnil sa tak s tvrdením žalobcu, že valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 01.01.2021 bolo zvolané v rozpore so zákonom a v rozpore so spoločenskou zmluvou. Poukázal na to, že zo znenia zákona a taktiež spoločenskej zmluvy vyplýva, že termín a program musí byť v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia oznámený spoločníkom, teda spoločníci musia o programe a termíne valného zhromaždenia mať túto vedomosť v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia, nepostačuje vyhotovenie pozvánky v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia, ale je nevyhnutné faktické doručenie (resp. dostať sa do dispozície pozývaného spoločníka) písomnej pozvánky každému jednotlivému spoločníkovi v lehote 15 dní pred konaním valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z doručenia pozvánky žalobcovi ako spoločníkovi až dňa 29.12.2020 (podľa výpisu o sledovania zásielky bola listová zásielka prevzatá na doručenie 29.12.2020 a doručená 29.12.2020, t. j. tento deň sa dostala pozvánka do dispozície žalobcu), t. j. 2 dni pred konaním valného zhromaždenia dňa 01.01.2021, mal za to, že prišlo k porušeniu § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka a článku V bod 5 spoločenskej zmluvy žalovaného. Vychádzajúc z obsahu ustanovení § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka však podľa súdu prvej inštancie zvolanie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom nespôsobuje neplatnosť valného zhromaždenia ako celku, ani bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť všetkých uznesení, ktoré na vadne zvolanom valnom zhromaždení boli prijaté. 1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že nemožnosť hlasovania o pozmenenom programe valného zhromaždenia nijakým spôsobom nemohlo obmedziť práva spoločníka v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na skutočnosť, že o zmene programu, resp. o pridaní niekoľkých bodov do programu valného zhromaždenia, žalobca nemohol hlasovať. Konštatoval, že valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so zákonom a so spoločenskou zmluvou, t. j. bola naplnená dikcia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka o porušení zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, čoho dôsledkom bola neprítomnosť žalobcu na valnom zhromaždení a jeho faktická nemožnosť zúčastniť sa jednotlivých hlasovaní, teda aj nemožnosť zúčastniť sa hlasovania o pozmenenom programe valného zhromaždenia. Avšak táto skutočnosť nemohla obmedziť práva spoločníka, nakoľko prijatím rozhodnutia, že nejaký bod bol pridaný do programu valného zhromaždenia, ešte neprišlo k samotnému hlasovaniu o tom ktorom konkrétnom bode programu, ktorý by následne až potom mohol byť spôsobilý práva žalobcu obmedziť. 1.5. S tvrdením žalobcu o potrebe rozhodnutia o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol prijatý navrhnutý program valného zhromaždenia dňa 01.01.2020 podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Uviedol, že žalobca mohol (a v konečnom dôsledku to tak aj urobil) žalobou napadnúť konkrétne uznesenia v rámci príslušného bodu programu, a preto (za danej situácie) nemožno konštatovať reálnu spôsobilosť obmedzenia práva spoločníka samotným schválením programu valného zhromaždenia. 1.6. Pokiaľ ide o námietky ohľadom platnosti uznesenia valného zhromaždenia k bodu č. 1 programu, ktorým bolo rozhodnuté o prijatí návrhu o odklade hlasovania o schválení účtovnej závierky za rok 2019 na najbližšie konanie valného zhromaždenia, súd prvej inštancie uviedol, že na valnom zhromaždení dňa 01.01.2021 neprišlo k prejednaniu účtovnej závierky za rok 2019, teda neprišlo k žiadnym záverom týkajúcim sa účtovnej závierky samotnej (nebola schválená a ani neschválená) a nakoľko prejednanie účtovnej závierky bolo odložené na najbližšie konanie volaného zhromaždenia, nemohlo byť obmedzené právo spoločníka vyjadriť sa k účtovnej závierke za rok 2019. Napriek skutočnosti, že o odklade
hlasovania o účtovnej závierke nemohol žalobca hlasovať, keďže z dôvodu vadného zvolania valného zhromaždenia na ňom nebol prítomný, neprišlo podľa súdu prvej inštancie k naplneniu dikcie § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka a uznesenie k bodu č. 1 programu valného zhromaždenia o odklade hlasovania o účtovnej závierke za rok 2019 tak nemohlo reálne obmedziť práva spoločníka, keďže účtovná závierka fakticky prejednávaná nebola. Súd prvej inštancie tak žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením dňa 01.01.2021, ktorým bol prijatý navrhnutý program valného zhromaždenia a v časti určenia neplatnosti týkajúcej sa uznesenia prijatého valným zhromaždením dňa 01.01.2021 k bodu č. 1 programu valného zhromaždenia zamietol. Nie je podľa súdu prvej inštancie daná reálna spôsobilosť obmedzenia práv žalobcu, čím je naplnený aj princíp proporcionality, ktorý zamedzuje, aby spoločník podával voči spoločnosti šikanózne žaloby. 