Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-144-2011.pdf
PDF · 184.79 KB
No categories available
7C/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Š. Z.E., H.. XX. XX. XXXX, C. Š. Č.. XX, XXX XX O., proti žalovaným: 1./ Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ul. Pribinova č. 2, Bratislava, 2./ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania - náhradu cestovného vo výške 96,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 8. 9. 2011 domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, a to spoločne a nerozdielne od žalovaného v 1. a 2. rade vo výške 300.000,- Eur s prísl.. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11. 9. 2008 bolo voči nemu vznesené vyšetrovateľom Policajnej inšpekcie Ministerstva vnútra SR P.. E. obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorý mal spáchať tak, že svojej manželke zavolal do práce a oznámil jej: "Najprv pôjdeš ty a potom ja.". On vetu nedokončil, nakoľko jeho manželka zložila telefón. Súdu dal do pozornosti, že počas vyšetrovania skolaboval a počas noci z 11. 9. 2008 na 12. 9. 2008 bol striedavo prevezený do troch nemocničných ústavov, kde sa podrobil liečbe a vyšetreniam. Počas jeho neprítomnosti vyšetrovateľ pokračoval vo vyšetrovaní spôsobom "o mne bezo mňa", v čom vidí žalobca porušenie Trestného poriadku. Vyšetrovateľ mal konanie prerušiť, pokiaľ tak neurobil, znegoval jeho právo na obhajobu v trestnom konaní. Žalobca sa nemohol vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, nemohol navrhovať dôkazy a nemohol sa radiť s advokátom, pričom tento postup vyšetrovateľa považuje za nesprávny, ktorým neguje Trestný poriadok a Trestný zákon.
V priebehu vyšetrovania bola trestná činnosť žalobcu rozšírená aj o zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Vyšetrovanie bolo realizované bez náležitej prípravy, napochytro a bez koordinácie. Pochybenie vyšetrovateľa vidí ďalej v tom, že tento nerešpektoval výzvu a žiadosť na prerušenie vyšetrovania pani P. Z. z dôvodu jej momentálnej indispozície, ktorá uviedla, že je unavená, pod vplyvom liekov, po ťažkej pracovnej smene a žiadala odložiť vyšetrovanie na ďalší deň. Vyšetrovateľ ďalej nezaznamenal autenticky výpovede ďalších svedkov Q., Q., Š. Z. Z., ich výpovede boli len mechanicky opisované. To
vytkol aj sudca A.. F. v čase, keď žalobca bol bratý do väzby. Uvedené vyšetrovacie orgány postavili celé trestné stíhanie a podanie obžaloby na svedeckej výpovedi P. Z., pričom nezohľadnili závery znalca PhDr. Hubovej, že jej výpoveď je pre trestné konanie nepoužiteľná.
Pri vznesení obvinenia voči osobe žalobcu vyšetrovateľ dňa 12. 9. 2008 sa nevysporiadal s otázkou, či vzhľadom na zdravotnú indispozíciu žalobcu tento je schopný chápať a vnímať zmysel trestného konania a či je schopný brániť svoje práva v trestnom konaní.
Žalobca ďalej poukázal na tvrdenia policajtov na Obvodnom oddelení PZ v Gelnici, ktorí aj napriek vážnym rozporom vo svojich výpovediach zhodne udávali, že poškodená Z. bola dňa 11. 9. 2008 v šoku. Žalobca stav, keď bola takto vypočúvaná, považuje za porušenie zákona a kladie otázku, aká je dôkazná hodnota takéhoto svedka a zároveň odpovedá - žiadna.
Žalobca ďalej poukázal na hrubé pochybenie prokurátora v trestnom konaní A.. V., ktorý v návrhu na vzatie do väzby uviedol, že žalobca pri páchaní jeho "trestnej činnosti" sa mal vyhrážať služobnou a súkromnou zbraňou. Toto tvrdenie je od základu lžou, nezakladajúce sa na pravde. Pravdu hrubo skresľuje. Prokurátor pri podávaní návrhu na vzatie do väzby vôbec nepoznal stav prejednávanej veci. Podotkol, že ešte pred vznesením obvinenia voči jeho osobe, ktoré bolo realizované dňa 11. 9. 2008 vo večerných hodinách, odovzdal v dopoludňajších hodinách ako svoju služobnú zbraň, tak aj svoju súkromnú zbraň. Služobnú zbraň doma nemal a súkromnú legálne držanú zbraň odovzdal, lebo cítil podraz od kolegov z polície, ktorých on sám zaučoval do práce polície. Jeho konanie teda zásadne vylučovalo úmysel vyhrážania sa za použitia zbrane. O jeho údajnom použití zbrane svedčí aj to, že policajti, ktorí sa nachádzali v kritickom období v jeho byte, odmietli prevzatie zbrane malorážky od pána K. s tým, že nie je na odobratie dôvod. Následne pána K. poslali so zbraňou, ktorú on poslal hliadke policajného zboru, ktorá sa v tom čase nachádzala pred panelákom, kde on býva, aby túto zbraň odovzdal na oddelenie Policajného zboru v Gelnici. Pokiaľ by on chcel niekomu zbraňou ublížiť, bolo by povinnosťou policajtov túto mu odobrať v byte v čase incidentu a nie posielať iného človeka so zbraňou na Obvodné oddelenie PZ Gelnica, hoci ten človek nebol držiteľom zbrojného preukazu. Týmto postupom mu pojednávajúci prokurátor zásadne priťažil a prispel k jeho väzobnému zaisteniu. Žalobca mal zato, že toto bol zásadný moment a dôvod, prečo ho sudca A.. F. väzobne stíhal s odôvodnením, že sa má jednať o agresívneho policajta. Stav naznačuje na nízku úroveň vyšetrovania a prokurátorskeho dozoru a naznačuje absurditu. Práve takto popísané pochybenia orgánov činných v trestnom konaní zapríčinili jeho nezákonnú väzbu a súviseli aj s ďalším nezákonným postupom. Následne na Okresnom súde Spišská Nová Ves bolo voči nemu vedené trestné stíhanie v konaní sp. zn. 3T 61/2009, kde bol spod obžaloby generálne oslobodený. Z jeho trestnej činnosti nebol ani priestupok. Obdobne tak bolo aj v prípade trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. S poukazom na vyššie opísaný skutkový stav žalobca v odôvodnení návrhu tvrdil, že bol stíhaný a väzobne zatknutý protiprávne a jeho väzobné stíhanie zavinili žalovaní v 1. a 2. rade vyššie opisovanými nesprávnymi úradnými postupmi.
Žalobca sa pokúšal mimosúdne doriešiť predmetnú záležitosť a to žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré adresoval obom žalovaným a ktorých kópie predložil k žalobe. Odpovede však boli negatívne, a preto s poukazom na beh premlčacích lehôt bol žalobca nútený svoj nárok na náhradu škody riešiť podaním predmetnej žaloby.
V závere žalobca uviedol, že nezákonným zatknutím mu bola spôsobená skutočná škoda, majetková škoda, nemajetková ujma a morálne ujmy. V súvislosti s väzobným stíhaním mal priame výlohy na zaplatenie advokáta, a to cestovné výlohy, stratu času, poštovné a telefónne výlohy spolu vo výške 1.000,- Eur. Od návratu z väzenia sa mu značne zhoršil zdravotný stav, či už po telesnej, alebo psychickej stránke, čo podložil lekárskymi správami. Za poškodenie zdravia spôsobené väzbou požaduje odškodné vo výške 50.000,- Eur. Po návrate z väzby sa mu rozpadla rodina. Jeho manželstvo s P. Z. je prakticky formálne, nestýka sa ani s rodičmi, považujú ho za basistu. Syn Š. opustil spoločnú domácnosť a prebýva v Košiciach. S dcérou a jej manželom sa stýka len výnimočne, takže vzťahy v rodine sú dlhodobo rozvrátené. Za tento stav, ktorý bol spôsobený jeho väzbou požaduje 50.000,- Eur. Nakoľko s výkonom väzby prišiel o výhodné zamestnanie a sociálne istoty, ktoré ako bývalý policajt mal, za stratu zamestnania požaduje odškodné v sume 100.000,- Eur.
