Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/19/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D., 2) E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., 3) H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D., všetci právne zastúpení Advokátska kancelária LEGALION s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, IČO: 55 070 396, v mene ktorej koná JUDr. Alexander Uj, konateľ a advokát, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom pre kat. územie D., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 1460 m2 patrí do dedičstva po neb. H. I., C. I., r. č. XXXXXX/ XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, D. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, pre kat. územie D., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 1460 m2 patrí do dedičstva po neb. J. I., C. I., r. č. XXXXXX/XXX, zomr. dňa 11.03.2019, naposledy bytom C. XXX/ XX, D., počnúc od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcom 1), 2) a 3) súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podanou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2023 prostredníctvom právneho zástupcu domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti evidovanom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálneho odboru, pre kat. územie D., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra ,,E“ č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 1460 m2 patrí do dedičstva po nebohom H. I., C. I., zomrelom dňa 12.09.2012, naposledy bytom C. XXX/XX, D., a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, pre k.ú. D., na LV č. XXXX ako parcela registra ,,E“ č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 1460 m2 patrí do dedičstva po nebohej J. I., C. I., zomrelej dňa XX.XX.XXXX naposledy bytom C. XXX/XX, D.. V prípade úspechu si žalobcovia uplatnili voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1 V žalobe uviedli, že poručitelia nebohý H. I. a J. I., C. I. za svojho života nadobudli k nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním čo nebolo zahrnuté v konaniach o dedičstve. Žalobcovia sú presvedčení, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, poručitelia počas svojho života vydržali. Splnili všetky podmienky vydržania t. j. oprávnenú držbu a uplynutie vydržacej doby. Poručitelia nadobudli predmetný pozemok v roku 1956 spolu s priľahlým pozemkom do faktickej držby od starého otca poručiteľky ústnou darovacou zmluvou v presvedčení, že držba predmetného pozemku je nielen faktická, ale aj oprávnená. Poručitelia odvodzovali svoje

presvedčenie o vlastníctve predmetného pozemku z ústnej darovacej zmluvy, teda z domnelého právneho titulu, lebo podľa znenia v tom čase platného a účinného nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ústnou darovacou zmluvou. V danom prípade žalobcovia mali za to, že v predmetnej veci právne relevantnou skutočnosťou je ústna darovacia zmluva nesúca objektívne znaky nadobúdacieho titulu, hoc aj len domnelého nadobudnutia vlastníctva. S pozemkom nakladali ako s vlastným a to počas celej vydržacej doby. Poručitelia predmetný pozemok užívali nerušene od roku 1956 a obhospodarovali ho na svoje náklady, oplotili ho, starali sa oň, kosili ho, založili si na ňom výsadbu, upravovali ho, parkovali na ňom svoj koč, traktor, autá. Faktickú držbu poručiteľov od roku 1956 žiadna fyzická ani právnická osoba nenamietala. S poukazom na vyššie uvedené bolo podľa žalobcov nepochybné, že poručitelia považovali predmetný pozemok za svoj oprávnený majetok. Pravidelne platili za predmetný pozemok daň z nehnuteľnosti miestnemu obecnému úradu. Poručitelia boli presvedčení pri užívaní pozemku o svojej dobromyseľnosti a o tom, že disponujú vlastníckym právom k predmetnému pozemku. Poručitelia vstúpili do užívania predmetného pozemku v roku 1956 za účinnosti (ďalej len „“) z roku 1950, ktorý v ustanovení upravoval pre nehnuteľné veci 10 ročnú vydržaciu lehotu. Vydržacia lehota by podľa uvedeného právneho ustanovenia uplynula v roku 1956. Dňa 01.04.1964 však vstúpil do účinnosti nový , ktorý nezakotvoval inštitút vydržania. Novelou z roku 1991 bol inštitút vydržania pozemkov a iných nehnuteľností opäť súčasťou právnej úpravy, pričom upravoval taktiež 10 ročnú vydržaciu lehotu pre nehnuteľné veci. Žalobcovia mali za to, že z vyššie uvedených dôvodov poručitelia splnili zákonom stanovené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v roku 1966. Ak by sa súd s týmto záverom žalobcov nestotožnil, poručitelia užívali pozemok viac ako 10 rokov o účinnosti uvedenej novely. Vlastnícke právo k predmetnému pozemku preto nadobudli najneskôr dňa 02.01.2002. Sú presvedčení, že podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sú splnené. V konaniach o dedičstve žalobcovia ako oprávnení dediči však predmetný pozemok nenadobudli, lebo nebol zahrnutý do majetku po poručiteľoch. Bolo tomu tak z dôvodu, že v liste vlastníctva k predmetnému pozemku bol zapísaný ako vlastník Slovenská republika so správou Slovenského pozemkového fondu. Žalobcovia boli ochotní viesť so žalovaným mimosúdne rokovania s cieľom zámeny predmetného pozemku za pozemky v ich vlastníctve. Slovenský pozemkový fond však k mimosúdnemu rokovaniu nepristúpil. Žalobcovia poukázali na to, že z tohto dôvodu majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľoch, lebo na liste vlastníctva je uvedený iný vlastník a nie žalobcovia. H. I. a J. I. boli manželmi a ich majetok, teda predmetný pozemok, za ich života tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po smrti poručiteľa H. I. v roku 2012 polovica majetku spadajúceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla manželke J. I.. Druhá polovica sa dedila medzi oprávnených dedičov, teda žalobcov a ich matku J. I.. J. I. zomrela v roku 2019 a oprávnenými dedičmi v konaní o dedičstve po nej sú žalobcovia. Ak by predmetná nehnuteľnosť bola na liste vlastníctve vedená ako majetok poručiteľov, v konaní o dedičstve po nebohom H. I. by podiel 1/2 k vcelku pripadol J. I. na základe zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zvyšný podiel o veľkosti 1/2 k celku by pripadol oprávneným dedičom. J. I. by bola v tom čase spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 5/8 celku a žalobcovia samostatne v podiele 1/8 k celku. Ak by predmetná nehnuteľnosť bola vedená na liste vlastníctva ako majetok poručiteľov, tak v roku 2019 by sa v konaní o dedičstve po J. I. prededil jej spoluvlastnícky podiel v 5/8 v celku medzi oprávnených dedičov – žalobcov, ktorí by takto vlastnili spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe elektronickým podaním doručeným súdu dňa 15.03.2023, v ktorom uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že v predmetnej veci nie je daný, ani žalobcami preukázaný, naliehavý právny záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v žalobnom návrhu. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: a sp.zn.: . Žalovaný odôvodnil skutočnosť, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, s poukazom na to, že žalobcovia napriek tomu, že predložili rozhodnutia o dedičskom konaní svojich rodičov, im malo byť jasné z týchto dedičských rozhodnutí, že sporná parcela č. 3543/182 po ich právnych predchodcov nikdy nebola predmetom dedičstva, nikdy nebola prededená a od roku 2012 až do podania žaloby v roku 2023 žalobcovia nevykonali žiadne úkony smerujúce k zosúladeniu nimi tvrdeného skutočného stavu so stavom zapísaným v registri evidencie nehnuteľností. Žalovaný preto zastáva ten názor, že v danej veci prípadný stav objektívnej právnej neistoty trvá dlhodobo a nejde o náhly a bezprostredný vznik takéhoto stavu. Zo žaloby nevyplýva, že

