Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/113/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. B. C., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, bytom ako matka, dieťa matky: D. E. F., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. XX, H., aktuálne bytom H. XX, H., zastúpená splnomocnencom: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom, Štefanovičova 12, Bratislava a otca: I. B. J. C., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXXX H. K. H. L. M. N. K. O., Canada, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova 5, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -97 zo dňa 31.01.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -97 zo dňa 31.01.2023 návrh otca (ohľadne zmeny spôsobu preberania a odovzdávania maloletého) zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou a , , prvá, druhá a štvrtá veta, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), a , , , (ďalej len ,P“), vecne tým, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. – 304 zo dňa 03.12.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -336 zo dňa 30.08.2016 (ďalej len „Rozsudok“) v zmysle návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny spôsobu prevzatia a odovzdania maloletého medzi matkou a otcom tak, že pri ceste maloletého za otcom do Kanady, matka odovzdá maloletého poverenému pracovníkovi zabezpečujúcemu sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku v Slovenskej republike alebo Rakúsku a otec si maloletého prevezme na príslušnom letisku v Kanade od povereného pracovníka sprievodu dopravy maloletých pasažierov. Pri ceste maloletého späť za matkou na Slovensko, otec odovzdá maloletého poverenému pracovníkovi zabezpečujúcemu sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku v Kanade a matka si maloletého prevezme na príslušnom letisku v Slovenskej republike alebo v Rakúsku od povereného pracovníka sprievodu dopravy maloletých pasažierov.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -213 zo dňa 26.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -255 zo dňa 29.06.2010 zverený do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým je upravený Rozsudkom v každý párny kalendárny rok od prvého dňa jarných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre Bratislavský kraj od 08.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., v každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.8. od 08.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., v každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od prvého dňa vianočných prázdnin od 08.00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin do 18.00 hod., v každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 08.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18,00 hod., v každý nepárny kalendárny počas letných prázdnin rok od 01.07. od 08.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. Podľa aktuálnej úpravy si otec maloletého vždy vyzdvihne a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec žijúci v Kanade, nevyužíva v plnom rozsahu upravený styk, a to z dôvodu nemožnosti čerpania dovolenky a finančných dôvodov. Maloletý sa s otcom stretáva iba počas letných prázdnin, napriek tomu majú medzi sebou vytvorený blízky vzťah, sú v kontakte prostredníctvom audiovizuálnych aplikácií. Medzi rodičmi zistil problémy v komunikácii.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca nie je v záujme maloletého. Maloletý vyslovil svoje obavy i keď neskôr pripustil, že by otcom navrhovaný spôsob v sprievode letušky rád vyskúšal. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd prihliada na názor maloletého dieťaťa, čo však neznamená, že rozhodne iba podľa vysloveného názoru maloletého dieťaťa. Matka poukazovala na riziká spojené s cestovaním maloletého. Nemožno ju nútiť, aby v rozpore so záujmom maloletého súhlasila s návrhom otca. Súd prvej inštancie prihliadol aj na vek maloletého, ktorý je žiakom základnej školy, neovláda dokonale francúzsky jazyk. Zohľadnil tiež bezpečnostné riziká a vzdialenosť Kanady. Za podstatnú považoval aj skutočnosť, že práve otec je ten, ktorý sa rozhodol žiť v Kanade a aj preto nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby prispôsobovala čas a čerpala finančné prostriedky za účelom odovzdania a preberania maloletého v zahraničí. Za sťaženej komunikácie medzi rodičmi sa totiž na návrh otca, že bude matke hradiť všetky výdavky spojené s realizáciou nemožno spoliehať. Dodal, že otcom navrhovaný spôsob preberania a odovzdávania maloletého poverenému pracovníkovi zabezpečujúci sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku je neurčitý a ako taký nevykonateľný a predpokladá rodičovskú dohodu. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na .

