Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-3327-2011.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/3327/2011
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti povinnému: BS CARGO s.r.o., so sídlom v Prievidzi, Sebedražská cesta 1, IČO: 36 823 601, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 8.251,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnej exekútorke JUDr. Veronike Kučavíkovej, Exekútorský úrad so sídlom v Žiline, Ulica Rebupliky 30, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 12.10.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 8.251,24 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 8C 17/2011-48 zo dňa 13.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2011 a vykonateľnosť dňa 9.7.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke JUDr. Veronike Kučavíkovej udelené tunajším súdom dňa 25.11.2011.
Dňa 6.12.2011 predložila súdna exekútorka tunajšiemu súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR 30/2010-38 zo dňa 16.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2011, súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Spoločnosť bola dňa 24.11.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov
konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcie. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu.
Na základe uvedeného súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnej exekútorke právo na náhradu trov exekúcie.
Súdna exekútorka si v podaní zo dňa 30.11.2011 vyčíslila trovy exekúcie vo výške spolu 43,79 eur.
Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného.
Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po vyše mesiaci od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti.
Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby.
Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnej exekútorke v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov).
Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008, uznesenie I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, uznesenie I. ÚS 256/08 zo 7.8.2008 a iné), v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp.zn. II. ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV. ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II. ÚS 294/05 a iné.
Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle § 58 ods. 4, 5 Exekučného poriadku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.