Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-63-2022.pdf
PDF · 204.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ing. Arpád Barczi, so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, proti žalovanému: mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXX, zastúpenému zákonnou zástupkyňou: B. F. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s. r. o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, o určenie nepravdivosti údajov vo verejnej listine, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28C/60/2019-188 zo dňa 15. februára 2022, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd zmenu žaloby navrhovanú podaním žalobcov zo dňa 22.08.2023 n e p r i p ú š ť a.
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 3 ods. 2 zák. č. 154/1994 Z. z. o matrikách, ust. § 217 ods. 1 a § 205 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 91 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.
3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že I. údaje otca uvedené v rodnom liste žalovaného v častiach Meno a priezvisko: A. B., rodné priezvisko: B., deň, mesiac, rok a miesto narodenia: XX. XXXXXXX XXXX, C. D., štátne občianstvo: Slovenskej republiky, rodné číslo: XXXXXX/XXXX sú nepravdivé; II. údaj o priezvisku žalovaného uvedený v rodnom liste žalovaného v znení „B.“ je nepravdivý; III. údaje uvedené v knihe narodení matričného úradu G. vo zväzku XLI., ročník 2014, na strane 64, pod poradovým číslom 838 vťahujúce sa k žalovanému v časti údajov otca žalovaného v rozsahu Meno a priezvisko: A. B., rodné priezvisko: B., deň, mesiac, rok a miesto narodenia: XX. XXXXXXX XXXX, C. D., štátne občianstvo: Slovenskej republiky, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, miesto trvalého pobytu otca: C. D. XXXX, ďalej v časti dohody rodičov o priezvisku žalovaného v znení „B.“ sú nepravdivé. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na Okresnom súde Galanta sa vedie dedičské konanie po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX (pod sp. zn. 26D/176/2016), v ktorom sú žalobcovia a žalovaný dedičmi po poručiteľovi. Žalobca 1/ a
žalovaný sú synovia poručiteľa, čo vyplýva z rodných listov. Žalobkyňa 2/ bola manželkou poručiteľa a zároveň je matkou žalobcu 1/. Žalovaný sa narodil z mimomanželského vzťahu, matkou žalovaného je B. F. F.. Otcovstvo k žalovanému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dňa 17.10.2014 (pred narodením žalovaného). Žalobcovia v dedičskom konaní namietali okruh dedičov, konkrétne, že žalovaný patrí do okruhu dedičov, čím došlo k sporu o dedičské právo podľa § 193 CMP. Tunajší súd prostredníctvom notárky JUDr. Janky Plachej, uznesením sp. zn.: 26D/176/2016, Dnot 190/2016 zo dňa 31.05.2019 rozhodol, že v konaní o dedičstve bude konať s účastníkmi: manželkou poručiteľa, t.j. žalobkyňou 2/, synom poručiteľa, t.j. žalobcom 1/ a maloletým synom poručiteľa, t.j. žalovaným ako dedičmi zo zákona v I. skupine. Žalobcovia podali proti predmetnému uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10CoD/16/2020 - 727 zo dňa 30.03.2021, ktorým napadnuté uznesenie potvrdil.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobcovia nepreukázali nepravdivosť obsahu verejnej listiny - rodného listu žalovaného. Z listinných dôkazov - zápis o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa 17.10.2014 a z rodného listu žalovaného vyplýva, že poručiteľ A. B. je otcom žalovaného. V zmysle vyvrátiteľnej domnienky pravdivosti pravej verejnej listiny strana, ktorá spochybňuje pravdivosť verejnej listiny musí okrem popretia pravdivosti jej obsahu taktiež predložiť dôkazy o svojom tvrdení. Samotné popieranie obsahu verejnej listiny alebo jej spochybňovanie nemôže mať za následok, že súd z jej obsahu nebude vychádzať. Žalobcovia odvodzujú nepravdivosť obsahu verejnej listiny - rodného listu žalovaného z listov poručiteľa A. B. adresovaných matke žalovaného, v ktorých sa vyjadril, že nechce mať s matkou žalovaného dieťa (list zo dňa 05.09.2013) a že mu bola matka žalovaného neverná (16.08.2016). Z predložených listov by bolo možné vyvodiť pochybnosti o biologickom otcovstve k žalovanému, avšak poručiteľ sa ani v jenom z listov nevyjadril tak, resp. neuviedol nič, čím by vzbudil čo i len najmenšie pochybnosti o svojej slobodnej vôli prejavenej pri súhlasom vyhlásení rodičov, a teda, že by jeho vôľa pri určení otcovstva nebola slobodná. Poručiteľ nebol obmedzený ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony, a teda nie je dôvod pochybovať o tom, že nebol spôsobilý na vykonanie právneho úkonu. Žalobcovia odvodzovali neplatnosť právneho úkonu - súhlasného vyhlásenia rodičov od nedostatku slobodnej vôle z dôvodu bezprávnej vyhrážky zo strany matky žalovaného. Súd však uviedol, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý vykonal konajúci pod vplyvom bezprávnej vyhrážky s ňou musí byť v priamej príčinnej súvislosti. Pri súhlasom vyhlásení rodičov bol prítomný poručiteľ ako otec, matka žalovaného a pracovníčka matričného úradu. Výpoveďami žalobcov a svedkyne - matky žalovaného neboli preukázané také okolnosti, ktoré by mali v čase vyhlásenia rodičov vplyv na platnosť tohto vyhlásenia. V konaní nebolo sporné, že matka žalovaného mala vzťah s poručiteľom. Z listov poručiteľa a ani z predložených fotografií nevyplýva, že by bol poručiteľ pod permanentným tlakom, ktorý mal vplyv na jeho rozhodnutie uskutočniť súhlasné vyhlásenie rodičov. Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že poručiteľ bol v niektorých prípadoch po tom ako sa vrátil domov od matky žalovaného rozrušený, avšak jednoznačne nepreukázali takú zmenu správania poručiteľa, z ktorej by bolo možné vyvodiť ich záver, že bol pod neustálym tlakom bezprávnej vyhrážky, ktorá pretrvávala aj v čase súhlasného vyhlásenia rodičov, a aj po ňom. Z fotografií predložených žalovaným, na ktorých je s poručiteľom - so svojím otcom nevyplýva, že by bol poručiteľ pod neustálym tlakom, že by žil v strachu prípade bol nešťastný, práve naopak pôsobí šťastne, spokojne a tak, že si užíva spoločné chvíle so žalovaným - svojím synom. Skutočnosti uvádzané žalobcami, ktoré mali ovplyvniť slobodnú vôľu poručiteľa pri súhlasom vyhlásení rodičov nepreukazujú, že by vôľa poručiteľa pri súhlasnom vyhlásení nebola slobodná a rovnako predložené dôkazy a výpovede nepreukazujú opak skutočností, ktoré preukazuje verejná listina
- rodný list žalovaného. Okolnosti súhlasného vyhlásenia rodičov a chýbajúcu slobodnú vôľu poručiteľa
- otca by bolo možné podľa názoru súdu preukázať len vyjadrením samotného poručiteľa pána A. B., prípadne ostatnými osobami prítomnými pri právnom úkone - súhlasnom vyhlásení rodičov, čo sa však nestalo. Neobstojí ani argument žalobcov, že k zapretiu otcovstva zo strany poručiteľa nedošlo z dôvodu pretrvávajúcej bezprávnej vyhrážky zo strany matky žalovaného, nakoľko k tejto skutočnosti by sa vedel vyjadriť zase len poručiteľ. Súd mal za to, že nepostačuje subjektívne presvedčenie tretích osôb o okolnostiach, resp. existencia okolností, ktoré mohli mať vplyv na slobodu vôle pri súhlasnom vyhlásení rodičov ale predovšetkým ako chápal uvádzané okolnosti samotný poručiteľ pán A. B.. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali skutočnosti, ktoré otcovstvo poručiteľa jednoznačne vylučujú. Aby súd pri zisťovaní skutkového stavu k obsahu verejnej listiny neprihliadal, musel by mať preukázaný opak. Ak však nie je pravdivosť verejnej listiny vyvrátená preukázaním opaku, považuje súd na účely hodnotenia dôkazov obsah listiny za pravdivý. Súhlasné vyhlásenie rodičov a následne
vydaný rodný list sú dôkazom toho, že poručiteľ je otcom žalovaného a nie je rozhodujúce, či biologickým alebo právnym. Z uvedeného vyplýva, že údaje otca, údaj o priezvisku žalovaného uvedené v rodnom liste žalovaného sú pravdivé, rovnako, ako aj údaje uvedené v knihe narodení matričného úradu G. vzťahujúce sa k údajom otca žalovaného, ako aj v časti dohody rodičov o priezvisku žalovaného. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoD/16/2020-727 zo dňa 30.03.2021 vydanom v dedičskom konaní, ktorým odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (okruh dedičov), a v ktorom krajský súd okrem iného konštatuje, že ak niekto uplatňuje svoje dedičské právo tvrdením skutočností, ktoré možno osvedčiť iba rozhodnutím o osobnom stave, pričom takéto rozhodnutie neexistuje, dedičský súd vyhodnotí spor o dedičské právo tak, že nie je založený na spornej skutkovej otázke, ale na spornej právnej otázke, t.j. otázke osobného stavu. Spor o dedičské právo v predmetom dedičskom konaní je založený na spornej právnej otázke, keďže právna domnienka otcovstva, v tomto prípade svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou vyhlásil, že je otcom dieťaťa, ktoré nebolo zapreté, platí bez ohľadu na biologickú realitu. Navyše súhlasné vyhlásenie rodičov vychádza z uprednostňovania právnej istoty a záujmov dieťaťa. V prípade, ak by súd určil žalobou požadovanú nepravdivosť, založil by tak právnu neistotu vo vzťahu k maloletým, kedy by tretie osoby (odlišné od rodičov, či už biologických alebo právnych, resp. detí) mali možnosť bez časového obmedzenia namietať rodičovstvo, resp. spochybňovať pravosť verejných listín. Z obsahu žaloby možno vyvodiť záver, že žalobcovia sa podanou žalobou snažia zvrátiť závery rozhodnutí v dedičskom konaní, teda skutočnosť, že žalovaný je synom poručiteľa a jeho zákonným dedičom a poprieť tak jeho dedičské právo, o ktorom už bolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené žalobcovia nepreukázali ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectvo vo vzťahu k listom písaným poručiteľom, nakoľko pravosť listov žiadna zo strán sporu nerozporovala. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcami (okrem matky žalovaného) ani ich čestnými vyhláseniami, nakoľko ich výsluchy nepovažoval za potrebné, postačoval výsluch žalobcov a skutočnosti, ktoré mali potvrdiť by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, sám vykonal navrhované dokazovanie a vyhovel žalobe, alebo vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodili, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (t. j. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP).
