Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/159/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: : REGIONIS SK, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 7440/13, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 44 756 861, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 757 276, proti žalovanému: ACCARDI EUROPE, s. r. o., so sídlom Zadunajská cesta 6/A, 851 01 Bratislava, IČO: 45 682 283, zastúpenému: IURISTICO s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 66.156 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -154 zo dňa 06. apríla 2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -154 zo dňa 06. apríla 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III) rozsudkom č. k. -154 zo dňa 06. apríla 2023 (ďalej aj napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 66 165 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66 165 eur od 20. februára 2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 10. novembra 2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 66.165 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom 24. augusta 2016 zmluvu o dielo (ďalej tiež „zmluva“ alebo „zmluva o dielo“) na zhotovenie projektovej dokumentácie, ktorej predmetom bolo vyhotovenie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej tiež „NFP“) k výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Operačného programu Výskum a inovácie s kódom výzvy č. OPVal-MH/DP/2016/1.2.2-02, ktorú vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra (ďalej tiež „SIEA“). Žalobca dodal objednané dielo riadne a včas žalovanému a 12. februára 2018 vystavil žalovanému faktúru č. 18002 na sumu 66.165 eur, splatnú 19. februára 2018, a to v zmysle čl. III., bod 1. písm. b/ zmluvy, za pohyblivú časť odmeny. Uvedená faktúra bola doručená žalovanému poštovou zásielkou a e-mailom, pričom žalovaný ani napriek viacerým písomným výzvam žalobcu do podania žaloby nič nezaplatil. Žalovaný predmetné dielo nikdy nereklamoval a ani predmetnú pohľadávku žalobcu nikdy nepoprel relevantným spôsobom. Žalovaný uznal predmetnú pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky, keď niekoľkokrát písomne vyhlásil, že ju neskôr zaplatí žalobcovi. Žalovaný zaplatil žalobcovi fixnú odmenu v zmysle článku III., bod 1. písm. aa/ a písm. ab/ zmluvy, na základe dvoch vystavených a doručených faktúr od žalobcu. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania 24. novembra 2021 platobný rozkaz, č. k. -27, proti ktorému podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor

s odôvodnením, že žalovaný nárok neuznáva v celom rozsahu. Mal za to, že žalobca v žalobe síce odcitoval dotknuté ustanovenie zmluvy, na základe ktorej mala byť vypočítaná pohyblivá odmena za vyhotovenie diela, zo samotnej žaloby (a napokon ani z faktúry) však nevyplývalo, z akých konkrétnych čísel vychádzal pri stanovení žalovanej sumy, ako postupoval pri výpočte a pod. Žalobca v žalobe vôbec neopísal rozhodujúce skutočnosti ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy na to, aby preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a v súvislosti so svojimi tvrdeniami neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, akým spôsobom vyúčtoval žalovanému cenu za dielo - tzv. pohyblivú odmenu. Ako nepravdivé žalovaný označil tvrdenie žalobcu, že predmetné dielo nikdy nereklamoval a pohľadávku nepoprel. Dielo, odovzdané žalobcom malo nedostatky, ktoré sa prejavili po jeho odovzdaní. Na skutočnosť, že projekt nebol vypracovaný dôsledne žalovaného upozornila projektová manažérka zo SIEA. V dôsledku tejto skutočnosti musel žalovaný riešiť množstvo nedostatkov diela, ako napr. zmenu predmetu projektu, opravu stavu verejného obstarávania z „Pripravované“ do stavu „Stiahnuté“, pričom všetky opravy a zmeny musel riešiť samostatne cez žiadosť o povolenie vykonania zmeny v Zmluve o poskytnutí NFP, ktorá sa musela meniť a dopĺňať. O týchto nedostatkoch bol žalobca upovedomený, zo strany žalovaného boli nedostatky vytýkané a adresované žalobcovi, žiadosti o ich riešenie však zostali bez odozvy. Vzhľadom na vady diela požiadal žalovaný žalobcu o zníženie ceny a úpravu splatnosti faktúry, s čím žalobca súhlasil. Tieto skutočnosti vyplývali aj priamo z dôkazov, predložených samotným žalobcom v tomto konaní. Z týchto e-mailov vyplývalo, že rokovania o posunutí splatnosti a úprave ceny z dôvodov nedostatkov diela prebiehali aj osobne v Bratislave 13. mája 2021, na ktorom opäť žalovaný poukazoval na nedostatky diela.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (v replike) v zásade zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe a poprel tvrdenie žalovaného, že by žalovaný dielo reklamoval, prípadne, že by žalovaný predmetnú pohľadávku žalobcu relevantným spôsobom poprel. Žalovaný záväzok voči žalobcovi vo výške 66.165 eur uznal čo do dôvodu a výšky aj na základe skutočnosti uvedenej žalovaným, že žalovaný v odpore žalovaného uviedol, že predmetný záväzok voči žalobcovi evidoval vo svojom účtovníctve a dokonca si uplatnil aj DPH, minimálne vo výške 11.027,50 eura z predmetnej faktúry, čo žalovaný prehlásil viackrát v odpore. Žalovaný nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom žiadne tvrdenie uvedené v odpore. Žalovaný len predložil časť e-mailovej komunikácie so žalobcom, kde sa žalovaný vyhýbal rôznymi obštrukciami zaplateniu záväzku voči žalobcovi. Dielo bolo žalovanému riadne a včas odovzdané a nikdy nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom reklamované. Žalobca nebol zo strany žalovaného ani upovedomený o žiadnych nedostatkoch diela. Žalobca sa so žalovaným nikdy nedohodol na znížení ceny za dielo a žalovaný ani nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o tomto tvrdení. Žalobca sa len pokúšal so žalovaným dohodnúť na splátkovom kalendári predmetnej pohľadávky voči žalovanému, ako pokus o urovnanie predmetnej záležitosti pred podaním žaloby v predmetnej veci. K žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo z dôvodu, že žalovaný sa len rôznymi obštrukciami snažil vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť záväzok voči žalobcovi. Žalovaný do dnešného dňa nezaplatil nič z predmetnej faktúry žalobcu, napriek tomu, že si zo sumy 66.165 eur uplatnil odpočet DPH. Žalobca zároveň navrhol, aby konanie pokračovalo na súde príslušnom na jeho prejednanie podľa (ďalej tiež „CSP“ alebo „“). Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spor Okresnému súdu Bratislava V na jeho prejednanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný v duplike poukázal na to, že v odpore uviedol nedostatky diela, ktoré zistil a na ktoré žalobcu aj upozornil, teda ich reklamoval. Práve vzhľadom na tieto vady požiadal o zníženie ceny, s čím žalobca súhlasil. Táto skutočnosť vyplývala z dôkazu, predloženého práve žalobcom (e-mailová komunikácia z mája 2021). Z týchto e-mailov tiež vyplývalo, že rokovania o posunutí splatnosti a úprave ceny z dôvodov nedostatkov diela prebiehali aj osobne v Bratislave 13. mája 2021, na ktorom žalovaný poukazoval na nedostatky diela. Napokon, na podporu tvrdenia, že vo vzťahu k dielu uplatnil reklamáciu u žalobcu, opätovne poukázal na žalobcom predložené e-maily z mája 2021, z ktorých vyplývalo, že žalobca po stretnutí v Bratislave navrhol nižšiu cenu za dielo, než ktorú vyfakturoval. Mal za to, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy na to, aby preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a v súvislosti so svojimi tvrdeniami neuniesol dôkazné bremeno. Napokon žalobca predloženými dôkaznými prostriedkami naďalej nepreukázal, akým spôsobom vyúčtoval cenu za dielo. 6. Na pojednávaní uskutočnenom 6. decembra 2022 žalovaný vzniesol námietku neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu, že v čase podpisu zmluvy bola za žalobcu oprávnená konať p. A.. B. Š., pričom podpis na zmluve o dielo nebol podľa žalovaného podpisom p. Š.. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže žalobca vznik nároku odvodzoval odo dňa podpísania zmluvy o poskytnutí