Za poškodenie občianskej cti a dobrého mena, hlavne v meste Gelnica, kde ho poznali ako verejného činiteľa a teraz ho vnímajú ako kriminálny živel, požaduje odškodné v sume 50.000,- Eur. Za pretrpené príkoria vo väzení požaduje odškodné v sume 50.000,- Eur.
V závere žalobca uviedol, že všetky vyššie popísané ujmy by spôsobené nemal, ak by voči nemu nebolo zahájené nezákonné a protiprávne trestné stíhanie zavinené žalovanými v 1. a 2. rade. Svoj nárok oprel o ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a článok 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
K žalobe predložil písomné dôkazy, a to žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanú dňa 24. 8. 2010 Ministerstvu vnútra SR, ďalšiu žiadosť adresovanú Generálnej prokuratúre SR zo dňa 23. 2. 2011 a kópiu potvrdenia o zdravotnom stave MUDr. Slávky Tomáškovej, s. r. o., NZZ v Gelnici, podľa ktorého sa žalobca od novembra 2008 ambulantne lieči pre depresívny syndróm a pravidelne užíva lieky na ukľudnenie a spanie.
Dodatočným písomným návrhom žiadal vypočuť svedkov P.. A. E., A.. V., R. Z., Ľ. O. a sudcu tunajšieho okresného súdu A.. A. F., od ktorého výsluchu neskôr upustil.
Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené základné podmienky stanovené v zákone č. 514/2003 Z. z., keďže žalobca nepreukázal, žeby zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Uviedla, že počas celého trestného konania vedeného v trestnej veci ČVS: SKIS-191/IS-4-SV-2008 a ČVS: SKIS-131/IS-4-V-2008 dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonával prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove, ktorý nemal žiadne výhrady k postupu vyšetrovateľa, vyšetrovací spis bol opakovane preskumávaný Vojenskou obvodnou prokuratúrou v Prešove, ako aj zákonným sudcom v prípadoch, kde bolo potrebné rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie. Taktiež zo spisového materiálu jasne vyplýva, že obhajca JUDr. Rudolf Žikla, ktorý bol prítomný pri väčšine vykonávaných procesných úkonov, nemal žiadne výhrady, pripomienky, ani žiadne sťažnosti k postupu vyšetrovateľa. Na obranu práv žalobcu slúžili v predmetných konaniach prostriedky právnej ochrany trestného práva, takže žalobca mohol podávať sťažnosti, resp. žiadosti o preskúmanie postupu policajta a o týchto by bolo rozhodnuté prokurátorom v trestnom konaní. Takéhoto postupu sa však žalobca, ani jeho obhajca nedomáhal, a preto nie je na mieste uplatňovať si takýto nárok v civilnom konaní, v ktorom zároveň nie je súd oprávnený skúmať nesprávny úradný postup vyšetrovateľa počas trestného konania. V ďalšom žalovaný poukázal na závery, ktoré boli vykonané v rámci vyšetrovacieho a trestného konania, z ktorých vyplýva, že žalobca sa snaží zľahčovať dôvody vyšetrovateľa pre vznesenie obvinenia a jeho vzatia do väzby. Poukázal na zákonné dôvody prerušenia konania, ktoré v prípade žalobcu v danej veci neboli splnené. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že počas celého výsluchu P. Z. bol prítomný obhajca obvineného. Nestotožňoval sa so závermi žalobcu, že celé trestné stíhanie a podanie obžaloby bolo postavené len na svedeckej výpovedi P. Z.. Nasledovalo tomu ďalšie rozsiahle dokazovanie.
K výške nemajetkovej ujmy žalovaná v 1. rade uviedla, že z obsahu žiadosti a priložených listín nie je zrejmé, ako takáto ujma vznikla, resp. výška nie je doložená relevantnými skutočnosťami. Podľa názoru žalovaného nebolo dostatočne preukázané, že konanie vyšetrovateľa Policajného zboru znamenalo tak závažný zásah do práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval stanovenie navrhovateľom uvádzanej výšky nemajetkovej ujmy. K náhrade nemajetkovej ujmy v súvislosti so stratou zamestnania v sume 100.000,- Eur, žalovaná poukázala na to, že žalobca si dňa 12. 9. 2008 sám podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, k čomu ako dôkaz predložila kópiu predmetnej žiadosti. Z uvedeného dôvodu žalovaná odmieta žalobcovi hradiť predmetnú škodu, pretože ak nejaká škoda žalobcovi vznikla, vznikla mu v príčinnej súvislosti s jeho konaním a nie s konaním vyšetrovateľa.
Žalovaná v 1. rade v ďalšom vyjadrení k žalobe poukázala na ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a citovala ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/, b/, f/ citovaného zákona, z ktorého znenia vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR koná za štát len v prípade vzniku zodpovednosti za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, a teda nemôže zodpovedať za konanie ostatných orgánov činných v trestnom konaní (prokurátora a súdu). Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca za príčinu škody považuje rozhodnutie o väzbe, a keďže o väzbe v danom prípade rozhodoval súd, ide o škodu, ktorá vznikla v trestnom konaní, a teda nebola spôsobená vyšetrovateľom, a preto v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., má konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Na základe vyššie popísaného vyjadrenia žalovaná v 1. rade navrhovala žalobu voči nej v celom rozsahu zamietnuť.
V ďalšom konaní poverená zástupkyňa žalovanej v 1. rade vo výpovedi na pojednávaní, ako aj dodatočne v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 3. 2013 vzniesla námietku res iudicata v predmetnej veci, čo odôvodnila tým, že žalobca sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves v konaní č. k. 10C 17/2011 domáhal čo do merita veci presne toho istého nároku ako v tomto konaní, kde ako žalovanú označil Slovenskú republiku. Táto bola v predmetnom konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Rozsudkom tunajšieho súdu a následne potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bola vec právoplatne ukončená, a to tak, že nárok žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý. Nakoľko podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je ako žalovaný stále označená Slovenská republika, žalovaná v 1. rade má teda zato, že pri označení subjektu Slovenská republika tak, ako vyplýva z doterajšej súdnej praxe ide stále o ten istý subjekt, bez ohľadu na to, ktorý poverený orgán ho zastupuje. Opakovane poukázala na to, že nakoľko v trestnom konaní mala byť škoda spôsobená vyšetrovateľom nezákonným vzatím do väzby, orgánom, ktorý má konať v mene štátu, má byť teda Ministerstvo spravodlivosti a nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Súd sa s takýmto názorom žalovaného v 1. rade nestotožňuje, nakoľko má zato, že v danom prípade nestačí, aby žalovaný subjekt bol označený len ako Slovenská republika. Práve vyšpecifikovaním zástupcu tohto subjektu je označený, ktorý orgán v mene Slovenskej republiky má vystupovať. V danom prípade v konaní č. k. 10C 17/2011 tunajšieho súdu bol ako žalovaný subjekt označený Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, a tomuto subjektu bola doručená aj žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody. Aj keď sa v oboch prípadoch jedná o ten istý nárok, v tomto konaní žalobca svoj nárok opiera o žiadosť o prerokovanie škody, ktorá bola doručená Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra a takto označený subjekt je po vyšpecifikovaní iným subjektom ako ten, ktorý je v konaní č. k. 10C 17/2011. Súd teda v tomto konaní nedospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o vec už raz prejednávanú a rozhodnutú vo veci konanej na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 17/2011.
Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako predčasne podanú, čo do nároku vo výške 100.000,- Eur, nakoľko v žiadosti o predbežné prerokovanie predmetného nároku žalobca žiadal o finančnú satisfakciu vo výške 200.000,- Eur. S poukazom na ustanovenie § 1, § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 514/2003 Z. z. poukázala na skutočnosť, že Generálna prokuratúra SR nie je v spore pasívne legitimovaná, nakoľko žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, nešpecifikoval, v rozpore s ktorými pravidlami a podmienkami trestného konania mal postupovať v trestnom konaní prokurátor a z akých dôvodov jeho konanie malo byť považované za nesprávny úradný postup.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 12. 2011, ktorého sa žalovaní v 1. a 2. rade osobne nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával za ich neprítomnosti.
Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že 25 rokov pracoval ako vyšetrovateľ na Obvodnom oddelení PZ v Gelnici, 10 rokov na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, takže má dostatočné skúsenosti s postupom vo vyšetrovaní. Závažne porušenie pri jeho vzatí do väzby videl hlavne v postupe vyšetrovateľa P.. A. E., ktorý pochybil, keď vypočúval jeho manželku po šiestich hodinách, vedel, v akom je ona zdravotnom a psychickom stave a na jej žiadosť vypočúvanie neprerušil. A jeho obhajca žiadal o prerušenie, takže vyšetrovateľ pri tomto postupe pochybil. Ďalej poukázal na to, že v tú noc, keď bol vyšetrovaný, bol prevezený do troch nemocničných zariadení, aj na ARO v Krompachoch. Hneď ráno
bol prevezený na Krajské riaditeľstvo na odbor Inšpekcie, kde bolo voči nemu vznesené obvinenie, takže vyšetrovateľ nebral ohľad na jeho zdravotný stav. Ďalej vyšetrovateľ pochybil, keď nesprávne postupoval pri vyhotovovaní zápisnice pri výsluchu P. Z. dňa 11. 9. 2008 o 21.00 hod. Chybne boli vedené výpovede zo dňa 12. 9. 2008, a to výpovede jeho dcéry, syna, zaťa A. Q., keď ich vyšetrovateľ nepoučil v zmysle zákona. Výpovede nepriamych svedkov boli skopírované, a to v hlavných bodoch, aj keď tieto majú byť autentické a aj sudca A..F. sa mal k tomu vyjadriť, že je to "počítačová hra". Ďalej poukázal na zjavnú rozchodnosť úradných záznamov, ktoré sa týkali výpovedí štyroch policajtov K., O., R. B. C., kde rozpor je v tom, že v úradných záznamoch sa píše, že mu údajne odobrali zbraň. Teda v jednom zázname je uvedené, že mu zbraň odobrali a v druhom, že mu zbraň bola odobraná pánom K.. Z pohľadu žalobcu bolo chybné hodnotenie policajta, ktorý sa nezaujímal, kedy boli naposledy s ním v kontakte nepriami svedkovia.
Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní oznámil súdu, že žalobca vo veci tunajšieho súdu pod sp. zn. 10C 17/2011, v ktorej sa žalobca domáhal toho istého nároku, čo v tomto konaní voči Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti SR, podali podnet na mimoriadne dovolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Následne súd po prešetrení cez Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi a Generálnu prokuratúru SR konanie uznesením zo dňa 23. 4. 2012 prerušil do právoplatného ukončenia veci o podnete na mimoriadne dovolanie. Dňa 25. 4. 2012 Krajská prokuratúra v Košiciach o predmetnom podnete rozhodla tak, že tento podnet odložila po zistení, že v konaní a rozhodovaní Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10C 17/2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 5Co 274/2011 neboli zistené žiadne pochybenia, ktoré by bolo treba napraviť.V odôvodnení predmetného stanoviska okrem iného konštatuje, že aj keď žalobca v preskúmavanej veci nebol uznaný za vinného, nič to nemení na skutočnosti, že do väzby bol vzatý zákonne, a preto je vylúčené jeho právo na náhradu škody.
Aj napriek takémuto stanovisku žalobca sa naďalej domáhal svojich nárokov voči žalovanému v predmetnom konaní, a preto súd po odpadnutí prekážky konania vo veci viedol ďalšie dokazovanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, svedkov P. Z., P.. Ľ. O.E., P.. A. E., Z.. R. Z., A.. Z. V., za použitia dôkazných spisov 0Tp 555/08, 0Pv 227/08, 3T 61/2009, zápisníc z výsluchu poškodenej a svedkov, žiadostí o predbežné prerokovanie náhrady škody a dôkazného spisu tunajšieho súdu č. k. 10C 17/2011, ako aj písomnej správy Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi a Krajskej prokuratúry v Košiciach o vybavení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O.s.p. v konaní č. k. Kc 68/12, zistil tento skutkový stav:
Dňa 10.9.2008 o 12.40 hod. manželka žalobcu P. Z. sa dostavila na OO PZ Gelnica a podala trestné oznámenie na svojho manžela Š. Z. - žalobcu. Do zápisnice o trestnom oznámení uviedla, že s manželom má už dlhšiu dobu nezhody, manžel ju slovne uráža a fyzicky napáda, naposledy ju napadol počas Gelnického jarmoku dňa 16.8.2008 po tom, ako sa v ranných hodinách vrátili z mesta jej v byte spôsobil poranenie a to početné hematómy, o čom bol urobený aj zápis v zdravotnej dokumentácii u obvodného lekára u Z.. R.. Takto sa k nej správa, keď je pod vplyvom alkoholu. Nie je už schopná, ani ochotná naďalej znášať správanie svojho manžela. V uvedený deň došiel na jej pracovisko a dožadoval sa, aby vyšla z ambulancie, pričom mu dvere otvorila doktorka, ktorá mu povedala, že je posudková komisia, a preto nemôže vyjsť von, a že problémy si vyriešia až po posudkovej komisii. Manžel sa voči prítomným správal vulgárne, a že ak nevyjde von, že uvidí. Má z manžela veľký strach, že jej niečo urobí. Už v minulosti musela niekoľkokrát z bytu odísť, nakoľko mala obavy, že ju manžel zbije, čo niekoľkokrát urobil, ale nespôsobil jej zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie alebo práceneschopnosť. V súčasnej dobe je od nedele pri svojej dcére, nakoľko manžel ju z bytu vyhodil a odišla aj z obavy, že ju zbije. Dôvodom jeho správania je aj chorobná žiarlivosť v kombinácii s alkoholom. Počas obdobia keď bývala v spoločnom byte, manžel si z nej robil slúžku, budil ju v nočných hodinách, aby mu podala pohár vody, lebo ho smädilo po alkohole. Včera dňa 9.9.2008 o 20.30 hod. ju telefonicky zavolal do bytu, pričom v byte bola aj svokra, ktorá pricestovala z Vranova. Chcel sa rozprávať o ďalšom spolužití, ale mu povedala, že je pod vplyvom alkoholu a nevidí zmenu k lepšiemu. Na to sa na ňu vyhnal, chcel ju udrieť rukou, v čom mu zabránila mama. Potom odišla do bytu dcéry aj so svokrou. Má dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie, pričom spolužitie s manželom je neprípustné, lebo ju psychicky týra a bojí sa, že jej niečo urobí.
V uvedený deň bol na OO PZ Gelnica urobený aj úradný záznam s D. Z., matkou navrhovateľa, ktorá uviedla, že na základe telefonickej žiadosti dňa 9.9.2008 docestovala v podvečer do Gelnice do bytu syna, nakoľko jej nevesta oznámila, že má s manželom problém, vyhadzuje ju z bytu, vulgárne sa voči nej správa, psychicky ju týra a bije. Syna našla v pohostinstve a išla s ním domov. Následne došla do bytu nevesta, ktorá povedala, že nie je schopná, ani nemieni už s ním žiť, syn sa začal správať agresívne, vyhnal sa rukou a ona mu zabránila, aby manželku udrel. Potom sa pobrala s nevestou z bytu preč, lebo sa báli, že im niečo urobí, alebo že ich zbije.
