Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 5. 5. 2021 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

Jozef M ü l l e r , nar. X. X. XXXX L. I., trvale bytom P. XX, okres I.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech, ako zástupca spol. Müller Marketing, s.r.o., IČO: 46 241 396, Školská 1132/5, 031 01 Liptovský Mikuláš, dňa 13. 12. 2017 elektronickou formou objednal tovar u obchodného partnera spol. Matějovský a.s., V. Komárka 606, Semily, Česká republika, IČO: 04 561 856, v celkovej hodnote 4.117,67 eur, pričom pracovníčkou dodávateľa B. B., bytom Q. XXX, okres J. V. V., bol upozornený, že spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., ešte neuhradila ako odberateľ faktúry za skôr objednaný tovar, a preto objednávka nebude kladne vybavená, v piatok 15. 12. 2017 v poobedňajších hodinách telefonicky informoval menovanú, že uhradil väčšinu splatných faktúr, čo však nebola pravda a s tvrdením, že potrebuje ďalší tovar k vianočným predajom, súril dodanie objednaného tovaru s tým, aby mu bol vydaný v priebehu nasledujúceho dňa, čo sa zo strany dodávateľa aj stalo, tovar bol vydaný s dôverou, že obžalovaný hovorí pravdu, pretože reálnosť úhrady zo strany spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., nebolo možné pre krátkosť času overiť a aj pri preberaní tovaru zavádzal tvrdením, že väčšina záväzkov spol. Müller Marketing, s.r.o., je už uhradená a zvyšnú časť záväzkov vyrovná do konca roka 2017, čo sa však nestalo, už v čase objednávky tovaru bol uzrozumený so zlou finančnou situáciou spol. Müller Marketing, s.r.o., ktorú pred spoločnosťou Matějovský a. s., V. Komárka 606, Semily, Česká republika, IČO: 04 561 856 účelovo zamlčal, následne vystavenú faktúru č. 17500624 splatnú 29. 12. 2017 neuhradil, čím tejto spoločnosti spôsobil škodu vo výške 4.117,67 eur, pričom škoda bola dodatočne v plnej výške uhradená, t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/, k/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal obžalobu na Jozefa Müllera, stíhaného za prečin podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Nevyužil právo na odopretie výpovede ako obžalovaný a k veci vypovedal. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolupráca so spoločnosťou Matějovský začala v roku 2015 - 2016, bola to dlhoročná spolupráca, v rámci ktorej začal predávať ich produkty, a to bytový textil, prostredníctvom internetového obchodu I. T..T.. Spolupráca bola vždy dobrá, na vysokej úrovni, neboli medzi nimi nezhody. Aj splatnosť faktúr bola vždy dlhšia ako bola uvádzaná na faktúre, aj úhrada v neskoršom termíne bola tolerovaná. Ich spolupráca bola postavená na forme objednávky zo strany spoločnosti obžalovaného, ktorá bola smerovaná k p. R. na oddelenie expedície. Spracovanie takto odoslanej objednávky bolo zo strany p. R. v lehote 1 - 2 pracovných dní. Najvyšší nárast objednávok bol v 10. - 12. mesiaci v roku 2017, čo, podľa názoru obžalovaného, začalo prekážať p. R.É., pretože predbehol jeho najväčšieho odberateľa a najväčších obchodných partnerov, ktorých v tej dobe mal. K jeho obvineniu uviedol, že problém nastal v tom, že oni odoslali objednávky, ktoré boli prijaté, za december 2017 p. R., a táto objednávka nebola zrealizovaná podľa dovtedy platných podmienok, trvala na vybavenie 10 dní, z pohľadu obžalovaného bol záujem ho diskriminovať, pretože išlo o vianočné objednávky. V prípade, ak by si svoje finančné záväzky ako spoločnosť voči p. R. neplnil, nikdy by mu tovar nebol expedovaný. V mesiaci december bol vyzvaný na úhradu faktúr a po vzájomnej dohode boli faktúry uhradené podľa výzvy p. R. prostredníctvom p. B. a následne tovar, ktorý objednali začiatkom decembra bol pripravený k odberu, bolo to v piatok týždeň pred Vianocami. Doba vybavenia najväčšej objednávky počas spolupráce s firmou R. bola posúvaná z nepochopiteľných dôvodov. Keď sa pýtal, prečo nie je vybavená, bolo mu povedané, že sú väčší odberatelia. Keď sa obžalovaný zmieril s tým, že to nebude do 2 pracovných dní, bola dôvodom zo strany p. R. pre neexpedovanie objednávky úhrada ním požadovaných faktúr, ktorých čísla si obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepamätal. Všetky pohľadávky boli uhradené. Po prijatí platieb zo strany p. R. došlo k pripraveniu tovaru, čo bolo týždeň pred Štedrým dňom. Nakoľko má obžalovaný skúsenosti so spoločnosťou UPS a doručovanie by trvalo 3 pracovné dni z Českej republiky na Slovensko a ďalšie 2 pracovné dni na spracovanie objednávok a ich expedíciu, dohodol sa s p. B., vedúcou expedičného oddelenia, že po ten tovar príde osobne. V piatok, týždeň pred Štedrým dňom, presný dátum si nepamätal, si požičal prívesný vozík a v sobotu pre uvedený tovar išiel. Po príchode do sídla spoločnosti R. bol ústretovo privítaný zo strany p. B. a tovar mu bol vydaný bez podmienok. Vydanie tovaru nebolo podmienené žiadnou úhradou faktúr ani inou podmienkou, tovar odviezol do sídla jeho spoločnosti, kde bol v nedeľu zabalený, pripravený na expedíciu v pondelok, aby stihol dodanie tovaru do Vianoc. Po expedovaní zásielok asi štvrtina z nich bola neprevzatá a vrátená spoločnosti z dôvodu, že ľudia nemali tovar dodaný v lehote podľa ich predstáv. Počas celej doby druhej polovice decembra 2017 boli produkty p. R. predávané naďalej. Nebola žiadna podmienka o nespolupráci spočívajúca v úhrade faktúr. V januári po nástupe do práce odoslali objednávky p. R. štandardným spôsobom. Daná objednávka nebola spracovaná, nakoľko boli vyzvaní k okamžitej úhrade všetkých faktúr, ktoré boli vystavené, v sume asi 32.000,- eur. Pána R. obžalovaný kontaktoval telefonicky s tým, že je potrebné sa dohodnúť na vzájomnom vykompenzovaní predvianočného výpadu. Osobne považoval za cielené nedodanie tovaru včas, keď vybavenie objednávky trvalo 14 dní. P. R. povedal, že ho bude kontaktovať s p. R.. Na druhý deň bolo na neho podané trestné oznámenie. Časť tovaru bola vrátená v januári p. R. v hodnote 4.000,- eur. Doteraz im dobropis doručený nebol, ani potvrdenie o vrátení tovaru. Keby tak učinil, tak ho má zahrnuté v účtovníctve. Jediná potvrdenka o doručení zásielky je od kuriérskej spoločnosti, ktorou doručili zásielky do spoločnosti Matějovský, a tieto boli prevzaté pani B.. V čase objednávky tovaru, ktorá je predmetom obžaloby, mali neuhradené faktúry voči poškodenej spoločnosti, možno v sume 8.000 - 10.000,- eur. Podľa vyjadrenia obžalovaného, sa problém v spolupráci začal objavovať, keď bol u neho nárast. Podľa

