Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/56/2022

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest – Žilina, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, a 2/ Mesto Čadca, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Návrhu žalobcu na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ správnym súdom n e v y h o v u j e. III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . IV. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ – Slovenská správa ciest, IVSC Žilina, Ul. M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, IČO: 000 033 28 (ďalej aj ako „ďalší účastník 1/ “) doručil Okresnému úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) zámer navrhovanej činnosti „I/11 Čadca – Most 206“ vypracovaný v súlade s a prílohy č. 9 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon EIA“ alebo „“) na vykonanie zisťovacieho konania. Účelom navrhovanej činnosti je odstránenie veľmi zlého stavebno-technického stavu na existujúcom mostnom objekte, a to demoláciou nevyhovujúcej nosnej konštrukcie mosta a jej nahradením novou nosnou mostnou konštrukciou. Navrhovaná činnosť svojimi parametrami je zaradená podľa prílohy č. 8 zákona EIA, kapitoly 13: Doprava a telekomunikácie, položka č. 8: Výstavba cestných mostov (na cestách I. a II. triedy) a železničných mostov (zisťovacie konanie bez limitu).

2. Dňa 26. augusta 2021 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-CA-OSZP-2021/008841-015, ktorým ako príslušný orgán podľa a rozhodol podľa , že navrhovaná činnosť „I/11 Čadca – Most 206“ navrhovateľa Slovenská správa ciest, IVSC Žilina, uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území mesta Čadca, na parcelách reg. CKN 1754/1, 1750/1, 1754/14, 1750/17, 984/3, 1794/38, 1794/40, 1795/2, 1793/1 a KN-E 13098/1, 2407/138 sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň podľa určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to: 1. V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska,

dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom. 2. V rámci projektovej prípravy vykonať inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum. 3. V rámci projektovej prípravy spracovať inventarizáciu a spoločenské ohodnotenie drevín, na základe ktorej bude určený rozsah výrubov ako aj náhrady za výrub. Tiež doplnil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal stavbu, uviedol základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a možné opatrenia na ich zmiernenie a zdôvodnil, prečo je zámer vypracovaný iba v jednom variante. Ďalej uviedol, že v zisťovacom konaní podľa § 23 ods. 4 zákona EIA boli v zákonom stanovenej lehote doručené písomné stanoviská orgánov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Odštepný závod Piešťany, Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy ochrany ovzdušia, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Čadci, ktoré opísal, zobral na vedomie a vyhodnotil, pričom konštatoval, že nikto nemal záujem o posudzovanie vplyvov na ŽP. Po zákonom stanovenej lehote doručil písomné stanovisko Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry, ktoré prvostupňový orgán tiež zobral na vedomie a vyhodnotil tiež ako stanovisko bez pripomienok. Svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote ani do dňa vydania rozhodnutia subjekty: Mesto Čadca, Žilinský samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia a Okresný úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany vôd a úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek odpadového hospodárstva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a preto prvostupňový orgán uzavrel, že tieto sa podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov považujú za súhlasné stanoviská.

4. Žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o EIA doručila prvostupňovému orgánu svoje stanovisko k navrhovanému zámeru listom (elektronické podanie) zo dňa 26.7. 2021. Prvostupňový orgán listom č.j.: OU-CA-OSZP-2021/008841-006 zo dňa 27.7.2021 vyzval navrhovateľa zámeru (tu ďalšieho účastníka 1/) o doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z tohto stanoviska podľa § 29 ods. 10 zákona o EIA. Navrhovateľ doručil listom zn.: SSC/1461/2021/6451/26764, zo dňa 11.8.2021 písomné stanovisko k jednotlivým pripomienkam stanoviska žalobcu. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol jednotlivé požiadavky žalobcu uvedené v jeho stanovisku k navrhovanému zámeru, vyjadrenie navrhovateľa k týmto požiadavkám a vlastné vyjadrenie ako sa s predmetnými požiadavkami žalobcu vysporiadal.

5. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) listom č. OU- CA-OSZP-2021/008841-013, zo dňa 16.8. 2021 oboznámil účastníkov konania s tým, že v rámci zisťovacieho konania k zámeru navrhovanej činnosti zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a ako účastníci konania majú právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia, vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Súčasne im prvostupňový orgán zaslal aj kópie doručených stanovísk. Dňa 16.8. 2021 žalobca doručil príslušnému orgánu listom zo dňa 16.8. 2021 písomnú konzultáciu, ktorú prvostupňový orgán opísal a vyhodnotil. Následne uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je konaním pred povoľovacou činnosťou a predmetom je posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov. Vychádza teda z podrobnosti riešenia v prvej etape prípravy, nepredstavuje žiadny druh povolenia a takéto povolenia nenahrádza. Všetky relevantné požiadavky budú riešené v rámci následných povoľovacích konaní. Cieľom je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činností podľa osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor na posúdenie navrhovaného umiestnenia činnosti.

6. Prvostupňový orgán v závere rozhodnutia zhrnul dôvody vydania rozhodnutia a úvahy, ktoré použil pri hodnotení kritérií pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 zákona o EIA. Uviedol, že dôvodom navrhovaných stavebných prác je veľmi zlý stavebný stav existujúceho mosta na ceste I/11 Čadca

ev.č. 206. Jedná sa o premostenie rieky Kysuca. Na mostnom objekte sa vyskytuje celý rad závažných porúch, ktoré sa týkajú najmä nosnej konštrukcie, ktorá je vo veľmi zlom stave, mostného zvršku a príslušenstva mosta. Vplyvom týchto porúch je most zatriedený do stupňa stavebno-technického stavu VI., čo predstavuje veľmi zlý stav. Dôvodom porúch je najmä zlá kvalita použitých materiálov, vysoký vek konštrukcií, ktoré neboli dlhodobo opravované ako aj preťažovanie mosta, ktorý nebol dimenzovaný na zaťaženie akému je vystavovaný. Preto je nevyhnutá rekonštrukcia daného mosta. S ohľadom na stav mosta, jeho vek a rozsah a závažnosť porúch nie je možné efektívne opraviť nosnú konštrukciu. Z dôvodu poruchy sa rozhodlo o demolácií nosnej konštrukcie mosta a jej nahradením novou mostovkou. Spodná stavba ostáva v pôvodnom mieste a v rámci stavby prebehne jej rekonštrukcia s ponechaním opôr a pilierov. Uviedol, v čom sa prejavia pozitívne vplyvy navrhovanej činnosti, a to najmä v bezpečnej a plynulej premávke po ceste I/11, zvýšenej bezpečnosti cestujúcich a lepšej plynulosti cestnej dopravy. Sprievodné negatívne vplyvy budú súvisieť najmä s obdobím odstránenia častí starého mostu a stavebných prác pri budovaní nového mostu. V tomto období bude úplne obmedzená doprava a tiež budú vznikať negatívne vplyvy na životné prostredie. Tieto negatívne vplyvy však budú len dočasného charakteru a po skončení prác sa životné prostredie aj doprava vrátia do súčasného stavu a z pohľadu kvality života bude mať navrhovaná činnosť výrazne pozitívny prínos na dlhšie obdobie počas životnosti nového mostu.

7. Tiež uviedol, že posúdenie zámeru bolo vykonané s ohľadom na jeho umiestnenie, charakter, kapacitu, rozsah vo vzťahu k predpokladaným vplyvom na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Po preverení skutkového stavu prvostupňový orgán konštatoval, že v zámere boli uvedené všetky podstatné predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia obyvateľov. Dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia. Z vyhodnotenia neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili realizácii navrhovanej činnosti po akceptovaní a zapracovaní pripomienok a realizácii navrhovaných opatrení. V procese neboli identifikované také nedostatky alebo neurčitosti, ktoré by bránili v definovaní vplyvov. Informácie použité v zámere sú dostatočné na to, aby bolo možné rozhodnúť podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Uzavrel, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania t. j. kritérií, uvedených v prílohe č. 10 zákona o EIA, prihliadnuc na doručené stanoviská a informácie zo zámeru, rozhodol, že predmet zisťovacieho konania (navrhovaný zámer) sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA.

8. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022 tak, že odvolanie podané žalobcom zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, predložený spisový materiál vrátane podaného odvolania, zopakoval priebeh konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a vyjadril sa k jednotlivým bodom odvolania žalobcu samostatne, pričom následne skonštatoval, že odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom, odvolací správny orgán opätovne vo vzťahu k odvolateľovi neuplatnil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko to považuje za duplicitné. Na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Ku podaným pripomienkam odvolateľa prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil.

