Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-61-2023.pdf
PDF · 123.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu C. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom R. XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš. Ul. 1. mája 113/19, proti žalovanému Obec Bešeňová, so sídlom Bešeňová, Ladislava Pudiša 66/2, IČO: 00 315 095, zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, v spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 8. 2023, v spojení s jej doplnením, doručeným súdu dňa 20. 11. 2023 a následne na pojednávaní dňa 4. 12. 2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému, aby mu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslal písomné ospravedlnenie s textom: „Obec Bešeňová sa ospravedlňuje C. G. za to, že v písomnom podaní označenom ako „Správa o povesti v trestnej veci 2T/73/2019 - C. G.Ü., narodený XX. XX. XXXX“ poradové číslo 537/2020 zo dňa 10. 8. 2020, doručenom Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 8. 2020, uviedla o C. G. tieto nepravdivé údaje: že je ženatý, že jeho manželka od neho odišla kvôli jeho neprípustnému správaniu, že na obecný úrad často volajú zákazníci, či existuje firma pána C. G. G.. a sťažujú sa, že po zaslaní peňazí za objednaní tovar sa im už nik neozýva, a tak nemajú peniaze ani tovar, že počas jeho bývania v rodinnom dome súpisné číslo XX v R. sa nijako nepodieľal na úhradách spojených s užívaním tejto nehnuteľnosti, a že nemá v obci dobrú povesť. V žalobe uviedol, že v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené na Okresnom súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/73/2019, bolo na základe žiadosti súdu dňa 12. 8. 2020 doručené písomné podanie žalovaného zo dňa 10. 8. 2020, označené ako správa o povesti. Uvedená správa obsahovala nepravdivé údaje. Nepravdivým údajom bolo tvrdenie, že je ženatý, že jeho manželka od neho odišla kvôli jeho neprípustnému správaniu. V tom čase už bol 4 roky rozvedený. S bývalou manželkou nebýva v spoločnej domácnosti z dôvodu, že sú rozvedení. Taktiež nie je pravdivý údaj, že na obecný úrad často volajú zákazníci, či existuje jeho firma a sťažujú sa, že po zaslaní peňazí sa im už nikto neozýva. Za roky podnikateľskej činnosti sa nestalo, aby zákazníci neobdržali objednaný tovar, za ktorý zaplatili. Ak sa aj vyskytol ojedinelý problém v podobe reklamácie, vždy ho vyriešil k spokojnosti zákazníka. Tiež nie je pravdou, že počas jeho bývania v Bešeňovej sa nijako nepodieľal na úhradách spojených s užívaním nehnuteľnosti. Nemal vedomosť, že komisiou na ochranu verejného poriadku mali byť prerokované sťažnosti na rodinné spolunažívanie s jeho starým otcom, a že mala byť zjednaná náprava v podobe upozornenia. Tiež nie je pravdou, že v obci s vyše 700 obyvateľmi nemá dobrú povesť. Správa o povesti bola doručená v trestnom konaní, preto je presvedčený, že účelom poskytnutia nepravdivých a skresľujúcich informácií bolo vykresliť ho pred súdom ako nezodpovednú, konfliktnú, nedôveryhodnú osobu, požívajúcu zlú povesť, s nízkymi morálnymi kvalitami a s nekalými
podnikateľskými aktivitami, pochybným zdrojom príjmov, ktorá nemá problém finančne profitovať na jej blízkych osobách. Keďže k zníženiu jeho dôstojnosti došlo v značnej miere, nepovažuje za postačujúce zadosťučinenie ani písomné ospravedlnenie, ale domáha sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na nesplnenie podmienok vyžadovaných predpismi civilného práva na vyhovenie žalobe. S ohľadom na charakter písomnosti nezverejňoval žiadne údaje o žalobcovi, ale poskytoval súčinnosť súdu. Podaná správa o povesti je výsledkom informácií, ktoré mu boli dostupné a prezentované, nie svojvôľou. Správa nie je výsledkom dokazovania, preto mal žalobca v trestnom konaní možnosť dokázať, že sú tu iné skutočnosti. Žalobcovi nemohla vzniknúť žiadne nemajetková ujma. Do povesti žalobcu oveľa viac zasiahne samotné zverejnenie termínu pojednávania, či jeho zobrazenie na výveske súdu v trestnej veci, s uvedením mena a priezviska a trestného činu tvoriaceho predmet obžaloby, v porovnaní s čím správa o povesti nemá zákonom predpokladané parametre pre takýto zásah. Žalobca vôbec nepreukázal, prečo by mal jestvovať aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom žaloby je len účelové konanie voči nemu, hoci si riadne plnil len povinnosti na úseku spolupráce so súdom. Správa o povesti neobsahovala nepravdivé informácie, išlo o ním získané informácie a úradný akt, kedy nie sú splnené podmienky pre žalobu na ochranu osobnosti.
3. Žalobca nevyužil svoje procesné oprávnenie v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a ku podanému vyjadreniu žalovaného sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 26. 9. 2023.
4. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval. Advokát žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že je na žalovanom, aby preukázal, že v správe uviedol pravdivé skutočnosti. V záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný o žalobcovi vykonal tvrdenia, ktoré boli adresované súdu v trestnom konaní. Žalovaný v správe o povesti neuviedol pravdivé skutočnosti. Výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného bolo preukázané, že tvrdenia boli nepravdivé a išlo o ničím nepodložené domnienky. Správa jednoznačne viedla k záveru, že žalobca je zlý, nedôveryhodný, bola evidentne spôsobilá v trestnom konaní viesť k negatívnemu výsledku. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby a prokurátor ako dôkaz o vine žalobcu poukázal aj na správu o povesti. Správa o povesti mala jednoznačne negatívny charakter. Správa priamo ovplyvnila aj výsledok trestného stíhania, aj keď možno nie vo výroku o vine, ale o treste, keďže existovala napr. možnosť odklonu od zákonom stanovenej sadzby. Vzhľadom na výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy by musela žalovaná strana preukázať, že žalobcovi bolo jedno, čo sa v podanej správe nachádza. Poukázal na to, že žalobca podal žalobu s odstupom času, nakoľko sa obával ďalších verbálnych útokov a obsahu ďalších podaní zo strany žalovaného.
5. Advokát žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu trval na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení. Poukázal na to, že žalovaný nekonal z vlastného podnetu, informácie podával na základe svojich objektívnych vedomostí. Nikoho v správe neobvinil z trestného činu. Správa bola podávaná len súdu. V trestnom konaní sa žalobca mohol k správe o povesti vyjadriť, skutkové tvrdenia, ktoré tam boli uvedené, vyvracať. Správa nebola určená verejnému okruhu osôb, ale len súdu. Obsahom správy nebolo, že by žalobca požíval zlú povesť, ale že nepožíva dobrú povesť. Pojem povesti v obci je subjektívnym pojmom, ktorý vychádza zo subjektívneho hodnotenia toho, kto správu vypracováva. Poukázal tiež na to, že prvostupňový súd v rámci prvého rozhodnutia na správu o povesti neprihliadal a nepovažoval ju za podstatnú. Odvolací súd síce rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, avšak nie pre správu o povesti, ale v kontexte s odvolaním prokurátora. V záverečnej reči navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ho difamovať v rozsahu a spôsobom, ako prezentoval v žalobe. V správe sa neuvádza, že žalobca je klamár, podvodník. Ak by súd v trestnom konaní zohľadnil správu o povesti, nebolo by skončené podmienečným odsúdením žalobcu. Aj následne pri rozhodovaní o osvedčení žalobcu v skúšobnej dobe správa o povesti nemala vplyv na rozhodnutie spôsobom, že by súd rozhodol v neprospech žalobcu. Žalovaný neuviedol v správe žiadne údaje, ktoré by boli nepravdivé, s výnimkou informácie o spolužití žalobcu, ktorá však bola uvedená z dôvodu, že informácia o rozvode žalobcu obci nedošla.
6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol stíhaný za trestný čin, ktorý považuje za konkurenčný boj, pričom po prvýkrát ho súd aj oslobodil. Od roku 2009 sú všetky energie v rodinnom dome napísané na jeho meno a všetko platí. Od roku 2015 - 2016, kedy sa stal vlastníkom, mu aj obecný
úrad posiela na jeho meno výmery na dane. Rodinné spory nevznikali kvôli nemu, ale kvôli sporom medzi jeho starým otcom a jeho otcom a D. D.. V čase vyhotovenia správy bol už dávno rozvedený. Dôvodom rozvodu bola skutočnosť, že nemohli mať deti. S manželkou žiadne hádky nemali, a to ani o majetky, nie je pravda, že by manželka od neho odišla z dôvodu nejakého psychického týrania alebo ujmy. V tom období, keď podala obec správu, sa bál chodievať vonku, aby sa zase niečo nepoužilo proti nemu. Pripustil, že niektorý zo zákazníkov kontaktoval obecný úrad, ale stalo sa to len preto, že si napr. nenašiel internetovú stránku. Poukázal na skutočnosť, že takéto správanie obce voči nemu je aj v iných veciach, pokiaľ si potrebuje niečo v obci vybaviť. Správanie obce mu spôsobilo dosť veľké psychické problémy. Poprel neprípustné správanie voči svojmu otcovi, nakoľko sa o neho stará, finančne mu prispieva. Obžalobu na neho podala konkurencia. Po podaní odvolania prokurátorom bol následne odsúdený. Rozvedený je od roku 2016. Mal podozrenie, že informácie o ňom sa šíria aj v obci. Odbornú pomoc v súvislosti so zhoršením psychického stavu nevyhľadal, snažil sa z toho dostať sám. Vie, aké mala prejavy jeho bývalá manželka, keď trpela depresiou, preto pozná príznaky tohto ochorenia. Kým sa z tohto stavu dostal, trvalo mu to pol roka. Finančné zadosťučinenie si uplatňuje z dôvodu, že sa jednalo o vyjadrenie pre súd, ku ktorému mohol sudca prihliadať v rámci rozhodovania. Poukázal na to, že do Bešeňovej prišiel z Českej republiky, kde pracoval a prišiel do prostredia, kde boli konflikty v rodine. D. D. zneužíval situáciu v rodine. Dôvodom rozporov bolo aj nehospodárne nakladanie vo vzťahu k rodinnému domu. Rodinný dom si vyžadoval rekonštrukciu, preto sa jeho otec rozhodol prepísať svoj podiel na dome na neho, aby mohol vykonávať úkony súvisiace s domom. Keďže sídlo spoločnosti je v Liptovskom Mikuláš, nebol dôvod kontaktovať starostu obce. Jeho mama je imobilná, preto si ju zobral k sebe, keďže sa už nemohla o seba postarať. S rekonštrukciou domu jeho otec súhlasil a súhlasil aj s tým, že bude určitý čas bývať u svojej sestry. Svetelná tabuľa z obchodu mu svietila priamo do spálne, preto pokladal za normálne, že podal sťažnosť. Zákazníci v pizzerii sa zabávali do 2.00 hod. - 3.00 hod. v noci, preto sa voči tomu ohradil.
7. Štatutárny orgán žalovaného (starosta obce) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pri vypracovávaní správ o povesti vychádzajú z toho, čo sa v obci reálne deje. Za ním bol minimálne 5