Z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov a záznamu súd zistil, že v ten istý deň sa na OO PZ Gelnica o 13.30 hod. dostavil aj navrhovateľ a dožadoval sa rozhovoru s manželkou. Bolo mu povedané, že ruší vypočúvanie a že môže sa s ňou porozprávať po vykonaní výsluchu. Na viacnásobnú výzvu nereagoval, bol v značne podnapilom stave, správal sa agresívne a zdráhal sa opustiť budovu. Ďalej bol na OO PZ dňa 10.9.2008 spísaný záznam k telefonickému oznámeniu Z.. R., ktorá oznámila, že do ambulancie jej telefonoval p. Z., manžel P. Z., ktorá jej robí sestričku a žiadal, aby sa spojila s jeho manželkou, a aby táto do 5 minút stiahla oznámenie voči nemu, lebo inak vyskočí z okna.
Dňa 11.9.2008 o 15.40 hod. na OO PZ Gelnica bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení P. Z. s tým, že bolo podané ďalšie trestné oznámenie, nakoľko manžel, keď sa dozvedel, že podala trestné oznámenie, sa jej začal vyhrážať a to tým spôsobom, že na pevnú linku do ambulancie neustále vyvoláva a po prvom telefonáte jej povedal, že najprv pôjdem ja a potom on. Pochopila to tak, že najprv pripraví o život ju a následne seba. Následne tento telefonát ukončila a manžel jej asi 15x ešte telefonoval a žiadal stretnutie bez svedkov a doma. Stretnutie odmietla, lebo mala tušenie, že manžel jej chce nejako ublížiť. Počas telefonátov mu povedala, že bude s ním rozprávať, keď bude triezvy. Počas posledného rozhovoru sa s ním dohodla, že o 14.30 hod. sa porozprávajú v ambulancii za prítomnosti doktorky. Na uvedené stretnutie nedošiel a od známeho sa dozvedela, že pojedol viacero liekov. Manžel sa jej nikdy nevyhrážal tak, že jej doslovne povedal, že ju zabije, ale vždy používal dvojzmyselné slová. V poslednej dobe z takýchto vyhrážok mala strach, že manžel jej nejako ublíži, nakoľko bol často pod vplyvom alkoholu a nevedela, čo sa odohráva v jeho hlave. A pozná ho, že by jej dokázal ublížiť, nakoľko ju aj v minulosti fyzicky napádal. Vzhľadom na dôvodnú obavu o jej život a zdravie žiada, aby manžel bol izolovaný, aby jej nemohol ublížiť a potrebuje psychiatrickú protialkoholickú liečbu.
Dňa 11.9.2008 bola o 21.00 hod. spísaná ďalšia zápisnica o výsluchu P. Z., v ktorej uviedla, že prvé začiatky manželských nezhôd začali v období, keď bol manžel prevelený do Košíc v r. 1996, mal 24- hodinové služby, po službe mal 3-4 dni voľna a začal požívať alkoholické nápoje. Od r. 1996 ju v stave opilosti udrel fackou po hlave a po rukách, nadával jej, bol chorobne žiarlivý. Ku skutočnostiam z roku 2005, keď boli na plese vo Vranove nad Topľou, uviedla, že sa už na plese hádali, po plese manžel odišiel domov a ona sa vrátila potom, čo sa vyspala u príbuzných. Po príchode domov jej manžel buchol s dverami a to kľučkou do chrbta a následne jej dal facku po pravej strane líca, táto zasiahla aj ucho, pričom slabšie počula. Nakoľko je sestričkou u lekárky Z.. R., bola ošetrená ambulantne a mala prasknutý ušný bubienok. Doklad o liečení nemala vystavený, nakoľko nechcela poškodiť manželovi. Po tomto incidente bola manželom z bytu vyhodená a odišla bývať ku kamarátke. Ku skutočnostiam zo dňa 16.8.2008 uviedla, že v Gelnici bol jarmok, na ktorý išiel jej manžel, kde požil v značnej miere alkoholické nápoje. Dňa 15.8.2008 jej o 22.15 hod. zavolal, že pôjdu spoločne na jarmok. Potom čo sa vrátili domov, jej začal nadávať s tým, že sa vypytoval, s kým ho podvádza. Dňa 16.8.2008 v čase okolo 1.30 hod. sa zobudil a chcel vidieť tretí mobilný telefón, ktorý zakúpila so synom. Žiadal ju, aby mu ho zapla, pričom vstal z postele a začal sa po nej zaháňať. Povedala mu, že bude volať policajtov a rodičov. Keď mu to povedala, začal ju fackať po hlave a rukách, pričom ju udrel 3-4 krát, vtedy sa nahnevala a udrela ho po tvári. Chcela ujsť na chodbu, ale od strachu to nedokázala a vtedy ju chytil za vlasy odzadu a vytrhol jej chumáč vlasov. Stihla ešte zavolať dcére, ktorá k nim došla, dcéra potom zapla mobil a ukázala otcovi, že tam nie je hovor a ona sa urýchlene zbalila a odišla k dcére do bytu. Dňa 17.8.2008 odišiel manžel na tri týždne na výpomoc kamarátovi a vrátil sa 7.9.2008 o 18.00 hod., pričom do Gelnice prišiel okolo 15.30 hod. a šiel do pohostinstva a potom ku kamarátke, kde mal dosť vypité. Keď prišiel domov, chcel od nej
pusu, na čo mu povedala, že mu nedá a vtedy jej povedal, že sa má zbaliť a vypadnúť. Bolo to okolo 18. hod. Počas toho, čo bol tri týždne preč, posielal deťom správy, aj im telefonoval, že privedie novú mamu, čím ju psychicky vydieral. Od nedele 7.9.2008 jej vyvolával sústavne do roboty, ale aj v noci, povedala mu, že aby najprv vytriezvel, že potom s ním bude rozprávať. Od nedele nebol triezvy a mal bludné reči. Volal synovi na internát, aby prišiel domov, že sa chce s ním rozlúčiť, keď ho chce ešte vidieť. Aj jej kamarátke volal , aby sa prišla rozlúčiť, že porúbe nábytok, potom vyhodí jej veci a že aj on potom sám vyskočí. Skutočnosť, že vyskočí z okna, oznámil aj lekárke, ktorá volala policajtov. Dňa 9.9.2008 prišiel s kyticou kvetov do ordinácie s tým, že sa chce s ňou rozprávať, ako sa aj ospravedlniť. Rozprávala sa s ním v ordinácii, pričom lekárka bola vonku pri dverách, avšak sa jej neospravedlnil, len vykrikoval, že sa má okamžite vrátiť domov. Poobede okolo 18.30 hod. došla jej svokra, najprv išla po syna do krčmy a potom ju zavolali. Keď mu povedala, že odmieta s ním žiť, nakoľko je agresívny a stále opitý, znovu na ňu zdvihol ruku v snahe ju udrieť, v čom mu mama zabránila. Dňa 10.9.2008 mali v ordinácii posudkovú komisiu, manžel opitý zabúchal na dvere a keď mu doktorka povedala, že teraz nemôže vyjsť, že potom sa porozprávajú, manžel začal hrubo urážať všetkých dookola. Doktorka mu držala ruky, aby sa k nej nedostal, a vtedy zavolala na políciu. V uvedený deň ešte manžel lekárke povedal, aby si v blízkej budúcnosti hľadala novú sestričku. Dňa 11.9.2008 jej ráno o 7.00 hod. zavolal do ambulancie a povedal slová, že „najprv pôjdeš ty a potom ja" a pochopila to tak, že má si dávať pozor na seba. O 14.30 hod. na dvere ambulancie zaklopal ich rodinný kamarát, ktorý povedal, že manžel pojedol tabletky, vtedy zavolali rýchlu zdravotnícku pomoc a išla s lekárkou k nim domov. Prišli spolu so záchranármi, ktorí ho začali oživovať, a keď mu chceli pichnúť injekciu, rezolútne to odmietol, vstal, išiel smerom ku nej, na čo ona odišla a čakala vonku na políciu. Uviedla, že z telefonátu manžela sa dozvedela, že mu z Košíc boli odňať služobnú zbraň, má však vedomosť, že má doma ešte malorážku. Z rozprávania lekárky sa dozvedela, že manžel sa zohol kvôli zbrani, pričom doktorka po manželovi skočila a zakročili aj prítomné osoby a zobrali strelnú zbraň a odovzdali ju polícii. Konaním svojho manžela utrpela psychickú ujmu, z jeho správania mala zlý pocit a hlavne sa obávala o svoj život po jeho slovách.