9. Ďalej konštatoval, že navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a procesu povolenia orgánmi špecializovanej správy. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a

miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Uzavrel, že prvostupňový orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti – posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území Čadca. Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie. Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho konania. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA.

10. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom, v konaní prvostupňového orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

11. Žalovaný uzavrel, že na základe odvolateľom podaného odvolania, ako príslušný odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia ako aj celý spisový materiál v súlade s § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným právom. Ďalej poukázal na relevantné zákonné ustanovenia a uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu (odvolateľa) žalovaný nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového orgánu, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

13. V bode 1. správnej žaloby žalobca uviedol základné náležitosti správnej žaloby a stručne opísal priebeh konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným.

14. V bode 2. „Preambula“ žalobca opísal právny vývoj na Slovensku najmä vo vzťahu k životnému prostrediu, podrobil kritike činnosť správnych orgánov ako aj súdov a definoval svoje postavenie

a úlohu ako ekologického spolku pri ochrane životného prostredia a presadzovaní zelenej transformácie spoločnosti.

15. V rámci bodu 3. „Všeobecná časť – základné východiská“ žalobca popísal svoju činnosť ako ekologickej organizácie, ktorá chráni a presadzuje verejné záujmy životného prostredia. Konštatoval, že správne orgány pristupujú k aplikácii práva chybne a nepristupujú k žalobcovi ako k advokátovi verejného záujmu v oblasti životného prostredia, naopak, snažia sa cez inštitút zneužitia práva vytvoriť zdanie, že žalobcovi nejde o enviromentálne záujmy, čo je podľa žalobcu v rozpore s čl. 3 a čl. 9 Aarhuského dohovoru. Poukázal pritom tiež na na SR, podľa ktorého sú občianske združenia určené aj na presadzovanie politických názorov; a tiež na SR.

16. Žalobca tiež poukázal na a 2, , , , a SR a na ustanovenia čl. 37 a čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie. Žalobca má za to, že žalovaný nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať ich prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti správnych orgánov v administratívnych konaniach. Takýto prístup k aplikácii práva žalobca považuje za šikanózny výkon práva zo strany správnych orgánov a správne orgány v určitých situáciách pristúpili k neoprávnenému odopieraniu účastníctva žalobcu.

17. Žalobca uviedol kritiku orgánov verejnej správy tiež v tom, že nesprávne a nedôsledne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti vo veciach ochrany životného prostredia, a tieto práva sú aj reálne odopreté. Uviedol, že vykonáva svoju činnosť v súlade so zásadami, na ktorých je postavené správne právo ako európske správne právo, a to so zásadou právnej istoty vyplývajúcej z § 3 ods. 4 Správneho poriadku a zásadou legitímnych očakávaní, avšak správne orgány v konaniach, kde vystupuje žalobca ako zástupca verejnosti, postupujú v rozpore s týmito zásadami. Poukázal pritom tiež na nález Ústaveného súdu SR sp. zn. z 08.12.2010. Uviedol, že žalovaný prvostupňový aj druhostupňový orgán sú kontrolované subjekty a žalobca je subjektom kontrolujúcim, ktorý má v dôsledku o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“ alebo „“) povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia, pričom v zmysle SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov. Poukázal tiež na povinnosť eurokonformného výkladu práva, ktorý vychádza aj z nálezu Ústavného súdu SR z 11.10.2016.

18. Žalobca v bode 4. správnej žaloby – „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

19. V bode 5. „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu vecí. Poukázal na § 3 ods. 1,4 a 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj na § 19 zákona o životnom prostredí.

20. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Namietal, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu environmentálnych záujmov. Vo výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže uviesť aj podmienky, ktoré sú

výsledkom samostatnej a odôvodnenej úvahy orgánu, prijatej na základe jeho vlastnej odbornej činnosti. Pri formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 zákona o EIA). V zmysle § 20a písm. a) zákona EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasne zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. V tejto súvislosti žalobca namietal, že nerozumie, prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, sa nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia, alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok v zmysle jeho zákonných povinností. Je pravdou, že žalobca nemá právny nárok na implementáciu jednotlivých svojich pripomienok alebo námietok, ale má nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa príslušný správny orgán musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom konštatovanie, že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

21. Žalobca tiež argumentoval, že ak prvostupňový orgán neakceptuje návrhy odvolateľa, musí určiť iné – vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia a svoj výber opatrení náležite zdôvodniť. Prvostupňový orgán aj žalovaný majú dostatočné množstvo hmotnoprávnych predpisov určujúcich jednotlivé opatrenia na zabránenie poškodzovania životného prostredia, ale napriek tomu žiadne z týchto konkrétnych opatrení nie je priamo uvedené v rozhodnutí, čo považuje za nenaplnenie účelu zákona EIA. Žalobca je toho názoru, že príslušný orgán mal ako zmierňujúce opatrenia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA v žalovanom rozhodnutí uviesť zmierňujúce opatrenia minimálne v rozsahu tzv. cestnej zelene podľa § 14 cestného zákona, a to tak, že na základe technických podmienok SSC by v odbornej diskusii medzi navrhovateľom a žalobcom našli vhodný a primeraný rozsah a formu týchto opatrení. Neurčením ani minimálneho opatrenia žalovaný nesprávne právne vec posúdil. Dôvodil, že v predmetnej veci síce ide o rekonštrukciu už existujúceho mosta, táto rekonštrukcia zasiahne brehy rieky Kysuce ako aj priľahlú zeleň. Podľa žalobcu obnova biodiverzity územia je primeraným a správnym opatrením, avšak orgány verejnej správy sa touto možnosťou nezaoberali, žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadali a len konštatovali, že sa nepredpokladá vplyv na ekosystémy, čo považuje žalobca za nezákonné, kedy si prvostupňový orgán ani žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav a jeho rozhodnutie nemohlo byť vydané v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Podľa žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí je priamou povinnosťou navrhovateľa aplikovať zmierňujúce a preventívne ekologické opatrenia priamo pri zdroji a je povinnosťou orgánov verejnej správy zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonných povinností navrhovateľom, pričom tieto povinnosti majú byť premietnuté do rozhodnutia, čo sa v tomto prípade podľa žalobcu nestalo. Žalobca konštatoval, že sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi a k súdnemu konaniu sa uchyľuje, len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú aj druhostupňovým orgánom verejnej správy.

22. Žalobca ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Žalobca zdôrazňoval nevyhnutnosť riadneho, náležitého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplývajú závery vo vzťahu k požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

23. Ďalej žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. o postupe správnych orgánov pri vysporiadaní sa s návrhmi účastníkov konania a o ich voľnom uvážení. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Z napadnutých rozhodnutí nie je

zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.

24. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vo vzťahu k požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, konkrétne k aplikácii inštitútu voľnej úvahy. Ďalej poukázal na to, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá ale musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. V zmysle judikatúry ÚSSR samotný účastník konania má mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je vyjadrenie právne významné, či obsahuje také skutkové tvrdenia a právne dôvody, na ktoré je z jeho strany potrebné reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť. Relevantnosť informácií v danom prípade nemá posudzovať žalovaný, ale verejnosť, ktorá zváži, či sa k týmto informáciám chce vyjadriť.

25. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s argumentmi žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal ani s vadami odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným odôvodnením.

26. V bode 6. „Prejudiciálne konanie“ žalobca uviedol, že aplikácia zákona EIA má viaceré aspekty výkladu práva, ktoré sú priamo späté s eurokonformným výkladom práva. Bol toho názoru, že súčasná aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná s platným slovenským právnym poriadkom ako aj právom európskej únie. Mal za to, že krajský súd v prípade nejasnosti pri aplikácii práva Európskej únie má možnosť v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené požiadal súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa neho je predmetné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a skutočnosti uvádzané v žalobe považuje žalovaný za nedôvodné a účelové. Prvostupňový orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Podľa žalovaného je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho odôvodnenie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný následne na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom ako príslušný odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj celý spisový materiál v súlade s ustanovením § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Následne žalovaný zopakoval priebeh konania. Podľa žalovaného prvostupňový orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil

presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Vydané rozhodnutie aj náležite odôvodnil, s čím sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný.

28. K správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania, čo je možné pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených tunajšiemu úradu (konania pred správnym súdom sp. zn. , , , , , , , , , , , , , , , , ).