- 6 krát starý otec žalobcu, ktorý sa sťažoval, že všetko platí a zostáva mu málo peňazí na živobytie. Preto si predvolali žalobcu, jeho otca, D. D. a pýtali sa žalobcu, prečo sa takto správa. Žalobca mal spory s D. D., ktorý tam mal dielňu. V minulosti dal otec žalobcu žalobcovi svoj byt a prišiel bývať do Bešeňovej. Následne v období rokov 2010 - 2011 prišiel bývať ku svojmu starému otcovi aj žalobca. Starý otec žalobcu previedol polovicu domu na žalobcu a polovicu na sestru otca žalobcu. Následne otec žalobcu previedol polovicu domu na žalobcu, asi v roku 2018. Keď bol potom otcovi žalobcu gratulovať, sťažoval sa mu, že žalobca mu sľúbil, že za prevod podielu vyplatí jeho dlhy, čo však neučinil. Keď správu o povesti podával, mal údaje od otca žalobcu aj od jeho starého otca. Informácie teda nemal sprostredkovane od tretích osôb. Žalobca následne previedol svoj podiel na rodinnom dome na svoju mamu, s ktorou je jeho otec približne 10 rokov bol rozvedený, bez zriadenia práva doživotného bývania. Otec žalobcu je vlastne teraz bez bývania, býva u svojej sestry a chodí sa pýtať na radu na obecný úrad. Starému otcovi žalobca neprišiel ani na pohreb. V priebehu rokov 2019 - 2021 im na úrad telefonovalo 5 - 10 ľudí ročne, ktorí sa pýtali, či sa žalobca v obci zdržiava, vraveli mu, že mu poslali peniaze a tovar im nedošiel. Informáciu o tom, že žalobca už nie je ženatý nemali. Manželka žalobcu s ním bývala v Bešeňovej. Do kontaktu s ňou prišiel len jedenkrát. V rodine boli neustále nezhody, mal aj informácie, že v manželstve žalobcu to nefungovalo, a že sa jednalo o neprístojné správanie zo strany žalobcu. Uvedenú informáciu nemali od manželky žalobcu, mali ju od starého otca žalobcu a jeho otca, ktorí im povedali, že žalobca s manželkou sa vadia. Záver o tom, že žalobca nepožíva v obci dobrú povesť, vyvodil z toho, že starý otec žalobcu, rovnako ako jeho bratranec a otec porozprávali o problémoch aj susedom a ďalej v obci. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal problém s majiteľom pizzerie, z dôvodu rušenia nočného kľudu, hoci sa jednalo o čas počas povolených prevádzkových hodín, taktiež s prevádzkou Jednoty, kde ho rušila svetelná reklama.
8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný doručil dňa 12. 8. 2020 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš do konania vedeného pod sp. zn. 2T/73/2019 správu o povesti žalobcu zo dňa 10. 8. 2020. V správe uviedol, že žalobca je ženatý, manželka od neho odišla kvôli jeho neprípustnému správaniu. Momentálne žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom. Žalovaný je spoluvlastníkom pozemkov, a taktiež spoluvlastníkom rodinného domu. Napriek tomu, že vystupuje ako podnikateľ, nie je im známy zdroj jeho príjmu. Často im na obecný
úrad volajú zákazníci, ktorí sa informujú, či existuje firma žalobcu a sťažujú sa, že po zaslaní peňazí za objednaný tovar sa im už nik neozýva. Žalobca sa nasťahoval k vtedy ešte žijúcemu starému otcovi, kde v období počas dvoch rokov jeho bývania neplatil starému otcovi žiadne finančné prostriedky za nájom a energie. Starý otec zo svojho dôchodku platil všetky náklady na chod domu a na živobytie mu zostávalo 50 eur. Na obecný úrad prišiel s plačom a popísal a vysvetlil mu celú situáciu. Na základe tohto ústneho podania bola zo strany starého otca žalobcu podaná na žalobcu sťažnosť na rodinné spolunažívanie, ktorá bola prerokovaná komisiou na ochranu verejného poriadku dňa 3. 10. 2016. Na základe prejednania komisiou sa zjednala náprava a žalobca bol upozornený komisiou a starostom obce na jeho zlé spolunažívanie so starým otcom a jeho otcom. Žalobca sa nezúčastňuje žiadnych obecných akcií, nie je členom žiadnej zložky. V obci nevykonával žiadne verejnoprospešné práce a nezapája sa do žiadnych verejnoprospešných služieb pre občanov. Nemá v obci dobrú povesť.
