Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoEk-18-2023.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoEk/18/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, B., o vymoženie 693,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. februára 2023 č. k. 7Er/571/2014 –72 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnej priznáva voči oprávnenej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 05. 2014. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35 , § 45 ods. 1 , ods. 2 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka .
1.1. Uviedol, že v predmetnej exekúcii ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver a je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V predmetnej exekúcii bolo zistené, že povinná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a oprávnená s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve uplatnila svoje nároky v rozhodcovskom konaní. Zastal názor, že rozhodcovská zmluva, t. j. jej obsah nebol osobitne dojednaný, vyplýva zo vzťahu fakticky nerozvážneho a obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Uviedol, že rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ (povinná) osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Tieto skutočnosti považoval za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 20. 07. 2010 nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.
1.2. Poukázal na to, že predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Citoval bod 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 13) je v rozpore s ustanovením § 54 OZ . Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 13. všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 350 eur, za ktorý mala zaplatiť poplatok vo výške 346 eur. Súd poplatok považuje za neprimerane vysoký. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Súd však takýto zmenkový úrok považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého treba za neplatný považovať taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka treba považovať za absolútne neplatný.
1.3. Dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo potrebné zamietnuť a to z dôvodu, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať.
2. Oprávnená podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP ). Namietala, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 2 ZoRK uviedla, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Tvrdila, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Namietala, že postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdila, že s povinnou uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch bola rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Namietala, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa vyjadrila k odvolaniu oprávnenej. Uviedla, že má zdravotné a psychické problémy pričinené radom exekúcií, ktoré sú voči nej vedené, čo sa dlhodobo podpísalo na jej zdravotnom stave. Žiadala odvolací súd, aby vo veci rozhodol spravodlivo.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1 , § 359 CSP ), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 , § 380 CSP ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP ), vec prejednal. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP je potrebné zmeniť tak, že exekúciu zastavuje.
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
9. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 04. 03. 2014, kedy oprávnená spísala u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým oprávnená žiadala, aby súd poveril uvedeného súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnej. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný Stálym rozhodcovským súdom, sp. zn. SR 02236/12 zo dňa 26. 06. 2012. Dňa 21. 01. 2016 doručila oprávnená súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku“, ktoré súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 04. 02. 2016. dňa 05. 11. 2019 rozhodol súd prvej inštancie uznesením tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 16. 07. 2020 pod sp. zn. 9CoE/41/2020 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dôvodom bola tá skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy napriek tomu, že uvedená zmluva v spise absentovala. Po doručení rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30. 08. 2010 súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20. 11. 2020 pod č. k. 7Er/571/2014 – 65. V priebehu konania súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
10. Odvolací súd uvádza, že v zmluve o úvere je povinná identifikovaná svojím bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania (zamestnania) úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávnenú. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania resp. zamestnania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním resp. zamestnaním účastníka zmluvy, a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného. Označenie dlžníka v zmluve o úvere je teda potrebné vykladať v prospech dlžníka – povinnej, ktorá text tejto zmluvy vopred nevyhotovila. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinnej hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinnej. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej oprávnená vystupuje ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ, a preto správne na tento prípad aplikoval normy spotrebiteľského práva.
11. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia za zmätočné, pretože v konaní bolo vydané poverenie dňa 20. 11. 2020. Pokiaľ bolo v konaní udelené poverenie, súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a posudzovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o pokračovaní v konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bolo potrebné
doručiť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti predmetného zákona. Ako aj z obsahu spisu vyplýva, oprávnená doručila toto doplnenie súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016, avšak súdny exekútor doplnenie oprávnenej doručil súdu prvej inštancie až dňa 04. 02. 2016, teda po uplynutí zákonom predpísanej lehoty.
12. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016 , III. ÚS 564/2016 )].
13. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
14. Ďalšími námietkami oprávnenej uvedeným v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnená si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nedoplnila v zákonnej lehote.
15. V danom prípade nebolo správne právne posúdenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože poverenie bolo udelené. Odvolací súd preto rozhodol o zastavení exekúcie. V konkrétnej veci prišlo k zastaveniu konania práve z dôvodu, že oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, teda oprávnená nedoplnila návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že exekúciu zastavil.
16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP . tak, že povinná má voči oprávnenej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodom je tá skutočnosť, že odvolací súd konanie zastavil z dôvodu, že oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP ).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ).