Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/106/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D., adresa na doručovanie : Rajecká Lesná štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom J. Vuruma č. 144, Žilina, IČO: 53213726,proti žalovanej: E. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, C. D. štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Zuzanou Morbáčovou, advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2022 domáhal voči žalovanej vrátenia daru, a to prednostne vydaním medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol o tom, že nárok žalobcu na vrátenie daru - nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Žilina, obec C. D., kat. územie C. D., zapísané na LV č.XXXX, a to: pozemok C-KN p. č. 2874/7 o výmere 96 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemok C-KN p. č. 2874/10 o výmere 223 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; dom súp. č. XXX, postavený na pozemku C-KN p. č. 2874, pre k. ú. C. D. je v tomto konaní dôvodný. Následne po právoplatnosti tohto rozsudku žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu, určenú na podklade objektívneho ocenenia znalcom, titulom bezdôvodného obohatenia, a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Okrem toho si uplatnil nárok na náhradu nákladov žaloby a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako darca uzavrel so žalovanou ako obdarovanou Darovaciu zmluvu zo dňa 10.01.2020 v Rajeckej Lesnej (ďalej len ako „Darovacia zmluva“), pričom touto Darovacou zmluvou previedol na žalovanú nehnuteľnosti, ktorých žalobca bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1, a ktoré boli evidované okresným úradom Žilina, okres G., obec C. D., kat. územie C. D. a boli zapísané na LV č.XXXX, a to: pozemok C-KN p. č. 2874/7 o výmere 96 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemok C-KN p. č. 2874/10 o výmere 223 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; dom súp. č. XXX, postavený na pozemku C-KN p. č. 2874 pre kat. územie C. D. (ďalej len ako „Nehnuteľnosti alebo Predmet daru“). Touto Darovacou zmluvou boli darované aj všetky úžitky a prírastky, ktoré sa na uvedených Nehnuteľnostiach v príslušnom spoluvlastníckom podiele nachádzali, resp. budú nachádzať, pričom táto skutočnosť vyplýva z článku III. bod. 2 Darovacej zmluvy. Predmet daru bol žalovanej darovaný bezplatne, pričom tento dar prijala s vďakou. Súčasne sa obe zmluvné strany v tejto Darovacej zmluve dohodli, že hodnota Predmetu daru sa neurčuje, tak ako to vyplýva z článku V. bod 1 v časti ostatné dojednania Darovacej zmluvy. Žalovaná (obdarovaná) nadobudla vlastnícke právo k Predmetu daru až vkladom do katastra nehnuteľnosti, pričom tento Predmet daru

neskôr previedla na inú tretiu osobu, ktorou bol A. B., C. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.. Táto tretia osoba je v súčasnosti vlastníkom Predmetu daru, a to z titulu nadobudnutia: V 2330/2020 - Darovacia zmluva, vklad povolený dňa 25.05.2020 - 131/2020. Žalobca vykonal jednostranný právny úkon, ktorým vyzval žalovanú k vráteniu daru, pričom tak vykonal formou e-mailu, kde riadne a náležite vyzval a odôvodnil túto svoju výzvu. Žalovaná k podaniu tejto žaloby nereagovala formou dobrovoľného plnenia, ani nevyjadrila súhlas či nevykonala iný úkon k urovnaniu tohto sporu a ani nemala snahu o uzavretie dohody so žalobcom. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaná nie je v súčasnosti vlastníkom Predmetu daru, žalobca sa nemôže úspešne domáhať vrátenia daru od inej tretej osoby, ktorá je toho času vlastníkom predmetných Nehnuteľností, ale podľa zákonnej právnej úpravy sa môže domáhať peňažného plnenia, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Týmto žalobca dáva do pozornosti aj ustanovenie , ktorý demonštratívne ustanovuje, že z titulu bezdôvodného obohatenia sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo týmto bezdôvodným obohatením, a ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Jednostranný právny úkon žalobcu smerujúci k vráteniu daru nasledoval až po tom, čo došlo k prevodu vlastníckeho práva zo strany žalovanej (obdarovanej), pričom táto skutočnosť vyplýva práve z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie C. D.. Dôvody, o ktoré žalobca opiera svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa porušovania dobrých mravov sú nasledovné: V prvom rade žalovaná je matkou žalobcu, pričom obaja nemajú toho času vzťah medzi sebou ako matka a syn. Po prevode vlastníckeho práva na žalovanú sa táto začala voči žalobcovi správať inak ako sa správala do momentu darovania Nehnuteľností. V čase ešte pred uzavretím Darovacej zmluvy bol žalobca dlžníkom voči inej tretej osobe, ktorá v tomto spore nemá žiadne procesné postavenie. Žalovaná o tejto skutočnosti vedela a so žalobcom sa dohodli ako matka so synom, že žalobca prevedie na ňu Nehnuteľnosti formou darovacej zmluvy a pohľadávka, ktorá smerovala voči žalobcovi sa započíta voči tejto Nehnuteľnosti, nakoľko ju mala žalovaná vysporiadať. Pričom dohoda znela, že momentom povolenia vkladu na príslušnom katastri nehnuteľnosti sa mal zarátať Predmet daru voči pohľadávke, ktorej dlžníkom bol žalobca. Žalovaná však svoju časť dohody vôbec nesplnila a po pomerne krátkom čase previedla Predmet daru na svojho druhého syna A. B.. Žalobca až po čase zistil, keď sám si vyžiadal výpis z centrálneho registra exekúcii, že voči nemu je stále vedená exekúcia, a teda že nedošlo k plneniu zo strany žalovanej. Následne žalobca konfrontoval žalovanú s touto skutočnosťou, pričom ona sa k nemu začala správať neúctivo. Žalobca má vedomosť o tom, že žalovaná sa hanlivo vyjadrovala ako i vyjadruje na jeho osobu. Okrem iného žalobca v čase prevodu Predmetu daru mal aj domáce zviera, a to psa. Tohto psa žalobca mal veľmi rád, pričom žalovaná mu tvrdila, že môže kedykoľvek prísť a o tohto psa sa ona riadne a náležité postará. Po konfrontácií žalovanej žalobcom, že táto nevyplatila predmetnú pohľadávku, tak ako sa dohodli dokonca žalovaná sa odmietla stretávať so žalobcom a zakazovala mu vstupovať na tie nehnuteľnosti, ktoré žalobca previedol na žalovanú. Účelovo sa žalobca nemohol stretávať ani so svojím psom, o ktorom žalovaná vedela, že ho má veľmi rád. Žalovaná začala vytvárať priepasť nielen medzi ňou a žalobcom, ale aj medzi žalobcom a jeho druhým bratom, ktorý je toho času vlastníkom Predmetu daru. Žalobca si je plne vedomý toho, že vlastník nehnuteľnosti môže svojvoľne rozhodovať a disponovať so svojím majetkom, avšak v tomto prípade žalobca namieta prístup žalovanej k nemu, a nie to, že mu neumožňovala prístup k nehnuteľnosti. Obzvlášť, keď ide o rodinný vzťah matka a syn, by takého okolnosti vznikať nemali a o to viac je táto skutočnosť zarážajúca a v rozpore s dobrými mravmi. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil aj e-mailovú komunikáciu medzi nim a žalovanou, kde žalovaná oslovuje žalobcu s textom: „Nezelam si, aby si vyhladaval moju spolocnost- nechcem sa s Tebou stretnut- ochorela som z Teba- snazim sa vyliecit. Vsetko ries s A.. Ani maily ani spravy od Teba citat nebudem. Preposielam ich A. a vymazavam ich. Nechcem mat s Tebou akykolvek kontakt. Ziadam Ta aby si to respektoval a urychlene sa odstahoval.“ Z citovaného e-mailu je zrejmé, že žalovaná nemá absolútne záujem o akékoľvek kontaktovanie sa so žalobcom, ktorý jej daroval Nehnuteľnosti. Rovnako žalovaná nechce, aby žalobca vôbec vyhľadával jej spoločnosť, tiež zreteľne odmietla so žalobcom komunikovať i v budúcnosti, pričom odkázala, aby žalobca smeroval komunikáciu na A., pričom mala na mysli A. B.. Táto e-mailová komunikácia je zo dňa 11.10.2020, pričom Darovacia zmluva bola uzavretá 10.01.2020, čo je pomerne veľmi krátka doba od momentu uzavretia Darovacej zmluvy. Z tohto dôvodu sa aj žalobca domnieva, že úmyselne sa žalovaná správala v čase uzavretia Darovacej zmluvy tak, aby táto bola úspešne uzavretá a tiež aj riadne zavkladovaná príslušným úradom. Rovnako žalobca si dovoľuje priložiť k tejto žalobe o vrátenie daru aj písomnú komunikáciu so žalovanou, kde uvádza, že si neželá aby prišiel za ňou. Záujem o komunikáciu so žalobcom absolútne žalovaná nemá, a pre tento prípad vždy odkazuje žalobcu na právnika, a teda aby výlučne s ním komunikoval. Žalovaná taktiež mala v minulosti preberať písomnosti a poštu žalobcu, nakoľko obe strany sa tak vzájomne dohodli. Avšak žalovaná účelovo a úmyselne nekonala v súlade s touto dohodou, pretože