9. Uviedli, že podstatou žaloby je určenie, že údaje otca uvedené v rodnom liste žalovaného, v knihe narodení a v časti dohody rodičov o priezvisku v častiach presne vymedzených v petite žaloby, sú nepravdivé. Táto nepravdivosť údajov v uvedených listinách má vyplývať z absolútnej neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného. Túto neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného spôsobila bezprávna vyhrážka matky žalovaného smerovaná proti právnemu otcovi žalovaného, a to v čase aj pred narodením žalovaného, ako aj trvala po jeho narodení. Žalobcovia dôvodili, že rozsudok a jeho odôvodnenie je nezákonný, vnútorne logicky rozporuplný, neúplný a upierajúci spravodlivosť. Hlavným dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že žalobcovia nepreukázali nepravdivosť obsahu verejnej listiny-rodného listu žalovaného. Žalobcovia uviedli, že predpokladom zápisu údajov do knihy narodení a následne výpisu z knihy narodení formou rodného listu v danom prípade bolo súhlasné vyhlásenie matky žalovaného a poručiteľa A. B.. Pre platnosť súhlasného vyhlásenia rodičov ako právneho úkonu je potrebné, aby právny úkon mal všetky náležitosti, najmä však slobodu vôle. Z dôvodu vyhrážok a vydierania zo strany matky žalovaného, že spácha samovraždu, ak poručiteľ A. B. neuzná otcovstvo žalovaného, došlo k bezprávnym vyhrážkam, ktoré spôsobili nedostatok slobody vôle u poručiteľa A. B. pri právnom úkone - súhlasnom vyhlásení rodičovstva. Právnym podkladom na platný zápis údajov ako aj pravdivosti údajov v knihe narodení a následne v rodnom liste, je platnosť súhlasného vyhlásenia
rodičov. Bez platného vyhlásenia rodičov neexistuje právny základ resp. platná existencia údajov v knihe narodení a následne v rodnom liste, teda na tento zápis je potrebné nazerať tak, ako keby neexistoval, resp. v knihe narodení neexistoval zápis o právnom otcovstve vrátane k tomu vzťahujúcich sa údajov. Nie je potrebné a ani logické požadovať ešte extra preukazovanie, že tam zapísané údaje sú nepravdivé, pretože právny základ, ktorý podmieňoval zápis pravdivých údajov prestal existovať a týmto prestali právne existovať aj tam uvedené údaje. Z právneho pohľadu v časti údajov otca v knihe narodení nič nie je uvedené, následne v časti údajov otca v rodnom liste nič nie je uvedené. Ak prestane právne existovať právny základ zápisu údajov do knihy narodení, údaje otca zapísané v knihe narodení a v rodnom liste sú prázdne, a tak následne údaje v spornom rodnom liste žalovaného nemôžu byť pravdivé. Preto nie je potrebné iným spôsobom (ako preukázaním neplatnosti vyhlásenia) preukazovať, v prípade právneho otcovstva, že v spornom rodnom liste sú údaje nepravdivé. Tu súd nesprávne právne posúdil spôsob preukazovania nepravdivosti údajov verejnej listiny-rodného listu. Na základe uvedeného následne žalobcovia v žalobe navrhovali preukázanie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov ako právneho úkonu, ku ktorému navrhovali vykonať dôkazy uvedené v žalobe. Súd však všetky relevantné navrhované dôkazy nevykonal. Jedná sa najmä o výsluch svedkov, ktorí majú mať vedomosť o bezprávnej vyhrážke zo strany matky žalovaného voči poručiteľovi A. B. (právnemu otcovi žalovaného). Svedkovia mali byť vypočutí práve k otázkam a okolnostiam nedostatku vôle poručiteľa A. B., ktorý nedostatok existoval už v čase pred podpísaním súhlasného vyhlásenia rodičov, ako aj po tomto úkone. Súd však uvedené podstatné dôkazy nevykonal, čím jednak odmietol spravodlivosť a jednak sám si týmto protirečí, keď uvádza, že žalobcovia nepreukázali nepravdivosť údajov uvedených v spornom rodnom liste žalovaného.
10. Žalobcovia uviedli, že súd nesprávne posúdil aj tak neúplne zistený skutkový stav, keď uvádza, že samotné popieranie obsahu verejnej listiny nemôže mať za následok, že súd nebude z jej obsahu vychádzať. Takéto posúdenie súdu je nesprávne, a vo svetle nevykonania navrhovaných dôkazov aj absurdné. Žalobcovia navrhli na preukázanie nepravdivosti údajov zapísaných v časti otca v rodnom liste žalovaného výsluch svedkov, ktoré súd nevykonal, avšak následne súd uvádza, že nestačí len tvrdiť či popierať obsah verejnej listiny. Práveže žalobcovia v žalobe uvádzali dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré súd nevykonal, pričom vytýka žalobcom, že nestačí samotné popieranie obsahu verejnej listiny. Súd uvádza aj to, že uvedené nemôže mať za následok, že súd nebude z obsahu sporného rodného listu vychádzať, avšak už neuvádza, že z akého dôvodu. Tieto úvahy a dôvody súdu sú nesprávne. Súd ďalej uvádza, že z predložených listov nevyplýva nedostatok slobody vôle u poručiteľa. Tento záver je nesprávny, pretože poručiteľ jasne vyjadril svoju vôľu, a to, že nechce mať potomka s matkou žalovaného, pričom však je jasné, že do pojmu „potomok“ sa zahrňuje otcovstvo k dieťaťu, či už je to biologické alebo právne. Tvrdenie súdu o tom, že poručiteľ myslel len na biologické otcovstvo, ničím nie je podložené a jedná sa o špekuláciu zo strany súdu. Predbežnou právnou otázkou, ktorú mal súd posúdiť bola otázka neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov. Následne z preukázania neplatnosti tohto právneho úkonu vyplýva nepravdivosť údajov zapísaných v spornom rodnom liste žalovaného. Podstata dokazovania teda spočívala v preukázaní neplatnosti uvedeného právneho úkonu, a to ako dôsledok bezprávnej vyhrážky matky žalovaného smerovanej voči poručiteľovi a k tomuto žalobcovia navrhovali vypočuť aj svedkov a vykonať aj ostatné dôkazy uvedené v žalobe. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že poručiteľ A. B. vždy žil v strese, stále sa cítil ohrozeným z dôvodu že matka žalovaného sa mu vyhrážala samovraždou. Vo viacerých bodoch spomínala tieto vyhrážky. Žalobca 1/ bol očitým svedkom niektorých takýchto vyhrážok. Boli prítomné neustále hádky, cirkusy, kriky, búchanie, rozbíjanie. Svedkom vyhrážok a vydierania mali byť aj osoby H. I. a H. B.. Poručiteľ počas tehotenstva matky žalovaného bol vo veľmi zlom psychickom stave, a žalobcovi 1/ nikdy neoznámil, že bude otcom, neustále bol v strese a z dôvodu, že sa cítil byť vydieraný samovraždou matky žalovaného. Žalobkyňa 2/ uviedla aj to, že: „manžel sa zľakol a mal obavy, aby také mladé dievča niečo nespravila so sebou a podľa mňa ho takto vydierala a preto takto podpísal to vyhlásenie. .... Otázka: Môžete uviesť, keď boli nočné telefonáty a Váš manžel sa vrátil, čo povedal, že sa stalo? Ako som už spomínala, keď sa vrátil bol veľmi rozčúlený, bol mimo z toho čo také mladé dievča chce so sebou urobiť, že sa chce obesiť. A nie raz sa stalo, že sa pokúsila obesiť a dostala sa aj do nemocnice. ... Otázka: Môžete uviesť ako vnímal a reagoval Váš manžel na tieto udalosti, ako ich prežíval? Bol vo veľkom strese a žiaľ pil veľa alkoholu. Nedokázal sa koncentrovať na robotu. .... Otázka: Kedy sa pani F. pokúsila o túto samovraždu? Aj počas tehotenstva sa vyhrážala, že spácha samovraždu, že sa obesí..... Otázka: Máte vedomosť o tom, žeby nejaká iná osoba vedela o týchto vyhrážkach p. F.? Áno, lebo viacerí chodili do majeru a oni hovorili, aký cirkus zase bol.“ Súd však uvádza, že skutočnosti uvádzané žalobcami, ktoré mali ovplyvniť vôľu poručiteľa nepreukazujú, že by vôľa poručiteľa pri súhlasnom vyhlásení nebola
