Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/76/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F., D. XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, adresa sídla Bratislava, Sliezska 9, a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H., I. C. XXX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Stanislav Ďurica, advokát, adresa sídla Lučenec, M. Rázusa 29, o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. - 974 z 28. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením súd prvej inštancie uložil výchovné potrenie, ktorým rodičom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX ako i maloletému A. uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny Röntgenova 6, Bratislava, v rozsahu 60 hodín na celú rodinu po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že presný čas stretnutí a miesto určí zariadenie po dohode s každým z rodičov (výrok I.), rozhodol, že výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností, za účelom psychologického poradenstva maloletému a za účelom realizácie asistovaných stretnutí otca s maloletým dieťaťom (výrok II.), matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na stretnutiach v čase a mieste, ktoré určí Centrum pre deti a rodiny, Röntgenova 6, Bratislava (výrok III.) a rozhodol, že po dobu trvania výchovného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. č.k. -104 zo dňa 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom (výrok IV).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 12.08.2022, č.k. -848, súd začal ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletému dieťaťu.

1.2 V konaní mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.06.2017, č.k. -104, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia maloletého, že otec je povinný platiť výživné na maloletého A. v sume 200 eur mesačne, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny mesiac v kalendárnom roku od prvého piatku v tom ktorom mesiaci od 15.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa toho ktorého mesiaca do 15.00

hod., od tretieho piatku toho ktorého mesiaca od 15.00 hod. do stredy v týždni nasledujúcom po treťom piatku toho ktorého mesiaca do 17.00 hod., v mesiaci august od pondelka druhého týždňa mesiaca od 9.00 hod. do nedele tretieho týždňa v auguste do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 15.00 hod. do soboty nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19.00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. od 12.00 hod. do 31.12. do 12.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod. s miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa v bydlisku matky.

1.2.1 Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. -21 z 23.06.2021 bolo rodičom maloletého a maloletému uložené výchovné opatrenie, ktorým im bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Občianskom združení TENENET, každému v rozsahu 60 hodín, po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia, za účelom zlepšenia komunikácie rodičov a zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností a za účelom psychologického poradenstva maloletému. Výchovné opatrenie poskytované maloletému a jeho rodičom formou odborného poradenstva bolo ukončené na základe uplynutia 6 mesiacov a vyčerpania časovej dotácie. Výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, nakoľko medzi otcom maloletého a psychologičkou bola ukončená spolupráca z dôvodu nahrávania si jej osoby, s ktorým nesúhlasila, porušovania dôvery a nerešpektovania odporúčaní zo strany otca. V správe sa konštatuje, že maloletého A. otec vyhľadáva takmer každý deň, čo mu je nepríjemné a má za následok, že niekedy nechce ísť von, na ihrisko alebo na futbalový tréning. Matka je v neustálom strese z toho, ako budú náhodné stretnutia otca maloletého prebiehať, nakoľko tento je stále odvážnejší, presťahoval sa rovno oproti ich bytovke a provokuje aj ich priateľov, voči ktorým je vulgárny.