písomnosť, a to Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. EX 1219/2014 zo dňa 07.11.2019 nebolo žalobcovi oznámené a doručené zo strany žalovanej riadnym spôsobom, ale až po troch mesiacoch od doručenia, a to po podpise darovacej zmluvy. Pričom táto písomnosť sa týkala zastavenia exekúcie, a to len voči povinnému 1/, ktorou bola obchodná spoločnosť, v ktorej žalobca vystupoval ako štatutárny orgán a konateľ a voči povinnému 2/ exekúcia zastavená nebola a týmto povinným 2/ bol žalobca ako len v pozícii fyzickej osoby on sám. Nakoľko žalobcovi vznikli pochybnosti o konaní žalovanej, osobne si vyžiadal výpis z Centrálneho registra exekúcii zo dňa 20.03.2020, v ktorom zistil, že voči jeho osobe je naďalej vedená exekúcia, a to exekútorským úradom JUDr. Rudolf Krutý sp. zn. EX 66830/17 vo výške istiny 29 945,09,- EUR. Touto skutočnosťou chcel žalobca preukázať úmysel žalovanej, ktorá sa ku žalobcovi správala v minulosti slušne, milo, avšak len a výlučne s plánom, aby tento previedol na ňu Nehnuteľnosti. Následne žalovaná sama znemožnila žalobcovi, aby mohol speňažiť svoju nehnuteľnosť pre účely vedeného exekučného konania. Žalovaná takýmto spôsobom konala tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Darovacia zmluva bola uzavretá s ústnou dohodou, že ona zaobstará vysporiadanie tohto dlhu, pričom tak nielen nevykonala, ale ani neurobila kroky k tomu, aby sa tak stalo. Žalobca sa napriek tomu snažil urovnať tento konflikt so žalovanou, nakoľko si uvedomuje, že ide o jeho matku, avšak naproti tomu sa len udiali ďalšie opakované konflikty. Taktiež žalovaná iniciovala aj to, aby sa podal podnet na priestupkové konanie voči žalobcovi. Voči žalobcovi sa viedlo aj priestupkové konanie pod č. s. ORPZ- ZA-OPP6-197/2021-P pred Obvodným oddelením Policajného zboru Rajec, a to z dôvodu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/90 Zb. Tento návrh bol podaný na žalobcu len z dôvodu, že chcel navštíviť svojho psa, avšak jeho brat mu bránil k jeho prístupe, pričom žalobca má vedomosť, že práve žalovaná je tá, ktorá si nepraje, aby žalobca navštevoval nielen ju, ale aj psa, ktorého žalobca ma skutočne rád. Táto udalosť taktiež preukazuje to, že žalovaná sa negatívne vyjadruje na adresu žalobcu, a to bezdôvodne, pričom tieto jej slová majú vplyv aj na iných členov rodiny, nakoľko práve tým len podporuje negatívne vzťahy k žalobcovi. V nadväznosti na to, práve takéto konanie je možné subsumovať pod konanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Skutočnosť, že žalovaná odmieta, aby ju žalobca navštevoval alebo jeho psa vyplýva tiež aj z rozhodnutia v priestupkovom konaní pod č. s. OU-ZA-OVVS2-2022/023760-017 zo dňa 05.10.2022, kde aj samotný brat A. B. uviedol, že spoločne s matkou (žalovanou) vyzval žalobcu, aby nevstupoval na ich pozemok. K hrubému porušovaniu dobrých mravov ešte žalobca udáva, že považuje za potrebné ozrejmiť aj to, že brat žalobcu A. B., ktorý je v neustálom kontakte spojený so žalovanou sa správa voči nemu taktiež v rozpore s dobrými mravmi, ktoré hrubo porušuje. Žalobca si uvedomuje, že pre tento prípad je skutočne právne irelevantné ako sa správa voči nemu iný člen rodiny, avšak považuje za dôležité uviesť to, že žalovaná sa ani nesnaží urovnať tento konflikt medzi nimi ako dvoma bratmi, práve naopak nikdy sa žalobcu nezastala, čím len podporuje negatívne vzťahy medzi nimi dvoma ako i negatívne vzťahy medzi ňou ako žalovanou a žalobcom. H. A. B. dokonca uviedol, že do jeho rodiny žalobca nepatrí a je pre neho cudzí človek. Pod pojmom dobré mravy treba rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V nadväznosti na túto definíciu žalobca uvádza, že žalovaná nechce byť kontaktovaná žalobcom, tiež nemá záujem o stretnutie s ním, a podporuje brata žalobcu, aby aj tento sa voči žalobcovi správal neslušne a odmietal ho prijať ako rodinného príslušníka. Tieto okolnosti žalobca považuje za obzvlášť zraňujúce vzhľadom k tomu, že žalovaná je matka, a túto žalobu nepodal hneď ako žalovaná začala hrubo poručovať dobré mravy, nakoľko mal úprimný záujem o zmier s matkou, avšak zistil, že o tento vzťah záujem nemá. Z uvádzaných okolností jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže úspešne domáhať vrátenia daru, ako aj vtedy, keď obdarovaný už nie je vlastníkom predmetu daru, pretože v opačnom prípade darca by sa nikdy nemohol domôcť ochrany svojich práv v prípade, ak by obdarovaný či členovia jeho rodiny sa správali k darcovi v rozpore s dobrými mravmi. Na tento účel teda darca sa môže úspešne domôcť svojho práva, avšak už len vo forme peňažného plnenia, ktoré sa viaže na hodnotu daru. Bezdôvodné obohatenie vzniklo z dôvodu, že síce došlo k plneniu z právneho dôvodu, avšak tento odpadol z dôvodu, ktorý predpokladá ustanovenia . Na základe vyššie zmienených skutočností žalobca navrhuje, aby sa vykonal výsluch žalobcu ako aj žalobkyne, a to na účel preukázania žalobcových tvrdení. V zmysle ustanovenia sa darca (žalobca) môže domôcť vrátenia daru od obdarovaného (žalovanej). A to za predpokladu, že obdarovaný sa po uzavretí darovacej zmluvy správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny v rozpore s dobrými mravmi, ktoré hrubo porušuje, vtedy dochádza k zániku darovacieho vzťahu, a to na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému. Pri uložení povinnosti žalovanej nahradiť peňažné plnenie zodpovedajúce hodnote daru, ktorého vrátanie sa žalobca domáha, je potrebné vychádzať z reálnej hodnoty daru, t. j. dotknutých nehnuteľností. Žalobca v čase pred podaním žaloby oslovil viacerých znalcov, avšak

ku dňu podania žaloby sa mu nepodarilo zabezpečiť stanovisko k vypracovaniu znaleckého posudku od žiadneho z nich. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa najskôr domáha vydania medzitýmneho rozsudku a až následne po potvrdení dôvodnosti jeho nároku bude potrebné riešiť otázku náhrady peňažného plnenia za dar, žalobca navrhol, aby tento za účelom objektívneho určenia hodnoty daru a pre účely vydania bezdôvodného obohatenia v ďalšom konaní nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca, ktorý nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, ocení.

3. Dňa 15.3.2023 doručila vyjadrenie k žalobe žalovaná (č.l. 41), v ktorom uviedla, že spolu s manželom zakúpili rekreačnú chatu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne sa výlučnou vlastníckou stala žalovaná s tým, že bol zmenený druh stavby z chaty na rodinný dom, v ktorom vždy bývala žalovaná so svojím manželom. Ani jeden zo synov žalovanej v predmetnom dome nebýval. Žalovaná spolu s manželom mali záujem o zveľadenie a prevádzkovanie celého rekreačného zariadenia, ktoré sa nachádzalo v blízkosti rodinného domu, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec a katastrálne územie C. D.. Nakoľko ako osobám vyššieho veku im nemohol byť poskytnutý úver, zobral žalobca úver na svoju osobu a z uvedeného dôvodu boli nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou na jeho meno. Úver však splácala len žalovaná spolu s manželom. Nakoľko sa žalobca dostal do nepriaznivej finančnej situácie, bol pravidelným užívateľom omamných a psychotropných látok, dohodli sa na prevode nehnuteľností na žalobkyňu Darovacou zmluvou. Je teda pravdou, že žalobca ako darca uzatvoril so žalovanou ako obdarovanou dňa 10.01.2020 Darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti. Ako bolo vyššie uvedené žalovaná uhradila úver poskytnutý na kúpu týchto nehnuteľností zo strany žalobcu. Žalobca však mal rôzne dlžoby z mladosti, z podnikania ako aj z pôžičiek a z uvedených dôvodov boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené exekučným záložným právom a to i napriek tomu, že sa jednalo o nehnuteľnosti, v ktorých bývala žalovaná a v ktorých mala doživotné právo užívania. Pokiaľ by nedošlo zo strany žalovanej a jej syna A. B. k úhrade exekúcií, ktoré boli vedené voči žalobcovi, tak by exekútor začal s výkonom exekučného záložného práva a žalovaná by prišla o strechu nad hlavou. Zo strany žalovanej teda došlo k vyrovnaniu dlhov žalobcu v sume okolo 75.000,- Eur a to odkúpením pohľadávok od veriteľov žalobcu. Voči žalobcovi z týchto pohľadávok si žalovaná ani jej syn A. B. nič neuplatňujú. Ich snahou bolo pomôcť žalobcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. (R 31/1999), sp. zn. (R88/1988) a sp. zn.2Cdo/108/2007 ustálil, že za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí, a keď pod hrubým porušením dobrých mravov treba rozumieť ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, pri zohľadnení správania sa i samotného darcu, t. j. či on sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinnou nevhodného správania obdarovaného voči nemu. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Žalovaná zastáva názor, že sa voči žalobcovi ako darcovi nedopustila takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle , t. j. jej správanie voči žalobcovi nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúcu vrátenie daru. Je pravdou, že žalovaná nemá záujem o kontakt so žalobcom, nakoľko tento sa voči nej správa nevďačne. Matka sa o neho starala do jeho 45-tich rokov, pomáhala mu s vyliečením sa z drogovej závislosti, so zbavením sa dlhov a robila všetko pre to, aby mohol viesť riadny život. Žalobca však voči matke a bratovi A. B. podával žaloby na súd a to konanie o určenie, že žalovaní 1/ - 2/ sú povinní vydať dedičský podiel žalobcovi vedené na Okresnom súde Žilina sp. zn. . Žalobca zobral v tomto konaní žalobu späť a konanie bolo dňa 30.12.2022 právoplatne zastavené. Následne podal žalobu o vrátenie daru voči žalovanej. Tiež podal trestné oznámenie na brata A. B.. Predmetné konanie vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bolo ukončené Rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 05.10.2022. V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd SR uviedol, že „predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu

možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Pokiaľ by teda súd mal za to, že zo strany žalovanej došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, napriek tomu, že žalovaná takýto názor nezastáva, je to dôsledok správania sa žalobcu, ktoré je príčinou správania sa žalovanej a je teda v danom prípade potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v . Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadne údajného porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej poukazuje na email od žalovanej zo dňa 11.10.2020, v súvislosti s ktorým poukazuje na „prvé prvky takéhoto správania". Nakoľko sa žalobca žalobou domáha od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, v zmysle Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, mal právo podať žalobu na súd najneskôr dňa 11.10.2022. Žaloba bola na súd doručená dňa 22.12.2022, t.j. po uplynutí premlčacej doby a z uvedeného dôvodu žalovaná vznáša námietku premlčania. Žalovaná nesúhlasí s nariadením znaleckého dokazovania a s ustanovením znalca za účelom ocenenia nehnuteľností. Rovnako nesúhlasí s tým, aby bola v konaní vypočutá, nakoľko správaním žalobcu došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Žalovaná doručí súdu svoje písomné vyjadrenie k veci a pokiaľ súd bude trvať na jej osobnej prítomnosti a výsluchu, tak sa na pojednávaní zúčastní. Žalobu žiadala žalovaná zamietnuť.

4. Vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 28.3.2023 (č.l. 48) obsahovalo popis okolností, ktoré predchádzali darovaniu nehnuteľnosti žalobcom žalovanej. Žalovaná uviedla, že ide o súbor nehnuteľnosti, ktoré tvoria rekreačný areál a v roku 2005 za účelom zabezpečenia si úveru bola jedna z nehnuteľnosti (predmetný dom) prevedená na žalobcu z dôvodu zabezpečenia hypotekárneho úveru, nakoľko žalovaná ani jej nebohý manžel úver z dôvodu veku nezískali. Z poskytnutého úveru žalobca nikdy neuhradil žiadnu splátku ani nevyplatil žiadnu kúpnu cenu žalovanej. V ďalšom sa vyjadrila k dlhom žalobcu a exekučnému záložnému právu na nehnuteľnosti, čo bolo dôvodom, aby presvedčila žalobcu, nech je bezodplatne dom prevedie v záujme ochrany rodinného majetku. Uvedené podanie súd zaslal žalobcovi na vedomie a následne súd nariadil pojednávanie na 5.4.2023, ktoré odročil zo zdravotných dôvodov na strane sudkyne na 29.5.2023.

5. Na pojednávaní dňa 29.5.2022 súd vec prejednal za účasti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu. Pre prednese právnych zástupcov a predbežnom právnom posúdení zo strany súdu, súd pojednávanie odročil na 28.6.2023 za účelom výsluchu strán sporu.

6. Dňa 19.6.2023 doručil vyjadrenie vo veci žalobca (č.l. 91), v ktorom uviedol, že s ohľadom na doterajšie vyjadrenie žalovanej ako i s ohľadom na predbežné právne posúdenie veci žalobca uvádza k prejednávanej veci, že už na pojednávaní dňa 29.5.2023, z doterajších vyjadrení žalovanej vyplývajú značné a zrejmé nezrovnalosti. Žalobca na pojednávaní dňa 29.5.2023 predložil listinné dôkazy, a to faktúry, ktoré preukazujú, že v období od začiatku roka 2020 a v jeho priebehu tento reálne pracoval v zahraničí, a teda aj v čase, kedy ako tvrdí žalovaná, tohto poslala hlásiť sa na úrad práce, za účelom aby sa zamestnal, reálne bol a vykonával prácu v zahraničí. Potom je nepochybné, že tvrdenie žalovanej je zavádzajúce. Rovnako zavádzajúce je aj tvrdenie žalovanej ohľadom úveru žalovanej, a to: „Úver sme brali na neho kvôli tomu, že my s manželom sme boli osoby vyššieho veku a úver nám poskytnúť nechceli. " Nie je sporné , a v konaní to bolo spomenuté , že žalobca má ešte druhého brata, ktorý je rovnako synom žalovanej a na ktorého mohol byť úver vzatý. Preto aj pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza: „Nakoľko sa žalobca dostal do nepriaznivej finančnej situácie, bol pravidelným užívateľom omamných a psychotropných látok. Takéto tvrdenie odporuje vo svojej podstate konaniu žalovanej. Ak žalovaný bol dlhodobo závislý, alebo viedol neusporiadaný život či tento mal finančné problémy, nebol dôvod na tohto prepisovať dotknutú nehnuteľnosť a súčasne sám žalobca od roku 2014 pravidelne pracoval v zahraničí. Po celú dobu tento nebol nezamestnaný. Žalovaná vo svojich

doterajších vyjadreniach poukazuje na negatívne správanie žalobcu, ale tieto jej tvrdenia nesú v sebe zrejmý rozpor. Inak tomu nie je aj v súvislosti s tvrdením žalovanej, že sa na syna hnevala a žiadala, aby tento ďalej ju ako matku nenavštevoval. Žalobca v priebehu dlhej doby s matkou komunikoval v rozsahu jej žiadosti, a to i napriek tomu, že táto sa od konca roka 2020 k nemu začala správať zrejme bezdôvodne negatívne. Toto správanie sa pritom zhoršilo v roku 2021. kedy zakázala žalobcovi čo i len vstúpiť do areálu chaty, kde žalovaná býva a odmietla s týmto akokoľvek komunikovať. Žalobca v prílohe tohto vyjadrenia predkladá písomnú komunikáciu so žalovanou, z ktorej je zrejmé, že on sám sa nespráva vo vzťahu k žalobkyni negatívne a ani nevytvára nijakú stresové situácie, naopak sama žalovaná žalobcu bez relevantného dôvodu odmieta. Situácia sa značne zhoršila po tom, čo matka, žalovaná, odmietla žalobcu čo i len pustiť do areálu chaty, kde mal tento predtým svoje veci a kde sa tiež nachádzajú psi. Zrejme aj v dôsledku správania druhého syna žalovanej a brata žalobcu, došlo v roku 2022 k vyhroteniu celej situácie. Žalobca zdôrazňuje, že v čase pred podpisom darovacej zmluvy a aj krátko po tom, v priebehu roka 2020, sa žalovaná k žalobcovi nesprávala bez zjavnej príčiny negatívne a tak, že toto správanie je v rozpore s akýmisi všeobecne zaužívanými morálnymi pravidlami. K negatívnemu správaniu zo strany žalovanej a k odmietaniu akejkoľvek komunikácie došlo postupne po tom, čo túto žalobca konfrontoval so skutočnosťou. že žalovaná ho účelovo uviedla do omylu, čo sa týka úhrady dlhov a prebiehajúcej exekúcie. Hoci samotná dohodu o prípadnej úhrade resp. výplate dlhu v rámci exekučného konania nie je predmetom darovania, práve táto bezprostredne súvisí s okolnosťami, za ktorých došlo k darovaniu nehnuteľnosti žalobcom a tiež s okolnosťami, ktoré nasledovali po uzavretí darovacej zmluvy. Z dôvodu, že žalobca pracoval v zahraničí tento na všetky nevyhnutné úkony či už s vybavovaním záležitosti ohľadom vyrovnania pohľadávky veriteľa ČSOB, preberania pošty a iné, splnomocnil práve žalovanú. Pohľadávka, na ktorú odkazuje žalobca bola pohľadávka spoločnosti THERMOX, s. r. o., ktorej štatutárom a spoločníkom bol práve žalobca. Žalovaná sama pritom zabezpečila právne zastúpenie a komunikovala s exekútorským úradom, a táto sa zaviazala celú vec urovnať s tým, že žalobca nebude mať následne podiel na dedičstve po zosnulom otcovi. Aj za účelom takéhoto urovnania potom žalovaná požiadala žalobcu aby darovacou zmluvou previedol na jej osobu vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Za týmto účelom sa uskutočnilo na podnet žalovanej stretnutie spolu s ostatnými dvoma súrodencami a žalobcom. Toto stretnutie si žalobca so súhlasom zúčastnených nahrával a z tohto predkladá súdu čiastočnú zvukovú nahrávku, na ktorej žalovaná uvádza: „podpíšete s Mirkou (bratova žena) zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva ... " (bolo predložené notárom overené potvrdenie zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva a splnomocnenie, ktoré mal udeliť žalobca). Ďalej žalovaná uvádza: „... ty Milan môzeš začať nový život s novou identitou. Si očistený aj od ČSOB, aj od H.. Nebudeš nič splácať. Dostávaš vlastne toto od nás - vychádza to na cirka 50.000 Eur." „A čo sa týka tých 50.000 - Tak toto ti ešte pokúsim sa vysvetliť. To znamená, že ku k dnešnému dňu... („musím si dať čaj") ...sme dali urobiť odhad zariadenia...odhad zariadenia je to nový odhad z roku 2017, ktorý je úplne seriózny, ba priam až nadhodnotený. Sú to v podstate - sú to čísielka... ako, ale dalo sa to urobiť - akože totálne seriózne. Máme to tu vytlačené. Všetko si môžeš pozrieť." Teda sama žalovaná podmienila vzájomné vyporiadanie tým, že sa uhradí dlh žalobcu. Uvedené následne malo byť realizované bezprostredne po podpise darovacej zmluvy, k čomu ale do dnešného dňa nedošlo. Od konca roka 2020 naopak došlo k situácii, kedy žalovaná odmietala so žalobcom komunikovať a to tvrdíme, aj z dôvodu. že žalobca sa domáhal vysvetlenia. Práve ustanovenie umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania ako súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Právo darcu na vrátenie daru podmieňuje také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môže byť hrubý nezáujem, zjavné a nedôvodné lživé vyjadrenia a účelové konanie, ktoré vo výsledku poškodzuje obdarovaného. V uvedenom konkrétnom prípade žalovaná najprv prisľúbila žalobcovi pomoc, pričom bez ohľadu na bezodplatný prevod a darovanie dotknutých nehnuteľnosti. Následne odmietla so žalobcom postupom času úplne komunikovať, tomuto znemožnila prístup k nehnuteľnosti, kde mal veci. Odmietla s ním osobný aj telefonický kontakt a tento sa ocitol v situácii. že za súčinnosti druhého syna žalovanej a súčasne brata žalobcu bolo na neho podané trestné oznámenie. Žalobca tak má za to, že správanie žalovanej je správaním, kedy táto ako obdarovaná koná tak, že jej konanie odporuje všeobecne akceptovaným zásadám dobrých mravov.