NFP medzi žalovaným a SIEA. Táto zmluva bola uzatvorená v júli 2017 a keďže žaloba bola podaná v novembri 2021, nárok žalobcu je premlčaný. 7. Konateľka žalovaného na predmetnom pojednávaní uviedla, že nepopiera čerpanie finančných prostriedkov na základe žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorú pripravil žalobca na základe zmluvy o dielo. Zároveň však poukázala na to, že zo SIEA jej bolo oznámené, že podaná žiadosť mala formálne nedostatky, v dôsledku čoho museli žiadosť prerábať, čo v priemere trvalo asi jeden rok. Uviedla, že ku kontrole formálnych náležitostí zo strany žalovaného pred jej odovzdaním nemohlo dôjsť, keďže všetky podklady k žiadosti boli žalovanému odovzdané deň pred jej podpísaním a odoslaním. K podaniu žiadosti došlo v roku 2016 a k čerpaniu NFP došlo v júli 2021, po šiestich dodatkoch k zmluve o poskytnutí NFP. 8. V záverečnom vyjadrení zo 7. februára 2023 žalovaný tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle platnej právnej úpravy mu prináležiace. Mal za to, že bolo na žalobcovi, aby prostriedkami procesného útoku osvedčil a preukázal dôvodnosť žaloby. Žalobca s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil iba zmluvu o dielo a fotokópiu faktúry s podacím lístkom, pričom v samotnom návrhu tvrdil, že mu žalovaný nárok vznikol za vyhotovenie žiadosti o NFP. Na osvedčenie, resp. preukázanie dôvodnosti podanej žaloby však absentovali dôkazy, ktoré strany dohodli v čl. I ods. 2 písm. a/, ods. 3 a v čl. IV zmluvy o dielo. V zmluve o dielo bol vymenovaný celý zoznam úkonov a služieb, ktoré spadali pod vyhotovenie diela, presnejšie čo predstavuje samotné dielo ako také. Okrem iného to bola predovšetkým samotná projektová žiadosť a potvrdenie o jej podaní, ktoré žalobca nepredložil, žalobca preto do konania stále nevniesol dôkazy, ktorými by preukázal a odôvodnil výšku svojho nároku. V konaní preto stále nebolo zrejmé, na základe akých podkladov vystavil žalobca žalovanému faktúru v konkrétnej výške, nakoľko zo strany žalobcu neboli predložené vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli medzi stranami dohodnuté. Žalovaný v konaní poukázal na to, že mu nebolo dodané to, na čom sa so žalobcom dohodli a čo malo byť predmetom zmluvy. Žalobca v rámci procesného útoku nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal dôvodnosť fakturovanej ceny, teda že žalovanému bolo dielo odovzdané podľa zmluvy, vzniklo mu právo na účtovanie, fakturáciu a nárok na zaplatenie konkrétnej fakturovanej ceny. Zotrval na tom, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná a opakovane vzniesol námietku premlčania. 9. Na základe nesporných skutkových tvrdení strán a po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel súd prvej inštancie k nasledovným skutkovým zisteniam: 10. Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom 24. augusta 2016 zmluvu o dielo na zhotovenie projektovej žiadosti, ktorej predmetom bolo vyhotovenie žiadosti o poskytnutie NFP k výzve na predkladanie žiadostí o NFP v rámci Operačného programu Výskum a inovácie s kódom výzvy č. OPVal-MH/DP/2016/1.2.2-02, ktorú vyhlásila SIEA. Žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi za vykonanie diela cenu diela, ktorá pozostávala fixnej odmeny vo výške 3.000 eur bez DPH, rozdelenej do dvoch častí (2 x 1.500 eur bez DPH) a pohyblivej odmeny vo výške 13% zo sumy schváleného NFP bez DPH, rozdelenej do dvoch častí (10% a 3%). Žalobcovi vznikol nárok na úhradu prvej časti fixnej odmeny vo výške 1.500 eur bez DPH uzatvorením zmluvy o dielo (čl. III ods. 1 písm. aa/ zmluvy) a na úhradu druhej časti fixnej odmeny vo výške 1.500 eur bez DPH odovzdaním projektovej žiadosti na SIEA, pričom odmena bola splatná do 7 dní odo dňa vystavenia faktúry zhotoviteľom (čl. III ods. 1 písm. ab/ zmluvy). Nárok na pohyblivú odmenu vo výške 10% zo schváleného NFP mal vzniknúť žalobcovi v deň podpisu zmluvy o poskytnutí NFP medzi žiadateľom (žalovaným) a SIEA (čl. III ods. 1 písm. ba/ zmluvy); nárok na pohyblivú odmenu vo výške 3% zo schváleného NFP mal vzniknúť žalobcovi v deň pripísania úhrady od SIEA na základe prvej žiadosti žiadateľa o platbu (čl. III ods. 1 písm. bb/ zmluvy). Žalobca žiadosť o poskytnutie NFP spracoval, táto žiadosť bola podaná na SIEA a žalovaný zaplatil žalobcovi fixnú odmenu vo výške 3.000 eur bez DPH. Medzi žalovaným a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR v zastúpení Ministerstvom hospodárstva SR a SIEA, bola 25. júla 2017 uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP, v zmysle ktorej (bod 3.1. písm. b/) mal byť žalovanému poskytnutý NFP maximálne do výšky 551.375 eur. Žalovanému bol, podľa údajov uvedených na jeho internetovej stránke, poskytnutý NFP vo výške 501.250 eur. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 18002, so splatnosťou 19. februára 2018, na sumu 55.137,50 eura bez DPH (66.165 eur s DPH), predstavujúcu odmenu podľa čl. III. ods. 1 písm. ba/ zmluvy. Žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi neuhradil, eviduje ju vo svojom účtovníctve. Medzi stranami od 13. februára 2018 do podania žaloby prebiehala e-mailová komunikácia ohľadne zaplatenia predmetnej faktúry. 11. Súd prvej inštancie následne odcitoval v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „“), a to (, , , , , ), (, , , , a , , ) a vymedzil predmet tohto sporu ako nárok žalobcu na zaplatenie pohyblivej časti ceny diela podľa čl. III ods. 1 písm. ba/ zmluvy.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu ako podnikateľmi vznikol právny vzťah zo zmluvy o dielo podľa a nasl. . Nárok na zaplatenie pohyblivej časti ceny diela podľa čl. III ods. 1 písm. ba/ zmluvy mal žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniknúť v deň podpisu zmluvy o poskytnutí NFP medzi žalovaným a SIEA. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe žiadosti o poskytnutie NFP, ktorú vyhotovil žalobca, došlo 25. júla 2017 medzi žalovaným a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR v zastúpení Ministerstvom hospodárstva SR a SIEA, k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí NFP, v zmysle ktorej mal byť žalovanému poskytnutý NFP maximálne do výšky 551.375 eur. Následne došlo aj k samotnému čerpaniu NFP zo strany žalovaného vo výške 501.250 eur, čo napokon potvrdila aj konateľka žalovaného na pojednávaní. Žalobcovi tak v zmysle ust. čl. III ods. 1 písm. ba/ zmluvy vznikol nárok na zaplatenie pohyblivej časti (odmeny) ceny diela, keďže zmluvné podmienky na vznik tohto nároku boli splnené. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, v zmysle uvedeného ustanovenia zmluvy mal žalobca nárok na zaplatenie pohyblivej ceny diela (odmeny) vo výške 10% zo schváleného NFP. Vzhľadom k tomu, že podľa zmluvy o poskytnutí NFP mal žalovaný nárok na poskytnutie NFP vo výške 551.375 eur, 10% z uvedenej sumy predstavovalo 55.137,50 eura bez DPH, teda sumu fakturovanú žalobcom v súlade so zmluvou o dielo. Pokiaľ žalovaný spochybňoval výšku fakturovanej sumy, v tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu v rámci upomínacieho konania sám deklaroval, že uvedenú faktúru eviduje vo svojom účtovníctve a uviedol ju aj v kontrolnom výkaze; naopak netvrdil, že by ju neuznal a žalobcovi vrátil z dôvodu nesprávnej výšky, prípadne z iných dôvodov. 13. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že predmetné dielo malo vady, resp., že žalovaný tvrdené vady diela riadne uplatnil (reklamoval) u žalobcu. Žalovaný vady diela preukazoval e-mailovou komunikáciou s projektovou manažérkou SIEA a reklamáciu diela e-mailovou komunikáciou s konateľom žalobcu. 14. Súd prvej inštancie konštatoval, že z dôkazov predložených stranami v priebehu konania nevyplývalo, že by žalovaný tvrdené vady diela žalobcovi oznámil riadne a včas, keďže z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom, na ktorú poukazoval žalovaný a ktorá podľa žalovaného mala preukazovať splnenie jeho notifikačnej povinnosti, resp. z iných predložených dôkazov nebolo možné tvrdené skutočnosti vyvodiť. Z predmetnej komunikácie v zásade vyplývalo len to, že žalovaný sa najskôr snažil o poskytnutie dodatočného času na úhradu predmetnej faktúry, keď žalobcu žiadal o zhovievavosť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Následne (18. mája 2021) žalovaný „po právnej analýze skutkového stavu a prihliadnutím na reálne problémy, ktoré nastali“ navrhol žalobcovi zaplatenie 10.000 eur bez akýchkoľvek námietok. Žalobca na uvedený návrh reagoval tak, že „ako prejav dobrej vôle“ vzniesol požiadavku na zaplatenie 22.000 eur do 7. júna 2021, čo predstavovalo 1/3 dlžnej čiastky. Žalovaný uvedenú sumu do 7. júna 2021 nezaplatil, a žalobcu (10. júna 2021) opätovne požiadal o posunutie termínu úhrady. Žalobca v odpovedi žalovanému vyhovel a žiadal o zaplatenie 22.000 eur do 25. augusta 2021 s tým, že v prípade neuhradenia tejto platby pristúpi k vymáhaniu celej fakturovanej sumy súdnou cestou. Z predmetnej komunikácie teda nebolo možno vyvodiť, že by žalovaný skutočne žalobcovi oznámil konkrétne vady, ktoré malo dielo mať, prípadne že by žalobca súhlasil so znížením ceny diela v dôsledku existencie vád diela. Predložená e-mailová komunikácia v podstate preukazovala len to, že žalovaný sa snažil oddialiť úhradu predmetnej faktúry najmä z dôvodu tvrdeného nedostatku finančných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že dielo malo vady (čo žalovaný preukazoval e-mailovou komunikáciou s projektovou manažérkou SIEA) zároveň ešte nepreukazovala, že žalovaný tieto vady aj riadne a včas oznámil žalobcovi ( ), čo predstavuje základný predpoklad pre uplatnenie nárokov z vád diela. Preto súd prvej inštancie pokladal za potrebné konštatovať, že žalovaný neuniesol vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam dôkazné bremeno. Z preložených dôkazov taktiež nevyplynulo a v konaní nebolo ani tvrdené, akých konkrétnych nárokov z vád diela sa mal žalovaný voči žalobcovi domáhať. Pokiaľ žalovaný postavil svoju procesnú obranu na tvrdení, že dielo malo vady bez toho, aby uviedol, akých nárokov sa voči žalobcovi domáhal ( v spojení s a nasl. ), takejto obrane v spore nemožno priznať úspech. 15. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že je okrem iného postavený na zásade zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu (tzv. procesná diligencia). Strany sporu sú v zásade povinné (pre úspech v spore) poskytnúť súdu pravdivé a úplné skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetného sporu ( ), prípadne kvalifikovane poprieť skutkové tvrdenia protistrany ( ). Popretie skutkových tvrdení musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a/ vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach; b/ iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, alebo c/ iba vyhlásenia, že konkrétne

skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné (R., M., In: Š., M. a kol. . 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620 a nasl.). Skutkové tvrdenia a ich kvalifikované popretie má pre postup súdu zásadný význam, pretože súd v zásade vykonáva dokazovanie len vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré sú medzi stranami považované za sporné. Žalovaný sa v podanom odpore a duplike v podstate obmedzil na všeobecné konštatovanie, že nárok uplatnený žalobcom neuznával, že žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku (najmä vo vzťahu k výške nároku) a v súvislosti so svojimi tvrdeniami žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom žalovaný nepredniesol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by skutkové tvrdenia žalobcu relevantne poprel (napr. že žalobcovi nárok na pohyblivú časť ceny diela nevznikol, zanikol, prípadne mal byť v inej výške a z akých dôvodov). Žalovaný tak výslovne - kvalifikovane poprel iba skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že dielo nemalo vady a že žalovaný nikdy dielo nereklamoval. 16. Súd prvej inštancie v súlade s ust. zároveň uviedol, že na prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené po písomnej časti tohto konania (t. j. po doručení dupliky žalobcovi na vedomie) neprihliadal, keďže tieto neboli uplatnené včas, pretože žalovaný mal bezpochyby možnosť vzniesť najmä námietku premlčania (hmotnoprávna námietka podľa ) a námietku nepravosti podpisu p. Š. (skutkové tvrdenia podľa ), skôr ako na pojednávaní uskutočnenom 6. decembra 2022. Žalovaný v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by mu (objektívne) bránili vo vznesení týchto námietok v rámci písomnej časti konania, teda včas. Navyše, žalovaný bol o možnosti uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania podľa osobitne poučený uznesením zo 7. marca 2022, č. k. -67, a aj napriek tomu prostriedky procesnej obrany uplatnil až na pojednávaní 6. decembra 2022. Skutočnosť, že si žalovaný zvolil advokáta až po nariadení pojednávania, ktorý v konaní uplatnil nové prostriedky procesnej obrany, nemala na vyššie uvedené žiaden vplyv, pretože od žalovaného, ako podnikateľského subjektu bolo možno požadovať vyššiu mieru odbornej starostlivosti pri bránení svojich práv. Žalovanému v spore nič nebránilo, aby si profesionálneho zástupcu na zastupovanie v spore zvolil skôr, napr. po doručení uznesenia č. k. -67, prípadne v rámci upomínacieho konania. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že žalovanému bol v rámci konania poskytnutý dostatočný časový priestor na uplatnenie všetkých námietok včas a s dostatočnou starostlivosťou. Pre úplnosť súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2011 sp. zn. ). Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nevykonal výsluch konateľa žalovaného - P.. R., keďže tento sa na pojednávaní, aj napriek riadnemu predvolaniu žalovaného, nedostavil. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola dôvodná. Keďže žalovaný svoj záväzok v lehote splatnosti neuhradil (do 19. februára 2018), dostal sa do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná podľa v spojení s 18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol za aplikácie ust. . Keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a mal preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 19. Žalovaný v zákonnej lehote podanom odvolaní zo dňa 22. mája 2023 voči napadnutému rozsudku uviedol, že ho považuje za nezákonný a napádal ho v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. , , a a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 20. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom uzatvoril, že žalovaný prostriedky procesnej obrany, predložené v čase do prvého pojednávania uskutočneného dňa 6. decembra 2023, nepredložil včas. Na prostriedky procesnej obrany, uplatnenej na prvom pojednávaní súd prvej inštancie neprihliadal a uplatnil ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a dôkazmi predloženými na pojednávaní sa tak nezaoberal. 21. S procesným postupom súdu prvej inštancie, sa podľa žalovaného nemožno stotožniť. Išlo o postup, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces; súd prvej inštancie

