Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-205-2008.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/205/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Q. Č., W.. X.X.XXXX, F. V. Č.. X, H., zastúpenej v konaní JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského č. 33, proti žalovanému: E. L., W.. X.XX.XXXX, F. R. Č.. XX, Prešov, zastúpený Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto:
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX V.. Ú. H., I. H., I.. T., vedeného správou katastra Prešov a to stavbe so súp. č. XXX, postavenej na parcele registra CKN č. XXXX/X - administratívna budova a k stavbe so súp. č. XXX, postavenej na parcele registra Z. Č.. XXXX/X - sklad a sušička BC a to predajom nehnuteľnosti,
výťažok predaja nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXXX kat. územie Drienov, obec Drienov, okr. Prešov, vedenej správou katastra Prešov ako stavba so súp. č. XXX, postavená na parcele registra CKN č. XXXX/X - administratívna budova a stavba so súp. č. XXX, postavená na parcele registra CKN č. XXXX/ X - sklad a sušička BC s a r o z d e l í medzi účastníkov v podiele 1/2 pre každého,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 4.736,59 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu 403,80 na účet Okresného súdu Prešov, vedený v justičnej pokladnici, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.9.2008 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX kat. územie H., I. H., nachádzajúcej v okrese Prešov, zapísanej Správou katastra Prešov a to administratívnej budovy stojacej na parcele Č.. XXXX/X L.. Č.. XX3 a skladu a sušičky súpisné č. XXX, stojacej na parcele V. Č.. XXXX/ X, ktorých žalobkyňa a žalovaní sú vlastníci v podiele 1. Žalobkyňa navrhla spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že nehnuteľnosť zapísaná na N. Č.. XXXX, kat. územia Drienov - administratívna budova súp. č. 513, stojace na parcele č. XXXX/X a sklad a sušička súp. č. XXX, stojace na parcele č. XXXX/X sa v celosti prikážu do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný bude zaviazaný povinnosťou žalobkyni za účelom finančného vyrovnania zaplatiť 1.500.000,- Sk v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania (1.500.000,- Sk, t.j. 49.790,87 eur.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že nehnuteľnosti nadobudla spolu s právnym predchodcom žalovaného T. L. v roku 2000, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod č. U. 2072/200 za účelom podnikania. V roku 2005 vážne ochorela, pričom sa nemohla podieľať na podnikaní a prerušila vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti. Vo februári v roku 2007 jej bol znemožnený prístup žalovaným do budov, kedy zistila, že žalovaný sa stal na základe darovacej zmluvy uzavretej v decembri 2006 podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že vyzvala žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 17.7.2008 a navrhla, aby žalovaný sa stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a jej aby bola vyplatená náhrada vo výške jej podielu, hoci žalovaný prevzal dňa 28.7.2008 túto výzvu do podania žaloby na ňu telefonicky ani písomne nereagoval. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nebolo možné odčleniť a reálne rozdeliť tak, aby boli samostatne využívané a v súčasnosti nie je schopná sa podieľať na udržiavaní predmetných nehnuteľností, či ich užívať.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že listom zo dňa 30.9.2008 (t.j. po podaní žaloby) sa vyjadril a navrhol uskutočniť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, žeby sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalobkyni by vyplatil za jej podiel náhradu v sume 750.000,- Sk (t.j. 24.895,43 eur). Ďalej uviedol, že následne si nechal odborne posúdiť hodnotu uvedených nehnuteľností a zistil, že ich všeobecná hodnota je 2.000.000,- Sk a preto vyjadril súhlas s vyplatením finančnej náhrady vo výške 1.000.000,- Sk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znalca, svedka K.. L., oboznámením obsahu spisu a to s návrhom, výpisom