jeho názoru, bol tlak na p. R., aby mu prestal dodávať tovar, iní podnikatelia mali nižšie nákupné ceny ako on. Pripustil, že boli výzvy zo strany p. B., že je potrebné uhradiť faktúry. Faktúra bola uhradená na ďalší deň. Pokiaľ by faktúry neuhrádzali, dodávateľ tovar nedá. Boli tolerované vždy dlhšie doby splatnosti ako uvádzané na faktúre. Jedine v mesiaci január 2018 boli ultimátne výzvy v zmysle, že je potrebné uhradiť, inak tovar nebude dodaný. Predtým neboli takéto výzvy od poškodeného. V čase objednávky tovaru v decembri 2017 boli výzvy zo strany poškodenej spoločnosti na uhradenie faktúr za mesiac september a október, dodanie tovaru bolo podmienené úhradou faktúr za uvedené mesiace, tieto boli uhradené, a to asi vo výške 9.000,- eur. O objednávke komunikoval výlučne s p. B.. Podanie trestného oznámenia si vysvetľuje tým, že chceli vytesniť ich firmu z trhu, sú prví na Slovensku, majú najviac priaznivcov na sociálnych sieťach, je jeho konkurent. Uvedené informácie má aj od obchodných partnerov. Internetový obchod funguje tak, že zákazník vytvorí objednávky, oni to zosumarizovali, ich objednávku zaslali R., tovar, ktorý objednal v decembri 2017, už bol predaný jeho zákazníkom z účtovného hľadiska. Poškodenej spoločnosti neuhradil ani časť dlhu, nakoľko čakajú, ako sa uzavrie dohoda s R., lebo aj obžalovaný bol z jeho strany poškodený. Obžalovaný sa chcel stretnúť a vykonzultovať si to, p. R. odmietol formu dohody. V decembri komunikoval o objednávke s p. B. dvakrát. Prvýkrát mu povedala, že objednávka nebola zrealizovaná v lehote pre zaneprázdnenosť s tým, že majú veľkých odberateľov. Pri druhom telefonáte spomenula, že je potrebné uhradiť skoršie faktúry za september a október 2017. Podľa vyjadrenia obžalovaného, aj p. R. porušil všetky dohody, ktoré mali počas spolupráce. Dohoda bola, aby výška neuhradených faktúr bola vždy v primeranej sume, tolerovalo sa aj 10.000 - 12.000,- eur. Nárast dopytu bol enormný, a preto narástla aj výška faktúr. Obžalovaný má záujem uhradiť všetky faktúry, ale p. R. sa spoliehal na to, že ak mu doručia tovar expedičnou spoločnosťou, nemá šancu doručiť zákazníkom objednávky. Položil si otázku, prečo ho poškodená spoločnosť nevyzvala skôr na úhradu faktúr. 15. 12. bol po tovar nielen za základe objednávky z 13. 12., ale aj z 8. a 10. 12. Suma uvedená v obžalobe zahŕňa objednávky z 8., 10. a 13. 12. V čase objednávky predmetného tovaru sa jeho firme darilo, fungovala, bola životaschopná, bola schopná prevádzky a schopná plniť záväzky. Záväzky mal voči p. R., ktorý v tom období nebol jeho jediný dodávateľ. Mal ešte jedného dodávateľa, voči ktorému obžalovaný nemal záväzky. V čase objednávky tovaru bola hodnota majetku spoločnosti asi 80.000,- eur - 100.000,- eur. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k výške záväzkov spoločnosti v čase predmetnej objednávky. V čase objednávky predmetného tovaru u R. mala spoločnosť peniaze na úhradu všetkých záväzkov. Obžalovaný má aj súkromné zdroje, svoj vlastný majetok. Výška objednávok smerovaných k R. vždy závisela od výšky objednávok zo strany koncových zákazníkov smerovaných ku spoločnosti Müller Marketing. Výška objednávok začala narastať z dôvodu dobrého obchodného mena jeho spoločnosti. Extrémne narástli v predvianočnom období v októbri, novembri a časť decembra 2017. Výška jeho objednávok voči R. závisela od objemu objednávok od zákazníkov na internetovom obchode. Neobjednávali nikdy tovar na sklad. Keď prišiel tovar od R., zabalil sa a išiel zákazníkovi, ktorý platil buď prevodom na účet vopred, alebo na dobierku, pri prevode na účet bolo asi 1 % zákazníkov. Keď si bol osobne prevziať tovar do spoločnosti Matějovský, vôbec sa nerozprávali o faktúrach, ani o jeho dlhu. K obsahu znaleckého posudku, podľa ktorého do spoločnosti vkladal peniaze, uviedol, že peniaze boli z minulých rokov, vždy bol zamestnaný, mal úspory, majetky z podnikateľských aktivít. Účtovníčka mala oddelené dobierky od platieb prevodom na účet, čo následne opravili, preto boli dva účty. Platby, ktoré chodili na jeho osobný účet, boli zahrnuté do príjmov spoločnosti. Všetky sumy uvedené v rozsudkoch, ktoré sú súčasťou spisu, ktoré mala zaplatiť jeho spoločnosť, sú uhradené. Spoločnosť predtým vlastnila jeho exmanželka, boli to jej dlhy, vzniknuté za čas jej pôsobenia. Momentálne je vedená jedna exekúcia. Je tam dohoda s exekútorkou, ide o dlh voči Hotelu Poprad, platby sú každý mesiac. Ku dňu 15. 12. uhradil faktúry za tovar za september a október s tým, že boli uhradené všetky faktúry za október, ktoré požadovala p. B.. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26. 9. 2018, kedy obžalovaný uviedol, že dňa 12. 12. 2017 jeho spoločnosť elektronicky kontaktovala pani B., kedy bol upozornený, že žiadny ďalší ním žiadaný tovar mu ich spoločnosťou nebude dodaný, pokiaľ spoločnosť Müller Marketing neuhradí faktúry splatné do konca mesiaca september 2017.

Obžalovaný vysvetlil rozpory vo výpovedi tým, že zoznam faktúr bol vždy stanovený. Je odstup času. S určitosťou to bol september, ktorý bol celý vyrovnaný, a možno bola jedna faktúra za október. V tejto časti výpovede obžalovaný uviedol, že zaplatenie faktúr za október nebolo podmienkou na dodanie tovaru. Podmienkou dodania tovaru bola úhrada faktúr, ktoré podľa zoznamu požadovala p. B., a to za mesiac september 2017. K obsahu znaleckého posudku týkajúceho sa zásob na sklade, uviedol, že zásoby na sklade predstavoval tovar, ktorý pochádzal od iného dodávateľa, ktorý bol menší, ale čo sa týka obliečok. Firma má sklad aj vankúšov a paplónov, čiže robili si zásoby. Najväčším veriteľom spoločnosti

obžalovaného v decembri 2017 bol p. R.. V posudku sú konštatované záväzky firmy voči spoločníkovi, teda voči obžalovanému vo výške viac ako 50.000,- eur, čo sú jeho vklady do firmy, firma to tak účtuje. Spoločnosť funguje tak, že investuje aj do reklamy, bez uvedených investícií by to nešlo, z tohto dôvodu boli dávané jeho vklady do spoločnosti. Mesačne investuje do reklamy 10.000 až 12.000,- eur. Vklad v decembri 2017 bol odôvodnený aj vybudovaním ďalšieho internetového obchodu, ako aj investovaním do nových technológií.

Svedok O. R., konateľ poškodenej spoločnosti, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (uskutočnenej prostredníctvom videokonferenčného zariadenia) uviedol, že obžalovaný ich navštívil v roku 2015 u neho v kancelárii. Žiadal, aby mu dodávali tovar napriamo, pretože predtým odoberal tovar od ich veľkoobchodného partnera na Slovensku, s čím svedok súhlasil s podmienkou, že tovar budú dodávať na základe objednávky na dobierku. Spolupráca začala na jar v roku 2015, s tým, že obžalovanému dochádzali balíky oproti peniazom. Všetko riadne fungovalo. Obžalovaný poslal objednávku, oni mu poslali balík, on zaplatil a im prišli peniaze. Niekedy v roku 2016 ich obžalovaný žiadal, že mu táto spolupráca nevyhovuje, že vždy musí mať pripravenú hotovosť na balíky. Žiadal ich, či by nemohli prejsť na faktúry a ich splatnosť. Vzhľadom na to, že spolupráca fungovala už rok, je to ich štandardný postup, takto začínajú s každým, súhlasili s tým, že budú dodávať tovar na faktúru. Fungovalo to takto od roku 2016 do roku 2017, obžalovaný platil. Neboli tam žiadne kolísavé problémy, bolo to v rámci bežného platenia. Problémy začali v septembri 2017, kedy už mal viac faktúr po splatnosti, na čo ich upozornila ich pracovníčka p. B.. Menovaná začala jednať s obžalovaným s tým, že je potrebné dať všetko do poriadku a platiť faktúry, keď chce ďalší tovar. To obžalovaný dodržal, vždy nejaké faktúry zaplatil a pani B. z expedície mu poslala ďalší tovar. Takto to fungovalo až do decembra 2017. Komunikácia medzi nimi prebiehala štandardne, telefonicky, písomne. V decembri 2017 sa do toho zapojila aj p. T., s ktorou obžalovaný hovoril telefonicky, aby sa dohodli, že musí zaplatiť za tovar. Zaplatil čiastočne nejaké faktúry a dostal tovar. Prekvapenie bolo 13. 12., keď prišla veľká objednávka od obžalovaného, bola to streda večer. 14. 12. prišla pani B. s tou veľkou objednávkou asi za 4.000,- eur, kedy pani T. jasne povedala, že obžalovanému už nemôžu dať žiadny tovar, pokiaľ nezaplatí peniaze. Pani B. ho nekontaktovala, tovar mu neposlala. Obžalovaný volal v piatok pani B., či už odoslala tovar, ona mu povedala, že neodoslala a odkázala ho na pani T. s tým, že to má zakázané. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či obžalovaný potom volal pani T. alebo pani B. priniesla mobil, obžalovaného dala nahlas, kde mu jasne povedala, že pokiaľ nezaplatí faktúry, nedostane žiadny tovar. Obžalovaný povedal, že nie je žiadny problém, že rozbieha biznis v Anglicku, že je to len technického rázu a nemá problém zaplatiť. Pani B. mu povedala, nech zaplatí a v pondelok mu tovar odošlú. Obžalovaný navrhol, že si príde pre tovar v sobotu. Pani B. povedala, že tovar mu nedajú, pokiaľ väčšinu faktúr nezaplatí. Na to jej obžalovaný povedal, že zaplatí väčšinu faktúr v piatok, aby mohol prísť v sobotu a zvyšok medzi sviatkami zaplatí. Nevideli dôvod mu neveriť, lebo spolupráca s ním vždy fungovala. Na základe tohto jeho vyjadrenia dala pani T. súhlas pani B., aby mu tovar v sobotu vydala. Svedok si vygooglil stránky obžalovaného a zistil, že predáva ich tovar pod svojou značkou. Má stránku na Z., kde sú ich obliečky, ktoré začali vyrábať v roku 2019. Keď bola podmienkou zaslania tovaru úhrada väčšiny faktúr, znamenalo to aspoň 70%. Obžalovaný sám povedal, že do konca roka, medzi sviatkami, dá všetko do poriadku. 13. 12. bola pohľadávka voči spoločnosti obžalovaného asi 30.000,- eur. Čiže čakali, že 25.000,- zaplatí s tým, že zvyšok by zaplatil medzi sviatkami. Faktúry boli nezaplatené od októbra do decembra s tým, že nekonkretizovali, ktoré má zaplatiť. Samozrejme to mysleli tak, že má zaplatiť od najstarších k najnovším. Keď nedošlo k úhrade poslednej objednávky, hneď 2. 1. pani B.Á. prišla za svedkom, ako to s obžalovaným dopadlo. Účtovník potvrdil, že neprišli žiadne peniaze. Pani B. mu hneď písala mail a telefonovala mu, na čo už nedostali odpoveď. Pani T. sa mu nemohla niekoľkokrát dovolať. Potom prišla za svedkom s tým, že si už nevie dať rady. Svedok začal komunikovať s obžalovaným. Potom mu volal obžalovaný. Svedok ho upozornil, že nezaplatil, že sa mu nemôžu dovolať. Obžalovaný reagoval, že sú podvodníci a že s nimi už nebude obchodovať. Povedal, že od jeho právnika mu príde list. Ku dňu výsluchu nezaplatil z pohľadávky ani jedno euro. Objavilo sa 5 balíkov ich tovaru od obžalovaného späť. Oni tovar prevzali a poslali mu dobropis, čím znížili jeho pohľadávku. Dobropis bol vo výške asi 4.000,- eur. Keby svedok vedel, že nedodrží sľub o úhrade, tak mu tovar nedodá. V neskoršej časti výpovede svedok upravil výšku dobropisu na čiastku 905,85 eur. V čase dodania tovaru v decembri 2017 vedeli, že im od októbra do decembra dlží asi 15 faktúr, teda obžalovaný vedel, že musí všetko zaplatiť. Chceli mu zablokovať tovar, aby ho prinútili zaplatiť väčšinu faktúr, t. z. za október a november a za december medzi sviatkami. Za september už boli v tom čase zaplatené, ktoré tiež uhradil na ich výzvu. Podobné problémy boli už pri jeho skoršej objednávke z 1., 5. a 10. 12., kedy ho tlačili, aby zaplatil za tovar dodaný skôr.

Svedkyňa B. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (uskutočnenej prostredníctvom videokonferenčného zariadenia) uviedla, že obžalovaný objednával pravidelne, skoro trikrát týždenne, poslal objednávku cez internet, ktorá mu bola odoslaná v ten deň alebo nasledujúci deň, záležalo od toho, koľko bolo objednávok, lebo v decembri je ich veľa a v sklade je u nich málo, ale snažili sa buď v ten deň, alebo na druhý deň objednávku odoslať. Takto fungovali objednávky celý mesiac a rok. Od septembra, keď zistili, že obžalovaný mešká s platbami, vždy ho písomne upozornila v rámci dobrých vzťahov, aby faktúru zaplatil, aby nedošlo k tomu, aby museli zastaviť tovar. On povedal, že nikdy nie je problém, stačí mu to pripomenúť, a tak aj bolo. Keď peniaze prišli, tovar odoslala. Tak sa to dialo aj v decembri. Bolo viac objednávok, sumy sa navyšovali. Bežne boli objednávky aj cez 1.500,- eur. Svedkyňa chodila pravidelne za p. T., ktorá jej povedala, že to má pustiť. Za dva dni pani T. znova povedala, že pokiaľ uhradí, tak tovar môže odoslať. Posledný týždeň 13. 12. prišla objednávka. Slovensko robia vždy dopredu, tak si to vytlačila, išla to zabaliť. Po rozhovore s pani T. povedala obžalovanému, že keď zaplatí faktúry, tak nie je problém, pošlú. V piatok ten tovar neposlala, lebo nezaplatil. Oni volali s p. T.. V práci boli do 19.00 hod. Večer sa bavili ako to bude s obžalovaným. Pani T. povedala, že obžalovaný povedal, že peniaze odoslal. Cez víkend prišiel obžalovaný, zobral si tovar. Povedal, že sa nemajú báť, že do Vianoc tam peniaze určite budú, čo jej napísal aj do mailu. Na nový rok sa dozvedela, že peniaze nedostali. Písala mu, kedy by mohli peniaze dostať, na čo jej neodpovedal. Jediné, čo bolo, že im vrátil tovar, ktorý mu prišiel neskoro. Poslali mu dobropis, ale žiadna odpoveď neprišla. Odvtedy nekomunikoval. Od p. T. dostala povolenie na dodanie tovaru v piatok večer. Na obžalovanom si v tom čase nič podozrivé nevšimla. Bol priateľský aj v tú sobotu, takisto aj predtým, cez víkend, keď ich zavolal. Nestalo sa, že by niečo nedodržal. Nevedela si spomenúť, v akej výške bol tovar vrátený zo strany obžalovaného. Stalo sa, že povedal, že faktúru zaplatil, na účte to nebolo, na čo ho upozornila, on sa ospravedlnil s tým, že dal to na iný účet a behom niekoľkých dní sa to napravilo. Predtým s ním nemala žiadny problém. Len pani T. jej dala informáciu o tom, že uhradil faktúry. S obžalovaným nekomunikovala ohľadom toho v piatok telefonicky. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného konania zo dňa 31. 10. 2018, kedy svedkyňa vypovedala, že pán Müller sa jej ozval v piatok poobede 15. 12. 2017, kedy ju informoval, že uhradil väčšinu splatných faktúr, pretože potrebuje ďalší tovar, aby stihol vianočné predaje na svojom e-shope. Uviedol, že ho zákazníci atakujú kvôli tovaru a aby tovar stihol ešte rozoslať pred sviatkami. Rozpory vo výpovedi vysvetlila tým, že pripustila, že volal, tých telefonátov bolo niekoľko, ale potom ho odkázala na pani T., po čom už komunikovali iba oni dvaja.

Znalkyňa S.. R. P. z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v znaleckom posudku č. 6/2019 zo dňa 1. 5. 2019. Vo výpovedi uviedla, že za rok 2017 spoločnosť Müller Marketing, s.r.o. (ďalej v texte spoločnosť) nakúpila tovar, materiál a iné služby v celkovom objeme 117.817,40 eur bez DPH, s DPH 125.106,43 eur a predala tovar v celkovom objeme 19.552,49 eur bez DPH, s DPH 23.428,22 eur. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť vynaložila na nákup tovaru, materiálu a služieb o cca 100.000,- eur s DPH viac ako bola hodnota predaja tovaru. K 1. 1. 2017 spoločnosť evidovala počiatočný stav skladových zásob tovaru vo výške 28.862,- eur a k 31. 12. 2017 evidovala na sklade tovar v hodnote 122.364,96 eur. Z uvedeného je zrejmé, že keďže spoločnosť evidovala k 31. 12. 2017 na sklade viac tovaru ako bola hodnota jeho nákupu v roku 2017, nemohlo zo strany spoločnosti dochádzať k reálnemu podnikaniu a naplneniu základného cieľa podnikania. Zároveň nie je jasné, z akého dôvodu vykonávala nákupy tovaru v takých vysokých objemoch, pokiaľ neboli dosahované tržby. Stav bankového účtu spoločnosti bol do 31. 1. 2017 v kladných hodnotách. Po tomto termíne sa vývoj ustálil na hodnotu 0,- eur. Podľa názoru znalkyne, spoločnosť na predmetnom účte pravdepodobne disponovala povoleným prečerpaním, ktoré sa využívalo počas celého obdobia roka 2017, a teda bankový účet bol prakticky stále v prečerpaní. Stav pokladničnej hotovosti bol v kladných číslach len z dôvodov vkladov spoločníka do pokladne, kde v roku 2017 bol objem vkladov spoločníka do pokladne vo výške 74.737,93 eur. Zároveň boli vykonané dva prevody z bankového účtu do pokladne, a to 30. 6. 2017 vo výške 5.457,90 eur a 30. 12. 2017 vo výške 1.810,33 eur. Nepodarilo sa identifikovať, z akého bankového účtu boli uskutočnené uvedené prevody. Dňa 19. 12. 2017 sa pokladničná hotovosť dostala do záporných hodnôt, čo bolo vyrovnané dňa 30. 12. 2017 vyššie spomenutým výberom z bankového účtu a vkladom spoločníka vo výške 4.337,93 eur. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť nemohla byť schopná v roku 2017 plniť svoje záväzky z výkonu podnikateľskej činnosti, nakoľko z podnikateľskej činnosti dosiahla príjmy, ktoré by pokryli asi jednu pätinu hodnoty záväzkov spoločnosti. I napriek tomu je zrejmé, že z celkového objemu vzniknutých záväzkov v roku 2017 - cca 125.000,- eur dokázala spoločnosť v roku 2017 uhradiť cca