7. Na pojednávaní dňa 28.6.2023 súd vec prejednal za účasti strán sporu a ich zástupcov. Súd vypočul strany sporu a pojednávanie odročil, pričom stranám umožnil sa vyjadriť k výsledkom dokazovania a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. Obe strany navrhli výsluch svedka, ktorého účasť uložil súd zabezpečiť stranám sporu.

8. Na pojednávaní dňa 2.10.2023 súd pojednávanie odročil z dôvodu neúčasti žalobcu na pojednávaní z dôvodu zdravotných ťažkosti žalobcu, ktorý s pojednávaním v jeho neprítomnosti nesúhlasil. Súd pojednávanie odročil na 29.11.2023. Dňa 3.10.2023 doručil žalobca potvrdenie o dôvodoch odročenia pojednávania. Následne dňa 2.11.2023 doručil žalobca súdu vyjadrenie vo veci (č.l. 182), v ktorom uviedol, že ku dňu spísania podaniu nebol žalobcovi doručený zo strany žalovanej či súdu dôkaz, deklarovaný žalovanou, a to potvrdenie o úhrade exekúcie, ktorý samotná žalovaná prisľúbila doložiť do konania na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.06.2023 do zápisnice na otázku právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že disponuje potvrdením o uhradení exekúcie a potvrdenie doloží. Žalobca v podanej žalobe o vrátenie daru uvádzal, že už v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy bol dlžníkom inej tretej osobe a žalovaná o tejto skutočnosti mala vedomosť. Na základe toho sa žalobca a žalovaná dohodli, že tento prevedie na žalovanú nehnuteľnosť prostredníctvom darovacej zmluvy a na druhú stranu žalovaná vysporiada predmetnú pohľadávku. Dohoda znela tak, že momentom povolenia vkladu na katastri nehnuteľnosti sa mala nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom daru zarátať voči pohľadávke žalobcu, kde bol dlžníkom. Žalobca sa o nesplnení povinnosti žalovanej dozvedel až neskôr, a to z výpisu z centrálneho registra exekúcii, odkiaľ vyplynulo, že proti nemu je naďalej vedené exekučné konanie. Práve v nadväznosti na uvedené žalobca konfrontoval žalovanú, ktorá zmenila postoj, ako i správanie k žalobcovi v negatívnom slova zmysle. V ďalšom žalobca opätovne poukázal na preberanie zásielku žalovanou, vrátane uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn. EX 1219/2014 nebolo žalobcovi riadne a včas oznámené, ale toto žalovaná odovzdala žalobcovi až cca po troch mesiacoch od jeho doručenia v marci 2020, a teda aj po podpísaní darovacej zmluvy. Túto písomnosť žalobca považuje za dôležitú, pretože jej obsahom bolo zastavenie exekúcie proti povinnému v rade 1/, ktorým bola obchodná spoločnosť. Avšak proti povinnému v rade 2/, ktorým bola žalobca táto exekúcia zastavená nebola. Žalobca pre ozrejmenie dodáva, že povinným v rade 1/ bola obchodná spoločnosť THERMOX, s. r. o., v ktorej mal žalobca postavenie štatutárneho orgánu. Žalovaná v jednom zo svojich vyjadrení uviedla, že dňa 14.03.2020 mala ísť k žalobcovi tomuto oznámiť, že domček je očistený, bez exekúcie a môže žiť pokojne. Týmto je preukázaná ďalšia tvrdená skutočnosť žalobcu, a to že tomuto bolo fyzicky dourčené uznesenie o zastavení exekúcie v marci 2020, teda až po podpise darovacej zmluvy čo bolo dňa 10.01.2020. Až následne po niekoľkých dňoch si žalobca uvedomil, že z tejto listiny vyplývajú iné skutočnosti, ako uvádzala samotná žalovaná, pretože on ako fyzická osoba „oddlžený“ nebol. O tejto skutočnosti svedčí i výpis z centrálneho registra exekúcii zo dňa 20.03.2020, ktorý si žalobca po vzniknutých obavách dal vyhotoviť´ a zistil, že istina nie je vyplatená vo výške 29 945,09,-Eur. Je možné oprávnene sa domnievať, že žalovaná konala vopred s úmyslom podviesť samotného žalobcu, ktorý jej daroval nehnuteľnosť s dohodou, že táto mu vysporiada pohľadávku, pričom nemala ani snahu svoj sľub splniť a podľa dohody ani snahu urovnať túto pohľadávku. Ak teda žalovaná uviedla osobne priamo na pojednávaní, že táto disponuje potvrdením o úhrade exekúcie, potom je povinná doložiť ako dôkaz takúto listinu. V opačnom prípade jej konanie nie je možné vyhodnotiť inak ako zavádzajúce a účelové. Žalobca sa potom ani v tomto štádiu konania nedokáže účinne brániť a reagovať na tvrdenie žalovanej, že táto uhradila predmetnú exekúciu, keď sám si je vedomý, že k takejto skutočnosti nikdy nedošlo. Existenciu negatívnej skutočnosti, a to neuhradenie pohľadávky tak, ako žalobca po celú dobu namieta, nemôže on sám preukazovať. Z tohto dôvodu je dôkazné bremeno na žalovanej, aby táto predložila dôkaz potvrdzujúci zastavenie exekúcie z dôvodu jej úhrady. Žalobca bol opakovane zavádzaný do omylu aj tvrdením, že predmetný dlh bol vysporiadaný zo strany jeho brata. Žalobca sám z exekučného spisu zistil až dňa 02.09.2020, že exekúcia bola vedená až kým nebola zastavená zo zákona v júni 2020. Posledným uvádzaným majiteľom pohľadávky bol I. J., ktorá pohľadávka bola postúpená v danej dobe oprávneným JUDr. Szilágyim. Okrem toho, že žalovaná zavádzala žalobcu ohľadom vysporiadania predmetnej pohľadávky, táto sa voči nemu správala nie v súlade so všeobecne tolerovaným normami správania sa. Žalovaná bez udania dôvodu žalobcovi zamedzila prístup k jeho psovi, na ktorého ma nadviazaný silný citový vzťah, o čom mala žalovaná samozrejme vedomosť. Je logické, že žalobca bol nahnevaný na žalovanú, pretože táto ho dostala do situácie, kedy na jednej strane nemá vo vlastníckom práve nehnuteľnosť, ktorú v dobrej viere daroval žalovanej a súčasne bola voči nemu naďalej vedená exekúcia, hoci zo strany žalovanej bol prísľub na jej zastavenie. V danom prípade tak nemožno tvrdiť, že žalobca zapríčinil negatívne správanie matky, žalovanej, nakoľko práve ona bola prvým subjektom, ktorá nielen že porušila ich dohodu, ale sa i začala hrubo správať práve k žalobcovi. Podľa názoru žalobcu