žalovanému nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 22. Súd prvej inštancie odmietol prihliadať na námietku premlčania, vznesenú žalovaným na prvom pojednávaní, pričom neexistuje pravidlo koncentrácie námietky premlčania pri prvých úkonoch a išlo o námietku, ktorú možno vzniesť kedykoľvek v priebehu konania. Súd sa však absolútne nezaoberal touto námietkou, nevysporiadal sa s ňou, ale ju takpovediac zmietol zo stola, napriek skutočnosti, že v tejto veci išlo o prvé pojednávanie a bola uplatnená priamo v úvode tohto pojednávania. Z listinných dôkazov, predložených priamo žalobcom (Zmluva o dielo) pritom vyplývalo, že v konkrétnom prípade mohli byť podmienky premlčania splnené (námietka teda nebola uplatnená účelne, s cieľom predlženia sporu, ale práve naopak, bola významná a relevantná a súd sa s ňou mal zaoberať). 23. V zmysle čl. III ods. 1 písm. ba) Zmluvy o dielo ...“nárok na odmenu vo výške 10 % zo schváleného nenávratného finančného príspevku vzniká v deň podpísania Zmluvy o poskytnutí NFP medzi žiadateľom a agentúrou. Odmena je splatná do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry.“ Dotknutá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. OPVal-MH/DP/2016/1.2.2- bola pritom uzavretá dňa 29. júna 2017, účinná dňa 7. júla 2017 a zverejnená dňa 6. júla 2017. Všetky tieto skutočnosti sa dali preveriť, nakoľko boli, vrátane zmluvy (a aj v súčasnosti sú) verejne dostupné na stránke Centrálneho registra zmlúv (<https://www.crz.gov.sk/3011354/>). Lehotu premlčania bolo podľa názoru žalovaného potrebné počítať odo dňa podpísania zmluvy medzi žalovaným a agentúrou. V zmysle uvedeného teda žalobca mal možnosť preveriť, kedy mu mohol vzniknúť nárok podľa zmluvy (a teda aj možnosť prvýkrát uplatniť nárok na súde) a uplatniť ho skôr v súlade zo Zmluvou o dielo. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade, vzhľadom na vyššie cit. ustanovenie Zmluvy o dielo, bol žalobca povinný zisťovať, kedy došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalovaným a agentúrou, resp. sám aktívne dohľadať túto skutočnosť. Vzhľadom na uvedené nebolo možné totiž prijať záver, že bolo ponechané na absolútnej vôli žalobcu - veriteľa, kedy určí splatnosť záväzku. 24. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie tiež odmietol prihliadať na ním predloženú námietku pravosti podpisu konateľa žalobcu, ktorá bola vznesená tiež na prvom pojednávaní a doložená dôkazmi, z ktorých vyplývalo, že vtedajšia konateľka, oprávnená konať a teda aj podpisovať zmluvy za žalobcu sa podpisovala diametrálne odlišne na listinách, zverejnených v Zbierke listín Obchodného registra, ako na Zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a teda tu bolo (a je) dôvodné podozrenie, že samotná Zmluva o dielo, o ktorú opieral žalobca svoj nárok, bola v dôsledku tejto vady absolútne neplatným úkonom, teda bola neplatná od začiatku a nebola spôsobilá vyvolať právne účinky medzi stranami. Žalovaný bol názoru, že na túto skutočnosť by mal súd prihliadať ex offo, a za situácie, ak ju napadne sporová strana, by sa mal touto námietkou zaoberať, tobôž v prípade, ak tak účastník konania urobil na úplne prvom pojednávaní vo veci. 25. Zásada sudcovskej koncentrácie je pritom koncipovaná tak, že sudca môže, ale nemusí prihliadať na nie včas predložené dôkazy. Súd pri využívaní jednotlivých procesných ustanovení sa má snažiť o hospodárnosť a rýchlosť súdneho konania. Má veľmi citlivo zvažovať, či využije tie procesné prostriedky, ktoré nie je povinný obligatórne využiť. Medzi takéto procesné prostriedky, ktoré súd môže, ale nemusí využiť patrí aj sudcovská koncentrácia konania podľa . Zákonodarca zakotvil v tomto ustanovení, že súd „nemusí prihliadať“ na nie včas predložené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. To znamená, že zákonodarca dal fakultatívnu možnosť súdu, aby zvážil, či využije sudcovskú koncentráciu konania alebo nie. 26. Súd prvej inštancie pritom argumentoval aj s tým, že využitie koncentrácie bolo na mieste, aj keď žalovaný mal právneho zástupcu až na pojednávaní, nakoľko od žalovaného, ako podnikateľského subjektu možno požadovať vyššiu mieru odbornej starostlivosti pri bránení svojich práv. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil, nakoľko mal za to, že aj keď ide o obchodnú spoločnosť, za ňou je stále iba konateľ-fyzická osoba, ktorá môže objektívne konať a rozmýšľať iba do rozsahu, v akej by konala a zmýšľala za rovnakej situácie len v pozícii fyzickej osoby. Na druhej strane, v poučení o prípadnej sudcovskej koncentrácii súd poskytol žalovanému - prakticky laikovi bez ohľadu na jeho právnu subjektivitu, podľa nášho názoru neprimerane krátku lehotu (15 dní), v rámci ktorej mal žalovaný uviesť všetky argumenty, predložiť všetky dôkazy vo veci prakticky definitívne, bez ohľadu na to, že nejaký dôkaz sa môže objaviť aj neskôr.