slobodná. Tento názor súdu je nesprávny a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pravý opak, ako tvrdí súd, vyplýva z výsluchu žalobcov. Je nesprávny záver súdu aj o tom, že slobodu vôle poručiteľa by bolo možné preukázať jedine vyjadrením samotného poručiteľa pána A. B. a že k otázke existencie bezprávnej vyhrážky by sa relevantne vedel vyjadriť zase len poručiteľ. Takýto záver súdu pri hodnotení teoretických ako aj konkrétnych skutkových zisteniach je absolútne nesprávny, popierajúci akýkoľvek odraz správania sa poručiteľa v reálnom materiálnom svete. Správanie sa poručiteľa v materiálnom svete zanecháva svoje odrazy-stopy, z ktorých je možné usúdiť aj na vnútorný psychický stav poručiteľa. Tieto stopy sú vnímané aj osobami-svedkami ako je možné k nim sa dopátrať správnym výkladom obsahu listu poručiteľa, ako aj výpovede žalobkyne 2/ ako jeho manželky. Nejde tu o subjektívne presvedčenie tretích osôb, ako to súd uvádza, ktorí navyše ani vypočutí neboli, ale o zistenie objektívnych materiálnych skutočností. Je absurdný záver súdu v tomto smere, keď je notorietou, že z prejavov a konania osoby je možné usúdiť na úmysel, nedbanlivosť, psychický stav osoby. Navyše súd si v argumentoch aj protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že nie je možné tretími osobami posúdiť vnútorný psychický (aj emočný) stav poručiteľa, a na druhej strane tvrdí, že predsa sa len dá posúdiť jeho vnútorný stav, ktorý sa mal prejaviť na fotografiách, ktoré súd hodnotil z hľadiska prejavov poručiteľa. Súd nevysvetlil a neuviedol ani to, z akého konkrétneho dôvodu nevykonal ostatné navrhované dôkazy, najmä výsluch svedkov. Nestačí uviesť len všeobecne, že súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. Je potrebné uviesť konkrétne dôvody, že v čom by boli tieto dôkazy nadbytočné, alebo prečo ich súd považuje za nepotrebné. V tomto smere odôvodnenie je nedostatočné a tým upierajúce právo na spravodlivosť.
11. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že od počiatku vníma žalobu žalobcov ako nedôvodné a neprípustné podanie založené výlučne na skutočnostiach, ktoré si žalobcovia vyfabulovali za tým účelom, aby v dedičskom konaní po poručiteľovi A. B. získali pre seba na úkor žalovaného neoprávnený majetkový prospech. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva spísanej dňa 16.11.2016 vyplýva, že poručiteľ zomrel ako ženatý, bez zanechania závetu, dedičmi zo zákona v I. skupine podľa § 473 ods. 1 OZ sú pozostalá manželka C. B., syn A. B. a maloletý syn E. B., ktorí na pojednávaní dňa 09.01.2018 dedičstvo neodmietli. Právny zástupca pozostalej manželky a syna A. dňa 26.11.2018, teda dva roky po predbežnom vyšetrení dedičstva, doručil súdnemu komisárovi písomné popretie dedičského práva maloletého E. B., prílohou ktorého popretia bola časť súkromného listu zo dňa 16.08.2016, spísaného v maďarčine, podpísaného autorom A., z ktorého podľa názoru pozostalej manželky a syna A. mali vyplývať indície, že poručiteľ nebol skutočným otcom maloletého E. B., pričom týmito indíciami mali byť úvahy autora listu, že matka maloletého mala mať v rozhodnom období intímny styk aj s inými mužmi, o čom poručiteľ v čase vyhlásenia svojho otcovstva nevedel, teda bol pri tomto úkone uvedený do omylu. Uvedené skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.03.2021, č.k. 10CoD/16/2020-727, ktoré bolo jedným z podkladov, ktoré bral Okresný súd Galanta do úvahy pri rozhodovaní o žalobe žalobcov a ktorým Krajský súd v Trnave ako súd odvolací potvrdil uznesenie súdneho komisára zo dňa 31.05.2019, č.k. 26D/176/2016-688, Dnot 190/2016 o tom, že v konaní o dedičstve bude ďalej konať ako s účastníkmi s pozostalou manželkou poručiteľa, jej synom A. a maloletým synom poručiteľa, E. B.. Z toho je zrejmé, že v rámci dedičského konania žalobcovia spochybnili dedičské právo žalovaného na základe tvrdenia (zo strany žalovaného popretého ako tvrdenia nepravdivého), že poručiteľ nebol biologickým otcom žalovaného, o čom poručiteľ v čase vyhlásenia svojho otcovstva nevedel, a teda mal byť podľa názoru žalobcov týmto uvedený do omylu. Predmetný spor o dedičskom práve súdny komisár posúdil ako spor založený na spornej právnej otázke a rozhodol o ňom uznesením zo dňa 31.05.2019 tak, že v konaní o dedičstve bude ďalej konať ako s účastníkmi s pozostalou manželkou poručiteľa, jej synom A. a maloletým synom poručiteľa, E. B.. Správnosť posúdenia veci súdnym komisárom na odvolanie žalobcov konštatoval aj Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 30.03.2021 potvrdil, že ak žalobcovia popierali dedičské právo žalovaného tvrdiac, že sú tu indície spochybňujúce otcovstvo poručiteľa, jednalo sa o spor založený na spornej právnej otázke (otázke osobného stavu žalovaného) a nie na spornej skutkovej otázke. S úplne novým, opätovne vymysleným tvrdením, že poručiteľ mal byť do vykonania úkonu vyhlásenia otcovstva dotlačený pod vplyvom bezprávnej vyhrážky zo strany matky žalovaného, prišli žalobcovia až v rámci žaloby o zapretie dedičského práva, ktorú podali bez toho, aby uvedenú skutočnosť tvrdili v dedičskom konaní. Už samotná skutočnosť, že skutkové okolnosti, o ktoré žalobcovia opreli svoju žalobu, neuvádzali žalobcovia už v priebehu dedičského konania v rámci popretia dedičského práva žalovaného, nasvedčuje nepravdivosti tvrdení, na ktorých žalobcovia svoju žalobu postavili. V nej totiž uvádzajú, že o skutočnostiach nasvedčujúcich existencii bezprávnej vyhrážky ich poručiteľ niekoľkokrát
počas svojho života informoval, že ho to veľmi trápilo, a že pomaly celá dedina vedela o tejto bezprávnej vyhrážke, čo je v priamom kontraste s tým, že žalobcovia, ktorí sa rozhodli v dedičskom konaní poprieť dedičské právo žalovaného, toto popretie uvedenými skutočnosťami vôbec neodôvodňovali. Z dôvodu, že žalobcovia odôvodnili žalobu o zapretie dedičského práva žalovaného (neskôr o určenie nepravdivosti údajov vo verejnej listine) skutkovými okolnosťami, ktoré v dedičskom konaní vôbec netvrdili, nemožno ich žalobu podradiť pod žiadny z právom aprobovaných druhov žalôb v zmysle § 137 CSP. Žaloba žalobcov o určenie nepravdivosti údajov vo verejnej listine nie je žalobou podľa písm. a) až c) predmetného ustanovenia CSP a nie je ani žalobou podľa písm. d), teda žalobou o určenie právnej skutočnosti (ktorú zákon umožňuje podať, len ak to vyplýva z osobitného predpisu). Okrem toho, že podľa názoru žalovaného „pravdivosť údaja vo verejnej listine“ nie je právnou skutočnosťou (právnou skutočnosťou sa v zmysle § 2 rozumie skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik, zmenu, alebo zánik právnych vzťahov), ale len hodnotovou kategóriou, ktorá sa môže k určitej právnej skutočnosti vzťahovať a vyjadrovať jej vlastnosť (súlad so skutočnosťou), tak navyše, ak by aj „pravdivosť“ bola právnou skutočnosťou, ktorú by bolo možné v súdnom konaní určiť, prichádzalo by do úvahy také určenie len v prípadoch, kedy to vyplýva z osobitného predpisu. V sporoch vyvolaných v dedičských konaniach je takým osobitným predpisom Civilný mimosporový poriadok a jeho ustanovenie § 194, avšak predpokladom jeho aplikácie je, aby došlo k v rámci dedičského konania k vzniku sporu ohľadom skutočností, ktoré sa majú v osobitnom súdnom konaní určiť (v takom prípade súdny komisár odkáže dediča, ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby s určením lehoty na jej podanie, márnym uplynutím ktorej lehoty sa má za to, že spor bol rozhodnutý v neprospech žalobcu). Keďže však žalobcovia v dedičskom konaní spor o dedičské právo odôvodili inými skutkovými okolnosťami (tvrdením, že poručiteľ nebol biologickým otcom žalovaného) ako v žalobe o určenie pravdivosti údajov vo verejnej listine (vykonaním právneho úkonu pod vplyvom bezprávnej vyhrážky), nemôže byť splnený ani zákonný predpoklad na požadované určenie vyplývajúci z ustanovenia § 194 CMP.
12. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že údaje zapísané v rodnom liste žalovaného sú nepravdivé. Okrem listu, ktorého autorom mal byť poručiteľ, a v ktorom autor vôbec neuvádza to, čo z neho vyvodzujú žalobcovia, a síce, že by sa necítil byť otcom žalovaného (obsahom listu je celkom zrejme vyjadrenie náhleho emočného stavu autora vo vzťahu k matke žalovaného bez uvádzania nejakých konkrétnych úsudkov a záverov, pričom nie sú známe okolnosti, ktoré v autorovi daný emočný stav vyvolali), a svojich vlastných tvrdení, ktoré boli žalovaným v konaní rozporované, neprodukovali žalobcovia žiadne relevantné podklady, na základe ktorých by bolo možné posúdiť to, čoho sa žalobcovia žalobou domáhali, teda, či údaje zapísané v rodnom liste žalovaného sú nepravdivé. Údaje, ktorých určenia nepravdivosti sa žalobcovia domáhali, vypovedajú o tom, že poručiteľ je otcom žalovaného. Aby potom súd mohol určiť nepravdivosť týchto údajov (odhliadnuc pritom od vyššie uvedenej námietky žalovaného, že pravdivosť nie je právna skutočnosť, ktorú by bolo možné určiť žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP a že na podanie takejto žaloby žalobcov neoprávňoval žiadny osobitný predpis), museli by žalobcovia v konaní preukázať, že poručiteľ otcom žalovaného nie je, čo ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, preukázané nebolo. Argumentácia žalobcov, podľa ktorej ak by bol neplatný právny úkon, ktorým poručiteľ vyhlásil, že je otcom maloletého, boli by automaticky nepravdivé údaje v rodnom liste maloletého, nie je správna, pretože ako už bolo uvedené, pravdivosť je hodnotová kategória vyjadrujúca súlad posudzovaného údaja so skutočnosťou, a teda ak by aj vyhlásenie o určení otcovstva bolo neplatným úkonom (čo taktiež v konaní preukázané nebolo, ako správne konštatoval súd prvej inštancie), nevylučovalo by to biologické otcovstvo poručiteľa a teda záver, že údaj zapísaný v rodnom liste žalovaného, hoc by bol zapísaný na základe neplatného úkonu, je súladný so skutočnosťou, a teda pravdivý. Žalobcovia na základe skutkových okolností, ktorými odôvodňovali svoju žalobu, určili petit, teda to, čoho sa žalobou domáhali, nesprávne, t. j, spôsobom, kedy požadovaný petit nie je možné z uvedených skutkových okolností vyvodiť. Žalovaný dopĺňa, že do konania predložil set niekoľkých desiatok fotografií, ktoré zachytávajú spoločne trávené chvíle poručiteľa s matkou žalovaného v období ešte pred jeho narodením (v čase tehotenstva matky žalovaného) ako aj so žalovaným a jeho matkou po narodení žalovaného až do momentu smrti poručiteľa, teda preukazujú dlhodobý a sústavný vzťah poručiteľa a žalovaného, ktorého základom bolo práve otcovstvo poručiteľa k žalovanému a aj vnútorné presvedčenie poručiteľa o jeho otcovstve, pretože v prípade, ak by sa sám poručiteľ za otca žalovaného nepovažoval, bol by takýto dlhodobý, približne dva roky trvajúci a sústavný kontakt poručiteľa so žalovaným neodôvodniteľný a nevysvetliteľný. V tomto kontexte správne vyhodnotil predložené
fotografie aj súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcom uložil nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
13. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali (§ 374 CSP).
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
15. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval strany v súlade s ust. § 382 CSP, na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 137 písm. d/ CSP.
16. Žalovaný k aplikácii ust. § 137 písm. d) CSP uviedol, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 137 písm. d) CSP odôvodňujúceho vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá, pretože právo domáhať sa určenia nepravdivosti údajov o osobnom stave osoby zapísaných vo verejnoprávnych listinách (v rodnom liste a v knihe narodení) uplatnené žalobou žalobcov, nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, a teda sa v danom prípade jedná o neprípustný obsah žaloby.
17. Žalobcovia 1/ a 2/ k aplikácii ust. § 137 písm. d) CSP uviedli, že v dedičskom konaní pod sp.zn. 26D/176/2016 namietali, že žalovaný nepatrí do okruhu dedičov, pričom poukazovali na skutočnosť, že v rodnom liste žalovaného je zapísaný ako rodič - otec poručiteľ, a to na základe súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného. Touto žalobou žalobcovia napádajú predbežne platnosť právneho úkonu
- súhlasného vyhlásenia rodičov (právnu skutočnosť) z dôvodu absencie slobody vôle otca - poručiteľa, ktorá právna skutočnosť následne spôsobila zápis nepravdivých údajov do knihy narodení, ktorá je verejnou listinou (súčasť matriky - § 3 Zákona o matrikách), teda právnych skutočností, ktoré sú nepravdivé. Údaje zapísané v matrike v knihe narodení sú tiež právnymi skutočnosťami (§ 13 ods. 1 Zákona o matrikách) vrátane rodného listu (§ 19 Zákona o matrikách), ktorý je výpisom z knihy narodení. Rodný list tvoril základ pre určenie okruhu domnelých dedičov. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Druhy žalôb uvedené v § 137 písm. b) a d) CSP identifikujeme nielen podľa žalobného návrhu (petitu), ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, ale pripúšťa sa aj aplikácia procesného práva. Podmienky prípustnosti vyjadrené v § 137 CSP je potrebné vnímať aj v súvislosti s právnymi normami o civilnej právomoci súdov (§ 3 a § 4 CSP). Doktrína zákona CSP sleduje také rozhodovanie súdov pri posudzovaní prípustnosti žalôb, ktoré rozhodujú spory spôsobom, aby zo samotného výroku rozhodnutia vyplývalo konečné usporiadanie namietaných právnych vzťahov. Uvedené je svojim spôsobom zakomponované už v samotnej legálnej definícii pojmu „žaloba“ (§ 131 CSP), resp. pojmu „spor“ (článok I základných princípov CSP). Podľa § 131 CSP je žaloba legálne definovaná ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na skutočnosť, že zápisu údajov do knihy narodení ako verejnej listiny a následne výpis z tejto knihy vo forme rodného listu (právnych skutočností) predchádza v tomto konkrétnom prípade súhlasné vyhlásenie rodičov (právna skutočnosť), je možné povedať, že súd môže pri aplikácii nižšie uvedených právnych noriem určiť, že právna skutočnosť - údaje
v knihe narodení, v rodnom liste, atď. sú nepravdivé, resp., že súhlasné vyhlásenie rodičov žalovaného, ako právna skutočnosť, je neplatná. Z predložených listín vyplýva, že otcovstvo žalovaného bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov žalovaného, teda aj domnelého otca (poručiteľa) žalovaného. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa § 91 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Podľa § 110 Zákona o rodine, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že údaje zapísané v knihe narodení a následne v rodnom liste žalovaného ako právnych skutočností, ktorých určenie požadujú žalobcovia, sú zapísané na základe právneho úkonu - súhlasného vyhlásenia rodičov (aj domnelého otca
- poručiteľa žalovaného), pričom § 110 Zákona o rodine odkazuje na aplikáciu Občianskeho zákonníka najmä vo vzťahu k určeniu platnosti právneho úkonu -súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného. Podľa § 2 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Podľa § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Z týchto ustanovení v zmysle § 473 ods. 1 OZ v spojení s § 4 OZ vyplýva, že žalobcovia sú ohrození vo svojich právach na právom aprobovaný správny dedičský podiel bez podielu žalovaného. Samotná právna norma § 4 OZ v spojení s § 37 ods. 1 OZ ako osobitný predpis (v zmysle § 137 ods. 1 CSP) pripúšťa pri porušení alebo ohrození práva možnosť domáhať sa ochrany na súde, teda domáhať sa určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného ako právnej skutočnosti, z ktorej následne vyplýva určenie nepravdivosti údajov zapísaných v knihe narodení a v rodnom liste ako právnej skutočnosti. Ďalej, pri zohľadnení skutočnosti, že základom alebo predpokladom zápisu údajov ako právnych skutočností do knihy narodení a rodného listu tvorí právny úkon - súhlasné vyhlásenie rodičov žalovaného ako právna skutočnosť Občiansky zákonník v § 34 v spojení s § 84, § 90 a § 91 Zákona o rodine smeruje k vzniku dedičských práv (§ 473 ods. 1 OZ) žalovaného (čo namietali žalobcovia), kde normy § 84, § 90 a § 91 Zákona o rodine s takýmto prejavom spájajú vznik uvedeného práva žalovaného, pričom Občiansky zákonník ako osobitný predpis (v zmysle § 137 ods. 1 CSP) v § 37 ods. 1 OZ vyslovuje kogentne, že ak právny úkon (súhlasné vyhlásenie rodičov žalovaného) nebol prejavený slobodne, tak je neplatný. Súdy musia z úradnej povinnosti prihliadať na neplatnosť právneho úkonu ako právnej skutočnosti, ktorý je v právnom režime § 37 ods. 1 OZ ako osobitného predpisu (v zmysle § 137 ods. 1 CSP) a takáto neplatnosť právneho úkonu ako právnej skutočnosti s ohľadom na § 473 ods. 1 OZ sa môže aplikovať § 4 OZ a § 37 ods. 1 OZ ako osobitný predpis pre aplikáciu § 137 písm. d) CSP. Okrem uvedeného z noriem § 84, § 90 a § 91 Zákona o rodine ako osobitného predpisu vyplýva, že vzniknuté právne postavenie rodiča
- domnelého otca žalovaného na základe súhlasného vyhlásenia rodiča je vyvrátiteľnou domnienkou, teda § 91 Zákona o rodine ako osobitný predpis (v zmysle § 137 CSP) predpokladá a umožňuje určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 CSP. Procesná prípustnosť žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP vyplýva aj z ustanovenia § 194 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Platnosť alebo neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného ako právneho úkonu - právnej skutočnosti je otázkou skutkovou, ktorá závisí v tomto konkrétnom prípade od skutočnosti, či poručiteľ - domnelý otec žalovaného v čase jeho vyhlásenia rodičovstva bol alebo nebol slobodný vo svojej vôli.
18. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia podľa § 139 a § 140 CSP navrhovali, aby odvolací súd pripustil alternatívny žalobný návrh (petit) pri zachovaní aj pôvodného petitu nasledovne: „Súd určuje, že zápis o určení otcovstva k nenarodenému dieťaťu (v súčasnosti žalovanému) súhlasným vyhlásením rodičov napísaný dňa 17.10.2014 na Matričnom úrade v C. D. otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, miesto narodenia C. D., okr. Galanta, rodné číslo XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo Slovenskej republiky, bydlisko C. D. XXXX okres Galanta, doklad totožnosti D. XXXXXX a matky: F. F., narodená X.X.XXXX, miesto narodenia G., okr. Galanta, rodné číslo XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo Slovenskej republiky, bydlisko C. D. XXX, okres Galanta, stav slobodná, doklad totožnosti J. v ktorom súhlasne vyhlásili, že otcom doposiaľ nenarodeného dieťaťa (v súčasnosti žalovaného) je uvedený A. B., a rodičia sa dohodli, že dieťa bude používať priezvisko (mužský – ženský tvar) B. – B., je neplatný.“
19. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
20. V zmysle vyššie cit. ust. sa zmena žaloby v odvolacom konaní podľa Civilného sporového poriadku nepripúšťa. Je to logické, pretože vec sa už nachádza v opravnom konaní, úlohou ktorého je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak by bolo možné pripustiť zmenu žaloby v odvolacom konaní, znamenalo by to, že prieskum ktorý má uskutočniť odvolací súd by sa stal irelevantným. Na základe uvedeného preto odvolací súd zmenu žaloby, spočívajúcu v rozšírení žaloby o alternatívny petit (viď ods. 18) v zmysle podania žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 22.08.2023 doručeného odvolaciemu súdu v odvolacom konaní, nepripustil (výrok I. rozsudku).
21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcov o určenie nepravdivosti údajov o otcovi vo verejných listinách – rodnom liste žalovaného a v knihe narodení vzťahujúcej sa k žalovanému v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že bola podaná nedôvodne, nakoľko žalobcovia nepreukázali nepravdivosť obsahu verejnej listiny – rodného listu žalovaného, keď neuniesli dôkazné bremeno v tom, že vôľa neb. A. B. pri právnom úkone súhlasného vyhlásenia rodičov nebola slobodná, pretože podľa súdu chýbajúcu slobodnú vôľu otca by bolo možné preukázať len vyjadrením samotného neb. A. B., prípadne inými osobami prítomnými pri tomto právnom úkone, čo sa však nestalo. Súd mal za to, že na preukázanie uvedeného nepostačuje subjektívne presvedčenie tretích osôb o okolnostiach, ktoré mohli mať vplyv na slobodu vôle pri súhlasnom vyhlásení rodičov, ale predovšetkým ako chápal uvádzané okolnosti samotný neb. A. B.. Súd považoval žalobu za nedôvodnú aj s ohľadom na závery krajského súdu v uznesení č. k. 10CoD/16/2020-727 zo dňa 30.03.2021 vydanom v dedičskom konaní. Dôvodil, že spor o dedičské právo v predmetnom dedičskom konaní je založený na spornej právnej otázke, keďže právna domnienka otcovstva, v tomto prípade svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou vyhlásil, že je otcom dieťaťa, ktoré otcovstvo nebolo zapreté, platí bez ohľadu na biologickú realitu. Žalobcovia sa podanou žalobou snažia zvrátiť závery rozhodnutí v dedičskom konaní, teda skutočnosť, že žalovaný je synom poručiteľa a jeho zákonným dedičom a poprieť tak jeho dedičské právo, o ktorom už bolo rozhodnuté. Preto žalobcovia ani nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
22. Žalobcovia so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili. Dôvodili, že podstatou žaloby bolo určenie, že údaje otca uvedené v rodnom liste žalovaného, v knihe narodení a v časti dohody rodičov o priezvisku vymedzených v petite žaloby sú nepravdivé, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného, spôsobenej bezprávnou vyhrážkou matky žalovaného proti právnemu otcovi žalovaného (že matka spácha samovraždu, ak neb. A. B. neuzná otcovstvo žalovaného) v čase aj pred narodením žalovaného, ako aj trvajúcej po jeho narodení. Z dôvodu nedostatku slobody vôle neb. A. B. je právny úkon súhlasného vyhlásenia rodičov absolútne neplatný, čím prestal existovať právny základ zápisu údajov o otcovi žalovaného do knihy narodení a rodného listu žalovaného z čoho vyplýva, že zapísané údaje o otcovi sú nepravdivé. Súd však nevykonal všetky navrhované relevantné dôkazy – najmä výsluch navrhovaných svedkov – práve k otázke nedostatku vôle neb. A. B. v čase už pred podpísaním súhlasného vyhlásenia rodičov, ako aj po tomto úkone, čím nedostatočne zistil skutkový stav a odmietol spravodlivosť. Zistený skutkový stav súd tiež nesprávne vyhodnotil.
23. Žalovaný sa naopak bránil tým, že vzhľadom na to, že žalobcovia odôvodnili žalobu o určenie nepravdivosti údajov vo verejnej listine skutkovými okolnosťami, ktoré v dedičskom konaní vôbec netvrdili, nemožno ich žalobu podradiť pod žiadny z právom aprobovaných druhov žalôb v zmysle § 137 CSP. Nie je splnený ani zákonný predpoklad na požadované určenie vyplývajúci z ustanovenia § 194 CMP. Poukazovali na to, že argumentácia žalobcov, podľa ktorej ak by bol neplatný úkon, ktorým neb. A. B. vyhlásil, že je otcom žalovaného, boli by automaticky nepravdivé údaje v rodnom liste maloletého nie je správna, pretože pravdivosť je hodnotová kategória vyjadrujúca súlad posudzovaného údaja so skutočnosťou, a teda ak by aj vyhlásenie o určení otcovstva bolo neplatným úkonom, nevylučovalo by to biologické otcovstvo neb. A. B., a teda záver, že údaj zapísaný v rodnom liste žalovaného, hoc by bol zapísaný na základe neplatného úkonu, je súladný so skutočnosťou, je pravdivý. Poukazoval tiež na to, že právo domáhať sa určenia nepravdivosti údajov o osobnom stave osoby zapísaných vo verejnoprávnych listinách (v rodnom liste a v knihe narodení) uplatnené žalobou žalobcov, nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, a teda sa jedná o neprípustný obsah žaloby.