Dňa 12.9.2008 bola vypočutá dcéra žalobcu, ktorá uviedla, že jej volal dňa 11.9.2008 okolo 9.00 hod. brat, lebo mu volala mama, že otec sa jej vyhrážal slovami, že najprv pôjde ona a potom on. Okamžite jej preto volala, či je v poriadku, hneď jej povedala, aby to nahlásila polícii, aby sa jej niečo zlé nestalo. Vie o tom, že otec mame neustále od nedele vyvolával, stále sa jej vyhrážal a posielal SMS správy. Mama jej povedala, že keď jej otec ešte raz zavolá, tak prípad ohlási. Oznámenie na polícii zo dňa 10.9.2008 smerovalo na otca, ktorý sa mame vyhrážal. Vie, že otec bol na polícii v Gelnici, kde s ním mali policajti problémy a vie, že volal aj doktorke R., aby si hľadala nového zamestnanca. Konanie otca sa voči matke a celej rodine stupňovalo, nadmerne požíval v poslednej dobe alkoholické nápoje a po ich požití bol agresívny a jeho agresivita sa stupňovala. Videla, ako otec niekoľkokrát matku zbil, ťahal ju za vlasy a stalo sa, že aj ju chytil pod krk.
Syn žalobcu na polícii uviedol, že 7.9.2008 bol so švagrom po otca v Margecanoch, po nastúpení do auta prehlásil, že ešte len teraz sa to začne. Medzi rodičmi dlhšie pretrvávajú nezhody, otec mamu vyhodil z bytu a podľa neho chcel veci nejako riešiť. Otec nešiel domov, ale k rodinnej priateľke na oslavy a on odišiel na internát do Košíc. Keď druhýkrát volal domov, mama mu povedala, že ju otec vyhodil z bytu, preto jej sporadicky volal domov a mama ho informovala, že jej otec neustále telefonuje a vyhráža sa jej, že sa stanú veci, aké Gelnica nezažila. Potom sa dozvedel, že mama bola na otca podať trestné oznámenie, lebo sa jej vyhrážal, že najprv pôjde ona a potom on. Vie, že otec bol v ambulancii mamy, kde robil neporiadok, dožadoval sa stretnutia a bol lekárkou vykázaný. Konanie otca sa v posledných dňoch voči celej rodine a hlavne mame stupňovalo, otec požíval nadmerne alkoholické nápoje a po ich užití bol agresívny. Videl niekoľkokrát predtým, ako mamu zbil, ťahal ju za vlasy, fackoval a stalo sa, že keď sestra ešte nebola vydatá, že zbil aj sestru. Mama tieto veci nahlásiť nechcela. Otec mu telefonoval na internát niekoľkokrát s tým, že keď ho chce ešte vidieť, nech príde za ním, aby sa prišiel rozlúčiť. Volal mu aj v stredu 10.9.2008 a povedal, že zajtra, t.j. vo štvrtok aj tak príde domov.
Z predložených zápisníc o výsluchu obvineného súd zistil, že žalobca sa dňa 11.9.2008 o 19.55 hod. odmietol vyjadriť k uvedeným skutkom z dôvodu, že je pod vplyvom liekov a alkoholu a vypovedal dňa 12.9.2008 o 11.30 hod. kde uviedol, že 10.9.2008 sa dozvedel, že manželka chce podať na neho trestné oznámenie, nakoľko majú rodinné nezhody a neustále sa hádajú. Ráno 11.9.2008 o 7.00 hod zavolal
na pevnú linku do ambulancie Z.. R., zdvihla mu telefón manželka a povedal jej „najprv pôjdeš ty podať oznámenie, a potom pôjdem podať ja". Tým sa to skončilo a manželka zložila telefón. V priebehu dňa 11.9.2008 jej už nevolal a dňa 11.9.2008 a 10.9.2008 za ňou nebol, lebo sa dohodli na rozvode. Prípadne, že môže prísť domov aj s dcérou a sa porozprávajú. V uvedené dni nebol pod vplyvom alkoholu, ale pod vplyvom ukľudňujúcich liekov. Počas dňa 11.9.2008 bol doma, nikde nebol, poobede bol u neho A. K. a pred obedom bol u neho jeho nadriadený Z.. Z., ktorému odovzdal kľúč od skrinky, kde mal služobnú zbraň. Doma mal malorážku, ktorú položil za skriňu do rohu, kde bola stále uložená. A. K. ju následne odovzdal polícii, k situácii za akej bola odovzdaná zbraň sa nevedel vyjadriť, lebo bral ukľudňujúce lieky. Či bol doma niekým ošetrovaný, či pri tom bola manželka, tiež nevedel uviesť. Manželke do telefónu sa nevyhrážal žiadnou fyzickou likvidáciou, povedal to v tom zmysle, že keď ona tvrdila, že pôjde podať trestné oznámenie, pôjde podať aj on. Keď mu zdvihla telefón doktorka a jej povedal, aby si hľadala novú zdravotnú sestru, tak to myslel tak, že keď sa rozvedú, manželka pôjde preč z Gelnice. Ďalej uviedol, že manželku a dcéru nebil, je pravda, že dochádzalo ku hádkam, poťahal dcéru za vlasy, bolo to raz, manželke sa nikdy nevyhrážal zabitím, nemá vedomosť o tom, žeby manželku udrel tak, žeby jej spôsobil prasknutie ušného bubienka, poranenia a hematómy na oboch rukách jej nespôsobil, mohla si ich spôsobiť sama, keď ju chytil za ruky a tiež 9.9.2008 za prítomnosti svojej matky ju nenapadol, ale snažil sa o súhlas k rozvodu. Žiadni priami svedkovia týrania manželky a jeho dcéry nie sú. Pripúšťa, že manželke pri hádkach nadával. Žalobca bol dňa 13.9.2008 vypočutý aj na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde uviedol, že v žiadnej výpovedi svedkov nie je uvedené, žeby niekomu hrozil ublížením na zdraví, ide o nepriamych svedkov, ktorí sa o tom mali dozvedieť od jeho manželky. Obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania bolo založené na vete, ktorú povedal manželke „najprv pôjdeš ty a potom ja". Nesúhlasí s tým, aby bol vzatý do väzby, pretože skutok nespáchal. Veta bola vytiahnutá z kontextu. Bol tiež obvinený zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby na základe výpovede jeho manželky, dcéry a syna, ktorí uvádzali vo svojich výpovediach len to, čo počuli od manželky. S manželkou sa chce dať rozviesť a v nasledujúcom období už počul len vyhrážky, a že ho pracovne zničí. Nie je pravda, žeby manželku udieral do oblasti hlavy v minulosti, nikto zo svedkov otvorene nepovedal, žeby sa vyhrážal niekomu a že ho chce zabiť. Pokiaľ ide o rok 2005, po návrate z valentínskeho plesu sa pohádali, buchol dverami, ale manželka bola v inej miestnosti, takže dvere ju nemohli zasiahnuť a o prasknutom bubienku nemá vedomosť, musel byť o tom záznam v zdravotnej dokumentácii. Pokiaľ ide o deň 16.8.2008, pohádal sa s manželkou, nebil ju, o žiadnom chumáči vlasov, ktoré jej mal vytrhnúť, nevie. Dňa 17.8.2008 cestoval do Martina. Keď sa 7.9.2008 vrátil domov, zastavil sa v pohostinstve na pivo, potom odišiel na záhradku ku Kyselovcom, kde mali guláš, mala tam byť aj manželka, ale nebola. Keď sa vrátil po troch týždňoch domov, chcel od nej pusu, čo odmietla, a potom odišla k dcére. Dňa 8.9.2008 ju navštívil s kyticou na pracovisku, kyticu neprijala, došlo k nedorozumeniu a odišiel z ambulancie. Na ambulancii bola nejaká iná lekárka, ktorá mu bránila s manželkou rozprávať. Nikoho