Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/274/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Š. H., L. D., N.. Š. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom, Košice, Tichá č. 18 proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. . júla 2011

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným súdu 28.2.2011 domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom vo výške 300.000,- € s prísl., v špecifikácii náhrady škody zo dňa 4.5.2011 svoj návrh rozšíril na sumu 462.127,80 €, lebo stíhanie trvalo od 11.09.2008 od 17.30 hod. do 12.11.2008. V trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. bol generálne spod obžaloby oslobodený, nakoľko nespáchal skutok kladený mu za vinu. Následne bola celá záležitosť súdom postúpená na riešenie v priestupkovom konaní, kde preukázal, že sa nejedná ani len o priestupok. Zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pre ktorý bol tiež väzobné stíhaný, bol Vojenskou prokuratúrou v Prešove prekvalifikovaný a záležitosť bola postúpená na riešenie v priestupkovom konaní, kde opätovne preukázal, že sa nejedná ani len o priestupok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jeho väzobné stínanie a zaistenie bolo protizákonné. V priamej príčinnej súvislosti s jeho nezákonným väzobným stíhaním utrpel nasledovné majetkové a nemajetkové ujmy: 1.Mal výlohy na advokáta. 2. Prišiel o výhodné zamestnanie a o sociálne istoty s tým spojené. 3. Rozpadla sa mu rodina, s rodičmi a súrodencami sa od doby uväznenia vôbec nestýka a nekomunikuje. 4. Má zdravotné problémy, ako náhradu nemajetkovej škody požadoval náhradu nemajetkovej ujmy z titulu rozpadu rodinných vzťahov. Od doby uväznenia nekomunikujú s ním rodičia, súrodenci a ostatní príbuzný, čo odôvodňujú tým, že oni nikdy v rodine väzňa nemali. Vzťahy sú narušené natoľko, že sa rodina vôbec nenavštevuje ani v čase významných sviatkov, nepomáha si navzájom a jeden o druhého sa nezaujímajú. Za túto ujmu požadujeme náhradu 200.000,- €, b) od čias uväznenia má vážne zdravotné problémy, ktoré pred uväznením nemal. Trpí nespavosťou, má depresívne stavy, sociálnu fóbiu, má tráviace a zažívacie problémy, je v sústavnej depresii a liečbe. Za zdravotné problémy požaduje náhradu škody v rozsahu 200.000,- €, c) v súvislosti s uväznením bolo v značnej miere a rozsahu poškodené jeho dobré meno,

občianska česť a to z dôvodu, že v súčasnosti sa na ňom ako bývalom verejnom činiteľovi, ktorého praktický poznal celý okres Gelnica, veľmi dobre zabávajú najmä kriminálne živly, ktoré v minulosti ako policajt riešil. Tieto ho rôznym spôsobom provokujú, posmievajú sa mu, urážajú ho s vedomím, že už nemôže zasiahnuť v zmysle zákona, nakoľko by sa mohol dostať do rozporu s . Za túto ujmu žiada 100.000,- €, d) požaduje náhradu aj za pretrpené príkoria v samotnom väzení, väčšina spoluväzňov, keď zistili, že je to policajt, ho šikanovali, okrádali, verbálne napádali, fyzicky napádali a všemožne mu tým sťažovali pobyt vo väzbe. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak

a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,

b) bol oslobodený spod obžaloby alebo

c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Súd dokazovaním zistil, že žalobca vo svojom návrhu taktiež neuniesol dôkazné bremeno v prípade preukázania vzniku samotnej škody a rozsahu náhrady, ktorej sa svojou žalobou domáha. Škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné, v prípade že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodnene očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). Žalobca si žalobným návrhom uplatnil náhradu škody v rozsahu 300.000,- € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01.03.2011 až do zaplatenia a taktiež náhradu trov konania. V návrhu nešpecifikoval a neodôvodnil rozsah náhrady škody, ktorá mu rozhodnutím o väzbe mala vzniknúť a bez preukázania vzniku škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci nie je možné dožadovať sa jej náhrady, pričom logicky nie je možné vyvodiť ani príčinnú súvislosť medzi takto tvrdenou škodou a činnosťou orgánu verejnej moci. Dňa 10.9.2008 o 12.40 hod. manželka žalobcu A. H. sa dostavila na OO PZ Gelnica a podala trestné oznámenie na svojho manžela Š. H. - žalobcu. Do zápisnice o trestnom oznámení uviedla, že s manželom má už dlhšiu dobu nezhody, manžel ju slovne uráža a fyzicky napáda, naposledy ju napadol počas Gelnického jarmoku dňa 16.8.2008 po tom, ako sa v ranných hodinách vrátili z mesta jej v byte spôsobil poranenie a to početné hematómy, o čom bol urobený aj zápis v zdravotnej dokumentácii u obvodného lekára u H.. V.. Takto sa k nej správa, keď je pod vplyvom alkoholu. Nie je už schopná, ani ochotná naďalej znášať správanie svojho manžela. V uvedený deň došiel na jej pracovisko a dožadoval sa, aby vyšla z ambulancie, pričom mu dvere otvorila doktorka, ktorá mu povedala, že je posudková komisia a preto nemôže vyjsť von, a že problémy si vyriešia až po posudkovej komisii. Manžel sa voči prítomným správal vulgárne, a že ak nevyjde von, že uvidí. Má z manžela veľký strach, že jej niečo urobí. Už v minulosti musela niekoľkokrát z bytu odísť, nakoľko mala obavy, že ju manžel zbije, čo niekoľkokrát urobil, ale nespôsobil jej zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie alebo práceneschopnosť. V súčasnej dobe je od nedele pri svojej dcére, nakoľko manžel ju z bytu vyhodil a odišla aj z obavy, že ju zbije. Dôvodom jeho správania je aj chorobná žiarlivosť v kombinácii s alkoholom. Počas obdobia keď bývala v spoločnom byte, manžel si z nej robil slúžku, budil ju v nočných hodinách, aby mu podala pohár vody, lebo ho smädilo po alkohole, a dňa 9.9.2008 o 20.30 hod. ju telefonicky zavolal do bytu, pričom v byte bola aj svokra, ktorá pricestovala z Vranova. Chcel sa rozprávať o ďalšom spolužití, ale mu povedala, že je pod vplyvom alkoholu a nevidí zmenu k lepšiemu. Na to sa na ňu vyhnal, chcel ju udrieť rukou, v čom mu zabránila mama. Potom odišla do bytu dcéry aj so svokrou. Má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom spolužitie s manželom je neprípustné, lebo ju psychicky týra a bojí sa, že jej niečo urobí a v uvedený deň bol na OO PZ Gelnica urobený aj úradný záznam s P. H., matkou navrhovateľa, ktorá uviedla, že na základe telefonickej žiadosti dňa 9.9.2008 docestovala v podvečer do Gelnice do bytu syna, nakoľko jej nevesta oznámila, že má s manželom problém, vyhadzuje ju z bytu, vulgárne sa voči nej správa, psychicky ju týra a bije. Syna našla v pohostinstve a išla s ním domov. Následne

došla do bytu nevesta, ktorá povedala, že nie je schopná, ani nemieni už s ním žiť, syn sa začal správať agresívne, vyhnal sa rukou a ona mu zabránila, aby manželku udrel. Potom sa pobrala s nevestou z bytu preč, lebo sa báli, že im niečo urobí, alebo že ich zbije. Dňa 12.9.2008 bola vypočutá dcéra žalobcu, ktorá uviedla, že jej volal dňa 11.9.2008 okolo 9.00 hod. brat, lebo mu volala mama, že otec sa jej vyhrážal slovami, že najprv pôjde ona a potom on. Okamžite jej preto volala, či je v poriadku, hneď jej povedala, aby to nahlásila polícii, aby sa jej niečo zlé nestalo. Vie o tom, že otec mame neustále od nedele vyvolával, stále sa jej vyhrážal a posielal SMS správy. Mama jej povedala, že keď jej otec ešte raz zavolá, tak prípad ohlási. Oznámenie na polícii zo dňa 10.9.2008 smerovalo na otca, ktorý sa mame vyhrážal. Vie, že otec bol na polícii v Gelnici, kde s ním mali policajti problémy a vie, že volal aj doktorke Tomáškovej, aby si hľadala nového zamestnanca. Konanie otca sa voči matke a celej rodine stupňovalo, nadmerne požíval v poslednej dobe alkoholické nápoje a po ich požití bol agresívny a jeho agresivita sa stupňovala. Videla, ako otec niekoľkokrát matku zbil, ťahal ju za vlasy a stalo sa, že aj ju chytil pod krk a syn žalobcu na polícii uviedol, že 7.9.2008 bol so švagrom po otca v Margecanoch, po nastúpení do auta prehlásil, že ešte len teraz sa to začne. Medzi rodičmi dlhšie pretrvávajú nezhody, otec mamu vyhodil z bytu a podľa neho chcel veci nejako riešiť. Z predložených zápisníc o výsluchu obvineného súd zistil, že žalobca sa dňa 11.9.2008 o 19.55 hod. odmietol vyjadriť k uvedeným skutkom z dôvodu, že je pod vplyvom liekov a alkoholu a vypovedal dňa 12.9.2008 o 11.30 hod. kde uviedol, že 10.9.2008 sa dozvedel, že manželka chce podať na neho trestné oznámenie, nakoľko majú rodinné nezhody a neustále sa hádajú. Ráno 11.9.2008 o 7.00 hod zavolal na pevnú linku do ambulancie H.. V., zdvihla mu telefón manželka a povedal jej „najprv pôjdeš ty podať oznámenie, a potom pôjdem podať ja“. Tým sa to skončilo a manželka zložila telefón. V priebehu dňa 11.9.2008 jej už nevolal a dňa 11.9.2008 a 10.9.2008 za ňou nebol, lebo sa dohodli na rozvode. Prípadne, že môže prísť domov aj s dcérou a sa porozprávajú. V uvedené dni nebol pod vplyvom alkoholu, ale pod vplyvom ukľudňujúcich liekov. Počas dňa 11.9.2008 bol doma, nikde nebol, poobede bol u neho Ján Stanko a pred obedom bol u neho jeho nadriadený H.. H., ktorému odovzdal kľúč od skrinky, kde mal služobnú zbraň. Doma mal malorážku, ktorú položil za skriňu do rohu, kde bola stále uložená. E. R. ju následne odovzdal polícii, k situácii za akej bola odovzdaná zbraň sa nevedel vyjadriť, lebo bral ukľudňujúce lieky. Či bol doma niekým ošetrovaný, či pri tom bola manželka, tiež nevedel uviesť. Manželke do telefónu sa nevyhrážal žiadnou fyzickou likvidáciou, povedal to v tom zmysle, že keď ona tvrdila, že pôjde podať trestné oznámenie, pôjde podať aj on. Keď mu zdvihla telefón doktorka a jej povedal, aby si hľadala novú zdravotnú sestru, tak to myslel tak, že keď sa rozvedú, manželka pôjde preč z Gelnice. Ďalej uviedol, že manželku a dcéru nebil, je pravda, že dochádzalo ku hádkam, poťahal dcéru za vlasy, bolo to raz, manželke sa nikdy nevyhrážal zabitím, nemá vedomosť o tom, žeby manželku udrel tak, žeby jej spôsobil prasknutie ušného bubienka, poranenia a hematómy na oboch rukách jej nespôsobil, mohla si ich spôsobiť sama, keď ju chytil za ruky a tiež 9.9.2008 za prítomnosti svojej matky ju nenapadol, ale snažil sa o súhlas k rozvodu. Žiadni priami svedkovia týrania manželky a jeho dcéry nie sú. Pripúšťa, že manželke pri hádkach nadával. Žalobca bol dňa 13.9.2008 vypočutý aj na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde uviedol, že v žiadnej výpovedi svedkov nie je uvedené, žeby niekomu hrozil ublížením na zdraví, ide o nepriamych svedkov, ktorí sa o tom mali dozvedieť od jeho manželky. Obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania bolo založené na vete, ktorú povedal manželke „najprv pôjdeš ty a potom ja“. Nesúhlasí s tým, aby bol vzatý do väzby, pretože skutok nespáchal. Veta bola vytiahnutá z kontextu. Bol tiež obvinený zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby na základe výpovede jeho manželky, dcéry a syna, ktorí uvádzali vo svojich výpovediach len to, čo počuli od manželky. S manželkou sa chce dať rozviesť a v nasledujúcom období už počul len vyhrážky, a že ho pracovne zničí. Nie je pravda, žeby manželku udieral do oblasti hlavy v minulosti, nikto zo svedkov otvorene nepovedal, žeby sa vyhrážal niekomu a že ho chce zabiť. Pokiaľ ide o rok 2005, po návrate z valentínskeho plesu sa pohádali, buchol dverami, ale manželka bola v inej miestnosti, takže dvere ju nemohli zasiahnuť a o prasknutom bubienku nemá vedomosť, musel byť o tom záznam v zdravotnej dokumentácii. Súd konštatoval, že uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby PZ ČVS: SKIS - 191-IS-4-SV-2008 zo dňa 11.9.2008 bolo začaté trestné stíhanie na J.. Š. H. pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na a uznesením ČVS: SKIS-131-IS-4- V-2008 zo dňa 12.9.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a s poukazom na , d ) . Tieto dve trestné veci boli spojené na spoločné konanie. Proti obidvom obvineniam navrhovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry zo dňa 12.9.2008 v obidvoch prípadoch zamietnutá a okrem toho dňa 12.10.2008 sa p. H. dostavila do kancelárie advokáta JUDr. Rudolfa Žiklu v Košiciach, ktorý zastupuje jej manžela o 15.30 hod., kde uviedla, že 10.10.2008 bola manžela navštíviť vo výkone väzby, je z toho nešťastná a pochopila, že manželovi veľmi ublížila

