Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/1707/2005

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: SR Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, IČO: 00 735 841, proti povinnému: ELCOMP, s.r.o., so sídlom Stavbárov 17, Prievidza, IČO: 31 644 066, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 236,74 eur (7.132,- Sk) s prísl., takto

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi Mgr. Ing Stanislavovi Sklenářovi, Exekútorský úrad so sídlom Vrbovská 96, Piešťany, náhradníkovi povereného súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 9.11.2005 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 7.132,- Sk s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -22 zo dňa 4.12.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2001 a vykonateľnosť dňa 20.1.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Tiborovi Hurtišovi udelené tunajším súdom dňa 5.1.2006.

Dňa 9.12.2011 bolo tunajšiemu súdu postúpené Okresným súdom Čadca podanie oprávneného, ktorým oznámil, že súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku a povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. -90 zo dňa 26.4.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2006, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ELCOMP, s.r.o., so sídlom Stavbárov 17, Prievidza, IČO: 31 644 066 pre nedostatok majetku dlžníka. Spoločnosť bola dňa 18.7.2006 ex offo vymazaná z obchodného registra.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( ). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva ( ).

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra ( ), čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania ( ). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcie. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu.

Na základe uvedeného súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.

Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie.

Podľa , na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný ( Exekučného poriadku). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené v , Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného.

Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po ôsmich mesiacoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti.

Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby.

Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov).

Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR (napr. z 24.1.2008, uznesenie č. z 22.10.2008, uznesenie zo 17.12.2008, uznesenie zo 7.8.2008 a iné), v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp.zn. , , , , III. 158/05, a iné.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle , Exekučného poriadku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.