Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-155-2022.pdf
PDF · 197.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/155/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v spore žalobcov: 1a/ A. B. C., D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale E. XXX/XX, XXX XX F. G. C., 1b/ A. H., D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale I. J. K. A. XXXX/X, XXX XX F. G. C., 1c/ F. A., D. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. N. O. XXX/XX, XXX XX F. G. C. (právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 1/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Q. XXX/XX, F. G. C.), 2a/ R. M., D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XXXX/X, XXX XX S., 2b/ T. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX F. G. C., 2c/ T. K. U., D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX S. (právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 2/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXX/XX, F. G. C.), 3a/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX F. G. C., 3b/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale XXX XX F. XXX, 3c/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale U. XXX/X, XXX XX F. G. C. XX/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale G. M. XXXX/XX, XXX XX F. G. C., 3e/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale V. Q. XXXX/XX, XXX XX F. G. C. (právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 3/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXX/X, F. G. C.), všetci žalobcovia v rade 3a/ až v rade 3e/ právne zastúpení JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom Saleziánska 4, 010 01 Žilina, IČO: 42386811, 4/ A. A., D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale ul. T. Q. W. Q. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom Saleziánska 4, 010 01 Žilina, IČO: 42386811, 5a/ W. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale O. XXXX/XX, XXX XX A. (právny nástupca po pôvodnom žalobcovi 5/ H. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/ XX, A.), právne zastúpený JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom Saleziánska 4, 010 01 Žilina, IČO: 42386811, proti žalovanému: Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 36 416 754, právne zastúpenému Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom A. G. XX/X, XXX XX S., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/417/2007-173 zo dňa 27. septembra 2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 7C/417/2007-260 zo dňa 25. januára 2012, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v častiach výrokov, ktorými súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov proti žalovanému 3/ (Žilina Invest, s. r. o., so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, IČO: 36 416 754, t.č. žalovaný) o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území F. G. C., a to
- pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B–13 zapísaný podiel 1/10-ina, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parcely registra C-KN ako parc. č. 1700/174 – orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 – orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 – orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ine zapísanom pod B-9
- pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 – orná pôda o výmere 89 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B-31, parcela registra C-KN č. 2551/104 – orná pôda o výmere 149 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX
v podiele zapísanom pod B–12 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/105 – orná pôda o výmere 148 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B–13 vo veľkosti 1/20- iny, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny pod B-46
a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcov zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v rade 3/ p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcom v rade 1a/, 1b/, 1c/, 2a/, 2b/, 2c/, 3a/, 3b/, 3c/, 3d/, 3e/, 4/ a 5a/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie: Zastavil konanie v časti proti odporcovi v rade 1/ (T. M. A.) o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v katastrálnom území F. G. C., a to pôvodná pozemnoknižná parcela č. 464, vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B20 zapísaný podiel vo veľkosti 36/720, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 2612-orná pôda o výmere 340 m2 a 1/20 parcely reg. E parc. č. 2613 – orná pôda o výmere 322 m2, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pôvodná pozemnoknižná parcela č. 354 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B10 zapísaný podiel v 1/20, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 3138 – orná pôda o výmere 1472 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX podiel vo veľkosti 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 3139 – orná pôda o výmere 1400 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a podiel vo veľkosti 1/20 parc. reg. E parcelné číslo 3140 orná pôda o výmere 804 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a pôvodná pozemnoknižná parcela č. 433/a vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B9 zapísaný podiel v 1/5, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti 1/5 parcely reg. E parcelné číslo 2134 – orná pôda o výmere 282 m2 a podiel 1/5 parcely reg. E parcelné číslo 2323 – orná pôda o výmere 1009 m2, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. Zamietol návrh navrhovateľov proti odporcovi 1/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A. nar. XX.XX.XXXX a zomretom XX.XX.XXXX patrí 1/8 pôvodnej pozemnoknižnej parcela č. 159 - dom, dvor vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XX pod B 10 zapísaný podiel 1/12, ktorá je v katastri nehnuteľností v stave neidentickom Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zamietol návrh navrhovateľov proti odporcom v rade 2/ (Govinvest 1, s.r.o.) a 3/ (Žilina Invest, s.r.o.) o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v katastrálnom území F. G. C., a to pôvodná pozemkovoknižná parcela č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 13 zapísaný podiel v 1/10, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností parcely registra C-KN č. 1700/63 – ostatná plocha o výmere 2997 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-tiny, parcely registra C-KN č. 1532/45-ostatná plocha o výmere 16142 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/10 zapísaný pod B-2 na základe kúpnej zmluvy č. V 4184/04 a na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parc. registra C-KN ako parc. č. 1700/174 – orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 – orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 – orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ne zapísanom pod B-9, pôvodná pozemkovoknižná parcela č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 11 zapísaný podiel v 1/10, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. registra C-KN pod parc. č. 1532/46 – ostatná plocha o výmere 5750 m2 a pod parc. č. 1700/64 – ostatná plocha o výmere 907 m2 v podiele zapísanom pod B-11 vo výške 1/10-tiny a na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 1700/177 – orná pôda o výmere 64 m2 v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-tiny, pôvodná pozemkovoknižná parc. č. 624 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 16 zapísaný podiel v 1/10, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností par. registra C-KN č. 1532/62 – ostatné plochy o výmere 6277 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-3 vo veľkosti 1/10. Navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v rade 2/ a 3/ trovy konania vo výške 312,60 eur priamo na účet právneho zástupcu odporcov A. H. M. vedený v C. I., K., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Dopĺňacím rozsudkom zamietol aj návrh navrhovateľov proti odporcovi v rade 3/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom území F. G. C. a to pôvodná PK parcela č. 464, zapísaná v PK vložke č. XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľnosti zodpovedá parcela reg. CKN č. 2551/104 – orná pôda o výmere 149 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod B-12 vo veľkosti 1/20- tiny, parcela reg. CKN 2551/105 – orná pôda o výmere 148 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod B-13 vo veľkosti 1/20-tiny, parcela reg. CKN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 1/20-tiny pod B-46. Odporcovi v rade 3/ súd náhradu trov konania v časti doplňujúceho rozsudku nepriznal.