88.000,- eur. Uvedený rozdiel v objeme finančných prostriedkov musel byť zo spoločnosti získaný z iných zdrojov, najvýznamnejším zdrojom bol vklad spoločníka na úrovni takmer 75.000,- eur. Z hľadiska vývoja záväzkov k 31. 12. 2017 spoločnosť evidovala záväzky voči dodávateľom v objeme 36.778,58 eur, čo bolo o cca 35.000,- eur ako k 1. 1. 2017, drobný záväzok voči zamestnancom, voči daňovému úradu a záväzok voči spoločníkovi v objeme 59.737,93 eur (tento záväzok bol vo výške 79.737,93 eur, avšak 30. 11. 2017 došlo k preúčtovaniu čiastky 20.000,- eur na kapitálové fondy spoločnosti). K 1. 1. 2017 bol stav záväzkov voči spoločníkovi vo výške 5.000,- eur. Z hľadiska vývoja pohľadávok k 31. 12. 2017 spoločnosť evidovala pohľadávky voči odberateľom vo výške 5.914,93 eur, čo bolo o 5.779,73 eur viac ako k 1. 1. 2017. Z vyššie uvedených dôvodov znalkyňa hodnotila stav finančnej solventnosti spoločnosti v roku 2017 negatívne. Vzhľadom na finančnú solventnosť spoločnosti v mesiaci december 2017 spoločnosť ku dňu 7. 12. 2017, teda ku dňu objednania tovaru disponovala celkovými finančnými prostriedkami vo výške 6.469,78 eur, teda mala by na zaplatenie objednaného tovaru v hodnote 4.117,67 eur. Ku dňu 15. 12. 2017 disponovala finančnými prostriedkami vo výške 6.409,78 eur, kde opäť konštatovala, že by spoločnosť mala na úhradu objednaného tovaru v hodnote 4.117,67 eur, avšak v žiadnom prípade by spoločnosť nemala na úhradu dovtedy splatných záväzkov. Ku dňu 16. 12. 2017 (deň prevzatia tovaru) disponovala finančnými prostriedkami vo výške 6.365,93 eur, teda spoločnosť by mala na úhradu objednaného a prevzatého tovaru vo vyššie uvedenej hodnote. Ku dňu 29. 12. 2017 (deň splatnosti tovaru) disponovala finančnými prostriedkami vo výške -6.091,57 eur, a teda ku dňu splatnosti spoločnosť nedisponovala finančnými prostriedkami na úhradu tovaru vo vyššie uvedenej hodnote. Vplyvy na zníženie stavu finančnej hotovosti k 29. 12. 2017 oproti 16. 12. 2017 mali drobné nákupy, úhrady dodávateľských faktúr dňa 19. 12. 2017 v sume 4.620,- eur a 3.000,- eur (partnera sa nepodarilo identifikovať), úhrady dodávateľských faktúr dňa 29. 12. 2017 v sume 72,26 eur - Auto Kelly Slovakia, faktúra z 22. 11. 2017 v sume 4.205,86 eur (partnera sa nepodarilo identifikovať). Ku dňu odberu tovaru spoločnosť disponovala finančnými prostriedkami v celkovej výške 6.365,93 eur, a teda v deň odberu tovaru mohla tento tovar uhradiť v plnej výške. K výrazným nárastom záväzkov spoločnosti voči dodávateľom začalo dochádzať v mesiaci október 2017, zároveň bola evidovaná pohľadávka voči daňovému úradu vo výške 3.290,74 eur na DPH. Účtovná závierka spoločnosti nezodpovedá reálnym hospodárskym operáciám v účtovníctve spoločnosti - v hlavnej knihe. Vzhľadom na takto identifikované rozdiely bola znalcom vyhotovená účtovná závierka z údajov hlavnej knihy, ktorá tvorí prílohu posudku. Napriek zásahom do účtovnej závierky, čo sa týka nesúladu údajov s účtovníctvom, nebol zaznamenaný rozdiel vo vykázanom hospodárskom výsledku. Stav finančnej hotovosti v pokladni sa v mesiaci december 2017 dostal do záporných hodnôt, čo je neprípustné. Nie je predsa možné vykonávať úhrady v hotovosti, pokiaľ spoločnosť nedisponuje reálnymi hotovostnými prostriedkami. Podľa jej názoru, účtovníctvo skúmaného subjektu nemusí vykazovať verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, a taktiež konštatovala, že účtovná závierka spoločnosti nevykazuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli predmetom účtovania. Počnúc mesiacom september 2017 začali vysoké objemy finančných prostriedkov prichádzať na bankový účet XXXXXXXXXX/XXXX vedený na meno Müller Jozef, z celkového objemu kreditných obratov 114.804,32 eur, to boli platby od kuriérskych spoločností vo výške 92.726,10 eur, a taktiež z tohto účtu boli prevádzané aj úhrady dodávateľských faktúr - boli identifikované aj úhrady na meno O. R., posledné 12. 12. 2017. Uvedené môže súvisieť s nepomerom nakúpeného a predaného tovaru v spoločnosti. Tento bankový účet skončil k 31. 12. 2017 v kreditnom zostatku 24.856,05 eur, k 16. 12. 2017 mal zostatok 2.307,63 eur. Zo súpisu dokladov odbytu za rok 2018 bolo zistené, že v priebehu mesiacov júl - december 2018 došlo k predajom pre spoločnosť Bytový textil Ruža, s.r.o., v celkovom objeme 31.061,56 eur s DPH. Znalkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že príjmy spoločnosti takmer vo výške 90.000,- eur, ktoré pochádzali z podnikateľskej činnosti, boli poukazované na súkromný účet konateľa a spoločníka spoločnosti, čo mohlo vyvolať nesúlad v zásobách spoločnosti, ktoré boli vykázané v hodnote cca 120.000,- eur a tržby za tovar vo výške cca 19.000,- eur. Podľa názoru znalkyne, financie zo súkromného účtu boli následne realizované ako vklady spoločníka do pokladne spoločnosti v priebehu roku 2017, ide o domnienku znalkyne, ktorá nemôže potvrdiť, odkiaľ majiteľ spoločnosti vkladal finančné zdroje. Z hľadiska znalca, ako aj z hľadiska pôsobenia daňového poradcu, znalkyňa uviedla, že uvedeným konaním, a to prevodom peňazí firmy na súkromný účet, by mohlo dôjsť aj ku kráteniu dane z príjmov, ako aj DPH. Znalkyňa po nahliadnutí do listín zadovážených prokurátorom uviedla, že zrejme tá najväčšia čiastka, na ktorú je exekučný titul, by nemala vplyv na závery znaleckého posudku. Nespomína si, či platobný rozkaz videla v spise pri vypracovaní posudku. Záväzok vyplývajúci z tohto platobného rozkazu by nemal vplyv na konečný záver, že v roku 2017 spoločnosť nemala dostatok zdrojov finančných prostriedkov, lebo

v októbri 2017 mala záporné hodnoty, teda uvedený záver posudku by bol ešte výraznejší. Znalkyňa skúmala len spoločnosť, príjmy pána Müllera neskúmala.

Spoločnosť Matějovský, a.s., prostredníctvom splnomocnenkyne podala dňa 23. 3. 2018 trestné oznámenie. Z jeho obsahu vyplýva, že medzi spoločnosťami Müller Marketing, s.r.o., a Matějovský, a.s., bol založený obchodno-záväzkový vzťah, a to na dodávkach výrobkov do spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., ktorá si dodávky objednala písomne, neskôr telefonicky. Spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., bola obchodným partnerom spoločnosti Matějovský, a.s., od augusta 2015. Uvedený obchodno-záväzkový vzťah bol bezproblémový do mesiaca november 2017, kedy sa spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., začala dostávať do omeškania úhrad vystavených faktúr za dodaný tovar, až prestala vystavené faktúry úplne uhrádzať. Spoločnosť Matějovský, a.s., opakovane vyzývala spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., na úhradu faktúr, kedy štatutár a jediný spoločník spoločnosti Jozef Müller v telefonických rozhovoroch uznával dlžné čiastky a prisľúbil vyrovnanie všetkých záväzkov ku koncu roku 2017. Dňa 16. 12. 2017 došlo ku osobnej návšteve pána Müllera spoločnosti Matějovský, a.s., čo bolo výnimočné, kedy vykonal historicky najvyššiu objednávku na odber tovaru vo výške 4.117,67 eur. Osobnú návštevu skladu spoločnosti odôvodnil menovaný tým, že má veľké množstvo objednávok a chce stihnúť dodať tovar svojim zákazníkom do Vianoc. Dlh spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., voči spoločnosti Matějovský, a.s., predstavuje ku dňu podania trestného oznámenia sumu 32.856,59 eur a pozostáva z neuhradených faktúr špecifikovaných v trestnom oznámení, splatných za obdobie od 4. 10. 2017 do 30. 12. 2017. Snaha poškodeného vyriešiť uvedený právny stav mimosúdne bola márna, nakoľko štatutár spoločnosti Jozef Müller má zrušené súkromné telefónne číslo a na číslo samotnej spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., sa nedá dovolať. Na písomnú predžalobnú výzvu zo dňa 7. 2. 2018 spoločnosť vôbec nereagovala. Následne sa poškodenému subjektu podarilo zistiť, že voči spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., boli evidované ďalšie záväzky voči iným veriteľom. Z výpisu z Obchodného registra poškodený zistil, že Jozef Müller ako jediný spoločník založil ku dňu 6. 3. 2018 ďalšiu spoločnosť Bytový textil Ruža, s.r.o., na rovnakej adrese sídla spoločnosti. Poškodený má za to, že Jozef Müller finančné prostriedky, ktoré získal z predaja ich tovaru, použil na iný účel, ktorým mohlo byť splatenie ďalších dlhov spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., ktoré by bránili založeniu vyššie označenej spoločnosti Bytový textil Ruža, s.r.o., hoci si musel byť vedomý, že predmetný dlh voči ich spoločnosti bude musieť uhradiť. Z elektronického doplnenia trestného oznámenia vyplýva, že spoločnosť Matějovský, a.s., vystavila spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., v roku 2015 51 faktúr za dodaný tovar a v roku 2016 102 faktúr, pričom všetky boli uhradené. V roku 2017 vystavila poškodená spoločnosť 82 faktúr za dodaný tovar, z ktorých bolo uhradených 57 a neuhradených 25.