žalobcovia využili iné právne prostriedky a možnosti na odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty. Žalovaný tvrdil, že spor o určenie vlastníckeho práva nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcov bez existencie vlastníckeho titulu prislúchajúceho žalobcom. V dôkazoch produkovaných žalobcami sa žiadne relevantný vlastnícky titul nenachádza. Jediné na čo žalovaný poukázal je to, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od dobromyseľného vydržania vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami od roku 1956. Keď žalobcovia tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom vydržania od ich právnych predchodcov, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov, ktorí by mali preukázať všetky podmienky vydržania tak, ako to predpokladá ustanovenie .

3. Žalobcovia sa vyjadrili replikou k vyjadreniu žalovaného elektronickým podaním prostredníctvom právneho zástupcu doručeným súdu dňa 02.05.2023, v ktorej uviedli, že naďalej zotrvávajú na podanej žalobe ako aj na skutočnosti, že preukázali v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobcovia uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením žalovaného, že by v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem. Poukázali na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn: z 25.02.2009, ktorý je pre danú vec právne irelevantný a nie je možné oň oprieť rozhodnutie súdu v tejto právnej veci a to z dôvodu, že uvedený rozsudok sa týka existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva a to z dôvodu, že uvedený rozsudok sa týka obnovenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo. Žalobcovia mali za to, že žalobou sa v predmetnej právnej veci domáhajú určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch a preto nie je možné stotožňovať naliehavý právny záujem v dvoch odlišných právnych veciach, lebo právny záujem je v daných prípadoch diametrálne odlišný. Pri určení, že vec patrí do dedičstva po poručiteľoch sa vyznačuje záujmom žalobcov na rozhodnutí súdu, že vec by mala patriť do dedičstva s tvorí predmet dedičstva a a až keď sa v dedičskom konaní prejedná znovu objavený majetok, súd by rozhodoval o existencii, resp. neexistencii vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu žalobcovia mali za to, že žalovaný sa nesprávne odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý sa týka prípadu, kedy žalobca spochybňuje zákon spoluvlastníckeho práva ďalšej osoby. Žalobcovia majú za to, že v konaní spĺňajú kritériá naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a to z dôvodu, že aktuálne je zapísaný na liste vlastníctva k spornej nehnuteľnosti žalovaný, čo je ohrozením právneho postavenia žalobcov. Takáto situácia zasahuje do základného práva žalobcov na ochranu vlastníckeho práva a v tomto smere poukázali na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.: zo dňa 14.11.2018: „..Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Žalobcovia poukázali na to, že ohrozenie ich právneho postavenia nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom než žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch. K námietke žalovaného, že vyhovenie žalobe by vyvolalo vznik právnej neistoty do vzťahov, ktorých tvrdená spornosť mala vzniknúť v dávnej minulosti a že plynutím času sa uvedené vzťahy stali právne istými, mali žalobcovia za to, že poručiteľka J. I. v roku 2019 keď zomrela mala 72 rokov a podľa žalobcov nie je všeobecne správne predpokladať, že osoba bez právneho vzdelania a bez znalosti katastrálneho operátu musí a má vedieť, či v dedičskom konaní nadobudla tú-ktorú nehnuteľnosť. Žalobcovia zdôraznili, že presvedčenie poručiteľov, teda ich rodičov o vlastníctve predmetného pozemku, ako aj jeho faktickú držbu od roku 1956 žiadna fyzická ani právnická osoba nenamietala. Po konaní o dedičstve J. I. z roku 2019 nebolo uvedené, namietané ani voči žalobcom, ako faktickým držiteľom nehnuteľnosti. Preto sa žalobcovia nestotožnili s názorom žalovaného, že stav objektívnej právnej neistoty žalobcov trvá dlhodobo a nejde o náhly bezprostredný vznik takéhoto stavu. Objektívna právna neistota žalobcov trvá od augusta 2022, kedy sa rozhodli rodičovský dom spolu s predmetnom nehnuteľnosťou predať. Žalobcovia do tej doby o uvedenom stave nesúladu nemali žiadnu vedomosť. Zmyslom a účelom inštitútu vydržania podľa žalobcov je zosúladenie dlhodobého nesúladu medzi faktickým stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a právnym stavom. Čo sa týka námietky žalovaného, že uvedenú právnu vec nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcov bez existencie vlastníckeho titulu prislúchajúceho žalobcom, mali žalobcovia za to, že vlastnícky titul im prislúcha titulom vydržania a takýto titul prislúchal aj poručiteľom ich rodičom. Domnelým vlastníckym titulom pre poručiteľov bola ústna darovacia zmluva, nesúca objektívne znaky nadobúdacieho titulu, hoc aj len domnelého nadobudnutia