1.2.2 Znalec Mgr. et Mgr. Martin Balko v znaleckom posudku č. 51/2021 zo dňa 25.11.2021 skonštatoval, že z psychologického hľadiska je zrejmé, že maloleté dieťa nemá primárne narušenú kvalitu citových a emočných väzieb vo vzťahu k otcovi, s ktorým sa dlhodobo a pravidelne stretával v extenzívnom režime už v predškolskom veku, ale sekundárne je vo vzťahu k otcovi negatívne ovplyvnený nielen v dôsledku vystavenia konfliktogénnym interakciám rodičov s prítomnými vzájomnými hostinými a agresívnymi prejavmi, ale určite aj v dôsledku výchovného pôsobenia rezidenčného rodiča, t.j. matky, ktorá si založila novú rodinu so súčasným manželom, ktorý postupne preberá rodičovskú rolu otca aj vo vzťahu k maloletému A., čo v otcovi, psychologicky zrozumiteľne, potencuje zvýraznené defenzívne stratégie, ktoré nie sú, podobne ako zvládacie stratégie matky, dostatočne efektívne a viedli k eskalácii rodičovských konfliktov a neskôr aj k súčasnej debaklovej situácii. V súčasnej situácii je z psychologického hľadiska potrebné zamedziť ďalšej destabilizácii rodinného systému prostredníctvom nariadených psychoterapeutických intervencií, aby sa predišlo nezvratnému narušeniu vzájomných vzťahov zúčastnených, ako aj vytvoriť priestor pre terapeutické asistované stretávanie maloletého s otcom a súčasne pomôcť rodičom obnoviť narušenú komunikáciu a kooperáciu, ktorá je v najlepšom záujme maloletého, ktorý potrebuje cítiť, že obidvaja rodičia si prestanú navzájom prejavovať nenávistné postoje. Možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov by mohla z psychologického hľadiska prichádzať do úvahy až v situácii, keď by došlo k opätovnej stabilizácii rodinnej situácie, obnoveniu individuálneho stretávania maloletého A. s otcom, deeskalácii rodičovských konfliktov, primeranej rezidenčnej vzdialenosti rodičov, pričom by aj maloletý dokázal vyjadriť svoje subjektívne prianie po takejto forme starostlivosti rodičov. Znalec Mgr. et Mgr. Martin Balko na pojednávaní dňa 13.06.2022 uviedol, že sa mu podarilo v rámci vypracovania znaleckého posudku zrealizovať psychologické vyšetrenie všetkých zúčastnených, matky, otca i dieťaťa. Znalec konštatoval, že narušený vzťah dieťaťa nebol spôsobený traumatizáciou dieťaťa v dôsledku pôsobenia otca, ale v dôsledku rodičovského konfliktu. Na prelome rokov 2020/21 došlo k eskalovaniu konfliktov, týkajúcich sa optimálneho modelu kontaktu otca so synom, ktoré vyvrcholili až k prerušeniu kontaktov dieťaťa a otca. Každé dieťa reaguje inak na rivalizáciu rodičov a u maloletého to bolo tak, že sa identifikoval viac s matkou a taktiež došlo aj k nahrádzaniu otca zo strany manžela matky. Pokiaľ ide o znovuobnovenie vzťahu otca a syna, znalec odporúčal terapeutické intervencie. Mal za to, že rodina potrebuje pomoc zvonka a uviedol, že si nevie predstaviť, ako by mohli bez takejto intervencie stretnutia otca s dieťaťom pokračovať. Znalec nezistil, že by odmietanie otca bolo spôsobené nejakou traumatizáciou z minulosti, mal za to, že ide o rodičovský konflikt.

1.2.3 Otec nesúhlasil s tým, aby bola pozastavená účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 14.06.2017, č.k. -104 v časti úpravy styku otca s maloletým A.. V súvislosti s návštevami syna uviedol, že pred školu chodí raz za dva týždne len aby maloletého videl. V TENENET-e nebolo za pol roka ani jedno stretnutie s maloletým, nakoľko mu to pani I. z TENENET-u neumožnila a vyslovene povedala, že jej to matka maloletého zakázala. Uviedol, že súhlasí, aby bolo nariadené východné opatrenie, aby sa so synom mohol stretnúť, chce sa s ním porozprávať aspoň na 5 až 10 min. Následne nebude musieť chodiť do školy pozrieť sa, ako vôbec maloletý vyzerá.

1.2.4 Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 28.09.2022 uviedla, že v prípade ak súd spolu s výchovným opatrením nerozhodne o tom, aby v súčasnosti platný rozsudok nebol vykonateľný počas plynutia výchovného opatrenia, situácia bude eskalovať. Otec už v súčasnosti chodieva pred školu, kde skanduje s fotografiami, osočuje matku, vykrikuje na rodičov, ktorí vedú deti do školy, že matka s pánom E. týrajú maloletého A., a píše sťažnosti a správy na všetky orgány zúčastňujúce sa na procese výchovy maloletého. Táto situácia je pre maloletého, ktorý to veľmi citlivo vníma, neúnosná. Pri súčasnom nastavení úpravy styku by bolo psychické zdravie maloletého narušené.