Dňa 10. 12. 2017 sa uskutočnila elektronická komunikácia medzi odosielateľom B. B. (F.-B..A.) a príjemcom N..T.. Z obsahu e-mailu vyplýva, že vedúca expedície B. B. zaslala kópiu objednávok s poznámkou, že čo je mínusom, už bohužiaľ nie je. Vankúše prídu až budúci týždeň. Inak majú všetko

- odchádza 5 kartónov.

Dňa 11. 12. 2017 sa uskutočnila elektronická komunikácia medzi odosielateľom N..T. a príjemcom F.- B..A.. Predmetom elektronickej komunikácie je objednávka s dátumom 11. 12. 2017. V predmetnej elektronickej komunikácii je špecifikovaný tovar, ktorý je predmetom objednávky s tým, že tovar je potrebné fakturovať na spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., a expedovať dňa 12. 12. 2017.

Dňa 12. 12. 2017 bola uskutočnená elektronická komunikácia medzi odosielateľom B. B. a príjemcom N..T.. Z obsahu e-mailu vyplýva, že pani B. B. oznámila pánovi Müllerovi, že včera dostala opäť zákaz zasielať zásielku. Pokiaľ uhradí všetky faktúry do konca septembra, bude môcť zásielku odoslať. Pre informáciu má kontaktovať pani T..

Dňa 14. 12. 2017 sa uskutočnila elektronická komunikácia medzi odosielateľom S..T. a príjemcom F.- B..A.. Predmetom elektronickej komunikácie je objednávka s dátumom 13. 12. 2017. V predmetnej elektronickej komunikácii je špecifikovaný tovar, ktorý je predmetom objednávky s tým, že tovar je potrebné fakturovať na spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., a expedovať dňa 13. 12. 2017.

Dňa 13. 12. 2017 sa uskutočnila elektronická komunikácia medzi odosielateľom N..T. a príjemcom F.-B..A.. Predmetom elektronickej komunikácie je objednávka s dátumom 12. 12. 2017. Z poznámky k objednávke vyplýva, že objednávateľ p. Müller oznámil pani B., že nakoniec poslednú objednávku rozdelil na dve polovice, ráno pošle druhú časť. Nečakane ich zavalili objednávky, už ich nemôže

zrušiť. Všetko dá do poriadku, platby medzi sviatkami, aby bol p. R. spokojný. Pošle ešte druhú polovicu objednávky. V predmetnej elektronickej komunikácii je špecifikovaný tovar, ktorý je predmetom objednávky s tým, že tovar je potrebné fakturovať na spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., bez uvedenia dátumu expedície.

Dňa 14. 12. 2017 sa uskutočnila elektronická komunikácia medzi odosielateľom S..T. a príjemcom F.- B..A.. Predmetom elektronickej komunikácie je objednávka s dátumom 14. 12. 2017. V predmetnej elektronickej komunikácii je špecifikovaný tovar, ktorý je predmetom objednávky s tým, že tovar je potrebné fakturovať na spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., a expedovať dňa 1. 12. 2017.

Na elektronickú komunikáciu zo dňa 12. 12. 2017, v ktorom bol pán Müller vyzvaný na úhradu všetkých faktúr do konca septembra, pán Müller elektronicky odpovedal pani B., že práve uhrádza faktúry č. 17500418 na sumu 819,08 eur a 17500400 na sumu 799,07 eur. To sú všetky do konca septembra. Doklady posiela do 15 min. V elektronickej komunikácii sa pýta, či mu tovar bude odoslaný dnes.

Z prehľadu vydaných faktúr vystavených voči spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., za rok 2017 vyplýva, že uvedená spoločnosť zaplatila faktúry s dátumom splatnosti od 23. 1. 2017 do 2. 10. 2017, faktúry vystavené s dátumom splatnosti od 4. 10. 2017 do 30. 12. 2017 uhradené neboli.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., vyplýva, že menovaná spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri od 12. 7. 2011, predmetom činnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb, reklamné a marketingové služby. Od 5. 1. 2017 je jediným spoločníkom a konateľom Jozef Müller.

Z daňového priznania k dani z príjmov spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., za rok 2017 vyplýva, že výsledok hospodárenia uvedenej spoločnosti je stratový v sume -13.290,56 eur.

Podľa správy Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 8. 11. 2018 boli vedené ako živé spisy voči spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., exekučné konania pod sp. zn. a . Zostávajúce konania vedené pod sp. zn. , , , , , , , sú vedené v archíve.

V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo dňa 15. 12. 2016 vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému - spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., na vymoženie povinnosti zaplatiť 432,49 eur. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo dňa 22. 11. 2016 vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., na vymoženie povinnosti zaplatiť 456,72 eur.

Platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 14. 3. 2018 súd uložil žalovanému - spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 4.335,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 732,60 eur od 4. 10. 2017 do zaplatenia, spolu s ďalším príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 5. 5. 2018.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 21. 3. 2018 súd uložil žalovanému spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 3.013,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 622,91 eur od 1. 4. 2017 do zaplatenia, spolu s ďalším príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. 5. 2018.

Platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 3. 9. 2018 súd uložil žalovanému spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.000,- eur od 1. 7. 2018 do zaplatenia, spolu s ďalším príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 3. 10. 2018.

Európskym platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 9. 1. 2018 súd uložil žalovanému spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 1.597,- eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 2. 3. 2018.

Platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 7. 5. 2018 súd uložil žalovanému spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku 91,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 20. 5. 2016 do zaplatenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 8. 6. 2018.

Súčasťou spisu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. 700-1910647016- GC04/16 zo dňa 15. 8. 2016, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala zamestnávateľovi VERONA, s.r.o., poistné podľa zákona o sociálnom poistení v sume 3.655,01 eur a tiež poverenie na vykonanie exekúcie na základe uvedeného rozhodnutia pod sp. zn. . Z obsahu uvedených listín je zrejmé, že predmetné listiny sa nevzťahujú na spoločnosť Müller Marketing, s.r.o. V označenom exekučnom konaní vystupuje na strane povinného iný subjekt (VERONA, s.r.o.).

Všeobecná zdravotná poisťovňa zo dňa 3. 12. 2015 pod č. 1524185313 vydala výkaz nedoplatkov, na základe ktorého je spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., povinná zaplatiť za obdobie od augusta 2015 do októbra 2015 pohľadávku z neodvedeného preddavku na poistnom a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov v celkovej sume 393,60 eur. Okresný súd Liptovský Mikuláš poveril pod sp. zn. súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného rozhodnutia. Podľa správy exekútora, pohľadávka oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., bola vyplatená povinným subjektom Müller Marketing, s.r.o., v plnom rozsahu počas vedenia exekúcie.

Z výpisu účtu vedeného v peňažnom ústave Č. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom Jozef Müller vyplýva, že za obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 12. 2017 bol debetný obrat 90.796,97 eur, kreditný obrat 114.804,32 eur, začiatočný stav 848,70 eur a konečný stav 24.856,05 eur.

Z výpisu účtu vedeného v peňažnom ústave Č. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom Jozef Müller vyplýva, že za obdobie od 1. 1. 2018 do 24. 10. 2018 bol debetný obrat 370.283,25 eur, kreditný obrat 347.082,56 eur, začiatočný stav 24.856,05 eur a konečný stav 1.655,36 eur.

Podľa správy Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš, zo dňa 17. 6. 2019 daňový subjekt Müller Marketing, s.r.o., nemá ku dňu podania správy evidované nedoplatky na spravovaných daniach.

Z účtovnej závierky podnikateľov v podvojnom účtovníctve zostavenej k 31. 12. 2016 vyplýva, že spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., za obdobie od januára do decembra 2016 vykázala stratový výsledok hospodárenia -14.271,- eur a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie od januára do decembra 2015 vykázala stratový výsledok hospodárenia -48.460,- eur.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, z 2. 7. 2019 spoločnosť Müller Marketing, s.r.o., v roku 2017 dlžila Sociálnej poisťovni na poistnom sumu 275,92 eur za obdobie február, marec, máj - august, október, november 2017. Uhradenie poistného v sume 275,92 eur bolo po dobe splatnosti s dvoj-trojmesačným odstupom.

Podľa správy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 3. 2020 sú voči spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., vedené živé (právoplatne neskončené) exekúcie, a to pod sp. zn. na vymoženie 1.597,- eur, na vymoženie 2.000,- eur a na vymoženie 3.013,12 eur. Ku dňu 18. 3. 2020 proti uvedenej spoločnosti sú vedené archívne (právoplatne skončené) exekúcie pod sp. zn. na vymoženie 91,43 eur, na vymoženie 4.335,84 eur. Na základe lustrácie v elektronickom registri za obdobie od 1. 4. 2017 ku dňu 18. 3. 2020 proti subjektu Jozef Müller, nar. 7. 4. 1984, sú vedené živé exekúcie pod sp. zn. na vymoženie 16.287,19 eur a pod sp. zn. o vymoženie 340,- eur. Ku dňu 18. 3. 2020 sú evidované archívne súdne konania, v ktorom ako účastník vystupuje obžalovaný, a to pod sp. zn. o zaplatenie 16.287,19 eur a o zaplatenie 340,- eur.

Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13. 3. 2019 súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť istinu 16.287,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14.834,82 eur od 14. 5. 2017 do zaplatenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 6. 4. 2019.

Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 12. 2018 súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť istinu 340,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 12. 1. 2019.

Podľa správy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 3. 2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému - obžalovanému v exekučnom konaní pod sp. zn. na vymoženie sumy 16.287,19 eur. Poverenie bolo vydané 27. 11. 2019.