skutočnosť, že tento bol nahnevaný a že konfrontoval žalovanú ako jeho matku s tým, že mu až po niekoľkých mesiacoch odovzdala uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie, a že ho zavádzala tomuto v žiadnom prípade nemôže byť pričítaná na ťarchu. Možno sa domnievať, že žalovaná mala vedomosť o možnom zastavení exekúcie v roku 2020 zo zákona, a preto nielen že neodovzdala žalobcovi uznesenie o zastavení exekúcie po jeho doručení, ale i zavádzala žalobcu ohľadom toho, že mu vysporiada pohľadávku. Zároveň nepredpokladala, že žalobca sa dozvie o týchto skutočnostiach neskôr ako reálne dôjde k zastaveniu exekúcie. Sám žalobca počas pojednávania dňa 28.06.2023 uviedol do zápisnice, že je pravdou, že exekúcia skutočne zastavená bola, avšak nie pričinením samotnej žalovanej, ale zo zákonného dôvodu po zmene právnej úpravy. O to viac je potrebné zdôrazniť, že medzi žalobcom a žalovanou je rodinný vzťah syna a matky, a preto je nutné na tento nazerať obzvlášť prísne , nakoľko hranice porušenia etiky správania sa sú rozdielne pre každý príbuzenský vzťah osobitne, a preto je nutné vzhliadať na intenzívnejšiu potrebu slušného správania. V tomto smere žalobca poukazuje najmä na obdobie roku 2021, kedy sa správanie žalovanej voči jeho osobe zhoršilo a zakázala mu vstupovať do areálu a chaty, kde ona samotná býva. Takéto správanie nie je možné posúdiť ako konanie, ktoré bolo zo strany žalovanej oprávnene len z dôvodu, že vznikol medzi žalobcom a žalovanou konflikt. Ak by medzi žalobcom a žalovanou už v minulosti existoval naštrbený vzťah ešte v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy, potom by sa na takéto správanie s určitosťou muselo nazerať odlišne. Avšak medzi žalobcom a žalovanou v minulosti v zásade nebol zlý vzťah, práve naopak. Žalobca dôverne veril žalovanej, že táto slní svoju časť dohody a nemal najmenšie pochybnosti o tom, že žalovaná ho zavádza. Práve v nadväznosti na uvedené žalobca opätovne poukazuje na osobné stretnutie žalovanej, žalobcu a jeho súrodencov, z ktorého sa vyhotovil zvukový záznam, ktorý žalobca predložil spoločne s vyjadrením zo dňa 06.06.2023 do tohto konania. Predmetnou zvukovou nahrávkou je preukázané, že žalovaná uviedla žalobcovi, že je „očistený aj od ČSOB aj od Bisaku, nič nebude splácať a toto dostáva od nich, čo činí cca 50 000,-Eur.“ Potom v nadväznosti na uvedenú nahrávku nemožno vysloviť záver, že by žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existujúcej dohode medzi nim a žalovanou. Je teda nespornou skutočnosť, že sama žalovaná podmienila vyporiadanie tým, že uhradí dlh a súčasne nadobudne vlastnícke právo formou darovacej zmluvy a žalobca sa márne domáhal vysvetlenia, prečo žalovaná konala v rozpore s ich ústnou dohodou. Za nesporné je nutné považovať i doručenie výzvy na vrátenie daru, ktorú žalobca zaslal žalovanej prostredníctvom e-mailu, keďže žalovaná túto skutočnosť v priebehu celého konania nepopierala. Keďže žalovaná previedla predmet daru na inú tretiu osobu, tak predmet daru nemožno fyzický vrátiť a možno sa domáhať výlučne len peňažného plnenia v hodnote predmetu daru. V opačnom prípade by sa žalobca dostal do stavu právnej neistoty a v zásade by sa vo všeobecnosti darca nebol úspešne domáhať vrátenia daru od obdarovaného za rovnakého skutkového stavu. Ak teda žalovaná má za to, že exekúcia z jej strany bola vyplatená, potom tento dôkaz mala predložiť už omnoho skôr ako garantovala počas jej výsluchu na pojednávaní. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na neskôr doložený dôkaz, ktorým sú SMS-správy, ktoré taktiež podľa názoru žalobcu mali byť predložené omnoho skôr. Z týchto SMS-správ vyplýva, že sa skutočne žalovaná ako matka sa správala k žalobcovi hrubo, keď odkázala, že si nepraje aby išiel venčiť psa (Nely) či odkaz, že má komunikovať len s právnikom a neželá si, aby k nej žalobca chodil. Žalovaná v tomto spore nijak racionálne nevysvetlila, prečo sa k žalobcovi správala odmerane, pred rodinnými príslušníkmi sa vyjadrovala na jeho osobu negatívne, a prečo nekonala v súlade s dohodou, ktorá priamo nadväzovala na darovanie nehnuteľnosti, keď žalobca chcel dosiahnuť splnenie jej časti dohody, keďže tento svoju časť vykonal bez najmenších problémov. Žalobca nie je a ani nemôže byť príčinou správania sa žalovanej voči žalobcovi, keďže tento sa domáhal len svojho nároku, ktorý si spoločne a dobrovoľne dohodli. Žalovaná tvrdila, že si želá, aby A. (žalobca) si našiel miesto v živote, a aby žil bez dlhov, pričom ona bola tá, ktorá mu zabránila nežiť s dlhmi. Preto nemožno jej tvrdenie považovať za pravdivé, ale naopak za klamlivé. Ak by skutočne žalovaná chcela, aby žalobca žil bez dlhov potom mala konať v zmysle ich vzájomnej dohody alebo aspoň minimálne preukázať, že vykonala všetko, čo bolo nutné na zastavenie exekúcie. Avšak, do dnešného dňa žalovaná tak neučinila a v podstate ani nemôže, keďže exekúcia je toho času zastavená. Z týchto dôvodov žalobca zotrváva naďalej na podanej žalobe ako i tvrdení, že žalovaná vedela vopred, že nesplní svoju časť dohody a nevyplatí exekúciu žalobcu. Rovnako tak, mu ihneď po prevzatí uznesenia o zastavení exekúcie toto nedoručila, ale prvotne uzatvorila darovaciu zmluvu, stala sa vlastníčkou nehnuteľnosti a až následne odovzdala žalobcovi doručené uznesenie o zastavení exekúcie, ktoré bolo len voči povinnému v rade 1/- obchodnej spoločnosti THERMOX, s. r. o. Ak by žalobca mal doručenú písomnosť o zastavení exekúcie nie v marci 2020, ale bezprostredne po jej doručení s určitosťou by tento neuzatvoril darovaciu zmluvu so žalovanou, na ktorú túto nehnuteľnosť previedol. Hoci samotné exekučné konanie, ako i okolnosti, za ktorých bola uzatvorená darovacia zmluva nie je predmetom tohto konania, žalobca považuje za dôležité

ozrejmiť detailne i práve tento skutkový stav, keďže tento bezprostredne súvisí s darovaním. Zároveň tieto predchádzajúce okolnosti spôsobili zmenu správania žalovanej, ktorá naplnila skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, a preto je viac než nutné na ne poukázať. Žalobca je presvedčený, že žalovaná si bola plne vedomá svojho konania a poštovú zásielku mu nedoručila v omeškaní náhodou. Nemohlo by obstáť ani tvrdenie žalobkyne, že nemohla riadne doručil žalobcovi túto písomnosť, keďže jednak sú dostupné mnohé elektronické prostriedky a taktiež ona sama vie aj vzhľadom na jej vyšší vek posielať fotografie žalobcovi, keďže mu nie jedenkrát posielala fotku jeho psa. Dokonca v danom období bol žalobca práceneschopný od 10.12.2019 do 09.02.2020, teda v čase keď došlo ku skutočnému prevzatiu uznesenia o zastavené exekúcie len proti povinnému v rade 1/. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby žalobcu riadne informovala o tejto skutočnosti. Keďže žalovaná sa nevedela účinné brániť na oprávnenú konfrontáciu voči jej osobe v dôsledku toho začala odmietať komunikáciu so žalobcom, zakázala žalobcovi vstupovať do areály chaty i stretávať sa so psom, hoci pri stretnutí a venčení psa by prítomná byť nemusela. Rovnako tak mu táto neumožnila prístup k jeho osobným veciam. Žalobca má za to, že zákonné podmienky podľa boli zo strany žalovanej naplnené a jej správanie možno subsumovať pod hrubé porušenie dobrých mravov, ako správanie, ktoré sa vymyká spoločenským normám. Tvrdenia žalovanej produkované v tomto konaní sú účelové, keďže táto nechce uviesť na pravú mieru, akým spôsobom sa správa k žalobcovi. Rovnako sa žalovaná snažila vykresliť osobu žalobcu ako nespoľahlivú, zadlženú či závislou od omamných a psychotropných látok či nezamestnanú. Na druhej strane v konaní preukázané bolo, že žalobca pritom zodpovedne pracuje v zahraničí a práve aj na tento účel bola žalovaná splnomocnená na prevzatie jeho poštových zásielok. Nepravdivá informácia ohľadom žalobcu bola i tá, že ho žalovaná posielala na úrad práce, avšak tento bol dlhé roky zamestnaný mimo územia Slovenskej republiky, a to i v období roka 2020 v rôznych časových termínoch., kedy sa určité obdobie zdržoval doma a kedy naopak v zahraničí o čom predkladal žalobca i mnohé faktúry. Žalovaná ako matka požiadala žalobcu o vysťahovanie sa z nehnuteľnosti, pričom tento bol práve v dňoch 23-27.11.2020 v zahraničí, a teda bolo objektívne nemožné sa z jeho strany vysťahovať. V neposlednom rada ani samotná žalovaná nepreukázala, že žalobca sa k nej správal neúctivo, drzo, a preto v tomto smere žalobca poukazuje, že práve ona bola prvým pričinením toho, že žalobca ju konfrontoval práve v dôsledku nevyplatenia exekúcie, ktorá bola naďalej vedená na neho ako fyzickú osobu. Správanie žalovanej ani len v minimálnej miere za daného skutkového stavu nesmie a nemôže byť dané na príťaž žalobcovi, keďže on absolútne nebol príčinou jej správania, keďže tento len požadoval splnenie jej časti dohody. Ak má žalovaná názor odlišný, potom mala preukázať v tomto konaní opak. V nadväznosti na doloženú SMS-komunikáciu žalovanou, tento dodáva, že negatívne správanie žalovanej sa stupňovalo, jej správanie a postoj k nemu sa nezmenil z jedného dňa na druhý. V danom prípade možno u žalovanej vnímať i nevďačnosť. Je pravdou, že darovacia zmluva nemá odplatný charakter, a teda nemožno ju podmieňovať splnením určitej, čo i len peňažnej pohľadávky, avšak v danom prípade malo dôjsť k rodinnému vysporiadaniu. Preto v tomto kontexte treba individuálne nazerať na všetky prezentované vyjadrenia žalobcu, keďže prvotne existoval medzi stranami sporu dobrý vzťah, mali záujem o vzájomnú komunikáciu, kontakt, darčeky či umožnenie stretávať sa so psom, čo sa napokon úplne v priebehu času vytratilo.

9. Na pojednávaní dňa 29.11.2023 súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu. Prednostne súd vypočul navrhovaného svedka, A. B.. Poskytol priestor na vyjadrenie sa prítomnému žalobcovi, ktorý namietal obsah výpovede svedka a zdôraznil, že ním navrhovaný svedok nemôže vo veci vypovedať z dôvodu pracovného vzťahu k žalovanej a vplyvu svedka A. B. na osobu svedka A. H.. Žalobca na jednej strane trval na výsluchu svedka A. H., no na druhej strane právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že jeho účasť nie sú schopní zabezpečiť. Nenavrhla jeho predvolanie súdom a sama spochybnila hodnovernosť jeho prípadnej výpovede. Súd preto návrh na výsluch svedka A. H., ktorého prípadnú výpoveď žalobca ešte pred jej realizáciou spochybnil, zamietol. Súd má za to, že výpoveď by žalobca spochybnil s poukazom na pracovný vzťah k žalovanej, prípadne obavou o stratu zamestnania. Samotný návrh na jeho výsluch súd preto vyhodnotil ako nepotrebný a nehospodárny na účely prejednávanej veci.