29. Žalovaný tiež uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca tiež uviedol, že sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s pripomienkami, pričom opäť iba konštatuje túto skutočnosť bez toho, aby tieto pripomienky bližšie rozviedol vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého rozhodnutia tak podľa žalovaného žalobca vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti. Všetky citácie rozsudkov, ktoré uvádza vo svojej žalobe sú vytrhnuté z kontextu a vzťahujú sa vždy na konkrétnu posudzovanú vec, pričom žalobca opäť neuviedol, ako by mohli byť v nich prijaté závery aplikovateľné aj na toto konkrétne konanie. Žalobca použil takmer identickú správnu žalobu aj voči rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy bez toho, aby upravil jej obsah vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. Rovnakým spôsobom žalobca zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle zákona EIA. Takéto konanie žalobcu potom uberá na vážnosti ním zaslaných pripomienok, keďže z jeho stanovísk je vždy evidentné, že nedostatočne oboznámil s navrhovanou činnosťou (zmenou navrhovanej činnosti) a jeho pripomienky sú tak vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti buď absurdné alebo často neadekvátne posudzovanej činnosti. Žalobca si na podklade takéhoto stanoviska uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z hľadiska nedôvodných pripomienok javí ako nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Potom najpodstatnejšou otázkou vo vzťahu ku konzultáciám je posúdenie, či koncepcia príslušných ustanovení zákona EIA zavádza povinnosť alebo možnosť správnemu orgánu vykonať konzultácie. Ak je posúdenie nevyhnutnosti vykonania konzultácií na správnej úvahe konajúceho správneho orgánu, správny orgán pochopiteľne nenariadi ich vykonanie na podklade nedôvodných a často absurdných pripomienok žalobcu. Z ustanovenia § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad.

30. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov. Výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, či sa zámer alebo zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré správny orgán prvého stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri tom na kritériá stanovené zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Žalovaný považuje za dostatočne preukázané, že si prvostupňový orgán splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a teda umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom pre rozhodnutie, pričom poukázal na obsah Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.09.2014.

31. Žalobca tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, pritom žalovaný sa vysporiadal s celým obsahom podaného odvolania. Žalovaný síce preskúma rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane predloženého spisového materiálu, ale v prípade, že nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietok a tieto boli podľa názoru

žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotené dostatočne. V odôvodnení prvostupňového a ani druhostupňového rozhodnutia neabsentuje správna úvaha príslušného správneho orgánu.

32. Žalovaný uzavrel, že sa plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, v konaní prvostupňového orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Zároveň žalovaný uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhuje správnemu súdu zamietnuť žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia .

33. Ďalší účastník 2/ - Mesto Čadca k správnej žalobe uviedol, že zotrváva na písomnom podaní zo dňa 13.09.2021, v ktorom sa vyjadrilo k odvolaniu žalobcu. K správnej žalobe uviedol, že v bode 2. Preambula a v bode 3. Všeobecná časť – základné východiská žaloba opisuje a konštatuje vývoj dejín slovenskej spoločnosti a tento vývoj negatívne komparuje so súčasným hodnotovým stavom spoločnosti. Podľa ďalšieho účastníka 2/ sa žalobca správnou žalobou zaoberá dejinnými faktami, ktoré sa správnou žalobou podanou v 21. storočí nedajú meniť, rušiť alebo vrátiť na nové konanie a nesúvisia s meritom veci. Žalobca sa ďalej podľa neho venuje teoretickým tvrdeniam, ktoré opisujú komentované znenia právneho poriadku. Žalobca podľa neho neuvádza právne a skutkové argumenty s uvedením rozhodujúcich skutočností, ktoré by posilnil dôveryhodnými dôkaznými prostriedkami tak, aby tieto spochybnili zákonnosť vydaných rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy. Ďalší účastník 2/ považuje rozhodnutie žalovaného za vecne a právne správne. Uviedol, že podľa žalovaného nie je potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie meniť a určovať ďalšie revitalizačné opatrenia, nakoľko stanovenie podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Tiež konštatoval, že prvostupňový orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Priamo do lokality navrhovanej činnosti nezasahuje žiadne chránené územie alebo jeho ochranné pásmo. Navrhol preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