10. Dňa 27. 3. 2013 bola spísaná zápisnica z miestneho šetrenia Poriadkovej komisie na Obecnom úrade Bešeňová, kde okrem zástupcov obce boli predvolaní starý otec žalobcu, jeho otec, žalobca a D. D.. Dôvodom bola ústna sťažnosť starého otca žalobcu zo dňa 7. 3. 2013 na zlé spolunažívanie a neprimerané ekonomické zaťaženie jeho osoby zo strany rodinných príslušníkov, a to žalobcu a jeho otca. V zápisnici bol uvedený celkový rozpis výdavkov na rodinný dom a energie a konštatované, že starý otec žalobcu dostával od svojich spolubývajúcich rodinných príslušníkov finančné prostriedky, ktoré dokopy tvoria približne polovicu ročných režijných nákladov, druhú polovicu musí platiť sám, ktorá je však príliš vysoká, vzhľadom k počtu bývajúcich osôb, keďže v rodinnom dome žijú okrem neho aj jeho syn a jeho vnuk s manželkou. Starý otec žalobcu sa vyjadril, že od svojho vnuka dostal za rok 2012 celkovo 1050 eur a od syna dostával pravidelne 50 - 70 eur mesačne. Keď však pri vyúčtovacej faktúre za elektrinu požiadal svojho vnuka o príspevok na doplatok, odmietol mu ho poskytnúť, vulgárne ho osočoval, že vysokú platbu za energiu spôsobuje remeselnícka dielňa. Uviedol, že medzičasom došlo k prepisu režijných nákladov na jeho vnuka. Otec žalobcu sa vyjadril, že jeho syn negatívne osočoval svojho starého otca a potvrdil prepis nákladov na žalobcu. Žalobca sa vyjadril, že spolu s manželkou minul vďaka úsporným elektrospotrebičom podstatne menej elektrickej energie a vysoký účet za vodu spôsobuje porucha na vodovodnom potrubí a vysoké zálohové platby za elektrickú energiu remeselnícka dielňa. Navrhol napojenie samostatného elektromera na rodinný dom s tým, že následne bude náklady platiť sám. Poskytol aj doklady o prepise plynu a elektrickej energie na svoje meno. Poprel, že by sa vyjadroval na adresu svojho starého otca vulgárne. D. D. uviedol, že na svojej dielni má vlastný elektromer. Komisia doporučila prepis režijných nákladov na otca žalobcu, keďže je spoluvlastníkom rodinného domu alebo na žalobcu, napojenie nového samostatného elektromeru a opravu vodovodného potrubia, napojenie samostatného elektromeru pre dielňu a odporučila dôrazne upozorniť žalobcu, aby nepoužíval vulgarizmy voči svojmu starému otcovi.
11. Dňa 23. 9. 2016 predvolal žalovaný žalobcu na stretnutie so starostom obce na deň 3. 10. 2016. V zápise o sťažnosti na rodinné spolunažívanie zo dňa 3. 10. 2016 je uvedené, že starý otec žalobcu sa vyjadril, že dňa 14. 9. 2016 v rodinnom dome prišiel za ním žalobca ohľadne platenia energií a po rozhovore mu začal nadávať neslušné slová. Upozornil ho, prečo mu takto mrzko hovorí. Takéto správanie zo strany žalobcu je v pravidelných intervaloch, v dôsledku toho sa cíti veľmi zle po psychickej stránke. Na úrad sa dostavil aj otec žalobcu, ktorý uviedol, že jeho otec mu povedal, čo sa stalo a veľmi ho to mrzí, že sa jeho syn takto správa.
12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/73/2019, súd zistil, že dňa 12. 8. 2020 bola súdu doručená správa o povesti, vypracovaná žalovaným dňa 10. 8. 2020, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok. Uvedenú správu súd vykonal ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní dňa 26. 8. 2020, na ktorom boli, okrem prokurátora a zapisovateľky prítomní žalobca ako obžalovaný, obhajca žalobcu JUDr. Martaus a splnomocnená zástupkyňa poškodeného. Žalobca k oboznámenej správe o povesti uviedol, že sa jedná o zaujatosť voči jeho osobe, ktorá siaha hlboko do minulosti. Do Bešeňovej sa prisťahoval v roku 2008 v dôsledku hospodárskej krízy. Zúčastňuje sa aktivít v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku, preto sa nezúčastňuje aktivít v Bešeňovej. V Bešeňovej je platiteľom všetkých služieb, energií, plynu a vody. Dôvodom konfliktov bola negatívna aktivita zo strany jeho bratranca D. D., a to z dôvodu, že neprispieval na energie, napádal otca, starého otca aj jeho. Dôvodom toho, že starý otec sa prišiel na obecný úrad sťažovať, bol tlak zo strany jeho bratranca. Starému otcovi v roku 2019 zachránil život, keď mal úraz. Sídlo spoločnosti je dlhoročne zmenené a zákazníci majú k dispozícii zákaznícku linku, na ktorú sa vždy dovolajú. Dva roky je rozvedený, pričom dôvodom neboli nezhody s manželkou. Rozsudkom zo dňa 26. 8. 2020 bol žalobca oslobodený spod