ako v osobnom, tak aj pracovnom živote, čo si nezaslúžil, lebo ho veľmi ľúbi. Nie je pravda, čo udala vyšetrovateľovi, svoje udanie učinila v čase značného psychického rozrušenia, narýchlo, v strese a pod vplyvom liekov. Rozrušená bola z nehôd a hádok, a dňa 21.10.2008 o 8.55 hod. v Košiciach bola opätovne vypočutá A. H., ktorá po poučení uviedla, že dňa 11.9.2008 už bola v trestnej veci manžela vypočutá a chce svoju výpoveď p o o p r a v i ť, nakoľko v čase výsluchu bola v psychickom strese, mala dosť veľa času na premýšľanie. Svojou výpoveďou ublížila svojmu manželovi ako v pracovnom, tak aj v osobnom živote, manžel sa jej so zbraňou nikdy nevyhrážal, ani nikomu z rodiny, necítila sa byť týraná, jeho konanie brala ako nepekné manželské hádky, manžel jej dal zopár faciek, nikdy ju nekopal, ani inak neudrel. Za vlasy ju poťahal jedenkrát. Podaním svojho oznámenia ho chcela zastaviť, nakoľko týždeň predtým viacej popíjal, nebol agresívny, neustále jej vyvolával, aby sa vrátila domov, čo odmietla, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Napokon uznesením Vojenskej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv 227/2008 zo dňa 16.3.2009 bol právoplatne postúpený priestupkovému orgánu skutok stíhaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zároveň bolo zastavené trestné stíhanie proti obvinenému, a dňa 6.4.2009 bola na žalobcu podaná obžaloba Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov. Bol vydaný Trestný rozkaz -375 dňa 25.9.2009, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Po jeho odvolaní Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením -466 zo dňa 27.1.2010 rozhodol o postúpení trestnej veci Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi, odbor všeobecnej vnútornej správy, detašované pracovisko Gelnica, pretože zistil, že nejde o trestný čin a uvedený orgán by mohol uvedený skutok prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Na hlavnom pojednávaní manželka navrhovateľa - poškodená trvala na zmenenej výpovedi, uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala v strese a deti navrhovateľa využili svoje právo a nevypovedali. V uznesení -466 súd zmenené výpovede poškodenej vyhodnotil ako nepravdivé a účelové, ktorými sledovala snahu pomôcť manželovi a potvrdiť mu jeho obranu. Uvedené hodnotenie súdu vychádzalo aj z ďalších dôkazov, ktoré vo svojom súhrne dávajú jednoznačný podklad pre záver, že poškodená mala strach a obavy z možných vyhrážok.