vlastníctva. Poukázali na to, že vlastnícky titul k nehnuteľnosti, ktorý prislúchal poručiteľom, prešiel smrťou poručiteľov na žalobcov (ustanovenie ). Žalobcovia tvrdia, že podmienky vydržania preukázali v podanej žalobe.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu, výpoveďou strán sporu, výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to, žalobou, Mimosúdnym riešením sporu listom žalobcov adresovaným žalovanému zo dňa 19.09.2022, uznesením v dedičskej veci po neb. poručiteľke J. I. Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -102 zo dňa 03.12.2019, osvedčením v dedičskej veci po neb. poručiteľovi H. I., Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -33 zo dňa 13.05.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.03.2023, replikou žalobcov k vyjadreniu žalovaného, spismi tunajšieho súdu sp. zn. a , výpisom z LV č. XXXX kat. územia D., predložením listinných dôkazov do konania zo strany žalobcov, projektom nákresu rodinného domu, v ktorom žili poručitelia, stavebným plánom zo dňa 25.04.1957, Prílohou č. 2 – Stavebným plánom s nákresom pozemkov, sobášnym listom starých rodičov, sobášnym listom poručiteľov, potvrdením o občianstve poručiteľky, žiadosťou o stavbu rodinného domu, povolením stavby rodinného domu, rozhodnutím o povolení užívať stavbu rodinného domu, predvolaním vo veci vydania stavebného povolenia na garáž, faktúrou za zhotovenie stavebných výkresov na garáž, potvrdením obce D. zo dňa 09.10.2023 o tom, kedy bol postavený rodinný dom, v ktorom žili poručitelia a aj žalobcovia, potvrdením obce D. zo dňa 06.10.2023 o tom, že žalobkyňa 2) je platiteľkou dane z nehnuteľností v kat. území obce D. parcely registra „E“ č. XXXX/XXX E. G. XXXX/XXX, originálom listiny bývalého miestneho národného výboru v D. zo dňa 12.04.1954 o pridelení stavebného pozemku K. I. mladšiemu, originálom projektu stavby rodinného domu vydaný pre poručiteľov „H. I. a manželka kat. územie D.“, pripojenými spismi Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: a a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, žiada jej vyhovieť s poukazom na to, že žalobcovia sa snažili uvedenú situáciu najprv vyriešiť so žalovaným mimosúdne a to formou uzavretia dohody so žalovaným. Žalovaný s takýmto návrhom nesúhlasil. Z tohto dôvodu žalobcovia boli nútení podať žalobu a domáhať sa určenia, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľoch a to z dôvodu, že ho počas svojho života vydržali. Poukázal na to, že v žalobe žalobcovia preukázali, že došlo k splneniu podmienok vydržania. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu uviedol, že tento žalobcovia v konaní preukázali z dôvodu, že v súčasnosti je zapísaný na predmetnom liste vlastníctva ako vlastník žalovaný a teda je v ňom uvedený iný subjekt, ktorému neprináleží titul vlastníka nehnuteľnosti. Žalobcovia sa inak, ako podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva nemôžu domáhať zmeny v katastrálnom operáte a iným spôsobom zosúladiť skutočný stav so stavom zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia v konaní, že predmetný pozemok vydržali poručitelia, pričom smrťou obidvoch poručiteľov prešlo vlastnícke právo k predmetnému pozemku na žalobcov. Zdôraznil, že v danom prípade je úplne irelevantné kedy si žalobcovia uvedomili rozpor skutočného stavu so zápisom v katastri nehnuteľností, pretože táto skutočnosť nič nemôže zmeniť na tom, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním nadobudli poručitelia. K existencii právneho titulu uviedol, že predmetný pozemok bol otcom poručiteľky darovaný jej a jej manželovi a to ústnou darovacou zmluvou približne v roku 1956. Od tohto momentu poručitelia užívali predmetný pozemok, starali sa oň, svoju dobrú vieru vyvodzovali práve z tejto ústnej darovacej zmluvy. Okrem toho sa poručitelia ako aj starí rodičia starali o predmetný pozemok bežnými úpravami ale predmetný pozemok spolu s ostatnými nehnuteľnosťami riadne oplotili, postavili si na ňom rodinný dom aj garáž a tento nepretržite užívali až do svojej smrti a za všetky tieto nehnuteľnosti riadne platili dane. Právny zástupca zdôraznil, že žalobcovia nevedia o žiadnych takých skutočnostiach a okolnostiach, ktoré by od roku 1956 spochybňovali akýmkoľvek spôsobom dobrú vieru poručiteľov v to, že predmetný pozemok nadobudli darovacou zmluvou a boli jeho vlastníkmi. V rámci dokazovania v konaní navrhol vypočuť všetkých žalobcov, navrhnutých svedkov, žalovaného a oboznámiť sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ktoré žalobcovia do spisu doložili. Na záver právny zástupca uviedol, že žalobcovia predložili do konania dostatočné dôkazy preukazujúce, že sporný pozemok žalobcovia a ich právni predchodcovia užívali, riadne platili dane a že neexistovala žiadna pochybnosť o tom, že by predmetný pozemok patril do ich vlastníctva. V danom konaní bolo preukázané, že ide o právny úkon darovania, teda ústnej darovacej zmluvy, hoci v tom roku, kedy k tomuto právnemu úkonu prišlo, sa vyžadovala písomná forma darovacej zmluvy, ale v tomto konkrétnom prípade išlo o domnelý právny úkon, lebo mu chýbala jedna z jeho podstatných náležitostí, avšak podľa judikatúry súdov SR, aj domnelý právny úkon môže viesť k dobromyseľnosti a vydržaniu

samého. Preto navrhol žalobe vyhovieť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