1.2.5 Kolízny opatrovník súdu oznámil, že už kontaktovali Centrum pre deti a rodiny BA - Röntgenova ulica, ktoré uviedlo, že výchovné opatrenie by sa mohlo realizovať v ich zariadení. Rozsah navrhli 60 hodín na celú rodinu, pričom presný čas a miesto určí zariadenie.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu sledujúc záujem maloletého dieťaťa uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu podľa , , a a čl. 5 ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že je dôvodným nariadiť výchovné opatrenie uložením povinnosti rodičom aj maloletému A. podrobiť sa odbornému poradenstvu spôsobom, v mieste a v rozsahu uvedenom v rozhodnutí.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po dôslednom zvážení skutkových okolností dospel k záveru, že napätie medzi rodičmi, ako aj súčasný postoj maloletého A. ku svojmu otcovi, nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov. Znalec na základe vykonaného psychologického vyšetrenia konštatoval, že k narušeniu vzťahu maloletého s otcom došlo v dôsledku rodičovského konfliktu, pričom zdôraznil potrebu psychoterapeutických intervencií za účelom predídenia nezvratného narušenia vzájomných vzťahov zúčastnených, ako aj vytvorenia priestoru pre terapeutické asistované stretávanie maloletého s otcom. Súd preto nariadil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov a maloletého zúčastniť sa odborného poradenstva, ktoré sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny, Röntgenova 6, Bratislava, v rozsahu 60 hodín na celú rodinu po dobu 6 mesiacov, ktoré s realizáciou výchovného opatrenia v ich zariadení súhlasilo. Obaja rodičia s uvedeným opatrením súhlasili, pričom súd mal jednoznačne za to, že ide o rozhodnutie, ktorého pozitívny dopad bude môcť byť prínosom vo vzťahu otec - syn, ako aj vo vzájomnom kontakte a komunikácií medzi rodičmi. Výchovné opatrenie uložené rodičom a maloletému uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. -21 zo dňa 23.06.2021 nesplnilo svoj účel, je preto nevyhnutné opätovne nariadiť rodine psychoterapeutickú intervenciu za účelom obnovy narušenej komunikácie a kooperácie. Súd bude priebežne sledovať účinnosť výchovného opatrenia, najmä vyžiadaním hodnotiacej správy z Centra pre deti a rodiny Röntgenova, ktorá môže byť i významným dôkazom pri rozhodovaní súdu v konaní vo veci samej.

1.5 Súd zároveň po dobu trvania výchovného opatrenia dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. č.k. -104 zo dňa 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko dospel k záveru, že je jednoznačne v záujme maloletého, aby styk s otcom bol po dobu účinnosti výchovného opatrenia obmedzený iba na plánované stretnutia v rámci nariadeného výchovného opatrenia a pod odborným dohľadom. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny TENENET zo dňa 31.05.2022, ako i z výsluchu účastníkov konania vyplýva, že otec maloletého vyhľadáva takmer každý deň, čo je pre maloletého ako aj matku stresujúce a vedie ku konfliktným situáciám medzi rodičmi maloletého. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že narušený vzťah dieťaťa s otcom je spôsobený aj prítomnými vzájomnými hostinými a agresívnymi prejavmi rodičov. Pre maloletého je preto v súčasnosti potrebná stabilita pomerov a upokojenie celej situácie. Súd preto apeluje na otca, aby dodržiaval pokyny a odporúčania odborníkov pracujúcich s maloletým a tým dal šancu k znovuvybudovaniu vzťahu otca a syna, ktorý bol narušený a obnove dôvery maloletého vo svojho otca. Na základe uvedeného, súd vyhodnotil, že v súčasnej dobe je nepopierateľne v záujme

dieťaťa, aby sa stretnutia s otcom dočasne realizovali len za prítomnosti odborného pracovníka v rámci uloženého výchovného opatrenia.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok (výrok V.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ust. ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“).

2. Uznesenie napadol vo výrokoch III. a IV. riadnym a včasným odvolaním len otec maloletého s návrhom na jeho zmenu vo výroku III., a to tak, že matke bude uložená povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na spoločných stretnutiach s otcom v čase, ktoré určí Centrum pre deti a rodiny, Röntgenová 6, Bratislava v priestoroch ich zariadenia a s návrhom na jeho zrušenie vo výroku IV. viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [ a ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“)].