Spoločnosť Matějovský, a.s., vystavila dňa 6. 2. 2018 v prospech spoločnosti Müller Marketing, s.r.o., faktúru za dodaný tovar (dobropis) v sume -905,85 eur.

Podľa správy o povesti obžalovaného z obce Bešeňová vyplýva, že obžalovaný je ženatý. Obec má vedomosť, že jeho manželka od neho odišla kvôli jeho neprípustnému správaniu. Obžalovaný momentálne žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom v rodinnom dome súp. č. XX. K majetkovým pomerom obec uviedla, že obžalovaný je podielovým spoluvlastníkom pozemkov a rodinného domu č. XX. Napriek tomu, že často vystupuje ako podnikateľ, obci nie je známy zdroj jeho príjmu. Často na obecný úrad volajú jeho zákazníci, ktorí sa informujú, či existuje firma Jozefa Müllera ml. na súp. č. rodinného domu XX. Sťažujú sa, že po zaslaní peňazí za objednaný tovar sa im už nik neozýva, tak nemajú peniaze ani tovar. K správaniu sa obžalovaného obec uviedla, že menovaný sa nasťahoval k starému otcovi Q. R., kedy v období počas 2 rokov jeho bývania neplatil starému otcovi žiadne finančné prostriedky za nájom a réžiu. Starý otec zo svojho dôchodku, ktorý v tom čase mal v sume asi 400,- eur, platil všetky náklady na chod domu a na živobytie mu zostávalo 50,- eur. Na obecný úrad prišiel s plačom a starostovi obce popísal a vysvetlil celú túto nepríjemnú situáciu. Na základe tohto ústneho podania bola na obžalovaného zo strany jeho starého otca podaná sťažnosť na rodinné spolunažívanie a táto sťažnosť bola prerokovaná komisiou na ochranu verejného poriadku dňa 3. 10. 2016, kde boli zvolaní všetci dotknutí z rodinného domu súp. č. XX, a to starý otec obžalovaného, otec obžalovaného a obžalovaný. Tiež bol prizvaný aj Y. Y., ďalší vnuk starého otca Q. R., ktorý mal v tom čase na pozemku rodinného domu so súp. č. XX stolársku dielňu, za ktorú mal, podľa vyjadrení obžalovaného, taktiež prispievať starému otcovi na výdavky spojené s elektrickou energiou. Na základe predmetného prejednania komisiou na ochranu verejného poriadku sa zjednala náprava a obžalovaný bol upozornený komisiou a tiež starostom obce na jeho zlé spolunažívanie zo starým otcom, aj vlastným otcom. V tom čase obžalovaný nevlastnil v rodinnom dome žiadny podiel. Obžalovaný sa nezúčastňuje žiadnych obecných akcií, ani nie je členom žiadnej zložky. V obci nevykonával žiadne verejno-prospešné práce, a taktiež sa nezapája do žiadnych verejno-prospešných služieb pre občanov. V obci nemá dobrú povesť.

V registri trestov obžalovaný nemá záznam.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 8. 2020 súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Poškodenú spoločnosť odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 24. 2. 2021 sp. zn. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd v rámci konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, dôsledne rešpektoval procesné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Následne však okresný súd pochybil vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov nedôsledným postupom pri ich hodnotení podľa , ako na to správne poukázal prokurátor v podanom odvolaní, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého stupňa sa pri hodnotení dôkazov predovšetkým primárne nezameral na trestnoprávnu podstatu veci a v tejto súvislosti nezobral do úvahy všetky skutočnosti a okolnosti prípadu a vykonané dôkazy hodnotil predovšetkým izolovane, jednotlivo a nedostatočne aj v ich súhrne. Nedôvodne precenil obhajobné tvrdenia obhajoby a podcenil argumenty a dôkazy podporujúce obžalobu. V dôsledku týchto pochybení je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nezodpovedajúci stavu veci a zákonu a je predčasný.

Zohľadniac zákonnú konštrukciu trestného činu podvodu v zmysle vyššie uvedeného, za aktuálnej dôkaznej situácie sa ani krajský súd totožne s odvolacími námietkami prokurátora nestotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvého stupňa, že skutok nie je trestným činom (konkrétne prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.). Takýto záver súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a náležite nereflektuje na výsledky dokazovania. Dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa podporujú záver, že obžalovaný konal zištne, vedome klamal svojho dodávateľa pri objednávaní nového tovaru, ktorý je predmetom obžaloby, keď nepravdivo tvrdil, že väčšiu časť faktúr už uhradil a zvyšok uhradí do konca roka. Práve toto klamlivé tvrdenie obžalovaného ovplyvnilo jeho dodávateľa natoľko, že novoobjednaný tovar bol obžalovanému jeho pracovníčkou vydaný, dôverujúc tvrdeniam obžalovaného o vykonanej úhrade a prísľubu o dodatočnej zostávajúcej úhrade v krátkom čase. Obžalovaný by inak dodanie tovaru nedosiahol, a nakoľko si bol tohto faktu vedomý, klamal v tom, čo mohlo jeho dodávateľa ovplyvniť, teda v otázke úhrady väčšej časti splatných faktúr a splatenia zvyšku splatných faktúr v krátkom čase do konca roka. Z vykonaného dokazovania pritom nesporne vyplynulo, pokiaľ ide o v tom čase existujúcu sumu nezaplatených splatných faktúr, že obžalovaný väčšiu časť splatných faktúr neuhradil a spoločnosť obžalovaného nemala finančné prostriedky na úhradu splatných faktúr, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku a obžalovaný si tejto skutočnosti musel byť dobre vedomý. Na dokreslenie situácie (podvodného úmyslu obžalovaného v čase získania tovaru od poškodeného) je pritom potrebné zohľadniť aj nezanedbateľnú skutočnosť, ktorá rovnako vyplynula z vykonaného dokazovania, že obžalovaný ani neskôr poškodenému neuhradil nezaplatené splatné faktúry (nesporne vo vysokej sume), poškodený mal problémy kontaktovať obžalovaného a u obžalovaného neboli zistené žiadne aktívne kroky smerujúce k úhrade splatných nezaplatených faktúr za dodaný tovar, resp. korektná komunikácia obžalovaného s poškodeným ohľadne splnenia existujúcich záväzkov. Uvedené vo svojom súhrne nesporne svedčí pre záver, že obžalovaný už v čase, keď od svojho dodávateľa zabezpečoval tovar, ktorý je predmetom skutku (t.j. v čase, keď uzatváral zmluvný záväzok) konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní, čím dodávateľa uvádzal do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu. V súvislosti s vyššie uvedeným krajský súd totožne s prokurátorom poukazuje na správanie poškodenej strany, ktorá v rámci obchodného vzťahu s obžalovaným konala obozretne a korektne. Obchodný vzťah medzi obžalovaným a poškodeným bol zo strany poškodenej spoločnosti založený na dôvere k obžalovanému ako k svojmu zákazníkovi. Obžalovaný však túto dôveru nielen využil, ba túto zneužil klamlivým tvrdením o vykonanej úhrade väčšiny splatných záväzkov a úhrade zvyšnej časti splatných záväzkov do konca roka, a tak dosiahol plnenie vo svoj prospech. Správanie sa obžalovaného po dodaní predmetného tovaru, ktorý je predmetom obžaloby, v decembri 2017, keď obžalovaný nezdvíhal telefóny od poškodenej spoločnosti a zrazu začal tvrdiť, že sú podvodníci, že s nimi už nebude obchodovať (ako to vyplýva z výpovede svedka R.) nasvedčujú tomu, že obchodný prípad vymedzený v podanej obžalobe bol zo strany obžalovaného dopredu premyslený ako posledná objednávka, že v spolupráci s poškodenou stranou už nebude pokračovať a jeho sľuby o úhrade skoršieho dlhu a ceny poslednej objednávky tovaru sú len lesť, cieľom ktorej bolo obohatiť sa na úkor poškodenej strany. Inak by totiž nemal problém vopred a korektným spôsobom, teda najneskôr pri poslednej objednávke tovaru, informovať poškodenú stranu o svojich výhradách k spolupráci s ňou, o zámere vzájomnú spoluprácu ukončiť a tiež poškodenú spoločnosť informovať o tom, že s úhradou jeho dlhu budú problémy, prípadne uviesť dôvody, pre ktoré splatný dlh nemôže, či nehodlá uhradiť. Ani následne, po poslednej objednávke tovaru, tu nebadať snahu obžalovaného korektne ukončiť spoluprácu s poškodenou spoločnosťou, vrátane riešenia úhrady splatného dlhu voči tejto spoločnosti.

Ak súd prvého stupňa ospravedlňuje konanie obžalovaného tým, že poukazuje na vklady obžalovaného ako súkromnej osoby do spoločnosti a že tieto vklady ovplyvňujú úvahy o solventnosti spoločnosti ako takej, v tejto súvislosti je potrebné náležite zohľadniť závery znalca, podľa ktorých spoločnosť obžalovaného nemohla v roku 2017 plniť svoje záväzky z výkonu podnikateľskej činnosti, nakoľko z podnikateľskej činnosti dosiahla príjmy, ktoré by pokryli iba cca 1/5 hodnoty záväzkov spoločnosti. Nemožno prehliadnuť, že obchodným partnerom poškodenej strany bola právnická osoba a nie obžalovaný ako fyzická osoba. Jedná sa o dve odlišné subjektívne práva. Obžalovaný ako fyzická osoba nebol v zmluvnom vzťahu s poškodenou spoločnosťou, a preto aj akékoľvek zistenia o jeho solventnosti by nemohli pozitívne ovplyvniť úvahy súdu v jeho prospech. Ako fyzická osoba predsa mohla, ale nemusela podporovať hospodársku činnosť právnickej osoby - Müller Marketing s.r.o. Ak by obžalovaný bol akokoľvek solventný, z vykonaného dokazovania je zrejmá absencia snahy obžalovaného uhradiť poškodenému ním dodaný tovar, ktorý je predmetom obžaloby (a to prípadne aspoň časť tovaru, ktorý si skutočne ponechal), vrátane absencie snahy úhrady ostatných nezaplatených splatných faktúr (za

relevantnú snahu nemožno považovať opakovane nesplnené prísľuby obžalovaného splniť si svoje podlžnosti voči poškodenej spoločnosti do určitého času).

