Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-102-2023.pdf
PDF · 107.74 KB
No categories available
2Co/102/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobcu: L. W., M. XX.X.XXXX, Q. I. U. XXX, XXX XX F. F. M. I., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária IILC, s. r. o., IČO: 47 257 229, so sídlom Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej voči uzneseniu býv. Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. marca 2023, č. k. 11C/48/2022-52 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. septembra 2023, č. k. B2-50C/19/2020 - 469 vo výroku o trovách konania mení tak, že súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
II. Strany sporu nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 24. marca 2023, č. k. 11C/48/2022-52 konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcu zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu v 100%. 2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou býv. Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.8.2022 domáhal voči žalovanej náhrady škody na zdraví v sume 8.610,80 € a náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 10.10.2022, č. k. 11 C 48/2022-14 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe. Podaním doručeným súdu dňa 6.12.2022 žalovaná oznámila, že žalobcovi uhradila plnenie. Dňa 3.1.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod späťvzatia uviedol, že žalovaná mu uhradila časť žalovanej sumy dňa 10.10.2022 a následne dňa 22.12.2022, t. j. po podaní žaloby. 3. Súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 24. marca 2023, č.k. 11C/48/2022-52 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie do výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1, CSP, a vecne tým, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené pre späťvzatie žaloby, nakoľko žalovaná uhradila žalobcovi žalovanú sumu po podaní žaloby. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.) Žalovaná má za to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti nároku na základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná v rámci
svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania rozhodol povrchne, formalisticky, keď nezohľadnil relevantné dôvody, pre ktoré žalovaná poskytla poistné plnenie vo výške 6.442,50 Eur až po podaní žaloby (žalovaná suma bola 8.610,80 Eur). Žalovaná poukázala na to, že princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa žalobkyňa domáha plnenia od žalovanej, a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 629/2016, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 46/2017, taktiež Zo súdnej praxe č. 15/2018). Žalovaná uviedla, že žalobou zo dňa 26.08.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) vo výške 8.610,80 Eur, a náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dňa 04.07.2022 si žalobca uplatnil u žalovanej nárok na poistné plnenie a dňa 26.08.2022 žalobca doručil žalobu proti žalovanej súdu prvej inštancie. Inými slovami, žalobca podal žalobu proti žalovanej na súd len mesiac a pol od uplatnenia jeho nárokov u žalovanej. Podľa § 6 od s. 3 zákona č. 437/2004 Z. z, platí, že: „Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného“. Ak neuplynula lehota troch mesiacov od podania návrhu na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, poškodený nie je oprávnený uplatniť tento nárok na súde. Žalovaná taktiež uviedla, že v ustanovení § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravená splatnosť plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná má za to, že bez zbytočného odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalobcovi. Zdôraznila, že dňa 07.10.2022 (v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote) ukončila šetrenie poistnej udalosti a uhradila žalobcovi (na účet právneho zástupcu), na základe ním predloženého lekárskeho posudku vypracovaného L.. U. N. dňa 27.06.2022, sumu 2.543,10 Eur, ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V rámci odvolania žalovaná uviedla, že dňa 15.07.2022 zaslala žalovaná žalobcovi výzvu na doloženie dokladov k škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX. Žalovanej neboli doložené predmetné dokumenty a tak ukončila šetrenie v zmysle oznámenia, zo dňa 10.10.2022. Dňa 22.11.2022 (doručené žalovanej 25.11.2022) žalobca zaslal žalovanej odpoveď na oznámenie o poistnom plnení spolu s lekárskou správou zo dňa 16.11.2022 a fotodokumentáciou. Dňa 21.12.2022 žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti a uhradila žalobcovi (na účet právneho zástupcu), na základe ním predloženého lekárskeho posudku vypracovaného L.. U. N. dňa 27.06.2022, sumu 3.889,42 Eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, t.j. nielen v časti nároku na základnú náhradu za SSU vo výške 6 442,50 Eur (2 543,10 Eur + 3 889,42 Eur), ale aj vo zvyšnej časti nároku t.j. vo výške 2 168,30 Eur. Späťvzatie žaloby nebolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovanej, preto práve žalobca nesie zodpovednosť za zastavenie konania v časti istiny 2 168,30 Eur. Procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti istiny 2 168,30 Eur súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil (opomenul) pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v II. výroku vychádza podľa názoru žalovanej z nesprávneho právneho posúdenia veci. V spore medzi žalobcom a žalovanou teda došlo k situácii, keď súd prvej inštancie nesprávne považoval žalobcu za plne procesne úspešného, napriek tomu, že žalobca v spore uplatňoval nárok na základnú náhradu za SSU vo výške 8 610,80 Eur na základe predčasne podanej žaloby, žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 2 543,10 Eur v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 3 899,42 Eur na základe neskôr doloženej (doručené žalovanej dňa 25.11.2022) zdravotnej dokumentácie, žalobca v spore nedôvodne uplatňoval nárok za SSU vo výške 2 168,30 Eur a bez ďalšieho zobral žalobu späť aj v tejto časti. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v II výroku (o náhrade trov prvoinštančného konania). Alternatívne žalovaná navrhla, aby odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. 5. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril k odvolaniu žalovanej a uviedol, že má za to, že toto odvolanie neobsahuje jediný relevantný a skutkovo pravdivý argument, pre ktorý by malo byť uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.03.2023, č. k. 11C/48/2022-52, konkrétne jeho II. výrok (o náhrade trov konania) zrušený. Žalobca aj naďalej trvá na tej skutočnosti, ktorú nakoniec potvrdil aj samotný žalovaný vo svojom odvolaní, a čo je preukázané listinnými dôkazmi, že k poskytnutiu žalovaného nároku žalobcovi v celej výške došlo až po podaní žaloby žalobcom na Okresný súd Bratislava I. K uplatneniu nároku žalobcom voči žalovanému došlo dňa 04.07.2022 a k poskytnutiu žalovaného nároku žalobcovi v celej výške až dňa 22.12.2022, t.j. k poskytnutiu žalovaného nároku žalobcovi v celej výške došlo až 5 a pol mesiaca od uplatnenia nároku žalobcu
voči žalovanému listom, k poskytnutiu žalovaného nároku žalobcovi v celej výške došlo až 4 mesiace od uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému súdom. Na základe vyššie uvedeného je jednoznačné, že Okresný súd Bratislava I postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda zaviazal na náhradu trov konania tú stranu, ktorá procesne zastavila konanie. Argumenty žalovaného považuje žalobca za prísne alibistické, a preto absolútne irelevantné a to z nasledovných dôvodov: K dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel zranenia došlo dňa 02.06.2021. Dňa 13.12.2021 uplatnil žalobca u žalovaného nárok na bolestné, ktoré mu bolo v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.02.2022 poskytnuté, pričom zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia o 30%, z dôvodu údajnej spoluviny žalobcu. To, že k plneniu zo strany žalovaného došlo aj to, že žalovaný dospel ku kráteniu poistného plnenia preukazuje, že žalovaný musel považovať dopravnú nehodu za prešetrenú najneskôr dňa 04.02.2022. Žalobca dňa 01.02.2022 uplatnil ďalšie nároky súvisiace s dopravnou nehodou zo dňa 02.06.2021. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.04.2022 a oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2022 došlo opäť k poskytnutiu poistného plnenia kráteného o 30%, z dôvodu údajnej spoluviny žalobcu. Žalobca dňa 04.07.2022 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo predmetom konania. Prílohou bol riadny Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.06.2022 vyhotovený L.. U. N.. Žalobca teda zdôraznil, že žalovaný v čase, keď mal dopravnú nehodu prešetrenú už 5 mesiacov (od 04.02.2022) a obdržal riadny lekársky posudok, namiesto toho, aby pristúpil k bezodkladnému poskytnutiu poistného plnenia žalovanému, začal žalovaného vyzývať na preukázanie niečoho, čo mal žalovaný preukázané a na dokazovanie niečoho, čo mal už dokázané. Dňa 12.07.2022 vyzval žalovaný žalobcu na doloženie zdravotnej dokumentácie. Keďže žalobca už lekárske správy žalovanému predložil, kontaktoval žalovaného právny zástupca žalobcu žalovaného telefonicky, ako aj e-mailom a to mnohokrát, avšak mesiac bez odpovede. Dňa 15.07.2022 - email žalovanému od právneho zástupcu žalobcu, že lekárske správy sú už v spise, čo iné konkrétne požadujú; dňa 15.07.2022 - odpoveď od J..sk <mailto:adamcikova@koop.sk>- že mail bol zaslaný na vybavenie príslušnému pracovníkovi - odpoveď však doručená nebola žiadna; dňa 25.07.2022 - opätovne e-mail žalovanému so žiadosťou o odpoveď; dňa 25.07.2022 - odpoveď od R..sk - že žiadosť bola odoslaná na vybavenie; dňa 25.07.2022 - mail od U..sk - bola žalobcovi mailom preposlaná výzva zo dňa 12.07.2022