27. Napokon, v poučení uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 7. marca 2022 sa v bode 4. tiež uvádzalo: „Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.“ Taktiež v predvolaní zo dňa 13. júla 2022 a 20. októbra 2022 sa tiež uvádzalo: „Prineste si na toto pojednávanie listiny, ktoré sa na vec vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde, ako aj na veci, ktoré treba obhliadnuť“. Na jednej strane

súd poučil o možnosti, že na neskôr predložené dôkazy nemusí prihliadať, na druhej strane zároveň poučil, že dôkazy je možné predkladať ešte aj na pojednávaní. Takéto poučenie bolo pre účastníka, ktorý navyše nebol zastúpený advokátom, mätúce a nejednoznačné, až rozporné. Súd prvej inštancie poučil žalovaného o sudcovskej koncentrácii konania jediný krát, a to práve spomínaným uznesením. Následne už súd prvej inštancie nepoučil žalovaného o možnosti uplatnenia ustanovení o sudcovskej koncentrácii, najmä tak neurobil v súvislosti s doručením predvolaní na pojednávanie. Aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti, vrátane argumentácie o nejednoznačnosti a rozpornosti jednotlivých poučení, treba dospieť k záveru, že jediné poučenie o následkoch sudcovskej koncentrácii konania obsiahnuté v uznesení súdu spolu s celým radom ďalších poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu (ktoré sa navyše môžu javiť ako rozporné) nebolo dostatočné.

28. Vzhľadom k účelu zásady sudcovskej koncentrácie konania a všetkým okolnostiam prípadu, keď žalovaný na úplne prvom pojednávaní vzniesol námietky a predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, sa žalovanému javilo rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe na podklade uplatnenia sudcovskej koncentrácie ako primárne prísne (až arbitrárne). 29. Každý prípad je individuálny a žalovaný mal za to, že v tomto konkrétnom prípade boli predložené relevantné argumenty vrátane dôkazov ihneď na prvom pojednávaní, pričom jedno z nich (spochybnenie podpisovania za žalobcu) bolo odmietnuté na tomto pojednávaní automaticky s odvolaním sa na sudcovskú koncentráciu, a druhé (premlčanie) bolo síce odmietnuté súdom na ďalšom pojednávaní, súd však napriek časovému priestoru sa touto námietkou nijako nezaoberal, a odmietol ju takisto cez sudcovskú koncentráciu konania. Išlo pritom o argumenty a dôkazy, ktoré boli uplatnené žalovaným už zastúpeným v konaní na úplne prvom pojednávaní, a mohli mať veľký význam pri zisťovaní skutkového stavu veci, nakoľko bolo tu stále dôvodné podozrenie, že samotná zmluva, o ktorú sa opierala žaloba, bola absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako namietnutie premlčania bolo podľa názoru žalovaného dôvodné, a nemalo zostať prakticky nepovšimnuté súdom prvej inštancie, tobôž aj z dôvodu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí paradoxne na jednej strane pripisoval na ťarchu žalovanému údajné nedodržanie zásady vigilantibus iura scripta (právo patrí bdelým), pričom na strane druhej sa táto zásada rovnako vzťahovala aj na druhú stranu konania - žalobcu, ktorý ako dominus litis (pán v spore) mal tiež ustrážiť lehotu na uplatnenie svojho nároku, súd prvej inštancie však použil „dvojaký meter“, a s námietkou premlčania žalovaného (napriek zásady práva patrí bdelým, ktorej údajné zmeškanie pripísal na vrub žalovaného) sa vôbec nezaoberal. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že kým do času prvého pojednávania bol žalovaný bez právneho zástupcu, žalobca mal právneho zástupcu od začiatku konania. Žalovaný týmto samozrejme nechcel spochybňovať sudcovskú koncentráciu ako takú, ktorá má určite svoj nepochybný význam. Napriek tomu sa mu javilo, že v niektorých prípadoch sa k nej súdy prvej inštancie uchyľujú automaticky. S ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania s cieľom dosiahnutia ideálneho stavu rozhodnutia veci na prvom pojednávaní sa pritom opomínajú ďalšie, rovnako významné zásady civilného sporového konania - a to zásady verejnosti, bezprostrednosti a ústnosti. Striktným vyžiadaním uvedenia úplnej argumentácie, predložením všetkých dôkazov vopred, v písomnej forme, limitované pomerne krátkym časom vzhľadom na často náročné prípady s tým, že sa na úplne prvom pojednávaní sa už súd odmietne zaoberať akýmkoľvek „novým“, čo ešte strana vznesie do konania, sa pomaly vytráca význam vyššie vymenovaných princípov a pravdepodobne aj skutočný zámer a význam koncentrácie ako takej.

30. Vo vzťahu vyššie uvedeného žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie tým, že bez toho, aby sa zaoberal prednesenou námietkou premlčania a spochybnenia platnosti samotnej zmluvy na prvom pojednávaní tieto iba zamietol krátkym poukazom na sudcovskú koncentráciu, sa vlastne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní a odôvodnenie rozsudku podľa nezodpovedalo základným ústavným a zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené požiadavky sú jasne vymedzené v , podľa ktorého: „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

31. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri vyvodzovaní skutkových a právnych záverov neučinil zadosť už vyššie cit. , podľa ktorého bol súd povinný jasne a výstižne vysvetliť „ako

posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ako vec právne posúdil“. Súd prvej inštancie sa však vyššie uvedenými tvrdeniami ani námietkami nezaoberal. 32. Takisto žalovaný poukázal na spôsob, akým sa súd prvej inštancie (ne)vysporiadal so žalovaným uvádzanými tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré vyplývali už aj z podaného odporu k platobnému rozkazu (a neskoršieho vyjadrenia pred a po prvom pojednávaní). Vo vyššie uvedených podaniach, teda aj v priebehu celého konania, žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku, najmä nepreukázal, že jeho nárok vznikol v konkrétnej výške, ktorú žaloval. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný doložil ešte v rámci svojho odporu emailovú komunikáciu medzi ním a pracovníčkou SIEA, z ktorej minimálne vyplývalo, že dielo malo vady, ktoré musel opravovať žalovaný a ktoré sa zistili až v čase podania žiadosti o dotáciu, ale vyplývala z nej najmä skutočnosť, že žiadosť bola SIEA predložená priamo žalovaným, a nie žalobcom, teda v rozpore s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve. Predmetom zmluvy malo byť okrem iného aj vypracovanie žiadosti, aj jej podanie - žalobca však v konaní nikdy skutočne nepreukázal, aké dielo odovzdal žalovanému a či bolo dielo vyhotovené v súlade so zmluvou, a teda že malo aj hodnotu žalovanej sumy a ako dospel k výpočtu svojej odmeny. Napriek týmto námietkam žalovaného súd prvej inštancie prijal záver, že žaloba bola dôvodná, nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere a neprihliadal na argumenty žalovaného, podľa ktorých bolo potrebné skúmať, či žalobca vôbec uniesol dôkazné bremeno a či neprichádzala do úvahy prípadná moderácia výšky uplatneného nároku súdom. Mal za to, že právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby nebol správny, nakoľko dôkazná povinnosť nestíha len žalovaného, ale dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že aj žalobca mal znášať dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku svojim skutkovým tvrdeniam. 33. Žalovaný zastával pritom názor, že hlavne v prípadoch, keď sú tvrdenia a dôkazy procesných strán úplne protichodné je súd povinný pri každom jednotlivom právnom závere uviesť, ako k nemu dospel, resp. z akých úvah a dôkazov uvedený právny záver vyplýval. Navyše mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie sa s ďalšími vyššie uvedenými námietkami a tvrdeniami žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevysporiadal, vrátane námietky premlčania a spochybnenia pravosti podpisu na zmluve. Uvedené tvrdenia a námietky pritom považoval za podstatné vo vzťahu k veci samej. 34. Vo vzťahu k povinnosti súdu rešpektovať normatívne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia vyjadrené v , poukázal žalovaný na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky: Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.02.2004: „Nezávislost rozhodování obecných soudu je ohraničená povinností soudu svá rozhodnutí oduvodnit ( o. s. ŕ.), a to zpusobem zakotveným v o. s. ŕ. Tato povinnost ŕádného oduvodnéní jako nutná náležitost spravedlivého procesu vylučující libovuli pŕi soudním rozhodování pŕedstavuje součást práva na ŕádný proces, jakož ipojmu právního státu (čl. 36 odst. 1 Listiny a ). Z oduvodnéní rozhodnutí tak musí vyplývat vztah mezi skutkovými zjišténími a úvahami pŕi hodnocení dukazu na strané jedné a právními závéry na strané druhé.“ 35. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. : „Ustanovení o. s. ŕ. určuje soudu povinnost v oduvodnéní rozsudku stručné a jasné vyložit, které skutečnosti má za prokázány a které nikoliv, o které dukazy opŕel svá skutková zjišténí a jakými úvahami se pŕi hodnocení dukazu ŕídil, proč neprovedl i další dukazy, jaký učinil závér o skutkovém stavu a jak véc posoudil po právní stránce; není pŕípustné ze spisu opisovat skutkové pŕednesy účastníku a provedené dukazy. Soud dbá o to, aby oduvodnéní rozsudku bylo pŕesvédčivé. Povinnost soudu rozsudky oduvodnit ( o. s. ŕ.) a to zpusobem, zakotveným v o. s. ŕ., je jedním z principu ŕádného a spravedlivého procesu vyplývajících z článku 36 a násl. Listiny základních práv a svobod a z článku 1 České republiky, který pŕedstavuje součást práva na spravedlivý proces. Z oduvodnéní musí vyplývat vztah mezi skutkovými zjišténími a úvahami pŕi hodnocení dukazu na strané jedné a právními závéry na strané druhé. Stav, kdy rozsudek odvolacího soudu postrádá náležitosti uvedené v o. s. r. ve svých dusledcích vede k tomu, že se stává neprezkoumatelným. Jak vyplývá z rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 19. července 1997, sp. zn. , publikovaném ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 40/2002, číslo sešitu 6/2002, je nepŕezkoumatelný rozsudek, jehož skutkové a právní závéry vycházejí z tzv. souhrnného zjišténí, jímž se zjišťuje rozhodný skutkový stav současné na základé všech provedených dukazu, aniž se uvede, na základé kterých konkrétních dukazu se to které zjišténí činí a z jakých duvodu, jakož i bez vysvétlení pŕípadných rozporu mezi nimi.“ 36. Odôvodňovanie rozhodnutí tvorí veľmi podstatnú časť v rozhodovacej činnosti súdu. V judikatúre Ústavného súdu ako aj všeobecných súdov (tak v Slovenskej republike ako aj v Českej republike) sa už ustálil právny názor, na základe ktorého vady v odôvodnení rozhodnutia súdu zakladajú porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces. Ak teda súd svoje rozhodnutie neodôvodní ústavne prijateľným spôsobom, fakticky odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (k

tomu napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je tiež v priamej súvislosti s právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd svoje rozhodnutie neodôvodní v súlade s normatívnymi požiadavkami vyjadrenými v , je takéto rozhodnutie nielen nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, ale rovnako aj základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

37. Poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu zároveň žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa , keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, keď sa prakticky ani nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a predloženými dôkazmi, ktoré spochybnili platnosť samotnej zmluvy o dielo na prvom pojednávaní a nevykonaním dokazovania v smere spochybnenia unesenia dôkazného bremena žalobcu, najmä čo sa týka preukazovania výšky žalovaného nároku. Nevykonaním dokazovania súd prvej inštancie sťažil dôkaznú pozíciu žalovaného a vzdialil sa želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu a to najmä s ohľadom na to, že to bol práve žalovaný, komu súd prvej inštancie pričítal neunesenia dôkazného bremena. 38. Žalovaný bol názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym a nedostatočným skutkovým zisteniam a z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť skutkového zistenia bola spôsobená aj nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov. 39. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny záver, keď skonštatoval, že žalovaný iba poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Naopak, žalovaný mal za to, že už v podanom odpore uviedol dôležité skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu a bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že splnil všetky svoje zmluvné povinnosti, vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Žalobca však nepredložil žiaden z týchto dôkazov a nepreukázal dôvodnosť fakturovanej ceny, či žalovanému dodal skutočne to, na čom sa dohodli, či dielo poslal (odovzdal) spôsobom, v rozsahu a v lehote dohodnutej v zmluve a teda, že mu vzniklo právo na vyúčtovanie, fakturáciu a nárok na zaplatenie fakturovanej ceny. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Už v samotnej komunikácii so SIEA, ktorú žalovaný predložil vyplývalo, že žalobca nesplnil svoj záväzok vyhotoviť dielo bez vád a najmä podať žiadosť na príslušnom mieste. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel iba o zmluvu a faktúru, predloženú žalobcom, nezaoberal sa však námietkami žalovaného, v zmysle ktorých tieto dôkazy samo o sebe ešte nepreukazovali, že žalobcovi vznikol nárok v konkrétnej výške. 40. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky, upravené v . Aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je potrebné, aby popierajúca strana: • výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň • uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. 41. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade boli na strane žalovaného kumulatívne splnené obidve vyššie uvedené podmienky, nakoľko žalovaný opakovane v konaní poukazoval aj na skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že žalobca nemal nárok na žalovanú sumu, nakoľko dielo malo objektívne vady, ktoré žalovaný musel riešiť promptne a bez odkladu už priamo zo SIEA, a teda popretie skutkových tvrdení zo strany žalovaného bolo účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie formálnych požiadaviek, vyplývajúcich zo samotnej zmluvy a dodanie toho, čo žalovaný objednal, žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Touto námietkou žalovaného sa však súd prvej inštancie nezaoberal, prijal iba záver, že žaloba je dôvodná a že zo strany žalovaného došlo iba k popretiu skutkových tvrdení. Tento záver súdu prvej inštancie nepovažoval za správny a mal za to, že nedostatočné zistenie skutkového stavu malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie pritom nebral do úvahy argumenty žalovaného, vrátane námietky premlčania a namietnutia podpisu na zmluve zo strany žalobcu, ani sa s nimi nevysporiadal relevantným spôsobom. Žalovaný bol názoru, že súdom prvej inštancie použitý výklad vyznel nevyvážene, výlučne v neprospech žalovaného. 42. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomným podaním (odvolacou replikou) zo dňa 14. júla 2023 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca a zotrval na žalobných dôvodoch, na svojich dovtedajších písomných a ústnych vyjadreniach a ním predložených dôkazov, ktoré hodnoverne preukazovali jeho tvrdenia. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, napadnutý rozsudok vychádzal zo správneho zistenia tak skutkového stavu ako aj právneho posúdenia a bol aj riadne odôvodnený. S podaným odvolaním žalovaného sa nestotožnil, pričom mal za to, že tento doposiaľ nepredložil ani jeden hodnoverný dôkaz o svojich tvrdeniach. Žalobca vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie správne procesne postupoval počas celého trvania sporu, bola zachovaná rovnosť sporových

strán a nedošlo k žiadnemu porušeniu práva na spravodlivý proces pri žiadnej zo strán sporu. Bol názoru, že žalovaný mohol v priebehu celého súdneho konania pred súdom prvej inštancie uplatniť všetky procesné práva. Žalobca bol presvedčený, že jeho právo nebolo premlčané a žalovaným uplatnenú námietku premlčania pokladal za čisto obštrukčné konanie. Uviedol, že predmetná uzatvorená Zmluva o dielo bola riadne podpísaná a ide o platný právny úkon. Obe strany sporu boli riadne poučení o sudcovskej koncentrácii konania. Poukázal na to, že žalovaný nikdy nespochybnil výšku dohodnutej odmeny za vyhotovenie a dodanie diela, ktoré mu bolo vyhotovené a dodané riadne a včas a žiadne vady diela nikdy nereklamoval. 43. Žalovaný duplikou zo dňa 14.09.2023 zotrval na podanom odvolaní a v ňom uvedených argumentoch.