1.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že styk otca s maloletým sa realizoval bez problémov do decembra 2020, t.j. do doby kedy si otec podal návrh na zmenu úpravu styku z dôvodu, že prestal pracovať v zahraničí a doposiaľ upravený styk už nebol vyhovujúci, ako aj z dôvodu, že matka podávala návrhy na vydanie neodkladných opatrení na zákaz priblíženia sa k nej alebo k jeho synovi na 100 metrov a trestné oznámenia. Následne matka prestala rešpektovať rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. zo 14.06.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým a všemožne sa snažila otcovi v styku brániť.

1.2 Maloletý je v súčasnej dobe v psychickej nepohode kvôli správaniu jeho matky, ktorá ho na styk s otcom nepripravuje, ale práve naopak, maloletého ovplyvňuje proti otcovi, zveličuje a dramatizuje akékoľvek stretnutia so synom, t.j. aj návštevy otca v školskej družine alebo na štadióne pri futbalových tréningoch , ktoré otec absolvuje len ojedinele a to preto, aby syna aspoň videl a pozdravil. Nenarušenie vzťahov medzi synom a otcom konštatoval aj súdny znalec, avšak napriek tomu dieťa s otcom nie je v žiadnom kontakte v dôsledku správania sa matky, ktorá sa takýmto spôsobom otcovi mstí a neberie ohľad na psychické zdravie dieťaťa a jeho dobro.

1.3 Otec od 26.12.2020 nie je so synom v žiadnom kontakte, nakoľko matka mu syna neodovzdávala podľa právoplatného rozsudku, okrem jedného spoločného stretnutia u psychologičky pri realizácii výchovného opatrenia uloženého Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod č. k. z 23.06.2021, ktoré si otec vyslovene vymohol. Stretnutia otca so synom sa totiž neuskutočňovali a otec sa kontaktoval so psychologičkou len telefonicky, pričom matka všetky stretnutia absolvovala so synom samostatne bez prítomnosti otca v jej domácom prostredí. V predchádzajúcom opatrení súdu nebola zabezpečená spoločná komunikácia otca so synom. Otec sa preto obáva, že sa to stane aj v tomto prípade, nakoľko matka akékoľvek stretnutia jeho a syna bude bez následkov bojkotovať a syn sa bude otcovi odsudzovať.

2.4 Pokiaľ súd svojím rozhodnutím pozastavil účinnosť úpravy styku rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. zo 14.06.2017, v podstate rozhodol o zákaze styku otca so synom, pričom pre takýto zákaz styku neboli objektívne dôvody. Takéto rozhodnutie otec hodnotí ako protizákonné, nakoľko neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by mohol súd pozastaviť účinnosť iného súdneho rozhodnutia. Otec s takýmto rozhodnutím nesúhlasí okrem iného aj z dôvodu, že matka bude tak, ako v minulosti v synovej základnej škole a všetkým známym a rodičom spolužiakov tvrdiť, že otec má k vlastnému synovi zakázaný styk a že je nebezpečný a prenasleduje ju. V tejto súvislosti otec prisľubuje, že počas obdobia šiestich mesiacov počas stretávania sa so synom v centre pre deti a rodiny v Bratislave si nebude chodiť preberať dieťa podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , keď mu bude umožnené stretávať sa so synom v Centre aspoň raz týždenne. Z tohto dôvodu otec žiada súd, aby výslovne matke nariadil v bode III. uznesenia, že matka je povinná zabezpečiť účasť maloletého na spoločných stretnutiach s otcom dieťaťa. Otec totiž matku pozná a vie, že táto bude vymýšľať dôvody a vysvetľovať si usmernenia psychológa tak, aby jej to vyhovovalo a aby zabránila spoločným stretnutiam otca a syna, čo robí už takmer celé 2 roky.

