Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/80/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom A. B. C. - ZITAGRO, s miestom podnikania Vlčany 1250, IČO: 42 120 942, zastúpeného splnomocnencom: Moravčík a spol. s. r. o., so sídlom Námestie M. R. Štefánika 582/29b, Myjava, IČO: 47 258 047, proti žalovaným: 1/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, 2/ F. A., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX, 3/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpeným advokátom: dr. jur. Ferenc Mazács, so sídlom Alžbetínske nám. 328/4/1094, Dunajská Streda, o zaplatenie 17.665,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13. júna 2022 č. k. -216, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), , o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.665,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.665,34 eura od 12.2.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzavreli 1.1.2006 s pani H. I. zmluvu o dočasnom prenájme poľnohospodárskej pôdy č. 1/2005, predmetom ktorej mala byť poľnohospodárska pôda v k. ú. J. č. parcely 2160/15 o celkovej výmere 3,19 ha a č. parcely 2105/0/6 o výmere 7,86 ha. Žalovaná 3/ uzavrela 1.10.2017 s pani H. I. zmluvu o dočasnom prenájme poľnohospodárskej pôdy č. 1/2007, predmetom ktorej mala byť poľnohospodárska pôda v k. ú. J. č. parcely 2105/6 a 2105/7 o výmere 6,5 ha. Parcely s takýmito číslami neexistujú. Obe zmluvy uvádzajú, že žalovaným boli pozemky vydané do náhradného užívania podľa Podľa tvrdení žalovaných z roku 2018 predstavujú parcelné čísla na zmluvách označenie podľa údajov uvedených v rozhodnutí, ktorým im tieto pozemky boli dané do náhradného užívania ako náhrada za ich pozemky, ktoré v minulosti užívalo Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo vo

Vlčanoch, IČO: 00 192 317. Rozhodnutie o náhradnom užívaní žalovaní k zmluvám nepripojili. Medzi sporovými stranami neexistoval spor o tom, aké presne pozemky majú na základe zmlúv užívať. Pani I. dala pozemky do podnájmu vnukovi - žalobcovi ( ), ktorý potom platil nájomné za užívanie pozemkov priamo žalovaným. Žalobca tak užíval parc. č. 2363, 2362, 2361, 2352/2, 2352/1, 2354, 2344/600, 2344/300, 2337/402, 2337/302, 2337/602, 2337/1, 2331, 2330, 2352/2 a 2106, 2108, 2105, 2118/400, 2119/400 v domnení, že ide o užívanie pozemkov v zmysle zmlúv so žalovanými. Začiatkom roka 2018, keď sa žalobca snažil uzatvárať písomné zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov k pozemkom, ktoré užíva bez zmluvy, resp. ktoré užíva na základe zmlúv s osobami, ktoré nie sú skutočnými vlastníkmi pozemkov, oznámil žalovaným, že im prestane platiť nájomné za užívanie týchto pozemkov, pretože sa domnieva, že žalovaní už nemajú právo náhradného užívania k týmto pozemkom. Vzniklo u neho podozrenie, že náhradné pozemky boli žalovaným vydané ako náhradné ešte Poľnohospodárskym výrobno-obchodným družstvom vo Vlčanoch, ktoré je však od roku 1996 v konkurze a konkurz bol ukončený v roku 2012, kedy bolo družstvo zrušené. Žalovaní zareagovali na takéto oznámenie žalobcu zaslaním „výpovede zmluvy“ zo dňa 27.3.2018, v ktorom pani H. I. oznámili, že ukončujú s ňou nájomné zmluvy, a to z dôvodu údajného neplnenia si povinnosti riadneho obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy (údajne žalobca nezozbieral kukuricu na pozemkoch včas a nevykonal agrotechnické práce potrebné pred zimným obdobím). Žalovaní navyše chceli takto ukončiť nájomné zmluvy okamžite (bez plynutia výpovednej lehoty). Žalovaní sa okamžite po zaslaní výpovedí dohodli na užívaní predmetnej pôdy s inými - tretími osobami, ktoré začali pozemky ihneď užívať (ešte v ten istý deň ako žalovaní odoslali výpovede zmlúv - 27.3.2018). Tieto tretie osoby sú veľmi dobré známe žalovaných - pani K. L. a pani C. L.. Žalobca sa tak na pozemky v roku 2018 už nedostal. Pani I. a žalobca zareagovali na výpovede listami z 11.4.2018, v ktorých zdôvodnili, prečo považujú výpovede za neplatné, a v ktorých opätovne spochybnili práva žalovaných k predmetným pozemkom a vyzvali ich, aby sa okamžite zdržali užívania pozemkov, resp. aby ich neužívali ani tretie osoby, s ktorými uzavreli nájomné zmluvy, a aby okamžite pozemky vypratali a nezačali vykonávať poľnohospodársku výrobu, pretože pozemky chce naďalej užívať žalobca. Žalobca chcel následne osloviť skutočných vlastníkov v zmysle s návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy s možnou fikciou uzatvorenia nájomnej zmluvy ex lege, čo môže urobiť len „užívateľ pozemku“. Tým, že žalovaní dali pozemky okamžite do užívania tretej osobe, ktorá ich okamžite začala užívať, znemožnili žalobcovi vykonávať ďalšiu poľnohospodársku výrobu na pozemkoch a znemožnili mu využiť výhodu užívateľa pozemku. Listom z 25.10.2018 žalovaní žalobcovi oznámili, že podľa zanikla platnosť rozhodnutia, ktorým boli pozemky do náhradného užívania poskytnuté, keďže Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo vo Vlčanoch bolo v roku 2012 zrušené, a zároveň z tohto dôvodu vyjadrili spornosť existencie nájomnej zmluvy z r. 2005. Žalobca takýmto spôsobom prišiel o užívanie cca 17,5 ha poľnohospodárskej pôdy, a to v dôsledku konania žalovaných, ktorí následne okamžite dali pôdu do užívania tretím osobám, a ktorí napokon sami priznali, že už nemajú žiaden právny titul na užívanie pozemkov. Žalovaní žalobcu dlhé roky uvádzali do omylu, keď mu tvrdili, že majú pozemky dané do náhradného užívania, čo ale nebola pravda. A práve túto situáciu žalovaní zneužili na to, aby žalobcu z pozemkov jednoducho zo dňa na deň vyhnali. Listom z 11.12.2018 žalobca vyzval žalovaných, aby mu jednak zaplatili nájomné, a jednak náhradu škody. Škodu predstavuje ušlý zisk za rok 2018 spočívajúci v tržbách z úrody kukurice, ktorú mal žalobca pripravenú na sejbu na daných pozemkoch, a ušlý zisk na priamych platbách, ktoré PPA vypláca na rozlohu obrábanej pôdy. Žalobca pozemky užíval v súlade s , hoc na to zjavne nemal uzavretú platnú nájomnú zmluvu. Užíval ich dobromyseľne v tom, že mu právo ich užívania patrí. Žalobca bol pripravený osloviť reálnych vlastníkov pozemkov, toto mu však zo strany žalovaných bolo znemožnené tým, že žalobcu z pozemkov jednoducho vytlačili. Žalovaní porušili povinnosť nezasahovať do užívania a nerušiť užívanie žalobcu ako oprávneného držiteľa podľa , a preto sú v zmysle zodpovední za škodu, ktorú tým žalobcovi spôsobili. Porušili aj prevenčnú povinnosť podľa , keďže dobre vedeli, že ak žalobcovi zamedzia vstup na jeho pozemky, tak mu spôsobia škodu spočívajúcu vo výpadku tržieb za plodiny vypestované na pozemkoch v danej začínajúcej sezóne, vo výpadu dotácií na pôdu, ako aj stratu prípravy pôdy na novú sezónu. Konanie žalovaných žalobca označuje za úmyselné s účelom poškodiť žalobcu, pričom toto konanie je v zrejmom rozpore s dobrými mravmi. Vzťahy medzi stranami sú už niekoľko rokov nedobré. Vyhrotili sa na osobnom stretnutí 25.3.2018, na ktorom žalobca opätovne uviedol žalovaným, že im už nehodlá platiť nájomné, pretože zjavne nemajú žiadne právo k pozemkom. O dva dni na to, 27.3.2018, žalovaní zaslali žalobcovi výpovede a v rovnaký deň 27.3.2018 bol žalobca z pozemkov vytlačený, keď na ne vstúpili tretie osoby a začali ich užívať (a uplatnili si na ne aj dotácie na priamych platbách od PPA). Žalobca sa už na pozemky nedostal, stihol si už len odfotiť práce traktorov žalovaných na jeho pozemkoch. Celková výška škody, ktorú žalovaní žalobcovi spôsobili predstavuje