24. K procesnej prípustnosti podanej žaloby žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že zápisu údajov do knihy narodení ako verejnej listiny a následne výpis z tejto knihy vo forme rodného listu (právnych skutočností) predchádza v tomto konkrétnom prípade súhlasné vyhlásenie rodičov (právna skutočnosť), môže súd určiť, že právna skutočnosť - údaje v knihe narodení, v rodnom liste, atď. sú nepravdivé, resp., že súhlasné vyhlásenie rodičov žalovaného, ako právna skutočnosť, je neplatná. Žalobcovia sú ohrození vo svojich právach na právom aprobovaný správny dedičský podiel bez podielu žalovaného. Samotná právna norma § 4 OZ v spojení s § 37 ods. 1 OZ ako osobitný predpis (v zmysle § 137 ods. 1 CSP) pripúšťa pri porušení alebo ohrození práva možnosť domáhať sa ochrany na súde, teda domáhať sa určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného ako právnej skutočnosti, z ktorej následne vyplýva určenie nepravdivosti údajov zapísaných v knihe narodení a v rodnom liste ako právnej skutočnosti. Ďalej súhlasné vyhlásenie rodičov žalovaného ako právna skutočnosť smeruje k vzniku dedičských práv (§ 473 ods. 1 OZ) žalovaného, kde normy § 84, § 90 a § 91 Zákona o rodine s takýmto prejavom spájajú vznik uvedeného práva žalovaného, pričom Občiansky zákonník ako osobitný predpis (v zmysle § 137 ods. 1 CSP) v § 37 ods. 1 OZ vyslovuje kogentne, že ak právny úkon (súhlasné vyhlásenie rodičov žalovaného) nebol prejavený slobodne, tak je neplatný, na čo musia súdy prihliadať z úradnej povinnosti a takáto neplatnosť právneho úkonu ako právnej skutočnosti s ohľadom na § 473 ods. 1 OZ sa môže aplikovať § 4 OZ a § 37 ods. 1 OZ ako osobitný predpis pre aplikáciu § 137 písm. d) CSP. Okrem uvedeného z noriem § 84, § 90 a § 91 Zákona o rodine ako osobitného predpisu vyplýva, že vzniknuté právne postavenie rodiča - domnelého otca žalovaného na základe súhlasného vyhlásenia rodiča je vyvrátiteľnou domnienkou, teda § 91 Zákona o rodine ako osobitný predpis (v zmysle § 137 ods. 1 CSP) predpokladá a umožňuje určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 ods. 1 CSP. Procesná prípustnosť žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP vyplýva aj z ustanovenia § 194 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Platnosť alebo neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov žalovaného ako právneho úkonu - právnej skutočnosti je otázkou skutkovou, ktorá závisí v tomto konkrétnom prípade od skutočnosti, či poručiteľ - domnelý otec žalovaného v čase jeho vyhlásenia rodičovstva bol alebo nebol slobodný vo svojej vôli.
25. Úlohou odvolacieho súdu bolo v prvom rade zaoberať sa otázkou prípustnosti podanej žaloby.
26. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy (písm. a/ až d/), pričom ide o demonštratívny výpočet. Iná súkromnoprávna žaloba je však prípustná len za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva (napr. žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 50a OZ; žaloba, aby súd rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ; žaloba vlastníka stavby na zriadenie vecného bremena v práve cesty cez priľahlý pozemok podľa § 151o ods. 3 OZ, atď.). Ust. § 137 CSP má však aj normatívny význam, ktorý spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva), inak je takáto žaloba neprípustná.
28. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú určenia, že I. údaje otca uvedené v rodnom liste žalovaného v častiach Meno a priezvisko: A. B., rodné priezvisko: B., deň, mesiac, rok a miesto narodenia: XX. XXXXXXX XXXX, C. D., štátne občianstvo: Slovenskej republiky, rodné číslo: XXXXXX/XXXX sú nepravdivé; II. údaj o priezvisku žalovaného uvedený v rodnom liste žalovaného v znení „B.“ je nepravdivý; III. údaje uvedené v knihe narodení matričného úradu G. vo zväzku XLI., ročník 2014, na strane 64, pod poradovým číslom 838 vťahujúce sa k žalovanému v časti údajov otca žalovaného v rozsahu Meno a priezvisko: A. B., rodné priezvisko: B., deň, mesiac, rok a miesto narodenia: XX. XXXXXXX XXXX, C. D., štátne občianstvo: Slovenskej republiky, rodné číslo: XXXXXX/ XXXX, miesto trvalého pobytu otca: C. D. XXXX, ďalej v časti dohody rodičov o priezvisku žalovaného v znení „B.“ sú nepravdivé. Z obsahu žalobného petitu vyplýva, že nejde o žalobu na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP), ani o žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, vzhľadom na to, že určitý spôsob
usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. b/ CSP) a žaloba s takto vymedzeným žalobným petitom nie je ani žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ CSP), nakoľko žalobcovia v podanej žalobe netvrdia existenciu alebo neexistenciu určitého práva (napr. vlastníckeho). Obsah žalobného petitu žalobcov má najbližšie k druhu žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, t. j. k žalobe na určenie právnej skutočnosti.
29. Právna úprava Civilného sporového poriadku však pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný, odôvodňujúci postup podľa § 129 CSP. Súd však v niektorých prípadoch aj napriek nesprávnej formulácii petitu môže pokračovať v konaní, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čo žalobca sleduje.
30. Právnymi skutočnosťami sú v zmysle § 2 ods. 1 OZ len také skutočnosti, s ktorými právo ako ich právny následok spája vznik, zmenu alebo zánik právnych pomerov. Občianskoprávne vzťahy vznikajú na základe právnych úkonov (tiež protiprávnych), a z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája (t. j. sú nimi zákon, konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu, právna udalosť, či iné). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Právna úprava v ust. § 137 CSP preto spresňuje, že žalobou sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Napríklad, možnosť domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy (teda právnej skutočnosti) je daná iba vtedy, ak to výslovne umožňuje osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobca nesmie žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musí formulovať petit na určenie vlastníctva. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.
31. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia nepravdivosti údajov otca uvedené v rodnom liste žalovaného, údaj o priezvisku žalovaného uvedený v rodnom liste žalovaného v znení „B.“ a údaje uvedené v knihe narodení matričného úradu G. vťahujúce sa k žalovanému v časti údajov otca žalovaného. Argumentujú tým, že rodný list a kniha narodení sú verejnými listinami, ktorých pravdivosť v časti údajov o otcovi žalovaného vyvracajú tým, že tvrdia, že súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve neb. A. B. je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 OZ pre absenciu slobody vôle poručiteľa pri tomto vyhlásení ako aj neskôr pre bezprávnu vyhrážku matky žalovaného. Dôvodia, že na takomto určení majú právny záujem, pretože v prebiehajúcom dedičskom konaní sú ohrození vo svojich právach na právom aprobovaný správny dedičský podiel bez podielu žalovaného.
32. Ako prvé je potrebné uviesť, že údaje v rodnom liste a knihe narodení nie sú právnymi skutočnosťami v zmysle ust. § 2 ods. 1 OZ (ako tvrdia žalobcovia), nakoľko s týmito údajmi samotnými zákon nespája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Právnou skutočnosťou je tu jednak narodenie dieťaťa (pr. udalosť), resp. právny úkon súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve dieťaťa (pr. úkon), ktoré sú základom pre zápis údajov do knihy narodení a rodného listu dieťaťa. Matrika, resp. súd súhlasné vyhlásenie rodičov neschvaľuje, ani ho nehodnotí, iba ho prijíma. Zápis v knihe narodení má teda deklaratórne účinky. Už len z tohoto dôvodu nie je možné domáhať sa určenia nepravdivosti údajov v knihe narodení a v rodnom liste žalovaného žalobou podľa § 137 písm. d) CSP.
33. Takisto je potrebné uviesť, že žalobou v civilnom sporovom konaní sa nemožno domáhať určenia pravdivosti alebo nepravdivosti nejakej skutočnosti, hoci aj údajov vo verejných listinách. Predovšetkým ako správne uviedol žalovaný, pojem „pravda“ je hodnotová kategória. Určenie pravdy vo všeobecnosti záleží na kritériách pre pravdivosť zvolených. Pravda môže byť absolútna, relatívna, objektívna, či subjektívna atď. V skutočnosti je však pravda iba jedna. Žalobcovia sa však žalobou nedomáhajú určenia právnej skutočnosti, ale určenia skutočnosti faktickej. V sporovom konaní sa však nezisťuje objektívna pravda, ale na základe unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena sporovými stranami, sa súd dopracuje k určitej miere praktickej istoty, že sa napríklad niečo stalo. Žaloba na určenie nepravdivosti niečoho (tu údaj vo verejnej listine), však v zmysle ust. § 137 CSP prípustná nie je. Na základe tohto ustanovenia prichádzajú do úvahy iba dva druhy určovacích žalôb, a to podľa písm. c) určenia práva,
či tu je alebo nie je (napríklad vlastníckeho) a podľa písm. d) určenia právnej skutočnosti. Určenia ne/ pravdy sa podľa CSP domáhať nemožno.
34. Právnym základom pre domáhanie sa nepravdivosti údajov zapísaných vo verejných listinách (rodnom liste a knihe narodení), nie je ani ustanovenie § 205 CSP.