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to v celom rozsahu. Z obsahu vyplýva odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle ustanovenia , (ďalej len „“), ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia , jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia , nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa . Namietal, že maloletý sa s otcom túži stretávať, majú blízky vzťah a aj vzhľadom na jeho vek (14 rokov), jazykovú vybavenosť, nevidí dôvod, aby sa styk s maloletým neuskutočnil v zmysle návrhu otca. Súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol na názor maloletého, ale sám ho nevypočul. S obavami matky sa maloletý nestotožňuje, matka sa snaží styku zabrániť, a to bez ohľadu na názor maloletého, či kolízneho opatrovníka, s ktorého názorom vysloveným na pojednávaní dňa 31.01.2023 sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V prípade pochybností ohľadne nákladov na cestovanie maloletého mal súd prvej inštancie uložiť otcovi povinnosť hradiť tieto náklady. Nesúhlasil s neurčitosťou a nevykonateľnosťou otcom navrhovaného petitu, keď aj v tomto prípade mal súd prvej inštancie možnosť rozhodnúť odlišne od petitu uvedeného v návrhu. Matka odmieta súdom predpokladanú rodičovskú dohodu za účelom kompromisu, čím otcovi nezostávalo nič iné, ako podať predmetný návrh. Súd prvej inštancie povýšil názor matky nad záujem maloletého. Matka namiesto podpory a zdravého optimizmu komunikuje neistotu, strach a váhavosť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu otca vyhovie.

6. Matka vo vyjadreniach k odvolaniu uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje. Otec má rodičov vo Francúzsku a preto môže spojiť ich návštevu so stykom s maloletým, ako tomu bolo v lete 2022. Matka do komunikácie otca s maloletým nezasahuje. Maloletý má vlastný mobilný telefón, prostredníctvom ktorého je s otcom v kontakte. Otcov prístup považuje za ľahkovážny. Cestovanie do Kanady by bolo pre maloletého stresujúce. Nikdy necestoval do zahraničia

sám. Otec v rámci výsluchu potvrdil, že maloletý francúzsky jazyk dokonale neovláda. Otcov návrh sleduje jeho vlastný záujem na uľahčení presunov a nie záujem maloletého. Súd na názor maloletého prihliada, ale nerozhoduje bezpodmienečne v súlade s ním. Pritom maloletý sám vyjadril nerozhodnosť a nepripravenosť na spôsob asistovaného letu. Kolízny opatrovník sa vzdal možnosti podať odvolanie, čím len vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Neurčitá a nevykonateľná úprava styku a spôsobu odovzdávania dieťaťa vyžaduje dohodu rodičov. Poukázala na realizáciu styku počas letných prázdnin, kedy otec pre pracovné povinnosti vyzdvihol maloletého o týždeň neskôr, následne menil čas, keďže nestihol prípoj lietadla, čím je preukázané, že pri preprave na tak dlhé vzdialenosti dochádza ku komplikáciám, zmeškaným letom a neočakávaným posunom. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

11. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa prvej, druhej a štvrtej vety , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Z odôvodnenia Rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa už v predmetnom konaní vysporiadal s obdobným návrhom otca, keďže už v roku 2015 žil v Kanade. Jeho návrh zamietol z dôvodu nízkeho veku maloletého (6 rokov, 8 mesiacov), nedostatočných schopností komunikovať v cudzom jazyku a orientovať sa v cudzom prostredí. Prihliadol aj na bezpečnostnú situáciu vo svete, odporúčanie kolízneho opatrovníka a názor maloletého. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo preto posúdiť, či došlo k takej zmene okolností, na základe ktorej by vyhodnotil návrh otca ako dôvodný, čím by došlo k zmene rozsudku ohľadne preberania a odovzdávania maloletého, ktorý by cestoval za otcom sám, s asistovaným sprievodom tak, ako je špecifikované v odseku 2 tohto rozhodnutia. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh otca, keďže od poslednej úpravy k takejto zmene nedošlo.

18. Súd prvej inštancie podľa otca nezohľadnil vek maloletého, ktorý je podstatne starší ako v čase posledného rozhodovania a schopnosť maloletého komunikovať vo francúzskom jazyku.

19. Vo vzťahu k veku je potrebné jednoznačne uzavrieť, že maloletý je starší, v čase rozhodovania mal 14 rokov. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých musí súd predovšetkým ustáliť, či sa jedná o takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. To, že súd prvej inštancie v pôvodnom konaní zamietol návrh otca (okrem iného) pre nízky vek maloletého neznamená, že narastajúci vek bude automaticky dôvodom pre zmenu rozhodnutia. Plynutie času je objektívnou skutočnosťou, ktorú nemožno posudzovať izolovane, ale z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa v zmysle článku 5 , ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Zákonná úprava neobsahuje ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých ako už bolo konštatované vyššie je, že v týchto konaniach sa zohľadňuje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“, pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti konkrétneho konania. Teda pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa je pravdaže potrebné zohľadniť podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ale rovnako tiež bezpečie dieťaťa a chrániť telesný, duševný a citový vývin maloletého dieťaťa.