Čiastočné plnenie obžalovaným vzniknuté zo skorších dodávok tovaru (na ktoré súd prvého stupňa poukázal na str. 15 rozsudku v treťom odseku), obžalovaný realizoval zjavne účelovo, pod tlakom okolností, v snahe dosiahnuť ďalšie dodanie tovaru. Veď poškodená spoločnosť práve uhradením skoršieho dlhu, jeho väčšej časti, podmieňovala ďalšiu spoluprácu, ďalšie dodávky tovaru. Správanie sa obžalovaného v tomto smere je preto logické a z jeho následných krokov, faktu, že objednal napokon najväčší rozsah dovtedy objednaného tovaru a za tento následne nezaplatil, svedčí tomu, že už v čase objednania tovaru kalkuloval s tým, že spoluprácu s poškodenou stranou týmto spôsobom ukončí, bez vôle a reálnej pripravenosti vyrovnať skoršie dlhy a zaplatiť za novú dodávku tovaru a zneužívajúc na tento svoj premyslený postup dôveru poškodenej strany, ktorá následne konala pod vplyvom jeho klamlivých prísľubov. Tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že takéto čiastočné plnenie skôr splatných faktúr v prospech poškodenej strany nenasvedčuje podvodnému úmyslu obžalovaného, pri komplexnom hodnotení dôkazov, nemožno považovať za správne. V tejto súvislosti krajský súd osobitne poukazuje na to, že obžalovaným vykonaná úhrada nepredstavuje úhradu väčšiny splatných faktúr. I napriek uvedenému obžalovaný v súvislosti s dodávkou tovaru, ktorý je predmetom obžaloby, svojmu dodávateľovi nepravdivo tvrdil, že uhradil väčšinu splatných faktúr a takýmto spôsobom potom v konečnom dôsledku podvodne dosiahol dodanie ďalšieho, ním požadovaného tovaru.

Ak súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku poukazuje na skoršiu akceptovateľnosť omeškania obžalovaného so splatnosťou faktúr zo strany poškodenej spoločnosti, tento argument aj podľa názoru krajského súdu nie je pre trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného významným. Poškodená strana, vypočutí svedkovia totiž jasne vysvetlili vzniknutú situáciu. V tejto súvislosti je nutné mať na zreteli, že obžalovaný dodanie tovaru, ktoré je predmetom obžaloby, dosiahol na základe uvádzania nepravdivých skutočností svojmu dodávateľovi, že zaplatil väčšinu splatných faktúr a zvyšnú dlžnú sumu zaplatí v krátkom čase do konca roka. V konkrétnostiach tejto veci je pritom zrejmým, že pracovník dodávateľa obžalovaného si nemohol narýchlo overiť pravdivosť tvrdenia obžalovaného o úhrade väčšiny splatných faktúr (čo bolo zo strany obžalovaného zrejme dopredu premyslené a využité na dosiahnutie dodania tovaru), keď obžalovaný súril s dodaním tovaru vzhľadom na blížiace sa vianočné sviatky. Takéto praktiky obžalovaného v rámci predchádzajúcej vzájomnej spolupráce obžalovaného s poškodenou spoločnosťou dovtedy zistené neboli, a preto nemožno skoršie omeškania obžalovaného s plnením využiť na zhojenie podvodného konania, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba.

V kontexte vykonaných dôkazov súd prvého stupňa zjavne nekriticky uveril tvrdeniu obžalovaného, že svoju spoločnosť považoval za poškodenú tým, že dodávateľ - poškodená strana mu mala oneskorene dodať ním objednaný tovar. V tejto súvislosti je potrebné vziať na vedomie časové súvislosti objednávania tovaru obžalovaným a fakt, že tento tovar mu bol na základe jeho intervencie vydaný poškodenou spoločnosťou prednostne a osobne, podľa jeho vlastných predstáv. Obžalovaný ako nie začínajúci podnikateľ si predsa musel byť plne vedomý svojich možností a schopností tovar následne dodať svojim zákazníkom v rámci predvianočných predajov, a preto tvrdenie obžalovaného v tomto smere o jeho údajnom poškodení je neakceptovateľné, osobitne za situácie podvodného vylákania dodávky predmetného tovaru.

Vrátenie časti predmetného tovaru obžalovaným poškodenej spoločnosti začiatkom roka 2018 môže mať vplyv iba na výšku súdom akceptovateľného nároku poškodenej strany na náhradu škody, nie však na kvalifikačný znak „škoda“ pri trestnom čine podvodu. Tovar, ktorý je predmetom obžaloby a v tam uvedenej sume bol obžalovaným získaný podvodne (klamlivým prezentovaním úhrady väčšiny splatných faktúr a prísľubom skorej úhrady zvyšných splatných faktúr do konca roka 2017), a teda neskoršia snaha obžalovaného zbaviť sa časti takto získaného tovaru, ktorý bol z jeho strany potom neskôr vyhodnotený ako nepotrebný (ale podvodne objednaný), nemôže ospravedlniť a zmierniť jeho skoršie trestnoprávne konanie.

Tvrdenie súdu prvého stupňa o istej účelovosti uplatňovania pohľadávky poškodenou stranou v trestnom konaní, bez toho, aby túto pohľadávku uplatňovala v civilnom konaní, aj krajský súd považuje za diskriminačné, pretože poškodenému v oznámení protiprávneho konania orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo, právny poriadok Slovenskej republiky to nevylučuje, naopak štát sám má snahu

eliminovať protiprávne správanie sa jednotlivcov a trestná politika štátu tomu aj zodpovedá (osobitne s poukazom na zásady vymedzené v a to najmä odsek 5 a 6).

V súvislosti s úvahami súdu prvého stupňa o aplikácii princípu ultima ratio, zohľadniac ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., krajský súd v danej veci nevzhliadol dôvody na takýto postup (osobitne s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, úmyselné zavinenie, zištný úmysel spáchania skutku).

Po zrušení a vrátení veci okresnému súdu bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 5. 5. 2021, na ktorom bolo vykonané dokazovanie listinami a to aktuálnou správou o povesti, odpisom z registra trestov a lustráciou v evidencii priestupkov a správnych deliktov. Vykonaním uvedených dôkazov v porovnaní s listinnými dôkazmi oboznámenými na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti s výnimkou lustrácie v evidencii priestupkov. Z uvedenej lustrácie vyplýva, že obžalovaný sa po prvom rozhodnutí okresného súdu dopustil ďalších dvoch priestupkov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný.

Vykonaným dokazovaním a to výpoveďou obžalovaného a svedka R. (konajúceho v mene poškodenej spoločnosti Matějovský a. s.) mal súd preukázané, že od roku 2015 medzi spoločnosťou Müller Marketing s. r. o., ktorej konateľom a spoločníkom je obžalovaný a spoločnosťou Matějovský a. s. vznikol obchodný záväzkový vzťah. Jeho obsahom bol záväzok spoločnosti Matějovský a. s. dodať spoločnosti Müller Marketing s. r. o. tovar na základe objednávky a záväzok spoločnosti Müller Marketing s. r. o. zaplatiť v prospech spoločnosti Matějovský a. s. dohodnutú cenu za dodanie objednaného tovaru. Rovnako svedkyňa B. potvrdila vo výpovedi obchodnú spoluprácu medzi označenými spoločnosťami. Výpisom z obchodného registra mal súd preukázané, že predmetom podnikania spoločnosti Müller Marketing s. r. o. bola okrem iného aj kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, pričom obžalovaný je jediným spoločníkom a súčasne konateľom uvedenej spoločnosti od 5. 1. 2017. Z listiny označenej ako prehľad vydaných faktúr (na č. l. 63 - 65) je preukázané, že spoločnosť Müller Marketing s. r. o. uhradila za rok 2017 faktúry splatné od 9. 1. 2017 do 2. 10. 2017, neuhradila za rok 2017 faktúry splatné od 4. 10. 2017 do 30. 12. 2017, k obsahu predmetnej listiny obžalovaný nemal žiadne námietky. Aj uvedené listinné dôkazy nasvedčujú pravdivosti tvrdení všetkých vypočutých osôb o existencii obchodných vzťahov medzi vyššie opísanými spoločnosťami. Obžalovaný nepoprel, že dňa 13. 12. 2017 ako konateľ spoločnosti Müller Marketing s. r. o. elektronicky objednal tovar u poškodenej spoločnosti v celkovej hodnote 4.117,67 eur, pre úplnosť uviedol, že v mesiaci december 2017 zaslala jeho spoločnosť viac objednávok na dodanie tovaru, rovnako pripustil, že podmienkou dodania tovaru v decembri 2017 zo strany poškodenej spoločnosti bola úhrada skôr splatných faktúr, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní najskôr uviedol, že uvedená podmienka sa vzťahovala na faktúry za mesiace september, október 2017, po konfrontovaní s jeho skoršou výpoveďou z prípravného konania (kedy uviedol, že podmienkou dodania tovaru bola úhrada faktúr za mesiac september), poukázal na odstup času a uviedol, že podmienkou dodania tovaru bolo zaplatenie faktúry za mesiac september podľa zoznamu vypracovaného svedkyňou B.. Súčasne však súd nemal dôvod neveriť svedkyni B., že v čase objednávky tovaru v sume 4.117,67 eur bola ubezpečená obžalovaným, že uhradil väčšinu splatných faktúr, čo bolo podmienkou dodania tovaru.