sumu 17.665,34 eura (22.049,03 eura ako ušlá tržba + 3.686,55 eura ako ušlé priame platby - 8.070,25 eura ako náklady). Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných, svedkov E. A., M. L., K. L. listinnými dôkazmi - zmluva o dočasnom prenájme poľnohospodárskej pôdy č. 1/2005, č. 1/2007, výpis z obchodného registra, výpovede zmluvy o dočasnom prenájme poľnohospodárskej pôdy č. 1/2005, oznámenia k výpovedi z 11.4.2018, list z 25.10.2018, oznámenie k vyjadreniu z 11.12.2018, odpoveď na výzvu na zaplatenie z 10.2.2019, údaje štatistického úradu, fa. žalobcu za predaj kukurice v roku 2018, údaj Komoditnej burzy Bratislava, kúpne zmluvy s Agropodnik Trnava, vyjadrenie PPA, rozhodnutie PPA o priamych platbách, priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2018, žiadosť o zámenu pozemkov z 16.1.2018, žiadosť o prenájom pozemkov z 8.1.2018, úradný záznam OO PZ Vlčany z 5.1.2022, informácia PPA, podstatný obsah spisu OS Galanta sp. zn. .

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu, že žalovaní 1/ až 3/ svojím úmyselným konaním spôsobili žalobcovi škodu vychádzajúcu z toho, že žalobca nemohol pozemky v dôsledku konania žalovaných užívať. Pre vznik zodpovednosti za škody v zmysle musia byť kumulatívne naplnené štyri predpoklady, a to protiprávnosť konania, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. Žalobca protiprávnosť konania žalovaných 1/ až 3/ vyvodzoval z porušenia povinnosti nezasahovať do užívania pozemkov, porušenia prevenčnej povinnosti a konania proti dobrým mravom.

6. Žalobca v konaní uvádzal, že k sporu došlo v roku 2018. Od roku 2012 hospodáril na pozemkoch (vymedzených v žalobe), ktoré žalovaní vyhlasovali za svoje z dôvodu náhradného užívania. V roku 2017 získal informáciu, že náhradné užívanie je potrebné pretransformovať a zároveň mu boli poskytnuté informácie o zániku pôvodného družstva ešte v roku 2012. Na základe uvedených skutočností žalobca v žalobe spochybnil právo žalovaných 1/ až 3/ predmetné pozemky prenajímať, akokoľvek s nimi nakladať, či ich užívať, keďže nájomné zmluvy z roku 2006, resp. z roku 2007 uzavreté medzi žalovanými a H. I. stratili platnosť. Žalovaní v konaní uvádzali, že užívacie právo k týmto pozemkom získali na základe toho, že im tieto boli dané do náhradného užívania za ich vlastné pozemky. Trvanie práva náhradného užívania k pozemkom v roku 2018 však žalovaní v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázali a neuviedli ani vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Nereagovali ani na výzvu žalobcu, aby súdu predložili dokumenty, na základe ktorých mali mať pozemky dané do náhradného užívania. Súd v súvislosti s týmito tvrdeniami vychádzal z ust. a dospel k záveru, že obrana žalovaných účinným spôsobom nespochybnila tvrdenie žalobcu, že v roku 2018 už neexistovalo právo náhradného užívania žalovaných k pozemkom a títo preto nemali právo s predmetnými pozemkami akokoľvek nakladať. Samotní žalovaní túto skutočnosť žalobcovi potvrdili ešte pred podaním žaloby aj v liste ich právneho zástupcu z 25.10.2018, kedy mu oznámili, že nakoľko Poľnohospodárske výrobno- obchodné družstvo vo Vlčanoch bolo v roku 2012 zrušené, zanikla platnosť rozhodnutia, ktorým boli pozemky do náhradného užívania poskytnuté.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o týchto skutočnostiach komunikoval so žalovaným 1/ v období decembra 2017 až marca 2018, kedy mali hľadať riešenie. Toto tvrdenie však v konaní preukázané nebolo. Žalovaný 1/, žalovaná 3/ a svedok E. A. K.. zhodne potvrdili, že o tom, že žalobca spochybňuje ich právo náhradného užívania sa dozvedeli až na stretnutí 25.3.2018, na ktoré šli o.i. s tým, že na ňom bude vyplatené nájomné. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobca na stretnutí stále trval na výmene pôdy a až potom povedal, že žalovaní už nemajú pozemky a že on má zmluvu s pozemkovým fondom a nebude platiť aj tam aj tam. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by o pochybnostiach o platnosti nájomných zmlúv, či rozhodnutia o náhradnom užívaní komunikoval so žalovanými pred týmto stretnutím. Zo zhodných výpovedí žalovaných a svedka A. podľa názoru súdu vyplynulo, že žalovaní až do 25.3.2018 boli dobromyseľní v tom, že im právo náhradného užívania patrí a že zmluvy uzavreté s pani I. v r. 2006, resp. v r. 2007 sú platné. Existenciu náhradného užívania dlhodobo akceptovali tak žalovaní, ako aj pani I., a následne aj žalobca, ktorý pôdu od roku 2012 užíval a platil nájomné. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal dobromyseľnosť žalovaných v tomto smere spochybňovať, a to aj s prihliadnutím dobu, počas ktorej bol stav všetkými zúčastnenými akceptovaný, nikým nenamietaný, s prihliadnutím na vek žalovaných (žalovaní 1/ a 2/ 80 rokov, žalovaná 3/ 60 rokov), ako aj na všeobecne známu skutočnosť o mimoriadne komplikovanej evidencii poľnohospodárskych pozemkov a náhradného užívania (v tomto smere boli s prihliadnutím na miestne pomery relevantné aj vyjadrenia žalovaných, že nemali dôvod náhradné užívanie spochybňovať, lebo tak to užíva celá dedina).