1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že námietka ohľadom neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením dňa 01.01.2021 k bodu č. 3 programu valného zhromaždenia, ktorým prítomní spoločníci prijali návrh ohľadom odpredaja celého podielu na spoločníka žalovaného P.. Z. E. a spoločníka P.. Z. Q., je dôvodná, pričom návrh súčasne obsahoval určenie predajnej ceny obchodných podielov a udelenie možnosti využitia predkupného práva zvyšnému spoločníkovi. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že prijatím uznesenia valného zhromaždenia dňa 01.01.2021 k bodu č. 3 programu, prišlo v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka k porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, ktoré mohlo obmedziť práva žalobcu ako spoločníka žalovaného. Zmena v otázke spoločníkov spoločnosti, odpredaj obchodných podielov spoločníkov, určenie predajnej ceny a ponúknutie obchodných podielov k odpredaju zostávajúcemu spoločníkovi sú podľa súdu prvej inštancie otázkami zásadného charakteru dotýkajúcimi sa práv spoločníka. Prejednaním a hlasovaním o danej otázke a následným prijatím uznesenia valného zhromaždenia v neprítomnosti žalobcu ako spoločníka z dôvodu porušenia zákona a spoločenskej zmluvy pri zvolávaní valného zhromaždenia mohlo podľa súdu prvej inštancie dôjsť k obmedzeniu práv spoločníka podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto určil, že uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 01.01.2021 k bodu č. 3 programu valného zhromaždenia, je neplatné. 1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Súd prvej inštancie určil neplatnosť jedného z troch uznesení, ktorých platnosť bola žalobcom namietaná, a preto mal žalobca v spore úspech v rozsahu 33,33 % (100 / 3 = 33,33 % zaokrúhlene). Nakoľko žalobu vo zvyšku zamietol, žalovaný mal v spore úspech 66,67 % (100 / 3 = 33,33 % * 2 - 66,67 % zaokrúhlene). Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 33,34 % (66,67 % - 33,33 %).
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca nestotožňujúc sa s jeho záverom a žiadal žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.1. Žalobca sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňoval a mal za to, že tieto vychádzajú z nesprávnej interpretácie § 131 Obchodného zákonníka, nakoľko nesprávne vyložil § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď pre naplnenie dikcie cit. ustanovenia nepovažoval za postačujúce porušenie základného práva žalobcu zúčastniť sa na valnom zhromaždení a hlasovať o jednotlivých bodoch programu, ale vyžadoval, aby bolo obmedzené ešte aj iné právo žalobcu ako spoločníka. 2.2. Mal za to, že preukázal formálno-právne vady uznesenia valného zhromaždenia spôsobujúce nezákonnosť prijatých uznesení, a tiež preukázal, že jeho práva boli nezákonnými uzneseniami valného zhromaždenia nielen obmedzené, ale aj fakticky porušené, pretože mu bola úplne znemožnená účasť a realizácia práv na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 01.01.2021. 2.3. Namietal, že program valného zhromaždenia uvedený v Zápisnici pod bodom 4. a 5., ktorý bol prerokovávaný na valnom zhromaždení konanom dňa 01.01.2021, mu nebol vôbec oznámený, pričom v pozvánke zo dňa 15.12.2020 sa neuvádza ani to, že by predmetom valného zhromaždenia malo byť aj hlasovanie o zmene programu. Súd prvej inštancie teda nepovažoval porušenie práva žalobcu hlasovať o zmene programu valného zhromaždenia za obmedzenie práva spoločníka v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca sa nestotožňoval so záverom súdu prvej inštancie o tom, že porušenie práva žalobcu hlasovať o zmene programu valného zhromaždenia nie je obmedzením práva spoločníka v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pre naplnenie dikcie ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa žalobcu nie je rozhodujúce, ktoré práva spoločníka mohli byť
