Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-159-2011.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Subarea
7Er/159/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, právne zastúpený: Advocate s.r.o., AK so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: proti povinnému: Ľ. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. Z. H. XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad Bratislava, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361 (nástupca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.)sp.zn. EX 2024/11, o vymoženie 1.929,04 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.929,04 EUR odo dňa 10.06.2010 až do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.929,04 EUR od 20.09.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený podal dňa 01.02.2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 06.12.2010 Stályn rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava pod sp.zn.: SR 11511/10. Podľa tohto rozsudku povinná osoba má zaplatiť oprávnenému sumu 1.929,04 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.929,04 EUR od 10.06.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.929,04 EUR od 20.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania 430,86 EUR. Rozhodcovský súd rozhodol na základe neúplnej zmenky zo dňa 18.12.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou osobou. Dohodnutá výška úveru bola 800,- EUR celková cena úveru predstavovala 1.572,- EUR, ktorú sa povinný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 131,- EUR po dobu 12 mesiacov. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd uznesením zo dňa 21.02.2011 čiastočne zamietol žiadosť o udelenie poverenia a v časti vymoženia sumy 1.929,04 EUR, trov predchádzajúceho konania v sume 430,86 EUR a trov exekúcie vydal dňa 21.02.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie pohľadávky.
2/ Uznesenie zo dňa 21.02.2011, ktorým súd čiastočne zamietol žiadosť o udelenie poverenia napadol oprávnený odvolaním. Krajský súd o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením zo dňa 31.10.2012, č.k. 23CoE/453/2011-31 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.10.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2013. Dňa 23.09.2013 súdny exekútor vrátil súdu poverenie s poukazom na to, že exekúcia skončila vymožením pohľadávky oprávneného aj trov exekúcie. Exekútor však nepripojil k povereniu konečné vyúčtovanie a tak súd dospel k názoru, že exekúcia skončila vymožením tej časti povinnosti na ktorú súd dňa 21.02.2011 udelil exekútorovi poverenie, t.j. vymožením sumy 1.929,04 EUR, trov predchádzajúceho konania v sume 430,86 EUR a trov exekúcie. V časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.929,04 EUR odo dňa 10.06.2010 až do zaplatenia a zákonný
úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.929,04 EUR od 20.09.2010 do zaplatenia doposiaľ rozhodnuté nebolo, ani súd v tej ščasti poverenia na vymoženie súdnemu exekútorovi nevydal.
3/ Súd na tomto mieste poukazuje na ods.- 13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.10.2012, č.k. 23CoE/453/2011-31, kde odvolací súd vyslovil názor, že je potrebné v konaní preukázať, či úver na strane povinného má alebo naopak nemá súvis s výkonom jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, resp. či konanie pri uzatváraní a plnení zmluvy spadá alebo naopak nespadá do rámca predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti takejto osoby. V prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že predmetná úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy je potrebné v spotrebiteľských zmluvách prednostne podrobiť kontrole rozhodcovskú doložku, pretože tá zakladá legitimitu pre exekučný titul a v prípade, ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd musí na ňu prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo), pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou podmienkou viazaný. Súd v tejto súvislosti sa riadil usmernením odvolacieho súdu a dňa 04.11.2013 vyzval oprávneného aj povinného, aby súdu oznámili na aký účel poskytol oprávnený povinnému finančné prostriedky zo Zmluvy č. 206200095 zo dňa 18.12.2009. Dňa 28.03.2014 oprávnený súdu oznámil, že poskytol povinnému úver na účel podnikania, veriac, že údaje ktoré povinný poskytol k uzavretiu zmluvy o úvere sú pravdivé (č.l. 47). Naopak povinný dňa 09.03.2023 súdu oznámil, že finančné prostriedky použil na súkromné účely (č.l. 68).