8. V konaní tak podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalovaní mali vedomosť o tom, že nemajú právo k pozemkom a že žalobcu v tomto smere dlhodobo uvádzali do omylu v otázke ich právneho vzťahu k pozemkom, tak ako to v žalobe tvrdil. Súd tiež zdôraznil, že žalovaní 1/ až 3/ so žalobcom v žiadnom priamom (a to ani domnelom) právnom vzťahu neboli, keďže nájomné zmluvy z r. 2006, resp. 2007 neuzatvárali so žalobcom, ale s p. I.. Žalobca zároveň v konaní ani netvrdil ani nepreukazoval, že by žalovaným deklaroval a dokladoval existenciu podnájomného vzťahu medzi ním a L. I.. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že bol žalovanými uvádzaný do omylu ohľadne splnenia predpokladov pre trvanie nájomného vzťahu, účastníkom ktorého vôbec nebol.

9. Na druhej strane žalobca už v decembri 2017, resp. v januári 2018 predpokladal, že žalovaní nemajú užívacie právo a svoje užívacie právo k bývalým náhradným pozemkom odvodzoval od toho, že oslovil vlastníkov v januári 2018, a to pozemkový fond, obec J. a priebežne oslovoval aj menších vlastníkov (ako to uviedol vo svojej výpovedi). Súd poukázal na to, že vyjadrenia žalobcu v tomto smere, hoci sa týkajú jeho vlastného konania, neboli v priebehu konania konštantné. V žalobe žalobca tvrdil, že po tom, ako listami z 11.4.2018 (teda po stretnutí so žalovanými 25.3.2018) vyzval žalovaných, aby sa zdržali užívania pozemkov, mal záujem následne osloviť skutočných vlastníkov s návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy s možnou fikciou uzatvorenia zmluvy ex lege. Vo svojej výpovedi však uviedol, že skutočných vlastníkov už oslovil v januári 2018 a z toho v zmysle odvodzoval svoje užívacie právo (vznik nájomného vzťahu podľa zákona). Súčasne uviedol, že mal vedomosť o tom, že podľa vtedy účinného zákona nebolo potrebné, aby pôvodní vlastníci udelili akýmkoľvek spôsobom užívacie práva k náhradným pozemkom, nemali ani lehotu na vyjadrenie. Žalobca vedel, že ak ich požiada, vznikne nájomný vzťah. Následne svoje vyjadrenia korigoval s tým, že SPF síce oslovil písomne, túto žiadosť následne dopĺňal, avšak odpoveď neobdržal, a že ostatných vlastníkov oslovoval ústne. Pokiaľ žalobca v decembri 2017, najneskôr v januári 2018 zistil, že užíva pozemky bez nájomnej zmluvy, následne v januári 2018 oslovil skutočných vlastníkov (podľa žalovaného 1/ mal na stretnutí 25.3.2018 dokonca uviesť, že už má zmluvu s pozemkovým fondom a nebude platiť tam aj tam), súdu nebolo zrejmé ako mohli žalovaní zmariť žalobcovi možnosť uzavrieť nájomné zmluvy s reálnymi vlastníkmi pozemkov s výhodou vzniku nájomnej zmluvy ex lege a znemožniť mu výhodu užívateľa pozemku, keď žalobca podľa jeho vlastného tvrdenia potrebné kroky predpokladané ust. už realizoval.

10. Podstata protiprávneho konania žalovaných podľa žalobcu mala spočívať v tom, že žalobcu z pozemkov vytlačili, zamedzili mu vstup na pozemky, resp. že mu po stretnutí 25.3.2018 zaslali výpovede zmlúv a pozemky dali do užívania tretej osobe, ergo na pozemky vstúpila tretia osoba a začala ich obhospodarovať. Tieto tvrdenia však v konaní neboli preukázané. V konaní nebolo preukázané žiadne konanie žalovaných 1/ až 3/, ktorého bezprostredným a priamym následkom by bolo zamedzenie vstupu žalobcovi na pozemky, resp. jeho vytlačenie z nich. Žalovaní na predmetné pozemky nikdy nevstúpili, nezačali ich obhospodarovať a nepodali ani žiadosť o priame platby na PPA. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalovaní zaslali žalobcovi výpovede nájomných zmlúv dňa 27.3.2018, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto boli adresované p. H. I., teda osobe, o ktorej sa žalovaní domnievali, že s ňou majú uzavreté nájomné zmluvy. Výpovede zároveň boli p. I. zasielané v čase, keď už žalobca podľa vlastného vyjadrenia svoje užívacie právo neodvodzoval z nájomných zmlúv (ktoré považoval za neplatné), ale zo stavu reálneho užívania bez nájomnej zmluvy podľa a Podané výpovede tak nemohli ovplyvniť stav reálneho užívania pozemkov a skutočnosť, že žalobca mal o ich doručení vedomosť od svojej príbuznej (p. I.), súd považoval za irelevantnú.