10. Následne súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

11. Podľa (ďalej iba „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa a : 1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

13. Podľa darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

14. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

15. Predmetom konania je posúdenie predovšetkým základu – dôvodnosti nároku na vrátenie daru žalovanou ako obdarovanou k nehnuteľnostiam opísaným v 1. odseku odôvodnenia, a to pre porušenie . Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady predmetu daru, o ktorých vie. V ustanovení je upravený ďalší spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: a) kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b) jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Forma tohto úkonu nie je stanovená, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny. Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal vrátenia daru výzvou adresovanou žalovanej formou e-mailovej komunikácie (č.l. 85) a je obsiahnutá aj v žalobe. Uvedené žalovaná nenamietala, a tak to má súd za nesporné. Nárok na vrátenie daru je rovnako súčasťou samotnej žaloby.

16. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná - jeho matka sa voči nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodnil predovšetkým tým, že ho neinformovala o doručení uznesenia z exekučného konania, neuhradila za neho exekučný dlh, aj keď uvedené bolo podmienkou darovania nehnuteľnosti a tiež mu neumožnila vstupovať do areálu vo vlastníctve žalovanej a následne jeho brata. Rovnako mu bránila navštíviť nehnuteľnosť, i keď tam mal osobné veci a neumožňovala mu stretnutie s jeho psom, sama odmietala stretnutie so žalobcom. Tvrdil, že žalovaná iniciovala voči nemu priestupkové konanie a podporovala jeho brata v neslušnom správaní voči žalobcovi.

17. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 10.1.2020 (č.l. 80), v zmysle ktorej žalobca daroval žalovanej nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k.ú. C. D., a to pozemok KN C č. 2874/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, pozemok KN C č. 2874/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2 a rodinný dom súp.č. XXX, postavený na pozemku KN C č. 2874/7. Z výsluchu strán, predovšetkým žalovanej, jednoznačne vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou súboru nehnuteľností tvoriacich rekreačné zariadenie „Chata Žiar, Rajecká Lesná“, v ktoré nepretržite užíva žalovaná ako svoje obydlie, kde má evidovaný aj trvalý pobyt. Z výsluchu svedka tiež vyplynulo, že v čase, keď v areáli žil žalobca, mal v ňom vytvorené vlastné bývanie, nie však v spornej nehnuteľnosti, ale inej, ktorá tvorí rovnako súbor nehnuteľnosti rekreačného zariadenia.

18. Žalobca nedoručil žalovanej listinu, na základe ktorej by ju vyzval na vrátenie daru, resp. domáhal sa ňou výslovne nárokov vyplývajúcich z . Súd má za to, že účinky tohto úkonu boli realizované až doručením žaloby a jej príloh do vlastných rúk žalovanej dňa 16.1.2023. Až po predbežnom právnom

posúdení predložil súdu listiny – žiadosť o vrátenie daru – emailové podanie zo dňa 16.11.2022 z emailovej adresy milan B. na adresu E..

19. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 28.6.2023 vyplynuli viaceré skutočnosti: Žalobca uviedol, že v januári roku 2019 v rámci komunikácie medzi žalobcom, žalovanou a jeho bratom vyplynulo, že po prevode spornej nehnuteľnosti dôjde k vyplateniu jeho dlhov a exekúcii, čo bude predstavovať približne 50.000,- Eur. Žalovaný v tom čase pracoval v zahraničí a matkou bol požiadaný, aby sa vysťahoval, čo urobil. Matke dôveroval a udelil jej aj plnú moc na preberanie pošty a iné úkony. O rok neskôr, v januári 2020, mal žalobca úraz a bol asi dva mesiace práceneschopný. V tom čase zistil, že matka mu s oneskorením 3 mesiace doručila rozhodnutie súdu z novembra 2019. Do tohto času žil v presvedčení, že jeho dlhy sú vyrovnané. Po úraze mu matka predložila k podpisu darovaciu zmluvu na spornú nehnuteľnosť, po čom došlo k zmene jej správania. Následne si pozrel listiny, predložené v marci 2020 a zistil, že exekučné konanie bolo zastavené iba voči právnickej osobe, nie fyzickej osobe – žalobcovi. Konfrontoval matku, ktorá ho ubezpečila, že je všetko v poriadku. Opätovne odcestoval do zahraničia a s matkou sa videl až 7.9.2020, pretože vypukla pandémia COVID-u. Pri jednej z návštev doma, si vyžiadal výpis z registra exekúcii a zistil, že pohľadávka voči jeho osobe bola postúpená v roku 2018 na inú osobu, následne znova na ďalšiu osobu (JUDr. Dávidek). V júli 2020 bolo exekučné konanie voči nemu zastavené, čo zistil až nahliadnutím do exekučného spisu. Po jeho ďalšom návrate v novembri 2020 dospel k záveru, že bol podvedený a od tohto dátumu má za to, že matka s ním odmieta komunikovať. K obnoveniu komunikácie došlo koncom roka 2020, kedy sa matka tvárila, že je všetko v poriadku. Tento stav trval do novembra 2021, kedy došlo k doručeniu žaloby v inom konaní, ktoré inicioval samotný žalobca. V období od 11/2020 do 11/2021 sa však žalobca so žalovanou pravidelne stretávali. K stretnutiam dochádzalo v areáli nehnuteľnosti, pričom nedochádzalo k žiadnym rozporom. Od novembra 2021 a následne v roku 2022 bola komunikácia taká, že ak sa žalobca ozval matke, odkázala ho na právnika. Žalobca mal za to, že správanie matky je manipulované jeho bratom. Z odpovedí žalobcu vyplynulo, že sám spornú nehnuteľnosť nadobudol v roku 2005 od rodičov, nakoľko zabezpečoval finančné prostriedky potrebné na investície do nehnuteľností. Za hlavné dôvody, pre ktoré podal žalobu, považoval zneužitie jeho dôvery matkou – žalovanou, cítil sa oklamaný. Pri návšteve v nehnuteľnosti nie je vítaný, matka na to reaguje neadekvátne. Na otázku, či uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť, uviedol, že ju neuhradil, pretože investoval do nehnuteľnosti. Kúpna cena bola uhradená z úveru a bol vyplatený žalovanej ako predávajúcej. V rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 29.11.2023 žalobca uviedol, že posledné dlhy, ktoré voči matke mal aj uhradil ešte v roku 2017/2018. Jediným jeho dlhom bola práve pohľadávka zaťažená exekúciou, ktorá mala za neho žalovaná vyplatiť. Poukázal na skutočnosť, že nemá vedomosť o tom, kto reálne vlastní pohľadávku voči nemu.

20. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 28.6.2023 vyplynulo, že komplex nehnuteľnosti vrátane spornej nehnuteľnosti zakúpili s manželom v roku 1997, pričom šlo o zastaralé rekreačné zariadenie. Nakoľko manžel žalovanej podnikal, v roku 2001 došlo k prepisu nehnuteľnosti na žalovanú výlučne. Nehnuteľnosti potrebovali rekonštrukciu, a tak v roku 2005 si chceli zabezpečiť úver, no ako osobe vyššieho veku jej ponúknutý nebol. Vtedy došlo k jej životnému omylu, keď za účelom zabezpečenia financií prostredníctvom hypotéky nehnuteľnosť predala žalobcovi za sumu 1.100.000,- Sk. Kúpna cena bola vyplatená z úveru, ktorý spláca výlučne od počiatku žalovaná. Uvedené žalobca nenamietal. Naopak, žalobca na otázku právnej zástupkyne žalovanej výslovne uviedol, že prečo by mal úver, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu spornej nehnuteľnosti platiť. Úhrady úveru žalovanou tak boli v konaní nesporné. Peniaze z toho úveru boli investované do čističky odpadových vôd. Následne predala žalovaná s manželom aj byt na Vlčincoch za 1.200.000,- Sk a to investovali do vykurovania. Žalovaná zdôraznila, že bratia – žalobca a jej druhý syn pracovali v minulosti spoločne, no ich vzťahy to negatívne poznačilo. Roztržky riešili vždy rodičia. V roku 2019 začali volať žalovanej exekútori, kvôli dlhom žalobcu. Preto si požičali sumu 30.000,- Eur na vyplatenie exekúcie. Po očistení nehnuteľnosti od exekúcie mala o nehnuteľnosť obavu, a preto sa snažili previesť darovacou zmluvou nehnuteľnosť na jej osobu. Ako matka vedela, že synovia nebudú spolu vychádzať. Mala obavy aj o žalobcu, pretože sa nevedel o seba postarať ani v 45-tich rokoch. Požadovala od neho, aby sa osamostatnil. Opakovane sa snažila situáciu riešiť, no nerozumie tvrdeniam žalobcu o jej nevhodnom správaní. Žalovaná sa vyjadrila k jednotlivým okolnostiam, k Vianociam 2021, stretnutiam so žalobcom ako aj k žalobe o vydanie dedičského podielu. Poznamenala, že je jej chybou, že celý život iba zakrývala problémy svojich synov. Platila za nich pokuty, exekúcie (napríklad za nezaplatený lístok), príliš za nich riešila a vybavovala veci. Ak žalobca namietal, že ho nechcela na Vianoce 2021 vidieť, bolo to preto, že sa ozval neskoro, aj keď ho celý deň čakala. Nechcela pokaziť rodine ani sebe Vianoce, ktoré robila pre vnučku. Žalovaná naznačila, že spúšťačom

všetkého bola udalosť z roku 2011, ktorú nechce ani vysloviť. V tomto období si prešli peklom a následné udalosti musela v tomto smere aj riešiť.