2. Čiastočné zastavenie konania voči odporcovi 1/ (T. M. A.) (ďalej len „žalovaný 1/“) odôvodnil tým, že navrhovatelia (ďalej len „žalobcovia“) vzali návrh týkajúci sa nehnuteľností, ktoré boli vlastnícky zapísané na žalovaného 1/ späť z dôvodu, že medzi nimi prebehlo mimosúdne rokovanie, výsledkom ktorého bolo uzatvorenie zmluvy riešiacej urovnanie vlastníckeho práva k časti majetku, ktorý zostal ešte vo vlastníctve žalovaného 1/. Dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko sú zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine po poručiteľovi K. A., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Mal preukázané, že právny predchodca žalovaného 1/ K. A., ktorý zomrel v roku XXXX nebol v čase smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností (skutočnosť preukazujú zápisy vlastníckych práv v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, XXX, v ktorých je zapísané vlastníctvo maloletého K. A. pod menom K. A. a ostatných jeho súrodencov na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 17.07.1906 a vo vložke č. XXX, v ktorej je zapísané vlastníctvo K. A. na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 18.01.1917, pričom poručiteľ K. A., ktorý zomrel v roku XXXX a ktorému tento majetok bol zahrnutý do predmetu dedičstva podľa osvedčenia dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 zo dňa 05.09.1996 sa narodil až 20.03.1921 a okrem toho jeho právnym predchodcom nebol A. A.), a preto nemohol žalovaný 1/ nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti titulom dedenia a nemohol ani platne previesť na základe kúpnych zmlúv vlastnícke právo na žalovaných 2/ a 3/, nakoľko nemohol previesť viac práv ako mal. Po späťvzatí návrhu voči žalovanému 1/ žalobcovia zotrvali voči žalovanému 1/ na návrhu v časti o určenie, že do dedičstva po menovanom poručiteľovi patrí 1/8-ina pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 159 – dom, dvor, vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XX pod B 10 zapísaný podiel 1/12, ktorá je v katastri nehnuteľností v stave neidentickom. Vo vzťahu k tejto časti predmetu sporu konštatoval, že z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 zo dňa 05.09.1996 nevyplýva, že by predmetom prejednania dedičstva bola takto označená nehnuteľnosť. Teda ani to, že by žalovaný 1/ takto označenú nehnuteľnosť na základe uvedeného titulu nadobudol, resp. bol jej držiteľom. Pri prejednávaní dedičstva v tejto časti došlo zrejme k omylu pri označení pozemnoknižnej vložky, ktorú notár označil pod č. XX namiesto XX. Nakoľko ani z označenia čísiel jednotlivých parciel nachádzajúcich sa v tejto vložke nevyplýva jednoznačná identifikácia uvedenej PK vložky – podľa stavu v KN a v tejto časti, považoval osvedčenie o dedičstve za zmätočné s tým, že ako také by v tejto časti nemohlo byť ani podkladom pre prípadný zápis vlastníckeho práva žalovanému 1/ do katastra nehnuteľností. Podľa PK vložky č. XX je parcela č. 159 vedená ako domovný plac a vnútornosti, avšak notár ju označil ako ornú pôdu v PK vložke č. XX. Mal za to, že žalobcom nič nebráni v tom, aby svoj nárok k tejto parcele uplatnili v konaní o dodatočné prejednanie dedičstva po ich právnom predchodcovi. Z uvedeného dôvodu, súd žalobu v časti proti žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Zaoberajúc sa splnením podmienok stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, konštatoval, že osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 zo dňa 05.09.1996 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.1996), ako aj kúpne zmluvy (kúpna zmluva zo dňa 23.08.2004, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 4184/04 dňa 24.09.2004, kúpna zmluva zo dňa 30.03.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 1954/05 dňa 01.06.2005 a kúpna zmluva zo dňa 11.01.2006, ktorej vklad bol Správou katastra Žilina povolený pod č. V 642/06 dňa 22.02.2006) nemali za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným podielom v predmetných nehnuteľnostiach žalovaných 1/, 2/ a 3/, avšak samotné rozhodnutie, ako aj kúpne zmluvy boli titulom, na základe ktorého žalovaní vstúpili do oprávnenej držby nehnuteľností. Žalovaný 1/ nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že jeho právny predchodca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vychádzal z toho, že predmetné nehnuteľnosti boli notárom zaradené do dedičstva, pričom bolo preukázané, že podklady k prejednaniu dedičstva si zabezpečil notár, na základe žiadosti matky žalovaného 1/, ktorý z nich aj pri vydávaní osvedčenia o dedičstve vychádzal. Notár si zo svojej úradnej činnosti zabezpečil výpisy z pozemkových kníh, v ktorých bol ako spoluvlastník uvedený mal. K. A.. V danom prípade išlo o zhodnosť mien poručiteľov, a preto žalovanému 1/ nemožno dať na
ťarchu, že o tomto mal vedieť, resp. mohol vedieť. Navyše výpisy z pozemkových kníh neobsahovali tituly ani rok nadobudnutia, z ktorého dôvodu nebolo možné prijať záver, že v čase prejednávania dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného 1/ a vydania osvedčenia o dedičstve účastníci dedičského konania vedeli, alebo mali vedieť, že dané nehnuteľnosti ich právnemu predchodcovi nepatrili, resp. že by o tomto mohli mať pochybnosti a že ich notár zaradil do dedičstva hoci nemal a že išlo o zjavne nesprávne rozhodnutie, a táto skutočnosť bola účastníkom dedičského konania známa. Žalovaný 1/ ako nadobúdateľ dedičstva teda dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve t. j. dňom 21.09.1996 vstúpil do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vznik jeho držby spochybňovali. Až do dňa uzatvorenia vyššie uvedených kúpnych zmlúv, t. j. do 23.08.2004, 30.03.2005 a 01.06.2005, ako ani do dňa povolenia ich vkladu, t. j. do dňa 24.09.2004, 01.06.2005 a 22.02.2006 nebol vo svojej držbe nikým rušený. Vo vzťahu k Dohode o generálnom urovnaní (obsah ktorej je uvedený na strane 17 in fine odôvodnenia napadnutého rozsudku) uzatvorenej dňa 05.10.2005 medzi žalovaným 1/ a žalobcami (teda po uzatvorení vyššie uvedených kúpnych zmlúv) konštatoval, že jej predmetom neboli sporné nehnuteľnosti. V predmetnej dohode žalobcovia nevzniesli ďalšie nároky ohľadom iných parciel. Predmetná dohoda objektívne nemohla vyvolať v žalovanom 1/ pochybnosť, že jeho držba sporných nehnuteľností nemohla byť oprávnená, nakoľko žalobcovia sa obrátili na žalovaného 1/ s konkrétnou požiadavkou, a preto nemožno od žalovaného 1/ spravodlivo požadovať, aby napriek tomu, že iné nároky neboli vznesené si „pre istotu“ spätne preskúmaval a overoval svoj nadobúdací titul, keď už navyše sporné nehnuteľnosti previedol na žalovaných 2/ a 3/ a počas doby od právoplatného osvedčenia o dedičstve až do povolenia vkladu kúpnych zmlúv, keď mal nehnuteľnosti v držbe, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu nehnuteľnosti patria. Konštatoval, že žalovaný 1/ sa mohol oprávnene domnievať, že Dohoda o generálnom urovnaní predmetný nárok žalobcov vyriešila a že žalobcovia už ďalšie nároky nemajú, a preto ani nemal dôvod informovať žalovaných 2/ a 3/ o uzatvorení Dohody o generálnom urovnaní, nakoľko nárok z tejto dohody uspokojil. Pokiaľ ide o písomné „prehlásenie“ z 30.01.2006, konštatoval, že toto prehlásenie sa netýkalo žiadnych z nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania po právnom predchodcovi žalovaného 1/ a žalovaný 1/ v ňom na žiadosť žalobcov potvrdil, že podiel, ktorý je v ňom uvedený nie je a nebude predmetom dodatočného konania po jeho otcovi, ktoré prebehne v najbližšej dobe. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia boli vzniesli ďalšie nároky pri vydávaní uvedeného potvrdenia k sporným nehnuteľnostiam, a uvedené prehlásenie teda nemohlo mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaného 1/ ohľadom sporných nehnuteľností, keďže v čase jeho vydania už žalovaný 1/ sporné nehnuteľnosti previedol a nebol ich držiteľom. K argumentácii žalobcov, že žalovaný 1/ si mal pri uzatváraní kúpnych zmlúv porovnať osvedčenie o dedičstve so zápismi v pozemkovej knihe, čím mohol zistiť skutočnosti, ktoré mohli vyvolať pochybnosti o jeho dobromyseľnosti uviedol, že nepovažoval za bežné aby osoba, ktorá má v držbe nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve takmer 10 rokov, vo svojej držbe nebola nikým rušená a ktorá je presvedčená, že je ich vlastníkom a pri uzatváraní kúpnych zmlúv vychádza zo správnosti tohto dedičského rozhodnutia, preskúmavala právoplatné dedičské rozhodnutie a porovnávala údaje zo zápismi z pozemkovej knihy, pričom nie je bez významu, že tieto údaje sú v maďarskom jazyku. Vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ konštatoval, že títo pri uzatváraní kúpnych zmlúv taktiež vychádzali z právoplatného osvedčenia o dedičstve a nemali teda závažný dôvod pochybovať o jeho správnosti, resp. ho pri bežnej opatrnosti preskúmavať. Povolením vkladu jednotlivých kúpnych zmlúv vstúpili žalovaní 2/ a 3/ do oprávnenej držby, v tejto držbe neboli nikým až do 30.08.2007 rušení. V konaní nemal za preukázané, že by došlo k prerušeniu dobromyseľnosti žalovaného 1/. Jeho oprávnená držba trvala až do odvkladovania predmetných kúpnych zmlúv, t. j. do 24.09.2004 (8 rokov 3 dni), do 01.06.2005 (8 rokov, 8 mesiacov, 10 dní) a 22.02.2006 (9 rokov, 5 mesiacov, 1 deň) a po odvkladovaní predmetných kúpnych zmlúv ani k prerušeniu dobromyseľnosti žalovaných 2/ a 3/, ktorým je potrebné v časti prevedených nehnuteľností započítať aj dobromyseľnú držbu žalovaného 1/. Dospel k záveru, že žalovaní 2/ až 3/ splnili podmienky 10-ročnej vydržacej doby, ktorá sa počíta od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve od 21.09.1996 a ktorá uplynula dňa 21.09.2006. Výzva žalobcov zo dňa 30.08.2007 nemohla spôsobiť prerušenie dobromyseľnej držby žalovaných 2/ a 3/, z ktorého dôvodu ku dňu 21.09.2006 nadobudli žalovaní 2/ až 3/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (tak ako sú na nich vedené na príslušných LV) titulom vydržania, keďže im bola započítaná oprávnená držba žalovaného 1/. Preto žalobu proti žalovaným 2/ a 3/ zamietol. O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, nakoľko ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania v tejto časti neuplatnil. O trovách konania žalovaného 1/ v časti, v ktorej návrh voči nemu zamietol, rozhodol v súlade
s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP, nakoľko žalovaný 1/ si ako úspešný účastník v tejto časti náhradu trov konania neuplatnil. O trovách konania žalovaných 2/ a 3/ v časti, v ktorej voči nim návrh zamietol, rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že im priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom.