obmedzené, ale rozhodujúce je to, že porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, pričom táto podmienka bola splnená. Mal za to, že samotné ukrátenie žalobcu na práve zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení, ku ktorému došlo z dôvodu porušenia zákona a spoločenskej zmluvy, je samo osebe postačujúce na splnenie predpokladov vyplývajúcich z § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. 2.4. Súd prvej inštancie podľa neho nevyhodnotil všetky ním tvrdené a preukázané skutočnosti, keď sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, že valné zhromaždenie bolo bez akýchkoľvek racionálnych dôvodov zvolané na deň, kedy je štátny sviatok a deň pracovného pokoja (01.01.2021), a to v skorej rannej hodine o 06:30 hod., počas platného zákazu vychádzania, a v mieste neznámej chatovej oblasti. Súd prvej inštancie preto podľa neho dospel k nesprávnemu záveru, že nebola daná reálna spôsobilosť obmedzenia práv žalobcu, a to s poukazom na princíp proporcionality, ktorý podľa súdu prvej inštancie zamedzuje, aby spoločník podával voči spoločnosti šikanózne žaloby. 2.5. Žalobca za podstatnú skutočnosť považoval to, že nedodržanie zákonom a spoločenskou zmluvou stanoveného postupu zvolania valného zhromaždenia v danom prípade preukázateľne obmedzilo jeho právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení a vykonávať na ňom jeho základné práva spoločníka. Mal za to, že preukázal, že žalovaný porušil zákon, spoločenskú zmluvu a týmto porušením nielenže obmedzil, ale aj znemožnil realizáciu jeho práv ako spoločníka. Vady pri zvolávaní valného zhromaždenia mal súd prvej inštancie podľa žalobcu posudzovať podľa toho, či v mali, alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť obmedzenia akéhokoľvek jeho práva. Poukázal na to, že v danom prípade bolo preukázané, že k obmedzeniu práv žalobcu došlo už len tým, že nebol dodržaný postup pri zvolávaní valného zhromaždenia spôsobom ako ho upravuje spoločenská zmluva, ako aj § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ z dôvodu nezákonne zvolaného valného zhromaždenia bola žalobcovi znemožnená účasť na valnom zhromaždení žalovaného, konanom dňa 01.01.2021, a realizácia jeho práv, tak nie je podľa žalobcu na mieste záver, že nie je daná reálna spôsobilosť obmedzenia jeho práv. 2.6. Žalobca sa v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nestotožnil s tým, ako súd prvej inštancie posúdil úspech, resp. neúspech žalobcu v spore. Mal za to, že nejde o procesný neúspech žalobcu, ak súd prvej inštancie uznal porušenie zákona tvrdené žalobcom, a jedno zo žalobou napadnutých uznesení valného zhromaždenia súd určil za neplatné. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie ho ad absurdum zaťažil procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, ktorú nemohol predvídať, keďže § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka neurčuje, ktoré konkrétne práva by mali byť spoločníkovi obmedzené, a preto žalobca nemohol predvídať úvahu súdu prvej inštancie. Žalobca pre posúdenie úspechu v spore považuje za rozhodujúce, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, pretože nebol riadne a včas pozvaný na valné zhromaždenie konané dňa 01.01.2021, a navyše valné zhromaždenie bolo zvolané spôsobom odporujúcim dobrým mravom, následkom čoho bola objektívne znemožnená realizácia jeho práv ako spoločníka žalovaného na tomto valnom zhromaždení. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nedospel k záveru, že žiadne žalobcove práve neboli obmedzené, ale dospel k záveru, že na naplnenie účelu § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, mali byť obmedzené aj iné práva žalobcu.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 02.05.2023 tak, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne a dôvodne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k prejednávanej žalobe zo dňa 29.03.2021 a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil. Žalovaný konštatoval, že na naplnenie aktívnej vecnej legitimácie spoločníka na podanie návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaždenia je potrebné nielen naplniť hmotnoprávnu podmienku, ktorá stanovuje, že uznesenie, ktoré spoločník chce napadnúť, musí nielen porušovať zákon, spoločenskú zmluvu alebo stanovy, ale toto uznesenie musí zároveň obmedziť práva spoločníka. Tieto dve hmotnoprávne podmienky musia byť naplnené kumulatívne; uvedené podľa neho potvrdzujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca v replike zo dňa 24.05.2023 uviedol, že v odvolaní namietal, že napriek kumulatívnemu splneniu oboch zákonných podmienok bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa uznesenia, ktorým bol prijatý navrhnutý program valného zhromaždenia a uznesenia prijatého k bodu č. 1 programu valného zhromaždenia. V danom prípade bolo podľa neho bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že valné zhromaždenie žalovaného, konané dňa 01.01.2021, bolo zvolané v rozpore so zákonom a v rozpore so spoločenskou zmluvou, čo mu znemožnilo realizáciu jeho práv ako spoločníka žalovaného, a preto sa zjavne nejedná o šikanóznu žalobu.