35. V zmysle ust. § 205 CSP, verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Verejná listina je jedným z dôkazných prostriedkov v civilnom sporovom konaní. Verejnou listinou je napr. doručenka (§ 111 ods. 1 CSP), zápisnica z pojednávania (§ 99 CSP), súdne rozhodnutie, rozhodnutie správnych orgánov, ale tiež sú verejnými listinami tie, ktoré za verejné vyhlási zákon, napr. notárska zápisnica, matrika (§ 3 ods. 1 Zákon o matrikách), rodný, sobášny a úmrtný list (§ 3 ods. 2 Zákona o matrikách), tiež potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike a doslovné výpisy z matrík. Súd pri verejných listinách vždy skúma, či ide o akt (či nejde o paakt), či je akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu verejnej moci a či je právoplatný a vykonateľný, ďalej či má zákonom predpísanú formu a stanovené náležitosti. Súd však (mimo rámec správneho súdnictva) nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu (porovnaj Najvyšší súd ČR, sp. zn. 3 Cdon 1091/96).
36. S verejnými listinami sa spája vyvrátiteľná domnienka pravdivosti jej obsahu, podľa ktorej verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. V zmysle § 205 CSP strana, ktorá spochybňuje pravdivosť verejnej listiny musí okrem popretia pravdivosti jej obsahu taktiež predložiť dôkazy o svojom tvrdení. Dôkaz opaku je však vylúčený tam, kde je súd rozhodnutím iného súdu alebo orgánu viazaný (§ 193 CSP). Preto, aby súd pri zisťovaní skutkového stavu na obsah verejnej listiny neprihliadal, musel by byť preukázaný opak, znamená to presun dôkazného bremena na toho, kto popiera správnosť obsahu verejnej listiny. Ak pravdivosť verejnej listiny nie je vyvrátená preukázaním opaku, považuje súd pre účely hodnotenia dôkazov obsah listiny za pravdivý. Predovšetkým treba zdôrazniť, že ust. § 205 CSP, je procesným ustanovením, ktoré sa aplikuje v procese zisťovania skutkového stavu v konkrétnom spore a tiež v procese hodnotenia vykonaných dôkazov súdom. Inak povedané, ak prebieha určité sporové konanie, v ktorom bola na preukázanie určitej skutočnosti ako dôkazný prostriedok predložená verejná listina, v zásade platí, že to čo táto verejná listina osvedčuje je pravda, pokiaľ v procese dokazovania sporová strana túto skutočnosť nepoprie a nepreukáže relevantnými dôkazmi opak. Ak strana predloženými dôkazmi vyvráti pravdivosť obsahu verejnej listiny, súd na túto verejnú listinu v rámci hodnotenia dôkazov v danej sporovej veci viac neprihliada. Nie je možné sa však samostatnou určovacou žalobou domáhať určenia nepravdivosti údajov vo verejných listinách, tu konkrétne v rodnom liste a v knihe narodení v časti označenia otca žalovaného a určenia jeho priezviska, pretože takáto žaloba nemá právny základ, nie je prípustná v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 137 CSP), ako ani podľa osobitného právneho predpisu.
37. Žalobcovia prípustnosť podanej žaloby o určenie nepravdivosti údajov vo verejných listinách odôvodňovali tým, že základom zápisu údajov do rodného listu a knihy narodení žalovaného, v danom prípade bola právna skutočnosť – súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve neb. A. B., ktorý právny úkon je absolútne neplatný, pre absenciu slobody vôle poručiteľa. Určenie neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov, tak žalobcovia v tomto konaní uplatnili ako predbežnú právnu otázku v spore o určenie nepravdivosti údajov vo verejných listinách.
38. Právna úprava určenia otcovstva v Zákone o rodine je založená na systémovom uplatňovaní troch domnienok otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa (§ 91 Zákona o rodine), uprednostňuje tzv. sociálne rodičovstvo, keď nie je preskúmavané, či tento muž skutočne je biologickým otcom dieťaťa alebo nie. Uplatňuje sa tu „chcené“ rodičovstvo, ktoré rešpektuje autonómiu vôle rodičov, teda nie je vylúčené že týmto spôsobom uznajú otcovstvo nielen nezosobášení biologickí rodičia dieťaťa, ale otcovstvo môže takýmto spôsobom uznať aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, čomu sa nedá zabrániť, pretože súd ani matrika v takomto prípade nevykonávajú dokazovane o otcovstve. Súhlasné vyhlásenie súd ani matrika neschvaľuje, ani ho inak nehodnotí, len ho od rodičov prijíma. Súhlasné vyhlásenie je matričná udalosť, ktorá sa zapisuje do knihy narodení. Orgán poverený vedením matriky spisuje o súhlasnom vyhlásení zápisnicu, v rámci ktorej sa okrem vyhlásenia zisťujú údaje potrebné pre vykonanie zápisu Rodičia spravidla súčasne urobia dohodu o mene a priezvisku dieťaťa.
39. Súhlasné vyhlásenie rodičov podľa § 91 Zákona o rodine, predstavuje rodinnoprávny úkon, pričom Zákon o rodine upravuje aj možnosť dosiahnutia nápravy stavu vyvolaného týmto právnym úkonom, a to prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva (§ 93 Zákona o rodine), uplatnenie ktorého je však časovo limitované a jeho hmotnoprávnou podmienkou je, že je vylúčené, aby bol daný muž otcom dieťaťa, pričom zákon stanovuje aj okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto žaloby.
40. Ak sa otcovstvo určuje prejavom vôle matky a otca, nejde o uzavretie zmluvy, nakoľko ide o dva obsahovo zhodné právne úkony, ktoré nesmerujú proti sebe, ale ich prejavy sú určené súdu, alebo matričnému úradu. Ide však o právne úkony, preto sa aj v tomto prípade vyžaduje splnenie všetkých náležitostí právnych úkonov v zmysle § 37 a nasl. OZ. V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, však žaloba o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov prípustná nie je, pretože možnosť podania takejto žaloby nevyplýva z osobitného predpisu (takýmto osobitným predpisom nie je ani § 37 ods. 1 OZ, ani ust. § 473 ods. 1 OZ, ani ust. § 4 OZ ako sa nesprávne domnievajú žalobcovia). Tiež je potrebné uviesť, že v prípade, ak by bolo možné domáhať sa absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, znamenalo by to, že podanie takejto žaloby by nebolo obmedzené lehotou, t. j. žaloba by mohla byť uplatnená s veľkým časovým odstupom, ktokoľvek by sa mohol domáhať absolútnej neplatnosti tohto spôsobu určenia otcovstva. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa je však jedným zo základných práv dieťaťa právo poznať svoj pôvod a poznať svoju prirodzenú rodinu. Pripustenie tohoto typu žalôb by znamenalo ohrozenie práva dieťaťa na stabilitu jeho rodinnoprávnych vzťahov.
41. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo 224/2016 z 31. októbra 2017, uviedol záver, že právna teória aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. OZ splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je biologickým otcom dieťaťa (ide o prax za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pozn.). Žalobca v právnom postavení domnelého otca nemá podľa Zákona o rodine priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom, by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiaduceho stavu. Treba preto pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva (práva na súkromný a rodinný život) žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Zákon o rodine ako hmotnoprávny predpis totiž nie je špeciálnou úpravou k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý je procesným predpisom. Zákon o rodine v ustanovení § 110 umožňuje podporné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa použijú vtedy, ak zákon o rodine určitú otázku neupravuje, alebo ju upravuje neúplne. Keďže zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je súhlasné vyhlásenie rodičov neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. možno primerane použiť tiež ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 a § 39 OZ. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR s právnou vetou: „Právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten, kto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní má kľúčový význam najlepší záujem maloletého dieťaťa.“ Len na okraj, v danej veci bolo účelom súhlasného vyhlásenia o otcovstve, vylúčenie z otcovstva skutočného biologického otca dieťaťa.
42. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu vychádza tiež z rozhodnutia ESĽP vo veci Paulík c/a Slovenská republika, zo dňa 10.10.2006, podľa ktorého „neexistencia postupu, ktorým by bolo možné pri popieraní otcovstva uviesť do súladu stav právny s biologickou realitou, je v danom prípade v rozpore so záujmami dotknutých osôb a nikomu v skutočnosti neprináša úžitok.“ Z toho možno vyvodiť, že v prípade, ak skutočný stav (biologické otcovstvo) je v rozpore s právnym stavom (právnym otcovstvom) založeným na základe domnienky, ktorá spôsobuje právne následky a zároveň dôjde k stretu s právom jednotlivca garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, nemala by absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiaduceho stavu.
43. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že súdy pripustili možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, avšak v špecifickom prípade, že žalobu podáva biologický otec dieťaťa, v situácii, kedy vyhlasujúci si boli vedomí, že muž ktorého otcovstvo bolo súhlasným vyhlásením určené, nie je biologickým otcom dieťaťa a tiež podanie takejto žaloby bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
44. V predmetnej právnej veci však žalobu podávajú dedičia po nebohom otcovi maloletého v záujme vylúčiť maloletého z dedenia po poručiteľovi a dosiahnuť svoj dedičský podiel nezmenšený o podiel žalovaného. V ich prípade podanie žaloby o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov osobitný predpis nielenže neumožňuje, ale ani takáto žaloba nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa (čl. 5 Zákona o rodine).