- čiže odpoveď na otázku žalobca nedostal opäť; dňa 26.07.2022 - zaslaný mail právnym zástupcom žalobcu na mail U..sk, že výzvu obdržali už 12.07.2022, avšak stále nemajú odpoveď k tejto výzve na otázku položenú e-mailom dňa 15.07.2022 - opätovne žiadna odpoveď žalovaného, medzitým množstvo telefonátov, žalobca bol odkázaný na U.. T.Ú., ktorá mala údajne riešiť u žalovaného poistnú udalosť žalobcu, dňa 10.08.2022 - e-mail zaslaný právnym zástupcom žalobcu žalovanému na T..sk, pričom bol žalovaný informovaný, že sa jedná o predžalobnú výzvu, nakoľko žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, avšak nevie sa domôcť svojho nároku, navyše je žalovaný nekontaktný. Nakoľko žalobca neobdržal ani odpoveď ani plnenie ani 16 dní od zaslania predžalobnej výzvy (ani skoro dva mesiace po riadnom uplatnení svojho nároku) dňa 26.08.2022 podal žalobcu žalobu, aby sa domohol plnenia, na ktoré mal nárok. Žalobca má za to, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca dňa 04.07.2022 uplatnil u žalovaného nárok na poistné plnenie a „len tak“ žalobca dňa 26.08.2022 podal žalobu. Žalobca nepodal žalobu z rozmaru, alebo že by bol nedočkavý. Žalovaný vedel o akú poistnú udalosť sa jedná, tú mal prešetrenú už vyše 5 mesiacov a nebolo v silách žalobcu domôcť sa vôbec akejkoľvek odpovede, či už telefonicky alebo e-mailom od žalovaného, nieto ešte plnenia v čase podania žaloby už skoro 2 mesiace. Práve z tohto dôvodu došlo k podaniu žaloby žalobcom. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu vo výške 8.610,80 EUR, teda aj v časti istiny vo výške 2.168,30 EUR, ktorá mu nebola zo strany žalovaného uhradená. Zastavenie konania v časti istiny 2.168,30 EUR nazval procesným zavinením žalobcu a pričíta na ťarchu žalobcu zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti. Ani toto tvrdenie žalovaného však nie je správne. Žalobca sa rozhodol pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný krátil plnenie pre žalobcu vždy doposiaľ v rozsahu 30%, a nakoľko už nechcel súdne konanie predlžovať, nakoľko nie vinou žalobcu bol žalobca nútený sa súdneho konania vôbec zúčastniť, rozhodol sa uspokojiť sa s vyplatenou sumou žalovaným a súdne konanie ukončiť. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia zdôraznil, že od dopravnej nehody dňa 02.06.2021 bol plne súčinný, snažil sa domôcť poistného plnenia, na ktoré mal zákonný nárok. Naopak bol to žalovaný, ktorý svojou nečinnosťou prinútil žalobcu k tomu, aby podal žalobu na príslušný súd. Nie je v súlade s dobrými mravmi očakávať od žalobcu, že bude pasívny čo sa týka jeho nároku. Žalobca uvedomujúc si svoje slabšie postavenie, do ktorého sa dostal práve „nekontaktnosťou“ zo strany žalovaného a z dôvodu umelého predlžovania poskytnutia poistného plnenia žalovanému sa obrátil na príslušný súd. A za to ho nemožno v právnom štáte sankcionovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa
24.03.2023, č.k. 11C/48/2022-52, konkrétne jeho II. výrok (o náhrade trov konania) potvrdil a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 6. Odvolací súd preskúmal vec, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a čiastočne nedôvodné. S ohľadom na uvedené bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP). 7. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Žalobca (vo všeobecnosti) nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 531). Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010). 8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca podal svoju žalobu na súd prvej inštancie dňa 26.8.2022. Vo vzťahu k žalovanej si tento nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobca uplatnil listom zo dňa 04.07.2022, pričom žalovaná dňa 07.10.2022 ukončila šetrenie poistnej udalosti a dňa 10.10.2022 uhradila žalobcovi časť žalovanej istiny vo výške 2.543,10 EUR (žalovaná suma bola vo výške 8.610,80 eur). Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalovaná listom zo dňa 15.07.2022 vyzvala žalobcu na predloženie „lekárskej správy“ bez bližšej špecifikácie, na čo reagoval žalobca emailami, telefonickým kontaktom a po poskytnutí súčinnosti zo strany žalovanej dňa 22.11.2022 zaslal požadované dokumenty t.j. lekársku správu zo dňa 16.11.2022. Žalobca následne podaním zo dňa 03.01.2023 doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby z dôvodov, že žalovaný pristúpil k plneniu časti jeho nároku a to dňa 10.10.2022 úhradou sumy vo výške 2.543,10 EUR a následne dňa 22.12.2022 úhradou sumy vo výške 3.889,42 EUR t.j. v celkovej výške žalovaný uhradil žalobcovi sumu 6.442,52 eur. Zo späťvzatia žalobcu však vyplýva, že žalobca zobral svoju žalobu späť aj v rozsahu zaplatenia sumy 2.168,30 EUR t.j. v časti nároku, ktorý zo strany žalovaného uhradený nebol. 