tam neurážal a žiadna z lekáriek ho nedržala za ruky. Dňa 9.9.2008 ho mama stretla v pohostinstve, kde nemal ešte ani dočapované pivo, odišiel s ňou domov a povedal jej, že manželka s ním nechce rozprávať, aby ju zavolala. Rozhovor prerástol do hádky, manželku chytil za rukáv a ukázal jej smer odchodu. Neudrel ju. Čo sa týka telefonického rozhovoru s Z.. R., k tomu udáva, že s manželkou sa dohodli, že sa rozvedie, že ona odíde z Gelnice, on ostane bývať v byte a ju vyplatí. Preto v ten deň, keď zdvihla Z.. R. telefón, jej povedal, aby si našla inú sestričku. Vie, že manželka podala dňa 10.9.2008 trestné oznámenie, na oddelenie sa dostavil z dôvodu, že chcel vedieť, prečo tak vypovedala a on chcel vo svojom trestnom oznámení uviesť, že ho chce manželka pracovne zničiť. Nepožíva nadmerne alkoholické nápoje, dňa 11.9.2008 bola síce fľaša na stole, ale s p. M. odpili po štamperlíku a potom prišiel p. K.. Pokiaľ ide o malorážku, nemal v úmysle s ňou nič vykonať, iba odovzdať ju p. K., aby ju odovzdal na polícii, pretože na svete bolo už ďalšie trestné oznámenie. Predtým bol u neho riaditeľ a pýtal si služobnú zbraň. V čase keď p. M. aj K. boli prítomní, mal na stole tabletky, vysypal ich na stôl, zobral ich do rúk a dal si ich do úst. Hneď potom odišiel do kuchyne, kde ich vypľul. Títo dvaja si mysleli, že sa otrávil, a preto zavolali RZP. Ďalej uviedol, že nemá dôvod opúšťať byt, pretože ho opravil nie zo spoločných úspor, ale zo svojich úspor. Deťom počas neprítomnosti v mieste bydliska žiadne SMS-ky alebo MMS-ky neposiela, že budú mať novú mamu. Na brigáde v Martine sa vyfotil s nejakou slečnou, ktorú nepozná a poslal MMS-ku dcére, či by sa jej nová mama páčila. Synovi volal na internát, aby prišiel domov, že sa chce s ním rozlúčiť, pretože mal v úmysle ísť na brigádu do Martina. P. E. zavolal, že pokiaľ manželka podala trestné oznámenie, pred odchodom porúbe nábytok, ako aj všetko zariadenie, o vyskočení z okna nehovoril.
Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby PZ ČVS: SKIS - 191-IS-4- SV-2008 zo dňa 11.9.2008 bolo začaté trestné stíhanie na ppor. Š. Z. pre trestný čin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona a uznesením ČVS: SKIS-131-IS-4-V-2008 zo dňa 12.9.2008 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b, d ) Trestného zákona. Tieto dve trestné veci boli spojené na spoločné konanie. Proti obidvom obvineniam navrhovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry zo dňa 12.9.2008 v obidvoch prípadoch zamietnutá.
Uznesením 0Tp 555/08-10 Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.9.2008 bol Š. Z. vzatý do väzby podľa § 72 ods.1 Tr. poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm. c) Tr. poriadku s tým, že väzba začala plynúť 11.9.2008 o 17.30 hod. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť a uznesením 7Tpo 57/2008-26 Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.10.2008 bola sťažnosť zamietnutá.
Dňa 12.10.2008 sa p. Z. dostavila do kancelárie advokáta JUDr. Rudolfa Žiklu v Košiciach, ktorý zastupuje jej manžela o 15.30 hod., kde uviedla, že 10.10.2008 bola manžela navštíviť vo výkone väzby, je z toho nešťastná a pochopila, že manželovi veľmi ublížila ako v osobnom, tak aj pracovnom živote, čo si nezaslúžil, lebo ho veľmi ľúbi. Nie je pravda, čo udala vyšetrovateľovi, svoje udanie učinila v čase značného psychického rozrušenia, narýchlo, v strese a pod vplyvom liekov. Rozrušená bola z nehôd a hádok, ktoré mali s manželom dlhšiu dobu z dôvodu, že požíval alkohol v čase pracovného voľna. Je pravda, že sa častejšie hádali a vymieňali si názory, ale jednalo sa o hádky bežné v manželskom živote, ktorých intenzita nedosiahla hrozby ublíženia na zdraví, resp. fyzickej likvidácie. Manžel ju, ani dcéru nikdy fyzicky, ani psychicky netýral, nevyhrážal sa zabitím, fyzicky na nich neútočil, nespôsobil žiadne zranenia a nikdy sa nevyhrážal zabitím. Ak odišla z domácnosti, urobila to z trucu, aby sa zamyslel a obmedzil pitie alkoholu. Keď sa obrátila na vyšetrovacie orgány, urobila to z dôvodu, aby manžela postrašila a nechcela, aby sa situácia vyvinula tak, že manžela zaistia a prepustia z polície. Dnes to ľutuje a chce to napraviť.
Žalovaný dal dňa 17.9.2008 žiadosť o prepustenie na slobodu a dal písomný prísľub, že v nasledujúcom období povedie riadny život, nebude osobne, telefonicky, písomne ani inak sa viac kontaktovať s manželkou, dodrží obmedzenia uložené súdom. Svoje rodinné problémy bude riešiť cestou svojho advokáta a to v konaní o rozvod manželstva a pre čas riešenia rozvodového konania odíde prechodne bývať do Košíc, kde má možnosť dočasného ubytovania, o čom predložil doklady a to ponuku ubytovacích služieb a príjmový doklad, že dňa 18.9.2008 jeho právny zástupca uhradil zálohu za ubytovanie vo výške 300,- Sk.
Dňa 21.10.2008 o 8.55 hod. v Košiciach bola opätovne vypočutá P. Z., ktorá po poučení uviedla, že dňa 11.9.2008 už bola v trestnej veci manžela vypočutá a chce svoju výpoveď p o o p r a v i ť, nakoľko v čase výsluchu bola v psychickom strese, mala dosť veľa času na premýšľanie. Svojou výpoveďou ublížila svojmu manželovi ako v pracovnom, tak aj v osobnom živote, manžel sa jej so zbraňou nikdy nevyhrážal, ani nikomu z rodiny, necítila sa byť týraná, jeho konanie brala ako nepekné manželské hádky, manžel jej dal zopár faciek, nikdy ju nekopal, ani inak neudrel. Za vlasy ju poťahal jedenkrát. Podaním svojho oznámenia ho chcela zastaviť, nakoľko týždeň predtým viacej popíjal, nebol agresívny, neustále jej vyvolával, aby sa vrátila domov, čo odmietla, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Na políciu išla, aby mu dohovorili, aby s tým prestal. Nechcela, aby manžel prišiel o prácu. Čo sa týka vyhrážky zo dňa 11.9.2008, že najprv pôjde ona a potom on, tak spočiatku tomu nepripisovala žiadnu vážnosť, neuvedomovala si, že jej manžel môže niečo urobiť. Až keď jej A. K. oznámil, že manžel sa chcel otráviť liekmi, nevedela v akom psychickom rozpoložení je, išla to oznámiť na políciu, nevedela čo má robiť. O svoj život sa nebála, reagovala v strese. Manžel nerobil žiadne opatrenia, ktoré by vzbudzovali dôvodné obavy, že svoju vyhrážku splní. Nikdy sa jej nevyhrážal fyzickou likvidáciou a s manželom mala harmonické manželstvo.