2.5 Otec doposiaľ rešpektoval všetky súdne rozhodnutia, čo však nemožno hovoriť o matke, ktorá od 26.12.2020 nedodržuje rodičovskú dohodu a žiadne rozhodnutie vo veci, zámerne klame a snaží sa otca

vytesniť zo synovho života, čo správne konštatoval aj súdny znalec Mgr. et Balko. Podľa názoru otca, takéto ataky na detskú psychiku môžu mať nezvrátiteľné dôsledky na jeho psychickom vývoji, a preto je nutné zabezpečiť pravidelnosť a hlavne pokoj pri jeho stretnutiach s otcom, na čo má každé dieťa nárok a je to v jeho záujme. Otec na syna výživné platí riadne, avšak matka mu v kontakte s ním bráni. Jej prístup k dieťaťu je prísny a nekompromisný, doma vládne drezúra, synovi boduje rannú prípravu do školy a upratanie izby, vynucuje si dodržiavanie jeho prísľubu opakovaním otázok s akceleráciou v hlase, pričom v jej prítomnosti je syn napätý. Pri vrátení syna po realizácii styku bol syn dopredu vystresovaný

- opakovane sa utvrdzoval, že koľko je presne hodín, aby v žiadnom prípade nemeškal. Naopak u otca bol spokojný a uvoľnený, čo matke od počiatku veľmi vadilo, až styku a stretnutiam zabránila.

3. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie otca považuje za nezmyselné, rozporuplné, keď otec na jednej strane chce, aby súd výchovné opatrenie nariadil, avšak na druhej strane svojim postupom a podaniami bojkotuje zlepšenie vzťahov a postupné eliminovanie napätia. Matka vždy plnila nariadené výchovné opatrenie a od počiatku chcela zmierlivé riešenie veci. Otec robí pravý opak, aj keď uvádza, že jediné čo chce je stretávanie sa so synom, ale všetky úkony, ktoré robí smerujú práve k opačnému cieľu, a to psychickej likvidácii syna, matky a celej jej novej rodiny. Matka popiera všetky vyjadrenia otca o štvaní a osobnej pomste a aj o tom, že bráni otcovi v stretnutiach so synom. Otec nemá žiadnu snahu o nápravu jeho vzťahu so synom, inak by už dávno konal podľa odporúčaní súdu a kolízneho opatrovníka, prípadne by sám zašiel za psychológom a opýtal sa ho na možné riešenia veci.

4. Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého A. nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

6. Predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II je konanie o nariadenie výchovného opatrenia súdu uložením maloletému A. a jeho rodičom povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Súd prvej inštancie za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, zlepšenia rodičovských kompetencií, zručností, za účelom psychologického poradenstva maloletému a za účelom realizácie asistovaných stretnutí otca s maloletým A. nariadil výchovné opatrenie. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, ktorým tento nariadil výchovné opatrenie.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7.1 Podľa ust. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

9.1 Podľa § 37 ods. 2 písm. d) a ods. 4 písm. a) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovným opatrením uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu [ods. 2 písm. d)]. Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom [ods. 4 písm. a)].

9.2 V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

9.3 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.4 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako právo súdu sledujúc záujem maloletého dieťaťa uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu podľa , , a a, čl. 5 ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním vo veci (že maloletý A. nemá primárne narušenú kvalitu citových a emočných väzieb vo vzťahu k otcovi, ale sekundárne je vo vzťahu k otcovi negatívne ovplyvnený nielen v dôsledku vystavenia konfliktogénnym interakciám rodičov, ale určite aj v dôsledku výchovného pôsobenia matky, ktorá si založila novú rodinu so súčasným manželom, ktorý postupne preberá rodičovskú rolu otca aj vo vzťahu k maloletému A., čo v otcovi, potencuje zvýraznené defenzívne stratégie, ktoré nie sú, podobne ako zvládacie stratégie matky, dostatočne efektívne a viedli k eskalácii rodičovských konfliktov a neskôr aj k súčasnej debaklovej situácii a že v súčasnej situácii je z psychologického hľadiska potrebné zamedziť ďalšej destabilizácii rodinného systému prostredníctvom nariadených psychoterapeutických intervencií, aby sa predišlo nezvratnému narušeniu vzájomných vzťahov zúčastnených, ako aj vytvoriť priestor pre terapeutické asistované stretávanie maloletého s otcom a súčasne pomôcť rodičom obnoviť narušenú komunikáciu a kooperáciu, ktorá je v najlepšom záujme maloletého, ktorý potrebuje cítiť, že obidvaja rodičia si prestanú navzájom prejavovať nenávistné postoje a napokon, že napätie medzi rodičmi, ako aj súčasný postoj maloletého A. ku svojmu otcovi, nie je možné zmierniť bez intervencie odborníkov) je dôvodným nariadiť výchovné opatrenie uložením povinnosti rodičom aj maloletému A. podrobiť sa odbornému poradenstvu spôsobom, v mieste a v rozsahu uvedenom v rozhodnutí s tým, že je jednoznačne v záujme maloletého, aby styk s otcom bol po dobu účinnosti výchovného opatrenia obmedzený iba na plánované stretnutia v rámci nariadeného výchovného opatrenia a pod odborným dohľadom, teda aby sa nerealizoval spôsobom uvedeným v ostatnom rozhodnutí súdu upravujúcom tento styk otca s maloletým A.. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci [nesprávnej aplikácii a ZR] za nedôvodné. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že psychickú nepohodu maloletého nezistil len súdny znalec, ale túto správne vnímajú (a verejne na ňu aj poukazujú) obaja jeho rodičia, avšak je potrebné, aby obaja rodičia začali dôsledne vnímať aj ostatné závery súdneho znalca, a to najmä jeho záver o tom, že sú to práve oni, ktorí svojmu synovi upierajú jeho právo na šťastný život v kruhu jeho najbližších (v ktorom bežne deti zažívajú najmä pocit lásky a porozumenia a sú vychovávané k