44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , , , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( písm. / ). 45. Podľa , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 46. Podľa , , , (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 47. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 48. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 49. Podľa , dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 50. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 51. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 52. Podľa , , (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 53. Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 54. Podľa , , , (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 55. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

56. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

57. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov v zmysle odvolania voči nemu podaného žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie dňa 24. augusta 2016 Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie projektovej dokumentácie, za účelom žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s dohodnutou odplatou, a to fixnou vo výške 3 000 euro bez DPH a pohyblivou vo výške 13% zo sumy schváleného NFP bez DPH, pričom nárok na úhradu prvej časti fixnej odmeny vo výške 1 500 euro bez DPH vznikol uzatvorením Zmluvy, druhá časť fixnej odmeny (1 500 euro bez DPH) vznikla odovzdaním projektovej žiadosti na SIEA. Nárok na pohyblivú časť odmeny vznikol žalobcovi vo výške 10% zo schváleného NFP v deň podpísania Zmluvy o poskytnutí NFP medzi žiadateľom (žalovaný) a agentúrou. Nárok na odmenu vo výške 3% zo schváleného NFP vznikol žalobcovi v deň pripísania úhrady od Agentúry na základe prvej žiadosti o platbu. Žalovaný uhradil žalobcovi fixnú časť dojednanej odmeny. Dňa 25. júla 2017 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP, v zmysle ktorej (bod 3.1. písm. b/) mal byť žalovanému poskytnutý NFP maximálne do výšky 551.375 eur, pričom reálne bol žalovanému, podľa údajov uvedených na jeho internetovej stránke, poskytnutý NFP vo výške 501.250 eur. Žalobca následne vystavil žalovanému faktúru č. 18002, so splatnosťou 19. februára 2018, na sumu 55.137,50 eura bez DPH (66.165 eur s DPH), predstavujúcu odmenu podľa čl. III. ods. 1 písm. ba/ Zmluvy o dielo, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi neuhradil, avšak eviduje ju vo svojom účtovníctve (vyjadrenie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 7. januára 2021).

58. Odvolací súd uvádza, že konajúci súd prvej inštancie mal zákonnú možnosť postupujúc v súlade s , , neprihliadnuť na také prostriedky v danom spore procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené procesnou stranou v konaní včas, t. j. vtedy ak daný procesný prostriedok mohla strana predložiť skôr, ak by v konaní postupovala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Sporové konanie ako také sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určitý procesný úkon kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Potom, ak takýto procesný úkon podliehajúci koncentrácii konania nie je vykonaný včas

- za zákonom ustanovených podmienok, tak nespôsobuje procesnoprávne účinky, čo má za následok, že súd na takýto úkon neprihliadne. Strany sporu majú povinnosť vykonať im prináležiace prostriedky procesného útoku, resp. obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania. Účelom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania a motivovať strany sporu na včasné vykonávanie procesných úkonov. Rozlišujeme koncentráciu konania vhodnú - sudcovskú ( ) a koncentráciu nutnú - zákonnú ( ). Účelom sudcovskej koncentrácie konania vyplývajúcej zo znenie je zabránenie stranám sporu zdržiavať a naťahovať spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pričom nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať jeho zmarenie a nutnosť vytýčenia nového pojednávania. Kritérium včasnosti predloženia prostriedku procesného útoku, obrany je na vyhodnotení konajúceho súdu a je dané na jeho uvážení, či takto predložený procesný úkon pripustí alebo nie. Súd musí posúdiť každý prípad prísne individuálne a rozhodnúť, či takýto procesný úkon vykoná alebo nie. V zásade by mal konajúci súd odmietnuť vykonať také procesné úkony, o ktorých by sa mohol bez ďalšieho dôvodne domnievať, že povedú k neodôvodneným prieťahom v konaní. Zároveň súd je v následne vydanom rozhodnutí vo veci samej (v danom prípade napadnutý rozsudok) povinný dôsledne vysvetliť z akých dôvodov na stranou sporu predložený procesný úkon neprihliadol.

59. V danom spore odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie včas predložené prostriedky procesnej obrany žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku a tiež námietku neplatnosti Zmluvy o dielo z dôvodu pochybnosti o pravosti podpisu vtedajšej konateľky žalobcu p. Š.. Nepripustenie súdom prvej inštancie týchto prostriedkov procesnej obrany okrem iných namietaných skutočností je aj predmetom odvolania žalovaného.

60. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bodoch 24 a 25 napadnutého rozsudku podal odôvodnenie, prečo považoval oba prostriedky procesnej obrany žalovaného (námietka premlčania a námietku pravosti podpisu konateľky žalobcu) za neuplatnené včas (body 15, 16 tohto uznesenia). V prípade, ak konajúci súd vyhodnotí priebeh konania a správanie sa sporových strán a ich procesný

postup a procesné úkony uskutočnené v konaní tak, že určité procesné úkony vyhodnotí ako neuplatnené včas, má zároveň povinnosť tento svoj záver v rozhodnutí riadne a logicky vysvetliť. V predmetnom spore súd prvej inštancie tak síce urobil, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho záverom o nemožnosti posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania - neuplatnenie tejto procesnej obrany včas zo strany žalovaného.