9. Žalovaná v rámci svojho odvolania argumentovala tým, že k prvej časti plnenia t.j. k vyplateniu sumy vo výške 2.543,10 EUR došlo podľa žalovanej v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, určenej na uzavretie dohody, na uplynutie ktorej žalobca nevyčkal, a preto považuje žalobu za podanú predčasne a procesné zavinenie si má teda znášať sám žalobca. Na tieto argumenty žalovanej uvedené v rámci podaného odvolania odvolací súd uvádza, že dňa 04.07.2022 si žalobca u žalovanej uplatnil predmetný nárok na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná tieto skutočnosti nepoprela, práve naopak, potvrdila ich v rámci svojho vyjadrenia k žalobe. Z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa ods. 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. V danom prípade je zrejmé,
že lehota troch mesiacov plynula od podania žiadosti žalovanej t.j. odo dňa 04.07.2022 a uplynula dňa 04.10.2022 (utorok). Aj keď žalovaná ukončila poistnú udalosť, hoci len v časti zaplatenia sumy 2.543,10 EUR dňa 07.10.2022 a dňa 10.10.2022 vyplatila žalobcovi poistné plnenie, urobila tak po lehote troch mesiacov, ktorú mala určenú na uzatvorenie dohody. Preto je treba mať za bezpredmetné, že žalobca nečakal na uplynutie doby troch mesiacov, nakoľko žalovaná do tejto lehoty troch mesiacov žalobcovi plnenie (ani čiastočné) neposkytla. Urobila tak až po uplynutí doby troch mesiacov. Rovnako tak je treba vykladať aj druhú časť úhrady zo strany žalovanej za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatenej žalobcovi vo výške 3.889,42 EUR, dňa 22.12.2022 s tým, že po doplnení lekárskej správy žalobcu zo dňa 16.11.2022 žalovaná považovala nárok aj v tejto časti za dôvodný. K výzve žalovanej na predloženie lekárskej správy zo strany žalobcu odvolací súd uvádza, že žalovaná mala podľa názoru odvolacieho súdu riadne t.j. presnejšie vyzvať žalobcu, akú lekársku správu od neho požaduje, nakoľko označenie „lekárska správa“ nie je dostatočne určité a kooperácia zo strany žalovanej s právnou zástupkyňou žalobcu taktiež nebola dostatočná. (Nedostatočná kooperácia zo strany žalovanej vyplýva z dokladov a dôkazov doložených do súdneho spisu, napr. e-mailová komunikácia medzi sporovými stranami). Inak povedané, odvolací súd má za to, že žalobca svoju žalobu zobral späť na základe správania sa žalovanej, nakoľko k úhrade časti sumy vo výške 6.442,52 EUR t.j. v rozsahu 75% žalovaného nároku, došlo zo strany žalovanej po podaní žaloby a súčasne po uplynutí doby troch mesiacov určenej na uzavretie dohody a následne aj v dôsledku nedostatočnej kooperácie zo strany žalovanej, t.j. pre správanie sa žalovanej. Avšak vo zvyšnej časti uplatneného nároku t.j. v sume vo výške 2.168,30 EUR má odvolací súd za to, že žalobca zobral svoju žalobu späť nedôvodne, resp. v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že v tejto časti zobral svoju žalobu späť z dôvodu, že nechcel súdne konanie predlžovať, a keďže doteraz žalovaná vždy krátila plnenie pre žalobcu v rozsahu 30 %, tak sa rozhodol, že už sa súdiť nechce. Takéto odôvodnenie však odvolací súd nepovažuje za dostatočné k tomu, aby preukazovalo dôvodné späťvzatie žaloby aj v tejto časti. Preto odvolací súd v tejto časti t.j. v rozsahu zaplatenia sumy 2.168,30 EUR t.j. v rozsahu 25 % žalovaného nároku považuje späťvzatie žalobcu za jeho procesné zavinenie. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd pri posúdení procesného zavinenia sporových strán t.j. 75 % dôvodnosť žalovaného nároku a 25 % procesné zavinenie žalobcu v dôsledku späťvzatia (t.j. úspech žalovanej) vyčíslil „čisté“ procesné zavinenie zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalobcovi t.j. 75 % - 25% = 50%, ktoré v tomto prípade predstavuje 50 % nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou postupom podľa § 388 CSP zmenil, tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa úspechu v rámci odvolacieho konania t.j. podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Keďže v danej veci žalovaná podala odvolanie a odvolací súd s ohľadom na jej odvolací návrh (žalovaná žiadala priznať 100% nároku na náhradu trov konania) vyhovel žalovanej rozsahu 50%, bolo potrebné aj o trovách odvolacieho konania rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).