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením 0Tp 555/08-48 zo dňa 5.11.2008 prijal sľub obvineného zo dňa 17.9.2008 podľa § 80 ods.1 písm. b) Tr. poriadku. Ku sľubu pripojil ponuku ubytovacích služieb a doklad o zaplatení zálohy za ubytovanie 300,- Sk dňa 18.9.2008. V uznesení je uvedené, že bol
preskúmaný vyšetrovací spis, zmenená výpoveď svedkyne P. Z.. Nebolo celkom rozptýlené dôvodné podozrenie, že skutky sa stali, boli spáchané obvineným a majú znaky trestného činu, dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nepominul. Objektom trestných činov je manželka, je dôvodné podozrenie že aj dcéra, pričom by sa malo jednať o klasické domáce násilie. Obvinený prejavil vôľu opustiť domáce prostredie a ubytovať sa v hromadnom ubytovacom zariadení a vzhľadom na povahu pojednávaného prípadu a že v tomto štádiu trestného konania sú splnené podmienky pre nahradenie väzby písomným sľubom, súd sľub prijal a obvinený bol prepustený na slobodu s tým, že mu bol uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k manželke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov počas trestného konania.
Súd zo zápisnice o výsluchu svedka A. K., teraz už nebohého, zo dňa 6.11.2008 zistil, že dňa 11.9.2008 okolo 9.00 hod. prišiel k navrhovateľovi domov s tým, že chce kúpiť nabíjačku do mobilného telefónu a spoločne šli do Gelnice ju kúpiť. Po návrate išiel domov. V tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Druhýkrát ho volal okolo 14.00 hod., nepovedal prečo má prísť. Keď tam prišiel, mal tam už nejakého kamaráta, s ktorým požívali alkohol, a to vodku. Na stole mal krabičky od liekov. V jeho prítomnosti bez slov zobral lieky do hrsti, vysypal si ich do úst a zapil poldecákom vodky. Preto utekal do nemocnice, kde pracuje jeho manželka a oznámil jej, čo sa stalo. Počkal na doktorku a aj manželku p. Z., ktorí nastúpili do jeho auta, odviezol ich pred blok, utekali hore schodmi a on išiel za nimi. Za nimi došli aj policajti a RZP. Š. ležal na gauči, ošetrovali ho lekári, pričom ošetrenie odmietal. Odmietol aj odvoz do nemocnice. S manželkou komunikoval, bol voči nej agresívnejší. Keď všetci odišli, zostal v byte on, Z.. R. a jeho kamarát a vtedy p. Z. zobral zo skrine puzdro, v ktorom bola malorážka, vtedy priskočila lekárka, snažila sa mu zobrať zbraň, čo on odmietol a položil ju na posteľ za seba a sadol si. Oproti nemu sa postavil jeho kamarát a ten ho prosil, aby sa upokojil. On vtedy spoza Š. vybral puzdro so zbraňou a odniesol ho do svojho vozidla, kde zbraň uzamkol, čo videli aj príslušníci PZ. Potom malorážku odniesol na políciu, kde bola spísaná zápisnica.
Uznesením Vojenskej prokuratúry Prešov sp. zn. 0Pv 227/2008 zo dňa 16.3.2009 bol právoplatne postúpený priestupkovému orgánu skutok stíhaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zároveň bolo zastavené trestné stíhanie proti obvinenému.
Dňa 6.4.2009 bola na žalobcu podaná obžaloba Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov. Bol vydaný Trestný rozkaz 3T 61/2009-375 dňa 25.9.2009, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Po jeho odvolaní Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením 3T 61/2009-466 zo dňa 27.1.2010 rozhodol o postúpení trestnej veci Obvodnému úradu v Spišskej Novej Vsi, odbor všeobecnej vnútornej správy, detašované pracovisko Gelnica, pretože zistil, že nejde o trestný čin a uvedený orgán by mohol uvedený skutok prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Rozhodnutím Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 8. 2010 bola predmetná vec zastavená s konštatovaním, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
Súd sa oboznámil s dôkazným spisom tunajšieho súdu č. k. 10C 17/2011, z ktorého jasne vyplýva, že žalobca sa domáhal v danej veci toho istého nároku, čo v tomto konaní, avšak voči inému pasívne legitimovanému subjektu. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie okrem iného aj výsluchom manželky a matky žalobcu, na ktoré dôkazy súd v tomto konaní odkazuje a pri právnom posúdení veci sa so záverečným hodnotením všetkých dôkazov v konaní č. k. 10C 17/2011 stotožňuje.
Súd dokazovanie v tomto konaní doplnil o výsluchy svedkov navrhnutých žalobcom, ktorých výpovede sa v podstate stotožňujú, resp. nie sú v rozpore s výpoveďami, ktoré boli uvádzané vo vyšetrovacom a trestnom spise. Z výpovedí svedkov súd nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by skutkovo a právne vec ovplyvňovali.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 7 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Podľa § 8 ods. 5, 6 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo
c) vec bola postúpená inému orgánu.
Právo na náhradu škody n e v z n i k n e
a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,
c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje.
Podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Súd vzal za preukázané, že žalobca pred podaním tejto žaloby postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., keď dňa 24. 8. 2010 zaslal žalovanému v 1. rade a dňa 23. 2. 2011 žalovanému v 2. rade žiadosť o predbežné prerokovanie predbežného nároku, ktorým žiadostiam žalovaní v zákonnej lehote nevyhoveli.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Všetky tri zákonné podmienky musia byť splnené súčasne.
Rozhodnutiami - uzneseniami vydanými orgánmi činnými v trestnom konaní bolo začaté trestné stíhanie na žalobcu pre trestný čin nebezpečného vyhrážania a trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Rozhodnutia boli vydané na základe podania trestného oznámenia poškodenej - manželky žalobcu. Trestné oznámenie podala 10.9.2008 o 12.40 hod., druhé podala 11.9.2008 o 15.40 hod. a doplnené bolo v ten istý deň o 21.00 hod. z dôvodu, že keď je manžel pod vplyvom alkoholu, ju psychicky týra, fyzicky napáda a má z neho strach, že jej niečo urobí. V týchto trestných oznámeniach uviedla, že od žalobcu, keď bol pod vplyvom alkoholu niekoľkokrát dostala facky, pri jednom napadnutí v minulosti po takejto facke mala prasknutý ušný bubienok, chytil ju za vlasy a vytrhol jej chumáč vlasov, mala početné hematómy, niekoľkokrát musela z domu utiecť ku svojej dcére a aj v čase, keď podala trestné oznámenie, odišla k dcére aj so svokrou. V posledné dni neustále jej vyvolával. Dňa 10.9.2008 na polícii vypovedala aj svokra, matka žalobcu, ktorá potvrdila, že žalobca sa na manželku vyhnal, zabránila mu, aby ju udrel
a bol agresívny. Obidve deti žalobcu potvrdili, že boli osobne svedkami, keď žalobca mamu bil, fackoval a ťahal za vlasy. Aj z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov je zrejmé, že žalobca dňa 10.9.2008, keď zistil, že manželka išla podať trestné oznámenie, dožadoval sa rozhovoru s ňou na polícii, bol pod vplyvom alkoholu a agresívny. Keď sa mu nepodarilo s ňou rozprávať, následne zatelefonoval Z.. R.E., a ju žiadal, aby sa spojila s jeho manželkou, ktorá jej robí sestričku, aby do 5 minút stiahla oznámenie voči nemu, lebo vyskočí z okna. Z tohto oznámenia bol urobený záznam. Aj nasledujúci deň bol pod vplyvom alkoholu, bral lieky a väčšie množstvo liekov zobral aj pred svedkami, toto oznámili jeho manželke, čo malo za následok, že bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc a polícia. V tom čase zobral do ruky zbraň, ktorú mal doma a svedok A. K., teraz už nebohý, ju zobral do svojho auta a odovzdal na polícii.