z N. XXXX, výzvou na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva s kópiou doručenky do vlastných rúk, potvrdením o majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľky, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, oznámením k ohláseniu drobnej stavby, faktúrou za elektrinu, faktúrou T.. L., faktúrou spoločnosti Rapes s.r.o. zo dňa 25.7.2007, faktúrou zo dňa 30.7.2008, faktúrou zo dňa 10.5.2000, rozpisom materiálu pri oprave trafo stanice, výpisom z LV č. XXXX kat. územie H., výpisom N. XXX kat. územie Drienov zo dňa 10.2.2010, výpisom z LV Č.. XXXX kat. územie H. zo dňa 10.2.2010, znaleckým posudkom č. XX/XXXX K.. H. V. a listinnými dôkazmi kópie časti peňažného denníka, kópie žiadosti o dodávku zemného plynu, kópie žiadosti o odpredaj nehnuteľnosti, kópie žiadosti o odpredaj vysokozdvižného vozíka, kópie žiadosti o prenájom plochy, kópiu oznámenia na obec H., kópiou oznámenie OO PZ Drienov zo dňa 15.2.2007, kópiou faktúry č. 3 z roku 2001, kópiu súpisov vykonaných prác spoločnosti Astron s.r.o, vyjadrením východoslovenskej energetiky a.s., cenníkom služieb a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu N. Č.. XXXX kat. územie H. mal súd zistené, že k nehnuteľnosti súp. č. XXX - administratívna budova stojaca na parcele č. XXXX/X a k nehnuteľnosti súp. č. XXX - sklad + sušička BS stojacej na parcele č. XXXX/X žalobkyňa a žalovaný majú spoluvlastnícky podiel v 1 pod B1 a B2, pričom žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe darovacej zmluvy zapísanej pod č. vkladového konania U. 6253/06 a žalobkyňa na základe kúpnopredajnej zmluvy pod č. vkladového konania U. 2072/2000.
Z výsluchu účastníkov konania mal súd zistené, že nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností a najmä že nemajú záujem predmetnú nehnuteľnosť ani vlastniť vo výlučnom vlastníctve.
Žalovaný vo vyjadrení po podaní žaloby uviedol, že má záujem stať sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, svoj postoj však v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 13.9.2011 zmenil. Zmenu svojho postoja odôvodnil tým, že vzhľadom na výšku ceny nehnuteľností v zmysle podaného znaleckého posudku považuje za neprimeranú. Poukázal na svoju finančnú neschopnosť vyplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie, ako z dôvodov nezhôd so súčasným vlastníkom pozemku požiadal, aby bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadané predajom veci v zmysle § 142 ods. 1 OZ.
Na výzvu súdu žalobkyňa vo veci uviedla, že ani ona nemá záujem o výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a preto súhlasila vyporiadať podielové spoluvlastníctvo predajom týchto nehnuteľností.
Vo veci súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva, ktorý bol aj vysluchnutý a uviedol, že pri reálnom rozdelení predmetných nehnuteľností a to administratívnej budovy by pripadalo rozdelenie, avšak naďalej by musela zostať v podielovom spoluvlastníctve časť spoločných zariadení a časti tejto nehnuteľnosti ako je napríklad spoločná kotolňa. Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností administratívnu budovu č.s. XXX - sumou 32.938,35 eur, sklad a sušička s.č. XXX stojacej na parcele č. XXXX/X sumou 39.763,27 eur, ploty, studne a vonkajšie úpravy sumou spolu 15.134,07 eur, zaokrúhlene 92.700,- eur.
Na základe takto zisteného stavu veci súd právne uzatvára:
Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ustanovenia § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie , ktoré je pre súd záväzný.
Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy, iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.
Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci . Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí.
Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.
Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa ako spoluvlastníčka domáhala zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania, nakoľko so žalovaným sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci konania nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti.