6. Žalobkyňa 1) uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby a prednesu svojho právneho zástupcu s tým, že ona sa dozvedela o tom, že neexistuje list vlastníctva k predmetnému pozemku, ktorý nadobudli jej rodičia až po ich smrti a ona sa narodila v rodinnom dome, ktorý bol postavený na spornom pozemku. Uviedla, že nemala žiadne vedomosti o tom, že starí rodičia darovali sporní pozemok rodičom a boli to starí rodičia z matkinej strany, lebo nikdy sa o tom spoločne nerozprávali. Ona bola dieťa, keď zomreli starí rodičia z matkinej strany. Počas života ako súrodenci, uviedla, že nikdy neriešili otázku, či rodičia majú list vlastníctva na pozemok, ktorý je predmetom sporu. Ako súrodenci boli v domnení, že pozemok patrí do vlastníctva ich rodičov a že následne to oni ako deti prededia. Až potom, keď zomrela matka, zistila spolu so súrodencami, že pozemok pod rodinným domom nie je usporiadaný a že nebol prejednaný v dedičskom konaní. Od tej doby, ako zomreli rodičia žalobcov, uviedla, že všetci traja sa rovnakým podielom podieľajú na platení dane z nehnuteľnosti za rodinný dom a aj pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom. S určitosťou potvrdila súdu, že daň z nehnuteľnosti za sporný pozemok platili jej rodičia počas života. Uviedla, že vyštudovala strednú zdravotnú školu a bola zdravotnou sestrou 43 rokov a nikdy sa nezaujímala o to, či sporný pozemok je vedený na liste vlastníctva na mene jej rodičov alebo nie je. Pozemok však vždy vnímala tak, keď žili aj jej rodičia, že pozemok patrí jej rodičom. S určitosťou uviedla súdu, že rodinný dom a garáž boli ako nehnuteľnosti prejednané v dedičských konaniach po nebohých rodičoch. Nepamätala sa na to, že by niektorí susedia mali niekedy problém s tým, ako je oplotený sporný pozemok, resp. ako ho oplotili jej rodičia. Rodinný dom a garáž postavili rodičia žalobkyne.

7. Žalobkyňa 2) uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby a prednesu svojho právneho zástupcu, ako aj výpovede žalobkyne 1), svojej sestry. O tom, že predmetný pozemok nie je usporiadaný, sa žalobkyňa dozvedela po smrti matky v roku 2019. Nikdy predtým spolu so súrodencami neriešili tento problém, lebo boli v domnení, že pozemok je vo vlastníctve rodičov. Uviedla súdu, že nikdy s rodičmi sa nerozprávala o tom, akým spôsobom rodičia nadobudli sporný pozemok do vlastníctva. Uviedla, že ako súrodenci majú také vedomosti, že starí rodičia darovali tento pozemok ich rodičom. Susedia nikdy nemali žiadny problém s oplotením ich pozemku. Ako súrodenci mali poznatky a dobre vedeli, že ich matka pravidelne platí daň z nehnuteľnosti obecnému úradu. Žalobkyňa vedela, že rodičia postavili rodinný dom aj garáž na spornom pozemku. Žalobkyňa uviedla súdu, že vyštudovala učňovskú školu ako predavačka a celý život vykonávala predavačku a nikdy nerozumela takým pojmom ako parcela, list vlastníctva, katastrálna mapa a pod. Potvrdila súdu, že jej rodičia na spornom pozemku vysadili rozličnú zeleninu, ovocné stromy, o všetko sa starali a udržiavali predmetný pozemok a vykonávali na ňom predmetné práce, ktoré boli potrebné.

8. Žalobca 3) nebol v konaní vypočutý, lebo jeho výsluch nenavrhli žalobkyne 1), 2), ani jeho právny zástupca a nezúčastnil sa ani jedného z pojednávaní.

9. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe, žalobu navrhol zamietnuť a posúdenie existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu ponechal na zhodnotení súdu a na jeho rozhodnutí. Za kľúčový nedostatok žaloby považoval nepreukázaný vlastnícky titul k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Podľa jeho názoru, nie je možné právnymi nástupcami preukazovať dobromyseľnosť vlastných právnych predchodcov. Mal za to, že dobromyseľnosť pri vydržaní môže preukazovať iba ten, ktorý sa vydržania domáha sám a nie tretia osoba. V rámci dokazovania nesúhlasil s návrhom právneho zástupcu žalobcov vypočuť svedka D. F., manžela žalobkyne 2), čo odôvodňoval tým, že počas úvodu pojednávania sa ako verejnosť zúčastnil v pojednávacej miestnosti a z časti bol prítomný v úvode prednesu právneho zástupcu žalobcov. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti postavené na spornom pozemku, ich existencia je irelevantná voči právnemu režimu pozemkov, na ktorých stoja. K výpovediam svedkov uviedol, že za kľúčové považuje nedostatok akéhokoľvek priameho dôkazu a priameho svedectva. Všetky informácie, ktoré svedkovia súdu uviedli majú sprostredkované od svojich rodičov a konkrétne ani jeden svedok nepotvrdil s určitosťou, či išlo o darovací akt starých rodičov poručiteľom. Na záver uviedol, že skutočnosť, že žalobcovia spornú nehnuteľnosť užívali nikto nikdy nespochybnil, ale chýba vlastnícky titul, na základe ktorého ho používali. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

10. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu súd zistil,

- z listu, ktorý adresoval advokát JUDr. Alexander Uj žalovanému dňa 19.09.2022, že žalobcovia mali snahu sa mimosúdne dohodnúť na vlastníctve sporného pozemku so žalovaným, kde im právny zástupca podrobne vysvetlil, o čo konkrétne ide, ako aj o právny titul, ako aj použitie ustanovenia , podrobne rozviedol držbu nehnuteľnosti resp. oprávnenú držbu a dobromyseľnosť, ako aj uplynutie vydržacej doby. Právny zástupca v tomto liste navrhol mimosúdne riešenie, ktoré spočívalo v tom, že žalobcovia by boli ochotní pozemok, ktorý patrí do dedičstva po ich zosnulých rodičoch vymeniť za ich ornú pôdu, ktorú vlastnia. Táto sa nachádza v kat. území D. a je zapísaná na LV č. XXXX, XXXX a XXXX.