Uznesením tunajšieho súdu bol žalobca vzatý do väzby, z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm. c) Tr. poriadku, teda že bude pokračovať v trestnej činnosti a väzba trvala od 11.9.2008 do 12.11.2008. Sťažnosti žalobcu proti uzneseniam boli zamietnuté.
Žalobca bol z väzby prepustený po tom, čo poškodená zmenila výpoveď, lebo ako uviedla vo svojej zmenenej výpovedi, svojou pôvodnou výpoveďou ublížila manželovi v pracovnom aj osobnom živote a súd prijal jeho sľub, že opustí domáce prostredie. V uznesení však bolo uvedené, že skutky spáchané obvineným majú znaky trestného činu a dôvod väzby nepominul. Tvrdenie žalobcu a právneho zástupcu, že nebol dôvod väzby, lebo už pri vzatí do väzby sudcovi povedal, že odchádza zo spoločnej domácnosti, nie je pravdivé, lebo žalobca pri výsluchu uviedol, že s manželkou sa dohodli, že sa rozvedú, ona odíde z Gelnice a on ostane bývať v byte, pretože ho opravil zo svojich úspor.
Skutočnosť, že po podaní obžaloby, vydaní Trestného rozkazu a po podaní odvolania súd postúpil trestnú vec - prečin nebezpečného vyhrážania Obvodnému úradu na prejednanie priestupku neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia a väzba boli nezákonné a teda táto zákonná podmienka nebola splnená.
Z aktuálnej výpovede žalobcu a svedkyne P. Z. súd vzal za preukázané, že ich manželstvo naďalej trvá, obaja žijú v spoločnej domácnosti, avšak v oddelených izbách a ich kontakt je obmedzený iba na nevyhnutnú komunikáciu.
Poverený zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnom prejave uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť z viacerých dôvodov. Z formálneho hľadiska, a to z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného v 2. rade, ktorého žalobca označil len ako Generálna prokuratúra SR. Poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 21 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorých štát musí byť v konaní zastúpený príslušným orgánom. Ako Slovenská republika, tak aj Generálna prokuratúra SR majú v právnych stykoch postavenie právnickej osoby, pričom ide o právnické osoby od seba odlišné a nezameniteľné. Uviedol, že Generálna prokuratúra SR nevykonáva úkony v trestnom konaní vo vlastnom mene, ale vykonáva ich ako výsostné oprávnenie Slovenskej republiky. Pokiaľ teda žalobca trvá na označení žalovaného v 2. rade - Generálna prokuratúra SR, označil subjekt, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný, a preto z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade namietol žalobu voči nemu zamietnuť. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby okrem predčasne podaného nároku, čo do sumy 100.000,- Eur, je neunesenie dôkazného bremena žalobcu na preukázanie svojho tvrdenia, žeby na strane prokurátora malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Tu poukázal na tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu vyšetrujúceho policajta, pričom prokurátorovi kladie za vinu, že mu v tom nezabránil. Pre posúdenie nesprávneho úradného postupu na strane prokuratúry je preto rozhodujúcou otázka, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu na strane policajta. Tu poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého súd vychádza len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ, alebo povereného príslušníka PZ. V priebehu tohto konania nebolo tvrdené, žeby k nejakej takejto žiadosti došlo, a hlavne nebolo preukázané, žeby bola preskúmaná subjektom, ktorý by bol k tomu oprávnený a žeby bol tento subjekt býval konštatoval, že konaním príslušníkov PZ došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V tomto smere žalovaný hodnotí tvrdenie žalobcu len ako subjektívne, ničím nepodložené. Navyše bola nadbytočná a právne bezvýznamná jeho snaha zameraná na dokazovanie údajných pochybení v priebehu trestného konania, pretože súdu konajúcemu v režime Občianskeho súdneho poriadku neprislúcha hodnotiť jednotlivé úkony, z ktorých pozostáva trestné konanie. Následne žalobca nepreukázal výšku škody zaplatením trov právnej pomoci, stratou na zárobku, ktorá by mala byť v príčinnej súvislosti s vedením trestného konania. Tu poukázal na
to, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kde nestačí tvrdenie, ale treba túto zodpovednosť dokázať. V závere z týchto dôvodov, ale predovšetkým z dôvodu nedostatočnej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného subjektu v 2. rade, navrhoval žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd sa s vyššie popísaným stanoviskom žalovaného v 2. rade v celom rozsahu stotožnil a z uvedených dôvodov žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatočnosti pasívnej legitimácie takto označeného subjektu.
Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný v 1. rade vzniesol námietku res iudicata, s ktorou sa súd nestotožnil. Voči tomuto žalovanému však súd po rozsiahlom dokazovaní a po zvážení všetkých už známych skutočností vzal za preukázané, že aj voči tomuto subjektu je nárok žalobcu nedôvodný a neopodstatnený.
Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody n e v z n i k n e , ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, a ak súhlas daný poškodeným, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje.
Uvedené ustanovenie jednoznačne vymedzuje prípady, kedy žalobca nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Žalobca pred vznesením obvinenia a pred rozhodnutím o väzbe sa správal agresívne, agresivitu zvyšovalo požitie alkoholu a vzhľadom na predchádzajúce útoky a aj agresívne správanie na pracovisku manželky a na polícii bolo dôvodom k podaniu návrhu a následnému vzatiu do väzby. Poškodená - svedkyňa vo svojej zmenenej výpovedi, ktorú urobila po návšteve vo väzbe a spísaní záznamu u právneho zástupcu žalobcu uviedla, že pri výsluchu bola v strese, z predložených zápisníc je zrejmé, že vypovedala 3x, po prvej výpovedi uviedla, že na druhý deň, keď jej ráno žalobca telefonoval, že najprv pôjde ona a potom on, najprv tvrdila, že to u nej vyvolalo obavy a neskôr uviedla, že tomu nepripisovala vážnosť, čiže nebola v strese, ide o rozporné tvrdenia. Z výpovedi poškodenej, výpovedí detí a matky žalobcu a ďalších svedkov jednoznačne vyplýva, že konanie žalobcu naplnilo znaky stíhaného prečinu, čo je uvedené aj v uznesení okresného súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si svojím správaním väzbu zavinil sám, čo vyplýva z vyjadrení a podaného trestného oznámenia poškodenej, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie. Tým, že svoju výpoveď zmenila, a tým vlastne podnet na trestné stíhanie vzala späť, tak v zmysle cit. ustanovenia žalobcovi právo na náhradu škody nevzniklo. Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu aj voči žalovanému v 1. rade zamietol.
Po vyhlásení rozsudku ešte pred jeho vyhotovením a doručením žalobcovi právny zástupca žalobcu písomne súdu dňa 10. 4. 2013 oznámil, že žalobca dňa 5. 4. 2013 zomrel. Nakoľko súd pristúpil k vypracovaniu a doručovaniu rozsudku až po smrti žalobcu, súd v ďalšom konaní postupoval podľa § 33b ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému v 2. rade, ktorý mal v konaní úspech, ich náhradu. Určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému hotové výdaje
- náhradu cestovného povereného zástupcu Generálnej prokuratúry SR za 3 cesty z Bratislavy do Spišskej Novej Vsi a späť na pojednávaniach dňa 13. 2. 2013, 11. 3. 2013 a 27. 3. 2013 pri použití hromadného dopravného prostriedku ŽSS rýchlika 1. triedy pri cene lístka 16,- Eur za jednu cestu, spolu vo výške 96,- Eur (16,- Eur x 6).
Nakoľko žalovaná v 1. rade požadovala náhradu trov konania, avšak nezrealizovala jeho vyúčtovanie, a teda nevyšpecifikovala výšku požadovaných trov konania, súd o týchto trovách rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaná v 1. rade nemá právo na náhradu trov konania, o čom rozhodol v doplňujúcom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.