3. Proti tomuto rozsudku vrátane dopĺňacieho rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, a to do všetkých výrokov s výnimkou výroku, ktorým súd konanie v časti proti žalovanému 1/ zastavil. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že určí, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby (po jej čiastočnom späťvzatí) patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Vytýkali súdu, že rozhodol v rozpore so zákonom, pretože právne posúdenie oprávnenosti držby najmä z hľadiska dobromyseľnosti držby u všetkých žalovaných a trvanie oprávnenej držby po zákonom určenú vydržaciu dobu je nesprávne. Pokiaľ súd usúdil dobromyseľnosť žalovaného 1/ z rozhodnutia, osvedčenia o dedičstve podotkli, že všetok majetok, ktorý je uvedený v dedičskom rozhodnutí (sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 z 05.09.1996) bol majetkom ich otca, a tento majetok (ani žiaden iný spoluvlastnícky podiel) nikdy nevlastnil právny predchodca žalovaného 1/. Uvedené považovali za veľmi formalistický prístup k posudzovaniu dobrej viery žalovaného 1/, pretože súd neposudzoval dobrú vieru žalovaného 1/ so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k tomu, že majetok ich otca bol zaradený do predmetu dedičstva nevlastníkovi. Súd mal predložený spis o dedičskom konaní, ale dôkazy, ktoré vyplynuli z tohto spisu hodnotil účelovo, nakoľko tým, že usúdil, že notár si zabezpečoval podklady k dedičskému konaniu a zaradil tento majetok do dedenia nevlastníkovi, v skutočnosti ospravedlnil zanedbanie primeranej starostlivosti žalovaného 1/ a ostatných dedičov ohľadne zisťovania majetkových pomerov ich otca, ktorú mali zachovať ako dedičia žiadajúci preskúmavať a prejednávať novoobjavený majetok po svojom otcovi. Zo spisu o dedičskom konaní vyplynulo, že matka žalovaného 1/ žiadala dňa 21.01.1994, aby notár z moci úradnej požiadal preveriť z dôvodu dedenia na Správe katastra Žilina majetok evidovaný v pozemkovej knihe vo vložkách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XXX, XXX, na ktorých je registrovaný ako vlastník resp. spoluvlastník K. A.. Podľa ich názoru skutočnosť, že dedičia sa spoliehali na notára, by sa nemalo považovať za okolnosť, ktorá by sa im mala pripočítať k ich dobromyseľnosti ohľadne zdedenia majetku uvedeného v dedičskom rozhodnutí. Mali za to, že dedičia mali vynaložiť aspoň minimálnu starostlivosť ohľadne overenia majetku ich otca, a to s ohľadom na to, že mali dedičské rozhodnutia po rodičoch K. A. (zomrelého v roku XXXX) a aj po jeho starých rodičoch, z ktorých mohli zistiť či tento majetok zdedil ich otec. Rovnako aj matka žalovaného 1/ vedela, ktoré pozemky v F. G. C. vlastnil jej manžel (žalovaný 1/ na pojednávaní uvádzal, že otec ju /matku/ oboznámil s majetkom, ktorý vlastnil v F. G. C. po svojom otcovi A. A.). Tiež nesúhlasili ani so závermi súdu, ktoré vyvodil z Dohody o urovnaní zo dňa 05.10.2005 a z vyhlásenia, ktoré žalovaný 1/ podal 30.01.2006 v tom smere, že pri uzatváraní dohody sa nemohol tento dozvedieť také okolnosti, ktoré objektívne mohli spôsobiť u neho pochybnosť, že jeho držba sporných nehnuteľností nemohla byť oprávnená. Mali za to, že, ak by žalovaný 1/ oprávnene držal majetok ich otca, tak by nemal mať žiadnu pochybnosť o tom či mu majetok patrí alebo nie. Aj keď sa Dohoda o urovnaní a vyhlásenie žalovaného 1/ týkali majetku ich otca, ktorý je evidovaný vo vl. č. XXX a vo vl. č. XXX (tiež bol potvrdený žalovanému 1/ osvedčením o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93), žalovaný 1/ z okolností uzatvárania tejto dohody sa dozvedel skutočnosti takého charakteru (zámena poručiteľov, a s tým následne súvisí aj nesprávne určený predmet dedičstva), ktoré boli objektívne spôsobilé vyvolať u žalovaného 1/ neistotu o tom, že mu dedičským rozhodnutím bolo prisúdené niečo, čo nepatrilo jeho otcovi. Navyše, ak žalovaný 1/ vedel, že dedičia nič neurobili ohľadne preverovania majetku, ktorý opísali zo zoznamu vyvesenom v budove sídla Roľníckeho družstva Nededza, a tento žiadali prejednať ako majetok ich otca. Pokiaľ ide o vyhlásenie žalovaného 1/ z 30.01.2006, súd dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ uvádzal, že toto vyhlásenie sa netýkalo žiadnych nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania po právnom predchodcovi žalovaného 1/. Pravdivým totiž je, že vyhlásenie sa týkalo majetku evidovaného v PK vo vl. č. XXX, a tento majetok bol potvrdený žalovanému 1/ ako dedičstvo po jeho otcovi (uvedený je v rozhodnutí sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93). Poukázali na to, že v súvislosti s Dohodou o urovnaní a podaním vyhlásenia z 30.01.2006 žalovaný 1/ na pojednávaní uvádzal, že dohodu uzatvoril a vyhlásenie podal po telefonickom požiadaní T. C. A., a to preto, že tento vystupoval dôveryhodne a seriózne. Ak žalovaný 1/ bol presvedčený bez akýchkoľvek pochybností, že právom sa považuje za vlastníka majetku, ktorý mu bol potvrdený ako dedičstvo po otcovi, si potom kládli otázku, prečo potom za zmenu jeho „presvedčenia“ a podanie
vyhlásenia o tom, že tento majetok nepatril jeho otcovi ale menovcovi K. A., postačovalo seriózne a dôveryhodné vystupovanie T. C. A.. Mali za to, že žalovaný 1/ mal pochybnosti o oprávnenosti jeho držby. Preukazuje to aj správanie žalovaného 1/, keď Dohodu o urovnaní uzatvoril bez akýchkoľvek námietok a pochybností. Vyhlásenie z 30.01.2006 podal žalovaný 1/ sám, sám ho napísal a odoslal im. V mesiaci január 2006, keď žalovaného 1/ požiadali, aby podal vyhlásenie ohľadne majetku vo vl. č. XXX a zároveň mu aj oznámili, že majú dôvodne za to, že aj iný majetok, ktorý vlastnil ich otec, bol mu (žalovanému 1/) potvrdený ako dedičstvo, žalovaný 1/ reagoval ústretovo tak, že je ochotný vyriešiť túto záležitosť tak ako bude treba, ak si zistia všetky údaje o majetku také, aby mohli uzatvoriť potrebné dohody o vyriešení tejto záležitosti. Keď potom chceli uzatvoriť Dohodu o urovnaní ohľadne tohto majetku, žalovaný 1/ reagoval vyhýbavo oznámiac, že sa radil s právnikom, ktorý mu povedal, že nie je isté či sú oni nástupcovia tohto K. A., na ktorého je majetok v pozemkovej knihe zapísaný a že on už nemá ani peniaze, ktoré dostal za predaj pozemkov, a preto neuzatvorí ani Dohodu o majetkovom urovnaní v tom zmysle ako bola predchádzajúca dohoda z 05.10.2005. Na pojednávaní žalovaný 1/ účelovo poprel vyššie uvedené skutočnosti tvrdiac, že o spornosti žalovaných pozemkov sa dozvedel až v lete roku 2007. Pokiaľ žiadal zástupca žalobcu 2/, aby ho súd vypočul súd toto odmietol s tým, že bol prítomný na pojednávaní ako verejnosť. Až následne súd umožnil zástupcovi žalobcu 2/ vyjadriť sa k okolnostiam uzatvorenia Dohody o urovnaní. Takýmto postupom súd odňal žalobcovi 2/ možnosť konať pred súdom, pretože mu odoprel právo, aby sa vyjadril k veci. Súd mu umožnil vyjadriť sa iba k okolnostiam, ktoré súd chcel zistiť za účelom, aby vyvodil z dohody o urovnaní účelový záver v súvislosti s tým, že dohoda nemohla vyvolať pochybnosti o dobrej viere žalovaného 1/. Podľa ich názoru súd nesprávne právne posúdil aj oprávnenosť držby žalovaných 2/ a 3/, ktorú usúdil z kúpnych zmlúv. Žalovaní 2/ a 3/ ako kupujúci mali postupovať s primeranou starostlivosťou v súvislosti s overením si vlastníckych pomerov k predmetu kúpy. V tomto prípade nebolo vlastnícke právo k sporným pozemkom zapísané v katastri nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva, takže vlastnícke pomery predávajúci preukazoval dedičským rozhodnutím a kópiami výpisov z pozemkovej knihy. Tieto listiny sú aj prílohou kúpnej zmluvy. Žalovaní 2/ a 3/ ich upozornili, že predáva ich pozemky T. M. A. (žalovaný 1/), takže títo museli vedieť, že kupujú od nevlastníka. Išlo im o to, aby čo najskôr mohli vykúpiť pozemky pre automobilku KIA, a to že im bolo známe, že sú porušované ich vlastnícke práva zhojili tým, že im dali vedomosť, ale nechceli im dať konkrétne údaje. Preto boli nútení zisťovať tieto údaje u správy katastra čo (pri zaťaženosti katastra) bolo veľmi komplikované a zdĺhavé.
4. Proti tomuto rozsudku vrátane dopĺňacieho rozsudku v zákonom stanovenej lehote v rovnakom rozsahu podali odvolanie aj žalobcovia 3/ až 5/, ktorí rovnako žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť v ich prospech a žalobe v zostávajúcom rozsahu vyhovieť. Namietali, že súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním za údajného splnenia zákonných podmienok vydržania. V tejto súvislosti poukázali na to, že súd nepostupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu, nakoľko vykonal iba dokazovanie spisom bývalého Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 579/89 a pokračujúcim spisom Okresného súdu Martin týkajúcim sa dodatočného dedičského konania po nebohom K. A. (nar. v roku XXXX a zomr. v roku XXXX) sp. zn. D 2158/92. Pokiaľ súd svoj záver o oprávnenosti držby z hľadiska existencie dobrej viery u žalovaného 1/ usúdil na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92, považovali tento prístup za formalistický, pretože neposudzoval dobromyseľnosť žalovaného 1/ so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k tomu, že majetok ich právneho predchodcu bol zaradený do dedičstva nevlastníkovi – nebohému K. A., nar. v roku XXXX a zomr. v roku XXXX. Dedičia (aj žalovaný 1/) bez toho, aby vynaložili náležitú starostlivosť a opatrnosť, ktorú ako dedičia žiadajúci preskúmať a prejednať novoobjavený majetok mali zachovať, spoliehali sa na preskúmavaciu činnosť notára. Rovnako ani neskúsenosť a neznalosť (napr. zápisy v maďarskom jazyku v pozemkovej knihe, na ktoré napadnutý rozsudok poukazuje) nemôžu byť významné pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu u žalovaného 1/ a v súvislosti s kúpnymi zmluvami aj u žalovaných 2/ a 3/. V tejto súvislosti tiež poukázali na to, že ohľadne značnej časti majetku právneho predchodcu žalobcov existujú dva právne tituly – osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 2158/92 preukazujúce vlastníctvo žalovaného 1/ a osvedčenia o dedičstve preukazujúce ich vlastníctvo. Z tohto stavu vyplýva, že súd týmto súdnym rozhodnutím fakticky prejudikoval, že rozhodujúci je právny titul svedčiaci žalovanému 1/ a že vlastnícke právo k všetkému majetku uvedenom v osvedčení o dedičstve sp. zn. D 2158/92 (po K. A. zomr. XXXX) patrí žalovanému 1/ od 21.09.2006 na základe vydržania vychádzajúcom z právneho titulu osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92 vydanom po nevlastníkovi tohto majetku. Mali za to, že v danom prípade omyl žalovaného 1/ (subjektívne vychádzajúci z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92) presahuje rámec obvyklého posudzovania veci a nemôže byť ospravedlniteľným omylom.
Za nesprávny a účelový považovali aj záver súdu, ktorý vyvodil z Dohody o urovnaní zo dňa 05.10.2005 a vyhlásenia žalovaného 1/ z 30.01.2006 pokiaľ ide o existenciu dobrej viery u žalovaného 1/. Mali za to, že z týchto úkonov a z okolností ich uzatvárania nepochybne vyplýva, že žalovaný 1/ sa dozvedel, že v dedičskom konaní došlo k zámene poručiteľov a zároveň bol aj nesprávne určený predmet dedičstva po jeho otcovi. Uvedené skutočnosti boli objektívne spôsobilé vyvolať u žalovaného 1/ opodstatnenú neistotu o tom, že mu dedičským rozhodnutím bolo prisúdené niečo, čo mu nepatrí. Namietali, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdiac, že vyhlásenie žalovaného 1/ z 30.01.2006 sa netýkalo nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania sp. zn. D 2158/92. Z osvedčenia o dedičstve jednoznačne vyplýva, že aj majetok právneho predchodcu žalobcov, evidovaný vo vložke č. 171, o ktorom žalovaný 1/ vyhlásil, že nepatril jeho otcovi, ale patril právnemu predchodcovi žalobcov, bol potvrdený ako dedičstvo žalovanému 1/. V súvislosti s Dohodou o urovnaní a vyhlásením žalovaného 1/ poukázali na rovnaké skutočnosti ako žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní a v tomto smere aj na to, že žalobcovi 2/ bolo odopreté právo vyjadriť sa k veci, čím došlo k odňatiu možnosti v konaní pred súdom. V ďalšom namietali, že okresný súd nepostupoval podľa záverov krajského súdu a svoj záver o existencii dobrej viery u žalovaného 2/ a 3/ neposúdil so zreteľom ku všetkým objektívnym okolnostiam, ktoré v čase kúpy predmetného majetku nepochybne existovali a ktoré sú relevantnými okolnosťami pre posudzovanie existencie, resp. neexistencie dobrej viery u žalovaných 2/ a 3/ pri nadobúdaní nehnuteľností kúpnymi zmluvami. Mali za to, že súd mal zisťovať, či žalovaní aj napriek ich postupu s náležitou opatrnosťou nemali, resp. nemohli mať pochybnosti o vadách vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetu kúpy. V tejto súvislosti poukázali na to, že v prejednávanom prípade žalovaný 1/ nemal evidované vlastníctvo k predmetu predaja na listoch vlastníctva. Žalovaní 2/ a 3/ mali priamu účasť na uzatvorení predmetných kúpnych zmlúv vrátane ich príprav, ako aj ich písomného vyhotovenia. Ak žalovaní 2/ a 3/ najskôr dali návrhy predmetných kúpnych zmlúv preveriť Správe katastra Žilina, je dôvodné sa domnievať, že žalovaní si neboli istí vlastníckym právom žalovaného 1/ k predmetu kúpy. Kupujúci má postupovať pri kúpe s náležitou opatrnosťou a preveriť si vlastnícke pomery predávajúceho k predmetu kúpy najmä, ak jeho vlastníctvo nebolo evidované vo verejnej evidencii – v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva. Zodpovednosť za uzatvorenie predmetných kúpnych zmlúv postihuje každého účastníka tejto zmluvy. Obsah predmetných kúpnych zmlúv preukazuje, že žalovaný 1/ postupoval pri preukazovaní vlastníckych pomerov k predmetu predaja hrubo nedbanlivo a nemôže byť to okolnosťou, ktorá by ospravedlňovala jeho omyl, a teda nemohol v dobrej viere predávať. Rovnako aj kupujúci (žalovaní 2/ a 3/), postupujúc s bežnou starostlivosťou a predvídavosťou pri kupovaní nehnuteľného majetku mali si overiť vlastnícke pomery predávajúceho k predmetu kúpy. Za tým účelom slúžili aj verejné listiny (príslušné vložky PK, osvedčenie o dedičstve), ktoré boli prílohou kúpnych zmlúv. Okrem toho poukázali na skutočnosť, že samotní žalovaní 2/ a 3/ ich upozornili koncom roka 2004, že T. M. A. odpredáva majetok, ktorý patril nie jeho otcovi nar. v roku XXXX, ale inému K. A. narodenému pred rokom 1906, a že tento vlastník je pravdepodobne právny predchodca žalobcov. V tom čase ich zastupoval splnomocnenec T. C. A..