Súd dôvodil, že keďže § 8 ods. 6 nešpecifikuje formu zavinenia, postačuje aj nevedomá nedbanlivosť a v rozsudku Najvyššieho súdu sa uvádza, že zavinenie obvineného na vzatie do väzby znamená, že jeho zavinené konanie bolo dôvodom k podaniu a vyhoveniu návrhu na vzatie do väzby. Nie je preto z tohto hľadiska významné, či konanie obvineného vyvoláva podozrenie, či bol spáchaný trestný čin a či sa plnila skutková podstata trestného činu, pre ktorý je stíhaný, ale to, či jeho správanie je dôvodom k obave zakladajúcej predpoklad, pre ktorý bola uvalená väzba. Z trestného spisu je zrejmé, že žalobca svojim konaním pred vznesením obvinenia a pred rozhodnutím o väzbe prejavoval sa svojim správaním agresívne, toto bolo podčiarknuté aj zvýšeným požívaním alkoholických nápojov, čo vzbudzovalo dôvodnú obavu u poškodenej, manželky žalobcu, ktorá z tohto dôvodu a aby toto jeho konanie ukončila, šla na políciu, aby podala trestné oznámenie. Zo spisu je zjavné, že v tomto konaní pokračoval žalobca aj počas jej oznámenia na polícii v Gelnici. Týmto jeho konaním, ktorý je zdokumentovaný v trestnom spise a zároveň skutočnosťou, že žalobca žil s poškodenou v jednej domácnosti, zakladali dôvodnú obavu, že bude pokračovať vo svojej trestnej činnosti, keďže takto sa situácia javila v momente rozhodovania o väzbe, žalovaný považuje toto rozhodnutie za zákonné a napriek tomu, že trestné stíhanie v časti skutkov bolo zastavené a v časti bolo postúpené na prejednanie príslušným orgánom ako priestupok, žalobca si väzbu zavinil sám a z toho dôvodu nie je možné priznať mu náhradu škody v zmysle zák. 514/2003. Uznesením súdu bol žalobca vzatý do väzby, z dôvodov uvedených v , teda že bude pokračovať v trestnej činnosti a väzba trvala od 11.9.2008 do 12.11.2008. Sťažnosti žalobcu proti uzneseniam boli zamietnuté. Pretože žalobca bol z väzby prepustený po tom, čo poškodená zmenila výpoveď, lebo ako uviedla vo svojej zmenenej výpovedi, svojou pôvodnou výpoveďou ublížila manželovi v pracovnom aj osobnom živote a súd prijal jeho sľub, že opustí domáce prostredie. V uznesení však bolo uvedené, že skutky spáchané obvineným majú znaky trestného činu a dôvod väzby nepominul a tvrdenie žalobcu a právneho zástupcu, že nebol dôvod väzby, lebo už pri vzatí do väzby sudcovi povedal, že odchádza zo spoločnej domácnosti, nie je pravdivé, lebo žalobca pri výsluchu uviedol, že s manželkou sa dohodli, že sa rozvedú, ona odíde z Gelnice a on ostane bývať v byte, pretože ho opravil zo svojich úspor.

Súd citoval §, 8 ods. 5, 6, 15 a vysvetlil, že podľa , právo na náhradu škody n e v z n i k n e , ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, a ak súhlas daný poškodeným, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania

alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje. Uvedené ustanovenie jednoznačne vymedzuje prípady, kedy žalobca nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Žalobca pred vznesením obvinenia a pred rozhodnutím o väzbe sa správal agresívne, agresivitu zvyšovalo požitie alkoholu a vzhľadom na predchádzajúce útoky a aj agresívne správanie na pracovisku manželky a na polícii bolo dôvodom k podaniu návrhu a následnému vzatiu do väzby. Poškodená - svedkyňa vo svojej zmenenej výpovedi, ktorú urobila po návšteve vo väzbe a spísaní záznamu u právneho zástupcu žalobcu uviedla, že pri výsluchu bola v strese, z predložených zápisníc je zrejmé, že vypovedala 3x, po prvej výpovedi uviedla, že na druhý deň, keď jej ráno žalobca telefonoval, že najprv pôjde ona a potom on, najprv tvrdila, že to u nej vyvolalo obavy a neskôr uviedla, že tomu nepripisovala vážnosť, čiže nebola v strese, ide o rozporné tvrdenia. Z výpovedi poškodenej, výpovedí detí a matky žalobcu a ďalších svedkov jednoznačne vyplýva, že konanie žalobcu naplnilo znaky stíhaného prečinu, čo je uvedené aj v uznesení okresného súdu. Žalobca si svojím správaním väzbu zavinil sám, čo vyplýva z vyjadrení a podaného trestného oznámenia poškodenej, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie. Tým, že svoju výpoveď zmenila, a tým vlastne podnet na trestné stíhanie vzala späť, tak v zmysle cit. ustanovenia žalobcovi právo na náhradu škody nevzniklo. Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ,ods. 1 a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko aj keď bol žalovaný v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal.

Vo včas podanom odvolaní žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie alebo žalobe vyhovieť.

V odvolaní namietal, že dúfa v zamyslenie sa odvolacieho súdu nad tým, či si spisový materiál preštuduje poriadne a rozhodne v zmysle zákona, alebo kolegiality, lebo sme právny štát. H. ako žena v takejto situácii, pokiaľ sa týka autentičnosti (keď páchal priestupok) sa cítila podľa znalkyne z odboru psychológie ako aj vo svojich úradných záznamom v silnom strese v čase udalostí a tieto boli v jednom dni, preto podľa znalkyne pre trestné konanie boli jej výpovede nepoužiteľné. Nevšimli si to a neuvedomili ani podľa , ktorý káže o autentičnosti výpovede. Už len jednu vec si mohol všimnúť ako prokurátor, ktorý hneď pri návrhu na vzatie do väzby klamal sudcu, tak aj sudca, ktorý o tomto rozhodoval. Výrazy použité vo výpovedi p. H. boli umelo spísané, čo potvrdzujú hlavne odborné výrazy zo zákona. Toto nepozná ani zástupca MS SR Mgr. Pavlík a dodnes ich neovláda. Teraz nech mu nevysvetlí niekto ako sa tieto výrazy našli vo výpovedi. Uvedené výrazy boli použité už v ďalších výpovediach p. H. už po prežitých opísaných udalostiach, ktoré sa dozvedela o jej otrávení sa a podobne. Ďalej poukázal na obhajobu p. Mgr. Pavlíka, že rozhodnutie Okresného súdu SNV odobril Krajský súd Košice, no už neuviedol, že uvedený súd ho aj z obžaloby generálne oslobodil. K to teda pochybil? Podľa právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní, nedopustil sa ani len priestupku, hoci mal strpieť väzbu.

Okrem toho poukázal na to, že voči nemu boli vznesené obvinenia pre trestný čin nebezpečného vyhrážania vyšetrovateľom H.. F., a to večer, keď bol unavený a nesústredený, ďalej opisuje a reprodukuje svoje konanie ako aj hodnotí pojednávania sudkyne v konkrétnej riešenej veci a zároveň odvolateľ tvrdil, že mal mať odobranú služobnú zbraň a že táto mala byť zaistená policajtmi v byte, bolo to sporné, že zbraň odovzdala osoba na OO PZ Gelnica, konkrétne p. R., bývalý pomocník PZ, čo sa normálne vymyká zdravému rozumu. Okrem toho reprodukuje popis svojho protiprávneho konania, keď nemal spôsobiť ani priestupok a poukazuje na to, že na základe výsluchu nepriamych svedkov mal byť odsúdený. V ďalšej časti odvolania poukazuje na generálne pochybenie sudcu, ktorý prejednával jeho vec v trestnom konaní. Zároveň popisuje rodinný život s A. H., s ktorou sú asi 20 rokov manželia. Jeho uväznenie nebolo v zmysle rozsudku, aj keď tento rozsudok bol neoprávnený a bol zaradený na celkom iné oddelenie vo väzbe, o čom informoval a poukázal aj pracovníkom uvedeného ústavu, ktorí na porušenie zákona reagovali až po jednom týždni. Od svojho advokáta vie, že inštitút väzby je najtvrdším inštitútom trestného práva. Myslel si, že zákonodarca má prvoradý záujem o odškodnenie rozhodovacích pochybení s poukazom na systematický výklad zákona (§ 8 ods. 6 cit. zákona č. 514/03 Z.z.). Súd nesprávne vec právne posúdil a bol porušený Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 5 ods. 5, keď sa nepriznalo odškodné.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, nežiadala priznať trovy odvolacieho konania, s rozsudkom sa stotožňuje, považuje námietky v odvolaní za také, ktoré nemožno hodnotiť ako nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by spochybňovali rozsudok. Pre posúdenie miery zavinenia obvineného na uvalenie väzby je rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie obvineného v čase pred rozhodnutím o väzbe, zákonnosť zodpovednosti za škodu v ust. , t.j. nevyžaduje určitú formu zavinenia väzby, postačuje k naplneniu tohto predpokladu i nevedomá nedbanlivosť a zavinenie obvineného na vzatie do väzby podľa cit. ust. znamená, že jeho zavinené konanie (teda aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti) bolo dôvodom k podaniu a vyhovením návrhu na jeho vzatie do väzby. (Poukázal na judikatúru - uznesenie NS ČR sp. zn. ). Pritom z okolností prípadu, vyplývajúcich zo spisu sp. zn. má žalovaná za to, že žalobca závažnosťou vzneseného obvinenia pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zák. v spojení s obvinením zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa Tr. zák., svojim správaním predchádzajúcim rozhodovaniu o jeho vzatí do väzby, ktorého dôsledkom bola séria trestných oznámení jeho manželky proti jeho osobe spolu s ďalšou skutočnosťou, že v prípade nevzatia do väzby reálne hrozilo pokračovanie v trestnej činnosti zo strany žalobcu, nedal vo veci konajúcemu prokurátorovi, ktorý podal návrh na vzatie obvineného do väzby a najmä sudcovi pre prípravné konanie inú možnosť ako vziať žalobcu za splnenia podmienok ustanovených v do väzby. Takto sa objektívne naplnila dikcia ustanovenia zákona o väzbe z dôvodu zavinenia páchateľa. V následnom trestnom konaní bola síce vec uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.1.2010 sp. zn. postúpená Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi na prejednanie ako priestupok, to však ale nemení na fakte, že v čase vzatia obvineného do väzby boli preukázané jej zákonné dôvody, ktoré vyplývajú z konania obvineného a z dôkazov nasvedčujúcich nutnosť vziať obvineného do väzby. Bol teda podľa názoru súdu dané podozrenie, že z hľadiska formálneho chápania obžalovaný naplnil znaky stíhania prečinu, intenzita tohto konania však poukazuje aj na to, že z materiálnej stránky skutok nedosiahol takú mieru nebezpečnosti, že by išlo o trestný čin, lebo závažnosť prečinu je nepatrná. Súd prvého stupňa teda žalobcu neoslobodil z pod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal, resp., že by ho nespáchal obžalovaný, ale iba vyhodnotil jeho konanie ako nedosahujúce takú mieru nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá by odôvodňovala posúdenie skutku ako trestného činu a jeho odsúdenie v trestnom konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (postupom podľa - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba opakujú skutočnosti, s ktorými s súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku výstižne a presvedčivo vyporiadal.

O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval na daný predmet sporu správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil, resp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa sa nedopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, rozsudok o zamietnutí žaloby je zákonný a presvedčivý. Žalobca v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré účelovo už uvádzal aj v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal. K dôvodom napadnutého rozsudku už odvolací súd nemusí nič dodávať.

Podľa a so zreteľom na žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, žalovaná mala úspech, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila, preto ich účastníkom ani odvolací súd nepriznal.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.