11. V konaní bolo preukázané, že užívania pozemkov sa 27.3.2018 chopili tretie osoby, pričom z informácie PPA, vyjadrení svedkyne K. L. a svedka M. L. bolo zistené, že užívanie predmetných pozemkov v roku 2018 v žiadosti o priame platby deklarovali K. L. a C. L., ktorým boli tieto aj vyplatené. V konaní nebolo preukázané, že by tieto 3. osoby konali v mene žalovaných, či na základe pokynu žalovaných, na udelenie ktorého by mali žalovaní oprávnenie tak, ako to predpokladá ust. . Existencia vzťahu medzi tretími osobami a žalovanými zostala zo strany žalobcu len v rovine tvrdení a domnienok, dôkazné bremeno však v tejto časti neuniesol.

12. Svedok L. potvrdil, že na pozemky vstúpil a začal ich užívať po tom, ako bol svedkom E. A. K.. informovaný o stretnutí konanom dňa 25.3.2018 a požiadaný o pomoc. V konaní nebolo preukázané, že by svedok L. vstupom na pozemok konal na pokyn žalovaných, resp. na základe zmluvného vzťahu

medzi žalovanými a ním. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že synovi E. A. nepovedal, aby išiel za L., ktorého v tom čase ani nepoznal. Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že nevie, kedy L. vstúpili na pozemok a so žalovanou 2/ ani nevedeli o tom, že bola vykonaná sejba. Žalovaná 3/ sa o týchto skutočnostiach dozvedela tiež až dodatočne, prostredníctvom žalovaného 1/. Svedok L. vypovedal, že žalovaných osobne nepozná, žiadnu zmluvu s nimi neuzavrel a tieto tri osoby mu osobne ani cez niekoho iného nepovedali, že môže vstúpiť na pozemky. Svedok E. A. K.. vo svojej výpovedi potvrdil, že to bol on, kto komunikoval s L., pričom tak neurobil na príkaz žalovaného 1/. L. do telefónu povedal, čo sa dialo u pani I., čo povedal žalobca, že už nemajú pôdu. Že tam treba robiť, že je to v strašnom stave. L. odpovedal, že to bude riešiť, nežiadal za to peniaze. Žalovaný 1/ sa podľa svedka A. o tom, že pán L. išiel obrábať pozemok, dozvedel po tom, ako tam boli policajti.

13. Proti uvedeným vyjadreniam žalovaných a svedkov stojí vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého sa o dva dni (po stretnutí 25.3.2018) v utorok, na pozemkoch objavila hospodárska technika a pán L., ktorého mal poslať žalovaný 1/ za účelom obhospodarovania. V tejto súvislosti žalobca ako dôkaz navrhol vyžiadať správu na jeho žiadosť zasahujúcich policajtov, ktorá však tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepotvrdila. Z jej obsahu totiž vyplýva, že počas preverenia bolo zistené na mieste, že L. L. neobrábal ornú pôdu, ktorú mal oznamovateľ v prenájme, ale susednú ornú pôdu a hliadka na mieste nezistila protiprávne konanie a taktiež oznamovateľ (žalobca) uviedol, že nechce podávať žiadne oznámenie.

14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že po tom, ako svedok E. A. K.. informoval svedka L. o okolnostiach a priebehu stretnutia medzi žalobcom a žalovanými dňa 25.3.2018, tento 27.3.2018 vstúpil do užívania pozemkov, ktoré dovtedy užíval bez platnej nájomnej zmluvy žalobca. Žalobca v konaní nepreukázal, že by M. L. konal s vedomím žalovaných, na základe ich pokynu, na udelenie ktorého by žalovaní mali oprávnenie. V konaní tak nebolo preukázané, že to boli žalovaní, kto mal zasiahnuť do práva žalobcu nerušene užívať pôdu, kto mal žalobcovi zamedziť vstup na jeho pozemky, a tým spôsobiť škodu spočívajúcu vo výpadku tržieb za plodiny, vo výpadku dotácií na pôdu. V konaní bolo preukázané, že do užívania pôdy vstúpili tretie osoby, bez akéhokoľvek zmluvného, či iného vzťahu so žalovanými. Tieto osoby následne užívanie deklarovali aj PPA v žiadosti o priame platby, ktoré im boli poskytnuté. V konaní bolo preukázané, že žalobca už v decembri 2017, resp. januári 2018 mal vedomosť o tom, že náhradné užívanie žalovaných k pozemkom neexistuje, mal vedomosť, že pozemky užíva bez nájomnej zmluvy a mal vedomosť o režime a Žalobcovi tak nič nebránilo predísť vzniknutej situácii, kedy sa užívania zmluvne neupravenej pôdy chopila tretia osoba, kvalifikovaným oslovením skutočných vlastníkov s prípadným následkom vzniku nájomného vzťahu ex lege. Pred žalovanými na stretnutí 25.3.2018, ako aj pred súdom vo výpovedi, žalobca dokonca deklaroval, že tieto úkony aj vykonal. Pokiaľ tak urobil, nič mu nebránilo uplatňovať si konkurenčný nárok na priame platby, v dôsledku čoho by PPA následne riešila otázku oprávneného užívania. Konanie žalovaných tak podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže tí pokiaľ ide o platnosť rozhodnutia o náhradnom užívaní a nájomných zmlúv boli dobromyseľní a pochybnostiach žalobcu sa dozvedeli až na stretnutí v marci 2018, kedy im oznámil, že im nebude platiť nájomné. Pokiaľ následne zaslali výpovede p. I., s ktorou mali nájomné zmluvy uzavreté a ktoré žalobca už v tom čase považoval za neplatné, súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, akým spôsobom takéto konanie mohlo zasiahnuť do užívania pozemkov žalobcom. Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Medzi zaslaním výpovedí zmluvy žalovanými tretej osobe a vstupom iných tretích osôb na pozemky dovtedy užívané žalobcom neexistuje žiadny priamy a bezprostredný vzťah. Ani následná snaha žalovaných o riešenie situácie, ktorú vnímali ako ťaživú a šokujúcu, výsledkom ktorej bola sprostredkovaná komunikácia s p. L., nezakladá ich zodpovednosť za prípadnú škodu, keďže údajného protiprávneho konania, v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s ktorým mala vzniknúť škoda, sa nedopustili žalovaní, ale tretie osoby.