- z výpisu z LV č. XXXX kat. územia D., obec D., okres Nové Zámky súd zistil, že správcom tohto sporného pozemku parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda vo výmere 1460 m2 je žalovaný.

- z originálu projektu rodinného domu z 25.08.1957 súd zistil, že tento projekt bol vyhotovený pre H. I. a manželku, kat. územie D. a jednalo sa o pôdorys a pohľady z ulice a z dvora rodinného domu, ako aj konkrétne vnútorné rozdelenie domu.

- z originálu pridelenia stavebného pozemku A. L. M. M. D. zo dňa 12.04.1954 súd zistil, že toto pridelenie pozemku MNV v D. schválilo K. I. ml. s tým, že jeho žiadosti o pridelenie stavebného pozemku bolo vyhovené a jednalo sa o pozemok, ktorého vlastníkom bol N. G. a tento pozemok mu bol pridelený na stavbu rodinného domu.

- Zo sobášneho listu (číslo listu 126) súd zistil, že sa jednalo o sobášny list starých rodičov zo strany matky žalobcov H. K. I., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX.

- Zo sobášneho listu (číslo listu 127) súd zistil, že sa jednalo o sobášny list rodičov žalobcov H. I., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX.

- zo Žiadosti o stavbu rodinného domu súd zistil, že takúto adresoval bývalý Okresný národný výbor v Nových Zámkoch, odbor pre výstavbu, v tom čase H. I., otcovi žalobcov, kde mu bolo oznámené, že stavba rodinného domu môže byť povolená len tým žiadateľom, ktorí poskytujú záruku, že dokončia stavbu do dvoch rokov odo dňa vydania stavebného povolenia. Pri určovaní poradia žiadateľov pri vydávaní stavebných povolení bude MNV a ONV skúmať, či žiadateľ má dostatočné finančné prostriedky a či sú uložené v štátnej sporiteľni. Preto bol odborom pre výstavbu bývalého ONV vyzvaný, aby si uložil svoje úspory na vkladnú knižku a k žiadosti o stavbu rodinného domu mal priložiť potvrdenie od Štátnej sporiteľni o výške vkladu o financovaní svojej stavby.

- z Povolenia stavby rodinného domu (číslo listu 129) súd zistil, že stavebníkom bol otec žalobcov H. I. a bola mu povolená stavba rodinného domu výmerom ONV zn.: XI/2-7II.2-2772/57 s tým, že stavbu riadil Q. K..

- z Predvolania vo veci vydania stavebného povolenia na garáž súd zistil, že otec žalobcov bol predvolaný na bývalý MNV v D. za účelom vydania stavebného povolenia na garáž na deň 01.10.1976.

- z Potvrdenia Obce D. zo dňa 09.10.2023 súd zistil, že toto potvrdenie Obec vydala žalobkyni 2) a ktorým potvrdil, že rodinný dom v kat. území D. na C-KN parc. č. XXXX/XXX bol postavený v roku 1960 a garáž na C-KN parc. č. XXXX/XXX bola postavená v roku 1976. Uvedené stavby sa nachádzajú v obci D. L. R. C. XX.

- z Potvrdenia Obce D. zo dňa 06.10.2023 súd zistil, že žalobkyňa 2) je platiteľkou dane z nehnuteľnosti v kat. území obce D. za parc. registra „C“ č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX E. XXXX/XX (parcely registra „E“ XXXX/XXX F. XXXX/XXX) a nie sú voči nej evidované žiadne nedoplatky. Taktiež bola riadne platená daň počas užívania uvedených nehnuteľností jej predchodcami až do ich úmrtia.

- zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. súd zistil, že sa viedlo dedičské konanie po neb. H. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX s tým, že bolo vydané osvedčenie o dedičstve, z ktorého súd zistil, že dedičmi zo zákona v I. skupine boli žalobcovia 1), 2) a 3) a v tom čase ešte ich matka J. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve súd zistil, že sporný pozemok nebol predmetom dedičského konania. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2013.

- zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. súd zistil, že sa viedlo dedičské konanie po neb. J. I., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX s tým, že bolo prejednané dedičstvo a rozhodnuté bolo uznesením zo dňa 03.12.2019 a dedičmi boli žalobcovia 1), 2) a 3), ktorí dedičstvo nadobudli, ale predmetom dedičského konania nebolo prejednanie sporného pozemku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2019.

11. Podľa ustanovenia písmeno c) a písmeno d) (ďalej len C.S.P.), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. písmeno d), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa ustanovenia , , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. odsek 2, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

13. Podľa ustanovenia , , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. odsek 2, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

14. Podľa ustanovenia a , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. odsek 3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

15. Podľa ustanovenia , vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

16. Podľa ustanovenia , kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

17. Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) C.S.P., kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, a pod.) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena d). Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia , no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie C.S.P. umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:

- či tu právny vzťah alebo právo je alebo

- či tu právny vzťah alebo právo nie je. Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy. V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené, naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ( písm c) C.S.P. ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny

vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ). Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. ). Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení ( C.S.P. ), podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ( C.S.P. ) nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie . Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "") je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností ( katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2009).