Ako už bolo skôr uvedené, v poradí prvým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pričom uvedený rozsudok bol odvolacím súdom v dôsledku odvolania prokurátora zrušený a vec bola vrátená na prejednanie a rozhodnutie. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa podporujú záver, že obžalovaný konal zištne, vedome klamal svojho dodávateľa pri objednávaní nového tovaru, ktorý je predmetom obžaloby, keď nepravdivo tvrdil, že väčšiu časť faktúr uhradil a zvyšok uhradí do konca roka, pričom práve uvedené klamlivé tvrdenie obžalovaného ovplyvnilo jeho dodávateľa do tej miery, že novoobjednaný tovar bol obžalovanému jeho pracovníčkou vydaný, dôverujúc tvrdeniam obžalovaného o vykonanej úhrade a prísľubu o dodatočnej zostávajúcej úhrade v krátkom čase. Odvolací súd nekonštatoval potrebu doplnenia dokazovania, naopak dokazovanie pred súdom prvého stupňa bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, pričom odvolací súd sa nestotožnil s

hodnotením dôkazov súdom prvého stupňa. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na opätovné prejednanie ani strany trestného konania nenavrhli doplniť dokazovanie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 5. 5. 2021 splnomocnenkyňa poškodenej spoločnosti potvrdila, že spoločnosť Müller Marketing nahradila poškodenej spoločnosti v plnom rozsahu škodu, ktorá mala byť spôsobená konaním obžalovaného.

Súd po vrátení veci, bez potreby doplnenia dokazovania vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, dospel k záveru o vine obžalovaného.

Obžalovaný je zo spáchania súdeného skutku nepriamo usvedčovaný čiastočne vlastnou výpoveďou, keď pripustil, že podmienkou dodania tovaru v decembri 2017 zo strany poškodenej spoločnosti bola úhrada skôr splatných faktúr. V tomto smere výpoveď obžalovaného podporujú výpovede svedkov R. a B., pričom práve z jej výpovede mal súd preukázané, že v čase objednávky tovaru (pre ktorý bola podaná obžaloba) bola ubezpečená obžalovaným, že uhradil väčšinu splatných faktúr. Charakter usvedčujúceho dôkazu majú aj závery znalkyne S.. P., podľa ktorej spoločnosť Müller Marketing nebola schopná v roku 2017 plniť svoje záväzky z výkonu podnikateľskej činnosti, nakoľko z podnikateľskej činnosti dosiahla príjmy, ktoré by pokryli asi jednu pätinu hodnoty záväzkov spoločnosti, pričom v čase splatnosti záväzku spoločnosť nemala dostatok peňažných prostriedkov na splnenie peňažného záväzku.

Súd prvého stupňa sa pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov v plnej miere riadil právnym názorom odvolacieho súdu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za súdený skutok je rozhodujúce, že obžalovaný konajúci v mene obchodnej spoločnosti Müller Marketing predstieral pred svojim dodávateľom - poškodenou spoločnosťou v čase objednávania nového tovaru, ktorý je predmetom obžaloby, že uhradil väčšiu časť splatných faktúr a zostávajúcu sumu zaplatí do konca roka, pričom práve uvedené klamlivé tvrdenie obžalovaného malo zásadný vplyv na rozhodnutie poškodenej spoločnosti, že novoobjednaný tovar bol obžalovanému jeho zamestnankyňou vydaný, dôverujúc tvrdeniam obžalovaného o vykonanej úhrade a prísľubu o dodatočnej zostávajúcej úhrade v krátkom čase. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný v rozhodujúcom období (v čase objednávky tovaru) nezaplatil väčšiu časť splatných faktúr a spoločnosť obžalovaného podľa záverov znaleckého posudku nemala peňažné prostriedky na úhradu splatných faktúr. Obžalovaný si uvedenej skutočnosti musel byť vedomý. Poškodený sa nedokázal skontaktovať s obžalovaným a u obžalovaného neboli zistené žiadne aktívne kroky smerujúce k úhrade splatných nezaplatených faktúr za dodaný tovar, resp. korektná komunikácia obžalovaného s poškodeným ohľadne splnenia existujúcich záväzkov. Uvedené zistenia vo svojom súhrne svedčia záveru, že obžalovaný už v čase, keď od poškodenej spoločnosti zabezpečoval tovar, ktorý je predmetom skutku konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní, čím dodávateľa uvádzal do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu.

Vyššie uvedené právne posúdenie zodpovedá požiadavke viazanosti právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, od ktorého sa súd prvého stupňa nemohol odchýliť.

Ako už uviedol odvolací súd, zistenia preukazujúce vklady peňažných prostriedkov zo strany obžalovaného do jeho spoločnosti nemôžu pozitívne ovplyvniť úvahy súdu v prospech obžalovaného. Obchodným partnerom poškodenej strany bola právnická osoba a nie obžalovaný ako fyzická osoba. Ide pritom o dve odlišné subjektívne práva. Obžalovaný ako fyzická osoba nebol v zmluvnom vzťahu s poškodenou spoločnosťou. Čiastočné plnenie obžalovaným vzniknuté zo skorších dodávok tovaru obžalovaný uskutočnil účelovo, pod tlakom okolností a bolo motivované zámerom dosiahnuť ďalšie dodanie tovaru. Poškodená spoločnosť uhradením skoršieho dlhu, jeho väčšej časti, podmieňovala ďalšiu spoluprácu, ďalšie dodávky tovaru. Pre trestnoprávnu zodpovednosť nie je významné, že zo strany poškodenej spoločnosti bolo skôr akceptovateľné omeškanie obžalovaného so splatnosťou faktúr. Poškodená strana vysvetlila vzniknutú situáciu. Pracovník dodávateľa poškodenej spoločnosti si nemohol narýchlo overiť pravdivosť tvrdenia obžalovaného o úhrade väčšiny splatných faktúr, keď obžalovaný súril s dodaním tovaru vzhľadom na blížiace sa vianočné sviatky. Takéto praktiky obžalovaného v rámci predchádzajúcej vzájomnej spolupráce obžalovaného s poškodenou spoločnosťou dovtedy zistené neboli. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že svoju spoločnosť považoval za poškodenú za oneskorenú dodávku tovaru, je potrebné vziať na vedomie časové súvislosti

objednávania tovaru obžalovaným a fakt, že tento tovar mu bol na základe jeho intervencie vydaný poškodenou spoločnosťou prednostne a osobne, podľa jeho vlastných predstáv. Obžalovaný ako nie začínajúci podnikateľ si musel byť plne vedomý svojich možností a schopností tovar následne dodať svojim zákazníkom v rámci predvianočných predajov, a preto tvrdenie obžalovaného v tomto smere o jeho údajnom poškodení je neakceptovateľné, osobitne za situácie podvodného vylákania dodávky predmetného tovaru. Vrátenie časti predmetného tovaru obžalovaným poškodenej spoločnosti začiatkom roka 2018 môže mať vplyv iba na výšku súdom akceptovateľného nároku poškodenej strany na náhradu škody, nie však na kvalifikačný znak škody pri trestnom čine podvodu. Tovar, ktorý je predmetom obžaloby a v tam uvedenej sume bol obžalovaným získaný podvodne (klamlivým prezentovaním úhrady väčšiny splatných faktúr a prísľubom skorej úhrady zvyšných splatných faktúr do konca roka 2017), a teda neskoršia snaha obžalovaného zbaviť sa časti takto získaného tovaru, ktorý bol z jeho strany potom neskôr vyhodnotený ako nepotrebný (ale podvodne objednaný), nemôže ospravedlniť a zmierniť jeho trestnoprávne konanie.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Obžalovaný uvedeným konaním (uvedením do omylu poškodenú spoločnosť) seba obohatil na úkor poškodenej spoločnosti, čím na jej majetku spôsobil väčšiu škodu v sume 4.117,67 eur,-.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože konaním opísaným vo výroku rozsudku chcel porušiť záujem chránený Tr. zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa , , t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním súdeného skutku a dobrovoľné nahradenie škody. Žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pri poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest ukladá (1 rok až 5 rokov), znižuje o 1/3-inu pod dolnú hranicu z 5 rokov na 3 roky a 8 mesiacov.

Obžalovaný je prvotrestanou osobou, pred súdom stojí prvýkrát, do spáchania skutku viedol život bezúhonného človeka. V priebehu trestného konania dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú trestnou činnosťou. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, spôsobený následok, dobrovoľné nahradenie škody a význam záujmu chráneného , je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici sadzby s určením skúšobnej doby vymeranej bližšie k dolnej hranici sadzby.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzičasom bola poškodenej spoločnosti nahradená škoda v celom rozsahu, súd nerozhodoval o nároku poškodenej na náhradu škody. Okolnosť dodatočného nahradenia škody bola premietnutá aj do opisu skutku pri zachovaní totožnosti skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.