obžaloby pre skutok, že s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech ako zástupca obchodnej spoločnosti Müller Marketing s. r. o. dňa 13. 12. 2017 elektronickou formou objednal tovar u obchodného partnera obchodnej spoločnosti Matějovský a. s. v celkovej hodnote 4117,67 eura, pričom pracovníčkou dodávateľa F. F. bol upozornený, že spoločnosť Müller Marketing s. r. o. ešte neuhradila ako odberateľ faktúry za skôr objednaný tovar, preto objednávka nebude kladne vybavená, v piatok 15. 12. 2017 v poobedňajších hodinách telefonicky informoval menovanú, že uhradil väčšinu splatných faktúr, čo však nebola pravda a s tvrdením, že potrebuje ďalší tovar k vianočným predajom súril dodanie objednaného tovaru s tým, aby mu bol vydaný v priebehu nasledujúceho dňa, čo sa zo strany dodávateľa aj stalo, tovar bol vydaný s dôverou, že obžalovaný hovorí pravdu, pretože reálnosť úhrady zo strany spoločnosti Müller Marketing s. r. o. nebolo možné pre krátkosť času overiť a aj pri preberaní tovaru zavádzal tvrdením, že väčšina záväzkov spoločnosti Müller Marketing s. r. o. je už uhradená a zvyšnú časť záväzkov vyrovná do konca roka 2017, čo sa však nestalo, už v čase objednávky tovaru bol uzrozumený so zlou finančnou situáciou spoločnosti Müller Marketing s. r. o., ktorú pred spoločnosťou Matějovský a. s. účelovo zamlčal, následne vystavenú faktúru číslo 17500624, splatnú 29. 12. 2017, neuhradil, čím tejto spoločnosti spôsobil škodu vo výške 4117,67 eura, ktorým mal spáchať prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, lebo skutok nie je trestným činom. V odôvodnení rozsudku súd, vo vzťahu k správe o povesti, uviedol, že nemožno prehliadnuť negatívnu správu obce o povesti v mieste trvalého bydliska, ktorá však vo vzťahu ku súdenému skutku nemá žiadnu významnú výpovednú hodnotu, pretože nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá má byť predmetom dokazovania, t. j. či sa súdený skutok stal, má znaky trestného činu a kto tento skutok spáchal, prípadne z akých pohnútok. Správa obsahuje negatívne poznatky o žalovanom vo vzťahu ku inému konaniu nesúvisiacemu s trestným stíhaním. Súd v tomto konaní nemá racionálny dôvod preverovať pravdivosť tvrdení uvedených v správe. Nemožno však odignorovať vyjadrenie obžalovaného ku správe o povesti, podľa ktorého považuje starostu obce, ktorý vypracoval a podpísal predmetnú správu, za zaujatého na základe ním uvádzaných dôvodov. V prípade, ak existuje akýkoľvek konflikt medzi dotknutými osobami, ktorý môže mať podobu až nepriateľského vzťahu, súdu sa nejaví vhodné, aby starosta obce zainteresovaný do konfliktu s obžalovaným vypracovával správu o jeho povesti pre potreby trestného stíhania, a to z dôvodu možného konfliktu záujmov. Na základe odvolania, podaného prokurátorom, Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 24. 2. 2021, č. k. 2To/53/2020-540, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia, sa krajský súd nestotožnil so záverom a argumentáciou súdu prvého stupňa, že skutok nie je trestným činom. Následne doručil žalovaný súdu správu o povesti žalobcu zo dňa 15. 4. 2021, ktorá mala totožný obsah ako správa zo dňa 10. 8. 2020. Rozsudkom zo dňa 5. 5. 2021 bol žalobca uznaný za vinného pre vyššie uvedený skutok, ktorým spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba vo výmere 1 rok a 2 mesiace. Podľa odôvodnenia rozsudku, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného 2 poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním súdeného skutku a dobrovoľné nahradenie škody. Obžalovaný je prvotrestanou osobou, pred súdom stojí prvýkrát a do spáchania skutku viedol život bezúhonného človeka. Odvolanie, podané proti uvedenému rozsudku žalobcom, vzal žalobca späť. Žalovaný následne podával súdu správu o povesti žalobcu v súvislosti s rozhodovaním súdu o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe, a to dňa 21. 4. 2023. Uznesením zo dňa 2. 11. 2023 súd rozhodol, že žalobca sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil. V odôvodnení uznesenia je konštatované, že správa o povesti, ktorá obsahuje negatívne poznatky o osobe odsúdeného, v prevažnej miere obsahuje identické skutočnosti ako správa o povesti zadovážená pred právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku.