45. Ak vznikne v priebehu konania o dedičstve spor o dedičské právo, dedičský súd (notár ako súdny komisár) najskôr vyhodnotí, či je charakter sporu právny alebo skutkový. Spor o dedičské právo ak skutkové okolnosti nie sú medzi účastníkmi sporné, rozhodne dedičský súd (notár ako súdny komisár) uznesením podľa § 193 CMP. Ak však rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania o dedičstve závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd (notár ako súdny komisár) podľa § 194 CMP. V konaní o dedičstve sa sporné skutkové otázky nevyhodnocujú, ich riešenie je ponechané na sporové konanie, v to prípade dedičský súd odkáže na podanie žaloby podľa § 194 CMP toho, koho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné.
46. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve sú žalobami o určenie právnej skutočnosti, ktorých procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 CMP. Ust. § 194 CMP je osobitným predpisom v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP. Žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa § 194 CMP je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Žalobca v spore na určenie právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý právny záujem. Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností (napr. jeden domnelý dedič tvrdí, že podpis na závete je poručiteľov, iný domnelý dedič tvrdí, že podpis je sfalšovaný), odkáže dedičský súd uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je v tomto prípade vymedzený uznesením dedičského súdu, ktoré by malo podľa § 194 CMP v zásade vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má totiž vykonať v konaní o dedičstve. Petitom žaloby podľa § 194 CMP preto nemá byť nar. určenie platnosti alebo neplatnosti závetu. Skutková otázka, ktorá sa má určiť žalobou podľa § 194 CMP sa má týkať napr. výlučne pravosti podpisu na listine. Formulácia petitu môže znieť napr. tak, že žalobca navrhuje, aby súd určil, že podpis na listine (závete) nepatrí poručiteľovi. Na základe rozsudku o určení právnej skutočnosti bude potom úlohou dedičského súdu vec právne posúdiť a vyhodnotiť, že závet je platný (ak podpis patrí poručiteľovi) alebo neplatný (ak je podpis sfalšovaný).
47. Ak niekto uplatňuje svoje dedičské právo tvrdením skutočností, ktoré možno osvedčiť iba rozhodnutím o osobnom stave, pričom takéto rozhodnutie neexistuje (a uznesením podľa § 194 CMP ani nie je možné účastníka odkázať, aby podal návrh na určenie materstva, na určenie otcovstva, alebo na zapretie otcovstva, pozn.), dedičský súd (notár ako súdny komisár) vyhodnotí spor o dedičské právo tak, že nie je založený na spornej skutkovej otázke, ale na spornej právnej otázke. Napríklad ak zákonný dedič popiera dedičské právo syna poručiteľa (ktorý sa narodil mimo manželstva), tvrdiac, že poručiteľ nebol jeho otec, tak spor o dedičské právo je postavené na spornej právnej otázke, keďže právna domnienka otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov, ktoré nebolo zapreté, platí bez ohľadu na biologickú realitu. Sporná skutková otázka nie je daná a dedičský súd postupuje podľa § 193 CMP. Postupom podľa § 194 CMP sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu či platnosť závetu alebo vydedenia. Existencia rodinného vzťahu s poručiteľom môže predstavovať spornú skutkovú otázku podľa § 194 CMP len ojedinele, napr. či manželstvo trvalo v čase smrti poručiteľa vzhľadom na spornosť dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
48. Odvolací súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. A. B. vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26D/176/2016 popreli žalobcovia dedičské právo žalovaného dôvodiac, že nebohý bol pri právnom úkone, ktorým vyhlásil, že je otcom maloletého, uvedený do omylu (§ 49a OZ), pretože v tom čase nevedel, že matka maloletého mala mať styk aj s inými mužmi (Popretie dedičského práva č. l. 33 spisu), ako aj z dôvodu absencie slobody a vážnosti jeho vôle (popretie dedičského práva – doplnenie dôvodov č. l. 35 spisu), pre ktoré právny úkon nespĺňal náležitosti podľa § 37 OZ. Na základe uvedeného dedičský súd (notár ako súdny komisár) uznesením sp. zn. 26D/176/2016, Dnot 190/2016 zo dňa 31.5.2019 rozhodol v zmysle ust. § 193 CMP, že v konaní o dedičstve bude ďalej pokračovať s účastníkmi: manželkou poručiteľa C. B., jej synom A. B. a maloletým synom E. B., ako dedičmi zo zákona v skupine I. Dedičský súd uzavrel, že nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 194 CMP, pretože dedičské právo maloletého syna E. B. bolo nesporne preukázané jeho rodným listom, otcovstvo poručiteľa bolo určené
v súlade so Zákonom o rodine, nikto z účastníkov nespochybnil pravosť tejto verejnej listiny, súd mal za to, že popretie dedičského práva maloletého po 2 rokoch od úmrtia poručiteľa, ktorého otcovstvo bolo riadne určené v súlade so zákonom, nie je spornou skutočnosťou, pre ktorú by bol možný postup podľa § 194 CMP. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 10CoD/16/2020-727 zo dňa 30.3.2021 toto dedičské uznesenie potvrdil, keď uzavrel, že spor o dedičské právo je postavený na spornej právnej otázke, keďže právna domnienka otcovstva manžela matky, ktoré nebolo zapreté, platí bez ohľadu na biologickú realitu. Sporná skutková otázka teda nie je daná a dedičský súd postupuje podľa § 193 CMP. Odvolatelia sa domáhali postupu podľa § 194 CMP, nakoľko boli názoru, že rozhodnutie o dedičskom práve závisí na posúdení spornej skutkovej otázky (nepravdivosť údajov v rodnom liste a neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov). Odvolací súd však rovnako ako súd prvej inštancie vyhodnotil spor o dedičské právo v danej veci tak, že nie je založený na spornej skutkovej otázke, ale na spornej právnej otázke, keďže právna domnienka otcovstva (v tomto prípade svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa), ktoré nebolo zapreté, platí bez ohľadu na biologickú realitu. Dedičské právo, ktoré má byť založené na príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi posudzuje súd v dedičskom konaní na základe matričných dokladov, ktoré sú verejnými listinami v zmysle § 205 CSP. Nie je dôvodom na postup podľa § 194 ods. 1 CMP, ak dedič počas dedičského konania v rozpore s matričnými dokladmi tvrdí o inom dedičovi, že nie je v takom príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi, ktorý by zakladal jeho dedičské právo ako dediča zo zákona (napr. že nie je dieťaťom poručiteľa), keďže nejde o skutkový spor, ale o otázku osobného stavu. Predmetná žaloba žalobcov teda nie je prípustná ani podľa § 194 CSP, pretože jednak ich na podanie predmetnej žaloby neodkázal dedičský súd a tiež preto, že vo svojej podstate sa žalobcovia domáhajú toho, aby nebohý poručiteľ nebol zapísaný ako otec v rodnom liste žalovaného s cieľom vylúčiť ho z dedenia po poručiteľovi, teda v konečnom dôsledku ide o otázku osobného stavu žalovaného.
49. Ako však správne upozornil žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, samotné predbežné určenie neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve k žalovanému, neznamená súčasne záver, že údaj o otcovi zapísaný v rodnom liste maloletého je nepravdivý, pretože ak by aj vyhlásenie o určení otcovstva bolo prípadne neplatným právnym úkonom, neznamená to, že poručiteľ nebol biologickým otcom žalovaného a že údaj o otcovi zapísaný v rodnom liste maloletého, hoci aj na základe neplatného právneho úkonu, je v rozpore so skutočnosťou a teda nepravdivý. Inak povedané, len samotnou neplatnosťou súhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva k žalovanému, nie je preukázaná nepravdivosť údajov vo verených listinách – rodnom liste a knihe narodení, pretože poručiteľ napriek tomu môže byť biologickým otcom žalovaného. Podanou žalobou o určenie nepravdivosti údajov vo verejných listinách tak žalobcovia sledovaný účel – vylúčenie žalovaného z dedenia po poručiteľovi, dosiahnuť nemôžu.
50. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov o určenie nepravdivosti údajov o otcovi žalovaného vo verejných listinách – rodnom liste žalovaného a v knihe narodení, je neprípustná. Touto skutočnosťou sa mal ako prvoradou zaoberať aj súd prvej inštancie, pretože až keď civilný súd dospeje k záveru, že podaná žaloba je prípustná podľa § 137 CSP, pristúpi k skúmaniu uplatneného nároku podľa hmotného práva. Tu sa súd prvej inštancie dôsledne prípustnosťou podanej žaloby nezaoberal, napriek tomu dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobcovia nepreukázali, že by vôľa poručiteľa pri súhlasnom vyhlásení nebola slobodná. Súd prvej inštancie teda vo výroku rozhodol vecne správne, pretože žalobu žalobcov bolo potrebné ako neprípustnú zamietnuť, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny, a to vrátane vecne správneho závislého výroku o trovách konania, odvolaním žiadnej z procesných strán osobitne nenapadnutého.
51. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov týkajúce sa nevykonania navrhnutého dokazovania súdom prvej inštancie, nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
52. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).