15. Keďže žalobca v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ až 3/ v súvislosti s ním uplatneným nárokom na náhradu škody, keď nepreukázal, že sa žalovaní 1/ až 3/ dopustili protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým mu mala vzniknúť škoda, súd žalobu zamietol. Vzhľadom k prijatým záverom sa súd nezaoberal dôvodnosťou výšky uplatnenej škody, pretože takýto postup by bol nadbytočný a nehospodárny.

16. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované dokazovanie vyžiadaním dokumentov, od ktorých mali žalovaní údajne odvodzovať právo náhradného užívania, súd prvej inštancie poukázal na to, že toto bolo nerealizovateľné pre nedostatočnú identifikáciu dôkazného prostriedku, ktorý mal byť súdom zabezpečený. V rámci uloženia edičnej povinnosti súdom sa totiž predpokladá, že listinný dôkaz, ktorý má byť vyžiadaný, bude dostatočne individualizovaný tak, aby bolo zrejmé, čo má byť predmetom vydania. Požiadavka žalobcu však bola všeobecná a v dôsledku toho ju súd nemohol vykonať.

17. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , , (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalovaných.

18. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu, alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. , , . Žalobca mal za to, že vzťah medzi žalovanými a tretími osobami, ktoré na pôdu vstúpili a začali ju užívať, je z vykonaného dokazovania celkom zjavný. Na rozdiel od súdu, žalobca vníma vykonané dokazovanie tak, že L. sa dostali na pozemky ihneď po stretnutí 25.3.2018 na podnet a so súhlasom žalovaných. Z výpovede svedka E. A. K.. a žalovaného 1/ vyplýva, že L. kontaktoval A. K.. hneď po stretnutí 25.3.2018, pričom žalovaný 1/ s odovzdaním pozemkov L. súhlasil, čo vyplýva aj z jeho výpovede na pojednávaní 24.5.2021, ako aj výpovede A. K.. na pojednávaní 22.11.2021. L. teda vstúpili na pozemky na podnet a so súhlasom žalovaného 1/, pričom išlo o dôsledok konania žalovaných, ktorí okamžite po stretnutí 25.3.2018 hľadali niekoho, kto na pozemky môže vstúpiť hneď, a to dokonca bez toho, aby platil nájomné, čo (ak je pravda) zvýrazňuje pomstychtivosť žalovaných, ktorí boli ochotní dať pozemky, ktoré im vôbec nepatria, komukoľvek, len nech ho neužíva žalobca. Navyše žalobca poukázal aj na výpoveď svedkyne L. na pojednávaní dňa 9.2.2022, ktorá potvrdila úmysel žalovaného 1/ pomstiť sa žalobcovi. Súd sa v rozsudku týmito výpoveďami vôbec nezaoberal, pritom z nich vyplýva určitý vzťah medzi žalovanými a L.. L. by totiž nevstúpil na predmetné pozemky len tak zo svojej vôle, keď vedel, že ich užíva niekto iný. Počas dlhých rokov rešpektoval, že ich užíva iný poľnohospodár, pritom mal o ne dlhé roky záujem, čo potvrdzuje výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní 24.5.2021. L. ale vstúpil na pozemky až po stretnutí sporových strán 25.3.2018 a podstatné pre toto konanie je, že bolo to zapríčinené práve konaním žalovaných. Z výpovede žalovaného 1/ je zjavné, že L. musel poznať, súd napriek tomu v rozsudku uviedol, že ho nepoznal. Aj to svedčí o účelovosti výpovedí žalovaných a svedkov, ktorí boli pri výpovediach navzájom vopred koordinovaní, čo však súd nebral do úvahy. Súd ďalej v rozsudku skonštatoval dobromyseľnosť žalovaných, kde súd apeloval na vek žalovaných 80 rokov, všeobecne známu skutočnosť o mimoriadne komplikovanej evidencii poľnohospodárskych pozemkov a dĺžkou doby akceptácie stavu sporovými stranami. Aj keď súd priznal žalovaným takúto vlastnosť, priznal ju len do 25.3.2018. Po tomto dátume už zjavne ani podľa súdu neboli dobromyseľní a vedeli, že im pôda nepatrí, napriek tomu sa vedome správali ako vlastníci pôdy a snažili sa určovať, kto bude pôdu užívať, keď – žalobcovi (I.) napísali výpovede zmlúv a pozemky odovzdali L.. Takéto správanie vo vzťahu k cudzím pozemkom nemôže byť dobromyseľné, ale malo by byť považované za rozporné s dobrými mravmi. Žalovaní aj napriek svojmu veku nie sú osobami bez právneho vedomia. Dlhé roky prenajímali pôdu, sformulovali nejeden právny dokument, žalovaný 1/ bol dokonca poverený ostatnými žalovanými, aby spravoval aj ich pozemky. Žalovaní chceli dostať žalobcu z pozemkov okamžite preč, a to ihneď bez akejkoľvek výpovednej lehoty. V čase keď toto robili, vedeli, že nejde o ich pozemky, napriek tomu okamžite oslovili tretiu osobu, ktorej pozemky dali k dispozícii, dokonca podľa ich vyjadrenia bezodplatne. Radšej nech to užíva ktokoľvek iný aj zadarmo, hlavne nech to neužíva žalobca. V tomto videl žalobca zákernosť v konaní žalovaných, ktorí to urobili v záujme poškodiť žalobcu, a to s vedomím, že ak pozemky nemôže žalobca užívať, príde o dotácie a o príjmy. Zároveň tým sledovali vlastný prospech, a to pomstiť sa žalobcovi za to, čo im žalobca na stretnutí povedal, že nebude platiť nájomné, pretože nemajú žiadne oprávnenia k pozemkom, čo žalovaný 1/ znášal veľmi ťažko. Žalovaná 3/ na pojednávaní 9.2.2022 jasne potvrdila motív žalovaných dostať žalobcu z pozemkov preč. Na žiadnu z vyššie citovaných výpovedí súd v rozsudku ani len nepoukázal.