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 26.06.2023 uviedol, že argumenty žalobcu vo veci samej sú totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, ktorý vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v súlade so zákonom. Mal za to, že tvrdenia žalobcu nemohli v danej veci privodiť žiadnu zmenu napadnutého rozsudku, keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že Obchodný zákonník, iný právny predpis, ani spoločenská zmluva žalovaného nezakazuje, aby sa valné zhromaždenie konalo aj na inom mieste, ako je napr. sídlo spoločnosti, a rovnako Obchodný zákonník, iný právny predpis a ani spoločenská zmluva žalovaného nezakazuje uskutočnenie valného zhromaždenia počas štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja, či počas víkendu. Neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia ako najtvrdšia sankcia za určitú vadu má byť podľa žalovaného použitá veľmi obozretne, uvážlivo a odôvodnene.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, replikou a duplikou, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v spore náležite zaoberal vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa, že po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.
10. Su´d prvej inštancie hodnotil do^kazy podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpovedˇ na tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne objasnˇuju´ skutkovy ´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene´ zrozumitelˇne a v su ´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebera´ v celom rozsahu su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, vy´sledky dokazovania spra´vne vyhodnotil a dospel k spra´vnym skutkovy´m za´verom. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra ´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v obcˇianskom su´dnom konani´ nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane ´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP) a nie strán sporu.
11. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť
a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
12. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011).
13. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
14. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
15. K námietke žalobcu ohľadom neposúdenia nesprávneho času a miesta konania valného zhromaždenia, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené a dodáva, že Obchodný zákonník, iný právny predpis, ani spoločenská zmluva žalovaného nezakazuje, aby sa valné zhromaždenie konalo aj na inom mieste, ako je napr. sídlo spoločnosti, a rovnako Obchodný zákonník, iný právny predpis a ani spoločenská zmluva žalovaného nezakazuje uskutočnenie valného zhromaždenia počas štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja, či počas víkendu.
16. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
17. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
18. Zákonom č. 500/2001 Z. z. došlo k novelizácii ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka, novela zasiahla do § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nasledujúcim spôsobom: „V § 131 ods. 1 sa slová „požiadať súd, aby vyslovil neplatnosť“ nahrádzajú slovami „podať návrh na súd na určenie neplatnosti“ a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka.“ Zároveň bol vyššie uvedenou novelou za ods. 1 § 131 doplnený nový ods. 2, ktorý znie: „Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.“ Dôvodová správa k obom týmto novelizáciám ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka uvádza nasledovné: „Legislatívnotechnické upresnenie vo vzťahu k procesno-právnym predpisom. Ako dôvod určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom sa zavádza možnosť obmedzenia práva spoločníka porušením zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Aktívne procesne legitimovaný je však len spoločník, ktorého práva mohli byť uznesením obmedzené.“ Dôvodom na novelizovanie ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka a uvedenia nového ods. 2 bolo zabránenie šikanóznym žalobám. Ustanovenie § 131 ods. 2 predstavuje uvedenie princípu proporcionality do naplnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie spoločníka podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. V rámci tejto proporcionality treba dať do pomeru možné obmedzenie práv spoločníka a chránené záujmy spoločnosti. To znamená, že na naplnenie aktívnej vecnej legitimácie spoločníka na podanie návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaždenia by malo byť potrebné naplniť hmotnoprávnu podmienku (okrem tým uvedených v § 131 ods. 1), ktorá stanovuje, že uznesenie, ktoré spoločník chce napadnúť, musí nielen porušovať zákon, spoločenskú zmluvu alebo stanovy, ale toto uznesenie mohlo obmedziť práva spoločníka. Tieto dve hmotnoprávne podmienky musia byť naplnené súčasne/kumulatívne, viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2012 sp. zn. 2Obdo/1/2012, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2011, č. k. IV. ÚS 434/2010-39.