21. Z výsluchu svedka, A. B., na pojednávaní dňa 29.11.2023, vyplynulo, že svedok – brat žalobcu a syn žalovanej, vnímal všetky okolností týkajúce sa spornej nehnuteľnosti a vzťahov medzi žalobcom a žalovanou. Zdôraznil, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, bola prevedená na žalobcu z dôvodu potreby zabezpečenia hypotekárneho úveru, pričom žalobca nikdy žiadnu kúpnu cenu ani splátku hypotéky neuhradil. Právny nárok podľa názoru svedka na nehnuteľnosť nemá. Ďalej poukázal na správanie žalobcu voči členom rodiny, voči žalovanej, opakovaným problémom a dlhom, ktoré žalobca mal a riešila za neho prevažne matke, prípadne aj otec. Svedok mal vedomosť o tom, že žalobca bol závislý na drogách, čo v kombinácii s jeho povahou má za následok aj všetky konflikty a problémy v rodine. V dôsledku dlhov žalobcu matka často riešila v rekreačnom zariadení napríklad zadarmo spoločenské akcie pre veriteľov. Darovanie predmetnej nehnuteľnosti späť na matku bolo nutné z dôvodu jej zaťaženia exekučným záložným právom a na tento účel oslovili právnika. Samotný žalobca voči tomuto advokátovi podal disciplinárny návrh, pričom konanie je aktuálne zastavené (neprávoplatne) Vyvolanie konfliktov bolo hlavným dôvodom, pre ktorý mu zamedzila žalovaná a svedok vstup do areálu, v ktorom je nehnuteľnosť. Svedok tiež popísal celé genézu vývoja vzťahov v rámci rodiny a zdôraznila opakovanú snahu matky – žalovanej riešiť problémy žalobcu láskou. Mal za to, že žalobca je manipulatívny, agresívny, násilný a pýcha mu bráni v sebareflexii, pričom tieto vlastnosti drogy iba podčiarkli.

22. Zo zvukového záznamu (na USB nosiči a jeho prepisu na č.l.103) vyplýva, že dňa 15.1.2019 prebehlo rodinné stretnutie za účasti žalobcu, žalovanej, brata A. a sestry žalovanej – E. K., kde žalovaná predniesla žalobcovi návrh na jeho oddlženie, ktoré bude predstavovať aj podiel na majetku. Žalovaná žalobcovi oznámila, že uhradia jeho dlžoby v sume 50.000,- Eur, žalobca si má na seba prepísať auto a má si zabezpečiť bývanie s tým, že sa bude sám starať o svoj život, pretože doterajší spôsob spoločného života sa končí. Zo zvukovej nahrávky vyplýva pokojný prejav žalovanej a snaha o zmierlivé riešenie veci.

23. Z sms-komunikácie a emailovej komunikácie predloženej stranami sporu (č.l. 11,58,102, 126-128) vyplýva, že žalovaná odmietla komunikovať so žalobcom v čase, keď s nim bola v súdnom spore (č.l. 11 a 58), pričom z týchto totožných sms-správ nevyplýva dátum. Z sms-komunikácie na č.l. 102 vyplýva, že ide o sms-komunikácia v dňoch 26.11.2021 až 24.12.2021, kedy žalobca so žalovanou bežne komunikovali na úrovni štandardných rodinných vzťahov. Z sms-komunikácie na č.l. 126-138 vyplýva, že komunikácia bola medzi žalobcom a žalovanou bežná od 28.11.2020 do Vianoc v roku 2021. Následne komunikácia v roku 2022 (január až marec) bola medzi stranami formálna, no zo strany žalovanej slušná, kde žalobcovi oznamuje poistenie a v marci 2022 mu oznamuje, že ma komunikovať s právnikom, pretože sú v súdnom spore. Jednostranné sú správy žalobcu v mesiaci apríl a máj 2022, bez reakcie žalovanej, ktorá dňa 5.6.2022 doručila žalobcovi stručné blahoželanie k narodeninám.

24. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vo veci OU-ZA- OVVS-2022/023760-017 zo dňa 5.10.2022 vyplýva, že voči žalobcovi podal A. B. podanie vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Konanie bolo zastavené. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vo veci bol vypočutý žalobca, žalovaná a svedok A. B.. V tomto rozhodnutí je citované vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že: „z jej pozície matky má rada oboch synov A. aj A., ani na jedného svoj názor nezmenila po tom, čo bolo konanie na OS Žilina. S A. už nebola dlhšiu dobu v kontakte, v novembri 2020 sa odsťahoval. Jej vnútorný postoj je taký, že nechce, aby A. chodil na ich pozemok z dôvodu, že zakaždým vzniknú nejaké konflikty a jej to nepridáva na zdravotnom stave a, naviac, sú v súdnom spore z iniciatívy syna A.. Čo sa týka oznámenia na polícii, verí výpovedi syna A..“ Žalobca poukázal práve na toto rozhodnutie a tvrdil, že konanie jeho matky, teda žalovanej, je v rozpore s dobrými mravmi preto, že sa priklonila na stranu svedka a uviedla, že výslovne uverila jeho verzii. Okrem toho mal za to, že v tomto vyjadrení žalovaná klamala, nakoľko z SMS-komunikácie vyplýva, že so žalobcom bola v kontakte, pričom z textu podľa žalobcu vyplýva, že s nim nebola v kontakte, odkedy sa odsťahoval. Súd vyhodnotil uvedené tvrdenia žalobcu a v prvom rade konštatuje, že z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovo tvrdenie, že matka podala voči nemu trestné oznámenie, či podanie v priestupkovej veci nie je pravdivé. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že podania urobil brat žalobcu. Rovnako nie je správna interpretácia žalobcu, že vyjadrenie matky na priestupkovom orgáne je v rozpore s dobrými mravmi, keď sa priklonila k verzii jeho brata alebo že klamala, že so žalobcom nebola

v kontakte odkedy sa odsťahovala. Ani jedno z tvrdení žalobcu nemá oporu v zistenom stave. Z vyjadrení matky – žalovanej vyplýva, že má oboch synov rovnako rada, no verí A.. Jej vnútorný postoj a názor nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, je iba vyjadrením jej názoru na základe vlastných poznatkov, skúsenosti, no nemá znaky porušenia dobrých mravov. Rovnako tvrdenie, že klamala, že so žalobcom nebola odkedy sa odsťahoval nie je správnou interpetáciou. Z obsahu výpovede vyplýva, že s A. už nebola dlhšiu dobu v kontakte, v novembri 2020 sa odsťahoval. Z tejto vety vyplývajú dve osobitné a nie vzájomne súvisiace informácie. Jedna informácia je, že sa žalobca odsťahoval v novembri 2020, druhá, že s ním matka nebola dlhšiu dobu v kontakte. Vyjadrenie žalovanej je datované dňa 29.6.2022, pričom žalobca poukázal na sms-komunikáciu, z ktorej nevyplynul opak. Podľa predloženej sms-komunikácie od Vianoc 2021 sa vzťahy medzi žalobcom a žalovanou skomplikovali vplyvom prebiehajúceho súdneho konania, ktoré inicioval žalobca. Je logické, že nemôže žalobca očakávať vrúcne správanie svojej matky – žalovanej, ak sa voči nej domáha nárokov súdnou cestou, i keď ide o blízku osobu. Vo vzťahu k jej vyjadreniu v zápisnici zo dňa 29.6.2022 súd dospel k záveru, že je pravdivé, pokiaľ žalovaná tvrdí, že dlhšie nebola so žalobcom v kontakte (minimálne od Vianoc 2021), no z obsahu jej výpovede nevyplýva, že by s ním nemala byť v kontakte od odsťahovania, ale iba to, kedy sa odsťahoval. Rovnako súd nemal za preukázané, že by žalovaná iniciovala, resp. podávala voči žalobcovi žaloby, podania či trestné oznámenia.

25. Žalobca svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovaná sa voči nemu správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (vo veciach , , , , a tiež ) za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí, resp. pod hrubým porušením dobrých mravov v zmysle týchto rozhodnutí treba rozumieť ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, pričom je potrebné zohľadniť i správanie sa samotného darcu, t. j. či on sám sa nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nebolo príčinnou nevhodného správania obdarovaného voči nemu.

26. Žalobca poukázal na viacero aspektov, z ktorých vyvodzoval, že konanie žalovanej napĺňa znaky hrubé rozpore s dobrými mravmi. V prvom rade tvrdil, že žalobca a žalovaná nemá vzťah ako matka a syn, čo samo o sebe nie je znakom hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou. Z kontextu vykonaného dokazovania vyplynulo, že práva žalovaná bola počas celého života žalobcu tou osobou, ktorá ho ochraňovala, riešila za neho väčšie i menšie problémy. Samotný žalobca pripustil, že po krachu jeho firmy sa vrátil do rekreačného zariadenia, kde mu rodičia poskytli bývanie. Uviedol, že istý čas tam aj pracoval. Žalobca nepoprel tvrdenia žalovanej a svedka o tom, že mu skutočne žalovaná a v minulosti aj jeho otec vždy v živote pomáhali a poskytovali zázemie. Z výpovede žalovanej aj svedka zhodne vyplynulo, že spolužitie so žalobcom bolo náročné a komplikované, často konfliktné, čo vyplýva aj z rozhodnutia priestupkového orgánu či záznamu z podania vysvetlenia. Je nesporné, že minimálne medzi bratmi dochádzalo k častým konfliktom, čo dôkazom sú trestné oznámenia. Žalovaná uviedla, že tieto sa snažili riešiť aj s nebohým manželom, potom sama. Pochopila však, že pomoc a náprava chýb žalobcu z jej strany nemali účinok, aký očakávala. V 45-tich rokoch bol nesamostatný, očakával stále podporu rodiny a dožadoval sa vždy nejakých nárokov. Neurčito uviedla, že žalobca mal v minulosti problémy, o ktorých ona nedokáže ani hovoriť. Naopak, svedok vysvetlil, že príčinou konfliktov aj útoku na otca približne v roku 2008-2009 bolo agresívne správanie sa žalobcu v spojení s užívaním drog. Matka – žalovaná drogy u brata v izbe našla, keď mu v nej upratovala a žiadala, aby sa šiel liečiť. Ten to však odmietol. Matka však stále chcela problémy riešiť láskou, čo nebolo efektívne. Súd v konaní nemal za preukázané, že žalobca v minulosti užíval omamné látky a na účely prejednávanej veci na toto tvrdenie preto prihliadal nemohol, no problémy vo vzťahoch vyplynuli z dokazovania bez ohľadu na príčinu. Keď sa konflikty stupňovali žalovaná pochopila, že spolužitie nebude fungovať. Žalobca sám potvrdil, že v minulosti splácal matke dlhy, ktoré za neho uhradila, čo doložil aj výpisom z účtu. Posledným dlhom mala byť práve sporná exekúcia, ktorá však zaťažila nehnuteľnosť v rekreačnom areáli. Pokiaľ žalobca namietal, že mal zakázaný vstup do rekreačného areálu, uvedené vplynulo zo skutočnosti, že jeho prítomnosť v ňom predstavovala vždy zdroj konfliktov. Zákaz vstupovať na pozemok žalovanej, resp. brata žalobcu a odmietanie stretávania sa nie sú konaním žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno preto konštatovať, že ide o také konanie, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušovania dobrých mravov, aby odôvodňovalo nárok na vrátenie daru Naopak, súdu sa javí tento postoj žalovanej ako obrana, resp. snaha predchádzať konfliktom so žalobcom, prípadne ide o vyjadrenie jej postoja k žalobcovi, ktorý je dôsledkom jeho správania voči žalovanej. Žalobca v priebehu sporu nepreukázal