20. O znalosti francúzskeho jazyka maloletým sú rozporné tvrdenia rodičov, ale správne matka maloletého poznamenala, že aj sám otec na pojednávaní (dňa 14.10.2021) potvrdil, že maloletý nehovorí po francúzsky perfektne, ale dohovorí sa. Z uvedeného je možné uzavrieť, že len čiastočná znalosť

francúzskeho jazyka maloletým naďalej predstavuje určitú, ale nie jedinú prekážku pre navrhovaný spôsob styku.

21. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na názor maloletého, keďže ho sám nevypočul.

22. Podľa , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

23. Podľa a , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

24. Právo maloletých detí vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ich týkajú (v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek ), je ich nepopierateľným právom, avšak v konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletých detí bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu.

25. Súd prvej inštancie zisťoval názor maloletého nepriamo, prostredníctvom kolízneho opatrovníka dňa 22.06.2021 a 28.11.2022. Druhý pohovor s maloletým navrhol kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 27.09.2022, a to vzhľadom na odstup času od posledného pohovoru. Zo zápisnice z pojednávania dňa 31.01.2023 vyplýva, že účastníci pred vyhlásením dokazovania za skončené nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

26. Súčasná právna úprava kladie na rovnakú úroveň priame a nepriame zisťovanie názoru dieťaťa. Aj nepriame zisťovanie názoru dieťaťa je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý v článku 12 ods. 2 uvádza ako alternatívu zistenie názoru dieťaťa prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu spôsobom, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Takýmto zástupcom maloletého dieťaťa v konaní je kolízny opatrovník, ktorý zrealizoval dva pohovory maloletého v jeho domácom prostredí, bez prítomnosti iných osôb. Účastníci tento postup súdu prvej inštancie ani nevytýkali. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie na názor maloletého prihliadol (pozri odsek 28 nižšie) a uzavrel, že nerozhodol iba na základe ním vysloveného názoru. Predmetná odvolacia námietka je preto nedôvodná.

27. Podľa otca, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam ohľadne záujmu maloletého, ktorý sa vyjadril, že sa túži s otcom stretávať a obavy matky nie sú obavami maloletého.

28. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.06.2021 vyplýva, že maloletý vyjadril obavu z celej logistickej procedúry, bolo na ňom badateľné, že má z toho celého strach. Uprednostnil variantu, aby s ním cestoval otec, ktorý je pre neho blízka osoba, na ktorú sa môže v prípade problémov obrátiť. Cestovanie na tak dlhé vzdialenosti vníma ako fyzicky a psychicky náročné. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 30.11.2022 sa uvádza, že celá situácia je pre maloletého podľa jeho slov nerozhodná. Nevedel, či by zvládol lietanie sám bez pomoci, nevedel by čo robiť, keby let zrušili alebo keby sa stala nehoda, či došlo by k teroristickému útoku. Vyjadril neistotu aj čo sa týka asistovaného lietania, ale rád by si to skúsil. Dôležitým kritériom pri posudzovaní záujmu maloletého bol však aj dohľad na jeho fyzický a psychický stav. Vzhľadom na vyhodnotenie skutočností zistených súdom prvej inštancie, aj odvolací súd je toho názoru, že cestovanie maloletého lietadlom (aj v sprievode zamestnanca leteckej spoločnosti) by nateraz nezodpovedalo jeho záujmom. Súd prvej inštancie tiež nemohol zohľadniť prianie maloletého, ktoré ani nevyslovil, t.j., lietať za otcom v zmysle jeho návrhu a aj táto odvolacia námietka je nedôvodná. To, že si chcel maloletý vyskúšať takýto spôsob prepravy, neznamená, že si prial spôsob prepravy trvale zmeniť.