19. Vychádzajúc z obsahu ustanovení § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zvolanie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom nespôsobuje neplatnosť valného zhromaždenia ako celku, ani bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť všetkých uznesení, ktoré na vadne zvolanom valnom zhromaždení boli prijaté. Súd prvej inštancie tak správne postupoval, keď v súlade s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka posudzoval každé uznesenie valného zhromaždenia, ktorého platnosť je namietaná, jednotlivo a to z pohľadu, či to ktoré uznesenie prijaté na valnom zhromaždení mohlo obmedziť práva spoločníka.
20. Správne súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia, že uznesenie prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 01.01.2021, ktorým bol prijatý navrhnutý program valného zhromaždenia, je neplatné. Nemožnosť hlasovania o pozmenenom programe valného zhromaždenia nemohlo obmedziť práva spoločníka v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na skutočnosť, že o zmene programu, resp. o pridaní niekoľkých bodov do programu valného zhromaždenia, žalobca nemohol hlasovať. Prijatím rozhodnutia, že nejaký bod bol pridaný do programu valného zhromaždenia, ešte neprišlo k samotnému hlasovaniu o konkrétnom bode programu, ktorý by následne až potom mohol byť spôsobilý práva žalobcu obmedziť. Podľa ustálenej súdnej praxe súd môže na návrh spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak ním namietané porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho právo spoločníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/122/01). V tomto smere nemožno súhlasiť so žalobcom, že by nemožnosť hlasovania o pozmenenom programe akýmkoľvek spôsobom mohlo obmedziť práva spoločníka, teda žalobcu, nakoľko právo by mu bolo obmedzené až samotným hlasovaním o tomto bode programu, čo mu však odopreté nebolo. 20.1. Žalobca mohol, čo aj urobil, žalobou napadnúť konkrétne uznesenia v rámci príslušného bodu programu, a tak za danej situácie nemožno konštatovať reálnu spôsobilosť obmedzenia práva spoločníka samotným schválením programu valného zhromaždenia.
21. Rovnako tak správne súd prvej inštancie posúdil časť žalobného návrhu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia k bodu č. 1 programu, ktorým bolo rozhodnuté o prijatí návrhu o odklade hlasovania o schválení účtovnej závierky za rok 2019 na najbližšie konanie valného zhromaždenia. Odvolací súd poukazuje na to, že prejednanie účtovnej závierky bolo odložené na najbližšie konanie volaného zhromaždenia, čím nemohlo byť obmedzené právo spoločníka sa k účtovnej závierke za rok 2019 vyjadriť.
22. Súd prvej inštancie tak správne zamietol žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením dňa 01.01.2021, ktorým bol prijatý navrhnutý program valného zhromaždenia, a v časti určenia neplatnosti týkajúcej sa uznesenia prijatého valným zhromaždením dňa 01.01.2021 k bodu č. 1 programu valného zhromaždenia, nakoľko nimi nie je preukázaná reálna spôsobilosť obmedziť práva žalobcu.
23. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a §193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
24. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia náhrady trov konania, odvolací súd má za to, že náhradu trov konania súd prvej inštancie správne právne posúdil podľa pomeru úspechu v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP, nakoľko žalobca bol úspešný len v jednom z troch žalobných nárokov.
25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého rozsudku, odvolaním žalobcu a následnými vyjadreniami, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).