19. Žalovaní tiež sledovali aj iný vlastný prospech - získanie prospechu z nájomného, pretože aj keď žalovaní a L. popierajú, že L. platí za pozemky nájomné, je to vzhľadom na všetky preukázané okolnosti nepravdepodobné. L. sa o pozemky dlhoročne zaujímal, ponúkal aj vysoké nájomné, pričom žalovaným vyslovene vadilo, že za pozemky nedostanú od žalobcu nájomné. Potom je nelogické, aby žalovaní na jednej strane zobrali pozemky žalobcovi pre neplatenie nájomného, a následne okamžite ponúkli

pozemky L. bezodplatne. Aj v tomto smere výpovede žalovaných a svedkov L. považoval žalobca za vopred pripravené a koordinované. Je tu viditeľný zámer žalovaných poškodiť žalobcu, a to aj v prípade, ak nájomné naozaj nie je platené (pomstychtivosť) a aj v prípade, ak nájomné je platené (potom je tam okrem pomsty aj zištný dôvod). Skutočnosť, že žalovaní oslovili L. a tento pozemky užíva so súhlasom žalovaných, bolo výsluchom týchto osôb preukázané.

20. Žalobca ďalej namietal nevykonanie ním na pojednávaní navrhnutého dôkazu, aby žalovaní predložili dokument z 90-tych rokov, na základe ktorého mali žalovaní predmetnú pôdu v náhradnom užívaní. Tento návrh doplnil osobitným podaním z 8.6.2021, kde popísal o čo ide, pričom bolo možné, že žalovaní nikdy nedisponovali žiadnymi dokumentmi oprávňujúcimi užívanie predmetných pozemkov ako náhradných, že ich dokumenty sa vôbec nevzťahovali k predmetným pozemkom, a teda, že žalovaní nemuseli nikdy ani mať právo disponovať predmetnými pozemkami. To by znamenalo, že žalovaní by uvádzali žalobcu do omylu v otázke, či majú pozemky v náhradnom užívaní, čo by mohlo byť tiež považované za úmyselné konanie rozporné s dobrými mravmi. Súd hodnotil dobromyseľnosť žalovaných bez toho, aby sa s týmito dôkazmi oboznámil. Súd toto dokazovanie napokon nevykonal s odôvodnením, že bolo nerealizovateľné pre nedostatočnú identifikáciu dôkazného prostriedku, ktorý mal byť súdom zabezpečený. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako mal bližšie identifikovať tieto dokumenty, ako len tak, že ide o dokumenty, na základe ktorých mali žalovaní predmetnú pôdu v náhradnom užívaní. Domnieval sa, že súd mal tento dôkaz vykonať a vyžiadať si tieto dokumenty od žalovaných.

21. V dôsledku konania žalovaných bolo tiež žalobcovi znemožnené využiť výhodu „užívateľa pozemku“ a požiadať skutočných vlastníkov o uzavretie nájomnej zmluvy s fikciou možného uzatvorenia nájomnej zmluvy ex lege podľa platného v roku 2018. V tom čase totiž platilo právo užívateľa pozemku požiadať skutočného vlastníka o uzavretie nájomnej zmluvy, pričom ak vlastník nereagoval, zmluva vznikla ex-lege. Žalobca chcel postupne osloviť všetkých skutočných vlastníkov, čo môže v zmysle uvedeného ustanovenia urobiť len „užívateľ pozemku“. Skutočných vlastníkov predmetných pozemkov je veľké množstvo. Právny zástupca žalovaných dával na pojednávaní dňa 24.5.2021 žalobcovi opakované účelové otázky smerujúce (aj) k tomu, či žalobca oslovoval skutočných vlastníkov predmetných pozemkov. Na to žalobca odpovedal, že áno, oslovoval. Avšak žalobca neskôr vysvetlil ako ich oslovoval. Skutočných vlastníkov začal najskôr len ústne kontaktovať, písomne ich chcel oslovovať až následne. Žalobca oslovil písomne len dvoch vlastníkov, avšak nie v režime , a to SPF so „žiadosťou o prenájom pozemkov“ z 8.1.2018 v zmysle o pozemkových úpravách, a obec J. s návrhom na zámenu pozemkov (teda nie o nájom pozemkov). V oboch prípadoch teda nešlo o režim upravený v Žalobca do 3/2018 písomne neoslovil žiadneho vlastníka (len ústne). Jednoducho to nestihol, pretože v 3/2018 mu bol zamedzený vstup na pozemky. Ak by vedel, ako sa žalovaní zachovajú po stretnutí v marci 2018, tak by sa určite poponáhľal s uzavieraním zmlúv. Žiaden predpis mu neurčoval lehotu, v akej má vlastníkov osloviť. Žalobca už osloviť vlastníkov nestihol, a to práve v dôsledku konania žalovaných, pretože mu bol zamedzený vstup na pozemky.