34. Ďalší účastník konania 1/ – Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest – Žilina (navrhovateľ) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s rozhodnutím žalovaného. Uviedol tiež, že má za to, že účelom stavby je odstránenie veľmi zlého stavebno-technického stavu existujúceho mostného objektu umiestneného ponad rieku Kysuca. Navrhnuté je odstránenie nosnej konštrukcie a poškodenej časti spodnej stavby. Počas stavby bude most úplne uzatvorený a doprava bude vedená po obchádzkových trasách, hlavne po „malom obchvate“ po ceste I a pre pešiu dopravu bude vybudovaná dočasná lávka. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k replike žalovaného a k vyjadreniam ďalších účastníkov

35. Žalobca v písomne podanej replike k vyjadreniu žalovaného a rovnako k vyjadreniam ďalších účastníkov 1/ a 2/ uviedol, že žalobca sa vo svojej žalobe v časti „Preambula“ snaží poukázať na potrebu úpravy rozhodovacej činnosti ako aj na samotné historické dopady, ktoré môžu nastať v prípade neodstránenie tejto rozhodovacej praxe. Konštatoval, že výkladové hľadiská samotných právnych noriem sa nezameriavajú len na gramatický výklad, ale je ich potrebné vnímať aj cez ich históriu, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 23.05.2013. Zopakoval, že vo výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže uviesť aj podmienky, ktoré sú výsledkom samostatnej a odôvodnenej úvahy orgánu, prijatej na základe jeho vlastnej odbornej činnosti. Pri formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 zákona o EIA) a súčasne platí, že v zmysle § 20a písm. a) zákona EIA má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasne zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. Podľa žalobcu v predmetnom rozhodnutí absentuje akékoľvek zdôvodnenie uvedenia alebo v danom prípade skôr neuvedenia opatrení, ktoré navrhol. Žiadal preto súd, aby vyhovel predmetnej žalobe tak ako bola doručená súdu a zotrval na všetkých v nej uvedených tvrdeniach v celom rozsahu.

36. Ďalšie vyjadrenia neboli podané žiadnym účastníkom konania.

37. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou , prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: .

Posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa (ďalej len „“) na 06.12.2023, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. Keďže na nariadené pojednávanie sa žiadny z účastníkov konania ani verejnosť nedostavili, správny súd podľa verejne vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.

39. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

40. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa a správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

45. Podľa a 2 SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

46. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,

c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi, c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou, f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny, g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie, k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

48. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,

h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

49. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a. odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b. odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c. ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

50. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

51. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b)svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania, g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok, h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona, najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť, i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

52. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

53. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

54. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

55. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a. zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

56. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

57. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

58. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.

60. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.

61. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

62. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Príslušný orgán uvedie

výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

63. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a, g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

64. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

65. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

66. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

67. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

68. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

69. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

70. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

71. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že navrhovateľom (ďalším účastníkom konania 1/) oznámená navrhovaná činnosť, ktorej účelom je odvrátenie veľmi zlého stavebno-technického stavu na existujúcom mostnom objekte situovaného na pozemkoch mesta Čadca, a to demoláciou nevyhovujúcej nosnej konštrukcie mosta a jej nahradením novou nosnou mostnou konštrukciou, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

72. V rámci bodov správnej žaloby 2. „Preambula“ a 3. „Všeobecná časť – základné východiská“ žalobca len opísal právny vývoj a situáciu na Slovensku, kritizoval činnosť a aplikáciu práva správnymi orgánmi a súdmi a definoval svoje postavenie a úlohu ako ekologického spolku pri ochrane životného prostredia, pričom v týchto bodoch predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na vybrané ustanovenia SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec.

73. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona o EIA preto musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej správy vysporiada aj s podstatnými námietkami účastníka vo veci. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je pritom potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

74. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa prvostupňový orgán a žalovaný riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom).