prirodzenej úcte k svojim obom rodičom), a to svojim hrubo konfliktným správaním sa voči sebe navzájom a prejavmi vzájomnej neúcty, ktorým správaním sa svojmu synovi ubližujú takým spôsobom a v takej intenzite, že táto si vyžaduje v záujme ochrany zdravia ich syna autoritatívny zásah súdu a tretích osôb (subjektov poskytujúcich psychoterapeutické intervencie), pričom vo vyspelej demokratickej spoločnosti je nanajvýš prirodzené (ale aj žiadúce), že rodičia vychovávajú svoje deti k úcte k obom rodičom, starým rodičom, ale aj ostatným jej občanom, a to predovšetkým svojim príkladným správaním sa, ktoré vzory správania sa deti predovšetkým pozorovaním svojich rodičov prirodzene od rodičov preberajú. Rovnako tak je vo vyspelej demokratickej spoločnosti prirodzené, že rodičia svoje deti zahŕňajú pozornosťou a láskou a nevystavujú ich konfliktom lojality k jednému z nich znevažujúc toho druhého. Práve naopak, každý z rodičov svojim deťom umožňuje prijímať lásku druhého rodiča a túto mu aj prirodzene a široko opätovať, a to bez pocitu viny (že jeho city a ich prejavy sú nesprávne, prípadne opovrhnutia hodné) vnášajúcej do psychiky dieťaťa zmätok a chaos. Podľa názoru odvolacieho súdu každý z rodičov by mal v prvom rade prehodnotiť svoje správanie vo vzťahu k druhému rodičovi a jeho už zistené následky na psychiku maloletého A. a mal by začať sám od seba takéto správanie meniť, a to bez toho, aby len široko poukazoval na nevhodné správanie toho druhého rodiča a vyžadoval len zmenu z jeho strany.

10. Neobstojí ani námietka otca maloletého, že súd nesprávne uložil matke povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na stretnutiach z dôvodu, že správne mal uložiť matke povinnosť zabezpečiť účasť matke na spoločných stretnutiach, a to pre jej neopodstatnenosť. Súdom prvej inštancie uložená povinnosť totiž zahŕňa aj povinnosť matky zabezpečiť účasť maloletého na spoločných stretnutiach, teda nie len na stretnutiach s jedným z rodičov. Okrem toho je to práve subjekt poskytujúci odborné poradenstvo rodičom a maloletému A., ktorý je vzhľadom na svoje odborné znalosti a vyhodnocujúc účinnosť prebiehajúceho poradenstva kompetentný rozhodnúť o tom kedy a v akom rozsahu sa v záujme maloletého A. uskutoční stretnutie maloletého s tým ktorým z rodičov, prípadne s oboma rodičmi súčasne, pravdaže vždy sledujúc účel, pre ktorý bolo výchovné opatrenie súdom nariadené.

11. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletého A. zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím a ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).