13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
14. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalovaný podal v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, správu o povesti, ktorá obsahovala nepravdivé informácie, a ktorou bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 10. 8. 2020 podal správu o povesti žalobcu do trestného konania vedeného pod sp. zn. 2T/73/2019. Sporné bolo, či podaním uvedenej správy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, či uvedený zásah bol spôsobilý vyvolať narušenie osobnostných práv a či správa obsahovala pravdivé údaje.
17. Podľa ustálenej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv a objektívna spôsobilosť uvedeného zásahu vyvolať ujmu na právach chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené predpoklady pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale postačuje, ak je zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti. Rozhodovacia činnosť súdov pripustila, že aj v rámci podávania správy príslušným štátnym orgánom môže dôjsť takou správou k zásahu do práv osôb chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, pokiaľ správa nezodpovedá skutočnosti a môže ohroziť alebo narušiť chránené práva osoby, napr. správa, ktorá sa neopierala o potrebné zistenia nevyhnutné na zadováženie podkladov pre správu. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/180/2007, podľa ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odvolacím súdom v tom, že objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti fyzickej osoby môže byť aj zásah urobený v rámci súdneho konania, napr. aj podaním uplatneným v konaní, avšak len za podmienky, že ide o závažnejší zásah. Za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka však považujú súdy prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi“. V prípade zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je teda nevyhnutné, aby tvrdený neoprávnený zásah mal závažnejší charakter. Nie každý zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti preto zakladá vznik nároku na ochranu osobnostných práv.
18. Súd nemal preukázané, že zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, ku ktorému malo dôjsť podaním správy o povesti žalobcu žalovaným, mal závažnejší charakter. Súd prihliadol najmä k tomu, za akých okolností bol uvedený zásah vykonaný, komu bola správa o povesti, ktorou malo dôjsť ku zásahu, určená, teda aký okruh osôb sa mohol s uvedenou správou oboznámiť, ako aj k tomu, aké následky uvedený zásah spôsobil. Správa o povesti bola podaná žalovaným v rámci plnenia povinností poskytovať súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh v súvislosti s trestným konaním v zmysle § 3 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedená správa nebola šírená verejne, ale bola podaná len na konkrétny účel. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na okruh osôb, ktoré boli prítomné na hlavnom pojednávaní, ako aj skutočnosť, že z hlavného pojednávania nebola vylúčená verejnosť, súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vykonaný dôkaz - správa o povesti, sa okrem sudcu, zapisovateľky a prokurátora zúčastnil len žalobca, jeho obhajca a zástupkyňa poškodeného. Žiadne osoby ako verejnosť na hlavnom pojednávaní prítomné neboli. K oboznámeniu so správou o povesti žalobcu došlo preto len v malom okruhu osôb, z ktorých všetky vykonávali na hlavnom pojednávaní len svoje pracovné povinnosti. Správou o povesti preto nemohlo byť zasiahnuté závažným spôsobom do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, keďže uvedená správa nebola zverejnená v rámci okruhu osôb, či už v rodinnom, pracovnom alebo širšom prostredí žalobcu. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, aké následky mal žalobcom tvrdený neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Na vznik zodpovednosti za zásah do osobnostných práv sa síce vyžaduje len objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať ujmu na osobnostných právach (teda reálna ujma preukázaná byť nemusí), v predmetnom prípade však súd vychádzal už zo skutočnosti, akú reálnu ujmu spôsobilo podanie správy o povesti žalobcu, nakoľko v čase rozhodovania už následky podania správy boli známe. Z obsahu pripojeného trestného spisu mal súd preukázané, že skutočnosti uvedené v správe o povesti žalobcu nemali negatívne dôsledky vo sfére jeho osobnostných práv. Po podaní správy o povesti, ktorú označil žalobca v podanej žalobe za neoprávnený zásah, došlo k oslobodeniu žalobcu spod podanej obžaloby. Súd aj v odôvodnení rozsudku uviedol, že skutočnosti uvedené v správe nepreukazujú žiadnu skutočnosť, ktorá má byť predmetom dokazovania, t. j. či sa súdený skutok stal, má znaky trestného činu a kto tento skutok spáchal, prípadne z akých pohnútok. Hoci následne, na základe podaného odvolania prokurátora, bol
oslobodzujúci rozsudok zrušený, z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že sa tak stalo výlučne v dôsledku iného právneho názoru odvolacieho súdu na trestnosť skutku, ktorý spáchal žalobca. V tejto súvislosti už len okrajom súd poukazuje na to, že v trestnom konaní bola následne dňa 15. 4. 2021 podaná žalovaným ďalšia správa o povesti žalobcu s totožným obsahom ako správa zo dňa 10. 8. 2020, a to pred rozhodovaním súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku odvolacím súdom. Podľa odôvodnenia rozsudku, mal súd preukázanú existenciu poľahčujúcej okolnosti, a to skutočnosť, že žalobca viedol pred spáchaním skutku riadny život a súčasne súd v odôvodnení konštatoval, že žalobca je bezúhonným občanom. V odôvodnení rozsudku v časti výroku o treste súd ani len nepoukázal na správu o povesti. Navyše, pre trestný čin, za ktorý bol žalobca uznaný za vinného, je v Trestnom zákone určená trestná sadzba od 1 do 5 rokov, pričom žalobcovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, t. j. najnižší možný trest. Prihliadajúc k vyššie uvedenej argumentácii preto súd nemal preukázané, že podaním správy o povesti na žalobcu žalovaným by bol spôsobený akýkoľvek zásah do jeho osobnostných práv.
19. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že výpoveďou žalovaného mal preukázané tvrdenie, uvedené správe o povesti, že na obecný úrad opakovane volali zákazníci žalobcu, ktorí sa informovali o jeho sídle a súčasne oznámili, že od nich prevzal peniaze a nedodal im tovar. Skutkové tvrdenie, že žalobca sa počas jeho bývania v rodinnom dome súpisné číslo XX H. R. nijako nepodieľal na úhradách spojených s úhradou tejto nehnuteľnosti, nebolo v správe o povesti uvedené. Správa o povesti obsahovala tvrdenie, že žalobca v období počas dvoch rokov bývania neplatil starému otcovi žiadne finančné prostriedky za nájom a réžiu. Keďže žalobcom uvedené tvrdenie žalovaný v správe neuviedol, súd jeho prípadnú pravdivosť ani nemohol preskúmavať Pokiaľ aj žalovaný uviedol v správe o povesti, že žalovaný je ženatý a pravdivosť uvedeného tvrdenia bola v konaní vyvrátená, bolo uvedené tvrdenie bez akéhokoľvek významu na rozhodnutie v trestnej veci, nakoľko sa jednalo o informáciu o osobnom stave žalobcu. Žalovaný pri výsluchu popísal a odôvodnil, z akých informácií a úvah vychádzal pri formulovaní tvrdenia, že manželka žalobcu od neho odišla pre jeho neprípustné správanie. Uvedené tvrdenie, vzhľadom na charakter trestného činu, pre ktorý bolo voči žalobcovi vedené trestné stíhanie, nemalo žiaden vplyv na rozhodovanie súdu v trestnej veci, čo napokon konštatoval súd aj v odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku. Pokiaľ ide o konštatovanie skutočnosti, že žalobca nepožíva v obci dobrú povesť, súd považoval uvedené konštatovanie za subjektívne hodnotenie žalovaného. Žalovaný pri výsluchu popísal, z akých informácií vychádzal a akými úvahami sa riadil pri formulovaní svojho hodnotenia povesti žalobcu v obci.
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.