61. Ako podstatnú odvolaciu námietku z hľadiska súdom prvej inštancie uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania je podľa odvolacieho súdu treba posúdiť možnosť súdu prvej inštancie meritórne preskúmať/odoprieť preskúmať žalovaným vznesenú námietku premlčania ako aj posúdenie žalovaným uvedeného skutkového tvrdenia ohľadom pochybnosti o pravosti podpisu konateľky žalobcu na Zmluve o dielo. Odvolací súd je názoru, že argumentácia použitá v odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie neobstojí vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, nakoľko je zrejmé, že k posúdeniu jej opodstatnenosti, t. j. či uplatnená pohľadávky vo výške 66 156 eur v zmysle faktúry č. 18002 zo dňa 12.02.2018 bola alebo nebola premlčaná v čase podania žaloby, nemuselo byť uskutočnené žiadne ďalšie rozsiahle dokazovanie v spore, ktoré by predpokladalo nariadenie nového pojednávania, keďže skutočnosti, na základe ktorých žalobca žiadal priznať túto pohľadávku boli stranami sporu súdu prvej inštancie už predložené skôr, a to v rámci ich písomných podaní (žaloby, odporu a vyjadrení podaných pred nariadením prvého pojednávania), pričom skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Žalobca si uplatňoval svoju pohľadávku titulom plnenia zo Zmluvy o dielo uzavretej stranami sporu. Táto Zmluva bola súdu prvej inštancie predložená žalobcom spolu s podanou žalobou a v čl. II a čl. III určovala cenu diela a platobné podmienky ceny diela, konkrétne čl. III bod ba) v spojení s čl. II bod b), od ktorých si žalobca uplatnil pohľadávku vyčíslenú vo faktúre č. 18002, s uvedenou dobou jej splatnosti, ktorú mal taktiež súd prvej inštancie k dispozícii v čase konania prvého pojednávania. Na prvom pojednávaní žalovaný predložil súdu prvej inštancie Zmluvu o poskytnutí NFP, od dátumu jej podpisu vznikol v zmysle Zmluvy o dielo žalobcovi nárok na dojednanú uplatnenú odmenu 10%. Zároveň splatnosť tejto odmeny nastala do 14 dní od vystavenia faktúry, ktorá bola vystavená dňa 12. februára 2018. Emailová komunikácia sporových strán ohľadom uhradenia dotknutej faktúry, výšky úhrady, doby úhrady bola súdu prvej inštancie predložená žalobcom pred konaním prvého pojednávania. Potom mal súd prvej inštancie povinnosť sa vznesenou námietkou premlčania zaoberať a posúdiť ju v kontexte stranami sporu predložených dôkazov, ktorými disponoval už na prvom uskutočnenom pojednávaní, pričom tieto dôkazy boli podľa odvolacieho súdu dostačujúce na posúdenie vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd pristúpil k takémuto vyhodnoteniu najmä s poukazom na ust. , podľa ktorého premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, avšak súd ho nemôže priznať alebo uznať v prípade, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Potom bude povinnosťou súdu prvej inštancie sa vznesenou námietkou premlčania riadne zaoberať, stanoviť a odôvodniť začiatok jej plynutia, prípadne preskúmať, či z emailovej komunikácie strán sporu nevyplýva uznanie dlhu, resp. časti dlhu žalovaným, kedy sa tak stalo a posúdiť uplynutie premlčania v zmysle . 62. Vo vzťahu k namietanému podpisu konateľky žalobcu na Zmluve o dielo odvolací súd sa priklonil k argumentácii súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to z dôvodu, že o tejto skutočnosti by bolo potrebné vykonať náležité dokazovanie pravosti podpisu konateľky žalobcu v čase podpísania Zmluvy. Záver o nepravosti tohto podpisu podľa odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho náležitého dokazovania (znalecké dokazovanie, príp. výsluch bývalej konateľky žalobcu, resp. iných svedkov prítomných pri podpise Zmluvy) vyvodiť len z tvrdení žalovaného o diametrálnej odlišnosti tohto podpisu oproti podpisom konateľky na iných listinách. Zároveň je treba uviesť, že táto namietaná skutočnosť celkom zrejme nestála na právnych znalostiach zvoleného právneho zástupcu žalovaného, ale o takejto prípadnej skutočnosti musel mať žalovaný vedomosť už skôr a teda mohol takéto svoje skutkové tvrdenie namietať už pri svojom prvom úkone - podanom odpore, resp. v písomnom vyjadrení zo dňa 26. apríla 2022 k replike žalobcu a potom záver súdu prvej inštancie o neprihliadnutí na túto námietku procesnej obrany žalovaného bol uskutočnený v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania v zmysle , o čom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podal náležité vysvetlenie.

63. Ostatné žalovaným v odvolaní uvádzané námietky podľa odvolacieho súdu nie sú dôvodné a so všetkými týmito žalovaným už v konaní pred súdom prvej inštancie namietanými skutočnosťami (nedostatočné vysporiadanie sa s argumentmi žalovaného uplatnenými už v podanom odpore, nepreukázanie dôvodnosti žaloby z hľadiska ceny, odovzdania diela žalobcom, podanie žiadosti žalobcom, vytýkané vady diela) sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (bod 21, 23 napadnutého rozsudku) riadne a logicky vysporiadal. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku síce

stručne, ale jasne vysporiadal so žalovaným namietanými vadami diela, tiež sa vysporiadal so stranami sporu predloženou emailovou komunikáciou, ktorú správne vyhodnotil nie ako uplatnenie vád diela žalovaným voči žalobcovi ako zhotoviteľovi, ale ako žiadosť žalovaného o odklad úhrady predmetnej faktúry dôvodiac nedostatkom finančnej hotovosti na jej úhradu. Ak žalovaný chcel reklamovať vady diela, mal tak učiniť priamo voči žalobcovi a uplatniť si voči nemu nárok na zľavu z ceny diela ( ), čo však z tejto predloženej komunikácie nie je možné vyvodiť. Taktiež odvolací súd neprisvedčil námietke žalovaného o tom, že bol konajúcim súdom prvej inštancie nedostatočne poučený o sudcovskej koncentrácii konania a bola mu poskytnutá neprimerane krátka lehota (15 dní) na predkladanie dôkazov. Z obsahu spisu vyplýva, že k riadnemu poučeniu žalovaného došlo písomnosťou zo dňa 7. marca 2022, pričom už predtým mal žalovaný o predmete sporu vedomosť, podal odôvodnený odpor dňa 21. decembra 2021 voči v upomínacom konaní vydanému platobnému rozkazu, dňa 26. apríla zaslal súdu písomné vyjadrenie k replike žalobcu, v spore bolo nariadené prvé pojednávanie na deň 20. októbra 2022, ktoré bolo zrušené na žiadosť žalovaného. To znamená, že od prevzatia platobného rozkazu dňa 7. decembra 2021 až do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci dňa 6. decembra 2022 mal žalovaný nadštandardný časový priestor na oboznámenie sa so sporom, zvolenie si právneho zástupcu v spore ako aj na predloženie svojich skutkových tvrdení súdu prvej inštancie.

64. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že tým, že súd prvej inštancie sa odmietol meritórne zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania a jej včasné neuplatnenie došlo k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý takýmto svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému riadne uskutočnenie jeho procesných práv, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. 65. určuje základné obsahové podmienky a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, ktoré zistenia si z celkového dokazovania odporujú a ktoré sa vylučujú. Tiež je potrebné uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akých dôvodov. Nie je pritom prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri napr. nález ). Správnosť a úplnosť odôvodnenia rozsudku je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Samotné súdne rozhodnutie má byť logickým a právnym vyústením celého priebehu konania a hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne aj obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku daného rozhodnutia. 66. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu a tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecný súd po zistení skutkového stavu a po výklade a použití adekvátnych právnych noriem rozhodne a jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Práve odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (, ). 67. V súlade s dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 68. Podľa základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

69. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , -30). Porušením práva na spravodlivý proces pritom však nie je prípadné iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie logicky reagovať a podať špecifickú, zrozumiteľnú odpoveďou na konkrétne relevantné argumenty žalovaného prednesené v konaní.

70. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd musí konštatovať, že nakoľko súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v odmietnutí sa zaoberať všetkými podstatnými argumentmi prednesenými v konaní jednou zo strán sporu (žalovaným), a to ním vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku, ktorou námietkou sa bol povinný podľa odvolacieho súdu zaoberať, a to aj napriek súdom odôvodneného postupu v zmysle , porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho posúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s tak, aby v odôvodnení rozhodnutia bol podaný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé.

71. Podľa ust. odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania žalovaným vzhľadom na všetky okolnosti sporu, ustáliť skutkový stav a tento právne posúdiť, nanovo zrozumiteľne a preskúmateľne vo veci opätovne rozhodnúť, s tým, že nové rozhodnutie vo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania preskúmateľné a musí spĺňať náležitosti podľa ust. ( ). V novom rozhodnutí o spore rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ). 72. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).