75. K odvolacím námietkam uplatneným žalobcom, podľa ktorých odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje skutkové a právne posúdenie veci, správny súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného reaguje na jednotlivé námietky uvedené žalobcom v odvolaní, ktoré vyhodnotil a svoju úvahu pri ich vyhodnocovaní dostatočne zdôvodnil. Žalobca v žalobe iba všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým,

že je nedostatočne odôvodnené a absentuje v ňom správna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal s pripomienkami žalobcu k navrhovanej činnosti, pričom však žalobca neuviedol akým spôsobom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v , pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

76. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

77. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

78. Podľa správneho súdu neobstoja ani žalobné námietky žalobcu, podľa ktorých prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval žalobca v rámci pripomienok (vrátane zmierňujúceho opatrenia v rozsahu tzv. cestnej zelene podľa § 14 cestného zákona), keď tieto zaslal na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi 1/, ktorý sa k nim vyjadril a prvostupňový orgán sa nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal a jednotlivé pripomienky riadne vyhodnotil. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí taktiež zaoberal jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zaslal najprv na vyjadrenie a následne sa nimi v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Správny súd preto námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktorými sa musí navrhovateľ riadiť. Skutočnosť, že nejde o opatrenia, ktoré navrhoval práve žalobca, nie je dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový orgán vychádzal pri rozhodovaní z komplexných výsledkov zisťovacieho konania, t. j. nielen z vyjadrenia a pripomienok žalobcu, a na základe vyhodnotenia všetkých skutočností a vyjadrení dotknutých orgánov a verejnosti stanovili podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

79. Správny súd má tiež za to, že prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pripomienkami, ktoré mu boli doručené zo strany dotknutých orgánov. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že prvostupňový orgán ako príslušný orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania. Dotknuté orgány – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Piešťany, Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Čadci a Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry – nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote Mesto Čadca, Žilinský samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia a Okresný úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany vôd a úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek odpadového hospodárstva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a preto sa tieto podľa § 23 ods. 4 zákona EIA považujú za súhlasné stanoviská. Žalobca podal pripomienky listom (elektronické podanie) zo dňa 26.7. 2021. Prvostupňový orgán listom zo dňa 27.7. 2021 vyzval navrhovateľa (ďalší účastník 1/) o doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z tohto stanoviska podľa § 29 ods. 10 zákona EIA. Navrhovateľ následne listom zn.: SSC/1461/2021/6451/26764 zo dňa 11.8. 2021 doručil písomné stanovisko k jednotlivým pripomienkam stanoviska žalobcu a prvostupňový orgán následne všetky pripomienky žalobcu zobral na vedomie a vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán sa starostlivo zaoberal všetkými pripomienkami, ktoré mu boli kvalifikovaným spôsobom doručené, tieto vecne posúdil a navrhnuté opatrenia dotknutých orgánov na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie prevzal do výrokovej časti svojho rozhodnutia.

80. Správny súd tiež poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol žalobca v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri rekonštrukcii mosta, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.

81. Námietka žalobcu o tom, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, tiež nie je dôvodná. Správny súd preskúmal postup prvostupňového orgánu a žalovaného, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona EIA, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, pričom vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa zákona EIA, pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez pripomienok.

82. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového orgánu resp. Ministerstva životného prostredia SR. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie Správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu resp. na verejný záujem v oblasti životného prostredia, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. Išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového orgánu. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.

83. Námietka žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, je tiež len všeobecná a nie je dôvodná. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

84. Ďalšie body správnej žaloby, poukazy na vnútroštátnu a medzinárodnú právnu úpravu, na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, sú bez priliehajúcej argumentácie, ktorá by prepájala túto právnu úpravu a závery judikatúry s prejednávanou vecou. Žalobca v správnej žalobe uvádza aj konštatovania týkajúce sa transpozície Aarhuského dohovoru, popisuje svoje zámery a svoju činnosť, uvádza skutočnosti o svojom pôsobení v administratívnych konaniach vo veciach životného prostredia a o zdôvodňovaní potreby iniciovať konanie pred správnymi súdmi na základe podanej správnej žaloby, prednáša všeobecnú kritiku aplikačnej praxe orgánov verejnej správy či súdov, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú dôvodné.

85. Žalobca v žalobe v bode 6. „Prejudiciálne konanie“ požiadal súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16.12.2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09.11.2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Správny súd v prejednávanej veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, preto tomuto návrhu žalobcu nevyhovel.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie

žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

87. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

88. O trovách konania rozhodol správy súd podľa (a contrario). Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

89. Náhradu trov konania nepriznal súd ani ďalším účastníkom konania v zmysle (a contrario), pretože im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. O priznanie iných trov ďalší účastníci konania nepožiadali.

90. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa a v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa a sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.