ani svoje tvrdenie, že matka podporuje neslušné správanie jeho brata k žalobcovi, čo rovnako samo o sebe nemá vplyv na konanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Na druhej strane žalobca očakával od matky vrúcne správanie, pričom sám podal voči matke a bratovi žalobu o vydanie dedičského podielu, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Žilina sp. zn. . Žalobca zobral v tomto konaní žalobu späť a konanie bolo dňa 30.12.2022 právoplatne zastavené.

27. Podľa názoru súdu a opakovaných tvrdení žalobcu, hlavným motívom podania žaloby a nároku na vrátenie daru je práve zistenie žalobcu týkajúce sa jeho exekúcie. K tomuto tvrdeniu súd považuje za podstatné uviesť dve základné skutočnosti: Prvou je fakt, že darovacia zmluva je zmluvou bezpodmienečnou, nemožno pre prípad darovania požadovať protiplnenie, nakoľko je zmluvou bezodplatnou. Ak by totiž darovacia zmluva obsahovala podmienku úhrady dlhov žalobcu – darcu, má podmienka majetkovú povahu v tom smere, že jej splnením by došlo k obohateniu darcu a zároveň poskytnutiu protiplnenia obdarovaným, takúto zmluvu by už nebolo možné posudzovať ako darovaciu, pretože by zo strany darcu nešlo o bezodplatné poskytnutie plnenia. Druhou skutočnosťou je fakt, že ak aj existovala medzi stranami sporu ústna dohoda o úhrade dlhov žalobcu, ide o dobrovoľný sľúb žalovanej voči žalobcovi, nemajúci vplyv na neplatnosť darovania či nároky na vrátenie daru. Vo vzťahu k dohode o úhrade exekúcie môže súd skúmať jej existenciu a okolnosti s ňou spojené iba na účely posudzovania toho, či nedošlo zo strany žalovanej ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Pred vyhodnotením samotného konania strán týkajúceho sa dohody o úhrade exekúcie žalobcu súd považuje za podstatné uviesť, že žalobca nehnuteľnosť, ktorej vrátenia sa domáha nadobudol práve od žalovanej v roku 2005 kúpnou zmluvou, pričom v rámci svojej výpovede výslovne uviedol, že žiadnu kúpnu cenu neuhradil a prečo by mal, veď zabezpečil úver, ktorý bol nesporne použitý na účely zveľadenia rekreačného zariadenia. To, že žalobca neuhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosť však bez ďalšieho nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a ďalší prevod. Samotný žalobca uviedol, že po rozhovore so žalovanou pristúpil na uzavretie darovacej zmluvy. Sám vnútorne jej uzavretie podmieňoval tým, že jeho dlžoby budú uhradené. Z právneho hľadiska však podmienka k darovacej zmluve nie je možná, nesplnenie prípadnej dohody možno posudzovať iba z hľadiska konania v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal v konaní za preukázané práve uzavretie takejto dohody o úhrade dlhov žalobcu. Súd mal za to, že skutočne aj došlo k vyriešeniu situácie vo vzťahu k právnickej osobe, ktorej konateľom bol žalobca, t.j. spoločnosti THERMOX, s.r.o., voči ktorej došlo k zastaveniu exekúcie na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina, ktoré žalobca súdu celé nedoložil, predložil iba úvodnú stranu s nečitateľnou spisovou značkou (3Er...., EX 1219/2014). Z odôvodnenia vyplýva, že konanie voči žalovanému v rade 1/ bolo zastavené z dôvodu jeho výmazu z Obchodného registra SR. Voči žalovanému v rade 2/ (fyzickej osobe - žalobcovi) bolo následne zastavené v lete roku 2020 zo zákona. Uvedené je nesporné, nakoľko toto tvrdenie protistrana nenamietala. Žalobca však namietal, že žalovaná ho oklamala v tom smere, že uhradí jeho dlh a neurobila tak, pričom exekučné konanie bolo zastavené zo zákona. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nenavrhol vykonať dokazovanie (napr. pripojením exekučného spisu), iba tvrdil, že došlo k prevodom pohľadávky voči jeho osobe a nevie, kto je jeho veriteľom. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 29.11.2023 vyplynulo, že sa jej podarilo zistiť, že pohľadávku pôvodne vlastnila ČSOB, a.s.. Následne predmetná pohľadávka bola odkúpená spoločnosťou M.B.A. Financie s.r.o. Bolo to oznámené, aj synovi žalovanej, teda A. B.. Následne od M.B.A. Financie s.r.o., postúpila pohľadávku na JUDr. Szilágyimu za určitú finančnú hotovosť. Všetko bolo dohodnuté žalovanou a jej synom, A. B., tak, aby došlo k oddlženiu žalobcu. Následne z JUDr. Szilágyiho bola pohľadávka postúpená na advokátsku kanceláriu JUDr. Dávidek. Tieto informácie sa nachádzajú, ako aj žalobca uviedol vo svojom výsluchu, v exekučnom spise JUDr. Krutého. Následne bola pohľadávka vlastne prevedená na A. B., ktorý je iba majiteľom pohľadávky, nakoľko je exekučné konanie právoplatne zastavené. To, že bola pohľadávka prevedená na brata žalobcu, svedka A. B., vyplýva aj z obsahu jeho výpovede svedka na totožnom pojednávaní. Samotný žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že sa z exekučného spisu skutočne dozvedel o prevodoch pohľadávky a uviedol, že pohľadávka bola prevedená na JUDr. Szilágyiho a on ju následne previedol na JUDr. Dávideka. O prevode z JUDr. Dávideka na svojho brata – A. B. nevedel. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu však nenavrhol vykonať žiaden dôkaz iba konštatoval, že by musel vykonať dopyt na exekučný súd. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná spolu s bratom žalobcu skutočne vykonali úkony smerujúce k prevodu pohľadávky voči žalobcovi na jeho brata. Ten však je v súčasnosti iba vlastníkom pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania, ktoré bolo nesporne voči žalobcovi zastavené.

28. Na účely posúdenia dôvodnosti žaloby je rozhodujúce, že vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané také konanie žalovanej, ktoré by malo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Rovnako

je nesporné, že žalovaná skutočne spolu so svedkom – bratom žalobcu realizovali právne kroky na vykúpenie pohľadávky voči žalobcovi, ktorú aktuálne vlastní A. B.. Táto skutočnosť však nič nemení na právnom posúdení veci, t.j. nedôvodnosti žaloby, nakoľko súd nemal preukázané hrubé porušenie dobrých mravov v správaní žalovanej voči žalobcovi. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca síce tvrdil, že matka sa voči nemu po uzavretí darovacej zmluvy 10.1.2020 začala správať inak, t.j. v rozpore s dobrými mravmi, keď sa s ním odmietala stretávať, nedovolila mu chodiť do nehnuteľnosti, navštevovať svojho psa či podporovala jeho brata v neslušnom správaní voči jeho osobe. Tieto tvrdenia však v konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané. Z kontextu dokazovania naopak vyplynulo, že ešte pred uzavretím darovacej zmluvy došlo k dohode v rámci rodiny, že dlhy žalobcu sa vyplatenia a žalobca sa osamostatní (USB nosič a prepis nahrávky), musí začať nový život a spolužitie na „jednom dvore“ sa skončilo. Žalobca teda vopred vedel, že sa musí z areálu v Rajeckej Lesnej odsťahovať. K dohode došlo v pokojnej atmosfére. Žalobca nenamietal tvrdenia matky o dôvodoch, ktorú ju viedli k tomu, aby žalobcu požiadala nech sa vysťahuje. Konflikty v rodine, predovšetkým medzi bratmi, boli nesporné. Napriek tomu a tvrdeniu žalobcu o správaní matky, ktoré nemá charakter vzťahu matky a syna, z vyjadrenia žalovanej a predloženej sms-komunikácie vyplynulo, že sa žalovaná so žalobcom stretávali až do Vianoc v roku 2021. Samotný žalobca však inicioval súdny spor týkajúci sa jeho domnelých nárokov práve koncom roka 2021, čo malo logicky vplyv na správanie žalovanej. Nemožno očakávať od žiadnej osoby, ani od matky, vrúcne správanie, keď voči nej smeruje žalobný nárok jej dieťaťa. Odmietanie komunikácie v dôsledku správania žalobcu však v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd opätovne zdôrazňuje, že z kontextu výpovedí strán a svedka nevyplynulo také správanie žalovanej, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov voči osobe žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd s ohľadom na prejudiciálne posúdenie základu nároku – (ne)dôvodnosti vrátenia daru, nerozhodoval vo veci medzitýmnym rozsudkom, nakoľko na takýto procesný postup nebol právny dôvod v dôsledku konštatovania nedôvodnosti žaloby, t.j. nároku na vrátenie daru.

29. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Súd tak s poukazom na cit. ust. o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak jej súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia