Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B5-60C-12-2022.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Subarea
B5-60C/12/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: U. F., A.. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX W. Š.. F..X. právne zastúpený advokátskou kanceláriou BREZOVAN s.r.o., IČO: 55 328 881 so sídlom Francisciho 1, 811 08 Bratislava proti žalovanej: F.. Y. F., H.. P., A.. XX.XX.XXXX, D. G. D., XXX XX W., Š.. F..X. právne zastúpená advokátkou JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., IČO: 42 129 753 so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32 811 02 Bratislava o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Súd konanie sa z a s t a v u j e . II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa písomne podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 25.02.2022 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 16Pc/7/2018-38, zo dňa 12.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2019 v súlade s § 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nedošlo k dohode o vyporiadaní. 2. Žalobca pred prvým pojednávaním vzhľadom k tomu, že uzavreli strany sporu mimosúdnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou upravili a urovnali všetky vzájomné sporné práva a povinnosti a zároveň aj došlo k poskytnutiu plnení, ku ktorým sa strany vzájomne zaviazali zobral žalobu späť. Vzhľadom na predmet sporu a spôsob jeho urovnania, žalobca navrhol, aby žiadnej zo strán nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila v podaní zo dňa 3.7.2023 (čl.68). 3. Podľa § 144 CSP (Civilného sporového poriadku) žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal v celom rozsahu účinne späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.). Pretože bola žaloba vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného k späťvzatiu s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nie je potrebný. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia 257 CSP. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku II. podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia v prípade zastavenia konania vzniká strane právo na náhradu trov konania voči protistrane, ak táto procesne zavinila zastavenie konania. Žalobca uviedol dôvod späťvzatia žaloby a to uzatvorenie mimosúdnej dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Napokon žalobca ani nežiadal priznať náhradu trov konania a žiadal žiadnej zo sporových strán nepriznať náhradu trov konania, na ktorú majú v zmysle § 256 CSP nárok, a to s prihliadnutím na dôvody a charakter sporu, kedy usporiadanie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prednostne dohodou bolo v záujme oboch strán sporu. Súd tak vyhovel návrhu žalobcu na aplikáciu § 257 CSP z dôvodu záujmu strán sporu riešiť vec mimosúdne.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).