18. V súdenej veci sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písmeno c) C.S.P. Žalobcovia sa v predmetnom konaní podanou žalobou domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom pre kat. územie D., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 1460 m2 patrí do dedičstva po neb. H. I., C. I., zomrelom dňa 12.9.2012, naposledy bytom C. XXX/XX, D. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, pre kat. územie D., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 1460 m2 patrí do dedičstva po neb. J. I., C. I., zomrelej dňa 11.3.2019, naposledy bytom C. XXX/XX, D., počnúc od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby odôvodnili tým, že bez jej podania by nebolo možné odstrániť právnu neistotu ohľadom vlastníctva a ďalšieho užívania predmetnej nehnuteľnosti. Dôvodili tým, že žalovaný je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územia D. ako vlastník – správca nehnuteľnosti, čo znamená, že aktuálna situácia v súvislosti so zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného je ohrozením právneho postavenia žalobcov. Súčasná situácia totiž zasahuje do základného práva žalobcov na ochranu vlastníctva. Ohrozenie právneho postavenia žalobcov nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom, než žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sa pokúsili pred podaním žaloby mimosúdne dohodnúť so žalovaným na základe listu právneho zástupcu žalobcov a žalobkyne 2) zo dňa 19.09.2022, keď žalobkyňa v mene ostatných žalobcov navrhla riešiť situáciu takým spôsobom, že by žalobcovia ako dedičia po poručiteľoch boli ochotní vykonať výmenu pozemku za ich ornú pôdu, ktorú vlastnia a ktorá sa nachádza v kat.

území D.. Žalovaný však s týmto návrhom nesúhlasil, a preto žalobcovia nemajú k dispozícii iný právny prostriedok, na základe ktorého by sa mohli domáhať vlastníckeho práva k spornému pozemku, jedine tým, že súd podanou žalobou určí, že táto patrí v polovičnom podiele do dedičstva po ich rodičoch a následne sporný pozemok bude prejednaný v obidvoch dedičských konaniach a na základe týchto právnych skutočností žalobcovia nadobudnú svoj zákonný podiel a stanú sa podielovými spoluvlastníkmi k spornému pozemku.

19. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobcovia nepreukázali v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení ani s ďalšou námietkou, na základe ktorej oprávnené osoby v rámci podmienok vydržania musia odvodzovať svoju dobrú vieru z perfektného, platného a účinného právneho titulu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať a súhlasiť s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobcov, ktorý poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, ktorý jednoznačne poukázal na úmysel zákonodarcu pri zakotvení inštitútu vydržania do , ktorým je uvedenie dlhodobého faktického stavu nepretržitej držby oprávneným držiteľom do súladu so stavom vlastníckym. Predmetný Nález Ústavného súdu jednoznačne uviedol: „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa SR a čl. 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa a čl. 36 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia , ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivo nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ V prípade, že by súd nerozhodol v súlade s predmetným Nálezom Ústavného súdu, žalobcovia by nemali k dispozícii žiadny iný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy ich stavu, v ktorom v súčasnosti sa nachádzajú, čím by nepochybne bola porušená ústavná ochrana ich vlastníckeho práva, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie. 19.1 Žalovaný tiež namietal v konaní, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, a to z dôvodu, že k vydržaniu došlo už niekoľko desiatok rokov v minulosti. Je potrebné zdôrazniť, že rodičia žalobcov, teda poručitelia, nadobudli predmetný pozemok v roku 1956 do faktickej držby od starého otca z matkinej strany darovacou ústnou zmluvou v presvedčení, že držba predmetného pozemku je nielen faktická, ale aj oprávnená. Súd preto v konaní skúmal ďalšiu právnu skutočnosť, či došlo k vydržaniu predmetného pozemku a či držba bola oprávnená a dobromyseľná. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako vlastnou, ak je držiteľ veci s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo patrí. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie , a to existenciou právneho titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcich dvoch podmienkach, že mu vec podľa práva patrí. Aby mohla byť držba oprávnená, držiteľ musí byť presvedčený o tom, že mu vlastnícke právo patrí, aj keď tomu tak nie je. Toto presvedčenie musí držiteľ odvodzovať z určitého právneho titulu, hoci bol aj tento titul domnelý. Poručitelia, teda rodičia žalobcov, odvodzovali svoje presvedčenie o vlastníctve predmetného pozemku z ústnej darovacej zmluvy, teda z domnelého právneho titulu, lebo v tom čase, teda za platnosti a účinnosti Stredného nebolo možné nadobudnúť iným spôsobom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ústnou darovacou zmluvou, keďže podmienka k platnosti takéhoto úkonu bola písomná darovacia zmluva. Preto v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.04.2017 „Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého (putatívneho)) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva) chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa

objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci a (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná“, je právne relevantnou skutočnosťou ústna darovacia zmluva nesúca objektívne znaky nadobúdacieho titulu, hoc aj len domnelého nadobudnutia vlastníctva. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov svedkov pána A. I. a D. F. bolo súdu jednoznačne preukázané, že poručitelia a starí rodičia žalobcov predmetný pozemok nerušene od roku 1956 užívali a obhospodarovali ho na svoje náklady, oplotili ho, vykonávali na ňom bežné úpravy, založili si na ňom výsadbu, parkovali na ňom svoj koč, traktor, autá a nikdy neboli nikým rušení do svojej smrti. Ani potom, ako zomreli starí rodičia žalobcov a rodičia žalobcov, žiadny tretí subjekt sa nedomáhal vrátenia sporného pozemku akýmkoľvek právnym spôsobom, ale ani iným správaním nikdy vlastníctvo k spornému pozemku nebolo spochybnené. Samotní svedkovia poukázali na to, že často navštevovali žalobcov, ako aj rodičov žalobcov v rodinnom dome, ktorý je postavený na spornom pozemku, lebo čo sa týka svedkov, išlo v osobe pána A. I. o príbuzenský pomer, lebo je bratrancom žalobcov a v osobe svedka D. F. ide o manžela žalobkyne 2) a vzhľadom k tomuto, že tvoria príbuzenský vzťah k žalobcom, sa často stretávali, stýkali a z rozprávania s rodičmi žalobcov svedkovia potvrdili, že pozemok nadobudli darovaním od rodičov z matkinej strany žalobcov. Zároveň však potvrdili súdu, že nikdy počas života títo svedkovia nemali takú informáciu, že by sporný pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom patril niekomu inému, ako rodičom žalobcov. Čo sa týka svedka D. F., manžela žalobkyne 2), jeho výsluch navrhoval žalovaný zamietnuť z dôvodu, že bol prítomný v úvodnej časti prvého pojednávania, keď právny zástupca žalobcov začal svoj prednes, avšak súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil a vypočul svedka, lebo tým, že by súd zamietol výsluch svedka nič by nevyriešil a okrem toho, svedok nebol prítomný pri výsluchu žalobcov ani pri ďalšom pojednávaní, teda žiadnym spôsobom neovplyvnil svedka právny zástupca žalobcu svojím úvodným prednesom, lebo je manželom žalobkyne, ktorá ho informovala, že je podaná predmetná vec a všetky okolnosti týkajúce sa predmetného sporu. Svedok potvrdil súdu, že s manželkou, žalobkyňou 2), sa pozná od roku 1969, keď spolu začali navštevovať základnú školu, bývali v jednej ulici a často chodieval do rodičovského domu žalobkyne pre úlohy a spolu sa učili. Pozemok, na ktorom postavili dom rodičia žalobkyne už v tom čase bol oplotený a svedok s určitosťou potvrdil súdu, že nemá žiadne vedomosti o tom, akým spôsobom nadobudli pozemok rodičia žalobkyne, lebo sa nerozprávali s manželkou o týchto záležitostiach, ale podľa vedomostí svedka, to čo videl a počul, nenasvedčovalo tomu, že by sporný pozemok nepatril rodičom žalobcov. Okrem toho s určitosťou sa pamätal, že na tomto pozemku rodičia žalobkyne okrem rodinného domu postavili v roku 1975 aj garáž a pokiaľ by tento pozemok už v tom čase patril niekomu inému, určite by neobdržali stavebné povolenie k stavbe garáže. Žalovaný k výpovediam svedkov namietal nedostatok akéhokoľvek priameho dôkazu a priameho svedectva, lebo všetky informácie, ktoré svedkovia uviedli súdu, mali sprostredkovane buď od svojich rodičov alebo svedok F. od svojej manželky. Súd sa s týmito námietkami žalovaného nestotožnil, pretože k existencii právneho titulu domnelej ústnej darovacej zmluvy sa opiera dobrá viera žalobcov. V zmysle vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu nemusí byť právny titul, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoju dobrú vieru perfektný, platný a účinný. Podľa eurokonformného výkladu Ústavného súdu postačí, ak poručitelia vyvodzujú svoju dobrú vieru z tzv. putatívneho alebo domnelého právneho titulu. Domnelý právny titul je charakteristický tým, že nemá všetky objektívne znaky perfektného právneho titulu, ktorý je platný a účinný. Niektoré tieto objektívne znaky pri domnelom právnom titule chýbajú. Podaná žaloba je presne prípad, na ktorý sa vzťahuje domnelý právny titul, kedy otec poručiteľky, matky žalobcov, daroval predmetný pozemok dcére, poručiteľke, ústnou darovacou zmluvou. Rovnako v konaní bolo preukázané, že ako starí rodičia žalobcov, tak aj rodičia žalobcov, odkedy im bola darovaná nehnuteľnosť, teda od roku 1956, ju užívali bez akýchkoľvek obmedzení, dobromyseľne, v dobrej viere a potvrdením S. T. D. bolo súdu preukázané, že platili riadne aj daň z nehnuteľnosti, hoci pozemok nebol vedený na meno poručiteľov, ale ani na žalobcov a pritom žalobcovia preukázali, že aj v súčasnosti, aj odkedy zomreli ich rodičia, platia riadne daň z nehnuteľnosti. Všetko toto svedčí o tom, že vždy, ako poručitelia, tak aj žalobcovia, užívali sporný pozemok v domnení, že je ich vlastný, nikdy neriešili otázku vlastníckeho práva, lebo sa ju dozvedeli až v roku 2022, kedy chceli nehnuteľnosť predať. V konaní bolo preukázané, že v osobe žalobcov ide o ľudí s jednoduchým vzdelaním, a to stredoškolským alebo učňovským (zdravotná sestra, predavačka), ktorí nikdy sa nezaujímali o riešenie právnych problémov, či pozemok patrí alebo nepatrí do ich vlastníctva alebo či o tom majú list vlastníctva ich rodičia. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že v roku 2011 prebiehalo v kat. území D. konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, kedy mali možnosť poručitelia riešiť svoje vlastníctvo a nestalo sa tak. V tomto čase ešte žili rodičia žalobcov a neriešili to z dôvodu, že nemali o tom vedomosť, že sporný pozemok nie je ich vlastníctvom. Až po ich smrti žalobcovia v dedičských konaniach zistili, že pozemok nebol predmetom dedičských konaní, iba stavba – rodinný dom a garáž. Následne mali záujem nehnuteľnosť

odpredať a vtedy z katastrálneho portálu zistili, že vlastníkom – správcom je žalovaný. Teda objektívna právna neistota žalobcov nastala v auguste roku 2022. Nie je možné súhlasiť s touto námietkou žalovaného, lebo samotná situácia, že v kat. území D. prebiehalo konanie o obnovenie evidencie niektorých pozemkov, nemôže viesť k záveru, že poručitelia, prípadne žalobcovia, mali o vzniknutej situácie nesúladu vlastníctva vedieť. Naliehavý právny záujem žalobcov v tom čase neexistoval, lebo o samotnom nesúlade vlastníctva nemali žiadnu vedomosť tak, ako ju nemali ani poručitelia. Preto súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že plynutím času sa uvedené vzťahy stali právne istými. K otázke vydržania zaujal stanovisko Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. z 24.04.2017, keď uviedol: „Vydržanie, resp. vy-držanie – dlhé držanie, je starý (usucapio), praktický a špecifický spôsob nadobúdania vlastníckeho práva. Plynutím času sa tu subjektívne právo neoslabuje, ale naopak, nadobúda sa... Ústavný súd konštatuje, že špecifiká sťažovateľovej veci a dĺžka uplynutého času vyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitostí prevodu a držba tak môže byť považovaná za oprávnenú.“ Aj z tohto je možné vyvodiť, že žalobcovia jednoznačne v konaní preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch.