29. Otec vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil názor kolízneho opatrovníka.

30. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 31.01.2023 uviedol, že maloletý by navrhovaný spôsob rád raz vyskúšal, má veľmi pozitívny vzťah s otcom a takto by boli udržiavané aj súrodenecké väzby. Podľa , súčasťou rodičovských práv a povinností sú je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Teda nie kolízny opatrovník, ale rodičia sú nositeľom rodičovských práv a povinností, ktorí sa v danom prípade podieľajú na zabezpečení realizácie styku otca s maloletým. Pokiaľ súd dospel k záveru, že otcom navrhovaný spôsob realizácie styku nezodpovedá záujmu maloletého, nemožno do výkonu týchto rodičovských práv a povinností autoritatívne zasiahnuť. Navyše, aj kolízny opatrovník uviedol, že maloletý by si tento spôsob prepravy rád raz vyskúšal, čo opätovne nemožno pričítať v prospech zmeny úpravy styku súdnym rozhodnutím.

31. Podľa otca mal súd prvej inštancie vziať do úvahy skutočnosť, že matka bráni styku otca a nemá záujem sa dohodnúť na kompromisnom riešení. Súd prvej inštancie tak povýšil názor matky nad záujem maloletého.

32. Z obsahu spisu nijak nevyplýva, že by matka bránila otcovi v styku s maloletým, resp. že by používala manipulatívne techniky na ovplyvňovanie jeho názoru. Maloletý sa opakovane vyjadril, že má otca rád, rád s ním trávi čas, chýba mu, komunikujú prostredníctvom videohovorov, má dobrý vzťah s rodinou otca a podobne. V správe zo dňa 23.06.2021 kolízny opatrovník zhrnul, že je zrejmé, že vzťah maloletého k otcovi je pozitívne sýtený aj zo strany matky, ktorá ho vedie k úcte a slušnosti k osobe otca. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že matku nemožno nútiť ku kompromisnému riešeniu, pokiaľ takéto riešenie nezodpovedá záujmu maloletého.

33. Otec ďalej v odvolaní namietal, že ním navrhovaný petit je vykonateľný a určitý, resp. ak bol súd prvej inštancie opačného názoru, mal možnosť upraviť ho tak, aby tomu zodpovedal.

34. V prípade, ak dôjde k úprave styku je nevyhnutné, aby bolo toto rozhodnutie dostatočne konkrétne na to, aby bolo spôsobilým exekučným titulom. V opačnom prípade je vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia nemožná. Súd je povinný zamedziť vydávaniu týchto rozhodnutí, a to najmä v dôsledku ich formálnej nevykonateľnosti, ako aj pre prípadný rozpor so záujmami maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia rozhodnú uzavrieť dohodu o konkrétnej úprave stretávania, potom z nej musí byť zrejmé: a) kedy má rodič právo dieťa prevziať určením presného času a dňa tak, aby bol nezameniteľný s iným dňom, b) kde má rodič právo si dieťa prevziať (na ktorom mieste), c) kedy má rodič povinnosť dieťa po skončení stretávania odovzdať s určením konkrétneho času a dňa tak, aby bol nezameniteľný s iným dňom, d) komu má rodič povinnosť po skončení stretávania dieťa odovzdať, e) na ktorom mieste má rodič po skončení stretávania dieťa odovzdať, f) či má druhý rodič povinnosť dieťa na stretávanie riadne pripraviť, čím potom nemá rozhodnutie na mysli len zbalenie nevyhnutných osobných vecí dieťaťa, ale aj duševnú prípravu tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. Tieto podmienky musia byť kumulatívne splnené.

35. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že otcom navrhovaný spôsob preberania a odovzdávania maloletého je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko nie možné určiť konkrétny čas predpokladaného príletu/odletu, trasu cesty (prípadné prestupy na letiskách), či sprievod dopravy maloletých pasažierov na príslušnom letisku, ktorý by maloletého dopravil na miesto stretnutia s otcom a následne odovzdal matke. Preto ani odvolací súd nemohol pristúpiť k úprave spôsobu prevzatia a odovzdania maloletého, ktorý by zodpovedal požiadavkám otca a zároveň spĺňal požiadavku vykonateľnosti a určitosti. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že takáto úprava je možná na základe dohody rodičov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, zohľadňujúc najmä konkrétne okolnosti týkajúce sa letu, prestupov, sprievodu a fyzického i psychického rozpoloženia maloletého.

36. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa a .

37. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

38. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

39. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).