5. Žalobcovia 1/ až 5/ v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie, podanom z rovnakých dôvodov, namietali, že žalovaný 3/ nebol v dobrej viere pri kupovaní predmetných pozemkov v spoluvlastníckom podiele 1/20 kúpnymi zmluvami č. V 642/06 a č. 1954/05. Z dedičského rozhodnutia (D 2158/92) a z kópie PK vložky XXX (zo zápisu pod B-20), ktorými žalovaný 1/ preukazoval svoje vlastnícke pomery k predmetu predaja a tieto listiny boli prílohou kúpnych zmlúv, žalovaný 3/ jednoznačne zistil alebo bolo odôvodnené očakávať, že zistil, že k predmetu kúpy môžu byť nároky tretích osôb, resp. žalovaný 3/ sa dozvedel alebo mal dozvedieť skutočnosti, ktoré boli spôsobilé vyvolať u kupujúcej strany (žalovaný 3/) vážne pochybnosti o vlastníctve žalovaného 1/, pretože žalovaný 1/ preukazoval a odvodzoval svoje vlastnícke právo od dedenia po poručiteľovi K. A., nar. v r. XXXX a zápis v PK vl. č. XXX pod B-20 preukazoval nadobudnutie vlastníctva K. A. už v r. 1906, z čoho každému jasne vyplýva, že pozemky nemohol vlastniť poručiteľ K. A., nar. XXXX, po ktorom je vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 2158/92, D not 1251/93, predkladané žalovaným 1/ ku kúpnym zmluvám.
6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že obsah obidvoch odvolaní je v podstate totožný a odvolaním proti predchádzajúcemu rozsudku (č. k. 7C/417/2007-73 zo dňa 28.09.2009), na základe ktorého krajský súd vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie okrem iného s požiadavkou, aby bol preskúmaný celý súdny spis sp. zn. D 2158/92. Žiadal preto, aby odvolací súd preskúmal obsah jeho predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 28.09.2009 ako keby bolo súčasné. Na doplnenie uviedol, že argumenty v odvolaniach, podľa ktorých si „mohol, mal, resp. musel“ overiť prácu notára sa mu zdajú prinajmenšom scestné až smiešne. Nevedel prečo by mal v deväťdesiatych rokoch
neveriť práci notára – súdneho komisára, ktorý v tom čase nebol žiadny notársky začiatočník, ale skúsený profesionál a navyše robil predmetné skúmanie práve preto, že jemu to pracovníčky katastra odmietli. Tieto listy čítala pred všetkými na ostatnom súdnom konaní aj sudkyňa, ale k ich obsahu sa žalobcovia v odvolaniach nevyjadrili. Okrem toho ak jeho matke ukazoval manžel pozemky, tak to mohlo byť v rokoch 1946 až 1948, pretože potom ich už zobralo družstvo a ona si už po päťdesiatich rokoch asi ťažko mohla pamätať kde sa tieto nachádzali. Na záver poukázal na to, že ak by argumenty žalobcov v odvolaniach mali byť relevantné, potom by v Občianskom zákonníku nemohol existovať pojem vydržanie, pretože každý potenciálny dobromyseľný oprávnený držiteľ by si mal všetko „preveriť a overiť“ a vlastne by sa nikdy nikto nemohol stať oprávneným dobromyseľným držiteľom, pričom by nebol skutočným vlastníkom, pretože každý „mal, mohol a musel“ preveriť a overiť si svoje vlastníctvo, hoci mu ho napr. predtým prizná štátny orgán. K dobromyseľnosti žalovaných 2/ a 3/ poznamenal, že kúpnopredajné zmluvy zabezpečovala dodávateľsky, t.j. za peniaze, profesionálna firma IFI Group, takže za obsah a správnosť zmlúv ručí táto firma a nie žalovaní 2/ a 3/.
7. Žalovaní 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia v tomto druhom odvolaní sa naviac vyjadrujú len k hodnoteniu dôkazu – dedičskému spisu po poručiteľovi K. A., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ namietajú v odvolaní aj nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom, broja zásadne voči hodnoteniu vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu. Za potrebné považovali osobitne prihliadnuť na nasledovné: a/ veci týkajúce sa dedičstva vybavovala matka žalovaného 1/, b/ matka žalovaného 1/ netvrdila súdu (notárovi), že pozemky, ktoré označila boli vo vlastníctve K. A., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, ale naopak žiadala len preveriť, či ide o dedičstvo, c/ v rámci dedičského konania boli poskytnuté všetky údaje nepochybne identifikujúce poručiteľa, a tieto údaje boli notárom poskytnuté aj príslušnému správnemu orgánu na úseku evidencie nehnuteľností. Iné skutočnosti z dedičského spisu nevyplývajú. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalobcovia ani netvrdili a ani nepreukazovali skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že rozhodnutie notára bolo dosiahnuté ovplyvňovaním účastníkmi dedičského konania. Podľa ich názoru absolútne nenáležitý je odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2077/2002 zo dňa 04.12.2003, a to vzhľadom k tomu, že toto rieši len situáciu, keď nebol preukázaný akýkoľvek titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý by mohol zakladať dobromyseľnosť o tom, že vec účastníkovi patrí. V tomto prípade však takýto titul existoval – dedičské osvedčenie. Rovnako tak účelovo žalobcovia poukázali na skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí vydržacej doby k dotknutým nehnuteľnostiam, resp. o ktorých sa nemali vôbec ako dozvedieť. Ďalej uviedli, že nemajú vedomosti, čo majú žalobcovia na mysli tvrdeniami o tom, že sa o nesprávnosti dedičského rozhodnutia dozvedeli od nich, keď navyše ide o nové tvrdenia uplatňované až v odvolacom konaní. Za nepravdivé považovali, že v rámci dedičského osvedčenia, ktorého posúdenie je v tejto veci významné, sú prededené len pozemky, ktoré nemohol vlastniť poručiteľ – opak je pravdou. Podľa ich názoru akékoľvek skutočnosti, ktoré prípadne nastali po uchopení sa držby sporných nehnuteľností nimi, vo vzťahu k inej osobe (žalovanému 1/), už nemôžu založiť spochybnenie ich dobromyseľnosti, najmä pokiaľ sa o nich ani nedozvedeli (urovnanie so žalovaným 1/, atď.), keď navyše ani samotní žalobcovia nechceli, aby sa o nich dozvedeli (viď vyjadrenie k Dohode o urovnaní, ku ktorej bolo výslovne uvedené, že ich vlastnícke právo nemalo byť dotknuté). Podľa nich napádaný rozsudok obstojí aj pokiaľ ide o právne posúdenie, pretože je potrebné brať osobitný zreteľ na to, že rozhodnutie notára je súdnym rozhodnutím a v právnom štáte sa musí presadzovať zásada prezumpcie správnosti rozhodnutí príslušných orgánov, pokiaľ tu nie sú iné skutočnosti (napr. ovplyvňovanie, podvod alebo iný trestný čin), musí takéto rozhodnutie zakladať dobromyseľnosť jeho adresáta. Navyše v prípade pochybností (ktoré však v posudzovanom prípade nie sú dané) platí, že držba je oprávnená. Pokiaľ ide o námietky žalobcov k ich dobromyseľnosti, tak podľa nich je dobromyseľnosť odvodzovaná (so započítaním držby žalovaného 1/) z rozhodnutia o dedičstve, kúpnych zmlúv a rozhodnutia správy katastra. Ich oprávnená držba (a ani oprávnená držba žalovaného 1/ v čase pred uzavretím kúpnych zmlúv, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastnícke právo) nebola až do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nikdy rušená (žalobcovia to ani len netvrdili).
8. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov proti dopĺňaciemu rozsudku zdôraznili skutočnosť, že žalobcovia vo všeobecnosti ani len nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď prípadné rozhodnutie súdu a naň nadväzujúce dedičské rozhodnutie nemôžu byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, v súvislosti s čím poukázali na ust. § 36a zákona o katastri nehnuteľností.
9. Odvolací súd na základe podaných odvolaní rozhodol prvým rozsudkom č.k. 8Co/214/2012-544 zo dňa 14.05.2014 tak, že
- vo výroku, ktorým súd konanie v časti proti odporcovi 1/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. F. G. C., a to pôvodná pozemnoknižná parcela č. 464, vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B20 zapísaný podiel vo veľkosti 36/720, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 2612 – orná pôda o výmere 340 m2 a 1/20 parcely reg. E parc. č. 2613 – orná pôda o výmere 322 m2, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pôvodná pozemnoknižná parcela č. 354 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B10 zapísaný podiel v 1/20, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 3138 – orná pôda o výmere 1472 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX podiel vo veľkosti 1/20 parcely reg. E parcelné číslo 3139 – orná pôda o výmere 1600 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a podiel vo veľkosti 1/20 parc. reg. E parcelné číslo 3140 orná pôda o výmere 804 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a pôvodná pozemnoknižná parcela č. 433/a vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B9 zapísaný podiel v 1/5, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti 1/5 parcely reg. E parcelné číslo 2134 – orná pôda o výmere 282 m2 a podiel 1/5 parcely reg. E parcelné číslo 2323 – orná pôda o výmere 1009 m2, obidve zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, zastavil a vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti, zostal nedotknutý. Vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľov proti odporcovi 1/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX, patrí 1/8 pôvodnej pozemnoknižnej parcela č. 159 – dom, dvor, vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XX pod B 10 zapísaný podiel 1/12, ktorá je v katastri nehnuteľností v stave neidentickom, zamietol a odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil. Zároveň rozhodol, že odporca 1/ vo vzťahu k navrhovateľom 1/ až 5/ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľov proti odporcom 2/ a 3/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v katastrálnom území F. G. C., pôvodná pozemnoknižná parcela č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 13 zapísaný podiel v 1/10, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností parcela registra C-KN č. 1700/63 – ostatná plocha o výmere 2997 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-iny, parc. registra C- KN č. 1532/45 - ostatná plocha o výmere 16142 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/10- iny zapísaný pod B-2 na základe kúpnej zmluvy č. V 4184/04 a na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parcely registra C-KN ako parc. č. 1700/174 – orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 – orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 – orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ine zapísanom pod B-9, pôvodná pozemnoknižná parcela č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-11 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. registra C-KN pod parc. č. 1532/46 – ostatná plocha o výmere 5750 m2 a pod parc. č. 1700/64 – ostatná plocha o výmere 907 m2 v podiele zapísanom pod B-11 vo výške 1/10-tiny a na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 1700/177 – orná pôda o výmere 64 m2 v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-tiny, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 624 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-16 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností parcela registra C-KN č. 1532/62 – ostatné plochy o výmere 6277 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-3 vo veľkosti 1/10-ina, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v PK vložke č. XXX, zapísaný podiel 36/720- ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 – orná pôda o výmere 89 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B – 31, parcela registra C- KN č. 2551/104 – orná pôda o výmere 149 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod B-12 vo veľkosti X/XX-XXX, parcela registra C-KN 2551/105 – orná pôda o výmere 148 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod B-13 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na LV č. XXXX v podiele 1/20-iny pod B-46 zamietol, sčasti a to do výroku, ktorým súd návrh navrhovateľov proti ODPORCOVI 2/ (Govinvest 1, s. r. o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 5/30, IČO: 35 879 187) o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území F. G. C., a to pôvodná pozemnoknižná parcela č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vl. č. XXX pod B 13 zapísaný podiel v 1/10- ine, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností parcela registra C-KN č. 1700/63 - ostatná plocha o výmere 2997 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-10 vo výške 1/10-iny, parcela registra C-KN č. 1532/45 - ostatná plocha o výmere 16142 m2, zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/10-iny zapísaný pod B-2 na základe kúpnej zmluvy č. V 4184/04, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-11 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra C-KN pod parc. č. 1532/46 – ostatná plocha o výmere 5750 m2 a pod parc. č. 1700/64 – ostatná plocha o výmere 907 m2, v podiele zapísanom pod B-11 vo výške 1/10-iny, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 624 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-16 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorej zodpovedá v katastri nehnuteľností parcela registra C-KN č. 1532/62 – ostatné plochy o výmere 6277 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B-3 vo veľkosti 1/10-iny zrušil a konanie zastavil; sčasti a to do výroku, ktorým súd návrh navrhovateľov proti ODPORCOVI 3/ (Žilina Invest, s.r.o., so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, IČO: 36 416 754) o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území F. G. C., a to pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B– 13 zapísaný podiel 1/10-ina, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parcely registra C KN ako parc. č. 1700/174 – orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 – orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 – orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ine zapísanom pod B-9 pozemnoknižná parc. č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. 305 pod B-11 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 1700/177 – orná pôda o výmere 64 m2 v podiele zapísanom pod B–10 vo výške 1/10-iny, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 – orná pôda o výmere 89 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B-31, parcela registra C-KN č. 2551/104 – orná pôda o výmere 149 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B–12 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/105 – orná pôda o výmere 148 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B–13 vo veľkosti 1/20- iny, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny pod B-46 zamietol zmenil tak, že určil, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území F. G. C., a to pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 13 zapísaný podiel 1/10-iny, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľnosti parcela registra C-KN č. 1700/174 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/175 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/176 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v PK vložke č. XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 89 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20- iny, zapísanom pod B-31, parcela registra C-KN č. 2551/104 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B–12, parcela registra C-KN 2551/105 – orná pôda o výmere 134 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B–13, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B–6. Vo vzťahu k pôvodnej pozemnoknižnej parc. č. 610, vedenej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B–11 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 1700/177 – orná pôda vo výmere 64 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/10-iny zapísanom pod B–10, rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľom 1/ až 5/ a odporcovi 2/ rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcu 3/ zaviazal nahradiť navrhovateľom 1/ až 5/ trovy konania v sume 1.628,85 Eur k rukám JUDr. Štefánie Harciníkovej, advokátky so sídlom S., L. I. Q. X, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
10. V dôsledku dovolania žalovaných 1/ a 3/ Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Cdo 806/2015 zo dňa 24.10.2016 zrušil vyššie označený rozsudok tunajšieho krajského súdu sp. zn. 8 Co 214/2012 14.05.2014 v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bolo porušenie povinnosti doručiť odvolanie (a taktiež aj vyjadrenie k odvolaniu) účastníkom konania čo malo za následok vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, pretože sa účastníkom konania odňala možnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími dovolacími námietkami žalovaných 1/ a 3/.
11. Vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu sa odvolací súd v ďalšom konaní zaoberal preskúmaním rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom len v tej časti, v ktorej bol vyššie označený rozsudok zrušený a vrátený tunajšiemu súdu na ďalšie konanie (t.j. len v jeho zmeňujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania). V ostatnej časti (vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/) rozsudok tunajšieho krajského súdu č. k. 8Co/214/2012-544 zo dňa 14.05.2014 nadobudol právoplatnosť a odvolací súd tak pokračoval v konaní len so žalobcami, resp. ich právnymi nástupcami a dovtedajším žalovaným 3/ ako žalovaným. 12. Následne odvolací súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom, č.k. 8Co/209/2017-767 zo dňa 30.11.2018 tak, že rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľov proti odporcovi 3/ (Žilina Invest, s. r. o.) t.č. voči žalovanému o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území F. G. C., a to pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B–13 zapísaný podiel 1/10-ina, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX zapísané parcely registra C KN ako parc. č. 1700/174 – orná pôda o výmere 207 m2, parc. č. 1700/175 – orná pôda o výmere 173 m2 a parc. č. 1700/176 – orná pôda o výmere 111 m2, v podiele 1/10-ine zapísanom pod B-9 pozemnoknižná parc. č. 610 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-11 zapísaný podiel v 1/10-ine, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 1700/177 – orná pôda o výmere 64 m2 v podiele zapísanom pod B– 10 vo výške 1/10-iny, pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C- KN č. 2551/103 – orná pôda o výmere 89 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B-31, parcela registra C-KN č. 2551/104 – orná pôda o výmere 149 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B–12 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/105 – orná pôda o výmere 148 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele zapísanom pod B–13 vo veľkosti 1/20-iny, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny pod B-46 zamietol, zmenil tak, že určil, že do dedičstva po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat. území F. G. C., a to
- pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 13 zapísaný podiel 1/10-iny, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľnosti parcela registra C-KN č. 1700/174 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/175 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/176 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. 3075,
- pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v PK vložke č. XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny, zapísanom pod B-31, parcela registra C-KN č. 2551/104 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B–12, parcela registra C-KN 2551/105 – orná pôda o výmere 134 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B–13, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/20-iny zapísanom pod B–46. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením sp. zn. 2 Cdo 153/2020 zo dňa 25.04.2022 vyššie označený rozsudok tunajšieho krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutému rozsudku tunajšieho krajského súdu vytýkal, že nespĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP a je zmätočné. Dovolaciemu súdu nebola predovšetkým jasná odpoveď odvolacieho súdu týkajúca sa ne/preukázania vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to s ohľadom na dobromyseľnosť dovolateľa. Uviedol, že predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti v katastrálnom území F. G. C. zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-13, zapísaný podiel v 1/10 parc. č. 609, v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-11 zapísaný podiel v 1/10 parc. č. 610, v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-16 podiel v 1/10 parc. č. 624, v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-20 podiel 36/720 parc. č. 464, v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-10 podiel v 1/20 parc. č. 354, v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B-9 podiel v 1/5 parc. č 433/a, v pozemkovej knihe vo vložke č. XX pod B-10 podiel v 1/12 parc. č. 159. Uvedené nehnuteľnosti sú
aj predmetom aktív Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2158/92, Dnot 1251/93 po poručiteľovi K. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX. Z obsahu Dohody o generálnom urovnaní (č. l. 64 spisu) medzi žalobcami a žalovaným 1/ vyplýva, že predmetom tejto dohody sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F. G. C. zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, p. č. PKN 552/1/2, PKN 552/7/2, PKN 661/74/1 a PKN 661/75/2. Z prehlásenia žalovaného 1/ (č. l. 101 spisu) vyplýva, že toto prehlásenie sa týka nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX parc. č. 616b, v KN-E ako parc. č. 1594. Predovšetkým upriamil pozornosť na to, že predmetom tohto konania nie sú nehnuteľnosti uvedené v obsahu dohody o generálnom urovnaní medzi žalobcami a žalovaným 1/ a ani nehnuteľnosti uvedené v prehlásení žalovaného 1/, o ktoré sa opieral a svoje rozhodnutie založil odvolací súd s odôvodnením, že sa takto žalovaný 1/ dozvedel o zámene poručiteľov a mohol mať už pochybnosti, že držba sporných nehnuteľností z jeho strany nemohla byť oprávnená. Takéto konštatovanie odvolacieho súdu, že sporné nehnuteľnosti neboli z uvedeného dôvodu v oprávnenej držbe žalovaného 1/ nie je podľa dovolacieho súdu náležite odôvodnené. Konštatoval, že je nepochybné, že predmetom Osvedčenia o dedičstve D 2158/92, Dnot 1251/93 (č. l. 31 spisu) z 05.09.1996, boli aj iné nehnuteľnosti, než tie, ktoré sú predmetom tohto konania, preto nie je celkom jasné, prečo mal mať pôvodný žalovaný 1/, po uzavretí dohody o generálnom urovnaní so žalobcami pochybnosti o tom, že aj držba ostatných nehnuteľností bola z jeho strany (bez ďalšieho) neoprávnená. Za daného stavu dovolací súd zistil extrémny rozpor medzi obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ich hodnotením v rozhodnutí a odôvodnením odvolacieho súdu. Mal za to, že odvolací súd dovolaním napadnutý rozsudok v otázke preukázania ne/dobromyseľnosti žalovaného 1/ a žalovaného 3/, v čase uzatvárania kúpnych zmlúv, neodôvodnil dostatočne a predovšetkým preskúmateľným spôsobom, pričom tým došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces.
14. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že vec bola odvolacím súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou nového civilného kódexu označil účastníkov konania ako sporové strany (resp. strany sporu), navrhovateľov ako žalobcov a odporcov ako žalovaných a návrh ako žalobu.
15. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v intenciách pokynov dovolacieho súdu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu tvoriacom aktuálny predmet odvolacieho konania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu (v ostatnej doposiaľ neprávoplatnej časti) ako vecne správne potvrdil.
16. Ako už odvolací súd konštatoval vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení.
17. Vo vzťahu k zásadnej otázke preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to s ohľadom na dobromyseľnosť pôvodne žalovaného 1/ a následne i žalovaného 3/ - t.č. žalovaného (t.j. či držba sporných nehnuteľností žalovaným 1/ a žalovaného 3/ bola oprávnená) odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.
18. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je treba vždy brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny (to, že môže ísť o omyl skutkový, je možné považovať za nepochybné).
19. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vychádzal pri posúdení otázky dobrej viery žalovaného 1/ a žalovaného 3/ o tom, že im sporné nehnuteľnosti patria, správne v súlade s uvedenými zásadami, z právne významných okolností, ktoré vyšli v konaní najavo, a prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých bolo možné usúdiť oprávnenosť ich držby. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Z týchto okolností, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozviedol (odvolací súd sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje), správne vyvodil, že žalovaný 1/ mohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie o tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria, pretože vzhľadom ku všetkým okolnostiam bolo dané jeho dobromyseľné presvedčenie. Pri posudzovaní existencie presvedčenia žalovaného 1/ a následne i žalovaného 3/, že im (spolu)vlastnícke právo k dotknutým pozemkom patrí, bolo totiž potrebné tak, ako to správne urobil súd prvej inštancie prihliadnuť na všetky rozhodujúce okolnosti, za ktorých malo prísť k nadobudnutiu sporných nehnuteľností žalovaným 1/. Sporné nehnuteľnosti boli zahrnuté do dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného 1/, ktorý bol menovcom právneho predchodcu pôvodných žalobcov, na podklade výpisov z pozemkových kníh, ktoré si na základe žiadosti matky žalovaného 1/ zo svojej úradnej činnosti zabezpečil sám vo veci činný notár ako súdny komisár. Predmetné výpisy z pozemkovej knihy neobsahovali tituly ani rok nadobudnutia, čo vylučovalo prijatie záveru, že v čase prejednávania dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného 1/ a vydania osvedčenia o dedičstve účastníci dedičského konania mali vedomosť alebo mohli mať vedomosť, že predmetné nehnuteľnosti ich právnemu predchodcovi nepatrili, resp. že by o notárom zistenom rozsahu dedičstva mohli mať pochybnosti. Charakter osvedčenia o dedičstve, ktoré je rozhodnutím štátneho orgánu, vo všeobecnosti eliminuje vznik odôvodnených pochybností dedičov o tom, že do dedičstva bol zahrnutý aj majetok, ktorý poručiteľovi vôbec nepatril. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ ako nadobúdateľ dedičstva dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve D 2158/92, Dnot 1251/93 vstúpil do oprávnenej držby sporných nehnuteľností, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vznik jeho držby spochybňovali. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ bol do uzatvorenia kúpnych zmlúv so žalovaným (v tom čase žalovaným 3/) ohľadne niektorých pozemkov, ktoré nadobudol v predmetnom dedičskom konaní (t.j. do 30.3.2005 a 1.6.2005) ako ani do dňa povolenia vkladu predmetných kúpnych zmlúv (t.j. do dňa 1.6.2005 a 22.2.2006), vo svojej držbe niekým rušený. Žalovaný pri uzatváraní kúpnych zmlúv vychádzal z nadobúdacieho titulu žalovaného 1/ (osvedčenia o dedičstve D 2158/92, Dnot 1251/93) a nemal žiaden závažný dôvod pochybovať o jeho správnosti, resp. ho pri bežnej opatrnosti preskúmavať. Povolením vkladu predmetných kúpnych zmlúv vstúpil žalovaný do oprávnenej držby a v tejto držbe nebol preukázateľne nikým rušený, a to až do dňa 30.08.2007, kedy bolo žalovanému zo strany právnej zástupkyne pôvodných žalobcov oznámené, že predmetnými kúpnymi zmluvami nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníka.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého dobromyseľnosť žalovaného 1/ nemohla byť narušená ani Dohodou o generálnom urovnaní uzatvorenou 5.10.2005 (t.j. po uzatvorení vyššie označených kúpnych zmlúv), nakoľko predmetom tejto dohody neboli sporné nehnuteľnosti. Predmetná dohoda ani objektívne nemohla vyvolať v žalovanom 1/ pochybnosť, že jeho držba sporných nehnuteľností nemohla byť oprávnená, nakoľko žalobcovia si od žalovaného 1/ nárokovali konkrétne nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, pričom žiadne ďalšie nároky ohľadne ďalších nehnuteľností neboli zo strany žalobcov voči žalovanému vznesené. Ani podľa názoru odvolacieho súdu za daných okolností nebolo možné od žalovaného 1/ spravodlivo požadovať,
aby napriek tomu, že iné nároky neboli voči nemu vznesené a nárok z predmetnej dohody v celom rozsahu uspokojil, spätne overoval svoj nadobúdací titul vo vzťahu k všetkým ním nadobudnutým nehnuteľnostiam. Uvedenému záveru nasvedčuje aj samotný názov dohody „generálne“ (t.j. všeobecné – vzťahujúce sa na všetko) urovnanie. Žalovaný 1/ tak nemal žiaden racionálny dôvod informovať o uzatvorení tejto dohody žalovaného, čo ani neurobil a žalovaný nemal o existencii tejto doby v rozhodnej dobe vedomosť. Obdobný záver platí aj vo vzťahu k písomnému prehláseniu žalovaného 1/ z 30.1.2006 týkajúce sa príslušného podielu parcely zapísanej v PK vložke č. XXX ako parcely č. 616b v KN-E ako parcela č. 1594, ktorá bola vyvlastnená pri zábere pôdy pod automobilku KIA. Predmetné „prehlásenie“ žalovaného 1/ nemohlo mať vplyv na dobromyseľnosť žalovaného 1/, keďže ani v tomto prípade pôvodní žalobcovia nevzniesli žiadne ďalšie nároky ohľadne iných nehnuteľností. V čase tak uzatvorenia Dohody o generálnom urovnaní ako i vydania prehlásenia už žalovaný 1/ nebol držiteľom sporných nehnuteľností, nakoľko tieto vyššie označenými kúpnymi zmluvami previedol na žalovaného (v tom čase žalovaného 3/ a na pôvodne žalovaného 2/).
21. Normálnej, resp. obvyklej opatrnosti posudzovanej z objektívneho hľadiska nezodpovedá požiadavka, aby držiteľ nehnuteľností nadobudnutých na základe osvedčenia o dedičstve, ktorý v presvedčení, že je vlastníkom nehnuteľností a ktorý vo svojej držbe nebol nikým rušený, pri prevode predmetných nehnuteľností iniciatívne preskúmaval správnosť právoplatného dedičského rozhodnutia a porovnával údaje tam uvedené so zápismi v pozemkovej knihe. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno vyžadovať od každého, žalovaný 1/ oprávnene mohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam, že mu zdedené nehnuteľnosti patria. Pokiaľ žalovaný 1/ takéto vnútorné presvedčenie o nadobudnutí sporných nehnuteľností do vlastníctva vyvodil z právoplatného osvedčenia o dedičstve, založilo to u neho potrebnú dobromyseľnosť.
22. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku dobromyseľnosti vstupu žalovanej strany do držby a vyvodil aj správny právny záver o nadobudnutí vlastníctva spornej nehnuteľnosti žalovanou stranou vydržaním.
23. Odvolací súd uzatvára, že v konaní bolo nesporne preukázané a ani nebolo sporovými stranami spochybňované, že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov – K. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Tieto nehnuteľnosti boli nesprávne zahrnuté do majetku osoby s rovnakým menom a priezviskom a dedením ich nadobudol žalovaný 1/. Právny predchodca žalovaného 1/ - K. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX nebol nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností a nemohli byť preto tieto ani byť predmetom dedenia žalovaným 1/. Žalovaný 1/ ako nadobúdateľ dedičstva dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve (sp. zn. D 2158/92, D not 1251/93 zo dňa 05.09.1996, právoplatného dňa 21.09.1996) vstúpil do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vznik jeho držby spochybňovali. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný 1/ previedol na t.č. žalovaného a ktoré zostali predmetom tohto odvolacieho konania, odvolací súd konštatuje, že žalovaný povolením vkladu predmetných kúpnych zmlúv vstúpil do oprávnenej držby, pričom v konaní nebolo preukázané, že by jeho dobromyseľnosť bola počas zákonnej vydržacej doby, do ktorej bola započítaná aj vydržacia doba (dobromyseľná držba) žalovaného 1/, prerušená. Súd prvej inštancie v tejto opätovne preskúmavanej časti vec správne právne posúdil, keď sa stotožnil s obranou žalovaného, podľa ktorej vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním započítajúc oprávnenú držbu žalovaného 1/.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ohľadne sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto odvolacieho konania, dospel k správnemu záveru, žalovaný ku dňu 21.9.2006 nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, t.j. splnil podmienku 10 ročnej vydržacej doby, ktorej začiatok sa počíta od nadobudnutia právoplatnosti predmetného osvedčenia o dedičstve, t.j. od 21.9.1996. Výzva žalobcov zo dňa 30.08.2007 (t.j. po uplynutí zákonnej vydržacej doby), ktorou bola spochybnená platnosť predmetných kúpnych zmlúv (z dôvodu nadobudnutia predmetu kúpy od nevlastníka) nemohla spôsobiť prerušenie dobromyseľnej držby žalovaného.
25. Na uvedenom závere o vecnej správnosti preskúmavanej časti napadnutého rozhodnutia nedokázala zmeniť nič ani argumentácia odvolateľov prezentovaná v ich odvolaniach, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie je, odvolacím súdom hodnotené ako dôsledné, poskytujúce základ pre prijaté rozhodnutie, pričom výsledky vykonaného
dokazovania a zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne právne posúdil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v preskúmavanej časti ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
26. Odvolací súd podotýka, že do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (obdobne IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
27. Len pre úplnosť odvolací súd podotýka, že jeho pozornosti neuniklo, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli predmetné nehnuteľnosti označené nasledovne:
- pôvodná pozemnoknižná parc. č. 609 vedená v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pod B 13 zapísaný podiel 1/10-iny, ktorej zodpovedá v evidencii katastra nehnuteľnosti parcela registra C-KN č. 1700/174 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/175 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 1700/176 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
- pôvodná pozemnoknižná parc. č. 464, zapísaná v PK vložke č. XXX, zapísaný podiel 36/720-ín pod B-20, ktorej v katastri nehnuteľností zodpovedá parcela registra C-KN č. 2551/103 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 2551/104 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN 2551/105 – orná pôda o výmere 134 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra C-KN č. 2551/308 – orná pôda o výmere 422 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pričom ani na jednom z aktuálnych listov vlastníctva už nie sú ako nadobúdacie tituly k sporným nehnuteľnostiam uvedené predmetné kúpne zmluvy č. V 1954/05-243/05 a č. V 642/06 zo dňa 22.2.2006-323/06 (uzatvorené medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/).
28. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalobcom, ktorí vo veci podaného odvolania úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)