20. K inštitútu vydržania je potrebné jednoznačne uviesť, že jeho zmyslom a účelom je zosúladenie dlhodobého nesúladu medzi faktickým stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a právnym stavom. umožňuje dobromyseľným držiteľom nadobudnúť vlastnícke právo okrem iného k nehnuteľnostiam, a to po uplynutí vydržacej doby. Dobromyseľný držiteľ sa tak zo zákona a uplynutím vydržacej doby stáva vlastníkom nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný niekto iný. Túto skutočnosť žalobcovia v konaní jednoznačne preukázali. 20.1 Súd nesúhlasil s námietkou žalovaného, že právnu vec nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcov bez existencie vlastníckeho titulu prislúchajúceho žalobcom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vlastnícky titul k nehnuteľnosti žalobcom prislúcha, lebo z titulu vydržania prislúchal aj poručiteľom. Tak, ako súd už vyššie uviedol v súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.11.2018, „v danej veci odvodzuje sťažovateľ dobromyseľnosť držby od ústnej kúpnej zmluvy z roku 1975 a od následnej, taktiež ústnej darovacej zmluvy. Vzhľadom na to, že v kritickom čase zákon obligatórne predpisoval písomnú formu právnych úkonov týkajúcich sa prevodu nehnuteľností, čo bolo všeobecne známe a dlhodobo súdmi judikované, krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti sťažovateľa, ktorý mal vedieť, že vlastnícke právo v skutočnosti nenadobudol pre nedodržanie písomnej formy zmlúv o prevode spornej nehnuteľnosti... Ústavný súd zdôrazňuje, že taký výklad v spojení s , ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný“, je možné vysloviť právny názor, že v prípade poručiteľov, teda rodičov žalobcov nemožno hovoriť o nemožnosti vydržania nehnuteľnosti z dôvodu právneho omylu. Čo sa týka premlčania, v súlade s vlastnícke právo sa nepremlčuje ( ). V konaní bolo jednoznačne preukázané, že poručitelia, rodičia žalobcov, vstúpili do užívania predmetného pozemku v roku 1956, teda za účinnosti Stredného , ktorý v upravoval pre nehnuteľné veci 10 ročnú vydržaciu lehotu. Táto uplynula v roku 1966. Od 01.04.1964 vstúpil do účinnosti nový (), ktorý nezakotvoval inštitút vydržania. Novelou bol inštitút vydržania pozemkov a iných nehnuteľností opäť súčasťou právnej úpravy, pričom upravoval taktiež 10 ročnú premlčaciu lehotu pre nehnuteľné veci. Z tohto je možné jednoznačne vyvodiť záver, podľa ktorého poručitelia splnili zákonom stanovené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v roku 1966 a účinky vydržania a nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nastali k dátumu účinnosti novely z roku 1992, čím sa súčasne poručitelia stali aj vlastníkmi predmetného pozemku. Táto skutočnosť bola preukázaná nepretržitou, dobromyseľnou, oprávnenou držbou nehnuteľnosti v zákonom stanovenej 10 ročnej dobe, pričom všetky zákonom stanovené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním splnili poručitelia už v roku 1966.

21. Poručitelia, ktorí nadobudli sporný pozemok domnelou ústnou darovacou zmluvou od rodičov matky žalobcov, boli manželmi (o čom svedčí sobášny list z čísla listu 127) a po smrti poručiteľa H. I. v roku 2012 z pripojeného spisu tunajšieho súdu vo veci prejednania dedičstva po nebohom sp. zn. pripadla polovica majetku spadajúceho do BSM manželov manželke J. I.. Druhá polovica sa dedila medzi oprávnených dedičov, žalobcov a manželku J. I.. Manželka J. I. v roku XXXX zomrela a v konaní o dedičstve, ktoré prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. (viď

z pripojeného spisu), vyplýva, že oprávnenými dedičmi sú žalobcovia. Vzhľadom na to, že oprávnení dedičia boli v predmetnom dedičskom konaní po neb. H. I. štyria, každému by pripadol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku. Manželka J. I. by bola v tom čase spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 5/8 k celku a žalobcovia samostatne v podiele 1/8 k celku. Po smrti manželky J. I. v roku 2019 žalobcovia prededili jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/8 k celku, a preto oprávnení dedičia by sa stali vlastníkmi aj zvyšku predmetnej nehnuteľnosti a každý by vlastnil spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku. Takáto situácia nastane v prípade, že predmetná vec bude právoplatne skončená v prospech žalobcov a podiel na spornej nehnuteľnosti bude riešený v dedičských konaniach dodatočným návrhom na prejednanie dedičstva.

22. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žalobcovia v konaní preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a všetky námietky, ktoré žalovaný v konaní namietal, súd odôvodnil, že sú nedôvodné a ničím nepreukázané. Žalobcovia splnili všetky zákonné podmienky týkajúce sa vydržania na základe domnelého právneho úkonu ústnej darovacej zmluvy. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a z dôvodu, že žalobcovia dôkazné bremeno v konaní bezosporu zvládli a jednoznačne preukázali dôvodnosť svojho nároku, splnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z najpodstatnejších náležitostí v takýchto konaniach. Preukázali aj ostatné právne nároky, ktoré boli podstatné k preukázaniu svojho nároku, a preto súd nevzhliadol taký dôvod a nemohol prijať taký právny záver veci, že by žalobu zamietol, naopak, takto postavenej žalobe, čo sa týka aj právnej argumentácie aj dôkazov, bolo potrebné len vyhovieť, pretože týmto sa odstráni faktický stav právnej neistoty žalobcov, ktorí nie sú vedení v katastrálnom operáte ako podieloví spoluvlastníci k spornému pozemku.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 odsek 1 C.S.P. a priznal ich žalobcom 1), 2) a 3), ktorí boli v konaní plne úspešní, a preto im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči žalovanému, podľa ust. § 262 odsek 1 C.S.P. s tým, že osobitným uznesením súd rozhodne o výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.S.P. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).