4/ Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že zmluvou zo dňa 18.12.2009 vznikol medzi oprávneným a povinným spotrebiteľský vzťah. K tomuto záveru súd dospel s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., ktorý sa prikláňa v pochybnostiach o obsahu zmluvy vo výklade na stranu spotrebiteľa (in dubio pro consumente). Zmluva o úvere zo dňa 18.12.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k tomuto dňu, ktorý spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Oprávnená ako spoločnosť poskytujúca úvery konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, povinný však nekonal v takomto postavení a je potrebné ho podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka totiž na vylúčenie vlastnosti spotrebiteľa nepostačuje, ak určitá osoba koná na účely svojho povolania, ale musí konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Definícia spotrebiteľa je uvedená v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho. Preto v prejednávanej veci nie je podstatné, či zmluva z 18.12.2009 je alebo nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a rovnako nie je podstatné ani to, že povinný v zmluve prejavil, že úver je poskytnutý na výkon podnikania. Nič z toho totiž nevylučuje použitie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by bolo podstatné len to, ak by povinný prijímal úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poskytnutie úveru na podnikanie musí byť dostatočne overené, t.j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie (t.j. ani vopred pripravené vyhlásenie, že úver je poskytnutý na výkon podnikania) a jej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré rovnako meniť nemohol. Oprávnený svoje tvrdenie, že prostriedky poskytol povinnému na účely podnikania nepreukázal.
5/ Dňa 03.02.2016 cestou súdneho exekútora bolo do spisu doplnené podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 (č.l. 51-52), označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a to z dôvodu, že oprávnený sa domáhal plnenia na základe zmenky.
6/ V spojitosti s preskúmaním doplneného návrhu podľa ust. § 243f ods. 1 EP súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR z 08.11.2016, sp. zn. III. ÚS 752/2016, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 EP výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 EP (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti
samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu a nie exekútorovi. Ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 EP, čo musí viesť k zastaveniu konania podľa § 243f ods. 5 EP a to aj vo veciach, kedy nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, t.j. v tomto konaní rozumej v časti v ktorej bolo uznesenie zo dňa 21.02.2011 o čiastočnom zamietnutí žiadosti zrušené odvolacím súdom a vrátené na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
7/ Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8/ Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, t.j. podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9/ Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako
10/ Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ( prvá veta) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12/ Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13/ Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14/ Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 EP, v ktorej musí oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP uplynula dňa 22.1.2016. Oprávnený cestou súdneho exekútora doplnil návrh až dňa 03.02.2016 , t.j. až 13 dní po tom ako si mal splniť povinnosť uloženú zákonom.
15/ Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti Zákona č. 438/2015 Z.z. (t.j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). Keďže sa súd prvej inštancie riadil názorom odvolacieho súdu (tak ako je to uvedené v ods. 3 tohto uznesenia) a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že ide o spotrebiteľský vzťah, posúdil doplnenie návrhu od oprávneného doručený súdu dňa 03.02.2016 ako v spotrebiteľských veciach a konštatuje, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.929,04 EUR odo dňa 10.06.2010 až do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.929,04 EUR
od 20.09.2010 do zaplatenia) nie je potrebné rozhodovať, nakoľko je daný iný dôvod na zastavenie konania a to ten, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.1.2016 nedoplnil (zákonné lehoty súd nemôže predlžovať). Na základe uvedeného súd nemal inú možnosť ako exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 2 v spojitosti s § 243f ods. 5 EP zastaviť v tej časti v ktorej doposiaľ neudelil exekútorovi poverenie (výrok I).
16/ O trovách konania súd nerozhodoval z dôvodu, že tak ako to tvrdí súdny exekútor (č.l. 36) v časti v ktorej súd poverenie udelil došlo k vymoženiu celej pohľadávky, príslušenstva ako aj trov exekúcie z čoho vyplýva, že exekútor si nárok na odmenu a náhradu trov uspokojil vymožením trov od povinného. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, ktoré náklady v tomto konaní boli uspokojené pri vymožení pohľadávky a trov exekúcie povinným.
17/ Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).