22. Žalobca prišiel o užívanie cca 17,5 ha poľnohospodárskej pôdy, a to v dôsledku konania žalovaných, ktorí s úmyslom pomstiť sa žalobcovi dali pôdu do užívania tretím osobám, a ktorí napokon sami priznali, že už nemajú žiaden právny titul na užívanie pozemkov. Žalovaní sa v súdnom konaní bránili len tým, že rozporovali ich zodpovednosť za škodu, pričom v ich výpovediach (a aj vo výpovediach svedkov) bol dávaný dôraz na tri veci, že terajší užívateľ pozemkov neplatí žiadne nájomné, že pôda bola do roku 2018 v dezolátnom stave, a na ťažké stavy žalovaného 1/ po tom ako si vypočul žalobcu na stretnutí 25.3.2018. To ale nezbavuje žalovaných ich zodpovednosti za vzniknutú škodu. Aj z týchto okolností vyplýva ich úmysel pomstiť sa žalobcovi za to ako sa na stretnutí 25.3.2018 žalobca zachoval, ako žalovaný 1/ musel psychicky ťažko znášať informáciu, že za pozemky nedostane od žalobcu nájomné, či za to, že pôda bola zle obrábaná (čo údajne spôsobovalo hanbu v dedine). V tomto smere žalobca opätovne poukázal na výpoveď L. na pojednávaní dňa 9.2.2022, kde potvrdila zámer žalovaného 1/ pomstiť sa žalobcovi a ani túto výpoveď svedkyne súd vôbec nezobral do úvahy. Žalovaní sa spolu so svedkami sústredili na konštatovanie o tom, že pôdu dnes užíva L. bezplatne, keď niektorí sami iniciatívne vo výpovediach túto skutočnosť uvádzali aj bez položenej otázky. Výpovede žalovaných a všetkých svedkov boli podľa žalobcu koordinované s vopred pripravenými odpoveďami, čo sa dalo aj predpokladať, keďže sa všetky tieto osoby navzájom poznajú. L. síce tvrdí, že žalovaného 1/ nepozná, no dnes užíva pôdu s jeho súhlasom, dokonca údajne bezplatne a tiež potvrdil, že s rodinou A. komunikoval v 3/2018 cez svedka A. K., s ktorým sa pozná dlhoročne - prenajíma od neho inú pôdu. K výpovediam

týchto osôb je potrebné pristupovať s vedomím, že ide o navzájom blízke či inak prepojené osoby, avšak súd k týmto výpovediam takto nepristupoval. Súd si zobral z týchto výpovedí len niektoré fakty a vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že ide o navzájom blízke či inak prepojené osoby, ktoré budú mať tendenciu sa navzájom pri výpovediach chrániť. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaných za škodu tieto výpovede stačia, pretože z nich bolo preukázané, ako sa tieto osoby snažili pôdu zobrať žalobcovi a dať ju tretím osobám, s cieľom pomstiť sa žalobcovi. Za pár dní nemal žalobca čo obrábať, jeho plány a investície s pestovaním na pôde sa rozplynuli, nemohol siať, pretože na poli už boli stroje L., čím žalobcovi vznikla škoda. Príčinná súvislosť medzi vyššie popísaným konaním žalovaných a škodou je nepochybná. Škoda vznikla ako priamy následok konania žalovaných v nemožnosti žalobcu užívať pozemky. Žalobca tak nemohol už ani požiadať o dotáciu. Súd mu síce v rozsudku odkázal, že nič mu nebránilo uplatňovať si konkurenčný nárok na priame platby, v dôsledku čoho by PPA následne riešila otázku oprávneného užívania, avšak takéto konštatovanie súdu nie je pravdivé, pretože o dotáciu môže požiadať iba ten subjekt, ktorý pôdu reálne obhospodaruje, ako to výslovne vyplýva z Nariadenia vlády č. , a vyplýva to aj z listinného dôkazu – odpovede PPA na dožiadanie súdu. A keďže žalobca pôdu v roku 2018 a nasl. už reálne neužíval, o dotáciu preto nemohol požiadať. Ani otázku oprávneného užívania nemá v právomoci riešiť PPA (ako to mylne uvádza súd); PPA posudzuje len oprávnenosť nároku na dotácie, otázku oprávneného užívania majú v právomoci riešiť súdy.

23. Zodpovednosť žalovaných za škodu je založená ich zavineným (úmyselným) porušením povinnosti nezasahovať do užívania pozemkov oprávneného držiteľa ( ), prevenčnej povinnosti ( ), ale najmä konaním proti dobrým mravom v zmysle . Uvedené konanie žalovaných žalobca považuje za rozporné s dobrými mravmi v tom, že sa chceli žalobcovi pomstiť najmä za to, že odmietol platiť nájomné, že označil predmetné pozemky za také, ktoré nepatria žalovaným, čo žalovaní veľmi ťažko znášali, a tak ho chceli za každú cenu odstaviť od predmetnej pôdy, a chceli dosiahnuť, aby pôdu neužíval žalobca, ale aby ju užíval niekto iný, hoc aj zadarmo. Ak by žalovaní takto nekonali, L. by do užívania pozemkov nevstúpili a žalobca by užíval pozemky naďalej. Ide pritom o konanie úmyselné, keď žalovaní vedeli, že svojim konaním spôsobia žalobcovi škodu (na dotáciách, na zisku) a súčasne aj chceli takýto následok spôsobiť. Takto je založený priamy úmysel žalovaných škodu spôsobiť. Minimálne však žalovaní boli nepochybne uzrozumení s tým, že škodu môžu takýmto svojim konaním spôsobiť (nepriamy úmysel). Oba prípady prestavujú úmyselné konanie žalovaných, tak ako to vyžaduje . Vykonané listinné dôkazy – odpoveď PPA a odpoveď z policajného spisu navrhoval z toho dôvodu, či sa v nich nevyskytne zmienka o tom, že žalovaní majú s L. podpísanú nájomnú zmluvu, kde by bolo dohodnuté nájomné. V uvedených dôkazoch sa takáto zmienka síce nenachádza. Na druhej strane tieto dôkazy nijako nevyvracajú zodpovednosť žalobcov za vzniknutú škodu, ani nerozporujú ich vyššie uvedené konanie.

24. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 17.665,34 eura s príslušenstvom (titulom náhrady škody) zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ až 3/ v súvislosti s ním uplatneným nárokom na náhradu škody, pretože nepreukázal, že sa žalovaní 1/ až 3/ dopustili

protiprávneho konania a ani úmyselného konania v rozpore s dobrými mravmi, v príčinnej súvislosti s ktorým mu mala vzniknúť škoda.

27. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil.

28. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1/ až 3/ zaplatenia sumy 17.665,34 eura s príslušenstvom titulom náhradu škody, ktorú mu mali žalovaní 1/ až 3/ svojím úmyselným konaním spôsobiť, pretože žalobca nemohol pozemky v dôsledku konania žalovaných užívať.

30. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, keď žalobca v podanom odvolaní namietal, že vnímal vykonané dokazovanie tak, že L. sa dostali na pozemky ihneď po stretnutí sporových strán 25.3.2018 na podnet a so súhlasom žalovaných, a to s poukazom žalobcom vykonané hodnotenie svedeckých výpovedí, odvolací súd uvádza, že táto námietka dôvodná nebola. Z tejto odvolacej námietky vyplýva, že žalobca nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie (uvedeným v ods. 39 až 43 napadnutého rozsudku). Vykonaním týchto dôkazných prostriedkov (výsluchom strán a svedkov) sa však ani podľa odvolacieho súdu nepreukázali skutočnosti tvrdené žalobcom, že tretie osoby vstúpili na obhospodarované pozemky na pokyn alebo súhlasom žalovaných. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku ( ). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle , v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

31. Súd prvej inštancie i podľa názoru odvolacieho súdu správne zhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobca v konaní nepreukázal, že by M. L. konal s vedomím žalovaných, na základe ich pokynu, na udelenie ktorého by žalovaní mali oprávnenie a v konaní tak nebolo preukázané, že to boli žalovaní, kto mal zasiahnuť do práva žalobcu nerušene užívať pôdu, kto mal žalobcovi zamedziť vstup na jeho pozemky, a tým spôsobiť škodu spočívajúcu vo výpadku tržieb za plodiny a vo výpadku dotácií na pôdu. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané len to, že do užívania pôdy vstúpili tretie osoby, bez akéhokoľvek zmluvného či iného vzťahu so žalovanými, s ktorým hodnotením vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožňuje. Ani tvrdenia žalobcu o vopred koordinovaných výpovediach žalovaných a svedkov v konaní neboli preukázané a hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie i vo vzťahu k svedeckým výpovediam zodpovedá zásadám formálnej logiky a zistenému skutkovému stavu.

32. Nedôvodnou bola tiež námietka žalovaného o nevykonaní navrhnutého dôkazu, a to dokumentu z 90-tych rokov, na základe ktorého mali žalovaní predmetnú pôdu v náhradnom užívaní. Vo vzťahu k nevykonaniu tohto žalobcom navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie uviedol, že toto bolo nerealizovateľné pre nedostatočnú identifikáciu dôkazného prostriedku, ktorý mal byť súdom

zabezpečený. V rámci uloženia edičnej povinnosti súdom sa totiž predpokladá, že listinný dôkaz, ktorý má byť vyžiadaný, bude dostatočne individualizovaný tak, aby bolo zrejmé, čo má byť predmetom vydania. Požiadavka žalobcu však bola všeobecná a v dôsledku toho ju súd nemohol vykonať.

33. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj sporových strán, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Sudca sa teda nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Pravdaže súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

35. Pokiaľ teda žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, táto námietka dôvodná nebola. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie vo veci, pričom ak nevykonal dokazovanie riadne nešpecifikovanou listinou, jeho postup bol správny. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že na pojednávaní dňa 13.6.2022 (zápisnica č. l. 214, 215), kde súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámením ostatného obsahu spisu prečítaním, prítomní (vrátane žalobcu a jeho právneho zástupcu) nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd taktiež dodáva, že nie je ani zrejmé, aký význam by malo v tomto konaní vykonanie dokazovania listinami, ktorými boli dané žalovaným 1/ až 3/ nehnuteľnosti do náhradného užívania, vo vzťahu k žalobcom uplatnenej náhrade škody, s poukazom na skutočnosť, že žalovaní nemali dispozičné oprávnenie k predmetným pozemkom v čase žalobcom tvrdeného vzniku škody (keďže žalovaní účinným spôsobom nespochybnili tvrdenie žalobcu, že v roku 2018 už neexistovalo právo náhradného užívania žalovaných k pozemkom, pričom túto skutočnosť samotní žalovaní žalobcovi potvrdili ešte pred podaním žaloby aj v liste ich právneho zástupcu z 25.10.2018). Ak mal žalobca za to, že týmto dôkazom sa mohlo preukázať, že žalovaní dlhodobo uvádzali žalobcu do omylu, a čo by mohlo byť tiež považované za úmyselné konanie rozporné s dobrými mravmi (ako dôvodil v odvolaní), odvolací súd zdôrazňuje, že medzi žalovanými a žalobcom nikdy žiadny zmluvný vzťah nebol, keďže nájomné zmluvy mali uzavreté s pani H. I.. Preto je i vylúčené, aby žalovaní uviedli žalobcu do omylu v otázke, či mali k prenajatým pozemkom právo náhradného užívania.

36. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

37. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ až 3/ v súvislosti s ním uplatneným nárokom na náhradu škody, keď nepreukázal, že sa žalovaní 1/ až 3/ dopustili protiprávneho konania a ani úmyselného konania proti dobrým mravom, v príčinnej súvislosti s ktorým mu mala vzniknúť škoda. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle musia byť kumulatívne naplnené štyri predpoklady, a to protiprávnosť konania, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. Tieto predpoklady správne právne posúdil s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Správne konštatoval, že atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Medzi zaslaním výpovedí zmluvy žalovanými tretej osobe a vstupom iných tretích osôb na pozemky dovtedy užívané žalobcom neexistuje žiadny priamy a bezprostredný vzťah. Ani následná snaha žalovaných o riešenie situácie, ktorú vnímali ako ťaživú a šokujúcu, výsledkom ktorej bola sprostredkovaná komunikácia s p. L., nezakladá ich zodpovednosť za prípadnú škodu, keďže údajného protiprávneho konania, v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s ktorým mala vzniknúť škoda, sa nedopustili žalovaní, ale tretie osoby. Rovnako tak súd prvej inštancie

správne uviedol, že toto konanie žalovaných nemožno kvalifikovať ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

38. Odvolací súd dopĺňa, že príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu (opomenutiu) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou ak sa v konaní zisťuje, či škodná udalosť a vznik škody na strane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť jej existencia zisťovaná. So zreteľom na uvedené pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne škoda, za ktorú je požadovaná náhrada, spočíva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že údajného protiprávneho konania, v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s ktorým mala vzniknúť škoda spočívajúca podľa tvrdení žalobcu v nemožnosti žalobcu užívať pozemky, využiť výhodu „užívateľa pozemku“ a požiadať skutočných vlastníkov o uzavretie nájomnej zmluvy s fikciou možného uzatvorenia nájomnej zmluvy ex lege a požiadať o dotáciu, sa nedopustili žalovaní, ale tretie osoby.

39. Z uvedeného potom tiež správne súd prvej inštancie vyvodil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej/pasívnej vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej/pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v spore nevystupuje ako strana.

40. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

41. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím , potvrdil.

43. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).