Vykonávajúc vyporiadanie spoluvlastníctva sa súd riadil nasledovnými úvahami.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o administratívnu budovu a hospodársku budovu slúžiacu ako sklad, ktoré reálnym rozdelením nebolo možné vyporiadať, aj pre tú skutočnosť, že vlastníkom parciel na ktorých stoja predmetné nehnuteľnosti je tretia osoba, čo narúša účelnosť tohto spôsobu vysporiadania, a žiadny zo spoluvlastníkov túto nehnuteľnosť nechcel do svojho výlučného vlastníctva do úvahy preto pripadá vyporiadanie spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľnosti s tým, že výťažok predaja bude rozdelený účastníkom podľa veľkosti ich podielu, teda každému podľa veľkosti podielu zapísaného na liste vlastníctva, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pre úplnosť súd dodáva, že vo veci boli namietané zo strany žalovaného ocenené znalcom ploty, studne, vonkajšie úpravy, ktoré bolo možné posúdiť ako zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaným resp. jeho právnym predchodcom, v danom prípade, by prichádzalo do úvahy rozhodovanie o tzv. širšom vyporiadaní. Tým sa však súd môže zaoberať len za predpokladu, že by bol návrh na takéto vyporiadanie urobený. V tejto otázke súd na pojednávaní konanom dňa 31.5.2011 vyjadril ako sa javí právne posúdenie veci na základe dovtedy vykonaného dokazovania. Pričom protinávrh zo strany žalovaného na uvedené širšie vyporiadanie prednesený nebol do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Po právoplatnosti rozsudku sa na predaj spoluvlastníckeho podielu podľa § 166 exekučného poriadku použijú ustanovenia exekučného poriadku o exekúcii predajom nehnuteľnosti podľa § 134 až 165 exekučného poriadku. Výťažok predaja spoločnej veci potom exekútor vyplatí obom spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov tak, ako súd rozhodol v rozsudku, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle ustálenej judikatúry ak súd vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhnutý, najmä ak sa žalovaný neúspešne bránil alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania niet zásadne prekážok, aby súd použil ust. § 142 O.s.p. o trovách konania (Z IV. str. 748) v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pre použitie ust. § 150 O.s.p. má význam zistenie toho, či žalobca pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci (rozsudok NS SSR sp. zn. 2 Cz 4/71, R 31/1972).
V zmysle citovaného ustanovenia súd priznal náhradu trov konania žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala síce vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného za finančnú náhradu vo výške 1.500.000,- Sk, pričom znalcom v súdnom konaní bola nehnuteľnosť ohodnotená sumou 2.792.680,- Sk. Žalovaný súhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom od doručenia žaloby, t.j. od 22.10.2008 mal vedomosť o navrhovanom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva a teda mal možnosť vytvoriť si hoci primeranú ak nie úplnú finančnú rezervu za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže až v roku 2011 zmenil svoj postoj k navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pre tieto dôvody, avšak dovtedy vznikli žalobkyni trovy, na ktoré súd má za to, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok.
Tieto boli vyčíslené právnym zástupcom žalobkyne v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základnej sadzbe tarifnej odmeny určených podľa § 10 ods. 1 a ods. 5, pričom vychádzal pri ich vyčíslení z ceny požadovaného podielu vo výške 49.790,88 eur. Súd však vychádzal zo sumy vyčíslenej súdnym znalcom, ktorý ohodnotil vypriadavanú nehnuteľnosť, v časti podielu žalobkyne z celkovej sumy 92.700 eur suma 46.350 eur, čo znamená za jeden úkon právnej pomoci tarifná odmena 512,85 eur.
Súd preto priznal náhradu za nasledujúce úkony právnej pomoci. Za úkony právnej pomoci vykonávané JUDr. Janou Koľvekovou:
- 17.7.2008 prevzatie a príprava zastúpenia 512,85 eur + režijný paušál 6,31 eur
- 23.9.2008 písomné podanie vo veci samej - návrh na začatie konania 512,85 eur + režijný paušál 6,31 eur
- 24.2.2009 zastúpenie na pojednávaní 512,85 eur + režijný paušál 6,95 eur + náhrada straty času stráveného cestou do sídla advokátskej kancelárie 23,18 eur + náhrada cestovného Košice - Prešov a späť 9,98 eur
- 26.3.2009 písomné podanie na súd - námietka zaujatosti vo vzťahu k ustanovenému znalcovi vo výške 1 256,412 eur + 6,95 eur
- 24.2.2010 písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu vo výške 1 256,412 eur + 6,95 eur
- 1.7.2010 účasť pri ohliadke na mieste samom 512,85 eur + 7,21 eur režijný paušál + náhrada straty času stráveného cestou do sídla advokátskej kancelárie 24,04 eur + náhrada cestovného Košice
- Drienov a späť 6,85 eur
Úkony právnej pomoci vykonané JUDr. Branislavom Kahancom
- 14.1.2011 zastúpenie na pojednávaní nemeritórne 1 128,21 eur + 7,41 eur režijný paušál
- 18.2.2011 zastúpenie na pojednávaní 512,85 eur + 7,41 eur režijný paušál
- 31.5.2011 zastúpenie na pojednávaní nemeritórne 1 128,21 eur + 7,41 eur režijný paušál
- 29.9.2011 zastúpenie na pojednávaní 512,85 eur + 7,41 eur režijný paušál
- 22.11.2011 zastúpenie na pojednávaní 512,85 eur + 7,41 eur režijný paušál
Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 4636,59 eur.
Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon zo dňa 17.7.2008 písomné podanie protistrane - výzva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nakoľko išlo o úkon pred podaním žaloby, aj keď vykonaný s cieľom predísť súdnemu konaniu nemožno ho považovať za úkon vykonaný v rámci súdneho konania. Ďalej súd nepriznal uplatňovanú odmenu za úkony právnej služby dňa 20.4.2009 písomné podanie vo veci samej - nešlo o úkon vo veci samej ale o doplnenie návrhu, ktoré ak by bolo vykonané od počiatku úplné nebolo by takéto doplnenie nutné a preto úkon nemožno považovať za účelný, dňa 27.10.2010 ďalšia porada s klientom - nebol predložený záznam z tejto porady, dňa 22.11.2011 písomné podanie vo veci samej - nebolo možné tento úkon hodnotiť ako účelný.
Za účtovaný úkon „vznesenie námietky zaujatosti“ vo vzťahu k znalcovi, ako aj odvolanie proti uzneseniu zo dňa 24.2.2010 súd priznal odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle ust. § 14 cit. vyhlášky a úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie, nakoľko nešlo o úkon vo veci samej, ale najbližšie svojou povahou zodpovedal úkonu návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Súd ďalej priznal žalobkyni náhradu trov vzniknutých so zaplatením zálohy na vykonanie znaleckého dokazovania v sume 100 eur. Spolu tak jej trovy predstavujú sumu 4.736,59 eur.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Celkovo bola znalcovi vyplatená odmena vo výške 503,80 eur eur. Suma 100 eur bola zložená žalobkyňou pod účt. Dokladom : 11/3-10 a pol. reg. Zk 14/10. Suma 403,80 eur bola uhradená zo štátnych prostriedkov, štát má právo na náhradu týchto trov konania.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil, i v sporových konaniach ktoré ovláda zásada úspech a neúspechu vo veci samej, ktorá je doplnená zásadou zavinenia a zastavenie konania nestalo z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany žalobcov ich procesného návrhu.
Odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu predstavuje ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania (aj štátu) celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa tie však musia mať vždy výnimočný charakter.
V danej právnej veci súd tento výnimočný charakter nevzhliadol a na druhej strane nie je možné v tomto prípade zaťažovať štát, aby znášal tieto trovy a preto v časti náhrady trov konania zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu v sume 403,80 eur.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Prešov, dňa 22.11.2011
Mgr. Alena Paveleková
sudkyňa